Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 13Snr/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9622200139
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:9622200139.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny

Benczovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M, JUDr. Jany Martinčekovej, prof. JUDr.
PhDr. Petra Potáscha, PhD., a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobkyne: P.. N. L., A. XX. P.
XXXX, S. W.: M. XXXX/XX, XXX XX W. - O. Q., právne zastúpená Dentons Europe CS LLP , so sídlom
One Fleet Place 1, EC4P 4GD Londýn, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, konajúca
prostredníctvom organizačnej zložky Dentons Europe CS LLP, organizačná zložka, so sídlom Bottova
2A, 811 09 Bratislava, IČO: 36 861 391, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky
na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Nám. A. Dubčeka 1, 812

80 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. č.
CRD-637-3/2022-VPRNBU z 3. mája 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného
bezpečnostného úradu č. CRD-637-3/2022-VPRNBU zo dňa 3. mája 2022 sa zrušuje a vec sa vracia
žalovanému na ďalšie konanie.
II. Žalobkyni sa voči žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie.
1. Obsahom administratívneho spisu je preukázané, že žalobkyňa, zamestnankyňa Ministerstva

zahraničných vecí a európskych záležitostí SR bola na základe bezpečnostnej previerky vykonanej v
roku 2016 držiteľkou bezpečnostnej previerky III. stupňa a osvedčenia o oprávnení oboznamovať sa s
utajovanými skutočnosťami č. X.-F.-XXX/XXXX-Ž. pre stupeň utajenia Tajné s platnosťou do 10. júna
2023. (ďalej len „osvedčenie“). Nakoľko počas platnosti osvedčenia NBÚ zistil nové skutočnosti, ktoré by
mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia, začal podľa § 29 zák. č. 215/2004 Z. z. o ochrane
utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „ZoOUS“)
preverovať, či žalobkyňa spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 ZoOUS a za tým

účelom zhromažďoval potrebné listinné dôkazy, ktoré založil do bezpečnostného spisu č. XXXXX (ďalej
len „bezpečnostný spis“). Dňa 25. februára 2021 uskutočnil Národný bezpečnostný úrad (ďalej aj len
„NBÚ) so žalobkyňou bezpečnostný pohovor podľa § 25 ods. 1 až 3 ZoOUS a následne dňa 3. marca
2021 uskutočnil psychofyziologické overenie pravdovravnosti žalobkyne podľa § 25 ods. 4 ZoOUS.
2. Na základe zhromaždených listinných dôkazov NBÚ rozhodnutím č. SP-PB-4836-19/2020-Ž-10904
z 29. októbra 2021 (ďalej aj len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“),, rozhodol, že podľa
§ 10 ods. 1 písm. g) ZoOUS v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 ZOUS že žalobkyňu

nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože u nej bolo zistené bezpečnostné
riziko, lebo preukázala svojim konaním nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných
skutočností. NBÚ tiež rozhodol, že podľa § 29 v spojení s § 26 ods. 2 ZoOUS ruší platnosť osvedčenia.
Rozhodnutie NBÚ sa opieralo najmä o dva rozhodujúce listinné dôkazy označené pôvodcom akoutajovaná skutočnosť stupňa utajenia Dôverné (č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX/D zo dňa 9. novembra
2020) a ako utajená skutočnosť stupňa Vyhradené (č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX/V zo dňa 19.
decembra 2020), ďalej o analýzu grafov overenia pravdovravnosti Žalobkyne, ktoré boli špecialistom

vyhodnotené ako „subjekt nebol pravdovravný“ pri odpovediach na dve položené otázky:
Otázka č. 1: „Poskytli ste osobné údaje príslušníkov SIS nepovolanej osobe?“
Otázka č. 2: „Poskytli ste osobné údaje príslušníkov SIS nepovolanej osobe opakovane?“
3. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa namietala, že z neho nie je jasné, z akého
dôvodu bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Na svoju obranu uvádzala, že

od roku 1992, t. j. odkedy si plní služobné povinnosti vo vzťahu k Ministerstvu zahraničných vecí a
európskych záležitostí, nikdy preukázateľne neprišla do priameho, či nepriameho styku s utajovanou
skutočnosťou, ktorá by sa týkala identity, prípadne osobných údajov príslušníkov Slovenskej informačnej
služby (ďalej len „SIS“) a nikdy nemala prístup do žiadnych databáz, ktoré by takéto údaje obsahovali.
Rovnako sa s uvedenými skutočnosťami neoboznámila ani na základe náhodného, či iného styku mimo
plnenia pracovných úloh. Na podporu svojich tvrdení navrhla predložiť / vyžiadať si zápisník oprávnenej

osoby č. ZOO-64/2012, ktorý jej bol pridelený v roku 2012 Ministerstvom zahraničných vecí SR a ktorý
neobsahoval žiaden záznam. Keďže nemala vedomosť o vyššie uvedenej utajovanej skutočnosti, ktorá
by sa týkala identity, prípadne osobných údajov akýchkoľvek príslušníkov SIS, nemohla takúto utajenú
skutočnosť ani ohroziť či prezradiť.
4. Žalobkyňa ďalej uviedla, že v záujme zachovania zásady rovnosti strán požiadala NBÚ o predloženie /

uvedenie skutočností, ktoré takéto jej konanie preukazujú, nakoľko negatívnu skutočnosť (skutočnosť,
ktorá sa nestala) nemá ako preukázať. Ona počas bezpečnostného pohovoru uviedla všetky jej známe
skutočnosti pravdivo, bez toho, aby niečo zakrývala, utajovala, či zahmlievala. Navyše, sama iniciatívne
vyzvala NBÚ na kladenie akýchkoľvek otázok a navrhla aj vykonanie psychofyziologického overenia
pravdovravnosti na polygrafe. Poprela, že by vedome zatajovala akékoľvek skutočnosti, resp. uvádzala

nepravdivé údaje. Vo vzťahu k údajne nepravdivým odpovediam počas overenia pravdovravnosti v
odvolaní uviedla, že sa domnieva, že sa do jej odpovedí museli dostať mätúce prvky, nakoľko jej
pochopenieotázoknekorešpondovalosdôvodomichpoloženia.Tietoskutočnostibolinavyšeumocnené
tým, že mohla odpovedať iba spôsobom „áno“ či „nie“ bez možnosti súvislého vysvetľujúceho komentára
pri prípadných sporných bodoch.

5. Žalobkyňa tiež v odvolaní poukázala na to, že v zmysle § 25 ods. 1 Zákona má navrhovaná osoba v
priebehu bezpečnostného pohovoru možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, avšak v prípade jej
bezpečnostného pohovoru táto podmienka nebola splnená, nakoľko nebola oboznámená so žiadnymi
zistenými skutočnosťami, vrátane toho, z čoho je podozrivá, čoho sa mala dopustiť a to ani všeobecne,
tieto skutočnosti nie sú uvedené ani v Rozhodnutí NBÚ. Z tohto dôvodu nemohla využiť na svoju

obranu a vysvetlenie akýchkoľvek relevantných skutočností ani priestor bezpečnostného pohovoru.
S odkazom na relevantnú rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedla, že
RozhodnutieNBÚbolovydanébeználežitéhozisteniaavyhodnoteniaskutkovéhostavu,NBÚsinesplnil
povinnosť zadovážiť všetky relevantné dôkazy pre vydanie rozhodnutia a tieto vyhodnotiť vo vzájomných
súvislostiach, pričom jej odoprel právo vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, ako aj navrhovať, resp.

predkladať dôkazy na podporu svojich tvrdení. NBÚ na základe toho vyvodil svoj záver vyjadrený v
Rozhodnutí NBÚ jednostranne a predčasne.
6. Žalovaný rozhodnutím č. CRD-637-3/2022-VPRNBU zo dňa 3. mája 2022 (ďalej aj len „rozhodnutie
žalovaného“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol na základe stotožnenia sa
so záverom, že žalobkyňu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u nej bolo

zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu
k ochrane utajovaných skutočností. Rozhodnutie bolo založené na závere, že odvolanie žalobkyne
neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by boli pre zákonnosť a ústavnosť relevantné a z ktorých by bolo
možné vyvodiť nezákonnosť postupu NBÚ pri vykonávaní bezpečnostnej previerky alebo nezákonnosť
Rozhodnutia NBÚ, či porušenie subjektívnych práv žalobkyne. Podľa názoru žalovaného, NBÚ pri

vydaní Rozhodnutia NBÚ konal podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v rozsahu a spôsobom
ustanoveným Zákonom a v súlade s prezentovanou judikatúrou Najvyššieho súdu a Ústavného súdu
Slovenskej republiky. Rozhodnutie NBÚ bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci
a nevykazuje z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani
logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali vplyv na jeho zákonnosť a mohli reálne viesť

k jeho zrušeniu.
II. Správna žaloba a súvisiace podania
II.a) Žaloba7. Žalobou doručenou Najvyššiemu správnemu súdu 15. júla 2022 sa žalobkyňa domáhala preskúmania
zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného o zamietnutí jej odvolanie podaného proti rozhodnutiu
prvostupňovému správneho orgánu ktorým rozhodol, že žalobkyňu podľa § 10 ods. 1 písm. g) v

spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona ZOUS nemožno považovať za bezpečne
spoľahlivú osobu, pretože u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním
nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností a zároveň bola zrušená
platnosť vydaného osvedčenia pre stupeň utajenia Tajné.
8. Rozhodnutie žalovaného (a rovnako aj Rozhodnutie NBÚ) žalobkyňa napáda z dôvodu, že v súvislosti

s ich vydaním došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [§ 191 ods. 1 písm. g) SSP]
a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci [§
191 ods. 1 písm. e) SSP].
9. V žalobných dôvodoch namietala nezákonný postup žalovaného, ktorým porušil ustanovenia o konaní
pred orgánom verejnej správy tým, že jej odoprel právo oboznamovať sa so zistenými skutočnosťami,

ktoré boli podkladom pre Napadnuté rozhodnutie a Rozhodnutie NBÚ a vyjadrovať sa k nim, ako aj právo
predkladať dôkazy na svoju obranu a na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, resp. na vyvrátenie
podozrenívočinej.ŽalovanýarovnakoaniNBÚnezobralidoúvahyďalšiedôkazynavrhnutéžalobkyňou
a rozpory medzi tvrdeniami žalobkyne a skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného
spisu odstránili len vykonaním psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobkyne na polygrafe

(„detektor lži“), zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci.
10. Žalobkyňa s poukazom na relevantnú právnu úpravu a judikatúru súdov zdôraznila, že povinnosťou
NBÚ v konaní je zistiť skutočný stav v zmysle zásady materiálnej pravdy, vo veci si v súčinnosti
s preverovanou osobou zadovážiť všetky relevantné dôkazy pre rozhodnutie a tieto vyhodnotiť
v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku. Pokiaľ správny orgán niektoré dôkazy nevezme

do úvahy, túto skutočnosť musí vo svojom rozhodnutí náležite odôvodniť. Správny orgán by pri
vyhodnocovaní dôkazov nemal v rámci svojho postupu nadradiť žiaden dôkaz nad ostatné. Odstránenie
rozporov medzi tvrdeniami preverovanej osoby a skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného
spisu len vykonaním dôkazu psychofyziologického overenia pravdovravnosti nepredstavuje vykonanie
dokazovania v dostatočnom rozsahu. Nemožno preto bez ďalšieho dospieť k záveru, že preverovaná

osoba na bezpečnostnom pohovore nehovorila pravdu len preto, že to nepotvrdilo psychofyziologické
overenie pravdovravnosti. Rozhodnutie NBÚ sa opiera o utajené listinné dôkazy, s ktorých obsahom
žalobkyňa nebola oboznámená s odôvodnením, že nespĺňa zákonné požiadavky na oboznamovanie
sa s utajenými skutočnosťami na podklade listinných dôkazov uvedených v bezpečnostnom spise.
Nakoľko NBÚ dospel k záveru, že vyjadrenia žalobkyne v priebehu bezpečnostného pohovoru sú v

rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia,
NBÚ vykonal aj overenie jej pravdovravnosti, priebehu ktorého položil žalobkyni dve otázky ktoré
boli špecialistom vyhodnotené ako „subjekt nebol pravdovravný“. V dôsledku toho NBÚ konštatoval,
že vierohodnosť vyjadrení žalobkyne pri bezpečnostnom pohovore nebola potvrdená, čo podporuje
relevantnosť a dôkaznú hodnotu skutkových tvrdení, ako aj záver NBÚ, že u žalobkyne nie je možné

eliminovať bezpečnostné riziko a považovať ju za bezpečnostne spoľahlivú.
11. Žalobkyňa už v odvolaní namietala, že v konaní predchádzajúcom vydaniu Rozhodnutia NBÚ
nepostupoval NBÚ ako správny orgán v súlade s ustanoveniami o konaní pred orgánom verejnej
správy (Správny poriadok v rozsahu, v akom sa podľa vyššie citovanej judikatúry vzťahuje aj na
konanie pred NBÚ), nakoľko žalobkyni neumožnil vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z dôvodu, že

podkladom Rozhodnutia NBÚ boli utajované listinné dôkazy, NBÚ neoznámil Žalobkyni ani informáciu
o tom, čoho sa mala dopustiť (ani všeobecne) a tieto zistené skutočnosti NBÚ neuviedol ani v
Rozhodnutí NBÚ. Žalobkyňa preto dodnes ani nevie, akým svojím konaním alebo nekonaním mala
porušiť Zákon, čiže NBÚ na ňu neprípustným spôsobom presúva nielen dôkazné bremeno, nakoľko
negatívnu skutočnosť nemá žalobkyňa ako preukázať, ale dokonca aj bremeno tvrdenia. Keďže nemá

vedomosť o tom, o akú skutočnosť by malo konkrétne ísť, nemôže k nej zaujať stanovisko a prezentovať
prípadné dôkazy a vysvetlenia, čo predstavuje zásah do práva navrhovať, resp. predkladať dôkazy na
podporu svojich tvrdení. Keďže NBÚ v rozhodnutí neprihliadol na všetky skutočnosti, ktoré v konaní
vyšli najavo, Rozhodnutie NBÚ bolo podľa jej názoru vydané bez náležitého zistenia a vyhodnotenia
skutkovéhostavu.Bezďalšiehohodnoteniadôkazovaposkytnutiaprávažalobkynivyjadriťsakzisteným

skutočnostiam nebolo možné dospieť k záveru o tom, že nehovorila pravdu len na základe výsledku
overenia pravdovravnosti Keďže si NBÚ vo veci nezadovážil dostatok relevantných dôkazov, svoj záver
vyjadrení v Rozhodnutí NBÚ vyvodil jednostranne a predčasne.12. Rozhodnutiu žalovaného vyčítala, že ako odvolací orgán nevyužil možnosť napraviť nezákonnosť
Rozhodnutia NBÚ. Odvolanie zamietol, pričom len zopakoval tvrdenie NBÚ o tom, že Žalobkyňu
nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo

preukázalasvojimkonanímnečestnosť,nedôveryhodnosťvovzťahukochraneutajovanýchskutočností.
Žalovaný skonštatoval, že NBÚ vytvoril zákonné podmienky pre realizáciu zásady súčinnosti a za
účasti žalobkyne vykonal potrebné procesné úkony, v priebehu ktorých mala Žalobkyňa možnosť
obhajovať svoje práva a záujmy účinne, pričom jej bolo umožnené, aby sa vyjadrila ku skutočnostiam
zisteným pri bezpečnostnej previerke počas bezpečnostného pohovoru žalobkyne a v tomto zmysle

jej NBÚ formuloval a položil konkrétne otázky. Žalovaný sa však nijako nevysporiadal s obsahovou
stránkou bezpečnostného pohovoru, konkrétne s tým, či sa žalobkyňa vôbec mala k čomu na tomto
bezpečnostnom pohovore vyjadrovať. Žalobkyňa mala síce počas bezpečnostného pohovoru možnosť
vyjadriť sa, avšak túto možnosť mala iba vo vzťahu k položeným otázkam zo strany NBÚ. Nakoľko
NBÚ vychádzal pri bezpečnostnej previerke z utajených listinných dôkazov a žalobkyňu so zistenými
skutočnosťami neoboznámil a to ani všeobecne, vo vzťahu ku konaniu, ktorého sa mala dopustiť. Ak

žalobkyňa nemala vedomosť o zistených skutočnostiach, len ťažko možno hovoriť o možnosti vyjadriť
sa k nim. Namietala, že odstránenie rozporov medzi tvrdeniami žalobkyne a skutkovými zisteniami
vyplývajúcimi z bezpečnostného spisu len vykonaním dôkazu overenia pravdovravnosti žalobkyne
nepredstavuje vykonanie dokazovania v dostatočnom rozsahu.
13. Žalovaný (ani NBÚ) sa nevysporiadal so skutočnosťami ktoré žalobkyňa uviedla na svoju obranu

(že nemala vedomosť o žiadnej utajenej skutočnosti, ktorá by sa týkala identity, prípadne osobných
údajov príslušníkov SIS, a preto nemohla takúto utajenú skutočnosť ohroziť ani prezradiť), neprihliadol
na dôkazy navrhované žalobkyňou, ktoré podporovali jej záver o tom, že utajenú skutočnosť nemohla
vyzradiť ani ohroziť, keďže o nej nemala vedomosť. Namietala, že obe rozhodnutia sú založené výlučne
na vyhodnotení odpovedí žalovanej na citované dve otázky na polygrafe ako nepravdivých, z čoho NBÚ

a žalovaný vyvodili, že ak žalobkyňa na tieto otázky neodpovedala pravdivo a teda že „poskytla osobné
údaje príslušníkov SIS nepovolanej osobe“ a že to urobila „opakovane“. Vo vzťahu k použitiu utajených
dôkazov uviedla, že hoci v konaní podľa ZoOUS je možné utajiť aj pred účastníkom konania určitú časť
administratívneho (v tomto prípade bezpečnostného) spisu, za žiadnych okolností nie je prípustné utajiť
dôkazy preukazujúce samotnú podstatu toho, čo sa účastníkovi vytýka (z čoho je podozrivý), a už vôbec

nie je prípustné prenášať na účastníka konania bremeno tvrdenia (aby sa účastník mohol iba domnievať,
resp. hádať, čím mal porušiť zákon). Zrušenie platnosti osvedčenia považuje za formu správneho
potrestania pričom sankcia v podobe zrušenia platnosti osvedčenia však vždy má bezprostredný a
zásadný dopad na profesionálne uplatnenie dotknutej osoby. Považuje za neprípustné, aby v konaní,
ktoré takémuto rozhodnutiu o odňatí osvedčenia predchádza, nemala dotknutá osoba zachované aspoň

v hrubých rysoch právo na svoju obhajobu, ktoré v sebe zahŕňa aj právo byť oboznámený s podstatou
skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.
II.b) Vyjadrenie k žalobe
14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na zákonnosti postupu v konaní a uviedol, že argumentáciu
žalobkyne v jednotlivých častiach správnej žaloby nie je možné považovať za relevantnú a dôvodnú pre

zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.
15. K námietkam žalobkyne týkajúcim sa (ne)zákonnosti procesného postupu NBÚ v konaniach NBÚ
a výboru NR SR, ktoré predchádzali vydaniu správnou žalobou napadnutých rozhodnutí výbor NR SR
poukázal na to že:
(i) stanovenie predpokladov na vznik oprávnenia fyzickej osoby na oboznamovanie sa s utajovanými

skutočnosťami v § 10 ods. 1 ZoOUS je zákonným obmedzením súvisiacim s personálnou bezpečnosťou
a sleduje legitímny cieľ, ktorým je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností a ochrane
bezpečnostných záujmov štátu.
(ii) z dikcie ustanovenia § 10 ods. 2 a § 29 ZoOUS expressis verbis vyplýva, že právo fyzickej
osoby (žalobkyne) na zachovanie platnosti osvedčenia vydaného podľa § 26 ods. 1 tohto zákona a

jej prístupu k utajovaným skutočnostiam bolo/je podmienené kumulatívnym splnením predpokladov
na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami počas celej doby platnosti
osvedčenia, bez akéhokoľvek časového prerušenia a zmeny právne významnej skutočnosti (pozn. v
prípade osvedčenia vydaného žalobkyni je to do 10.06.2023).
(iii) NBÚ podľa § 29 zákona ZoOUS plní v danom smere preventívnu rolu, t. j. na základe nových

skutočností zistených počas platnosti osvedčenia je oprávnený/povinný preveriť, či fyzická osoba
(žalobkyňa) spĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami
a v prípade zistenia, že tieto predpoklady nespĺňa, zrušiť platnosť osvedčenia vydaného fyzickej osobe.(iv) k charakteru konania, ktoré vykonáva NBÚ a výbor NR SR podľa ZoOUS poukázal na judikatúru
ústavného súdu v zmysle ktorej čl. 48 ods. 2 ústavy dopadajúci na množstvo procesov nemožno bezo
zvyšku aplikovať na akýkoľvek súdny proces, nieto na proces správny a zákony, ktoré konkretizujú

ústavné hodnoty, môžu modifikovať rozsah aplikácie čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. sp. zn. III. ÚS
576/2016-21 z 13.09.2016). Pri aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. je potrebné
rešpektovať ich účel a význam z hľadiska účelu a zmyslu tohto zákona ako celku a taktiež účelu a zmyslu
konania, akým je bezpečnostná previerka. Postup NBÚ vo veci bezpečnostnej previerky upravený v
ustanoveniach druhej časti, druhej hlavy ZoOUS, vychádza z účelu zákona, ktorým je verejný záujem

na ochrane utajovaných skutočností a ochrane bezpečnostných (teda existenčných) záujmov štátu.
Zmyslom bezpečnostnej previerky vykonávanej NBÚ ex offo podľa § 29 zákona bolo preverovanie
skutočností vyplývajúcich z utajovaných listinných dôkazov a následné posúdenie a vyhodnotenie,
či žalobkyňa počas platnosti osvedčenia naďalej spĺňa/nespĺňa kumulatívne predpoklady na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ustanovené v § 10 ods. 1 písm. a) až
g) ZoOUS a či je daný dôvod pre vydanie rozhodnutia NBÚ podľa § 26 ods. 2 ZoOUS.

(v) podkladom pre vyslovenie záveru o bezpečnostnej nespoľahlivosti žalobkyne a existencii
bezpečnostného rizika v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach boli listinné dôkazy a skutkové
zistenia riadne zdokumentované v bezpečnostnom spise z roku 2020, ktoré boli získané legálnym/
zákonným postupom, priamo v súvislosti so zisťovaním/preverovaním splnenia predpokladov na vznik
oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. O utajení konkrétnych listinných

dôkazov tvoriacich súčasť bezpečnostného spisu rozhodovali ich pôvodcovia, ktorými sú subjekty
odlišné od NBÚ a žalovaného.
(vi) všetky v konaní zistené skutočnosti vo svojom súhrne boli spôsobom obsahujúcim primerané
odôvodnenie vyhodnotené NBÚ a výborom NR SR tak, že u žalobkyne je existencia bezpečnostného
rizika prítomná a nemožno ju preto považovať za bezpečnostne spoľahlivú.

16. K námietkam žalobkyne týkajúcich sa porušenia jej práv na spravodlivý proces argumentoval že
(i) v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôsledne zaoberal námietkou žalobkyne týkajúcou sa
nemožnosti oboznámiť sa s obsahom utajovaných listinných dôkazov v konaní NBÚ podľa ZoOUS
a súčasne objasnil prečo zo zákonných dôvodov nebolo možné s obsahom utajovaných listinných
dôkazov žalobkyňu konfrontovať tak v predmetnom konaní, ako aj v správnou žalobou napadnutých

rozhodnutiach.
(ii) odkázal na rozhodovaciu činnosť súdnych autorít v zmysle ktorej právo na prerokovanie veci za
prítomnosti účastníka konania sa vzťahuje aj na konanie pred orgánmi verejnej správy. Treba však v
každej veci zohľadňovať aj charakter konania, keďže na predmetné konanie sa vzťahuje ZoOUS ako
osobitný zákon. Bolo konštantne judikované, že právo navrhovanej osoby pri domáhaní sa práva na

oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami získanými v priebehu bezpečnostnej previerky nie je
absolútne aj vzhľadom na to, že podkladom pre rozhodnutie sú utajované skutočnosti, ktoré nemôžu byť
preverovanej osobe sprístupnené. Sprístupniť získané informácie je možné len v rozsahu a spôsobom
ustanoveným ZoOUS Správny orgán tak zistené skutočnosti musí v odôvodnení rozhodnutia popísať
len v tých medziach, aby nepoprel zmysel ochrany utajovaných skutočností, pričom z odôvodnenia jeho

rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa zaoberal dôvodmi, pre ktoré správny orgán ukončil bezpečnostnú
previerku osoby vydaním rozhodnutia podľa § 26 ods. 2. Upozornil aj na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo veci Regner proti Českej republike (rozsudok z 19.09.2017,
sťažnosť č. 35289/11) kde súd pripomína, že zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní, ktoré
spolu úzko súvisia, sú základnými súčasťami pojmu spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyžadujú „spravodlivú rovnováhu" medzi účastníkmi
konania: každému účastníkovi musí by poskytnutá primeraná možnosť predložiť svoje argumenty za
podmienok, ktoré jej podstatne neznevýhodňujú voči protistrane alebo protistranám. Práva vyplývajúce
z týchto zásad však nie sú právami absolútnymi. Súd sa už v rade rozsudkov vyslovil k situácii, kde je
účastníkovi konania odopreté plne kontradiktórne konanie a sú uprednostnené národné záujmy.

(iii) zotrvával na tom, že NBÚ v tomto ohľade postupoval v rozsahu a spôsobom ustanoveným ZoOUS
a v súlade s prezentovanou konštantnou judikatúrou ústavného súdu a najvyššieho súdu (vrátane
judikatúry ESĽP). Niet pochýb o tom, že utajovaný listinný dôkaz z 09.11.2020, ktorý na str. 1 ods.
3, 4 a na strane 2 ods. 1 obsahuje informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti žalobkyne, pôvodca
označil ako utajovanú skutočnosť stupňa utajenia Dôverné a utajovaný listinný dôkaz z 09.12.2020,

ktorý v odseku 1 obsahuje informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti žalobkyne, pôvodca označil ako
utajovanú skutočnosť stupňa utajenia Vyhradené. NBÚ a výbor NR SR boli povinní poskytnúť týmto
utajovaným listinným dôkazom náležitú, zákonom stanovenú ochranu a žalobkyňu nebolo/nie je možnév predmetnom konaní považovať za oprávnenú osobu podľa § 2 písm. f) ZoOUS a teda ju nebolo možné
pri procesných úkonoch konfrontovať s celkovým obsahom utajovaných listinných dôkazov.
(iv) pokiaľ ide o uplatnenie procesných práv žalobkyne v konaní NBÚ podľa § 29 ZoOUS a pri

realizácii bezpečnostného pohovoru a psychofyziologického overenia pravdovravnosti, zotrvával na
záverochformulovanýchvsprávnoužalobounapadnutomrozhodnutí,ženapodkladelistinnýchdôkazov
zhromaždených v bezpečnostnom spise z roku 2020 mal/má výbor NR SR za preukázané, že NBÚ
v vytvoril zákonné podmienky pre realizáciu zásady súčinnosti a za osobnej účasti žalobkyne vykonal
potrebnéprocesnéúkony(pozn.bezpečnostnýpohovorapsychofyziologickéovereniepravdovravnosti),

v priebehu ktorých mala žalobkyňa v rámci prípustných hraníc možnosť obhajovať svoje práva
a záujmy účinne, a to spôsobom a za podmienok ustanovených v § 25 ZoOUS. Vzhľadom na
zdokumentovaný priebeh nemá pochybnosti o tom, že v konaní NBÚ podľa § 29 ZoOUS boli pri vykonaní
psychofyziologického overenia pravdovravnosti splnené formálne podmienky ustanovené v § 25 ods.
4 ZoOUS a jeho výsledok bolo/je teda potrebné považovať za relevantný a brať ho spolu s ďalšími, v
rozhodnutí NBÚ uvedenými skutkovými zisteniami, do úvahy pri hodnotení bezpečnostnej spoľahlivosti

žalobkyni a identifikácii bezpečnostného rizika.
(v) aj keď NBÚ a výbor NR SR v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach neuviedli (pretože
nemali možnosť uviesť) obsah utajovaných listinných dôkazov, NBÚ utajované listinné dôkazy rozčlenil,
štruktúroval do odsekov a následne NBÚ a žalovaný v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach, v
rámci prípustných hraníc a s cieľom, aby nepopreli zmysel ochrany utajovaných skutočností, poukázali

na tie ich jednotlivé časti, ktoré s hodnotením bezpečnostnej (ne)spoľahlivosti žalobkyne a identifikáciou
bezpečnostného rizika priamo súvisia a majú pre daný prípad vecný a právny význam.
(vi) k námietke žalobkyne smerujúcou k nemožnosti oboznámiť sa s utajovanými listinnými dôkazmi
poukázal na judikatúru v zmysle ktorej „aj keď podklady pre rozhodnutie NBÚ o bezpečnostnej
spoľahlivosti preverovanej osoby majú charakter utajovaných skutočností a vzhľadom na záujmy

Slovenskej republiky podliehajú špeciálnemu režimu ochrany (§ 2 písm. a) ZoOUS) a právna
úprava nahliadanie do bezpečnostného spisu reguluje tak, že účastníkovi konania, resp. advokátovi,
neposkytuje automaticky možnosť nazrieť do bezpečnostného spisu a oboznámiť sa s utajovanými
skutočnosťami, samotný zákon č. 215/2004 Z. z. poskytuje priestor pre adekvátnu ochranu práv
preverovanej osoby podrobujúcej sa bezpečnostnej previerke a vertikálnu ochranu jej práv v konaní

výboru NR SR o preskúmanie rozhodnutia NBÚ a v súdnom konaní.
(vii) aj keď konanie žalovaného pri preskúmavaní rozhodnutia NBÚ rešpektuje špecifiká, že v prípade
niektorých (alebo väčšiny) dôkazov ide o režim utajovaných skutočností, členovia výboru NR SR majú
tak v zmysle § 34 ods. 1 písm. b) zákona č. 215/2004 Z. z. status oprávnenej osoby s osobitným
postavením na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a môžu sa v celom rozsahu oboznámiť

s obsahom bezpečnostného spisu z roku 2020, a následne posúdiť, vyhodnotiť a urobiť si záver o
zákonnosti procesného postupu NBÚ a rozhodnutia NBÚ.
(viii) NBÚ v konaní podľa § 29 ZoOUS a Výbor NR SR v konaní podľa čl. 3 a 4 ústavného zákona č.
254/2006 Z. z. a pri vydaní správnou žalobou napadnutých rozhodnutí konali v súlade s čl. 2 ods. 2
ústavy a neporušili práva žalobkyne garantované ústavou, správnym poriadkom, zákonom č. 215/2004

Z. z., či ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z.
17. Žalovaný k argumentácii žalobkyne smerujúcej voči náležitému zisteniu skutkového stavu veci a
jeho vyhodnoteniu v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach poukázal na to že:
(i)vzmysleprávnychnázorovústavnéhosúduanajvyššiehosúdu:»Prístupkutajovanýmskutočnostiam
nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých, ktorí sú z neho z toho či onoho dôvodu vylúčení, ale je

naopak výnimkou (výsadou) udelenou len niektorým. Priznanie takýchto privilégií sa samozrejme musí
opierať o rozumný dôvod verejného záujmu a nesmie vykazovať známky svojvôle.
(ii) správnou žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe náležite zisteného skutkového
stavu veci podľa ZoOUS, opierajú sa o rozumný dôvod verejného záujmu, ktorému cit. zákon poskytuje
ochranu, nevykazujú žiadne nedostatky majúce vplyv na ich zákonnosť a nie sú „výsledkom absurdného

a svojvoľného postupu NBÚ (neskorigovaného výborom NR SR), keď NBÚ mal utajiť pred žalobkyňou
samotnú podstatu toho, čo sa jej v tejto veci „kladie za vinu“, tak ako to tvrdí žalobkyňa v správnej žalobe.
(iii) rozhodnutie NBÚ obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti
ustanovené v § 26 ods. 3 zákona ZoOUS a rozhodnutie žalovaného obsahuje všetky zákonom
vyžadované formálne a obsahové náležitosti ustanovené v čl. 4 ods. 2 ústavného zákona č. 254/2006

Z. z. NBÚ a výbor NR SR vo výroku správnou žalobou napadnutých rozhodnutí špecifikovali predpoklad
na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktorý žalobkyňa nesplnila
a identifikovali konkrétne zákonom č. 215/2004 Z. z. definované bezpečnostné riziko. Odôvodnenie
správnou žalobou napadnutých rozhodnutí spĺňa všetky atribúty ustanovené v § 26 ods. 3 zákonaZoOUS a v čl. 4 ods. 2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., ako aj atribúty kontinuálne prezentované
v judikatúre najvyššieho súdu a ústavného súdu.
(iv) vyhodnotil ako irelevantné námietky žalobkyne o tom, že sa výbor NR SR nijako nevysporiadal s

obsahovou stránkou bezpečnostného pohovoru, konkrétne s tým, či sa žalobkyňa vôbec mala k čomu
na tomto bezpečnostnom pohovore vyjadrovať, nakoľko sa dôsledne vysporiadal s listinnými dôkazmi
priloženými k odvolaniu obsahujúcimi pozitívne hodnotenia plnenia pracovných úloh v zamestnaní
žalobkyňou a s odvolacími námietkami žalobkyne týkajúcimi sa jej dlhoročného pôsobenia na MZVaEZ
SR a jej osobnostných a charakterových vlastností, pričom uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré ich

nebolo možné z hľadiska ústavnosti a zákonnosti považovať za relevantné a dôvodné pre zrušenie
rozhodnutia NBÚ.
(iv) žalobkyňa v správnej žalobe neponúkla žiaden relevantný argument a nenavrhla žiaden relevantný
dôkaz, ktorý by spochybnil zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí.
II.c) Replika
18. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 30.9.2024, v ktorej zotrvávala na

dôvodnosti a dostatočnosti argumentácie uvedenej v žalobnom návrhu. Zdôraznila, že
- Výbor NR SR sa nijako nevysporiadal s obsahovou stránkou bezpečnostného pohovoru, nakoľko
žalovaným tvrdené vyjadrenie sa k „zákonnosti jeho priebehu a zahrnutia do hodnotenia“ totiž nezahŕňa
„obsahovú stránku“ bezpečnostného pohovoru.
- žalovaný nevzal do úvahy skutočnosť, že možnosť vyjadriť sa bola u žalobkyne obmedzená iba na

otázky položené zo strany NBÚ.
- žalobkyňa od roku 1992, t. j. odkedy si plní služobné povinnosti vo vzťahu k Ministerstvu zahraničných
vecí a európskych záležitostí SR, nikdy preukázateľne neprišla do priameho, či nepriameho styku s
utajovanou skutočnosťou v zmysle záverov žalovaného a s uvedenými skutočnosťami neoboznámila
ani na základe náhodného, či iného styku mimo plnenia pracovných úloh, pričom na podporu svojich

tvrdení neúspešne navrhla aj predložiť / vyžiadať si zápisník oprávnenej osoby č. ZOO-64/2012, ktorý
jej bol pridelený v roku 2012.
- napriek povinnosti NBÚ v konaní je zistiť skutočný stav v zmysle zásady materiálnej pravdy, a
relevantné dôkazy vyhodnotiť v súlade s § 34 ods. 5 Správneho poriadku, z napadnutého rozhodnutia,
ako aj Rozhodnutia NBÚ je zrejmé, že okrem otázok položených v rámci overenia pravdovravnosti

žalobkyne museli byť v rozpore so zistenými skutočnosťami aj tie vyjadrenia žalobkyne, podľa ktorých
žalobkyňa nemá vedomosť o utajenej skutočnosti, ktorá by sa týkala identity, prípadne osobných údajov
príslušníkov SIS. Táto otázka však zo strany NBÚ (v rozpore s § 25 ods. 4 ZoOUS) počas overenia
pravdovravnosti žalobkyne položená nebola, hoci položená mala byť, keďže toto tvrdenie je v zjavnom
rozpore s tým, čo tvrdí NBÚ.

II.d) Duplika
19. Na repliku žalobkyne reagoval žalovaný duplikou zo dňa 10.10.2014 kde po zhrnutí obsahu repliky v
súlade s obsahom vyjadrenia k žalobe zhrnul argumentáciu vzťahujúcu sa k námietkam spochybňujúcim
náležité zistenie skutkového stavu a veci a jeho vyhodnotenia zotrval na správnosti a relevantnosti
formulovaných záverov a na svojom závere, že napriek výhradám žalobkyne uvádzaným v správnej

žalobe a v replike
- zotrváva na správnosti a relevantnosti formulovaných záverov v odôvodnení správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia,
- zotrváva na svojom názore, že Výborom v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnotené
listinné dôkazy a z nich vyplývajúce skutkovo a právne významné skutočnosti týkajúce sa správania a

konaniažalobkynemajúvosvojomsúhrnezhľadiskaZoOUSajehoúčeludôležitývýznamapredstavujú
pre ochranu utajovaných skutočností bezpečnostné riziko vymedzené § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS,
- správnou žalobou napadnuté rozhodnutia nevykazujú z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne
relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali
vplyv na ich zákonnosť a mohli reálne viesť k ich zrušeniu,

- správna žaloba a ani replika žalobkyne neobsahuje žiadne dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť
nezákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí alebo postupu NBÚ v konaní podľa § 29
ZoOUS.
III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom
20. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 13.11.2024 na ktorom strany prezentovali

stanoviská v zmysle písomných vyjadrení, právny zástupca žalobkyne ako ad hoc oprávnená osoba
podľa § 35 ZoOUS požiadal o umožnenie nahliadnutia do utajovanej časti administratívneho spisu.
Súd rozhodol o odročení pojednávania na deň 29. januára 2025 a zaslaní administratívneho spisu
žalovanému, aby v konaní pred správnymi orgánmi bolo umožnené žalobkyni resp. jej právnemuzástupcovi postupom podľa § 35 zákona požiadať o nahliadnutie do utajovanej časti spisu za splnenia
zákonných podmienok, vrátene podmienky súhlasu vedúceho, do pôsobnosti ktorého utajovaná
skutočnosť patrí.

21.Podanímdoručenýmdňa17.01.2025právnyzástupcažalobkyneoznámilsúdu,ženapriekdodržaniu
postupu určeného súdom (podanie žiadosti o nahliadnutie na príslušnom orgáne) mu nebolo umožnené
nahliadnutie do utajovanej časti súdneho spisu a žiadal, aby NSS SR túto skutočnosť vyhodnotil
na ťarchu žalovaného. Zaslal súdu na vedomie rozhodnutie NBÚ č. 4836/2020/SP/OBP-042 zo dňa
15.1.2025 ktorým bol upovedomený o tom že:

Úrad podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. neudeľuje súhlas advokátovi s jednorazovým
oboznámením sa s bezpečnostným spisom osoby č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX a s utajovanými
skutočnosťami v nich evidovanými, ktorých pôvodcom je úrad.
Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. sa neudeľuje súhlas s jednorazovým oboznámením sa s
utajovanými skutočnosťami, evidovanými v bezpečnostnom spise osoby pod č. X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-
XXXXX/D z 09.11.2020 a pod č. X.-F.-XXXX-X/XXXX-Ž.-XXXXX/V z 09.12.2020, ktorých pôvodcom je

iný štátny orgán.
Úrad vedie v súlade s ustanovením § 33 zákona č. 215/2004 Z. z. bezpečnostný spis osoby pod č.
X.-F.-XXXX/XXXX-Ž.-XXXXX, ktorý je utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné, a ktorého
pôvodcom je úrad. Bezpečnostný spis osoby vzhľadom na záujmy Slovenskej republiky podlieha
špeciálnemu režimu ochrany, tzn. musí byť chránený pred nepovolanou osobou alebo cudzou mocou

spôsobom ustanoveným v zákone č. 215/2004 Z. z. a v predpisoch vydaných na jeho vykonanie (§ 2
písm. a) a § 6 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.).
V danom prípade by sa mohol advokát podľa § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. v konaní jednorazovo
oboznámiť s utajovaným bezpečnostným spisom alebo jeho utajovanými časťami v rozsahu potrebnom
na konanie, avšak iba so súhlasom vedúceho, do pôsobnosti ktorého tieto utajované skutočnosti patria,

t. z. rozhodovanie žiadosti advokáta o jednorazovom oboznámení s utajovaným bezpečnostným spisom
osoby patrí do kompetencie úradu.
Vzhľadom na to, že bezpečnostný spis vo svojom komplexe obsahuje informácie a informačné
zdroje potrebné pre posúdenie bezpečnostnej spoľahlivosti osoby, ktorých sprístupnenie by mohlo
zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnických osôb a fyzických osôb, čo by mohlo byť

nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky, preto úrad rozhodol tak, že advokátovi neudelil súhlas s
jednorazovým oboznámením sa s bezpečnostným spisom osoby a s utajovanými skutočnosťami v ňom
evidovanými, ktorých pôvodcom je úrad.
Bezpečnostný spis osoby obsahuje aj utajované skutočnosti evidované pod č. X.-F.-Ž.-XXXXX/D z
09.11.2020 a č. X.-F.-XXXX-X/XXXX-Ž.-XXXXX/V z 09.12.2020, ktorých pôvodcami sú iné štátne orgány

vecne príslušné na ich poskytnutie (§ 2 písm. a) § 45 ods. 9 zákona č. 215/2004 Z. z.). Úrad preto na
základe žiadosti advokáta bezprostredne po doručení žiadosti v súlade s § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004
Z. z. požiadal vedúcich, do pôsobnosti ktorých tieto utajované skutočnosti patria, o udelenie súhlasu/
nesúhlasu s jednorazovým oboznámením sa advokáta s označenou utajovanou skutočnosťou (listinné
dôkazy č. X.-F.-XXXX-XX/XXXX-Ž. z 27.11.2024 a č. X.-F.-XXXX-XX/XXXX-Ž.-XXXXX/V z 27.11.2024).

Vzhľadom na uvedené, vedúci do ktorých pôsobnosti utajované skutočnosti patria, neudelili súhlas
advokátovi s jednorazovým oboznámením sa s označenou utajovanou skutočnosťou (listinné dôkazy č.
XXXX/XXXX/SP/OBP-XXX-Q. z 09.01.2025 a č. XXXX/XXXX/SP/OBP-XXX z 14.01.2025).
V závere úrad poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej bol aspekt
kontradiktórnosti procesu, a to „povinnosť odhaliť všetky dôkazy“ relevantné pre rozhodovanie, oslabený

(napr. Jasper proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok zo 16.02.2000, sťažnosť č. 27052/92), Fitt proti
Spojenému kráľovstvu (rozsudok zo 16.02.2000, sťažnosť č. 29777/96, Regner proti Českej republike
rozsudok zo dňa 19.9.2017 č. 35289/11).
22. Žalovaný podaním doručeným dňa 21.01.2025 zabezpečil vrátenie administratívnych spisov súdu
a informoval ho o postupe v súvislosti s uplatnením práva právneho zástupcu žalobkyne nazrieť do

utajovanej časti administratívneho spisu v súlade s obsahom rozhodnutia oboznámeného v bode 21
tohto rozsudku. V závere uviedol, že pri svojom postupe v plnom rozsahu rešpektoval uznesenie NSS
SR zo dňa 13.11.2024, postup v súvislosti s predmetnou žiadosťou právneho zástupcu žalobkyne plne
korešpondoval s právnou úpravou § 35 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. , pri koncipovaní rozhodnutia
vychádzal z citovanej judikatúry ESĽP, ÚS SR, NS SR a NSS SR.

23. Vo veci sa uskutočnilo ďalšie pojednávanie 29.1.2025 na ktorom strany zotrvávali na
svojich dovtedajších stanoviskách, právna zástupkyňa žalobkyne v záverečnom reči zdôraznila, že
nevyhovením žiadosti právneho zástupcu žalobkyne o oboznámenie sa s utajovanými skutočnosťami,
ktorých pôvodcom je NBU a ani s utajovanými skutočnosťami ktorých pôvodcom je iný štátny orgán,bolo zmarené vykonanie uznesenia súdu a žalobkyni bolo odopreté jedno zo základných procesných
práv - právo oboznámiť sa s dôkazmi používanými proti žalobkyni a tým pádom aj právo účinne sa brániť
proti odňatiu bezpečnostnej previerky.

IV. Posúdenie veci správnym súdom
24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“, alebo „súd“), ako
súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a) SSP v zložení podľa § 21 písm. b) SSP, preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný žalobnými bodmi
(§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

25. Právny rámec rozhodovania možno vymedziť nasledovnou právnou úpravou:
Podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), zákon môže ustanoviť podmienky
a obmedzenia výkonu určitých povolaní, alebo činností.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd, každý má právo
na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a
nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach, alebo záväzkoch,
alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zákon č. 215/2004 Z. z. (ZoOUS) upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a

povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť NBÚ a pôsobnosť ďalších
štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a zodpovednosť za porušenie povinností
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 písm. a) ZoOUS Na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo
vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba

chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo
odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví
vláda Slovenskej republiky svojím nariadením,
Podľa § 10 ods. 1 písm. g) ZOUS v znení účinnom ku dňu 22.12.2020 (právoplatnosť preskúmavaného
rozhodnutia), oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia

Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba
navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá.
Podľa § 14 ods. 1 ZOUS za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé
údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol
pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti

podľa prílohy č. 1, alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej
armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné,
alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo
zistené bezpečnostné riziko.
Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS za bezpečnostné riziko sa považuje zistenie, že osoba

preukázala svojím konaním, alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane
utajovaných skutočností.
Podľa § 15 ods. 1 ZoOUS bezpečnostnou previerkou sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady
uvedené v § 10 ods. 1 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami.
Podľa § 25 ods.3 ZoOUS súčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie

pravdovravnosti, ktoré možno uskutočniť, iba ak navrhovaná osoba o to požiada. O takej možnosti musí
byť navrhovaná osoba poučená.
Podľa § 25 ods. 4 ZoOUS psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak
sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými
skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, alebo dôvodom na zrušenie

platnosti osvedčenia.
Podľa § 26 ods. 2 ZoOUS, ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa
predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie.
Podľa § 35 ZoOUS
(1) S utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Vyhradené bez vykonania bezpečnostnej previerky

je oprávnený oboznamovať sa v rozsahu potrebnom na vykonávanie svojej funkcie predseda vyššieho
územného celku a starosta obce. Vedúci alebo bezpečnostný zamestnanec štátneho orgánu, ktorý
postupuje utajovanú skutočnosť, oboznámi predsedu vyššieho územného celku alebo starostu obce s
povinnosťami pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia a zabezpečípodpísanie vyhlásenia o mlčanlivosti. Ak sa má starosta obce alebo predseda vyššieho územného celku
oboznamovať s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Dôverné až Prísne tajné, požiada úrad o
vykonanie bezpečnostnej previerky príslušného stupňa na svoju osobu.

(2) S utajovanými skutočnosťami sa môže v rozsahu nevyhnutne potrebnom na jej využitie, bez splnenia
podmienok podľa § 10, oboznámiť aj obvinený, jeho obhajca a ďalšie osoby podľa osobitného zákona,
16) ohrozený svedok a chránený svedok, 17) osoba konajúca v prospech orgánov podľa osobitných
predpisov, 18) osoba na základe dohody podľa osobitného predpisu 18a) a agent 19) po podpísaní
vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných

dôsledkoch ich porušenia. Poučenie tejto osoby vykoná ten, kto ju bude oboznamovať s utajovanými
skutočnosťami, o čom vyhotoví písomný záznam.
(3) Za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom, na
základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi
s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník,
súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach

pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenie vykoná ten, kto
bude oprávnený rozhodnúť o prizvaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam.
(4) Štátny orgán, ktorý vo veci koná, je povinný neodkladne písomne informovať úrad a pôvodcu
utajovanej skutočnosti o osobe uvedenej v odseku 3 a o rozsahu jej oboznámenia s utajovanými
skutočnosťami stupňa utajenia Prísne tajné, Tajné alebo Dôverné.

26. Vo vzťahu k prejednávanej veci je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že účelom bezpečnostnej
previerky je zistenie, či navrhovaná osoba spĺňa zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s
utajovanými skutočnosťami v zmysle § 10 ZOUS, pričom jedným z predpokladov je vyhodnotenie
osoby ako bezpečnostne spoľahlivej v zmysle § 14 ZoOUS. Zákonodarca v relevantnej právnej úprave
výslovne ustanovuje rozsah podkladov a postup Úradu vykonávajúceho previerku. V zmysle ust. §

81 ods. 1 ZoOUS sa na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem § 55 ods. 6, § 65 ods.4, § 79 -
80 (postupy nevzťahujúce sa k udeleniu bezpečnostnej previerky), nevzťahujú všeobecne záväzné
predpisy o správnom konaní. Zároveň treba uviesť, že otázkou aplikovateľnosti správneho poriadku na
konanie vo veci bezpečnostných previerok sa zaoberal Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/04-67,
kde konštatoval, že „§ 81 ods. 1 zákona nemá za následok to, že by spôsob konania (jeho rozhodujúce

časti) úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený zákonom. Spôsob jeho
konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok (vrátane základných pravidiel konania uvedených v §
3)aosobitnýzákonnajmävčastiovykonávaníbezpečnostnýchprevierok(stupneprevierok,ichpriebeh,
podkladovémateriály,bezpečnostnýpohovorapod.).Narozhodovanie,ktoréjeibačasťou,resp.určitým
úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok vzťahuje osobitná úprava

zákona (§ 26 a nasl.)...“
27. Z právnych názorov prezentovaných v tomto rozhodnutí Ústavného súdu treba upozorniť aj na
nasledovnú časť: „Prístup k utajovaným skutočnostiam nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých,
ktorí sú z neho z toho či onoho dôvodu vylúčení, ale je naopak výnimkou udelenou len niektorým. Zákon
(č. 215/2004 Z. z., pozn. najvyššieho správneho súdu) vymedzuje okruh osôb, na ktoré sa táto výnimka

môže vzťahovať. Skutočnosť, že napríklad v § 35 ho vymedzuje pozitívnou enumeráciou a v § 14 ods. 1
a ods. 2 písm. c) negatívnou enumeráciou, neznamená popretie podstaty, ktorou je priznanie privilégia
vybranýmosobám.Priznanietakýchtoprivilégiísasamozrejmemusíopieraťorozumnýdôvodverejného
záujmu a nesmie vykazovať známky svojvôle.“
28.Vprejednávanomprípadebolopredmetomsúdnehoprieskumurozhodnutiežalovanéhozamietajúce

odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu NBÚ, ktorý rozhodol, že žalobkyňu podľa § 10 ods. 1 písm. g) v
spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 ZOUS nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú
osobu preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojim konaním a vyjadrením
nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. V logickej nadväznosti na
to prvostupňový orgán podľa § 29 v spojení s § 26 ods. 2 ZoOUS zrušil platnosť udeleného osvedčenia

č. X.-F.-XXX/XXXX-Ž. pre stupeň utajenia Tajné.
29. Najvyšší správny súd viazaný pri svojom rozhodovaní rozsahom a dôvodmi žaloby (§134 ods. 1
SSP) skonštatoval, že žalobné dôvody boli vymedzené ako postup žalovaného porušujúci ustanovenia
o konaní pred orgánom verejnej správy a následné nedostatočné zistenie skutkového stavu na riadne
posúdenie veci tým, že žalobkyni:

- odoprel právo oboznamovať sa so zistenými skutočnosťami , ktoré boli podkladom pre napadnuté
rozhodnutia a rozhodnutie NBÚ
- odoprel právo vyjadrovať sa k nim- odoprel právo predkladať dôkazy na svoju obranu a na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení, resp.
vyvrátenie podozrení voči žalobkyni
- žalovaný rovnako ako NBÚ pri rozhodovaní nevzali do úvahy ďalšie dôkazy navrhnuté žalobkyňou

- rozpory medzi tvrdeniami žalobkyne a skutkovými zisteniami vyplývajúcimi z bezpečnostného spisu
odstraňovali iba vykonaním psychofyziologického vyšetrenia pravdovravnosti žalobkyne na polygrafe.
30. Žalobkyňa s poukazom na ústavou garantované práva účastníka správneho konania (bez popretia
osobitného charakteru a úpravy posudzovania bezpečnostnej spoľahlivosti a postupov pre udelenie
bezpečnostnej previerky) zdôrazňovala predovšetkým skutočnosť, že už v odvolacom konaní v súlade

so zásadou rovnosti strán požiadala o uvedenie/oboznámenie skutočností, ktoré jej prisudzované
konanie preukazujú, nakoľko negatívnu skutočnosť, teda skutočnosť ktorá sa nestala nemá ako
preukázať. Táto argumentácia a požiadavka neboli akceptované, s poukazom na charakter utajovaných
listinných dôkazov, na oboznamovanie sa s ktorými nebola oprávnená. Opakovane namietala aj
nevykonanie ňou navrhovaných dôkazov relevantných pre záver o prístupe k utajovaným informáciám
(zápisník oprávnenej osoby). V nadväznosti na tieto pochybenia namietala aj nesprávnosť postupu pri

psychofyziologickom overení pravdovravnosti a pri vyhodnocovaní zistených skutočností.
31. Podstatou prejednávanej veci bolo spochybnenie vykonaného vyhodnotenia prítomnosti
bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) ZoOUS vedúceho k záveru o nedostatku
bezpečnostnej spoľahlivosti, s dôsledkom vylúčenia možnosti vzniku (ďalšieho trvania) oprávnenia
na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 10 ZoOUS). Je treba uviesť, že obe

strany svoje stanoviská a použitú argumentáciu opierali o množstvo citovanej judikatúry Ústavného
súdu, Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu aj ESĽP, týkajúcej sa predovšetkým rozsahu
a obmedzení procesných práv a povinností účastníkov osobitných druhov správnych konaní,
zahŕňajúcich vyhodnocovanie utajovaných skutočností. V prejednávanej veci je potrebné vymedziť
hranice procesných práv predovšetkým v súvislosti s právom účastníka (záujmovej osoby) na prístup

k podkladom rozhodnutia, možnosti predkladania ďalších dôkazov a procesných návrhov a povinnosti
správnych orgánov umožniť prístup k podkladom rozhodovania a vysporiadať sa s argumentáciou a
procesnými návrhmi posudzovanej osoby.
32. Pri rozhodovaní správneho súdu nemožno prehliadnuť, že od nadobudnutia účinnosti zákona č.
215/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 25/2006 Z. z. ktorými sa spravuje konanie vo veciach udelenia

bezpečnostnej previerky a prieskum týchto rozhodnutí Výborom NR SR na preskúmavanie rozhodnutí
NBÚ, pričom výsledky týchto konaní sú preskúmateľných v správnom súdnictve, dochádza k vývoju
judikatúry. Konkrétne v otázke odôvodňovania záverov o bezpečnostnej spoľahlivosti došlo v ostatnom
období k judikatúrnemu posunu, ktorý vyplýva zo záverov Nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS
528/2023-44 zo dňa 10.12.2024, kde Ústavný súd vo vzťahu k vyhodnoteniu preukázania dostatočnosti

podkladov a dôvodnosti záverov o prítomnosti bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod
6 ZoOUS, poukazujúc aj na rozhodovaciu činnosť NSS SR, uviedol:
„39. Z doterajšej argumentácie vyplýva, že ústavný súd považuje za súladný so základným právom
na súdnu ochranu výklad (rozsudok sp. zn. 2Snr/1/2019, bod 21), podľa ktorého slovné spojenie
„preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane

utajovaných skutočností“ vyžaduje, aby úrad pri aplikácii tejto normy zistil, že osoba sa dopustila takého
konania, ktoré nedáva záruku, že bude spôsobilá chrániť utajované skutočnosti. Pritom musí ísť o
konanie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností. Do tejto kategórie tak budú spadať všetky prípady,
keď bude zistené, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a
dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10

Snr 1/2017). Nie je však vylúčené, aby také bezpečnostné riziko bolo identifikované u osoby, ktorá
s ochranou utajovaných skutočností zatiaľ do styku neprišla, avšak svojím konaním či vyjadrením
preukázala nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane iných chránených skutočností, napríklad
obchodnému tajomstvu, daňovému tajomstvu, ochrane osobných údajov a pod. (rozsudok NSS sp. zn.
35 Snr 2/2021).“

33. Za súčasného stavu konania v prejednávanej veci treba skonštatovať, že v rámci súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia žalovaného nebolo možné overiť základný predpoklad pre postup vedúci k
odňatiubezpečnostnejprevierky,tedaže„navrhovanáosobaužmalaurčitývzťahkochraneutajovaných
skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti“.
34. Bez ohľadu na skutočnosť, že najvyšší správny súd akceptuje osobitný režim spôsobu

odôvodňovania rozhodnutí tvoriacich súdny prieskum rozhodnutí, ovplyvnených prítomnosťou
utajovaných skutočností, v zhode s právnou argumentáciou žalobkyne je toho názoru, že z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, a teda je sporné, či bolo skutkovo preukázané, že žalobkyňa
sa oboznámila s utajovanými informáciami, s ktorými následne mala nakladať v rozpore so zákonom.Primárnym predpokladom pre záver na ktorom bolo založené napadnuté rozhodnutie je dostatočné
preukázanie a primerané odôvodnenie toho, že žalobkyňa sa s príslušnými informáciami vôbec
oboznámila. Až následne je dôvodné skúmať to, či sa s nimi oboznámila v súlade so zákonom a či s nimi

následne aj takto naložila. Naviac, z rozhodnutí správnych orgánov ani jednoznačne nevyplýva, akým
právnym režimom sa riadia informácie, ktoré mala žalobkyňa v rozpore so zákonom poskytnúť tretím
osobám, a teda nie je zrejmé, či ide o informácie majúce privilegovaný právny režim.
35. Vzhľadom na uvedené potom najvyšší správny súd ani ďalej neskúmal kvalitu skutkových zistení
vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré sa týkajú samotného poskytnutia predmetných informácií tretím

osobám, keďže nemal za dostatočne preukázané ani len to, že týmito informáciami žalobkyňa vôbec
disponovala a z rozhodnutí - ako už bolo uvedené - nevyplýva ani ich právny režim. Až po riadnom
skutkovom ustálení a riadnom odôvodnení týchto právne relevantných skutočností bude možné a
dôvodné skúmať meritórnu stránku veci spočívajúcu v ustálení záveru o zákonnosti postupu žalobkyne
vrátane vyhodnotenia, či sa tvrdeného protiprávneho konania tvoriaceho základ rozhodnutia správnych
orgánov vôbec dopustila.

V. Záver
36. Na základe zistených skutočností najvyšší správny súd vyhodnotil žalobkyňou uplatnené žalobné
námietky za spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto napadnuté
rozhodnutie postupom podľa § 191 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom na
základe vyslovených právnych záverov súdu rozhodne o ďalšom postupe.

37. O priznaní náhrady trov konania procesne úspešnej žalobkyne bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1
SSP. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP.
38. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.