Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. september 2023

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 5Csp/94/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7822202532
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2023:7822202532.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobkyne: A. B. C., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX E., zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom so
sídlom Hviezdoslavova 4, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 208,80 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 208,80 EUR od 13.10.2022 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.10.2022 domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 208,80 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa podania žaloby
do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila
tým, že dňa 4.12.2008 bola v jej mene, bez jej súhlasu a vedomia uzavretá Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8300016085 so žalovaným, na základe ktorej jej žalovaný mal poskytnúť úver vo výške 1.659,70
EUR, ktorý mala aj s úrokmi splácať po dobu 36 mesiacov v mesačných splátkach vo výške 93,44 EUR.

Predmetom zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, na základe ktorej sa žalovaný
domáhal takýchto zrážok u vtedajšieho zamestnávateľa žalobkyne za obdobie január 2015 až apríl
2016 vo výške 93,44 EUR. Zrážky sa vykonávali až do doby, kým jej trval pracovný pomer s vtedajším
zamestnávateľom. V roku 2016 ukončila pracovný pomer so spoločnosťou IEE Sensing Slovakia, s.r.o.
Počas tejto doby až do roku 2022 sa zrážky zo mzdy nevykonávali. Následne sa žalovaný dozvedel o
terajšom zamestnávateľovi žalobkyne, od ktorého žiada zrážať zo mzdy zrážky. Žiadosť o vykonanie
zrážok zo mzdy a z iných príjmov, od spoločnosti ANACO, s.r.o., Miletičova 1, 821 08 Bratislava, ktorá

zastupuje žalovanú spoločnosť, bola vyčíslená k 15.8.2017 na sumu 3.703,85 EUR. V telefonickom
rozhovore so spoločnosťou ANACO, s.r.o. bolo žalobkyni oznámené, že ku dňu 27.1.2022 dlžná čiastka
predstavuje sumu až 5.555,22 EUR.
K uzatvoreniu vyššie spomenutej zmluvy žalobkyňa doplnila, že zmluva bola uzavretá jej matkou bez
jej vedomia a jej súhlasu. Keďže v tom čase žili v jednej domácnosti, jej matka mala prístup ku všetkým
jej dokladom a zároveň bola v priateľskom vzťahu so zamestnankyňou žalovanej spoločnosti, s ktorou
sa dohodla na uzavretí predmetnej zmluvy. Na uzavretie zmluvy sa nevyžadovalo ani preukázanie

sa občianskym preukazom, nakoľko v zmluve nie sú uvedené žiadne skutočnosti či údaje, ktoré by
nasvedčovali tomu, že k takémuto preukázaniu totožnosti skutočne došlo. Podpisy na zmluve nie sú
žalobkyne, pretože tá sa v čase podpisovania zmluvy podpisovala inak, o čom svedčí dohoda o ukončení
pracovného pomeru so zamestnávateľom z roku 2008.Žalobkyňa považovala za nesporné, že sa jedná o spotrebiteľský spor. A teda spotrebiteľská zmluva
musí spĺňať požiadavky, byť v súlade s ustanoveniami v piatej hlave Občianskeho zákonníka a je
nevyhnutné zohľadniť aj ďalšie všeobecne záväzné právne predpisy v oblasti spotrebiteľských vzťahov.

Podľa jej presvedčenia samotná zmluva bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, so zákonom
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a Občianskym zákonníkom pre porušenie jeho ustanovení,
najmä § 39 OZ a ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. V prípade uzavretej zmluvy boli porušené
viaceré ustanovenia zákona 258/2001 Z.z. najmä ustanovenia § 4 ods. 2, ktoré taxatívne stanovujú
obligatórne náležitosti. Podľa § 4 ods. 3 absencia hoc i len jednej z týchto obligatórnych náležitostí má

za následok bezúročnosť takejto zmluvy. V predmetnej zmluve absentuje viacero takýchto obligatórnych
náležitostí, ktoré vyplývajú zo zmieneného § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z., ktoré takáto zmluva musí
obsahovať a ktoré zákon na jej platné uzavretie vyžaduje. Príkladom uviedla § 4 ods. 2 písm. d) -
adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť“ Táto obligatórna
náležitosť v zmluve úplne absentuje, pretože zo zmluvy ani náznakovo nevyplýva na akej adrese
by mohol spotrebiteľ uplatniť svoju reklamáciu, či svoju sťažnosť. Spotrebiteľovi by mala byť jasne a

zrozumiteľne vymedzená priamo v zmluve, inak by sa mohol iba domnievať, že adresa veriteľa v zmluve
je rovnaká aj na podanie reklamácie, či sťažnosti. Aj zákonodarca sa riadil obdobnými úvahami, pretože
uvedenie adresy na podanie reklamácie alebo sťažnosti ustanovil za obligatórnu náležitosť zmluvy, preto
zákon o spotrebiteľských úveroch ukladá povinnosť veriteľovi uviesť adresu na podanie reklamácie a
sťažnosti priamo v zmluve. Ďalej uviedla podľa § 4 ods. 2 písm. g) - konečnú splatnosť spotrebiteľského

úveru. V zmluve tato konečná splatnosť v plnom rozsahu absentuje. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/160/2018 a rozhodnutia Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 2Co/219/2016 a sp. zn. 20Co/36/2018. V tomto prípade konečná splatnosť zmluvy nielenže
dátumovo nebola vymedzená v zmluve, ale nenachádzajú o konečnej splatnosti ani len náznaky, teda
v zmluve konečná splatnosť absentuje. Rovnako v zmluve chýba aj údaj o dobe trvania zmluvy. Podľa

žalobkyne zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) - výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. V bode 6 zmluvy je zavádzajúca hodnota mesačných splátok, pretože
z nich nie je zrejmé akú časť predstavuje zo sumy 93,44 EUR istina a akú časť úroky. Navyše, nie je
uvedená ani splatnosť jednotlivých mesačných splátok, t.j. ku ktorému dňu majú byť mesačné splátky
uhrádzané, kedy má byť uhradená prvá splátka a nie je možné určiť kedy bude splatná posledná

splátka. Dokonca samotné znenie zmluvy o splatnosti úveru je zmätočná, pretože nevedno čo sledovala
žalovaná pod slovnými spojeniami „počet splátok/splatnosť – deň v mesiaci”. V zmluve absentuje aj
náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j) - hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov (v zmluve bolo
spomínaných niekoľko hodnôt RPMN, napr. RPMN za úver, priemerná RPMN za úver, predpokladaná
RPMN úveru po poskytnutí revolvingu), pričom všetky tieto údaje sú v odlišnej výške, bez akéhokoľvek

odôvodnenia. Absencia aj jedinej z vyššie namietaných obligatórnych náležitostí robí zmluvu podľa §
4 ods. 3 bezúročnou. Žalobkyňa namietala aj samotnú nepreskúmateľnosť zmluvy ako celku, nakoľko
žalovaný neuvádza akými výpočtami dospel k hodnotám vyjadreným (perom, nečitateľne) v bode 6
zmluvy. V bode 9 zmluvy žalovaný uvádza ďalšie poplatky súvisiace s revolvingom, resp. s ďalšie
odplaty, ktoré robia zmluvu v jej celistvosti nepreskúmateľnou. Z tohto dôvodu považovala zmluvu iba

za zhrnutie akýchsi neodôvodnených a nepreskúmateľných výpočtov a nezmyselných výrokov, ktoré
boli dokonca nečitateľné. Vyššie uvedené platí násobne, nakoľko samotná zmluva nebola podpísaná
v jeden a ten istý deň. Na poslednej strane zmluvy sú uvedené dva odlišné dátumy podpisu zmluvy.
V bode 5 zmluvy dlžník mal vyplniť údaje o požadovanom revolvingovom úvere, ktoré podpísal dňa
4.12.2008, avšak údaje o schválenom revolvingovom úvere boli vypísané a podpísané až 19.12.2008, a

to bez akejkoľvek možnosti alebo výzvy následne túto zmluvu meniť. Vypísané údaje žiadateľom podľa
bodu 5 o požadovanom revolvingu predpokladali RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 59,49
%, avšak táto hodnota bola v bode 6 o schválenom revolvingovom úvere, jednostranne a svojvôľou
veriteľa, bez akejkoľvek výzvy či dojednania s dlžníkom zmenená na hodnotu 67,93 %. Z uvedeného sa
dá vyvodiť, že mala žiadať úver, kde predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu predstavuje

59,49 %, a nie 67,93 %, ako to jednostranne, bez žiadateľovho súhlasu určil žalovaný. Navyše výpočet
žalovaného bol nesprávny (dokonca nepreskúmateľná, pretože nevedno, akými úvahami sa žalovaný
riadil pri jeho výpočte). V tejto súvislosti citoval rozsudok KS Prešov sp. Zn. 19Co/1212/2018).
Žalobkyňa namietala aj výšku samotných úrokov 68,80%. Túto obrovskú hodnotu nie je možné
považovať za súladnú s dobrými mravmi podľa § 39 OZ a je to absolútne neprijateľná zmluvná

podmienka. Poukázala pri tom na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 26.4.2012 sp. zn. 5Cdo/26/2011.
Priemerné úrokové miery z úverov obchodných bánk boli za december roku 2008 vo výške 6,58 %,
nie 68,80 % (výška úrokovej sadzby uvedená v úverovej zmluve predstavuje až 10 násobok úrokovej
sadzby pre spotrebiteľské úvery stanovené NBS pre 2008 za mesiac december). Takúto obrovskú výškuúrokovej sadzby považovala za rozpornú s dobrými mravmi a tiež ako za absolútne neprijateľnú zmluvnú
podmienku, najmä v spotrebiteľských zmluvách.
Ďalej poukázala na dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov v bode 7 zmluvy, ktorá nemôže

byť platná, pretože k podstatným náležitostiam takejto dohody patrí označenie konkrétneho veriteľa,
dlžníka, ale aj platiteľa mzdy, ktoré v zmluve absentujú. Takáto neurčitosť je podstatným pochybením
zo strany veriteľa a robí túto časť dohody neplatnou. Rovnako absentuje určenie výšky, či počet
dohodnutých zrážok. V prípade spotrebiteľských zmlúv je táto neurčitosť v priamom rozpore s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a príslušných právnych predpisov. Z tohto dôvodu

uzavretie takejto dohody nemôže byť platné. O tom, že žalobkyňa nemohla mať možnosť akokoľvek
meniť obsah zmluvy svedčí aj fakt, že aj keby v jej mene chceli do zmluvy doplniť platiteľa mzdy, nebolo
by to možné, pretože samotná zmluva bola predtlačeným formulárom, s vopred určeným obsahom, ktorá
dokonca obsahovala závažné pochybenia v obsahu ako neuvedenie platiteľa mzdy, či neuvedenie výšky
a počtu dohodnutých zrážok pri dohode o zrážkach zo mzdy platiteľa mzdy. Takúto zmluvu nemožno
považovať za individuálne uzavretú. Namietla aj bod 8 zmluvy, podľa ktorého veriteľ je oprávnený po

vyhodnoteníúdajovdlžníka,spoludlžníka1,spoludlžníka2poskytnutúčiastkuúverujednostranneznížiť,
upraviťvýšku,početasplatnosťjednotlivýchsplátokúveru,RPMNúveru,zmluvnúodmenubeztoho,aby
to znamenalo porušenie povinnosti zo strany veriteľa. Takéto zmluvné dojednanie rozhodne považovala
za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. j) OZ.
Bod 9 (Dohoda o poskytnutí služby) zmluvy o revolvingovom úvere by mal byť tiež absolútne

neplatný, nakoľko samotná zmluva sa mala uzavrieť podľa občianskeho a nie podľa obchodného
zákonníka vzhľadom na skutočnosť, že úver mal byť poskytnutý spotrebiteľovi. Zmluva vo viacerých
jej ustanoveniach odporuje aj ustanoveniam § 53 ods. 1 OZ, či § 54 ods. 1 OZ, nakoľko ide o
spotrebiteľskú zmluvu, kde k porušeniu zákona došlo najmä tým, že došlo k značnej nerovnováhe v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto konanie žalovaného už

hraničí s úžerníctvom, ale minimálne je to konanie v priamom rozpore s platnými právnymi predpismi.
Zmluva bola dojednaná a uzavretá v rozpore s § 39 OZ a obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné
podmienky, pretože vzhľadom na jeho obsah (neprimeranými úrokmi, jednoznačne znevýhodňujúcimi
podmienkami pre spotrebiteľa a zavádzajúcimi údajmi, ktoré dokonca na predtlačenom formulári ani
nebolo možné meniť), ako aj účel (dosiahnutím neoprávneného majetkového prospechu nedôvodne

vysokými úrokmi, či samotným nepreskúmateľným obsahom, ktorý ma znevýhodňoval od samotného
začiatkučidojednanímauzavretímzmluvyneoprávnenouosobou)zákonobchádzala,dokoncasaprieči
dobrým mravom. Sú naplnené všetky znaky svedčiace o neplatnom právnom úkone v zmysle citovaného
ustanovenia OZ, preto je nutné na predmetnú zmluvu o úvere hľadieť ako na neplatný právny úkon,
čiže ako keby takýto právny úkon ani nevznikol a od začiatku neexistoval. V takomto prípade každý

kto má na určení takejto neplatnosti naliehavý právny záujem, môže sa dožadovať určenia neplatnosti
takéhoto právneho úkonu bez časového obmedzenia. Žalobkyňa poskytnutú istinu vo výške 1.659,70
EUR uhradila v prospech žalovaného, ba už ju aj preplatila, keď jej vtedajší zamestnávateľ za obdobie
január 2015 až apríl 2016 zrazil zo mzdy celkovo 16 x 93,44 EUR, čo činí 1.495,04 EUR. Ďalšie 4
splátky v hodnote á 93,44 EUR, teda 373,76 EUR boli uhradené roku 2009. Celkovo tak doposiaľ bolo

žalovanému uhradených 1.868,50 EUR, čo je o 208,80 EUR viac ako samotná istina (1.659,70 EUR).
Napriek týmto skutočnostiam žalovaný opakovane vyzýva jej zamestnávateľa o vykonávanie ďalších
zrážok zo mzdy, ktoré sú teraz dokonca oveľa vyššie ako spočiatku na uhradenie akýchsi nedoplatkov,
ktoré bezdôvodne a nezákonne z neplatnej, ale minimálne bezúročnej úverovej zmluvy.
Keďže predmetná zmluva je neplatná, na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie

v neprospech žalobkyne v zmysle ustanovení § 451 ods. 2 OZ a v zmysle § 457 OZ je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Žalobkyňa poskytnutý úver vo výške
1.659,70 EUR žalovanému zaplatila a teda vrátila v celom rozsahu, dokonca preplatila o žalovanú
sumu 208,80 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Keďže žalovaný
sa úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil a z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa domáha primárne

vrátenia predmetu bezdôvodného obohatenia, ktorú žalovaný dostal zo zmluvy, ktorá bola od samého
začiatku neplatná. Žalobkyňa navrhla otázku bezpoplatkovosti, bezúročnosti a neplatnosti Zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8300016085, ktorá bola podpísaná 4.12.2008 a 19.12.2008 posúdil súd ako
predbežnú otázku vo vzťahu k predmetu celého súdneho konania. Na záver žalobkyňa uviesť, že k
„renomé” žalovaného patrí aj množstvo negatívnych recenzií a ohlasov voľne dostupných na internete,

ktoré výrazne spochybňujú dobré meno žalovaného a fakt, že sa nejedná o ojedinelú záležitosť, ale skôr
o zaužívané nekalé a nemravné obchodné praktiky. Tieto tvrdenia podporil rozsudkom KS Bratislava sp.
zn. 3CoZm/21/2019 zo dňa 4.12.2019.2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 2.12.2022, v ktorom poprel skutkové a právne tvrdenia
žalobkyne uvedené v žalobe a žiadal žalobu zamietnuť. S ohľadom na postavenie žalobkyne vo vzťahu
k bankovému účtu, prijatie peňažných prostriedkov na daný účet a opakované uhrádzanie platieb z

účtu v prospech žalovaného sa tvrdenie žalobkyne ako celok javí ako nedôveryhodné. Ak žalobkyňa
prijala na účet peňažné prostriedky, následne vykonávala platby vo výške splátky úveru, potom tým
potvrdzovala svoje konanie – uzavretie zmluvy. Všetky údaje zisťované pri podaní žiadosti o úver boli
zapisované aj do listiny označenej ako „hodnotenie dlžníka“, ktorú podpísala žalobkyňa. Jej obsahom
sú údaje o príjmoch, výdavkoch, zamestnaní a iné sociálno-ekonomické údaje žalobkyne. Od roku 2009

žalovaný ani neeviduje žiadne oznámenie, sťažnosť alebo obdobné podanie, v ktorom by žalobkyňa
uvádzala tvrdenia spochybňujúce jej záväzok. Žalobkyňa v žalobe neoznačila dôkaz, ktorý by jej tvrdenia
preukazoval. Samotný fakt, kedy žalobkyňa poukazuje na niektoré listiny, ktoré by mali preukazovať iný
spôsob podpisovania, nie je rozhodujúci a ani s vecou súvisiaci. Žalovaný vzniesol námietku premlčania.
Na základe tvrdení žalobkyne o tom, že (i) žiadnu úverovú zmluvu neuzavrela, (ii) na základe ňou
nespochybneného faktu o jej vedomosti o výške sumy prijatej od žalovaného, (iii) na základe ňou

nespochybneného faktu o jej vedomosti o výške úhrad z vlastného bankového účtu (iv) na základe
ňou nespochybneného faktu o jej vedomosti o výške zrážok zo mzdy vykonávaných u zamestnávateľa
IEE Sensing Slovakia, s.r.o. do roku 2016, žalobkyni najneskôr pri vykonaní zrážky zo mzdy za mesiac
4/2016 vo výške 93,44 EUR boli známe skutočnosti, ktoré tvrdí v podanej žalobe, a na základe ktorých
si uplatňuje žalovaný nárok. Subjektívna premlčacia doba preto nesporne začala plynúť najneskôr v

máji 2016 (pre účely posudzovania námietky premlčania postačí vychádzať z dátumu 31.5.2016, čo
bol v zmysle Zákonníka práce najneskorší výplatný termín pre mzdu za mesiac apríl 2016 a teda aj
pre vykonanie zrážky z danej mzdy) a preto uplynula najneskôr k poslednému dňu mesiaca máj 2018.
Žalobkyňa v podanej žalobe žiadnym spôsobom nepoprela svoju vedomosť o prijatí sumy úveru na jej
účet a rovnako tak nepoprela vykonanie štyroch úhrad z jej účtu. Žalovaný namietol aj uplynie objektívnej

premlčacej doby.
Ohľadne jednotlivých tvrdení voči obsahu zmluvy žalovaný uviedol, že dané tvrdenia sa javia ako
nadbytočné, ak má platiť základné tvrdenie žalobkyne o neuzavretí zmluvy o revolvingovom úvere.
Žalovaný poprel tvrdenia o neprimeranej a neplatnej výške úroku, pretože toto tvrdenie je v rozpore
s § 3 ods. 10, 11 zákona č. 258/2001 Z.z. a nariadenia vlády č. 238/2008 Z.z. Zmluva bola uzavretá

dňa 19.12.2008. Výška odplaty za spotrebiteľský úver bola ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku
dňu 19.12. 2008, upravená a regulovaná úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z. Otázka výšky odplaty za
spotrebiteľský úver bola v čase uzavretia zmluvy o úvere regulovaná diametrálne inak, ako to tvrdí
žalobca.Vzmysleuvedenýchzákonnýchustanovení,podľaúdajovzverejnenýchnainternetovejstránke
Ministerstva financií SR maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, vypočítaná

zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2008 podľa
nariadenia vlády, platné pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16. novembra 2008 do 15.
februára 2009, bola pre úvery so splatnosťou od 1- 5 rokov do výšky 1.500,- EUR v hodnote 78,24
%. Dohodnutá výška odplaty v predmetnej zmluve bola 68,80 %. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne,
podľa ktorých zmluva o úvere by mala obsahovať rozčlenenie splátky na časť istiny, úroky a iné poplatky.

Toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Aj súdna prax, vrátane Najvyššieho súdu
SR, prijala jednoznačný záver o tom, že spomenuté ustanovenia zákona je potrebné vykladať tak, že
žiadne rozpisovanie či rozčleňovanie splátky tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe, nie je potrebné.
NapríkladpodľauzneseniaNajvyššiehosúduSRz22.02.2018,sp.zn.3Cdo/146/2017.Žalovanýpoprel
aj tvrdenie žalobkyne o nedostatku náležitosti o konečnej splatnosti, pretože zmluva o úvere obsahuje

určenie„termínukonečnejsplatnosti“viacerýmispôsobmi,ato-určenímpodľadátumusplatnostisplátok
v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, - spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5
zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o
schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, - explicitným vyjadrením presného dátumu
v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Tieto tvrdenia oprel o rozsudok Krajského súdu v

Nitre sp.zn. 25Co/62/2019 zo dňa 18.12. 2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
25Co/2/2019 zo dňa 17.12.2019. Poukázal tiež na to, že tvrdenie žalobkyne spájajúce bezúročnosť
úveru s neuvedením termínu konečnej splatnosti odporuje tiež smernici 2008/48/ES. Súdny dvor EÚ
vo veci C-42/15 konštatoval, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere

neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať
za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť
možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by
nemohlo viesť k záveru o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedené spôsobilé spochybniťmožnosť, aby dlžník posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Závery označeného rozhodnutia
Súdneho dvora EÚ potvrdzuje aj zmena právnej úpravy v zákone č. 129/2010 Z.z., ktorá bola Národnou
radouSRschválenádňa12.10.2017.Zákonom,ktorýmsameníadopĺňazákonč.483/2001Z.z.aďalšie

právne predpisy bolo schválené o. i. aj to, že „V § 9 ods. 2 písm. d) sa vypúšťajú slová „a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru“. Dôvodom prijatia úpravy bolo zosúladenie zákona č. 129/2010 Z.z.
so smernicou 2008/48/ES. Z toho je zrejmé, že požiadavka na uvádzanie „termínu konečnej splatnosti“
je požiadavkou nad rámec smernice a s jej uvádzaním či neuvádzaním ani nie je možné spájať následok
v podobe bezúročnosti úveru. Termín konečnej splatnosti vyplýva z Oznámenia o schválení úveru,

zaslanom dlžníkovi. Predmetné oznámenie zároveň obsahuje aj údaj o dátume splatnosti prvej splátky.
Doba trvania zmluvy – Zmluva o RÚ sa uzatvára na dobu neurčitú – vyplýva z článku 9., ods. 9.1.
zmluvných dojednaní. Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne o neuzavretí zmluvy, ktoré je v rozpore so
spôsobomurčovaniaRPMNupravenýmzákonomapredovšetkýmstým,žeRPMNsanedáaninavrhnúť
atedaaniodmietnuťvzmysle§44ods.2ainéObčianskehozákonníka.ZákonnáúpravadefinujeRPMN
ako údaj vypočítaný spôsobom určeným zákonom. Zákon č. 258/2001 Z.z. určuje aj to, kedy sa tento

údaj vypočíta – v čase uzavretia zmluvy. Už len z toho je vylúčené, aby išlo o dohodnuteľný údaj, pretože
jedna strana ho nevie objektívne navrhnúť a vypočítať, ak v čase jej návrhu nepozná parametre na jeho
určenie. Tvrdenie žalobcu o dojednateľnosti RPMN stranami úverovej zmluvy je v rozpore so zákonom
a v zmysle platného právneho stavu nemôže za následok, že nedošlo k vzniku úverovej zmluvy, a to
z nasledujúcich dôvodov : Prvý dôvod súvisí s predpokladmi, za ktorých úverová zmluva vzniká. Pre

vznik každej zmluvy platí, že musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak nie
sú tieto dodržané, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j.
fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie
a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie nemá za následok
nevzniknutie zmluvy. Určenie podstatných zložiek právneho úkonu pre úverovú zmluvu vyplýva z § 493

Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda
o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Dohoda o RPMN nie je predpoklad vzniku
úverovejzmluvy,atoanispotrebiteľskej.Druhýdôvodspočívavtom,žehodnotaRPMNniejestanovená

ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. Ak by hodnota RPMN bola podmienkou vzniku zmluvy (teda
obligatórnou náležitosťou pre jej vznik), potom by citované zákonné ustanovenie nemalo žiadny význam.
Čiastkový záver súdu o nevzniknutí zmluvy z dôvodu, že nedošlo k dohode o RPMN, je v rozpore so
zákonom. Tretím dôvodom, pre ktorý je tvrdenie žalobcu o neuzavretí zmluvy z dôvodu nedosiahnutia
dohody nesprávnym súvisí so samotným údajom RPMN. Žalobkyňa vychádza z toho, že RPMN sa

dojednáva medzi stranami zmluvy. Neuvádza však ani jeden dôvod, pre ktorý sa domnieva, že uvedený
údaj je dohodnuteľným. Z povahy niektorých náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
vyplýva, že nemôžu byť predmetom konsenzu, a zákon takýto konsenzus ani nepredpokladá (čo je na
prvý pohľad zrejmé pri údajoch ako adresa a označenie kontrolného orgánu, ktorý je určený zákonom,
priemerná hodnota RPMN, ktorý údaj určuje Ministerstvo financií SR). Žalovaný poukazuje na to, že

hodnota RPMN úveru sa medzi stranami úverovej zmluvy nedojednáva a preto sa účastníci zmluvy na
tejto náležitosti dohodnúť ani nemôžu. To, že RPMN sa dohodnúť objektívne nedá vyplýva v prvom rade
z právnej úpravy upravujúcej spôsob určenia tohto údaju. Aj súdna prax dospela k obdobnému záveru.
Ak sa uvedený údaj nedá dohodnúť, nie je možné ho navrhnúť a ani návrh odmietnuť. Ak má byť údaj
o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom to

znamená, že pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v čase určenom v zákone – údaje platné
v čase uzavretia zmluvy. Medzi tieto údaje (viď príloha č. 1 k zákonu č. 258/2001 Z.z.) patrí aj dátum
prvého čerpania úveru (ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť o
poskytnutie úveru). Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojím textom, ale aj spôsobom jeho
určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by

žalovaný neurčil údaj RPMN schváleného úveru či revolvingu postupom podľa zákona č. 258/2001 Z.z.,
teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v čase uzavretia zmluvy, ale by
uviedol hodnotu zhodnú s „predpokladanou RPMN“ uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil
zákona č. 258/2001 Z.z. Porušenie by práve vyplývalo z toho, že by uviedol rovnakú RPMN ako údajne
„navrhol“ žalobca v oboch zmluvných vzťahoch. Pretože v takom prípade by takto určená RPMN nebola

vypočítanoupodľazákonač.258/2001Z.z.VtejtosúvislosticitovaluznesenieKrajskéhosúduvTrenčíne
sp. zn. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016. Zákon č. 258/2001 Z.z. pod „predávajúcim“ neoznačuje
veriteľa, ale iný subjekt, ktorý spotrebiteľovi predáva tovar alebo poskytuje službu a ktorých cena (tovaru
alebo služby) je financovaná z prostriedkov spotrebiteľského úveru. Zreteľne táto skutočnosť vyplývaz ustanovení § 7 uvedeného zákona. Na záver uviedol, že neeviduje, že by zo mzdy žalobkyne boli
realizované akékoľvek zrážky zo mzdy.

3. Na vyjadrenie žalovaného reagovala žalobkyňa replikou zo dňa 14.12.2022, v ktorej zotrvala na
podanej žalobe. Zdôraznila, že sa domáha zaplatenia čiastky z titulu bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému došlo preplatením istiny, a to bez ohľadu na to, či bezdôvodné obohatenie spôsobila neplatnosť
alebo bezúročnosť zmluvy. Tvrdenia žalovaného, že doklady k uzavretiu zmluvy mohla predložiť iba
žalobkyňa sa nezakladajú na pravde o to viac, že náležitosti zmluvy o úvere jej matka vybavovala so

zamestnankyňou žalovanej spoločnosti, s ktorou bola v priateľskom vzťahu. Skutočnosť, že predmetné
doklady boli predložené žalovanej neznamená, že boli predložené so súhlasom žalobkyne. Tvrdenie
žalovaného o tom, že po schválení poskytnutia úveru boli peňažné prostriedky vyplatené v prospech
účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, z ktorého účtu obdŕžal žalovaný úhrady splátok uviedla, že predmetný
účet aj keď bol evidovaný na jej meno, bol zriadený za účelom vyplácania jej mzdy. K predmetnému účtu
mala jej mama dokonca dispozičné právo. Žalobkyňa sa v tom čase s účtom nezaoberala vôbec, mala 21

rokov, bola bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností s hospodárením s finančnými prostriedkami,
či vedením účtu, navyše v tej dobe internetbanking nebol rozšírený a kontrolovanie stavu účtu bolo
značne komplikovanejšie ako v dnešnej dobe. Výpisy z účtu chodievali na jej trvalé bydlisko, ktoré mala
pod dohľadom jej matka. Uvedené platia o to viac, že svojej matke plne dôverovala. Z tohto dôvodu
je až druhoradé, že žalovaný obdŕžal nejaké financie z predmetného účtu, nakoľko tie sa vykonali bez

jej vedomia.
Rovnako nesúhlasila s tvrdeniami žalovaného o avizovaných „podstatných rozporoch“, pretože ona úver
skutočne nežiadala a jej identifikačné údaje figurujú na predmetnej úverovej zmluve bez jej súhlasu.
Ak bolo zrealizované nejaké plnenie zo strany žalovaného, tak predmetné plnenie bolo aj vrátené,
navyše aj preplatené o žalovanú sumu. Ak sa žalovaný zmieňuje o tom, že od roku 2009 neevidovala

žiadne oznámenie, sťažnosť, alebo obdobné podanie, v ktorom by mala žalobkyňa uvádzať tvrdenia
spochybňujúce záväzok, k tomu uviedla, že keďže o tejto úverovej zmluve nevedela, nemala vedomosť
ani o tom, že z jej osobných finančných prostriedkov boli vykonané úhrady splátok, a to až do doby, kým
sa žalovaný nedožadoval od zamestnávateľa vykonania zrážok z mzdy.
K námietke premlčania žalobkyňa uviedla, že súhlasí s tvrdením žalovaného o premlčaní nároku

z bezdôvodného obohatenia, pretože mala za to, že žalovaný nesprávne určil začiatok plynutia
premlčacej doby. Žalobkyňa sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného
dozvedela až po konzultácií s právnym zástupcom, teda odo dňa spísania plnomocenstva na právne
zastupovanie. Z dôvodu, že nemá odborné znalosti a ani vedomosti z oblasti práva, nemohla vedieť,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby trvala na tom, že

táto začala plynúť v 10 ročnej premlčacej dobe odo dňa preplatenia istiny, teda odo dňa 1.2.2016. Z
vyššie uvedeného vyplýva, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom vykonania konzultácie
s právnym zástupcom, ktorý je zhodný s dňom podpísania plnomocenstva, teda dňa 29.9.2022 a
objektívna premlčacia doba začala plynúť momentom preplatenia istiny, teda dňom 1.2.2016, a to v 10
ročnej premlčacej dobe. K premlčaniu poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho

súdu ČR (napríklad NS SR sp. zn. 2 Cz 35/77 v spojení s uznesením ÚS SR sp. zn. III. ÚS 413/2013,
NS ČR sp. zn. 30 Cdo 4366/2007, NS SR sp. zn. 5 Cdo 121/2009, NS ČR sp. zn. 33 Odo 477/2001).
Žalobkyňa zotrvala aj na tvrdeniach o tom, že výška odplaty v hodnote 68,80 % je v priamom rozpore
s dobrými mravmi podľa Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa s touto otázkou nevysporiadal, nakoľko
iba uviedol maximálnu výšku odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru. Už aj tá skutočnosť, že v

predmetnom období priemerné úrokové miery a priemerné hodnoty RPMN predstavovali hodnotu 34,92
% a nie dvojnásobok, teda že žalovaný schválne nastavil odplatu na hranici maximálnej dovolenej výšky
nariadením stanoveného maxima značí o jeho nedobromyseľnosti, najmä ak berieme do úvahy aj tú
podstatnú skutočnosť, že žalovaný mal hľadieť na žiadateľa ako na spotrebiteľa, teda ako na slabšiu
stranu, ktorá sa nachádza vo finančnej núdzi a mala pri stanovení výšky odplaty konať s odbornou

starostlivosťou. Ak sa žalovaný domnieva, že taká obrovská výška odplaty je v súlade s dobrými mravmi,
tak sa mýli. Výška odplaty za spotrebiteľský úver bola upravená a regulovaná nielen ustanoveniami
zákona č. 258/2001, ale napríklad aj príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, či zákonom
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Navyše žalovaný zavádza, ak uviedol, že maximálna výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského

úveru, vypočítaná zo súhrnných údajov o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.
štvrťrok 2008 podľa nariadenia vlády, platného pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 16.
novembra 2008 do 15. februára 2009, bola pre úvery so splatnosťou od 1-5 rokov do výšky 1.500,- EUR
v hodnote 78,24 %, pretože táto hodnota nie je správne vymedzená, nakoľko maximálna výška odplatyza spotrebiteľský úver predstavuje hodnotu 69,84 % a nie 78,24% ako to nesprávne uvádza žalovaný,
pretože sa jedná o spotrebiteľský úver od 1-5 rokov do výšky 1.659,70,- EUR a nie 1.500,- EUR, nakoľko
50.000,- Sk v prepočte predstavuje hodnotu 1.659,70 EUR tak, ako je to uvedené aj v zmluve. Žalovaný

nesprávne uviedol aj zmluvnú splatnosť, keď vychádzal z hodnoty 78,24 %, pretože takáto hodnota
je daná v prípade zmluvnej splatnosti od 3 do 6 mesiacov, resp. od 6 do 12 mesiacov. Pre zmluvnú
splatnosť od 1 do 5 rokov je táto hodnota určená vo výške 69,84 %. Podporujúc tvrdenia poukázala na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 25. júna 2015, sp. zn. 6 Co 155/2014, rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011. Osobitne upriamila pozornosť na nesprávne určenie

hodnoty RPMN, nakoľko ročná úroková sadzba v zmluve predstavuje hodnotu 68,80 % a vypočítaná
RPMN za úver predstavuje nelogickú nižšiu hodnotu 64,08 %, najmä ak vychádzame z predpokladu, že
RPMN predstavuje celkové náklady spotrebiteľa, teda v predmetnom prípade, nemôže byť nižšia ako
ročná úroková sadzba. Žalovaný mal dbať o to, aby hodnoty uvedené v predmetnej revolvingovej zmluve
boli presne a jednoznačne označené, viditeľné a čitateľné, pretože žalovaná spoločnosť vystupovala
pri uzavieraní predmetnej zmluvy ako dodávateľ, teda mala konať s odbornou starostlivosťou, navyše

žalovaný aj sám zmluvne deklaroval (2. strana zmluvy), že „zmluvu s neúplnými alebo nečitateľnými
údajmi nebude možné akceptovať.“
Kvyjadreniužalovanéhoorozpisovaniusplátokuviedla,žežalovanýmcitovanérozhodnutiaNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky, teda právne závery o tom, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, boli

prelomené viacerými rozhodnutiami súdnej praxe. Po prijatí citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR (napr. po prijatí uznesenia NS SR vo veci 3Cdo/146/2017) niektoré súdy odmietli prevziať nie príliš
presvedčivý právny názor Najvyššieho súdu, pričom k veci zaujali častokrát aj podrobné odôvodnenie.
Pre ilustráciu poukázala na rozsudok Krajského súdu Trnava zo dňa 28.03.2018 sp. zn. 10Co/48/2017,
rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/128/2016 z 29.11.2017. K obdobnému právnemu záveru dospel napr.

Krajský súd v Košiciach v rozsudku 5Co/468/2017 zo dňa 10.4.2018, Krajský súd v Prešove v
rozhodnutiach 21Co/109/2017 zo dňa 26.04.2018 a vo veci 20Co/76/2017 zo dňa 27.3.2018, Krajský
súd v Trnave vo veci 11Co/97/2017 v rozsudku zo dňa 16.5.2018. Je teda evidentné, že na predmetnú
právnu otázku v praxi všeobecných súdov Slovenskej republiky vyskytovali (vyskytujú) odlišné právne
závery, preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že argumentácia uvedená v žalobe by bola v súčasnosti

prelomená.
Nesúhlasila ani s tvrdeniami žalovaného ohľadne konečnej splatnosti zmluvy a dobe trvania zmluvy,
pretože v zmluve o úvere nikde a nijakým spôsobom nebola konečná splatnosť, či doba trvania zmluvy
určená. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je možné odvodzovať od termínov
jednotlivých splátok, od počtu dní od uzavretia zmluvy, od počtu splátok. Spotrebiteľ musí už na prvý

pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy, ktorým dňom dôjde ku konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru (rozhodnutie (Krajského súdu v Žiline 11Co/160/2018).
Pokiaľ žalovaný uvádza, že termín konečnej splatnosti bolo možné určiť z predložených zmluvných
dojednaní, tak žalovaný predložil iba elektronický dokument, ktorý nijak nepreukazuje skutočný obsah
zmluvných dojednaní, najmä nie v čase dojednania zmluvy, pričom z neho nevyplýva ani to, či žiadateľka

bola skutočne oboznámená v čase uzatvárania zmluvy s obsahom týchto zmluvných dojednaní.
Na základe predloženého elektronického dokumentu nie je možné určiť v akom časovom rozmedzí
bol obsah zmluvného dojednania účinný (a či bolo vôbec účinné). Na predloženom elektronickom
dokumente „Zmluvné dojednanie“ chýba akýkoľvek údaj o skutočnom obsahu za obdobie december
2008, navyše na predloženom dokumente chýba aj podpis žiadateľky, čo mala obsahovať takéto

dojednanie, najmä ak skutočne tvorila neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Absencia podpisu či protokolu o
oboznámení svedčia iba o tom, že buď takéto zmluvné dojednanie žiadateľke ani nebolo predložené,
alebo jednoducho s takýmito zmluvnými dojednaniami žiadateľka nesúhlasila.
Skutočnosť, že žalovaný informácie o zmluvných dojednaniach „schoval“ do posledného bodu zmluvy,
aj to malým písmom, značí o nedobromyseľnosti žalovaného o to viac, že nič mu nebránilo v

tom, aby všetky obligatórne náležitosti zmluvy uviedol priamo v zmluve. Žalovaný v predmetnom
oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi uvádza hromadu údajov, ktoré žiadateľka nemohla
nijakým spôsobom meniť, či vyjadriť jej súhlas alebo nesúhlas, pretože aj na predmetnom tlačive
figuruje iba podpis zamestnanca žalovaného, nie však podpis žiadateľky na znak súhlasu s predmetnými
údajmi. Iba v prípade súhlasu žiadateľky so všetkými týmito dodatočne určenými hodnotami, resp.

údajmi bolo možné platne uzavrieť takúto zmluvu a nie spôsobom „o nás, bez nás“. Samotný obsah
zmluvy nebolo možné nijakým spôsobom meniť, nakoľko sa jednalo iba o predtlačený formulár, a
teda ani v prípade, že by žiadateľ s jednotlivými ustanoveniami zmluvy nebol súhlasil, nemohol by
samotný obsah zmluvy nijakým spôsobom meniť, o zmluvných dojednaniach už ani nehovoriac. Z vyššieuvedených dôvodov nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že termín konečnej splatnosti bolo možné určiť
explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Zaslanie
takéhoto oznámenia žiadnym spôsobom nevyplýva zo zmluvy o revolvingovom úvere a nie je možné sa

k nemu dopracovať ani na základe žalovaným zaslanými „dôkazmi“.
Žalobkyňa nesúhlasila ani s tvrdeniami žalovaného o nedojednaní hodnoty RPMN úveru sa medzi
stranami úverovej zmluvy, nakoľko si ju dohodnúť ani nemôžu. Tieto údaje je potrebné skúmať v
súvislosti so zmluvou ako celkom, pričom takéto údaje mali byť minimálne oznámené žiadateľke v
čase, keď sa na predmetné pochybenie prišlo. Práve na základe skutočnej hodnoty RPMN sa mala

žiadateľka rozhodnúť, či takúto úverovú zmluvu uzavrie, alebo nie. Keby žalovaný konal s odbornou
starostlivosťou, majúc na zreteli aj záujmy spotrebiteľa, bol by žiadateľke aspoň oznámil, že došlo k
určitým úpravám v predmetnej zmluve a neschválil by zmluvu svojvoľne bez akéhokoľvek skúmania, či
spotrebiteľ aj napriek týmto zmenám trvá aj naďalej byť zmluvnou stranou. Vôľa žiadateľa jednoznačne
vyplýva z bodu 5 predmetnej zmluvy. Žalobkyňa z tohto dôvodu nemala možnosť túto vôľu žalovaného
jednostranne a svojvoľne akýmkoľvek spôsobom meniť, iba návrh prijať alebo odmietnuť v jej celistvosti.

To platí aj v prípade, ak sa jedná o údaj RPMN, pretože ak žiadateľka vyplnila nesprávne údaje ohľadne
RPMN, to značí iba o tom, že jej neboli náležite vysvetlené jednotlivé pojmy a ustanovenia zmluvy,
inak by nedošlo k takémuto pochybeniu. Inými slovami, ak žiadateľka žiadala o úver, kde uviedla
nesprávne údaje, konala v omyle podľa §49a OZ a žalovaný z dôvodu, že mal konať s odbornou
starostlivosťou, mal povinnosť na takýto omyl najskôr, pred samotným uzavretím zmluvy spotrebiteľa

upozorniť. Ak žalovaný nejaké nesprávnosti alebo pochybenia našiel vo vyplnených údajoch, rozhodne
nemal jednostranne tieto údaje meniť, iba takýto návrh v celistvosti prijať, odmietnuť, alebo zahojiť takéto
pochybenie výzvou na odstránenie nesprávností novým návrhom na uzavretie zmluvy. To znamená,
že už pri procese dojednávania zmluvy došlo k podstatnému pochybeniu, a to bez ohľadu na to, či
zmluva obsahovala obligatórne náležitosti, nakoľko žalobkyňa riadne neprijala návrh. Z tohto dôvodu

tedapredmetnázmluvaaninemohlavzniknúť,navyševdôsledkuneoznámeniaRPMNsamápovažovať
zároveň aj za bezúročnú.

4. Na vyjadrenie žalobkyne v replike reagoval žalovaný duplikou zo dňa 13.1.2023, v ktorej k tvrdeniu
o „uznaní“ práva uplatnením námietku premlčania žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že vznesením

námietky premlčania vlastne uznáva právo žalobkyne uplatnené žalobou. Námietku premlčania možno
uplatniť voči spornému, pochybnému či dokonca aj reálne neexistujúcemu právu. Citoval rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 27.8.2008, sp. zn. 1MObo 1/2007. K tvrdeniu žalobkyne k námietke premlčania
žalovaný uviedol, že argumentácia o 10-ročnej premlčacej dobe a ohľadne subjektívnej premlčacej doby
je nedôvodnou. Subjektívna premlčacia doba plynie od vtedy, keď sa oprávnený subjekt dozvie, že

plnil niečo čo nemal a kto toto plnenie získal, hoci ho získať nemal. O tom, že došlo k úhrade súm
označených ako žalovaná suma v žalobe, žalobkyňa mala vedomosť ich vykonaním – platby vykonala
ona, z jej bankového účtu. Rovnako v danom čase vedela, v prospech koho ich vykonáva. Dôvod o
tom, že platby nemala plniť predsa vyplýva z jej tvrdení, podľa ktorých zmluvu o úvere neuzavrela. K
tvrdeniam o nakladaní s účtom inou osobou žalovaný upozornil na rozpor tvrdení žalobkyne so zákonom

č. 483/2001 Z.z. o bankách. Disponovať s účtom, vykonávať platby a zadávať platobné príkazy môže
len osoba majiteľa účtu, pričom vykonávaním uvedených úkonov potvrdzuje svoju identitu. Tvrdenia
žalobkyne sú právne neúčinné, pretože každé disponovanie prostredníctvom internetu bankingu a
pod. s účtom je ex lege považované za úkony žalobkyne. Ďalej, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že s účtom
nedisponovala prostredníctvom internet bankingu, potom vykonanie jednotlivých úkonov vo vzťahu

k bankovému účtu muselo prebehnúť v banke, kde sa vykonalo overenie identifikácie. Vykonávanie
úhrad bankového účtu, ktorý patril žalobkyni je predsa skutočnosťou, o ktorej mala a má vedomosť
predovšetkým žalobkyňa. Žalovaný považuje tvrdenia žalobkyne, podľa ktorej vlastne od roku 2009 a
následne viac ako 13 rokov do podania žaloby vlastne žalobkyňa nevykonávala žiadne dispozície s
účtom, za nevierohodné. Žalobkyňa nepredložila a neoznačila na preukázanie svojho tvrdenia ohľadne

nedisponovania s účtom žiadny dôkaz. Prvé štyri úhrady splátok v prospech žalovaného boli vykonané
z účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorého názov v jednotlivých platobných transakciách bol uvedený
ako C. A.. Ide o účet žalobkyne, vedený na jej meno ako majiteľa účtu. K vzniku obohatenia žalobkyňa
tvrdí, že s peňažnými prostriedkami na účte ona nedisponovala a nevykonávala jednotlivé úhrady zo
svojho účtu. To potom znamená, že okrem sumy rovnajúcej sa žalovanej sume neuhradila ešte ani istinu

úveru, pretože tá bola pripísaná v prospech jej bankového účtu. Potom je nutné konštatovať spornosť
žalobného tvrdenia, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej sumy. K tvrdeniam
o úroku a odplate uviedol, že ak je na mieste otázka skúmania primeranosti úroku a odplaty, potom by
sa tak malo diať podľa právnej úpravy, ktorá bola relevantná a bola špecificky určená a prijatá v časeuzavretia zmluvy pre oblasť spotrebiteľských právnych vzťahov. Žalovanému nie je zrejmé, z akého
dôvodu žalobkyňa poukazuje na Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských
úveroch veriteľmi za 3.štvrťrok 2008, ak zákon č. 258/2001 Z.z. výslovne reguloval najvyššiu prípustnú

výšku odplaty za spotrebiteľský úver a pre daný účel bolo vydané vykonávacie nariadenie vlády č.
238/2008 Z.z. Žalobkyňa na zákon č. 258/2001 Z.z. síce aj poukazuje, ale bez bližšieho zdôvodnenia by
sa podľa obsahu jej argumentácie nemalo prihliadať práve na ustanovenia o maximálnej odplate. Výška
odplaty za spotrebiteľský úver bola v čase uzavretia zmluvy o úvere regulovaná diametrálne inak, ako
to tvrdí žalobkyňa. K tvrdeniam ohľadne náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere žalovaný odkázal na

vyjadreniekžalobe.Nadjejrámecuvádza:a)Krozpisovaniusplátok:Podľažalobkynebolorozhodnutie
NS SR sp. zn. 3Cdo/146/2017 prelomené viacerými rozhodnutiami, pričom poukazuje na rozsudky
krajského súdu. Treba dať do pozornosti, že Najvyšší súd SR sa k svojím záverom prihlásil opakovane,
vo viacerých súdnych rozhodnutiach. Ojedinelé rozhodnutie krajského súdu nie je spôsobilé zmeniť
ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. b) Ku konečnej splatnosti : Podľa žalobkyne
má byť konečná splatnosť určená dňom, mesiacom a rokom. Žalobkyňa v prvom rade odkazuje na

znenie, aké zákon č. 258/2001 Z.z. nikdy nepoznal a neuvádzal. Nikdy tento zákon nepoužil spojenie
„termín konečnej splatnosti.“ Žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne o nedostatku náležitosti o konečnej
splatnosti, pretože zmluva o úvere obsahuje určenie „termínu konečnej splatnosti“ viacerými spôsobmi,
a to - určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacov a počtu mesačných splátok, -
spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti

poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti, -
explicitným vyjadrením presného dátumu v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 25Co/62/2019 zo dňa 18.12. 2019 a rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici v rozsudku sp.zn. 25Co/2/2019 zo dňa 17.12.2019. c) K náležitosti „adresa
predávajúceho“: Tvrdenie žalobkyne o adrese predávajúceho, že veriteľ má byť zároveň predávajúcim je

popretím nielen zákona, ale aj toho, prečo sa vlastne daná náležitosť mala uvádzať. Uvádzanie „adresy
predávajúceho“ sa týkalo len tzv. viazaných spotrebiteľských úverov, ktoré boli určené na financovanie
kúpy tovaru a pod. Legislatívne pravidlá tvorby zákonov (č. 19/1997 Z.z.) určujú, že ak sa v zákone
používa určitý termín, pojem, potom sa tento má vykladať jednotne a rovnako v celom zákone. Napríklad
príloha č. 2 k legislatívnym pravidlám tvorby zákonov : „Návrh zákona musí byť terminologicky presný,

jazykovo a štylisticky správny a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy a termíny vždy v tom istom
význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov (čl. 4 legislatívnych pravidiel).“ Ak sa použije
vyššie uvedené pravidlo z legislatívnych pravidiel tvorby zákonov o nutnosti používať rovnaké pojmy a
termínyvždyvtomistomvýznameanaoznačenierovnakýchprávnychinštitútovajnazákonč.258/2001
Z.z., tak potom z argumentácie žalobkyne nevyplýva, prečo by význam termínu „predávajúci“ použitý v §

7ods.1–3zákonač.258/2001Z.z.malbyťinývinýchustanoveniachdanéhozákonaahlavnepreúčely
§ 4 ods. 2 by termín „predávajúci“ mal znamenať veriteľ. Tvrdenie žalobkyne je preto zjavne nesprávne.
d) K tvrdeniu o RPMN: Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, ktorá údajne navrhla konkrétnu hodnotu
RPMN. Nielen že to nemá podklad v žiadnym podklade, ale súčasne je tvrdenie žalobkyne reálne o
nemožnej skutočnosti. Ak pre výpočet RPMN platí, že sa určuje na základe dátumu čerpania úveru,

počtu dní medzi čerpaním a prvou splátkou a každou nasledujúcou, potom žalobkyňa v čase podania
žiadosti žiadnu RPMN objektívne nemohla navrhnúť. V zmluve o revolvingovom úvere sa uvádza v bode
5 údaj „predpokladaná RPMN.“ Ide o informačný údaj, nie o navrhovaný údaj. A práve preto, že ide
o informačný údaj určený na základe zákonom stanoveného predpokladu o tom, že medzi vyplatením
úveru a prvou splátkou a každou nasledujúcou uplynie práve rovnaký mesiac (čo je 30,41666 dňa, t. j.

365/12. - porov. príloha k zákonu č. 258/2001 Z.z.) sa uvádza v zmluve o revolvingovom úvere s tým,
že hodnota RPMN poskytnutého úveru nikdy neprekročí predpokladanú hodnotu RPMN. e) Nad rámec
toho uviedol, že splnenie všetkých náležitostí podľa zákona č. 258/2001 Z.z. opakovane kontrolovala
Slovenská obchodná inšpekcia ako orgán dozoru a konštatovala dodržanie zákonných požiadaviek. Tá
kontrolovala aj dodržiavanie zákona ohľadne maximálne prípustnej výšky odplaty.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom svoju účasť vopred ospravedlnil žalovaný,
ktorý žiadal prejednať spor v jeho neprítomnosti a žalobkyňa zotrvala na svojich vyjadreniach uvedených
v žalobe a v písomných podaniach.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou žalobcu, žiadosťou o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8300016085 zo dňa 19.12.2008 (čl.13,50),
potvrdením zamestnávateľa žalobkyne o výške príjmu (čl.14,49), dohodou o rozviazaní pracovného
pomeru (čl.15), tlačou zostatkov zrážok zo mzdy (čl.16), žiadosťou o vykonanie zrážok zo mzdyžalobkyne (čl.17), vyjadrením žalovaného zo dňa 19.4.2022 k sp. zn. 11Csp/12/2022 (čl.18), rozsudkom
KS v Bratislave sp. zn. 3CoZm/21/2019 (čl.22-23), vyjadrením žalovaného k žalobe (čl.39-45),
hodnotenímdlžníka(čl.48),kópiouobčianskehopreukazužalobkyne(čl.51),maximálnouvýškouodplaty

za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 3. štvrťrok 2008 (čl.52), oznámením veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi – zmluva o revolvingovom úvere č. 8300016085 (čl.58), zmluvnými dojednaniami
zmluvy o revolvingovom úvere (čl.59), kópiou bankovej kartičky k účtu (čl.60), replikou žalobkyne (čl.
68-73), súhrnnými informáciami o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3.
štvrťrok 2008 (čl.86), duplikou žalovaného (čl.95-99), inšpekčnými záznamami Inšpektorátu Slovenskej

obchodnej inšpekcie (čl.104-108), ďalším vyjadrením žalobkyne (čl.115-117), ďalším vyjadrením
žalovaného (čl.125-177), ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový
stav:

7. Zo Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300016085
vyplýva,ževbode5.ÚdajeopožadovanomrevolvingovomúverevEUR(vyplňte)jeuvedenýtext:Dlžník

žiada spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. o poskytnutie úveru za nasledujúcich podmienok:
Poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1.659,70 EUR (50.000,- SK), Splatnosť úveru ( počet splátok/
splatnosť -deň v mesiaci): 36/10, Mesačná splátka (vrátane úrokov): 93,44 EUR (2.815,- SK), Zmluvná
odmena (celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom): 1.704,18 EUR (51.340,-
SK), Predpokladaná RPMN za úver (v %): 68,80, Ročná úroková sadzba úveru (v %): 68,80, Priemerná

RPMN za úver (v %): 34,92, Poskytnutá čiastka revolvingu: 941,88 EUR (28.375,- SK), Zmluvná odmena
za poskytnutie revolvingu: 1.300,70 EUR (39.185,- SK), Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí
revolvingu (v %): 59,49, Ročná úroková sadzba revolvingu (v %): 67,93.
V bode 6. Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte) je uvedený text: Poskytnutá
čiastka úveru (úverový limit): 1.659,70 EUR (50.000,- SK), Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť-deň

vmesiaci):36/10,Mesačnásplátka(vrátaneúrokov):93,44EUR(2.815,-SK),Zmluvnáodmena(celkové
nákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľskýmúverom):1.704,18EUR(51.340,-SK),RPMNzaúver(v
%):64,68,Ročnáúrokovásadzbaúveru(v%):68,80,PriemernáRPMNzaúver(v%):34,92,Poskytnutá
čiastka revolvingu: 941,88 EUR (28.375,- SK), Zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu: 1.300,70
EUR (39.185,- SK), Predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu (v %): 54,94, Ročná úroková

sadzba revolvingu (v %): 67,93. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere č. 8300016085 bola žalobkyňou podpísaná dňa 4.12.2008 a žalovaným dňa 19.12.2008.

8. Podľa tvrdenia žalovaného za obdobie roku 2009 boli na predmetný úver uhradené 4 splátky každá
po 93,44 EUR, t.j. spolu suma 373,76 EUR.

9. Z tlače zostatkov zrážok zo mzdy žalobkyne zo dňa 23.1.2019 vystaveného jej zamestnávateľom
vyplýva, že za obdobie od januára 2015 do apríla 2016 bolo vykonaných spolu 16 zrážok každá po 93,44
EUR, t.j. spolu suma 1.495,04 EUR.

10. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

11. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky

iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemoholovplyvniťichobsah.(3)Akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnutémedzidodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

13. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Podľa § 2 ods. písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene
a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
účinnom v čase podpisu zmlúv (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného

spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

16. Podľa § 3 ods. 10 zákona č. 258/2001 Z.z., odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie
prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády.

17. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Podľa § 4 ods. 2 písm. d), g), i), j) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, i) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

19. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský
úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva
o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý

úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

20. Podľa § 34 OZ, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

21. Podľa § 40 ods. 1, 3 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo
dohoda účastníkov, je neplatný. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou;
ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis
ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

22. Podľa § 43a ods. 1 OZ, Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo
viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý
a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

23. Podľa § 43c ods. 1, 2 OZ, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné

jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. (2) Včasné prijatie návrhu
nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie
možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.24. Podľa § 44 ods. 1, 2 OZ, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie
zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. (2)
Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu

a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej
zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

25. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

26. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

27. Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť
druhému všetko, čo podľa nej dostal.

28. Podľa § 107 ods. 1, 2, 3 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali,
prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

29. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide
o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z

omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Predmetom sporu je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 208,80 EUR,
ktoré nároky žalobkyňa založila na skutkovom stave, podľa ktorého strany sporu mali uzatvoriť v
písomnej podobe dňa 19.12.2008 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300016085 s náležitosťami v

nej bližšie stanovenými, na základe čoho žalovaný vyplatil žalobkyni čiastku 1.659,70 EUR titulom
schváleného úveru, pričom žalobkyňa mu vrátila spolu sumu 1.868,80 EUR. Sporným tiež nie je
okolnosť, že v danom prípade žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ a žalovaný vystupoval ako
dodávateľ, pričom žalobkyňa dňa 4.12.2008 mala podať a podpísať písomný návrh na uzatvorenie
zmluvy na listine označenej ako Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom

úvere s náležitosťami uvedenými pod bodom 5. listiny a žalovaný predmetnú listinu podpísal dňa
19.12.2008 s náležitosťami uvedenými pod bodom 6. listiny a súčasne žalovaný toho istého dňa vystavil
listinu Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorej súčasťou sú uvedené údaje o schválenom
úvere.

32. Medzi stranami sporu mal byť založený spotrebiteľský vzťah na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá je upravená osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
tiež Občianskym zákonníkom, príp. Obchodným zákonníkom ako všeobecnými právnymi normami.
Základná právna úprava právneho úkonu - posúdenie jeho platnosti je obsiahnutá v Občianskom
zákonníku v ust. § 34 a nasl. s tým, že platnosť právneho úkonu sa o.i. posudzuje tiež z pohľadu splnenia

podmienky dodržania jeho formy, a to pod hrozbou absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre prípad, že
forma právneho úkonu predpísaná zákonom alebo určená dohodou zmluvných strán nebude dodržaná
(§ 40 OZ). Niet pritom pochýb o tom, že týmto zákonom nemusí byť výlučne Občiansky zákonník, ale
môže ísť tiež o iné právne predpisy. V danom prípade zákon č. 258/2001 Z.z. ako osobitný zákon vovzťahu k OZ stanovuje vo svojom ust. § 4 ods. 1, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu; tým je daná predpísaná písomná forma tejto zmluvy zákonom. Základná právna úprava tzv.
technologického procesu vzniku zmluvy ako právneho úkonu je upravená v ust. § 43a OZ a nasl. a

rieši vznik zmluvy na základe návrhu na uzavretie zmluvy a jeho prijatia s tým, že prijatie návrhu, ktoré
obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový
návrh (§ 44 ods. 2 OZ). Z uvedeného vyplýva, že k uzavretiu zmluvy nedôjde, ak prijatie návrhu obsahuje
výhrady, zmeny alebo doplnky, teda ide o odpoveď, z ktorej vyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy,
nie vymedzenie obsahu zmluvy inými slovami.

33. Súd upriamil pozornosť na samotný kontraktačný proces predmetnej zmluvy, ktorý nebol podľa
názoru súdu dodržaný, resp. návrh na uzavretie zmluvy nebol prijatý bez výhrad o čom svedčia rozdielne
hodnotyRPMNvŽiadostioposkytnutieúveru(bod5Zmluvy)avÚdajochoschválenomspotrebiteľskom
úvere (bod 6 Zmluvy). Zmluva sa uzatvárala na formulári veriteľa, označenom ako Žiadosť o poskytnutie
spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu. Pre

platnosť a vznik zmluvy sa vyžadoval podpis oboma zmluvnými stranami, teda dlžníkom aj veriteľom.
Je evidentné, že žalobkyňa ako dlžník žiadosť/zmluvu podpísala dňa 4.12.2008 a veriteľ - žalovaný
žiadosť/zmluvu podpísal 19.12.2008, kedy až následne do zmluvy dopĺňal relevantné údaje – náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v bode 6 Zmluvy a v Oznámení veriteľa o schválení
úveru. Obsahom zmluvy v čase, kedy žiadosť o úver revolvingového typu podpisovala žalobkyňa

neboli všetky potrebné údaje o schválenom úvere, preto ani nemohlo dôjsť k ich písomnej akceptácii
žalovaným.Zuvedenéhojenutnéjednoznačnevyvodiť,žedlžníčkadňa4.12.2008podpísalaibaŽiadosť
o poskytnutie spotrebiteľského úveru, teda návrh na uzavretie zmluvy. Pri podpise zmluvy žalobkyňou
nebol spotrebiteľský úver individualizovaný všetkými podstatnými náležitosťami z hľadiska zákona
ospotrebiteľskýchúveroch.Bod6Zmluvy(Údajeoschválenomúvere)aOznámenieveriteľaoschválení

úveru obsahovali nové údaje (RPMN 64,68 %), a tiež odlišné od údajov uvedených v Žiadosti žalobkyne
(RPMN 68,80 %), čo nemožno posúdiť inak, ako odmietnutie návrhu ako celku, zánik pôvodného
návrhu, a za splnenia podmienok v § 44 ods. 2 OZ sa takéto konanie považuje za nový návrh so
zmeneným obsahom. Pritom nebolo preukázané ani tvrdené, aby žalobkyňa takýto nový návrh písomne
akceptovala. Súd preto musí konštatovať, že žalobkyni bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy

o poskytnutí úveru a to bez toho, aby žalobkyňa následným písomným právnym úkonom prijala tento
nový návrh. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že výška RPMN je údaj, ktorý nie je možné dohodnúť, keďže
ide o matematický výpočet na základe presne určeného vzorca, uvedené súd nespochybňuje, avšak
správnu výšku RPMN musí spotrebiteľ poznať pred podpisom zmluvy, keďže ide o zákonnú obligatórnu
náležitosť, ktorú musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Ak mal žalovaný v úmysle poskytnúť

žalobkyni úver na základe iných podmienok, ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru, mal uzavrieť zmluvu, obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba
formou vyplnenia údajov bodu 6 Zmluvy označeného ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere“
a do Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. Navyše až do Oznámenia veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi zo dňa 19.12.2008 žalovaný doplnil údaje o dátume splatnosti prvej splátky a poslednej

splátky úveru a zmenil zmluvnú odmenu za poskytnutie úveru zo sumy 1.704,18 EUR (51.340,- SK)
uvedenej bode 5 a 6 zmluvy na sumu 1.973,64 EUR (59.458,- SK). Zmluva je uzavretá okamihom, keď
došlo ku konsenzu ohľadom všetkých podstatných zložiek danej zmluvy, medzi ktoré v súlade s § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001Z.z. patrí aj výška RPMN, konečná splatnosť úveru a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom (v tomto prípade ako „zmluvná odmena“).

34. Je zrejmé, že žalobkyňa v čase podpisu žiadosti o poskytnutie úveru dňa 4.12.2008 nemala
vedomosť o výške RPMN, resp. bola jej známa len „predpokladaná RPMN“, pričom konkrétnu výšku
RPMN vzťahujúcu sa na daný úver žalovaný až následne uviedol v bode 6 Zmluvy, teda až po
podpise zmluvy žalobkyňou. Všetky obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere musia byť

riadne určené a predostreté spotrebiteľovi najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu.
V opačnom prípade by sa minulo účinku ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001Z.z., ktorého cieľom
bolo zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ v potrebnom rozsahu informovaný o základných skutočnostiach
týkajúcich sa zmluvného vzťahu už v čase jeho vzniku. Rovnaký záver možno vyvodiť aj z obsahu
smernice Rady ES č. 87/102/EHS z 22.12.1986. V dôsledku neprijatia nového návrhu Zmluvy so

zmenami, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy.

35. Na základe uvedeného právne treba uzavrieť, že žalovaný odmietol podaný návrh na uzatvorenie
zmluvy, jeho prijatie so zmenami je novým návrhom, ktorý žalobkyňa písomne neprijala, preto nedošlok platnému dojednaniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami
a teda k platnému založeniu záväzkového vzťahu medzi nimi. Preto pokiaľ žalobkyňa a žalovaný si
napriek tomu poskytli navzájom akékoľvek plnenie, sú povinní ho vrátiť podľa ust. § 451 OZ v spojení

s ust. § 457 OZ ako bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo prijatím plnenia z neplatného právneho
úkonu.Pokiaľžalobkyňaprijalaodžalovanéhosumu1.659,70EUR,zktorejžalovanémuvrátila1.868,80
EUR, v konečnom dôsledku sa bezdôvodne obohatil žalovaný na úkor žalobkyne. Žalobca ako dominus
listis požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia z úveru vo výške 208,80 EUR. Súd teda zaviazal
žalovaného vydať žalobkyni predmet bezdôvodného obohatenia vo výške 208,80 EUR.

36. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných
náležitostí podľa § 43 OZ, musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Také explicitne presné ustanovenie,
akým je ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z.z. cez prizmu eurokonformného
výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V danom
prípade konečná splatnosť v zmluve uvedená nie je a túto nie je možné určiť ani na základe ostatných

údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedená splatnosť úveru (počet splátok / splatnosť-
deň v mesiaci) 36/10, absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je zrejmý dátum
počiatku povinnosti splácania úveru, nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Uvedené nedostatky
nemožno obhájiť ani tvrdením žalovaného, že tieto náležitosti zmluvy sú uvedené v oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi, hoci takáto listina sa v spise nachádza ale podľa jej označenia sa jedná

o jednostranné oznámenie veriteľa. Žalovaný v konaní teda nepreukázal, či žalobkyňa oznámenie
podpísala, keďže bez podpisu dlžníka tento dokument možno považovať len za jednostranný právny
úkon. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje
do zmluvného vzťahu, v danom prípade teda dňa 4.12.2008. Z uvedených dôvodov, aj v prípade ak
by súd považoval zmluvu za platne uzavretú, vyvodil by záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru

poskytnutého žalobkyni súladný s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z., pričom súd pripomína, že
už absencia jedinej obligatórnej náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. postačuje na
prijatie tohto záveru. Zaoberať sa absenciou prípadných ďalších náležitostí by bolo preto nadbytočné
a bez významu pre rozhodnutie vo veci.

37. V ďalšom sa súd zaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania, ktorú posúdil ako
nedôvodnú nasledovne:

38. Pokiaľ ide o námietku premlčania nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia vznesenú
žalovaným, súd konštatuje, že pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je

ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a dlhšia objektívna. Ich začiatok je
upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia sa nezávisle od seba. Ich
vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu,
že oprávnenému ešte plynie druhá premlčacia doba.

39. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nesprávne posúdených premlčacích lehotách žalobkyňou;
k posúdeniu začiatku plynutia subjektívnej lehoty na obdobie, kedy právny zástupca žalobkyne prevzal
jej právne zastúpenie v tejto veci, t.j. kedy bola žalobkyňa informovaná o tom, že ňou uzavretá
úverová zmluva je neplatná prípadne neobsahuje všetky zákonné náležitosti, že je tak bezúročná a bez
poplatkov, čím vzhľadom na úhradu sumy prevyšujúcej požičanú čiastku došlo k preplateniu úveru a na

strane žalovaného tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, súd konštatuje, že určenie tohto momentu
ako začiatku plynutia subjektívnej lehoty je správne. Tento záver vyplýva z obsahu súdneho spisu,
z vyhlásenia právneho zástupcu žalobkyne o čase prevzatia právneho zastúpenia; ku dňu 29.9.2022. Až
po kvalifikovanej informácii od právneho zástupcu mohla mať žalobkyňa nesporne vedomosť o tom, že
skutočne došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Nie je rozhodujúce, kedy sa

oprávnený subjekt (žalobkyňa) pri náležitej starostlivosti mohol tieto skutočnosti dozvedieť, ale to, kedy
sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Rozhodujúci je teda subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Až vtedy má oprávnený subjekt
k dispozícii údaje, ktoré umožňujú podanie žaloby na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j.
že právny dôvod na plnenie úrokov a poplatkov z uzavretej zmluvy nebol od začiatku daný (obdobne

tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/29/2021). Vzhľadom na konštatované a čas podania
žaloby, neuplynula ani subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie bezdôvodného obohatenia.40. Pokiaľ ide o určenie momentu začatia plynutia objektívnej premlčacej doby, s posúdením
aplikácie 3-ročnej alebo 10-ročnej premlčacej doby na predmetný prípad, súd uvádza, že Občiansky
zákonník v § 107 ods. 2 rozlišuje dve dĺžky objektívnych premlčacích dôb, pričom ich aplikácia na

konkrétny prípad je podmienená charakterom získania bezdôvodného obohatenia, t.j. či bezdôvodné
obohatenie vzniklo úmyselne alebo neúmyselne. Keďže Občiansky zákonník kategóriu úmyslu
nešpecifikuje, je potrebné vychádzať z právnej úpravy úmyselného a neúmyselného zavinenia
v zmysle Trestného zákona. O priamy úmysel ide vtedy, keď ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho aj získať chcel.

Onepriamyúmyselidevtedy,akten,ktosanaúkorinéhoobohatil,vedel,žesvojímkonanímobohatenie,
ktoré mu nepatrí, môže získať a s týmto následkom bol pre prípad, že nastane, uzrozumený. Pre oba
prípady je rozhodujúcim znakom úmyslu predchádzajúca vedomosť subjektu, ktorý sa neoprávnene
obohatil, o tom, že svojím konaním získava alebo môže získať hodnoty vyjadriteľné v peniazoch,
ktoré mu nepatria. Žalovaný si vzhľadom na okolnosti, svoje podnikateľské aktivity na finančnom trhu,
vedomosť o obligatórnych náležitostiach spotrebiteľských úverových zmlúv, vyplývajúcich zo zákona

(zákona č. 129/2010 Z.z., predtým zákona č. 258/2001Z.z.), z ustálenej judikatúry, musel byť vedomý, pri
absencii týchto náležitosti v uzatváraných zmluvách, možnosti svojho finančného profitu a následného
bezdôvodného obohatenia sa.
Zároveň, v prípade spotrebiteľských sporov je v tomto kontexte potrebné prihliadať na bod 42. v
spojení so záverom Písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-485/19 zo dňa 7.10.2019,

kde Európska komisia uviedla, že čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať
tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý uplatňuje svoj nárok
na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia spotrebiteľa z nekalej
zmluvnej podmienky, má pre uplatnenie 10-ročnej objektívnej premlčacej doby povinnosť dokázať, že

veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa. Rovnako rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-485/19 zo
dňa 22.4.2021, v ktorom Súdny dvor uviedol, že zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že
bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm
neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok alebo na
základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48/ES z 23.04.2008, sa vzťahuje

trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu.
Vyššie uvedené prijaté závery Súdneho dvora EÚ boli premietnuté aj do rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.2.2022, kde dovolací súd uviedol „Vzhľadom na to, že
podľa rozsudku Súdneho dvora EU C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej
trojročnej premlčacej lehote je nevyhnutné na tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú

objektívnu premlčaciu lehotu na vydanie bezdôvodného obohatenia (a to bez skúmania zavinenia).
Rovnako súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/6/2020 zo dňa 30.06.2022,
z ktorého vyplýva, že medzičasom bolo občianskoprávnym kolégiom Najvyššieho súdu SR prijaté
rozhodnutie č. 13 v nasledovnom znení: „Občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom
zasadnutí dňa 22.6.2022 prijalo na uverejnenie rozhodnutie č. 13 podľa ktorého „Analogická aplikácia

10 ročnej objektívnej premlčacej doby súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia (§ 107ods. 2 Občianskeho zákonníka) získaného plnením na základe
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie C - 485/19 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku Slovenskej republiky. (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 28.02.2022, sp. zn. 7Cdo/268/2021). Súd dodáva, že analogická aplikácia

spočíva v tom, že v týchto prípadoch sa neskúma zavinenie vo forme úmyslu.“ Uvedené právne závery
a prijatá judikatúra tak ustálili postup, že v prípade spotrebiteľských sporov súvisiacich s bezdôvodným
obohatením už nie je potrebné skúmať a preukazovať úmysel veriteľa na získaní bezdôvodného
obohatenia, pretože na takéto prípady sa má aplikovať priamo 10-ročná objektívna premlčacia doba.
Pokiaľ ide o posúdenie desaťročnej objektívnej lehoty, pre jej začiatok plynutia treba vychádzať z

dátumu plnenia realizovaného zo strany žalobkyne, v tomto prípade žalobkyňa "splácala úver" splátkami
tak, že poskytnutú čiastku začala splácať od februára 2009 do vykonania poslednej zrážky zo mzdy
v apríli 2016 vrátila spolu k úveru sumu 1.868,80 EUR, pričom v zrážke zo mzdy v mesiaci február
2016 došlo k prekročeniu sumy 1.659,70 EUR, t.j. BO začalo vznikať na strane žalovaného najskôr
počnúc mesiacom február 2016 (súčasne začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty). Z uvedeného

vyplýva, že pokiaľ žalobkyňa podala predmetnú žalobu dňa 13.10.2022, neuplynula ohľadne jej nároku
na vydanie BO ani objektívna premlčacia lehota desiatich rokov.41. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s citovaným ust. § 3 Nariadenia vlády SRč. 87/1995 Z.z.
Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k 13.10.2022 bola vo výške 1,25
%. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe v celom

rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 208,80 EUR spolu s úrokmi
z omeškania len vo výške 5 % ročne zo sumy 208,80 EUR od 13.10.2022 (odo dňa doručenia žaloby
súdu) do zaplatenia, keďže žalobkyňa požadovala úrok z omeškania v nižšej hodnote ako je nariadením
prípustné.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

44. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP s tým, že nakoľko žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.

2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú

procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).