Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 13Csp/91/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6924203384
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2025:6924203384.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Prievozská č. 2 IČO: 35 724 803, zastúpený: Remedium
Legal, s.r.o.,so sídlom Bratislava, Ul. Prievozská č. 2, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D., E. F. G. XXXX/XX, t.č. bytom C., H. X, XXXX I., zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Ján Segeč, s.r.o. so sídlom Banská Bystrica, Ul. Skuteckého č. 26, IČO 47 258 039 o
zaplatenie sumy 7 000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 7 000,-
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7 000,- eur od 22.03.2024 do zaplatenia
ako aj nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 21.03.2024 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a žalobcom ako postupníkom
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, pričom žalovaný bol v čase postúpenia tejto
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho

peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní.
1.1PostupcauzatvorilsožalovanýmvzmysleZák.č.266/2005Z.z.oochranespotrebiteľaprifinančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa 19.09.2022 Zmluvu č. 5194933863
(ďalej len "Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu (ďalej len "VOP"),
pričom k samotnému uzavretiu Zmluvy došlo elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking
pomocou tzv. bezpečnostného predmetu (GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným
kľúčom - EOK) a to priamo cez kanál Internetbankingu alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích

hlášok (v prípade ak sa Zmluva uzatvára prostredníctvom telefónneho hovoru). Na základe Zmluvy
postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania a podmienky splácania
peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené
v Zmluve a vo VOP. Zmluva obsahuje všetky náležitosti podľa Obchodného zákonníka, ako aj podľa
Zák. č. 258/2001 Z.z., resp. Zák.č. 129/2010 Z.z.
1.2 Žalovaný napriek opakovaným výzvam, v ktorých ho postupca v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.
upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej

splatnosti úveru neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy. S
ohľadom na skutočnosť, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3
mesiace, pričom bol súčasne upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v súlade s príslušnými ustanoveniami Zmluvy a ust.§ 53 ods. 9 Obč. zák. ku dňu 16.11.2023 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného
na úhradu dlžnej sumy. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že podľa jeho názoru nie je povinný právne
posúdiť,prenesplneniektorejsplátkyuplatňujeprávopodľaust.§565Obč.zák.vspojenísust.§53ods.

9 Obč. zák., úlohou veriteľa pri uplatnení tohto práva je len sledovať splnenie podmienok vyžadovaných
uvedenými zákonnými ustanoveniami, pričom ak toto právo uplatní po splnení týchto podmienok, je tento
úkon jednoznačne platný a to bez ohľadu na to, či veriteľ stanovil "splátku", pre nesplnenie ktorej sa
domnieva, že došlo k uplatneniu tohto práva. Uvedené nevyplýva z právnych predpisov, keďže veriteľ je
povinný skutkovo vymedziť stav, avšak právne posúdenie (pričom určenie, pre nesplnenie ktorej splátky

napokon došlo k uplatneniu uvedeného práva) je výlučne právnym posúdením, ktoré je výhradne vecou
súdu. Žalobca zastáva názor, že postupca využil právo podľa ust. § 565 Obč. zák. v súlade so zákonom,
kedy pred jeho uplatnením postupoval podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. a v lehote nie kratšej ako 15
dní upozornil dlžníka na jeho možné uplatnenie. Zo strany postupcu tak nedošlo k porušeniu žiadnej
zákonnej povinnosti, v dôsledku čoho nemožno prijať iný právny záver ako ten, že v danom prípade
došlo k platnému zosplatneniu pohľadávky a tým aj k platnému postúpeniu pohľadávky.

1.3 Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu vo výške 32 788,81 eur, ktorá
pozostávala z istiny vo výške 28 226,00 eur, z riadneho úroku vo výške 3 863,57 eur, zo zmluvného
úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 150,93 eur a z úroku z omeškania po zosplatnení vo výške
424,99 eur a z poplatkov vo výške 123,32 eur v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde
postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná

bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný pred
postúpením vykonal úhrady vo výške 37,55 eur, ktoré boli pred postúpením pohľadávky započítané na
zmluvný úrok v sume 37,55 eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky nevykonal žiadnu úhradu. Žalovaná
suma 7 000,- eur pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 7 000,- eur, pričom zvyšnú časť
dlžnej sumy vo výške 25 788,81 eur, ktorá pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 21 226,00 eur, z

neuhradeného riadneho úroku vo výške 3 863,57 eur, z neuhradeného zmluvného úroku z omeškania do
zosplatnenia vo výške 150,93 eur, z neuhradeného úroku z omeškania po zosplatnení vo výške 424,99
eur a z neuhradených poplatkov vo výške 123,32 eur, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje.
1.4Vsúvislostisotázkouurčeniazačiatkuplynutiapremlčacejdobyvspotrebiteľskýchvzťahochžalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/224/2021 zo dňa 30.11.2022, z ktorého

vyplýva, že premlčacia doba začne plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so
splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote uvedených 3
mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 - dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Súčasne žalobca
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/191/2021, z ktorého vyplýva, že za výzvu
na plnenie pred postúpením podľa ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách možno považovať aj oznámenie

o vyhlásení predčasnej splatnosti, ak jeho obsahom je výzva dlžníkovi na zaplatenie pohľadávky.
1.5 Žalobca si okrem nezaplatenej istiny úveru uplatňuje aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo
výške 9,5 % ročne z istiny vo výške 7 000,- eur odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí účinnosti Zmluvy
o postúpení pohľadávok, t.j. od 22.03.2024 do zaplatenia.
2. Vo veci bol Okresným súdom Rimavská Sobota dňa 06.09.2024 vydaný platobný rozkaz č.

13Csp/91/2024-68, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel.
2.1 Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v
zákonnej lehote odôvodnený odpor, čím sa platobný rozkaz v zmysle ust. § 11 ods. 5 Zák.č. 307/2013
Z.z. zo zákona zrušil.
2.3 Žalovaný odpor odôvodnil tým, že neboli splnené podmienky na predčasné zosplatnenie úveru,

pretože z oznámenia právneho predchodcu žalobcu nevyplýva, pre ktorú splátku úveru sa žalovaný
dostal do omeškania a kedy sa žalovaný dostal do omeškania, teda absentuje určitosť tohto oznámenia,
čo znamená, že predmetná výzva a oznámenie právneho predchodcu je v zmysle ust. § 37 ods.
1 Obč. zák. neurčité a nezrozumiteľné, dôsledkom ktorej skutočnosti je to, že právny predchodca
žalobcu nemohol úver poskytnutý žalovanému platne predčasne zosplatniť. V tomto smere poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 29.06.2023 (poznámka súdu: správne
má byť uvedené zo dňa 25.01.2024), z ktorého vyplýva, "že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k
vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 Obč. zák., a § 53 ods.
9 Obč. zák., pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení
presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh." Ďalej

poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/15/20236 zo dňa 25.09.2024, z ktorého
vyplýva, "že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na zaplatenie neuhradenej
splátky v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. malo za následok neplatnosť zosplatnenia úveru v zmysle § 565
Obč. zák., ako aj absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo 14.12.2020 uzavretej medziprávnou predchodkyňou žalobkyne Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobkyňou ako
postupníkom v zmysle § 39 Obč. zák. v spojení s § 525 ods. 2 Obč. zák. z dôvodu nesplnenia zákonných
podmienok postúpenia bankovej pohľadávky zo spotrebiteľského úveru na tretiu osobu v zmysle § 92

ods. 8 prvá veta Zákona o bankách v dôsledku čoho odvolací súd správne konštatoval nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne v spore." Nakoniec poukázal aj na to, že z rovnakého právneho
názoru vychádza aj Krajský súd v Banskej Bystrici v jeho rozhodnutí sp. zn. 43CoCsp/15/2022 zo
dňa 23.06.2022 a v jeho rozhodnutí sp. zn. 11CoCsp/34/2023 zo dňa 30.05.2024. Neuvedenie splátky,
pre ktorú sa zosplatnil celý úver v právnom úkone, ktorým tak právny predchodca žalobcu urobil,

je v rozpore s ochranou spotrebiteľa. Právny predchodca žalobcu neuviedol v oznámení konkrétnu
splátku, pre ktorú úver predčasne zosplatnil, čo znamená, že v súlade s vyššie uvedeným právnym
názorom Krajského súdu v Banskej Bystrici a Najvyššieho súdu SR neboli v prejednávanej veci splnené
podmienky na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Obč. zák. v spojení s § 53 ods. 9 Obč. zák.,
t.j. z dôvodu nedodržania zákonných podmienok stanovených pre platné zosplatnenie poskytnutého
úveru. Zo zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov uvedenej v § 17 ods. 1,2 Zák.č. 129/2010 Z.z.

vyplýva, že banka je oprávnená postúpiť pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru. V prejednávanej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru, t.j. zmluva o postúpení pohľadávky
uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom , je neplatná podľa § 39 Obč. zák., pre
rozpor so zákonom , lebo jej predmetom bol tzv. živý úver.

3. Súd postupom podľa ust. § 167 ods. 3 C.s.p. odpor zaslal na vyjadrenie zástupcovi žalobcu. Zástupca
žalobcu vo vyjadrení zo dňa 22.12.2024 (replike) uviedol, že pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je
potrebné aby bola táto možnosť dohodnutá, aby bol dlžník v omeškaní aspoň 3 mesačné splátky, aby bol
dlžník na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní pred
uplatnením tohto práva. Postupca si možnosť vyhlásiť mimoriadnu splatnosť dohodol so žalovaným

v Zmluve. Postupca výzvou zo dňa 15.10.2023 vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo
výške 5 064,49 eur najneskôr do 15 dní od doručenia tejto zásielky a upozornil ho na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti úveru. Táto listina bola žalovanému doručená dňa 19.10.2023. Doručením výzvy
začala plynúť 15 - dňová lehota v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. a uplynula dňa 03.11.2023. Keďže
žalovaný omeškané splátky neuhradil, oznámením zo dňa 17.11.2023 vyhlásil postupca mimoriadnu

splatnosť úveru. Táto listina bola žalovanému doručená dňa 22.11.2023. V tejto súvislosti žalobca
poukázal na to, že uvedené listiny nemusia obligatórne obsahovať údaj o splátke, pre neuhradenie ktorej
došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takáto obsahová náležitosť uvedených listín nevyplýva zo
žiadneho zákonného ustanovenia. Účelom ustanovenia § 53 ods. 9 Obč. zák. nie je uvádzanie splátky,
pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, ale snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi

v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu, ktorú realizuje cez zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku
dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa, cez zakotvenie povinného omeškania trvajúceho aspoň 3
mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie celého zostatku úveru a cez povinnosť veriteľa o úmysle
žiadaťzaplatenieceléhozostatkuúveruspotrebiteľainformovaťatýmspotrebiteľoviumožniťvlehotenie
kratšej ako 15 dní vzniknutý dlh uhradiť a vyhnúť sa tak predčasnému zosplatneniu úveru. V tomto smere

žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024,
z ktorého vyplýva, že "dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že
špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného
zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi
neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie

splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo právnou otázkou. Skutkovou otázkou nesporne je
označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny
vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je jej určenie na účely začatia počítaniam premlčacej doby
len právnym konštruktom. Súd považuje za vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním
nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu racionálneho správania sa účastníkov zmluvných vzťahov,

ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Obč. zák., je
potrebné predpokladať, že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3
mesiace po splatnosti." Uvedený právny názor ohľadne riešenia tejto právnej otázky možno považovať
za vecne správny, pretože má podklad v dotknutých ustanoveniach Občianskeho zákonníka ako aj vo
všeobecnej aplikačnej praxi súdov za obdobie od prijatia znenia § 53 ods. 9 Obč. zák. (t.j. od 01.11.2008

ako § 53 ods. 8, resp. od 01.07.2011 do 31.10.2024 ako § 53 ods. 9 Obč. zák v posudzovanom znení).
Predmetnú otázku posudzovali súdy na všetkých úrovniach približne od roku 2008 do roku 2024 a
z ich rozhodovacej praxe nevyplynula pre banky požiadavka na špecifikáciu splátky v zosplatňujúcej
výzve, resp, výzve pred zosplatnením. Žalobca má za to, že výklad dotknutých zákonných ustanovenív tom zmysle, že veriteľ je povinný uviesť rozhodnú splátku v upozornení pred zosplatnením podľa §
53 ods. 9 Obč. zák. a rovnako aj v samotnom zosplatnení, nemôže v žiadnom ohľade obstať, keďže
v praktickej realite by veriteľ uvádzal v týchto právnych úkonoch rôzne splátky, pričom spotrebiteľovi by

táto informácia nepriniesla žiadnu informačnú hodnotu. Paradoxne by sa práve vtedy mohol spotrebiteľ
dostať do informačnej asymetrie, keďže by mohol nadobudnúť mylnú domnienku, že uhradením len
tejto konkrétnej splátky zabráni zosplatneniu dlhu. Ďalej žalobca poukázal na to, že ani po novelizácii
ust. § 53 ods. 9 a 10 Obč. zák, nebude obligatórnou náležitosťou výzvy uvedenie konkrétnej splátky,
resp. jej špecifikácia, ale postačujúcim údajom na platné zosplatnenie bude len uvedenie sumy, s ktorou

je dlžník v omeškaní. Na záver žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. I. ÚS
640/2014 zo dňa 01.04.2015, z ktorého vyplýva, že "prehnané formalistické požiadavky všeobecného
súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri
hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácií relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo
"vyhľadávaní" dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v
poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem

iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych
úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, nie neplatnosti právneho úkonu." Ohľadne
vymedzenia zákonných podmienok v zmysle ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/26/2017 zo dňa 28.03.2018, z ktorého vyplýva, že týmito
podmienkami sú zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá musí mať písomnú formu, písomná výzva banky

na splnenie pohľadávky a nepretržité omeškanie dlžníka s plnením svojho záväzku trvajúce viac než
90 dní. Uvedené podmienky súd v prejednávanej veci splnené, keď Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 21.03.2024 má písomnú formu, žalovaný bol výzvou zo dňa 15.10.2023 vyzvaný na splnenie
pohľadávky vo výške 5 064,49 eur a z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný uhradil len
dňa 20.10.2022 sumu 1,56 eur a dňa 06.03.2023 sumu 35,99 eur, žiadne ďalšie splátky už neuhradil,

preto potom nemožno mať pochybnosti o 90 - dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka v čase postúpenia
pohľadávky.
4. Vyjadrenie zástupcu žalobcu súd postupom podľa ust. § 167 ods. 4 C.s.p. doručil zástupcovi
žalovaného, ktorý sa k nemu vyjadril vo vyjadrení zo dňa 14.01.2025 (duplike), kde uviedol, že
s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.07.2024, sp.

zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.9.2024 zotrváva na právnej argumentácii uvedenej v odpore, t.j. že v
prejednávanej veci nedošlo k platnému zosplatneniu úveru pre neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú
právny predchodca žalobcu tento právny úkon realizoval a súčasne z listinných dôkazov predložených
žalobcom vyplýva, že konečná splatnosť úveru je dňa 20.09.2030, t.j. zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 21.03.2024 je podľa § 39 Obč. zák, neplatná pre rozpor s ust. § 17 ods. 1,2 Zák. č. 129/2010 Z.z. ,

lebo jej predmetom bol tzv. živý úver. Na záver vyjadrenia uviedol, že pokiaľ právny predchodca žalobcu
výzvou zo dňa 15.10.2023 vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 5 064,49 eur, mohol
tak s poukazom na § 53 ods. 9 Obč. zák. urobiť iba pre splátku splatnú dňa 20.06.2023, s ktorou bol
žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace. V zmysle § 565 Obč. zák. mohol právny predchodca žalobcu
zosplatniťposkytnutýúverpresplátku splatnúdňa20.06.2023najneskôr dosplatnostinajbližšejsplátky,

t.j. do 20.10.2024 (poznámka súdu: správne má byť uvedené 20.10.2023). Vzhľadom na to, že právny
predchodca žalobcu realizoval zosplatnenie úveru Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti až
dňa 17.11.2023, je takýto právny úkon v zmysle § 39 Obč. zák. neplatný pre rozpor so zákonom a
z dôvodu neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vznáša aj námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu.

5. Súd nariadil dňa 25.02.2025 pojednávanie. Na pojednávanie sa dostavil zástupca žalobcu, ako aj
zástupca žalovaného. Nedostavil sa žalovaný, ktorý doručenie predvolania mal vykázané riadne a včas
Podľa ust. § 180 C.s.p súd rozhodol, že pojednávanie sa uskutoční v neprítomnosti žalovaného.
6. Súd vykonal dokazovanie prečítaním potvrdenia o uzavretí zmluvy zo dňa 19.09.2022, platobnej
histórie, výpisu z úveru, špecifikácie postúpenej pohľadávky, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

21.03.2024 vrátane, odovzdávacieho protokolu a prílohy, oznámenia o postúpení zo dňa 29.03.2024
vrátane odpisu z podacieho hárku č. EPH373254052, oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
zo dňa 17.11.2023 vrátane doručenky, výzvy zo dňa 20.12.2023 vrátane odpisu z podacieho hárku
č. EPH358190995 a výpisu zo stránky Slovenskej pošty, sekcie sledovanie zásielok, výzvy zo dňa
15.10.2023 vrátane odpisu z podacieho hárku č. EPH348157924 a výpisu zo stránky Slovenskej pošty,

sekcie sledovanie zásielok, pokusu o zmier zo dňa 11.07.2024 vrátane podacieho hárku, oznámenia zo
dňa 05.02.2024, a oboznámením Všeobecných obchodných podmienok SLSP, a.s., (ďalej len "VOP"),
Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery SLSP, a.s., Sadzobníka D.
(ďalej len "POP"), vyjadrením zástupcu žalobcu k bonite spotrebiteľa zo dňa 29.01.2025 vrátane výpočtuprimárnej návratnosti (kalkulácia schopnosti splácať) ku dňu 19.09.2022 (schválenie úveru bankou),
odpovede Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024, odpovede Sociálnej poisťovne, pobočka
Rimavská Sobota zo dňa 13.02.2025 a Sociálnej poisťovne, ústredia Bratislava zo dňa 18.02.2025.

6.1 Pokiaľ zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025 navrhol pojednávanie odročiť
z dôvodu urobenia dopytu na svojho právneho predchodcu ohľadom zistenia ako skúmal (overoval)
príjem žalovaného, keďže zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že nemá potrebné informácie v
tomto smere a len predpokladá, že jeho právny predchodca pri overovaní príjmu žalovaného vychádzal
z interných informácií týkajúcich sa pohybov na účte žalovaného súd uvádza, že neprihliadol na

túto žiadosť a využijúc sudcovskú koncentráciu (§153 C.s.p.) návrh zástupcu žalobcu na doplnenie
dokazovaniazamietol.Tusúdpovažujezapotrebnéuviesťapoukázať nato,žežalobcabolvýzvousúdu
zo dňa 23.01.2025, t.j. viac ako mesiac pred určeným termínom pojednávania vyzvaný na preukázanie
splnenia povinnosti podľa ust. § 7 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. a na predloženie dôkazov o splnení tejto
povinnosti veriteľa pred uzavretím zmluvy s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, ktorá výzva bola žalobcovi doručená dňa 27.01.2025 a žalobca na ňu aj

reagoval podaním a listinami doručenými súdu dňa 31.01.2025. Žalobca teda mal v konaní poskytnutý
dostatočný časový priestor na preukázanie splnenia povinnosti ohľadom skúmania bonity spotrebiteľa,
pričom súd s poukazom na čl. 17 C.s.p. postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
7. Podľa ust. § 92 ods. 8 Zák. č. 483/2001 Z.z., v znení účinnom k dátumu postúpenia pohľadávky,

ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre

postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho

istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu

ustanovených týmto zákonom.
8. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno

poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa, tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo

osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované
spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice
výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

9. Podľa § 2 písm. d/ Zák. č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, na účely
tohto zákona sa rozumie: zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa
veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
10. Podľa ust. § 7 ods. 1 Zák. č. 129/2010 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere,

veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.11. Podľa ust. § 7 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere,
spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa

využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.
12. Podľa ust. § 7 ods. 16 Zák. č. 129/2010 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, veriteľ
je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje

spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou, vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný
hodnoverne preukázať.
13. Podľa ust. § 7 ods. 17 Zák. č. 129/2010 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere,
vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie
pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ

podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých
registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine
veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov
podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti

spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
14. Podľa ust. § 11 ods. 2 Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, ak
veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo
registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie
povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
15. Podľa ust. § 17 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z., v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere, práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými
a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku
alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne

splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru.
16.Podľa ustanovenia § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

17. Podľa ust. § 39 Obč. zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Obč. zák. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

19. Podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.
20. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Obč. zák., veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť

písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s
ňou spojené.
21.Podľa§565Obč.zák.,akideoplnenievsplátkach,môževeriteľžiadaťozaplateniecelejpohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však
môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

22. Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p., skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.23. Podľa čl. 1 bodu 1.1 Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery
Slovenskej sporiteľne, a.s., POP sú súčasťou zmluvy uzatvorenej s fyzickou osobou nepodnikateľom,
ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.

24. Podľa čl. 8 bodu 8.1 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., za prípad porušenia sa považuje: omeškanie dlžníka so splácaním
pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace.
25. Podľa čl. 8 bodu 8.2 písm. a/ Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s., ak nastane niektorý z uvedených prípadov porušenia banka môže

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky banky a požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote,
ktorú banka oznámi v oznámení o mimoriadnej splatnosti.
26. Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil nasledovne:
26.1. Súd mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu v zmysle Zák.č. 266/2005 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňa
19.09.2022 ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebnom úvere na čokoľvek

č. 5194933863, ktorá bola uzavretá elektronicky prostredníctvom služby Internetbanking pomocou tzv.
bezpečnostného predmetu (GRID kartou, SMS kľúčom, alebo elektronickým osobným kľúčom - EOK)
a to priamo cez kanál Internetbankingu alebo prostredníctvom nahrávaných čítacích hlášok (v prípade
ak sa Zmluva uzatvára prostredníctvom telefónneho hovoru), ktorá skutočnosť nebola medzi stranami
sporu sporná. Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a to so zreteľom na ustanovenie § 52 Obč. zák.,

podľa ktorého spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v
rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, pretože v predmete svojho podnikania ako
banka má poskytovanie úverov a žalovaný v predmetnom spore vystupoval ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej

obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Preto podľa názoru súdu bol právny predchodca
žalobcuoduzavretiadanejZmluvyoúveresožalovaným vpostavenídodávateľaažalovanývpostavení
spotrebiteľa. Spotrebiteľská zmluva spadá pod ochranu podľa § 54 ods. 1 Obč. zák. Z tohto dôvodu
súd vzťah založený Zmluvou úvere považoval za vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa okrem ust. § 52 a
nasl. Obč. zák., aplikujú aj ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., v znení

účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere.
26.2 Na základe uzavretej Zmluvy o úvere poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému spotrebný
úver na čokoľvek vo výške 28 226,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal uhradiť v 96. mesačných splátkach
po 436,76 eur so splatnosťou vždy do 20. dňa v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na
20.10.2022, konečná splatnosť bola dohodnutá na 20.09.2030. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá

na 9,49 % ročne po zohľadnení zľavy vo výške 8,49 % ročne. V zmluve je ďalej uvedená ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 11,37 %. Celková čiastka spojená s úverom vo výške 41 927,18
eur. Súčasne bol v zmluve dohodnutý poplatok za poistenie úveru vo výške 28,80 eur mesačne.
26.3Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdvyhodnotilZmluvuoúvere uzavretúmedziprávnympredchodcom
žalobcu a žalovaným ako zmluvu spotrebiteľskú, ide medzi stranami o spor spotrebiteľský. Z tohto

dôvodu súd skúmal, či predmetná Zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné náležitosti ustanovené
v § 9 ods. 1 a 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania súd
zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k platnému uzavretiu Zmluvy o
úvere. Podľa názoru súdu Zmluva o úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a obsahuje
všetky predpísané náležitosti upravené Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe

predmetnej zmluvy právny predchodca žalobcu riadne poskytol žalovanému dohodnuté peňažné
prostriedky, preto žalovanému vznikla povinnosť vrátiť právnemu predchodcovi žalobcu a po postúpení
pohľadávky žalobcovi, poskytnuté peňažné prostriedky. Keďže si žalovaný svoju povinnosť riadne a
včasneplnil(zaplatillendvezcelkovéhopočtu96splátokaajtiezaplatillenvovýške1,56eura35,99eur
namiesto zmluvne dohodnutej výšky mesačnej splátky 436,76 eur), čím zjavne porušil svoje zákonné

a zmluvné povinnosti, právny predchodca žalobcu vyhlásil ku dňu 16.11.2023 mimoriadnu splatnosť
úveru. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa výzvou právneho predchodcu žalobcu zo dňa
15.10.2023, ktorá bola žalovanému riadne doručená dňa 19.10.2023, čo mal súd preukázané výpisom
zo stránky Slovenskej pošty, a.s. zo sekcie sledovanie zásielok, mal súd preukázané, že žalovaný bol
právnym predchodcom žalobcu vyzvaný na zaplatenie pohľadávky po lehote splatnosti a súčasne bol

upovedomený o tom, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy je banka oprávnená vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť pohľadávky v celom rozsahu. Vychádzajúc z uvedeného mal súd preukázané, že žalovaný
bol pôvodným veriteľom upozornený na možnosť mimoriadneho zosplatnenia úveru v zmysle ust. §
53 ods.9 Obč. zák. a následne oznámením zo dňa 17.11.2023, ktoré bolo žalovanému doručené dňa22.11.2023, došlo ku dňu 16.11.2023 v súlade s ust. § 565 ako aj zmluvným ustanovením čl. 8 bodu
8.2 Zmluvy o úvere k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru .
26.4 K námietke zástupcu žalovaného uvedenej iba na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025, (na

ktorom súd vo veci aj rozhodol), že podpis na doručenke preukazujúcej doručenie Oznámenia o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.11.2023 žalovanému, nie je podpisom žalovaného súd
uvádza, že doručenie Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti mal súd preukázané podpísanou
doručenkou. K námietke pravosti podpisu žalovaného súd poukazuje na ust. § 111 ods. 1 C.s.p., v
zmysle ktorého sa údaje v doručenke považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je

verejnou listinou. Žalovaný nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že písomnosť doručovanú mu
zostranyprávnehopredchodcu žalobcuneprevzalapodpisnadoručenkeniejejeho,pretosúduvedenú
námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Súd pre úplnosť poukazuje na to, že žalovaný námietku nepravosti
svojho podpisu neuviedol ani v odpore proti platobnému rozkazu ako ani v duplike, čo nasvedčuje tomu,
že ide o účelové tvrdenie zástupcu žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025.
26.5 Čo sa týka zákonných náležitostí výzvy zo dňa 15.10.2023 súd mal za to, že táto výzva je určitý a

zrozumiteľný právny úkon, vyplýva z nej výška pohľadávky, so zaplatením ktorej je žalovaný v omeškaní
a rovnako z nej vyplýva aj upozornenie na využitie zmluvné dohodnutého práva právneho predchodcu
žalobcu úver pre prípad omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace (čl. 8 bod 8.1 písm. a/ POP) vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky (čl. 8 bod 8.2 písm. a/ POP). Zákon veriteľovi neukladá povinnosť vo
výzve na účely splnenia podmienok stanovených v ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. špecifikovať splátku, pre

ktorú dochádza k zosplatneniu úveru, žiadnou z prípustných metód interpretácie právnych predpisov
(jazykový, logický, systematicky a historický výklad) nemožno dospieť k záveru, že špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu je obligatórnou náležitosťou tejto výzvy, ktorej absencia spôsobuje
neurčitosť a tým neplatnosť tohto právneho úkonu. V opačnom prípade by išlo o výklad contra legem.
Tu súd poukazuje na to, že ak by mal zákonodarca ambíciu uvedenú požiadavku pretaviť do znenia

zákonného ustanovenia urobil by tak pri novelizácii ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., avšak nestalo sa tak, a
ani z novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 9 Obč. zák, nevyplýva, že obligatórnou náležitosťou výzvy
podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. by malo byť uvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú k zosplatneniu
došlo, postačujúcim údajom pre platné zosplatnenie bude aj naďalej len uvedenie sumy, s ktorou je
dlžník v omeškaní, čo v danom prípade bolo splnené. V súdenej veci bolo žalovanému viac než jasné, že

jevomeškaní sovšetkýmimesačnýmisplátkami,keďžeanijednu mesačnúsplátkunezaplatilvzmluvne
dohodnutej výške a v zmluvne dohodnutom termíne splatnosti, preto v danom prípade nebol žiadny
problém v rámci právneho posúdenia skutkového stavu (aj bez uvedenia konkrétnej splátky vo výzve
podľa ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.) špecifikovať splátku, s ktorou bol žalovaný v čase zosplatnenia úveru
(16.11.2023) v omeškaní aspoň 3 mesiace a tou splátkou bola splátka splatná dňa 20.07.2023, pričom

veriteľ mohol svoje právo úver predčasne zosplatniť realizovať v čase od prvého dňa nasledujúceho
po uplynutí 3 mesačného omeškania s úhradou tejto splátky, t.j. od 21.10.2023 do splatnosti najbližšie
nasledujúcej splátky, t.j. do 20.11.2023. Právny predchodca žalobcu úver zosplatnil ku dňu 16.11.2023,
t.j. v súlade s ust. § 565 veta druhá Obč. zák., pričom rovnako v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák. aj
v 15 - dňovej lehote, ktorá predchádzala zosplatneniu upozornil žalovaného spotrebiteľa na možnosť

uplatnenia tohto práva, keď výzva zo dňa 15.10.2023 bola žalovanému doručená dňa 19.10.2023 a 15
- dňová lehota uplynula dňa 03.11.2023, t.j. ešte pred využitím práva na zosplatnenie úveru. V tomto
smere sa súd plne stotožňuje s právnou argumentáciou uvedenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 1Cdo/123/2022 zo dňa 30.01.2024, z ktorej vyplýva záver, že "dovolací súd sa nestotožňuje
s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky, pre ktorú dochádza k zosplatneniu,

by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu. Žiadnu takúto povinnosť (uviesť v
zosplatnení konkrétnu splátku) zákon veriteľovi neukladá. Dovolací súd tiež nepovažuje za potrebné na
tomto mieste viesť polemiku o tom, či je určenie splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, skutkovou alebo
právnou otázkou. Skutkovou otázkou nesporne je označenie takejto splátky vo výzve na zaplatenie
alebo v samotnom zosplatnení, ak však tieto listiny vymedzenie relevantnej splátky neobsahujú, je

jej určenie na účely začatia počítaniam premlčacej doby len právnym konštruktom. Súd považuje za
vhodné uviesť, že pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepreukáže opak, treba vychádzať z princípu
racionálneho správania sa účastníkov zmluvných vzťahov, ktorí konajú v súlade so zákonom, a teda
vzhľadom na ustanovenie § 565 druhej vety Obč. zák., je potrebné predpokladať, že zosplatnenie
bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia 3 mesiace po splatnosti." V súdenej veci,

keď žalovaný naposledy na predmetný úver zaplatil dňa 06.03.2023 sumu 35,99 eur a k postúpeniu
pohľadávky po jej zosplatnení (16.11.2023) došlo dňa 21.03.2024, je evidentné, že dlžník bol v čase
písomnej výzvy banky zo dňa 17.11.2023 ako aj v čase samotného postúpenia nepretržite viac ako 90
dní v omeškaní, teda v danom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky postúpenia vyplývajúcez ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách. Tu súd poukazuje na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, keď z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/154/2022 zo dňa 27.02.2024 vyplýva,
že nie je možné považovať za správny právny názor odvolacieho súdu, že výzvu, ktorá je spojená s

vyhlásením predčasnej splatnosti pohľadávky nemožno považovať za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách. Na záver súd uvádza, že ohľadne posudzovania náležitostí výzvy podľa ust. § 53 ods. 9 Obč.
zák. si je súd vedomý rozdielnej rozhodovacej praxe Krajského súdu v Banskej Bystrici a dokonca aj
Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority, súd však v zmysle čl. 2 C.s.p. postupoval v súlade s
tým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, z ktorého vyplývajúci právny názor považoval za vecne správny.

Súd je toho, že názoru, že vo vzťahu veriteľ - dlžník spotrebiteľ nemožno z dlžníka spotrebiteľa urobiť
úplne nevedomý subjekt, pretože aj priemerný spotrebiteľ musí mať vedomosť o čerpanej výške úveru, o
výške mesačnej splátky úveru a o jej splatnosti , o tom ako úver splácal ako aj o výške sumy, zaplatením
ktorej zabráni zosplatneniu úveru a to aj bez toho, aby vo výzve bola uvedená konkrétna splátka, o to
viac to platí v prípade ako je tento súdený prípad, kde žalovaný spotrebiteľ nezaplatil ani jednu splátku
úveru v zmluvne dohodnutej výške a termíne splatnosti. Preto také posúdenie náležitostí výzvy podľa

ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., z ktorého vyplýva že špecifikácia splátky, pre ktorú došlo k zosplatneniu úveru
je obligatórnou náležitosťou tejto výzvy, súd považuje za príliš formalistické posudzovanie splnenia
podmienok na platné zosplatnenie úveru, ktoré nemá ani podklad v samotnom znení hmotnoprávnej
normy.
26.6 Pokiaľ zástupca žalovaného na pojednávaní konanom dňa 25.02.2025 poukázal na rozhodnutie

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/40/2024 zo dňa 22.01.2025, ktorý v bode 17
odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/123/2022
zo dňa 30.01.2024 nemožno považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít,
pretože ide o jediné takéto rozhodnutie, súd uvádza, že týmto záverom krajského súdu v súdenej veci
nie je viazaný a krajský súd v zmysle čl. 2 C.s.p. nie je považovaný za najvyššou súdnou autoritou.

26.7 Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.03.2024, ktoré žalovaný neprevzal v odbernej
lehote oznámil pôvodný veriteľ žalovanému, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej
dňa 21.03.2024 banka postúpila pohľadávku s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia
nažalobcu.Zlistínpredloženýchžalobcom atovýzvy zodňa15.10.2023,riadnedoručenej žalovanému
a oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 17.11.2023 riadne doručeného žalovanému

vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok, pričom
nepretržité omeškanie dlžníka ku dňu postúpenia (21.03.2024) trvalo viac ako 90 dní (žalovaný na úver
čerpaný vo výške 28 226,- eur vykonal len dve úhrady v celkovej výške 37,55 eur a to dňa
20.10.2022 a naposledy dňa 06.03.2023). Uvedené skutočnosti (písomná výzva zo dňa 17.11.2023,
ktorejsúčasťoujevýzvanaúhradukonkrétnejvýškydlhužalovaného anepretržitéomeškaniesúhradou

dlžnej sumy úveru trvajúce ku dňu postúpenia dlhšie ako 90 kalendárnych dní ) súd považoval za
splnenie zákonných podmienok v zmysle ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách pre platné postúpenie
pohľadávky.
27. Keďže ide o spotrebiteľský záväzkový vzťah súd ex offo posudzuje splnenie povinností veriteľa aj
v procese posudzovania bonity spotrebiteľa, a preto výzvou zo dňa 23.01.2025 súd vyzval žalobcu na

preukázanie splnenia povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v
čase uzavretia Zmluvy o úvere. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na túto výzvu súdu
reagoval vyjadrením doručeným súdu dňa 31.01.2025, ktoré predložil súdu spolu s výpočtom SLSP,
a.s. primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) ku dňu 19.09.2022 (schválenie
úveru bankou) a odpoveďou Národnej banky Slovenska zo dňa 14.03.2024. Vo vyjadrení poukázal na

príslušné zákonné ustanovenia ako § 7 ods. 1, 2, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, XX, 43 Zák.
č. 129/2010 Z.z., v znení platnom ku dňu uzavretia Zmluvy, ako aj na ustanovenie § 2 ods. 1, 2, 5
Opatrenia Národnej banky č. 10/2017 Z.z., z ktorých ustanovení je zrejmé, že veriteľ je pri posudzovaní
schopnosti spotrebiteľa splácať úver povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorý pojem zákon
síce nedefinuje, avšak pod týmto pojmom treba rozumieť úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti,

ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca
čestnej obchodnej praxi, alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti
a brať do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje (veriteľ zohľadňuje maximálne dobu splatnosti
úveru, ktoré stanovuje Národná banka Slovenska), príjem spotrebiteľa, údaje o existujúcich záväzkoch
získané z jedného alebo viacerých registrov a výšku nákladov na zabezpečenie základných životných

potrieb spotrebiteľa. Na účel vypočítania týchto nákladov musí veriteľ poznať údaje o rodinnom stave a
počte vyživovaných osôb spotrebiteľa. Tento údaj poskytuje spotrebiteľ veriteľovi, keďže poskytovateľ
úveru tento údaj nemá možnosť získať z verejných zdrojov. Veriteľ je povinný pred poskytnutím úveru
vypočítať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom jeho výslednáhodnota nesmie prekročiť hodnotu 1. Vzorec na výpočet je nasledovný: DSTI (metodika výpočtu
ukazovateľa schopnosti splácať úver) = výdavky (V)/príjem (P) - náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb (N). V= výška existujúcich záväzkov a výška splátky poskytnutého úveru, P= čistý

príjem spotrebiteľa, N=životné minimum spotrebiteľa a členov jeho domácnosti. Vo vyjadrení ďalej
uviedol, že v danom prípade postupca zaslal žalobcovi na preukázanie riadneho overenia schopnosti
splácať poskytnutý úver výstup z interných aplikácií postupcu - výpočet primárnej návratnosti (kalkulácia
ukazovateľa schopnosti splácať), pričom overovanie schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine
prípadov v automatickom režime, údaje potrebné na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového

registra získavané vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu.
Postupca preto týmito údajmi disponuje len vo forme počítačového kódu, ktoré však pretavil do "Výpočtu
primárnej návratnosti". Uvedený výstup obsahuje všetky údaje zhromaždené z príslušných registrov aj
z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity spotrebiteľa. Pričom
pri výdavkoch znižujúcich príjem spotrebiteľa sa vychádza výlučne z úverových peňažných záväzkov
a nie je možné ich rozširovať o výdavky spotrebiteľa, ktoré vstupujú do vzorca v paušalizovanom

vyjadrení v kategórii nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Výpočet
DSTI (ukazovateľa schopnosti splácať úver) bol realizovaný tak, že do čitateľa bola dosadená suma
872,01 eur (úverové záväzky žalovaného spotrebiteľa zistené z úverového registra) a do menovateľa bol
dosadený rozdiel sumy 2 013,- eur (čistý mesačný príjem žalovaného spotrebiteľa overený na základe
interných informácií) a sumy 234,42 eur (výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb

žalovaného spotrebiteľa, ktorý v žiadosti o úver uviedol, že má 0 detí a stav, že je ženatý, opatrenie
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 227/2022 Z.z.) a ukazovateľ DSTI vyšiel 0,49, čiže
ukazovateľ schopnosti žalovaného splácať úver bol splnený, keďže neprekročil hodnotu 1 v zmysle §
2 ods. 2 Opatrenia NBS č. 10/2017 Z.z.
27.1 Žalobca okrem listiny vyhotovenej jeho právnym predchodcom označenej ako "Výpočet primárnej

návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať) a listu Národnej banky Slovenská zo dňa
14.03.2024, ktorý bol odpoveďou na otázku žalobcu, či má veriteľ pri riadnom preverovaní peňažných
záväzkov znižujúcich príjem spotrebiteľa skúmať konkrétne mesačné náklady ako napr. náklady
na bývanie, dopravu, výdavky na telefón a internet a ostatné výdavky na domácnosť nepredložil
súdu žiadne dôkazy o zistenom príjme spotrebiteľa, o zistených úverových záväzkoch žalovaného

spotrebiteľa, o iných výdavkoch spotrebiteľa znižujúcich jeho príjem. Údaje uvedené v predloženom
výpočteprimárnejnávratnosti,ktoréboliprávnympredchodcom žalobcudosadenédovzorcanavýpočet
ukazovateľa schopnosti splácať poskytnutý úver vo forme počítačových kódov neboli súdu napriek
zákonnej povinnosti veriteľa ich hodnoverne preukázať, preukázané žiadnym dôkazom. Pri údaji o výške
príjmu spotrebiteľa (2 013 eur) bolo ako forma overenia uvedené, že príjem bol overený na základe

interných informácií. Odborná starostlivosť predpokladá overenie údajov, ktoré dlžník veriteľovi uviedol
a to napriek tomu, že spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi úplné a pravdivé údaje potrebné na
posúdenie jeho schopnosti splácať úver. Kľúčovým údajom, ktorý je spotrebiteľ povinný pravdivo uviesť
a veriteľ je povinný ho overiť je pravidelný mesačný prijem spotrebiteľa. V súdenej veci spotrebiteľ
uviedol príjem 2 013,- eur mesačne a veriteľ ho "overil" na základe nijako nešpecifikovaných a

nepreukázanýchinternýchinformácií,oktorýchnapojednávanídňa25.02.2025uviedol,žepredpokladá,
že išlo o pohyby na účte žalovaného. Aj keby sa pre vynaloženie odbornej starostlivosti nepovažovalo za
potrebné na posúdenie bonity spotrebiteľa overiť údaje uvedené spotrebiteľom v príslušných registroch
a databázach, aj tak je potrebné, aby tieto údaje uvedené samotným spotrebiteľom boli nejakým
vierohodným dôkazom preukázané (napr. výpisom z účtu, resp. potvrdením o príjme, samotné pohyby

naúčtežalovanéhonepreukazujúpravidelnýmesačnýpríjem žalovaného),čo žalobcanesplnil,keďžev
konanínepredložilžiadnedôkazypreukazujúcepríjemspotrebiteľaadokoncasitentopríjemneoverilani
lustráciou v Sociálnej poisťovní, či vymeriavací základ žalovaného v čase poskytnutia súdeného úveru
zodpovedal uvedenému mesačnému príjmu 2 013,- eur, pričom išlo o úver poskytnutý žalovanému v
značnejvýške 28226,-eur, priznačnejvýškemesačnejsplátkyúveru436,76eur.Súdbežnýmúradným

postupom urobil lustráciu na žalovaného v Sociálnej poisťovni, ktorá vyšla s negatívnym výsledkom
(počet vylustrovaných osôb 0), preto súd následným dopytom na Sociálnu poisťovňu zistil, že v období
od 01.01.2022 do 31.12.2022 (t.j. aj v období poskytnutia súdeného úveru 19.09.2022) sa žalovaný
nenachádzal v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, pobočka Rimavská Sobota u žiadneho
zamestnávateľa, ani ako SZČO a Sociálna poisťovňa u neho neeviduje ani obdobia poistenia dosiahnuté

v zahraničí. Vychádzajúc z uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca nepreukázal, že by jeho právny
predchodca postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytnutí úveru žalovanému, keďže
v konaní nepreukázal, že príjem žalovaného skutočne predstavoval sumu 2 013,- eur mesačne a
uspokojil sa len s tvrdením žalovaného o jeho príjme a toto tvrdenie si náležitým spôsobom neoveril.Právny predchodca žalobcu mal byť pri tomto postupe o to dôslednejší a obozretnejší, že zo spisu
tunajšieho súdu sp. zn. 6Csp/90/2024, ktorý sa týkal tých istých strán sporu súd zistil, že len deň pred
poskytnutím súdeného úveru, t.j. 18.09.2022 ten istý subjekt (Slovenská sporiteľňa, a.s.) poskytla

žalovanému už jeden úver a to vo výške 5 103,- eur, na ktorý žalovaný rovnako ako na súdený
úver, nezaplatil žiadnu splátku. Vo vzťahu k overovaniu príjmu ako aj výdavkov žalovaného žalobca
nepreukázal, že vykonal dopyt na verejné registre, preto potom súd na základe uvedeného dospel
k záveru, že právny predchodca si povinnosti uložené mu právnym predpisom splnil výlučne len vo
formálnej rovine. Nie je povinnosťou veriteľa získané informácie iba vyhodnotiť, ale ich aj overiť, pričom

za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o
žiadateľovej finančnej situácii. Tieto závery vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13
(CA Consumer Finance SA proti J. K. a ďalší) zo dňa 18.12.2014, kde súd uviedol, že poskytovateľ
úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia schopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných
informácií,pričomnainformáciepodanélenspotrebiteľomsamôžespoliehaťlenvtedy,aksúdostatočné
a podložené dokladmi. Taktiež v tomto smere súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu ČR III ÚS

4129/18 zo dňa 26.02.2019, bod. 20 jeho odôvodnenia. Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu
nekonal s odbornou starostlivosťou pri overovaní príjmu žalovaného, nebol potom v zmysle ust. § 11
ods. 2 Zák,.č. 129/2010 Z.z. v znení platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere ani oprávnený vyžadovať
od žalovaného spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Preto potom právny úkon
vyhlásenia poskytnutého spotrebiteľského úveru v súlade s ust. § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zák. za

mimoriadne splatný ku dňu 16.11.2023, vykonaný oznámením právneho predchodcu žalobcu zo dňa
17.11.2023, treba považovať v zmysle ust. § 39 Obč. zák. za absolútne neplatný právny úkon pre
jeho rozpor so zákonom. Pokiaľ teda nedošlo k platnému zosplatneniu celého spotrebiteľského úveru,
mohol právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku vyplývajúcu zo súdenej Zmluvy o úvere postúpiť
len v prípade uplynutia termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol v danom prípade

dohodnutý na deň 20.09.2030, a keďže k postúpeniu žalobou uplatnenej pohľadávky na žalobcu
došlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.03.2024, t.j. ešte pred termínom konečnej
splatnosti úveru, je rovnako potrebné tento právny úkon vyhodnotiť ako absolútne neplatný pre rozpor
so zákonom v zmysle ust. § 39 Obč. zák. v spojitosti s ust. § 17 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. v znení
platnom v čase uzavretia Zmluvy o úvere.

27.2 Z uvedeného následne vyplýva, že žalobca sa nestal vlastníkom žalovanej pohľadávky z titulu jej
postúpenia, čo znamená, že mu nesvedčí hmotnoprávne oprávnenie domáhať sa žalobou uplatneného
práva, preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore, zamietol. Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok

uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju
žiadna zo strán nenamieta (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/205/2009
z 29.06.2010, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 191/2018 zo dňa

13.11.2018). V sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti (R
6/2022). Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore vedie vždy k procesnému následku v podobe
zamietnutia žaloby, preto skúmanie a vyhodnocovanie ostatných skutočností nebolo už so zreteľom na
zásadu hospodárnosti konania potrebné, keďže by nebolo spôsobilé privodiť iné rozhodnutie v merite
veci.

28. Ohľadom nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. v spojitosti
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že priznal žalovanému ako strane, ktorá bola v konaní plne úspešná,
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to voči žalobcovi ako strane, ktorá bola v konaní
neúspešná.
29. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne postupom podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej

inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. je žalobca povinný prisúdenú sumu zaplatiť do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia na Okresnom súde Rimavská Sobota, písomne v troch vyhotoveniach.Podľa § 127 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis. (ods. 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.(ods. 3).

Ak si žalobca nesplní v stanovenej lehote uloženú povinnosti ohľadne rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa Exekučného poriadku.