Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: ZA-30S/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5023200145
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5023200145.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana v
právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX, D., E., s prechodným pobytom na
území Slovenskej republiky: F. G. XXXX/X, XXX XX H., právne zastúpený: JUDr. JURKOVEC ADVOKAT
DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, proti žalovanému:
Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom Sládkovičova 25, 974 05 Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-27-001/2023-SK zo dňa
22.03.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu

1) Žalobca mal na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt na účel podnikania. Dňa

30.09.2022 požiadal o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel
podnikania v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o pobyte cudzincov“),
pretože podniká na území Slovenskej republiky ako fyzická osoba.
2) Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Ružomberok vydalo dňa 09.01.2023 rozhodnutie č.
PPZ-HCP-BB9-154/2023-PC, ktorým podľa § 34 ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov s poukazom na
ustanovenie § 33 ods. 6 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie

jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“). Dôvodom pre zamietnutie žiadosti žalobcu bola skutočnosť, že žalobca nespĺňal
podmienky na obnovenie prechodného pobytu.

3) V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia bolo uvedené, že prvostupňový správny orgán si dňa
30.09.2022 vyžiadal prostredníctvom informačných systémov verejnej správy potvrdenia v zmysle §
34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov. Z Potvrdenia z evidencie daňových nedoplatkov, nedoplatkov

colného dlhu, nedoplatkov pokút a iných platieb vymeraných alebo uložených podľa colných predpisov,
nedoplatkov dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane pri dovoze zo dňa 30.09.2022 prvostupňový
správny orgán zistil, že voči žalobcovi boli k dátumu overenia, t.j. k 30.09.2022 evidované nedoplatky
voči daňovému úradu. Z uvedeného dôvodu prvostupňový správny orgán dňa 03.10.2022 zaslal žiadosťo preverenie žalobcu na Daňový úrad Ružomberok, či nemá ku dňu 30.09.2022 evidované nedoplatky.
Dňa 12.10.2022 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená správa, v ktorej Daňový úrad
Ružomberok oznámil, že ku dňu 30.09.2022 eviduje u žalobcu nedoplatok na dani z príjmov fyzickej

osoby vo výške 0,36 Eur.

4) Prvostupňový správny orgán v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(ďalej aj len „Správny poriadok“) dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom a spôsobu ich zistenia
v rámci správneho konania pred vydaním rozhodnutia, a to výzvou zo dňa 28.11.2022. Dňa 28.12.2022

bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalovaného k výzve, v ktorom žalobca
poukázal na to, že daň z príjmu FO mu bola vypočítaná na sumu 417,84 Eur, ktorú dňa 23.06.2022
na pobočke v E. I. omylom zaplatil vo výške 417,48 Eur, čím vznikol rozdiel v sume 0,36 Eur. Žalobca
zdôraznil, že k uvedenej chybe došlo z dôvodu jeho nepozornosti a žiadal o obnovenie prechodného
pobytu.

5) V ďalšom texte odôvodnenia rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na to, že jednou
z podmienok na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania
je splnenie povinnosti uvedenej v § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov, t.j. ku dňu podania
žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania účastník konania nesmie mať evidované
nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na sociálne

poistenie a zdravotná poisťovňa nesmie voči nemu evidovať pohľadávky po splatnosti. Keďže mal
žalobcu ku dňu podania svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, t.j. ku dňu 30.09.2022
nedoplatky voči daňovému úradu, mal správny orgán za to, že bol naplnený dôvod na zamietnutie
žiadosti žalobcu o obnovenie jeho prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel
podnikania.

6) Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odôvodnení sa vyjadril, že si prvostupňový
správny orgán formalisticky vyložil ustanovenie § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov. Dôvodom
zamietnutia žiadosti bola výška nedoplatku na dani z príjmov fyzickej osoby vo výške 0,36 Eur. Tento

nedoplatok vznikol z dôvodu, že pri úhrade daňovej povinnosti omylom zadal sumu platby 417,48 Eur,
a preto došlo k zámene číslic za desatinou čiarkou, tak vznikol rozdiel v sume 0,36 Eur. Uvedený
nedoplatok žalobca uhradil ešte v roku 2022, a to pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Žalobca
vyjadril názor, že rozdiel zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 0,36 Eur je zanedbateľný
a nepriamo korešponduje aj s ustanovením § 46 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, v zmysle

ktorého daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5,- Eur. Vzhľadom na
uvedené mal žalobca za to, že v čase vydania prvostupňového rozhodnutia neexistoval zákonný dôvod
na zamietnutie jeho žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky.

7) V druhej časti podaného odvolania žalobca poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017, z ktorého vyplýva právny názor, že orgánom verejnej moci
a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný
formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný
doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história
jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade aplikácii

právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách
a vetách – toho ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu.

8) Žalobca vyjadril názor, že dochádza k stretu dvoch základných práv a slobôd. Na jednej strane tu stojí
právo na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať na území Slovenskej republiky a na druhej strane

právo štátu na zásah do tohto práva, resp. jeho oprávnenie regulovať vstup (pobyt) cudzincov, resp.
štátnych príslušníkov tretích krajín na území Slovenskej republiky z dôvodu ochrany verejného záujmu.
Zastával názor, že ak sa v jeho prípade uprednostnil verejný záujem mal byť náležite odôvodnený,
t.j. malo byť uvedené prečo došlo k jeho uprednostneniu tak, aby bolo možné jednoznačne z obsahu
prvostupňového rozhodnutia posúdiť, či odopretím obnovenia uvedeného povolenia k prechodnému

pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania nebolo neprimerane obmedzené právo
podnikať na území Slovenskej republiky v kontexte s článkom 8. Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd, ktorý nie je viazaný na štátnu príslušnosť občana k niektorému zo štátov Európskej
únie, pričom zmluvné strany dohovoru podľa článku 1. záväzok dodržiavať ľudské práva priznávajúkaždému kto podlieha ich jurisdikcii. V závere podaného odvolania žalobca požiadal odvolací orgán, aby
zrušil prvostupňové rozhodnutie a následne aby bolo vyhovené jeho žiadosti.

Druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu

9) O odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-
BB2-27-001/2023-SK zo dňa 22.03.2023 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie
žalobcu v plnom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Žalovaný

mal za to, že prvostupňový správny orgán bol povinný postupovať v zmysle § 34 ods. 12 s poukazom na
§ 33 ods. 6 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov. Tvrdil, že v súvislosti s konaním o žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu na účel podnikania žalobcu nastali v konaní prvostupňového správneho orgánu
také skutočnosti, ktoré mali zásadný vplyv na vydanie rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti. Aj napriek
vzniknutému minimálnemu nedoplatku voči Daňovému úradu Žilina, pobočka Ružomberok, ktorý vznikol
nedopatrením žalobcu, žalovaný sa v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového správneho

orgánu, ktorý považuje za zákonný a vecne správny, keďže žalobca preukázateľne nesplnil zákonom
požadovanú podmienku. Žalovaný po preštudovaní kompletného administratívneho spisu uviedol, že
prvostupňový správny orgán kontrolnou činnosťou jednoznačne preukázal skutočnosť, že žalobca mal
evidované nedoplatky voči Daňovému úradu Žilina, pobočka Ružomberok, a to ku dňu podania žiadosti
o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania.

10) Žalovaný vzhľadom na v odvolaní uvádzané námietky žalobcu, poukazujúc na § 34 ods. 5
Zákona o pobyte cudzincov zastáva názor, že v zákonnej úprave je explicitne uvedené, že účastník
konania v čase podania žiadosti nesmie mať evidované žiadne nedoplatky, a to v akejkoľvek výške. Aj
napriek tomu, že nedoplatok na dani z príjmu fyzickej osoby vznikol nedopatrením žalobcu a jedná sa

o minimálnu čiastku, má žalovaný za to, že žalobca mal a mohol sám a opakovane overiť pred podaním
žiadosti, či má riadne a v plnej výške uhradenú daň a tak splniť svoju daňovú povinnosť v plnom rozsahu.

11) Žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie § 46 Zákona o dani z príjmov, v zmysle ktorého daň
na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5,- Eur. Žalovaný uviedol, že

názor žalobcu vyjadrený v odvolaní, že rozdiel zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby vo výške 0,36
Eur je zanedbateľný a nepriamo korešponduje s vyššie uvedeným ustanovením nemožno považovať
za relevantný, nakoľko sa jedná o nesprávnu interpretáciu vyššie citovaného zákonného ustanovenia.
Toto zákonné ustanovenie totiž výlučne pojednáva o dani na úhradu, čo nie je totožné ako vzniknutý
nedoplatok, ktorý príslušný daňový úrad evidoval voči žalobcovi v čase podania žiadosti.

12) Vo vzťahu k Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta
2017 na ktorý žalobca poukázal, žalovaný konštatoval, že rešpektuje právny názor, ktorý z predmetného
nálezu vyplýva, avšak má za to, že tento nález nie je možné aplikovať bezvýhradne na všetky právne
normy Slovenskej republiky. V kontexte uvedenéhp dal žalovaný do pozornosti, že ustanovenie § 34

ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov má kogentnú právnu úpravu a je teda potrebné ju vykladať ako
kogentnú právnu normu, v zmysle ktorej je vylúčené, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od
pravidla, ktoré je v tejto norme uvedené. Prvostupňový správny orgán teda nebol oprávnený v konaní
o obnovenie prechodného pobytu žalobcu sa odchýliť od uplatnenia na danú vec sa vzťahujúcich
zákonných ustanovení, keďže by tak konal v zjavnom rozpore so zásadou zákonnosti správneho

konania, vyjadrenú v § 3 ods. 1 Zákona o správnom konaní.

13) K námietke žalobcu, v zmysle ktorej má za to, že zamietnutím žiadosti o obnovenie prechodného
pobytu na účel podnikania dochádzka ku stretu dvoch základných práv a slobôd, na jednej strane
právo na slobodnú voľbu povolania a práva podnikať na území Slovenskej republiky a na druhej strane

právo štátu na zásah do tohto práva z dôvodu ochrany verejného záujmu. Žalovaný poukázal na to, že
z ustanovenia čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom sa toto
právoprávnezabezpečujevsprávnomkonaní,založenomnaregistračnomalebopovoľovacomprincípe.
Registračný princíp umožňuje voľný vstup na trh a povoľovací princíp má obmedzujúci charakter. Podľa

čl. 35 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky môže zákon ustanoviť odchylnú úpravu práv pre cudzincov,
s poukazom na to, že takýmto zákonom je aj Zákon o pobyte cudzincov. Žalovaný poukázal na to,
že v konaní o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania dochádza k stretu dvoch základných
práv a slobôd, na jednej strane právo žiadateľov o pobyt na právo podnikať na území Slovenskejrepubliky, ktorého sa žalobca domáha, a na druhej strane právo štátu na zásah do tohto práva, resp.
jeho oprávnenie regulovať vstup a pobyt cudzincov na území Slovenskej republiky z dôvodu ochrany
verejného záujmu. Rozhodovanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu cudzinca je jedným zo

spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita Slovenskej republiky a cudzinec nemá na prechodný
pobyt právny nárok.

14) V závere žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uzavrel, že považuje za nesporné, že
prvostupňový správny orgán postupoval zákonne, keď zamietol jeho žiadosť o obnovenie prechodného

pobytu na účel podnikania v súlade s ustanovením § 34 ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov z dôvodu
podľaustanovenia § 33 ods. 6 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov, nakoľko žalobca nespĺňal podmienky
naobnovenieprechodnéhopobytunaúčelpodnikaniavzmysleustanovenia§34ods.5Zákonaopobyte
cudzincov, a to z dôvodu, že žalobca mal ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu
na účel podnikania, t.j. ku dňu 30.09.2022 evidovaný nedoplatok. Žalovaný konštatoval, že postupom
prvostupňového správneho orgánu nebolo neprimerane obmedzené právo žalobcu podnikať na území

Slovenskej republiky v kontexte s článkom 8. Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný neodchýlil od právneho názoru prvostupňového
správneho orgánu a odvolaniu žalobcu nevyhovel.

Správna žaloba – žalobné body

15) Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline v zákonnej lehote sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. d) a e)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), jeho zrušenia a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

16) Žalobca po stručnom opísaní skutkového stavu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého
rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie žalovaného napáda z dôvodu, že žalovaný pri posudzovaní
odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu nebral do úvahy hlavne tú skutočnosť, že v čase
vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu neexistoval nedoplatok na dani z príjmov

fyzickej osoby vo výške 0,36 Eur, ktorý žalobca uhradil ešte pred tým, ako bolo vydané rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel
podnikania. Tento nedoplatok vznikol len neúmyselne, ľudskou chybou, keď žalobca pri zadávaní
platobného príkazu na úhradu dane z príjmov fyzickej osoby dňa 23.06.2022 vo výške 417,84
Eur omylom zadal sumu platby vo výške 417,48 Eur, t.j. prehodil navzájom číslice za desatinnou

čiarkou uhrádzanej sumy. V tomto smere sa preto žalobcovi javí rozhodnutie žalovaného ako prísne
formalistické. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca rovnako ako už v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31.
augusta 2017.

17) V ďalšom texte podanej žaloby žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za
nepreskúmateľnépretožesažalovanýnevysporiadalsdopadomnapadnutéhorozhodnutianasúkromný
život žalobcu, a to s poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, článok 8 Dohovoru
o ochrane ľudských práva a základných slobôd, ktorý garantuje právo na rešpektovanie súkromného
a rodinného života, obydlia a korešpondencie, chráni právo každého na osobný rozvoj a zahŕňa právo

každého jednotlivca na prístup k iným, s cieľom nadviazať a rozvíjať vzťahy s nimi a s vonkajším
svetom, to znamená právo na súkromný, spoločenský život. Poukázal na rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sak/4/2021 zo dňa 26.08.2022 v zmysle ktorého: „pri
rozhodovaní a udelení prechodného pobytu má podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov,
policajný útvar prihliadať aj na osobné a rodinné pomery, finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho

pobytu a predpokladaného pobytu u žiadateľa“. Žalobca má za to, že sa žalovaný týmito okolnosťami
a dôsledkami v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal. Žalobca je presvedčený, že žalovaný, resp.
prvostupňový správny orgán si v tejto súvislosti nezadovážil dostatok skutkových podkladov, z ktorých
by pri svojom rozhodovaní vychádzali a ktoré by viedli k záverom o tom, že by bolo spoľahlivo zistené, že
udelenie povolenia na prechodný pobyt žalobcovi nie je vo verejnom záujme. Správny orgán je v takomto

prípade povinný presne a úplne zistiť stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre
rozhodovanie (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku). Toto ustanovenie zákona zakotvuje zásadu materiálnej
pravdy, v zmysle ktorej je správny orgán povinný zistiť všetky skutočnosti nevyhnuté a potrebné pre
vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika)

18) Žalovaný v podaní zo dňa 15.08.2023 v prvom rade opísal priebeh administratívneho konania, ktorý
vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzal.

19) V súvislosti s námietkami uvedenými v žalobe považoval žalovaný za potrebné zdôrazniť, že má
za to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané v súlade so zásadou zákonnosti,

s dôrazom na to, že vychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom zákonnosť
rozhodnutia vyvstala z ustanovení § 46 a § 47 Správneho poriadku. Žalovaný mal za nespochybniteľné,
že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahovalo všetky obligatórne náležitosti, výrok,
odôvodnenie a poučenie, s jasne, zreteľne a dostatočne verbalizovanými paragrafovými ustanoveniami,
ktoré v odôvodnení zhrnuli a zhodnotili všetky podstatné okolnosti a skutočnosti, ktoré boli podkladom
pre výrok rozhodnutia a zároveň konštatoval, že prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia

reagovalnanávrhyanámietkyžalobcuvyslovenévjehovyjadrení,t.j.odôvodneniepodrobnearozsiahlo
rozpracoval.

20) Žalovaný nesúhlasíl s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Mal
za to, že jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými na území Slovenskej republiky, pričom vychádzalo
z jednoznačných dôkazov zhromaždených v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom, tak aj
odvolacím orgánom. Žalovaný je presvedčený, že v prípade žalobcu boli naplnené zákonné dôvody na

zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu a skutkový stav bol spoľahlivo preukázaný. Z
daného dôvodu, prvostupňový správny orgán bol povinný postupovať v zmysle ustanovenia § 34 ods.
12 Zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 6 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov.

21) Žalovaný uviedol, že aj napriek vzniknutému minimálnemu nedoplatku voči Daňovému úradu Žilina,

pobočka Ružomberok, ktorý vznikol nedopatrením žalobcu, sa stotožňuje s postupom prvostupňového
správneho orgánu, ktorý považuje za zákonný a vecne správny, nakoľko žalobca preukázateľne nesplnil
zákonom požadovanú podmienku. Prvostupňový správny orgán kontrolnou činnosťou jednoznačne
preukázal skutočnosť, že žalobca mal evidované nedoplatky voči daňovému úradu vo výške v sume
0,36 Eur ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania. Podľa § 34

ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený prechodný pobyt na
účel podnikania, ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania nesmie
mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované nedoplatky na poistnom na
sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa nemôže voči nemu evidovať pohľadávky po splatnosti podľa
osobitných predpisov z tohto podnikania a zo všetkých obchodných spoločností a družstiev, v ktorých

mene koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny nie je daňovníkom alebo nie je povinný platiť poistné na
sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť.

22) Aj napriek tomu, že nedoplatok vznikol neúmyselne, omylom žalobcu a bol dodatočne uhradený,
žalovaný považoval za potrebné zdôrazniť, že v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je

jasne explicitne uvedené, že účastník konania v čase podania žiadosti nesmie mať evidované žiadne
nedoplatky, a to v akejkoľvek výške. Aj napriek tomu, že nedoplatok na dani z príjmu fyzickej osoby
vznikol nedopatrením žalobcu a jedná sa o minimálnu čiastku, žalovaný konštatoval, že žalobca si mal
a mohol sám a opakovane overiť pred podaním žiadosti, či má riadne a v plnej výške uhradenú daň a
tak splniť svoju daňovú povinnosť v plnom rozsahu.

23) Ohľadom názoru žalobcu, že sa rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu javí ako prísne
formalistické žalovaný uviedol, že právny výklad uvedený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017 nemožno aplikovať bezvýhradne na všetky právne normy
Slovenskej republiky. Žalovaný zastáva názor, že ustanovenie § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov

má kogentnú právnu úpravu a je teda potrebné ju vykladať ako kogentnú právnu normu, v zmysle ktorej
je vylúčené, aby sa subjekty právneho vzťahu odchýlili od pravidla, ktoré je v tejto norme uvedené. Z
ustanovenia § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov jasne a zrozumiteľne vyplýva, že štátny príslušník
tretejkrajiny,ktorýmáudelenýprechodnýpobytnaúčelpodnikania,kudňupodaniažiadostioobnovenieprechodného pobytu na účel podnikania nesmie mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu,
a to v žiadnej výške. Žalovaný zdôraznil, že Zákon o pobyte cudzincov v zmysle právnej úpravy
platnej v čase vydania rozhodnutia neriešil prípad, keď účastník konania dodatočne po podaní žiadosti

uhradil vzniknutý nedoplatok voči daňovému úradu, colnému úradu, alebo dodatočne uhradí evidované
nedoplatky na sociálnom alebo zdravotnom poistení. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že
prvostupňový správny orgán kontrolnou činnosťou jednoznačne preukázal skutočnosť, že žalobca mal
ku dňu podania žiadosti evidovaný nedoplatok v súlade s § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov a z
ustanovenia § 34 ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov prvostupňovému správnemu orgánu vyplývala

zákonom daná povinnosť, žalobcovi zamietnuť žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov
podľa § 33 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov. Prvostupňový správny orgán nebol oprávnený v konaní
o obnovenie prechodného pobytu žalobcu sa odchýliť od uplatnenia uvedených zákonných ustanovení,
nakoľko by tak konal v zjavnom rozpore so zásadou zákonnosti správneho konania vyjadrenej v § 3
ods. 1 Správneho poriadku, a to aj napriek tomu, že žalobca mal ku dňu podania žiadosti evidovaný
zanedbateľný nedoplatok voči daňovému úradu, ktorý vznikol vlastným nedopatrením žalobcu, a aj po

zohľadnení skutočnosti, že tento nedoplatok obratom uhradil.
24) Vo vzťahu k námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sa žalovaný
nezaoberal a teda ani nevysporiadal s dopadom napadnutého rozhodnutia na žalobcov rodinný a
súkromný život s poukazom na ustanovenie článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorý garantuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, žalovaný poukázal

na článok 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, t.j. že štátny orgán
nemôže zasahovať do výkonu práva na súkromný a rodinný život okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia
alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Poukázal na to, že čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky garantuje každému právo na slobodnú voľbu povolania a právo podnikať, avšak podľa odseku
4 čl. 35 Ústavy SR zákon môže upraviť odlišné podmienky pre cudzincov. V konaní o udelenie
prechodného pobytu na účel podnikania, resp. obnovy prechodného pobytu dochádza k stretu dvoch
základných práv a slobôd, na jednej strane právo žiadateľov o pobyt na právo podnikať na území
Slovenskej republiky, ktoré je však podmienené povolením na pobyt na území Slovenskej republiky,

ktorého sa účastník konania domáha, a na druhej strane právo štátu na zásah do tohto práva.

25) V kontexte vyššie uvedeného žalovaný poukázal na to, že rozhodovanie o žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu cudzinca je jedným zo spôsobov, ktorým sa prejavuje územná suverenita
Slovenskej republiky a cudzinec nemá na prechodný pobyt právny nárok. Vzhľadom na uvedené mal

žalovaný za to, že vydaním napadnutého rozhodnutia, nebol nijakým negatívnym spôsobom ovplyvnený
rodinný a súkromný život žalobcu v súlade s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Žalovaný považoval za potrebné poukázať na zákonné ustanovenie § 111 ods. 1, písm. b)
Zákona o pobyte cudzincov uvádzať pravdivo a úplne všetky požadované údaje v rozsahu ustanovenom
týmto zákonom. Konštatoval, že žalobca v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania

zo dňa 03.08.2020 uviedol, že je rozvedený a jeho dcéra A. B., nar. XX.XX.XXXX sa stále nachádza na
adrese trvalého pobytu na Ukrajine. V lustračných systémoch cudzineckej polície bolo taktiež zistené,
že žalobca nemá na území Slovenskej republiky žiadne rodinné väzby. Žalovaný teda konštatoval, že
žalobca neuviedol žiadne rodinné väzby, či osobné väzby na území Slovenskej republiky, ktoré by mali
byť vydaním napadnutého rozhodnutia obmedzené, resp. ohrozené.

26) Žalovaný konštatoval, že žalobca síce preukázateľne nesplnil zákonom predpokladanú povinnosť
v intenciách Zákona o pobyte cudzincov a z daného dôvodu nemal legitímny nárok na obnovu
prechodného pobytu, avšak na strane druhej zdôraznil, že jeho prechodný pobyt na účel podnikania
je stále platný a nezaniká, a to v súlade so zákonnými ustanoveniami § 131i a § 131k Zákona o

pobyte cudzincov. Žalobca sa z územia Slovenskej republiky nevyhosťuje a nemá povinnosť vycestovať,
je oprávnený na území Slovenskej republiky naďalej zotrvať a jeho osobné a rodinné väzby na
území Slovenskej republiky nebudú pretrhnuté ani nijakým spôsobom obmedzené. Zamietnutie žiadosti
žalobcu o obnovu prechodného pobytu na účel podnikania nemá žiadny negatívny vplyv na súkromný
a rodinný život žalobcu na území Slovenskej republiky.

27) V závere svojho vyjadrenia k žalobe žalovaný zdôraznil, že v danom prípade nebolo možné zo strany
správnych orgánov postupovať inak ako postupovali, a to v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov,ako aj v súlade ostatnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako aj Európskej únie. Na základe
vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

Replika žalobcu

28) Na dupliku žalovaného reagoval žalobca vo svojom podaní zo dňa 28.08.2023. Zotrval na všetkých
tvrdeniach a právnej argumentácii uvedenej v správnej žalobe. Poukázal na to, že jednou z namietaných
skutočností v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia je aj tá skutočnosť, že žalobcovi sa

toto rozhodnutie javí ako nepreskúmateľné, pretože sa žalovaný nezaoberal a tiež ani nevysporiadal
s dopadom napadnutého rozhodnutia na súkromný život žalobcu. O tom, že je to tak svedčí podľa
presvedčenia žalobu aj tvrdenie žalovaného v jeho vyjadrení k správnej žalobe kde uvádza, že
napadnutým rozhodnutím nebol nijakým negatívnym spôsobom ovplyvnený rodinný a súkromný život
žalobcu v súlade s čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom žalovaný
argumentoval, že žalobca v žiadosti o udelenie prechodného pobytu na účel podnikania zo dňa

03.08.2020 uviedol, že je rozvedený a jeho dcéra A. B., nar. XX.XX.XXXX sa stále nachádza na adrese
trvalého pobytu na Ukrajine. Žalobca zdôraznil, že toto tvrdenie žalovaného je nepresné a nepravdivé,
keďžedcéražalobcujevskutočnostinarodenáXX.XX.XXXXamávzmyslePrezídiaPZ,úraduhraničnej
a cudzineckej polície riaditeľstva Banská Bystrica, oddelenia cudzineckej polície PZ EC2 Prešov zo
dňa 20.03.2022 udelený tolerovaný pobyt na území Slovenskej republiky ako „Odídenec“. Zároveň

žalobca poukázal na to, že v školskom roku 2022/2023 jeho dcéra navštevovala 7. ročník základnej
školy (Základná škola – Grundschule, Hradné námestie 38, Kežmarok).

29) Z vyššie uvedených skutočností podľa vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v danom prípade sa žalovaný
nevysporiadal s dopadom napadnutého rozhodnutia na súkromný život žalobcu, keďže nezisťoval

skutočnosti, na ktoré žalobca poukázal v tomto svojom vyjadrení.

30) V súvislosti s argumentáciou uvedenou v správnej žalobe a tiež s poukazom na toto vyjadrenie
žalobcu, žalobca zotrval na tom, aby správny súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného na repliku žalobcu

31) Na repliku žalobcu žalovaný reagoval vo svojom podaní zo dňa 14.09.2023. Uviedol, že sa v
plnom rozsahu pridržiava svojich doterajších tvrdení a vo všetkých bodoch trvá na svojom vyjadrení

k správnej žalobe zo dňa 15.08.2023. Aj napriek argumentácii obsiahnutej v replike žalobcu žalovaný
trval na tom, že jeho rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu boli vydané
v súlade so Zákonom o pobyte cudzincov, ako aj v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Tieto
boli náležite odôvodnené a vydané na základe jednoznačných dôkazov odôvodňujúcich legitímny záver,
ktorý žalovaný konštatoval vo svojom rozhodnutí. Žalovaný zároveň uviedol, že sa v odvolacom konaní

okrem iného dôsledne zaoberal a vysporiadal s námietkami žalobcu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu
uvedeným v replike žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie nijakým spôsobom neobmedzuje
súkromný a rodinný život žalobcu v zmysle článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a to z dôvodu, že žalobca nebol z územia Slovenskej republiky administratívne vyhostený, jeho
prechodný pobyt je naďalej platný, o obnovu prechodného pobytu môže kedykoľvek opätovne požiadať,

a po splnení zákonných podmienok mu bude obnovený. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcov súkromný
a rodinný život na území Slovenskej republiky nie je nijakým spôsobom obmedzený ani pretrhnutý, so
svojou rodinou môže bez problémov nažívať na území Slovenskej republiky. Žalovaný má za to, že
aj napriek nesplneniu zákonnej povinnosti na obnovenie prechodného pobytu, žalobcovi nie sú upreté
žiadne zákonné práva, a to najmä vo vzťahu k jeho súkromnému a rodinnému životu.

32) Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný zotrval na tom, aby správny súd žalobcom
podanú žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol, ak po preskúmaní zistí, že žaloba nie je
dôvodná

Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava

33) Správny súd v Banskej Bystrici v prvom rade konštatuje, že bol zriadený zákonom č. 151/2022 Z.
z., pričom podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva od 1. júna 2023 prešiel zkrajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu
v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“)

teda ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa §
107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), pretože nezistil
žiaden z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť
pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu dňa 18.12.2024 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok následne verejne vyhlásil dňa

23.01.2025.

34) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu
predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy v medziach
žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu
existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru,

že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

35) Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v
znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

36)Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

37) Podľa § 22 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom do 13.02.2024 (ďalej iba ako „Zákon o pobyte cudzincov“),
prechodný pobyt na účel podnikania udelí policajný útvar, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti
podľa § 33 ods. 6, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý podniká alebo bude podnikať na území

Slovenskej republiky ako fyzická osoba.

38) Podľa § 33 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie
prechodného pobytu prihliada na
a) verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske záujmy Slovenskej republiky,

najmä na prínos podnikateľskej činnosti štátneho príslušníka tretej krajiny pre hospodárstvo Slovenskej
republiky a na ochranu verejného zdravia,
b) záujmy maloletého dieťaťa štátneho príslušníka tretej krajiny, osobné a rodinné pomery štátneho
príslušníka tretej krajiny, jeho finančnú situáciu a dĺžku doterajšieho pobytu a predpokladaného pobytu,
c) stanovisko zastupiteľského úradu k udeleniu prechodného pobytu.

39) Podľa § 33 ods. 6 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie
prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie prechodného
pobytu

40)Podľa§34ods.1písm.c)Zákonaopobytecudzincov,policajnýútvarmôžeobnoviťprechodnýpobyt
najviac na tri roky, ak predpokladaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny bude trvať najmenej tri roky.

41) Podľa § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má udelený
prechodný pobyt na účel podnikania, ku dňu podania žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na

účel podnikania nesmie mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu, colnému úradu, evidované
nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie a zdravotná poisťovňa neeviduje voči nemu pohľadávky
po splatnosti podľa osobitných predpisov z tohto podnikania a zo všetkých obchodných spoločností a
družstiev, v ktorých mene koná. Ak štátny príslušník tretej krajiny nie je daňovníkom alebo nie je povinný
platiť poistné na sociálne poistenie, priloží doklad potvrdzujúci túto skutočnosť.

42) Podľa § 34 ods. 10 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o
obnovenie prechodného pobytu postupuje podľa § 33 ods. 1 a 5. Ak obchodná spoločnosť alebo
družstvo, v mene ktorých koná štátny príslušník tretej krajiny podľa § 22 ods. 1 písm. b), nedosiahlav predchádzajúcom zdaňovacom období zisk po zdanení podľa odseku 7, policajný útvar si vyžiada
stanovisko od Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, či podnikateľská činnosť obchodnej
spoločnosti alebo družstva je prínosom pre hospodárske záujmy Slovenskej republiky. Spolu so

žiadosťou podľa predchádzajúcej vety zašle policajný útvar Ministerstvu hospodárstva Slovenskej
republiky aj doklady podľa odseku 3 písm. e).

43) Podľa § 34 ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie
prechodného pobytu z dôvodov podľa § 33 ods. 6; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie

prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa
a) § 33 ods. 6 písm. b) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa § 27,
b) § 33 ods. 6 písm. d) a h), ak ide o prechodný pobyt podľa § 23 ods. 5.

44) Podľa § 120 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom
predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom

konaní.) Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v
konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe, ak v § 33 ods. 9, § 48 ods. 3, §
113 písm. c), § 115 ods. 1 a 10 a § 125 ods. 10 nie je ustanovené inak.

45) Podľa § 131i ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu

alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo
výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 (ďalej len „krízová situácia“), alebo
ktorého platnosť by sa skončila do jedného mesiaca od odvolania krízovej situácie, sa predlžuje až do
uplynutia dvoch mesiacov od odvolania krízovej situácie.

46) Podľa § 131k ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov, platnosť prechodného pobytu, trvalého pobytu
alebo tolerovaného pobytu, ktorá by inak uplynula počas mimoriadnej situácie vyhlásenej v súvislosti
s hromadným prílevom cudzincov na územie Slovenskej republiky spôsobeným ozbrojeným konfliktom
na území Ukrajiny (ďalej len „mimoriadna situácia“), sa predlžuje až do uplynutia dvoch mesiacov od
odvolania mimoriadnej situácie. V súvislosti s predĺžením platnosti pobytu podľa predchádzajúcej vety

vydápolicajnýútvarsosúhlasomministerstvavnútranažiadosťštátnehopríslušníkatretejkrajinydoklad
o pobyte s platnosťou určenou konkrétnym dátumom, ak je to potrebné na vykonávanie účelu pobytu.

47) Podľa § 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej iba ako „Správny poriadok“), tento
zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,

právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.

48) Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických

osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

49) Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania.

50) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci
a musí obsahovať predpísané náležitosti.

51) „Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
v medziach žalobných dôvodov posúdiť, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu

bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.“ (NS SR spis.
zn. 2Sžo/32/2014) Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu
správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Právomoc a príslušnosť súdov
v správnom súdnictve je primárne daná základným zákonom štátu - Ústavou, ktorá v článku 142ods. 1 ustanovuje kompetenciu súdov preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a
zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.
Rovnako tak čl. 46 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich

právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd s cieľom preskúmania zákonnosti
takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Ústava však zároveň splnomocňuje zákon na úpravu
preskúmavacej kompetencie v rámci správneho súdnictva. Takýmto zákonom je Správny súdny
poriadok. Je veľmi dôležité uviesť, že v správnom súdnictve sa uplatňuje dispozičná zásada, ktorá
v praxi znamená, že súd preskúmava napadnuté rozhodnutie len v medziach a rozsahu určenom

žalobcom. Nemôže teda preskúmať rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe vymedzený. Zo žaloby
musí byť zrejmé, v ktorých častiach a z akej stránky má súd napadnuté rozhodnutie skúmať; žalobca
musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje tvrdenie o porušení zákona a musí tiež
poukázať na konkrétne ustanovenie právnych predpisov hmotného alebo procesného práva, ktoré boli
rozhodnutím alebo postupom správneho orgánu porušené. Nakoľko je konanie v správnom súdnictve
koncentrované, žalobca môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je

dvojmesačná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. K žalobným
dôvodom, ktoré boli uplatnené neskôr, súd nemôže prihliadať.

52) Úlohou správneho súdu v prejednávanej veci bolo v medziach žalobných dôvodov preskúmať
zákonnosť postupu správnych orgánov a napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, ktorými bola žalobcovi

zamietnutá žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania
podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov.

53) Vychádzajúc z dôkazov založených v administratívnom spise správny súd konštatuje, že žalovaný

ako aj prvostupňový správny orgán náležite zistili skutkový stav a pred vydaním rozhodnutia si
zaobstarali všetky potrebné podklady, ktoré ich viedli k vydaniu rozhodnutí v správnom konaní. Správny
súdpripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaapostupusprávnehoorgánuvkonkrétnejvecisavzásade
obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä k
vôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania

a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny
orgándospel.Vdanejvecijepotrebnékonštatovať,žesprávnysúdsastotožnilsoskutkovýmiaprávnymi
dôvodmi správnych orgánov oboch stupňov, ktoré dôvodne dospeli k záveru, že žalobca nesplnil jednu
z podmienok na obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, a to
povinnosť uvedenú v § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov, t.j. ku dňu podania žiadosti o obnovenie

prechodného pobytu na účel podnikania nesmie mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu.

54) Z dikcie ustanovenia § 34 Zákona o pobyte cudzincov vyplýva, že na obnovenie prechodného pobytu
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny na účel podnikania nie je právny nárok. To znamená, že policajný
útvar môže (ale aj nemusí) na žiadosť obnoviť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny prechodný pobyt na

účel podnikania. Potrebné je ale uviesť, že ak správny orgán žiadosti nevyhovie, musí uviesť dôvody
zamietnutia žiadosti, ktoré však nemôžu byť arbitrárne. „Obsahom základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania, ako aj iného zainteresovaného subjektu na
rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou
toho,ževýkonspravodlivostinebudearbitrárny“(judikatúraÚstavnéhosúduSRI.ÚS117/07aleajsp.zn.

I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.6.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006,
sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp. zn. I. ÚS 114/08 zo
dňa 12.6.2008)). Podľa správneho súdu pri preskúmavaní dôvodov rozhodnutia správneho orgánu, ktorý
aplikoval svoju diskrečnú právomoc, nie je úloha súdu posudzovať vhodnosť resp. účelnosť výkladu
príslušnéhoustanoveniaprávnehopredpisualemieraposudzovaniasmerujektomu,čikonkrétnyvýklad

právnej normy nevykazuje znaky svojvôle (bezbrehosti) správneho orgánu. To sa rovnako vzťahuje aj
na prípad, kedy je rozhodnutie správneho orgánu zjavne neodôvodnené.

55) „Podstatou § 27 ods. 2 SSP je „ustanovenie medzí“ pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia,
opatrenia alebo iného zásahu vydaného alebo uskutočneného na základe správnej úvahy. Za správnu

úvahu je pritom potrebné pokladať „autonómne pásmo“, v rámci ktorého sa orgán verejnej správy
pohybuje v administratívnom konaní, resp. pri výkone verejnej správy. Inak povedané, správna úvaha
umožňuje orgánu verejnej správy, aby si v rámci určitého právneho priestoru a podľa možností vybral
tú cestu, ktorú považuje za najefektívnejšiu, pre úpravu príslušných právnych vzťahov rozhodnutím,opatrením alebo iným zásahom. Správna úvaha je pritom typickým manévrovacím prostriedkom orgánu
verejnej správy pri realizácii exekutívnej moci v štáte. Je totiž výlučným oprávnením orgánov výkonnej
moci, medzi ktoré patria aj orgány verejnej správy, aby v rámci normatívne určených mantinelov pri

svojej verejnosprávnej pôsobnosti rozhodlialebo upravili určitú vec. Len výnimočne totiž právny poriadok
spája výkon verejnej správy s takým postupom, pri ktorom je určitý stav spojený s jediným právnym
riešením bez možnosti výberu. Zároveň si je nutné uvedomiť, že o správnu úvahu nejde vtedy, ak
pôjde o uplatnené právo fakultatívnej povahy, keď účastník administratívneho konania ani pri splnení
požadovaných podmienok nemá nárok na priznanie príslušného práva.“ (Fečík M. Správny súdny

poriadok C. H. Beck ISBN 978-80-7400-678-4 str. 212). Správny súd poznamenáva, že pod právnym
posúdením veci správnym orgánom je možné rozumieť činnosť, pri ktorej skutkový stav (zistený aj
na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej
právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie
veci je vtedy nesprávne, ak sa správny orgán pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne
zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis

nesprávne interpretoval).

56) Žalobca predovšetkým namietal, že žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o zamietnutí žiadosti o obnovene prechodného pobytu
na území Slovenskej republiky za účelom podnikania sa mu javí ako prísne formalistické. Správny súd

túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. V danom prípadne podľa názoru správneho súdu
nemožno nesúhlasiť s právnym názorom žalovaného obsiahnutým vo vyjadrení k správnej žalobe, že
ustanovenie § 34 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov je kogentnou právnou úpravou, t.j. tak žalovaný
ako aj prvostupňový správny orgán sa od tejto právnej normy odchýliť nemohli a vychádzajúc z obsahu
administratívneho spisu, že prvostupňový správny orgán kontrolnou činnosťou preukázal (pričom táto

skutočnosť žalobcom ani rozporovaná nebola), že žalobca mal ku dňu podania žiadosti o obnovenie
prechodného pobytu na účel podnikania daňový nedoplatok, hoci v minimálnej výške 0,36 Eur bol
povinný túto skutočnosť vyhodnotiť ako nesplnenie zákonnej podmienky na udelenie prechodného
pobytu v zmysle § 33 ods. 6 písm. c) Zákona o pobyte cudzincov, ktorej následkom je v zmysle § 34
ods. 12 Zákona o pobyte cudzincov zamietnutie žiadosti žiadateľa o obnovenie prechodného pobytu na

účel podnikania na území Slovenskej republiky.

57) Pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol
svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka
konania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia

správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,
na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne
rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí
dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané
dôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných

podmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správny
súd dospel k záveru, že spĺňa zákonom (aj judikatúrou) vyžadované atribúty a obstál ako celok z dvoch
aspektov. Ten prvý spočíva v tom, že Zákon o pobyte cudzincov dáva policajnému útvaru možnosť, nie
povinnosťžiadostivyhovieť,kedynaobnovenieprechodnéhopobytuštátnemupríslušníkovitretejkrajiny
na účel podnikania nie je právny nárok. Druhý aspekt vychádza z konštatovania, že žalovaný uviedol

relevantné dôvody zamietnutia žiadosti, ktoré nevybočili zo stanovených mantinelov preskúmateľnosti
rozhodnutia správneho orgánu a opierajú sa o listinné dôkazy založené v administratívnom spise. Je
tedazrejmé,nazákladečohodospelžalovanýkprávnemuzáveruvosvojomrozhodnutíazodôvodnenia
napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu aj vyplýva. V danom prípade teda nemožno
súhlasiť ani s ďalšou námietkou žalobcu vzťahujúcou sa k tomu, že by žalobou napadnuté rozhodnutie

bolo možné považovať za nepreskúmateľné.

58) Vo vzťahu k argumentom žalobcu, že sa žalovaný nevysporiadal s dopadom napadnutého
rozhodnutia na jeho súkromný život, resp. otázkou toho, či žalobca môže byť prínosom pre hospodárske
záujmy Slovenskej republiky správny súd v prvom rade konštatuje, že v prejednávanej veci žalovaný

nezamietol žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel
podnikania podľa § 34 ods. 12 zákona o pobyte cudzincov s poukazom na § 33 ods. 6 písm. g) zákona
o pobyte cudzincov (t.j. že podnikateľská činnosť žalobcu nie je vo verejnom záujme), ale z dôvodu, že
nesplnil podmienky na udelenie prechodného pobytu s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. g)zákona o pobyte cudzincov (t.j. že nemôže mať evidované nedoplatky voči daňovému úradu podľa § 34
ods. 5 zákona o pobyte cudzincov). Zároveň správny súd dodáva, že vyššie uvedené námietky sú iba
všeobecnej povahy. Všeobecne uplatnené námietky, resp. vyjadrenie nesúhlasu so závermi žalovaného

v rámci žalobných bodov správnej žaloby bez primeranej skutkovej a právnej argumentácie viažucej
sa vecne k napadnutému rozhodnutiu žalovaného, či prvostupňovému rozhodnutiu však neumožňuje
správnemusúduuskutočniťprieskumzákonnostivovzťahuktýmtonámietkam,pretožepráverozsahom
a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume vedený a súčasne aj limitovaný. Vychádzajúc z vyššie
citovaných zákonných ustanovení je správny súd toho názoru, že tak rozhodnutie prvostupňového ako

aj odvolacieho orgánu nevykazuje vady, keď obsahom jeho odôvodnenia nie sú úvahy spočívajúce
v argumentácii vzťahujúcej sa k otázke, či je obnovenie prechodného pobytu žalobcu za účelom
podnikania vo verejnom záujme, t.j. podrobne vyhodnocovanie stretu verejného záujmu Slovenskej
republiky a súkromného záujmu žalobcu, keďže správny orgán tento stret záujmov v danom prípade
ani nevyhodnotil ako dôvod pre zamietnutie žiadosti žalobcu o obnovenie jeho prechodného pobytu na
území Slovenskej republiky za účelom podnikania.

59) Ohľadom námietok žalobcu uplatnených v podanej replike týkajúcich sa jeho neplnoletej dcéry
správny súd opätovne poukazuje na to, že konanie v správnom súdnictve je koncentrované. Žalobca
teda môže žalobné dôvody rozširovať len do konca lehoty na podanie žaloby, ktorá je dvojmesačná. K
žalobným dôvodom, ktoré boli žalobcom uplatnené v ním podanej replike správny súd teda už nemohol

prihliadať.
60) S poukazom na vyššie uvádzané dôvody dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného
je zákonné a preto žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

61) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca
vkonaníúspešnýnebol,správnysúdmunáhradutrovkonanianepriznal.Rovnakosprávnysúdnepriznal
náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie
podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie.

62) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 2:1 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 2:1 (§ 139 ods.
4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania,
ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia
rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.