Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 13Snr/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9622200139.2

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: P.. N. L., A.. XX. P. XXXX, S. W.
M. XXXX/XX, W., právne zastúpená Dentons Europe CS LLP, so sídlom One Fleet Place 1, EC4P 4GD
Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca prostredníctvom organizačnej
zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36
861 391, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí

Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Námestie A. Dubčeka č. 1, Bratislava, v konaní o
preskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.CRD-637-3/2022-VPRNBUz3.mája2022,onávrhu
žalobkyne zo 14. júla 2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažalobouzo14.júla2022,doručenouNajvyššiemusprávnemusúduSlovenskejrepubliky

(ďalej len „najvyšší správny súd“) domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. CRD-637-3/2022-VPRNBU z 3. mája 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „NBÚ“) č. SP-PB-4836-19/2020-Ž-25879 z
29. októbra 2021, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyňu podľa ust. § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s
ust. § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“) nemožno považovať za

bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojím
konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností;
a zároveň žalobkyňa žiadala zrušiť aj rozhodnutie č. SP-PB-4836-19/2020-Ž-25879 z 29. októbra 2021,
ktorým NBÚ ruší platnosť osvedčenia č. X.-F.-XXX/XXXX-Ž. z 10. júna 2016 pre stupeň utajenia Tajné.
2. Súčasťou žaloby bol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý odôvodnila tým,

že okamžitým výkonom napadnutých rozhodnutí hrozí žalobkyni značná ujma a priznanie odkladného
účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Zrušenie osvedčenia žalobkyne sa citeľne prejavilo v
osobnostnej sfére žalobkyne, keďže jej nebolo umožnené vykonávať jej služobné povinnosti podľa
doterajšieho zaradenia. Zrušenie osvedčenia tiež môže predstavovať aj následky vo vzťahu s blízkymi
osobami a spolupracovníkmi, ktorí môžu na zrušenie osvedčenia negatívne reagovať a považovať
žalobkyňu za nedôveryhodnú osobu. Podľa žalobkyne navrhovaný odkladný účinok nie je v rozpore

s verejným záujmom. V rozpore s verejným záujmom je podľa žalobkyne zrušené osvedčenie, a nie
legitímna obrana proti nemu.
3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol,
že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie sú splnené podmienky, keďže ani jeden
predpoklad vyžadovaný ust. § 185 písm. a) S.s.p. nebol kumulatívne splnený, a preto navrhol, aby
najvyšší správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. V

prvom rade sa žalovaný domnieval, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade s § 10 ods.
1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústavný súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).
Žalobkyni teda nemožno priznať v súčasnosti prístup k utajovaným skutočnostiam do stupňa utajenia
Tajné patriacich do pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej

republiky. Podľa názoru žalovaného, žalobca ani vo vzťahu k splneniu druhého procesného predpokladu
neposkytol žiadne vecné zdôvodnenie a relevantné garancie, pre ktoré priznanie odkladného účinku
správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia
ústavného súdu a najvyššieho súdu. Upriamil pozornosť aj na § 3 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z.
z., podľa ktorého je zrejmé, že medzi záujmy Slovenskej republiky, ktorým tento zákon poskytuje

osobitnú ochranu, sú implicitne zahrnuté medzi iným aj záujmy štátu v oblasti bezpečnosti a obrany,
v medzinárodnej oblasti a zahraničnopolitické postavenie štátu. V tomto smere žalovaný poukazuje
na to, že Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky je ústredným
orgánom štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky a vzťahy Slovenskej republiky k ostatným štátom,
medzinárodným organizáciám a zoskupeniam a európskym inštitúciám, a v tomto smere zabezpečuje
a plní úlohy mimoriadneho významu. Imanentnou súčasťou zákona č. 215/2004 Z. z. sú aj pravidlá

(podmienky) ustanovené v zákone č. 215/2004 Z. z., ktoré kauzálne súvisia s požadovanou úrovňou
a kvalitou zabezpečenia ochrany štátom chránených utajovaných skutočností medzi iným vznikajúcich
v pôsobnosti Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, vrátane
podmienok na zabezpečenie personálnej bezpečnosti (§ 6 ods. 4, § 10 až 42 zákona č. 215/2004 Z.
z.). Prístup žalobkyne k utajovaným skutočnostiam v zamestnaní a platnosť osvedčenia vydaného NBÚ

sú podmienené kumulatívnym splnením predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami (§ 10 až 14 zákona č. 215/2004 Z. z.). Zo správnou žalobou napadnutých
rozhodnutí vyplýva, že žalobkyňa nespĺňa jeden z predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie
sa s utajovanými skutočnosťami ustanovenými v § 10 ods. 1 písm. g) a 14 ods. 1 zákona č. 215/2004
Z. z., je preto vo verejnom záujme okamžitým rozhodnutím eliminovať bezpečnostné riziká a predísť

ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov štátu v oblasti bezpečnosti a obrany a neoprávnenej manipulácii
s utajovanou skutočnosťou.
4. Na pojednávaní nariadenom na prejednanie veci na deň 13.11.2024 právny zástupca žalobkyne vzal
späť procesný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
5. Pre rozhodovanie o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby bola rozhodujúca

nasledovná právna úprava:
Podľa § 184 SSP nemá podanie správnej žaloby odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 185 písm. a) SSP môže správny súd na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením
priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila
závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí,
prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným
záujmom.
Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr,
ako správny súd vo veci rozhodol.
6. Vzhľadom na dispozičný úkon právneho zástupcu žalobcu učinený pred rozhodnutím vo veci samej,
v zmysle ktorého netrvá na podanom návrhu na priznanie odkladného účinku, podaného ako súčasť
správnej žaloby, správny súd s analogickým použitím § 99 písm. a) SSP konanie o návrhu na priznanie

odkladného účinku správnej žaloby zastavil.
7. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako správny súd v pomere hlasov
5:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.