Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4222203150
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4222203150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek

senátu JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Marty Polyákovej, v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C., D. XXXX/XX, zastúpená: E. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., H. E. I. XXXX/X, proti
žalovanej: G. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., D. XXXX/XXX, prechodne bytom K. I., L. XXXX/XX,
právne zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trnava, Hlavná 31, IČO:
36 865 281, o vydanie hnuteľných vecí, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Komárno
č. k. 7C/77/2022-145 zo dňa 13. júna 2023, v spojení s opravným uznesením zo dňa 16.04.2024 č.k.
7C/77/2022- 207, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 150 ods. 1, ods. 2, § 151
ods. 1, § 215 ods. 1 , § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), § 123, § 126 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“). Poukázal
na žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala toho , aby súd žalovanej uložil povinnosť vydať žalobkyni

veci uvedené vo veterinárnom opatrení, a to konkrétne 4 ks feniek, ktoré boli žalovaným umiestnené do
dočasnej starostlivosti Čsl. kastračného programu v Zlatých Moravciach podľa Veterinárneho opatrenia
VO401029200120/1 zo dňa 20.1.2020. Uviedla, že dňa 20.01.2020 bola prevedená veterinárna obhliada
I. G. a I. B. v jej chate, bez jej prítomnosti a prítomnosti nezúčastnenej osoby, na základe čoho jej boli
odobraté4ksfeniektoypudla,ktorébolinásledneodovzdanéprítomnejpracovníčkekaranténnejstanice
K. I. G. J. do dočasnej starostlivosti na základe opatrenia č. VO401029200120/1 zo dňa 20.01.2020.
Dňa 07.02.2020 bolo vydané dodatočné veterinárne opatrenie č. 4010292002071100, ktorým bolo

predchádzajúce opatrenie RVPS Komárno zrušené a uvedené, že fenky si môže majiteľka zobrať späť
zkaranténnejstanice.Žalovanávšakodmietlafenkyvydaťnazákladetoho,žepredmetnýmrozhodnutím
nedisponovala a odkázala žalobkyňu, aby si ich vymáhala súdnou cestou. Tieto skutočnosti žalobkyňa
oznámila RVPS Komárno, ktoré poslalo výzvu organizácii na prinavrátenie feniek pôvodnému majiteľovi,
keďže boli umiestnené len na dočasnú náhradnú starostlivosť, avšak daná výzva ostala bez reakcie.

2. Súd prvej inštancie poukázal na vykonané dokazovanie, v rámci ktorého z úradného záznamu

oveterinárnejkontroleč.4010292001201100zodňa20.01.2020vyplynulo,žeinšpektorivňomoznačení
vykonali veterinárnu kontrolu v Komárne na pozemku parc. č. 10006/1 bez prítomnosti chovateľa
a majiteľa pozemku. Z jeho obsahu je zrejmé, že k vstupu inšpektorov na pozemok došlo až po
príchode a za súčinnosti hliadky polície , pričom po vykonaní veterinárnej kontroly bolo vydané opatrenieč. VO401029200120/1 zo dňa 20.01.2020, z ktorého vyplynulo, že na základe zistení z veterinárnej
kontroly bolo nariadené umiestnenie 4 sučiek plemena trpasličí pudel chovaných na parcele č. 10006/1
na adrese M. H. N. C. do dočasnej náhradnej starostlivosti Československému kastračnému programu,

nakoľko chovateľka porušila povinnosti podľa § 17, §19 a §22 Zákona č. 39/2007 Z. z. Dňa 07.02.2020
bola za prítomnosti žalobkyne vykonaná inšpektormi plánovaná veterinárna kontrola na adrese M. O.
X N. C., ktorá bola zameraná na dodržanie uložených veterinárnych opatrení č. VO401029200120/1,
o čom bol následne vyhotovený úradný záznam č. 401029200271100 zo dňa 07.02.2020 v ktorom bolo
uvedené, že chovateľka zabezpečila všetky podmienky pre chov psov a veterinárni inšpektori zrušili

veterinárne opatrenie, na základe ktorého boli psy odobraté a konštatovali, že chovateľka si môže zobrať
psov naspäť do vlastnej starostlivosti po vyplatení nákladov za čipovanie, vakcináciu proti besnote,
terapiu a ustajnenie v karanténnej stanici. Na základe uvedeného, dňa 06.03.2020 vyzvala žalobkyňa
žalovanú o prinavrátenie 4 sučiek plemena trpasličí pudel, keďže zabezpečila nové chovné podmienky
vyhovujúce požiadavkám na chov psov, avšak táto predmetné psy nevydala. Dňa 10.07.2020 zo žiadosti
o súčinnosť č. 15-16/2020-500 P5/2020 vyplynulo, že žalobkyňa požiadala Regionálnu veterinárnu

a potravinovú správu Nitra o poskytnutie súčinnosti v súvislosti s tým, že prevádzkovateľ karanténnej
stanice ani po výzve žalobkyni nevrátil veterinárnym opatrením umiestnené 4 sučky ich majiteľovi,
a preto žiadala o vykonanie kontroly. Z odpovede dňa 03.08.2020 vyplynulo, že inšpektori Regionálnej
veterinárnej a potravinovej správy Nitra vykonali kontrolu v subjekte Združenie za práva zvierat, o. z. na
adrese K. I., J. H. XXXX s cielením na kontrolu 4 predmetných psov a zistili, že čipovanie psov prijatých

do zariadenia bolo zabezpečené, avšak v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám nedali
súhlas s poskytnutím informácii týkajúcich sa čísel mikročipov ani údajov o lokalizácii psov.

3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaná je zakladateľkou a predsedníčkou občianskeho
združenia Združenie za práva zvierat (ďalej len „ZZPZ“), ktoré bolo založené v máji 2012 ako organizácia

na pomoc nechceným a týraný zvieratám. Žalovaná v tomto prípade konala v postavení predsedu
občianskeho združenia, a teda v jeho mene a nie ako samostatná fyzická osoba. Na základe uvedeného
konštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovanej nie je v tomto prípade daná. Odobratie psov
bolo vykonané RVPS Komárno, ktoré ich následne odovzdalo ZZPZ. Vychádzajúc z vykonaného
dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, keď v konaní bolo

jednoznačne preukázané, že žalovaná nie je subjektom, ktorá má vec vo svojej faktickej držbe a
ktorej vydania sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala. Žalovaná je zakladateľkou a predsedníčkou
občianskeho združenia. V súčasnosti predmet sporu nie je ani vo faktickej dispozícii žalovanej ani ZZPZ.
Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že v predmetnej veci absentuje pasívna vecná legitimácia
ako základná procesná podmienka a preto žalobu zamietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá dôvodila, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne a v rozpore s judikatúrou, a preto žiadala rozsudok
v plnom rozsahu zrušiť a rozhodnúť v zmysle jej petitu. Dôvodila tým, že tvrdenie súdu, že odobratie
psov bolo vykonané RVPS Komárno, ktoré ich následne odovzdalo ZZPZ, nie je pravdivé, nakoľko

z dôkazov ktoré žalobkyňa predložila jednoznačne vyplýva, že psov prevzal Československý kastračný
program. Ani v jednom dokumente RVPS Komárno o odovzdaní psov sa občianske združenie ZZPZ
neuvádza. Žalovaná strana nepredložila žiaden dôkaz o tom, že medzi občianskym združením ZZPZ
aČeskoslovenskýmkastračnýmprogramomjeakákoľveksúvislosť.PsovodpracovníkaRVPSKomárno
prevzal Československý kastračný program, konkrétne p. J.. Československý kastračný program je

v skutočnosti neexistujúci neevidovaný subjekt v štátnych registroch a nie je ho možné žalovať.
Z tohto dôvodu bola žalovaná p. J., ktorá v skutočnosti psov fyzicky prevzala. Žalobkyňa poukázala na
rozhodnutie NS ČR zo dňa 14.11.2007 sp. zn. 28Cdo/4178/2007, podľa ktorého žalobca je v konaní
o vydanie veci povinný preukázať, že žalovaný pred podaním žaloby nadobudol držbu veci, nie však
existenciu držby žalovaného požadovanej veci v čase súdneho konania. Napriek tomu, že žalovaná

dostala psov len do dočasnej opatery, nemala právo s nimi manipulovať, a teda ani ich darovať.
Žalobkyňa poukázala aj na skutočnosť, že žalovaná vo svojej výpovedi na OOPZ Komárno tiež uviedla,
že nie je ochotná uviesť, kde boli psy umiestnené, čiže žalobkyňa pozná osobu, ktorá bola posledným
známym držiteľom veci, pričom však bez jej spolupráce nemá možnosť zistiť, kde sa v súčasnosti psy
nachádzajú. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobkyňa splnila podmienku a preukázala skutočnosť, že

žalovaná nadobudla držbu veci. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu.

5.Žalovanávovyjadreníkodvolaniužalobkyneuviedla,žekonajúcisúddospelksprávnemurozhodnutiu
vo veci samej, keď na základe vykonaného dokazovania s ohľadom na absenciu pasívnej vecnejlegitimácie žalovanej, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky, žalobu zamietol.
Žalobkyňa v odvolaní navodzuje dojem, že je potrebné v predmetnom konaní rozhodnúť o tom, či
psov prevzal Československý kastračný program. Táto skutočnosť však nemá nič spoločné s meritom

veci a nemení nič na skutočnosti, že žalovaná nie je v konaní pasívne vecne legitimovaná. Žalovaná
v predmetnej veci tvrdenej žalobkyňou konala ako predseda (štatutár) samostatného subjektu práv,
a to občianskeho združenia – Združenia za práva zvierat, a to v jeho mene a na jeho účet, a nie ako
samostatná fyzická osoba vo vlastnom mene a zároveň sa tak ani predmet sporu nenachádza v jej
faktickej dispozícii. Najmä z týchto dôvodov je tak vylúčená jej pasívna vecná legitimácia v predmetnom

konaní. Na základe uvedené preto žiadala odvolací súd rozsudok Okresného súdu Komárno potvrdiť
a priznať jej voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania žalovanej, podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie

podľa § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia
podmienok uvedených v ustanovení § 219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je
opodstatnené, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1, ods. 2 CSP potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Keďže odvolací súd dospel k tomu, že rozsudok súdu prvej inštancie je správny a dostatočne
odôvodnený, nepovažuje vo svojom rozhodnutí za nutné v súlade s ust. § 387 CSP opakovať tie
isté dôvody, ktoré sú obsiahnuté v prvoinštančnom rozhodnutí, vrátane citácie právnych predpisov

vzťahujúcich sa na tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav a z neho vyvodil aj správny právny záver pričom do dôvodov rozhodnutia zrozumiteľne
uviedol akými závermi a myšlienkovými postupmi sa riadil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť dôvodov, ktoré súd prvej inštancie
vo svojom rozhodnutí uviedol, pričom rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom

dokazovaní.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobkyňa domáhala povinnosti
vydať žalovanou veci uvedené vo veterinárnom opatrení a to konkrétne 4 ks feniek, ktoré boli žalovanou
umiestnené do dočasnej starostlivosti Československého kastračného programu v Zlatých Moravciach

podľa Veterinárneho opatrenia č. VO401029200120/1 zo dňa 20.01.2020. Toto rozhodnutie bolo
následne po vykonanej kontrole zrušené, nakoľko bolo preukázané, že došlo k náprave chovných
podmienok, avšak žalobkyni predmetné sučky vrátené neboli. Súd prvej inštancie žalobu zamietol
z dôvodu, že v predmetnej veci absentuje pasívna vecná legitimácia žalovanej a navyše predmet sporu
sa nenachádza vo faktickej dispozícii žalovanej.

11. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jedna strana civilného sporového
konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v spore ide (je aktívne vecne
legitimovaný) a druhá procesná strana (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne
vecne legitimovaný).

12. „Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,
závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený

nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byťúčastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-
právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní

ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je
nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v
konaní ide“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 192/2004 citovaný v uznesení ústavného súdu
III. ÚS 473/2017).

13. Odvolací súd sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie , ako aj jeho
právnym posúdením o absencii pasívnej vecnej legitimácii na strane žalovanej. Zo zisteného skutkového
stavu vyplynulo, že dňa 20.01.2020 bola vykonaná kontrola v nehnuteľnosti žalobkyne veterinárnymi
inšpektormi RVPS v Komárne (I. G. a I. B.), ktorí nariadili veterinárne opatrenie podľa § 14 ods.
2 písm. b), ktorým umiestnili štyroch psov do dočasnej náhradnej starostlivosti Československého
kastračného programu ( v zmysle opatrenia ). Žalovaná vo svojich podaniach uvádzala, že občianske

združenie – Združenie za práva zvierat , ktorého je predsedníčkou spustilo „Československý kastračný
program“ (ďalej len „ČSKP“), z čoho vyplýva, že nejde o samostatný subjekt, ktorý by existoval pod
nejakou formou právnickej osoby. V tomto smere medzi stranami sporu nebol spor, pretože aj žalobkyňa
upozorňovala na neexistenciu subjektu – Československý kastračný program. Pokiaľ ide o námietku
žalobkyne v odvolaní, že v konaní na základe dôkazov jednoznačne preukázali, že psov prevzal

ČSKP, odvolací súd ju považoval za irelevantnú, keď obe strany sporu sa zhodli na tom, že je to
neexistujúci subjekt, teda súd nepovažoval za sporné tvrdenie žalovanej, že ČSKP je len program v
rámci občianskeho združenia ZZPZ. V konaní tiež nebolo sporné, že ZZPZ prevádzkuje vlastný útulok
pre zvieratá - Centrum pre týrané, ranené a handicapované zvieratá v Zlatých Moravciach, do ktorého
boli odobraté psy umiestnené.

14. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že ani v jednom dokumente RVPS Komárno o odovzdaní psov
sa občianske združenie ZZPZ neuvádza, s ktorým tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, pretože
v spise sa nachádza Výzva RVPS Komárno zo dňa 06.03.2020 adresovaná Združeniu za práva
zvierat OZ ( Budyšínska 10/A, Bratislava), ktorou vyzval žalovaný občianske združenie - Združenie

za práva zvierat ako prevádzkovateľa karanténnej stanice č. SK KS 0003/2019 na Tehelnej ulici v
Zlatých Moravciach navrátiť 4 sučiek plemena trpasličí pudel, ktoré boli na základe veterinárneho
opatrenia č. VO401029200120/1 umiestnené dňa 20.1.2020 do dočasnej náhradnej starostlivosti ich
zariadenia ich majiteľovi, ktorý zabezpečil nové chovné podmienky vyhovujúce požiadavkám na chov
psov. Z predmetného listinného dôkazu nesporne vyplýva procesná obrana žalovanej, že predmetné

psy boli po odobratí zo strany RVPS Komárno umiestnené ZZPP do útulku, ktorý prevádzkuje v Zlatých
Moravciach.

15. Odvolací súd dodáva, že aj keď pri samotnom odobratí psov bola prítomná okrem veterinárnych
inšpektorov, polície, aj žalovaná G. J. s ďalšou dobrovoľníčkou, z dokazovania pred súdom prvej

inštancie nesporne vyplynulo, že táto konala v mene občianskeho združenia – Združenie za práva
zvierat, ktorého je predsedníčkou.

16. Je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka , vlastník má právo na
ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať

vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Na to, aby sa vlastník úspešne domohol ochrany
poskytovanejvindikačnoužaloboumusíbyťsplnené-preukázanievlastníckehoprávakpredmetusporu;
- preukázanie, že vec sa nachádza u tretej osoby, pričom táto osoba bude v konaní označená ako
pasívne legitimovaná; - preukázanie, že táto osoba, označená v žalobe (návrhu na začatie konania) ako
pasívne legitimovaná zadržiava vec u seba neoprávnene.

17. K odvolacej námietke žalobkyne, že postačuje, aby žalobca na začiatku sporu správne označil
osobu, ktorá neoprávnene vec zadržiava u seba, odvolací súd uvádza, že v danom prípade žalobkyňa
nepreukázala ani na začiatku sporu, že predmetné psy sa nachádzajú práve u žalovanej ako
fyzickej osoby. Bolo nesporne preukázané, že žalovaná požadovaných psov nedržala a ani nedrží,

pretože tieto boli pôvodne v držbe občianskeho združenia ZZPP ( na základe vydaného opatrenia č.
VO401029200120/1 zo dňa 20.01.2020 ) a následne boli zaradené do adopčného programu po uplynutí
21-dňovej karantény. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, že žalovaná nebola a nie je
nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), teda nie je pasívne vecne legitimovaná.18. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni

nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).