Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5125201484
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5125201484.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Kekelyho
a členiek JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Renáty Krajčiovej, v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., zastúpenej obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o.,
so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti odporcovi: D. B., nar. XX.XX.XXXX,

trvale bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenému obchodnou spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr.
Peter Strapáč, PhD.,
s. r. o., so sídlom Ul. 17. novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, v konaní
o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k.
16C/13/2025-20 zo dňa 12. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 16C/13/2025-20 zo dňa 12. februára 2025

vo výrokoch I., II., V. a VI. mení tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia
v časti uloženia povinnosti odporcovi, aby nevstupoval
do rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcela č. 1367/2, nachádzajúceho sa
v katastrálnom území C., obec C., okres E. a zapísaného v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č.
XXXX a uloženia zákazu odporcovi priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov

zamieta.

II. Odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 16C/13/2025-20 zo dňa 12. februára
2025 vo výroku III. odmieta.

III. Odporcovi priznáva voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd uložil odporcovi povinnosť, aby nevstupoval
do nehnuteľnosti, a to do rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na pozemku parcela č. 1367/2,
ktorý sa nachádza v katastrálnom území C., obec C., okres E. a je zapísaný na liste vlastníctva č.
XXXX (výrok I.). Zároveň odporcovi zakázal priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov (výrok II.). Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol (výrok III.). Navrhovateľke priznal nárok
na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu 100 % (výrok IV.). Zároveň navrhovateľke

uložil povinnosť podať voči odporcovi v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o vylúčenie
odporcu z užívania nehnuteľnosti – rodinného domu súpisné č. XXX postaveného na parcele č. 1367/2,
zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území C., obec C., okres E. (výrok V.) a tiež
povinnosť podať voči odporcovi v lehote 30 dní
od právoplatnosti uznesenia žalobu o ochranu osobnosti – uloženie zákazu priblíženia sa
k navrhovateľke (výrok VI.).2. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľka doručila súdu dňa 12.02.2025
o 08.15 hod. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa voči označenému odporcovi
domáhala rozhodnutia, aby súd uložil odporcovi nevstupovať

do rodinného domu súpisné č. XXX na parc. KNC č. 1367, zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. C. a aby uložil
odporcovi nepribližovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť najmenej 50 metrov. Taktiež navrhovateľka
žiadala priznať nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v rozsahu 100 %. Návrh a nariadenie
neodkladného opatrenia navrhovateľka
po skutkovej stránke odôvodnila tým, že sa voči odporcovi domáha vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktoré konanie je vedené pred Okresným súdom Žilina pod
sp. zn. 12C/83/2024, keď súčasťou jej návrhu je aj vyporiadanie BSM k nehnuteľnosti, a to rodinnému
domu súpisné č. XXX, zapísanému na LV č. XXXX v k. ú. C., okres E.. Navrhovateľka uviedla, že dňa
10.02.2025 okolo 17.00 hod. si exmanžel prevzal zo súdu zásielku, ktorou ho súd vyzval na vyjadrenie
k žalobe. Mala dôvodné obavy z jeho správania, pretože už počas jej snáh o mimosúdne riešenie sa jej
vyhrážal násilím. Odporca sa správal násilne, agresívne, dostavil sa za ňou a vyhrážal sa jej, že dom

vyhodí do vzduchu aj s ňou, doniesol do obývačky plynovú bombu a otvoril horiaci krb. Jeho správanie
svedčalo o jeho rozhodnutí vyvolať minimálne požiar rodinného domu. Odporca bol zadržaný políciou
aodvedenýabolovočinemuvznesenéobvineniepreprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.
1, ods. 2 písm. a), b) d) Trestného zákona. Nakoľko odporcovi nebol zakázaný vstup do domu, môže
sa dostaviť a kedykoľvek svoje vyhrážky o jej likvidácii, ako i domu opakovať, či dokonca realizovať.

Má obavu z jeho osoby, nemôže kľudne spať, pokiaľ je prítomný v dome. Žiadala preto, aby súd mu
obmedzil vstup do domu a obmedzil aj možnosť približovať sa k nej.

3. Na preukázanie tvrdení pripojila navrhovateľka výpis z LV, ktorý preukazoval,
že rodinný dom súpisné č. XXX v k. ú. C., postavený na parcele č. 1367/2, je v BSM. Ďalej navrhovateľka

predložila uznesenie OR PZ Čadca ČVS: ORP-85/CA-CA-2025 zo dňa 11.02.2025, ktorým bolo
odporcovi vznesené obvinenie pre skutok zo dňa 10.02.2025, kedy odporca začal riešiť s poškodenou
veci ohľadne majetkového vyrovnania po rozvode, následne sa spolu odobrali von pred rodinný dom č.
XXX, kde sa začal vyhrážať, že rodinný dom na adrese C. E. XXX vyhodí do vzduchu aj s poškodenou,
pričom sa rozbehol

nad rodinný dom súpisné č. XXX k zaparkovanému karavanu, odkiaľ vybral propán-butánovú fľašu
presne nezistenej značky, typu a objemu, zaniesol ju do rodinného domu č. XXX
do obytnej časti, v ktorej žije poškodená, pričom ju položil na zem približne 1,5 metra od krbu na tuhé
palivo, v ktorom v tom čase horel oheň a dvierka krbu boli dokorán otvorené, čo u poškodenej vzbudilo
dôvodnú obavu o jej život, zdravie a taktiež majetok. Okresný súd si na návrh pripojil spis vedený pod sp.

zn. 12C/83/2024, v ktorom konaní podala žalobu o vyporiadanie BSM žalobkyňa A. B. voči žalovanému
D. B. a predmetom vyporiadania BSM je okrem iného majetku aj rodinný dom súp. číslo XXX postavený
na parcele CKN č. 1367/2, zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C., okres E..

4. Ďalej mal okresný súd na podklade návrhu preukázané, že navrhovateľka spoločne s odporcom

vlastnia rodinný dom súpisné č. XXX zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. C. v BSM. Rovnako mal okresný súd
preukázané, že je vedený súdny spor na Okresnom súde Žilina totožných strán sporu o vyporiadanie
BSM, ktorý sa dotýka predmetného rodinného domu (sp. zn. 12C/83/2024), v ktorom konaní žiada
navrhovateľka prikázať nehnuteľnosť
do vlastníctva odporcu. Navrhovateľka tvrdila a preukázala, že odporca ako jej bývalý manžel sa dopustil

konania dňa 10.02.2025, pre ktoré mu bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania,
ktoré je vedené na OR PZ Čadca pod ČVS: ORP-85/CA-CA-2025, ktoré trestné stíhanie bolo začaté
zaisťovacím úkonom, a to obmedzením osobnej slobody podozrivej osoby – odporcu. Odporca podľa
odôvodnenia uznesenia potvrdil,
že povedal svojej ex manželke, že vyhodí dom do vzduchu aj s ňou. Vrátil sa z polície, kde si prevzal

doklady zo súdu a neskutočným spôsobom sa vytočil a za týmto hnevom stálo konanie jeho bývalej
manželky. On sa tam dozvedel, že bez jeho vedomia sa pohybovala
po jeho časti domu bez jeho súhlasu. Svoje vyhrážky ale nemyslel vážne. Konanie ľutoval a uviedol,
že sa nebude opakovať. Na podklade toho okresný súd dospel k záveru, že tieto skutočnosti boli pre
navrhovateľku racionálnym dôvodom na podanie tohto návrhu. Právo

na ochranu života a zdravia má prednosť pred realizáciou práv odporcu, ktoré mu vyplývajú z vlastníctva
predmetnejnehnuteľnosti.Vdanejvecinapodkladeopísanéhoskutkovéhostavunavrhovateľkyokresný
súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď
predloženými listinnými dôkazmi mal okresný súd osvedčený tvrdený skutkový stav. V časti o uloženiezákazu nevstupovať do domu súd aplikoval ust. § 325 ods. 2 písm. e) CSP pri zabezpečení eliminácie
kontaktu odporcu ako osoby podozrivej z páchania trestnej činnosti s jeho obeťou po tom, čo bol
odporca obmedzený na osobnej slobode. Pokiaľ došlo k vzneseniu obvinenia odporcovi, čo bolo

navrhovateľkou tiež preukázané, je osvedčené, že integrita navrhovateľky vykazuje znaky násilia,
ktorého sa mal dopustiť odporca. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo
nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. CSP pritom
nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu), ktoré sa vyžaduje pre vydanie neodkladného
opatrenia, keďže zmyslom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je nepochybne

zabrániť práve stupňovaniu sa násilia, ktoré by mohlo mať fatálne následky (hrozba odporcu vyhodením
navrhovateľky do vzduchu a tiež i domu za použitia plynovej bomby s manipuláciou pri otvorenom ohni).
Pri zohľadnení všetkých relevantných okolností prípadu v danom štádiu súd zhodnotil situáciu tvrdenú
navrhovateľkou ako dôvod na obmedzenie odporcu vo vstupe do nehnuteľnosti, čím sa poskytuje
navrhovateľke ochrana pred prípadným ďalším násilím zo strany odporcu a umožňuje sa jej život
bez strachu a stresu z možného konania odporcu. V časti o uloženie povinnosti nepribližovať sa

k navrhovateľke súd vychádzal z § 11 Občianskeho zákonníka. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325
ods. 2 písm. h) CSP súd vydá, ak bola osvedčená čo i len možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej
integritynavrhovateľaneodkladnéhoopatrenia.Okresnýsúdmalmožnosťohrozeniatelesnejaduševnej
integrity navrhovateľky konaním odporcu za dostatočne osvedčenú a podporenú vznesením obvinenia
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b), d) Trestného zákona,

pričom konanie je iba v štádiu prípravného konania pred vyšetrovateľom. Z uvedeného mal okresný súd
za osvedčené tvrdenia navrhovateľky o obave z priblíženia sa žalovaného k jej osobe, pričom odporca
sa chcel dopustiť násilia voči navrhovateľke, keď sám uviedol, že tohto konania za silného rozčúlenia
sa dopustil
po doručení listu zo súdu a toto okresný súd nepovažoval za primeranú reakciu, ale skôr

za exces a úplné vybočenie z bežného/normálneho správania sa, z ktorého nadobudla navrhovateľka
obavy o život a zdravie. Okresný súd mal za to, že navrhovateľka má právo
na ochranu svojej osoby a to tak života, zdravia, ako aj súkromia a v prípade, ak považuje vzhľadom
na existujúce (osvedčené) skutočnosti agresívneho správania, vyhrážania zo strany odporcu a jeho
priblíženie za zásah do svojej vlastnej integrity, je uvedené dostačujúce na to, aby súd vydal zákaz

priblíženia. Správanie odporcu, voči ktorému návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje,
nasvedčuje tomu, že nemusí ísť u neho o ojedinelé správanie sa, vybočenie z bežného spôsobu života
a tieto skutočnosti ku dňu rozhodovania okresný súd vyhodnotil tak, že je potrebné poskytnúť ochranu
navrhovateľke tým,
že odporcovi uložil povinnosť zdržať sa približovania k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 20

metrov, keď prihliadal na to, aby zásah do práv odporcu tohto obmedzoval v čo najmenšej možnej miere
nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného navrhovateľkou, teda zohľadnil zásadu proporcionality
nariadeného neodkladného opatrenia. Túto vzdialenosť považoval za dostatočnú jednak na vylúčenie
prípadnejfyzickejkonfrontácie,čiinýchajverbálnychútokov,aleajzhľadiskamožnostivčasnejvizuálnej
identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu. Okresný súd teda zúžil navrhovaný rozsah neodkladného

opatrenia a ďalej v rozsahu prevyšujúcom nad 20 metrov vzdialenosť okresný súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko navrhovateľka mala plný úspech
(neúspech v rozsahu vzdialenosti nemal vplyv na vyhodnotenie úspechu) voči neúspešnému odporcovi.
V konaní nebol pritom tvrdený a súd sám nezistil dôvod

na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Pokiaľ
ide o neodkladné opatrenie vo vzťahu k obmedzeniu užívacieho práva, tak táto úprava je síce spôsobilá
(§ 336 ods. 1 veta druhá CSP) nastoliť trvalú úpravu pomerov strán, avšak súčasne predstavuje
nezanedbateľný zásah do práv (na bývanie) odporcu, čo

vo svojom súhrne vedie k záveru o nevyhnutnosti podania žaloby navrhovateľkou vo veci samej
o vylúčenie odporcu z užívania nehnuteľnosti. Ďalšia časť neodkladného opatrenia je tá, v ktorej súd
odporcovi uložil zákaz priblíženia sa k navrhovateľke, a je teda zrejmé,
že návrh v tejto časti sa týka ochrany súkromia, zdravia, ktoré hodnoty chráni Občiansky zákonník
v ustanoveniach regulujúcich inštitút ochrany osobnosti (§ 11 a nasl.). Súd preto postupom podľa §

336 ods. 1 veta prvá CSP uložil navrhovateľke povinnosť v lehote 30 dní podať žalobu s vymedzením
predmetu sporu – zákazu priblíženia. Totožnosť predmetu sporu vo veci samej s predmetom
neodkladného opatrenia nie je bez ďalšieho vylúčená. Čo sa týka trvania neodkladného opatrenia,
relevantnou je úprava § 336 ods. 3, 4 CSP, t. j., ak žaloba nebude podaná v určenej lehote, súdneodkladné opatrenie zruší. Ak žaloba v stanovenej lehote podaná bude, neodkladné opatrenie súd
zruší, pokiaľ žalobu odmietne, zamietne alebo konanie zastaví.

5. Proti uzneseniu okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch podal v zákonnej lehote odvolanie
odporca, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, in eventum, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Odporca podal odvolanie namietajúc naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), f), g), h) CSP. Odvolacie dôvody konkretizoval v prvom rade tým, že bol odňatý zákonnému sudcovi,

keďže mu prišlo potvrdenie z podateľne Okresného súdu Žilina, že dňa 12.02.2025 o 09.05 hod. bol
prijatý návrh na začatie konania v právnej veci sp. zn. 16C/13/2025 a bol pridelený sudcovi A. A. F.,
ktoré konanie sa týkalo neodkladného opatrenia – zákazu vstupu, nepriblíženie sa k navrhovateľke.
O predmetnom uznesení v ten istý deň rozhodla iná sudkyňa Okresného súdu Žilina, a to A. G. B.,
pričom nijakým spôsobom mu nebolo doručené rozhodnutie o zmene zákonného sudcu. Odvolateľ
má za to, že bol odňatý zákonnému sudcovi bez toho, aby predmetná vec prešla náhodným výberom

podateľňou Okresného súdu Žilina, aby bola eventuálne pridelená inému sudcovi na základe náhodného
výberu. V tomto smere považuje napadnuté uznesenie za nezákonné a podľa jeho názoru bolo porušené
jeho procesné právo. Po ďalšie odvolateľ uviedol, že skutočnosti, na základe ktorých súd rozhodol, sa
nezakladajú na pravde. Už sa podrobne vyjadril aj k uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré vyjadrenie
predkladá v tomto odvolaní. Skutok tak, ako bol uvedený v uznesení o vznesení obvinenia a ako je

uvedený v odôvodnení uznesenia, sa nestal a nezakladá sa na pravde. Je pravdou, že dňa 10.02.202
prišiel do svojho rodinného domu, ktorý majú fyzicky rozdelený na dve bytové jednotky – jednu jeho a
jednu jeho bývalej manželky. Taktiež je pravda, že bol podráždený, pretože mu boli doručené podklady
k majetkovoprávnemu vysporiadaniu, v ktorých boli nafotené priestory domu, ktoré sú v jeho užívaní.
Bývalá manželka sa musela dostať do jeho časti domu, aj keď k tejto nemá prístup a nemá kľúče.

Nie je pravdivé tvrdenie, že sa jej vyhrážal zabitím alebo vyhodením do vzduchu celého rodinného
domu. Takúto vyhrážku nikdy nemohol myslieť vážne a ani ju nepovedal, pretože ide o jeho rodinný
dom, ktorý staval a celý život v ňom býva. Skutočnosti, ktoré sú uvedené v jeho výsluchu, mu povedal
a zapísal policajt, pričom on bol rozrušený a chcel len mať pokoj. Policajt mu len povedal, že on tú
výpoveď nejakým spôsobom spíše a že to postúpia na priestupkové konanie na okresný úrad a dostane

maximálne pokutu. On si svoju výpoveď ani náležitým spôsobom nečítal, taktiež nevenoval pozornosť
skutočnostiam, ktoré boli zapisované. Nie je pravda,
že mal zobrať propán-butánovú fľašu a ísť s ňou do rodinného domu, túto fľašu iba vytiahol z karavanu,
bola prázdna a chcel ju vymeniť, keďže má v pláne s karavanom odísť. Taktiež s ňou do rodinného
domu nevstúpil. Polícia sa nedostala k žiadnym dôkazom, ktoré by potvrdili, že fľaša obsahovala plyn,

bola prázdna, čo bývalá manželka vedela. Skutočnosti uvedené bývalou manželkou sú vymyslené,
nikdy sa jej nevyhrážal, nikdy by jej neublížil, ani by nezničil ich rodinný dom. Nie je žiaden dôvod na
zákaz približovania sa k bývalej manželke. Tieto skutočnosti a všetky veci bývalá manželka zveličuje,
sú dôsledkom toho,
že bývalá manželka sa nevie zmieriť s ich rozvodom. Ostro voči nemu vystupuje, snaží sa ho vždy

vyprovokovať a najmä žiarli, pretože si našiel novú partnerku, s ktorou tvorí pár. Skutočnosti, ktoré sú
uvedené v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, sa nezakladajú
na pravde, v celom rozsahu ich rozporuje. S bývalou manželkou žili spolu vyše 30 rokov, poznajú sa
od základnej školy. Nevidí dôvod, prečo by mal likvidovať svoj vlastný dom, keďže predmetný dom sa
skladá z dvoch častí, jednu časť obýva on, do ktorej bývalá manželka nemá prístup a druhú časť užíva

bývalá manželka. Práve naopak, konanie bývalej manželky stojí za úvahu, kedy v konaní o vyporiadanie
BSM bol predložený znalecký posudok, z ktorého sú jednoznačne zrejmé fotky znalca H. F. I., ktoré boli
vyhotovené z jeho uzamknutej časti rodinného domu. Teda bývalá manželka bez jeho súhlasu vstúpila
do časti rodinného domu, ktorá podľa ich vzájomnej dohody patrí jemu a vyhotovovala si z nej fotografie
pre súdneho znalca. Pravdepodobne aj súdny znalec bol fyzicky v tejto časti rodinného domu, on má v

tejto časti svoje osobné veci, ktoré mu mohli byť odcudzené. Práve konanie navrhovateľky je v rozpore s
dobrými mravmi. Odvolateľ uviedol, že bývalej manželke nikdy neublížil, ani jej ublížiť nemienim. Taktiež
nemieni nijakým spôsobom poškodzovať ich rodinný dom a spoločný majetok. Ide iba o snahu jeho
bývalej manželky urobiť si lepšie procesné postavenie v konaní o vyporiadanie BSM a taktiež snahu
ovládnuť uvedený majetok tak, aby jej ho súd následne prisúdil, keďže on bude vylúčený z jeho užívania.

Zo strany navrhovateľky ide iba o vyprovokované konanie s účelom očierniť ho a privodiť si výhodu v
rámci súdnych konaní, a preto nemôže súhlasiť s napadnutým uznesením.6. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
okresnéhosúdupotvrdilauložilodporcovipovinnosťnahradiťjejtrovykonaniadruhejinštancievrozsahu
100 %.

7. Navrhovateľka s odvolaním odporcu vyjadrila nesúhlas, nestotožnila sa s jeho tvrdením, že
neodkladné opatrenie bolo nezákonné, alebo že by bolo vydané na základe nepravdivých tvrdení.
Navrhovateľka uviedla, že v strachu o svoje zdravie a život a v strachu v tom, že odporca splní dlhodobé
a opakované hrozby, že podpáli dom a ju v ňom potom, ako do jej obývačky doniesol plynovú bombu

a umiestnil ju k hroziacemu krbu, bola nútená zavolať políciu, ktorá ho zadržala a následne voči nemu
začala trestné stíhanie uznesením OR PZ Čadca ČVS: ORP-85/CA-CA-2025 zo dňa 11.02.2025 o
vznesení obvinenia. Odporca v odvolaní potvrdil, že ona má zakázané slobodne sa po dome pohybovať,
čo zrejme o ňom neplatí, nakoľko môže do miestnosti s horiacim ohňom, v ktorej sa nachádza, doniesť
plynovú bombu. Odporca vo svojom odvolaní potvrdil, že sa správa podráždene. Podráždene reaguje
nielen,keďmubolidoručenélistinyvovecivyporiadaniaBSM,alevakejkoľvekinejživotnejsituácii,ktorá

niejepodľajehodiktátu.Najednejstranetvrdí,žesavyhodenímdomudovzduchunevyhrážal,nadruhej
strane potvrdzuje, že takúto vyhrážku nemohol myslieť vážne. Tu je jasná protichodná argumentácia
odporcu. Odporca klame, ak tvrdí,
že jeho výsluch vlastne neprebehol, ale že mu ho nadiktoval policajt a on ho podpísal, lebo mal byť
rozrušený. Rozrušený mal byť z čoho? Že sa objavil s plynovou bombou v obývačke pri krbe a vyhrážal

sa jej? Pravdou je, že rozrušená bola ona, lebo odporca sa jej dlhodobo vyhráža zabitím, zničením domu
a jeho posledné správanie nasvedčuje tomu, že v amoku bol schopný svoje hrozby zrealizovať, načo
následne bola nútená zavolať PZ, pretože mala vážne obavy o svoje zdravie a život. Nič si nevymyslela.
V trestnom konaní bude riadne vypočutá a môžu byť vypočuté aj ich deti, ktoré môžu potvrdiť agresívne
správanie odporcu aj v minulosti. Nie je pravdou, že by sa nemohla zmieriť s rozvodom, naopak,

rozvodom očakávala, že sa od jeho vyhrážok, ponižovania a útrap oddelí a budem môcť viesť vlastný
život. Ich spoločné deti ju podporujú. Na odporcu nežiarli, aktuálne je slobodný, môže sa venovať svojim
novýmvzťahom,onaodnehochceibakľudapokoj.Onsarozhodolpodaťžiadosťorozvod, akceptovala
to v plnej miere. Má právo viesť pokojný život bez strachu, vyhrážok, obáv a prežiť ho plnohodnotne.
V ničom nevidí konanie, ktorým by mohla porušovať dobré mravy. Domáhanie sa základného práva na

zdravie, život a súdnu ochranu nie je porušením dobrých mravov. Keby sa odporca nedopustil takého
konania, ktorým by ju priamo ohrozil, nemusela by žiadať súdnu ochranu. Ochranou jej života a zdravia
nezíska žiadnu výhodu v súdnom konaní o vyporiadaní BSM, toto jeho tvrdenie je v rozpore s návrhom,
ktorý podala súdu a ktorý po doručení vyprovokoval odporcu k agresívnemu útoku, pretože v tomto
návrhu sa domáha minimálnych nárokov, ktoré môže mať. Skutočne chce mať čím skôr väzby aj z titulu

nevyporiadaného BSM uzavreté. Jej právny zástupca
pred podaním žaloby predložil korektný návrh, na ktorý odporca reagoval slovami, že nič nedostane a
radšej podpáli dom aj s ňou.

8. Odporca v odvolacej replike navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolaním, nakoľko

má za to, že neodkladné opatrenie už neplní svoj účel a význam. Podľa jeho názoru celý návrh aj trestné
oznámenie smeruje len z toho dôvodu, aby navrhovateľka urobila na neho tlak ohľadom vyporiadania
BSM. Prebehlo už aj osobné rokovanie
za prítomnosti právnych zástupcov a so súhlasom navrhovateľky u advokáta F. A. J. za účelom
vyporiadania BSM. V zásade sú už s navrhovateľkou dohodnutí, už sa čaká len na návrat F. J.

z dovolenky. Odporca uviedol, že akceptoval návrh navrhovateľky na vyporiadanie BSM a dohodli sa
aj na sume výplaty, preto má za to,
že vyjadrenie, ktoré navrhovateľka podala dňa 27.02.2025, nekorešponduje s realitou. Vyporiadanie
BSM už je iba formálnou záležitosťou, ktorú treba dotiahnuť, pretože sa dohodli na výške výplaty, kde
aj spôsob výplaty navrhovateľke navrhol, a teda dohodli sa

na vyporiadaní BSM. Nie je pravdivé tvrdenie, že na korektný návrh právneho zástupcu navrhovateľky
mal reagovať slovami: „odporca reagoval slovami, že nič nedostanem a radšej podpáli dom aj so
mnou...“. Práve naopak, spolu s jeho právnym zástupcom sa zúčastnili osobného stretnutia v sídle
advokátskej kancelárie F. A. J. v Žiline, kde predložili návrh a následne telefonicky a prostredníctvom
SMS správ komunikovali s právnym zástupcom navrhovateľky. Celá vec by mala byť v štádiu

dokončenia. Očakáva sa iba návrat F. J. z jeho dlhodobo plánovanej dovolenky. Ešte počas tejto
dovolenky si právni zástupcovia odsúhlasili výšku výplaty, ktorá pôjde v prospech navrhovateľky. Je
nesporné, že má záujem o korektné vzťahy a má záujem o vyporiadanieso svojou bývalou manželkou. Má záujem o pokojný život. Je nesporné, že nemá záujem robiť manželke
akékoľvek problémy. Predmetný dom staval de facto on, vybudoval ho, je to jeho srdcová záležitosť,
pretože v ňom vyrastali aj ich deti a celý tento dom finančne uhrádzal z výkonu jeho pracovných

a podnikateľských činností, aj na ňom manuálne pracoval. Taktiež pozemok, na ktorom je rodinný dom,
patril jeho rodičom, darovala mu ho jeho matka, preto by tento dom nikdy v živote nepodpálil a už vôbec
nie s jeho bývalou manželkou. Keď dokázal s navrhovateľkou žiť 30 rokov, prečo by takéto veci robil
pot tom, čo sa rozviedli a čo si každý žije svoj vlastný život. Jediná vec, ktorá ho nahnevala a ktorá
je skutočne pravdivá, bola tá, že po rozvode manželstva, keď s navrhovateľkou prestal žiť v spoločnej

domácnosti, si rodinný dom de facto rozdelili tak, že časť, ktorá je uzamknutá, využíva
pre svoje potreby on a časť, ktorá je taktiež uzamknutá, využíva pre svoje potreby navrhovateľka.
Nahnevala ho skutočnosť, že spolu s návrhom navrhovateľky bol predložený aj znalecký posudok,
v ktorom sa nachádzali fotografie interiéru, ktorý užíva výlučne on, ktorý je uzamknutý a je nesporné,
že navrhovateľka sa musela do tohto interiéru so znalcom dostať cez uzamknutú prekážku (teda cez
uzamknuté dvere) a bez jeho súhlasu. Keby manželka povedala, že má záujem ohodnotiť rodinný dom

za účelom vyporiadania BSM a potrebuje, aby sprístupnil svoju časť domu, ktorú využíva, bez problémov
by ju sprístupnil. Pri takejto ohliadke by chcel byť prítomný, na takúto ohliadku ho znalec ani nepozval.
Išlo o posudok znalca H. F. I., I. K. A. č. 34/2024, ktorý v prílohe k vyjadreniu odporca priložil.

9. Navrhovateľka v odvolacej duplike uviedla, že jestvujúce neodkladné opatrenie považuje za potrebnú

ochranu jej zdravia a života. Navrhovateľka vyjadrila nesúhlas s tvrdením odporcu, že celé toto konanie,
vrátane podania trestného oznámenia, smeruje len z dôvodu, aby na žalovaného urobila tlak ohľadom
vyporiadania BSM. Navrhovateľka uviedla, že odporcovi vo veci vyporiadania BSM predložila po
neúspešných osobných rokovaniach návrh cestou právneho zástupcu zo dňa 21.06.2024. Odporca
neustále hovoril,

že dom si staval on a ona nič nedostane. Keďže k dohode nedošlo, podala žalobu. Správanie odporcu
vedúce k vydaniu neodkladného opatrenia spôsobilo práve doručenie žaloby
na vyjadrenie. Ďalej navrhovateľka uviedla, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia podala až po
tom, ako sa odporca dopustil voči nej trestného činu. Na miesto bola privolaná polícia a odporca sa ku
skutku priznal. O tom, že volala políciu v obave o svoj život, svojho právneho zástupcu neinformovala,

on sa o skutku dozvedel až následne. Počas manželstva vždy submisívne správanie odporcu trpela,
no pokiaľ navrhla ich vzťahy definitívne usporiadať, odporca rovnako ako počas manželstva sa správal
voči nej agresívne. Jeho agresívne správanie sa vystupňovalo a aby jeho vyhrážkam uverila, okrem
verbálnych útokov ich podporil aj plynovou bombou. Ona pri jeho výsluchu na polícii nebola, ale neverí,
že by ho policajt nejako prinútil na falošné priznanie. Odporca zostal zrejme zaskočený situáciou, ktorú

si spôsobil a teraz účelovo produkuje tvrdenia, ktorými chce nielen spochybniť pravdivosť jej tvrdení,
ale aj zákonnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní. Vzhľadom k tomu jej vyjadrenie zo
dňa 27.02.2025 s realitou v plnom rozsahu korešponduje. Na dôvodoch podania návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia, ako aj jej vyjadrenia k odvolaniu odporcu, trvá v celom rozsahu. Je pravdou,
že už od 27.02.2025 vzhľadom

na plánovanú dovolenku jej zástupcu má pripravené aj znenie žalôb na ochranu osobnosti a vylúčenie
odporcu z užívania bytu. Nakoľko jej súd prvej inštancie uložil podať tieto žaloby v lehote viazanej na
právoplatnosť neodkladného opatrenia, tak ich zatiaľ nepodala. Navrhovateľka uviedla, že víta zmenu
postoja odporcu, ako aj deklarované tvrdenia, že už jej nemá záujem robiť problémy. V tomto štádiu
konania však nevie vyhodnotiť, ako úprimne tieto tvrdenie sám myslí. Je pravdou, že dňa 25.02.2025 sa

konalo v kancelárii Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o. stretnutie právnych zástupcov aj
za účasti oboch účastníkov konania, je pravdou, že na tomto stretnutí sa odporca správal korektne. Jej
stres a obavy vzhľadom k dlhodobému spolužitiu však jediným stretnutím neodpadli. Na tomto stretnutí
k dohode nedošlo, hoci odporca jej nárok, čo sa týka domu a jeho príslušenstva uznal, ale nedošlo
k dohode najmä o spoločnej firme PAHA TRANS, s.r.o. Na tomto rokovaní jej právny zástupca navrhol,

aby uzavreli čiastočnú dohodu o nehnuteľnostiach, aby mohla získať výplatok a z domu sa odsťahovať
s tým, že nech súd potom rozhodne už iba o výške vyporiadania za spoločnosťou PAHA TRANS, s.r.o.,
na čo protistrana reagovala jednoznačne, že pokiaľ nedôjde k dohode o celku, nie je dohodnuté nič.
Takto stretnutie skončilo. Následne na základe jej záujmu o mimosúdne vyporiadanie aj s ohľadom na
úsporu nákladov na súdne konania jej právny zástupca dňa 27.02.2025 opätovne predložil návrh

na mimosúdne usporiadanie, v ktorom navrhol uzavrieť dohodu aspoň tak, aby sa mohla z domu
odsťahovať. Pravdou teda je, že až na základe následnej komunikácie právnych zástupcov aj počas
dovolenky jej zástupcu došlo k dohode o obsahu vyporiadania BSM. V záujme ukončenia kontaktov
s odporcom pristúpila na podmienky znevýhodňujúce jej nároky. Uzavretie konečnej dohody, dúfanavrhovateľka, že sa podarí do jedného mesiaca. K vyprataniu rodinného domu bude môcť však pristúpiť
až po splnení dohodnutých záväzkov odporcu, ktorý termín zatiaľ dohodnutý nebol, preto nemôže bývať
do tejto doby s odporcom pod jednou strechou. Navrhovateľka k tomuto vyjadreniu priložila návrh jej

právneho zástupcu na uzavretie mimosúdnej dohody o časti BSM zo dňa 27.02.2025.

10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu
prvej inštancie vo výrokoch I., II., IV. až VI. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP]

a oprávneným subjektom (§ 359 CSP), preskúmal odvolaním odporcu napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia
§ 379 CSP, viazaný odvolacím dôvodmi podľa ustanovenia § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 378 ods. 1 v spojení s § 329 ods. 1 CSP) uznesenie súdu prvej inštancie
vo výrokoch I., II., ako aj v závislých výrokoch V. a VI., podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil tak, ako
je to uvedené vo výroku tohto uznesenia odvolacieho súdu. Zároveň odvolanie odporcu proti uzneseniu

súdu prvej inštancie vo výroku III. ako podané neoprávnenou osobou [§ 386 psím. b) CSP] odmietol.

11. Vo všeobecnosti súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ustanovenia § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (ods. 1), s výnimkou vád týkajúcich sa procesných podmienok, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (ods. 2). Z toho vyplýva, že na iné pochybenia

súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietol odvolateľ v odvolacej lehote, ktoré by inak mohli byť
v zmysle ustanovenia § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, prihliadať nemôže, aj keď by také
pochybenia zistil. Vady spočívajúce v nedostatku procesných podmienok odvolací súd nezistil.

12. Primárne sa odvolací súd zaoberal námietkou odporcu, týkajúcou sa porušenia jeho práva nebyť

odňatý jeho zákonnému sudcovi s poukazom na jeho tvrdenie, že posudzovaná vec bola po jej zapísaní
do registra „C“ Okresného súdu Žilina dňa 12.02.2025 pridelená
na prejednanie a rozhodnutie sudcovi A. A. F., avšak vo veci rozhodla napadnutým uznesením v ten
istý deň a iná sudkyňa súdu prvej inštancie, a to A. G. B., pričom jemu však nebolo doručené žiadne
rozhodnutie o zmene zákonného sudcu. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že sudkyňa A. B. vo veci

rozhodla ako zastupujúca sudkyňa sudcu A. F. (viď Rozvrh práce Okresného súdu Žilina na rok 2025
v znení účinnom ku dňu 12.02.2025 zverejnený na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR L.),
keďže tento mal v deň podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (12.02.2025) zdravotné
voľno (viď úradný záznam
zo dňa 12.02.2025 na č. l. 16 rub spisu), a teda tento z dôvodu náhlej prekážky nemohol dňa 12.02.2025

vo veci konať. Pokiaľ potom vo veci dňa 12.02.2025 rozhodla sudkyňa A. B., nedošlo tým k odňatiu
odporu jeho zákonnému sudcovi, a to aj napriek tomu,
že stranám nebola skutočnosť o zastúpení sudcu A. F. sudkyňou A. B. oznámená. V nadväznosti na
uvedené, považoval odvolací súd uvedenú odvolaciu námietku odporcu za neopodstatnenú.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie i konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti odvolania, keď odporca namietal, že napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm.
h) CSP].

14. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu
pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale

na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

15. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh
a za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328
ods. 2 CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany,

z procesného hľadiska je zásadne determinujúci obsah samotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú vymedzené priamo § 326
CSP. Vo vzťahu k predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia zákon výslovne vyžaduje, aby
navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravypomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Aj tu platí ustanovenie § 132 CSP, podľa ktorého
opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Rovnako nie je
súd povinný a ani oprávnený nahrádzať povinnosť strany sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu.
Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej
ochrany nasledovné: či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či sú
navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy, či možno

dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia,
či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). CSP ustanovuje v rámci inštitútu neodkladného
opatrenia osobitné procesné pravidlo (§ 329 ods. 2 CSP), podľa ktorého je pre rozhodnutie rozhodujúci

stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie je viazaný skutkovým a právnym
stavom v čase vydania svojho rozhodnutia, pričom musí zohľadniť aj zmeny,
ku ktorým došlo od podania návrhu.

16. Z nepopretých skutkových tvrdení strán a pripojených dôkazov k návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia mal odvolací súd osvedčené, že strany sú rozvedení manželia, medzi ktorými aktuálne
prebieha na Okresnom súde Žilina konanie o vyporiadanie ich zaniknutého BSM vedené pod spis. zn.
12C/83/2024. Súčasťou tohto doposiaľ nevyporiadaného BSM je okrem iného aj nehnuteľnosť - rodinný
dom súp. č. XXX v k. ú. C.. Užívanie tohto rodinného domu si účastníci de facto rozdelili, každý z nich
užíva svoju časť, ktorú má uzamknutú.

17. Navrhovateľka sa domáhala súdnej ochrany formou neodkladného opatrenia, a to pred správaním
odporcu voči jej osobe, súvisiacim s jej snahou o vyporiadanie BSM a spočívajúcim vo vyhrážke násilím
a podpálením ich rodinného domu. Svoje skutkové tvrdenia osvedčovala navrhovateľka uznesením OR
PZ v Čadci o vznesení obvinenia

ČVS: ORP-85/CA-CA-2025 zo dňa 11.02.2025, ktorým bolo odporcovi vznesené obvinenie pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a 2 písm. a), b) a d) a § 140 písm. b) Trestného
zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal stať dňa 10.02.2025, kedy odporca potom, čo si prevzal poštu
ohľadom majetkového vyporiadania manželov po rozvode, začal riešiť s navrhovateľkou veci ohľadne
majetkového vyrovnania po rozvode, následne sa spolu odobrali von pred rodinný dom č. XXX, kde

sa začal vyhrážať, že rodinný dom na adrese C. E. XXX vyhodí do vzduchu aj s poškodenou, pričom
sa rozbehol nad rodinný dom č. XXX k zaparkovanému karavanu, odkiaľ vybral propán-butánovú fľašu
presne nezistenej značky, typu a objemu, zaniesol ju do rodinného domu č. XXX do obytnej časti, v ktorej
žije navrhovateľka, pričom ju položil na zem približne 1,5 metra od krbu na tuhé palivo, v ktorom v tom
čase horel oheň a dvierka krbu boli dokorán otvorené, čo u navrhovateľky vzbudilo dôvodnú obavu o jej

život, zdravie a taktiež majetok.

18. Odporca v odvolaní poprel skutkové tvrdenia navrhovateľky o jeho násilnom konaní uvedené
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s tým, že sa jej nikdy nevyhrážal, nikdy by jej neublížil,
ani by nezničil ich rodinný dom, ktorý staval a celý život v ňom býva. Svoje konanie dňa 10.02.2025

zdôvodnil podráždením, pretože mu boli doručené podklady k majetkovoprávnemu vyporiadaniu,
v ktorých boli nafotené priestory spoločného rodinného domu, ktoré sú v jeho užívaní, keďže majú
s navrhovateľkou reálne rodinný dom rozdelený na dve samostatné bytové jednotky, teda navrhovateľka
sa musela dostať do jeho časti domu, aj keď k nej nemá prístup, nemá kľúče.

19. Vo všeobecnosti odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. § 325 ods. 1 CSP je pre
nariadenie neodkladného opatrenia nutné osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je osobitne nutné osvedčiť dôvodné
podozrenie žalovanej strany z toho, že sa dopustila násilia vo vzťahu k inej osobe, ktorej právo má
byť nariadeným neodkladným opatrením chránené. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia

podľa označeného ustanovenia CSP je teda určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia,
a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného správania, teda
intenzita násilného správania musí byť spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v jednej
nehnuteľnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Prerozhodnutie súdu je preto významný stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba
takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle tohto zákonného ustanovenia je významným
zásahom do práva na obydlie žalovanej strany a jej vlastníckeho práva a predstavuje určitú sankciu vo

vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia
alebo existencia jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.
Pojem násilia nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho
základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania,
ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách,

schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie
alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania
sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom alebo
súkromnom živote. Skutková podstata domáceho násilia sa však nevzťahuje na ojedinelé roztržky či
hádky, ani na argumentačné konflikty medzi partnermi, ktoré skĺznu do násilnej podoby. Domácim
násilím sa mieni veľmi tvrdá a nezdravá podoba partnerských vzťahov, označovaná ako zneužívanie

partnera. Teda domáce násilie sa vyznačuje určitou intenzitou konania a trvaním. V takýchto prípadoch
je žiadúce a dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou a poskytnúť obetiam dočasnú ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Pojem
domáceho násilia je smerodajný aj pre skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 325 ods. 2 písm.
h) CSP, ktorá poskytuje ochranu integrity (telesnej aj duševnej) ohrozenej osoby, resp. ochranu pred

ohrozením jej osobnej integrity zakázaným správaním, stanovením menej závažných zásahov do
osobných práv osoby agresora/ útočníka v podobe zákazu alebo obmedzenia priblíženia sa na určitú
vzdialenosť.

20. Bez snahy o bagatelizovanie konania odporcu počas incidentu dňa 10.02.2025 bol odvolací súd toho

názoru, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo potrebné zohľadniť
celkový kontext situácie, ktorá sa udiala dňa 10.02.2025, t. j. že k tomu došlo v nadväznosti na
prebiehajúce konanie o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva strán a osobitne v nadväznosti
na zistenia odporcu o narušení jeho súkromia navrhovateľkou a ňou prizvaným znalcom na účely
ohodnotenia rodinného domu pre konanie o vyporiadanie BSM - logicky museli vstúpiť do jeho obydlia

v jeho neprítomnosti bez jeho vedomia a súhlasu. Túto skutočnosť navrhovateľka v konaní nerobila
spornou. Zároveň bolo nutné konštatovať, že navrhovateľka v konaní neosvedčila žiadne skutočnosti,
z ktorých by vyplynulo, že uvedené konanie odporcu dňa 10.02.2025 nebolo len ojedinelým excesívnym
konaním, ale že u odporcu išlo tento deň len o pokračovanie už predchádzajúceho násilného správania
sa voči navrhovateľke. Navrhovateľka svoje skutkové tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia o predchádzajúcom konaní odporcu ani len skutkovo nekonkretizovala (obdobím, či opisom
reálnej udalosti). Za osvedčeného skutkového stavu nebolo možné dospieť k záveru, ako to urobil
súd prvej inštancie, že odporca sa v minulosti dopustil voči navrhovateľke násilia, ktoré, objektívne
posudzované, by bolo spôsobilé vyvolať u osoby (v postavení navrhovateľky) dôvodnú obavu
z ohrozenia jej života či zdravia, resp. majetku. Preto sa odvolací súd ani nestotožnil so záverom súdu

prvej inštancie o neodkladnej potrebe poskytnutia požadovanej ochrany navrhovateľke. Incident, ku
ktorému došlo dňa 10.02.2025, bolo potrebné vyhodnotiť ako určitý konflikt bývalých manželov týkajúci
sa vysporiadania ich BSM, ktorý s prihliadnutím na jeho ojedinelosť, priebeh, intenzitu a trvanie nebolo
možné vyhodnotiť ako akt domáceho násilia. Rovnako nebolo možné dospieť ani k záveru, že by
zo strany odporcu do budúcna hrozilo konanie, ktorým by ohrozoval telesnú alebo duševnú integritu

navrhovateľky.

21. Odvolací súd tak preskúmaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených
dôkazov a preskúmaním odvolacích námietok odporcu dospel k záveru,
že navrhovateľka neosvedčila vyššie zmienené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia.

Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za dostatočné pre naplnenie týchto predpokladov konanie odporcu
zo dňa 10.02.2025, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1
písm. h) CSP].

22. Zároveň odvolací súd neprihliadal na ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy navrhovateľky

(prostriedky procesného úroku podľa § 149 CSP), ktorými sa navrhovateľka v reakcii na odvolanie
odporcu snažila osvedčiť naplnenie predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, uvedené až v jej
vyjadrení k odvolaniu (odvolacej duplike), keďže tieto navrhovateľka zjavne z vlastnej viny neuplatnila
v konaní pred súdom prvej inštancie[§ 366 písm. d) CSP].

23. V nadväznosti na uvedené, konštatujúc dôvodnosť odvolania odporcu, odvolací súd napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I. a II., ako aj v nadväzujúcom výrokoch V. a VI. podľa § 388
CSP zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, o ktorej rozhodol
súd prvej inštancie vo výrokoch I. a II. napadnutého uznesenia, zamietol.

24. Pokiaľ ide odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým súd prvej

inštancie vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, odvolací
súd poukazuje na to, že prípustnosť odvolania má
vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje
na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku -
či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie
prípustné (objektívna prípustnosť odvolania je vymedzená § 355 a nasl. CSP určujúcim podmienky, v

prípade splnenia ktorých je odvolanie prípustné). Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti
odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa (§ 359 CSP) a zohľadňuje osobný aspekt toho,
kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti
rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť,
že rozhodnutím súdu prvej inštancie bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu

spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery (rozhodnutie bolo vydané v jeho neprospech). Záver o
tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru
o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej
prípustnosti odvolania ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania
(k tomu napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 240/2012 zo dňa 12.11.2012). Odvolací

súd pri posudzovaní subjektívnej prípustnosti odvolania dospel k záveru, že právo podať odvolanie
prináleží len tej strane sporu, ktorej bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade
odporcovi napadnutým uznesením súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým bol návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia smerujúci voči nemu čiastočne zamietnutý, žiadna ujma na jej procesných
právach spôsobená nebola. Preto odvolací súd odvolanie odporcu proti uzneseniu súdu prvej inštancie

vo výroku III. ako podané neoprávnenou osobou (§ 359 CSP) podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP
odmietol.

25. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 a 2 CSP tak,

že priznal odporcovi ako úspešnej procesnej strane proti navrhovateľke nárok na ich náhradu v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

26. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].