Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. september 2023

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 68Cb/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123307428
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Šuchová LL.M

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2023:6123307428.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica konajúc sudkyňou JUDr. Veronikou Šuchovou, LL.M., v spore žalobcu:

KUIŠ s.r.o., so sídlom Alvinczyho 22, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 50 335 804, v konaní zastúpený:
JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, proti
žalovanému: TAURIS, a.s., so sídlom Potravinárska 6, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 36 773 123,
v konaní zastúpený: Mgr. Marcel Fandák LL.M., advokát so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, IČO:
42 247 161, o zaplatenie 40 527,08 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica, oddeleniu upomínacieho konania
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 40.527,08 Eur s príslušenstvom titulom peňažnej náhrady za
bezdôvodné obohatenie.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 28.03.2022 uzavretá
zmluva o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie búracích prác na stavbe, doprava, skladovanie,

odvoz a likvidácia vybúraných stavebných hmôt a stavebného odpadu. Žalobca v zmysle zmluvy
o dielo prevzal na seba záväzok nakladať s odpadom. Pri spracovaní stavebného odpadu bol žalobca
povinný dodržať hierarchiu odpadového hospodárstva v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 79/2015
Z. z. o odpadoch (ďalej „zákon o odpadoch“). Z uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že mal
povinnosť najskôr odpad zrecyklovať, a až následne ak by recyklácia nebola možná, odpad uložiť
na skládku. Podľa názoru žalobcu recykláciou vzniká nová vec – výrobok, ktorá bola vo vlastníctve
žalobcu, nakoľko vlastnícke právo žalovaného k stavebnému odpadu zaniklo prejavom vôle žalovaného

zbaviť sa odpadu. Žalobca stavebný odpad vzniknutý z búracích prác zrecykloval v zmysle príslušných
zákonných ustanovení. Následne bol recyklát vytriedený podľa frakcie a uložený do 3 kôp, pričom objem
každej kopy bol zameraný a na základe zamerania bol vypočítaný objem recyklátu a jeho hmotnosť.
Podľa názoru žalobcu žalovaný následne použil recyklát bez predchádzajúceho súhlasu žalobcu ako
stavebný materiál. Keďže je recyklát zabudovaný, z objektívnych dôvodov nie je možné ho vydať, preto
žalobca žalobou žiada peňažnú náhradu. Celkový objem recyklátu podľa tvrdení žalobcu bol 10.131,77
ton. Hodnota recyklátu podľa tvrdenia žalobcu je 4 Eur na tonu. Celková hodnota pohľadávky žalobcu

voči žalovanému tak podľa názoru žalobcu činí sumu 40.527,08 Eur. Žalobca vyzval žalovaného na
úhradu pohľadávky, avšak žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
mal žalobca za to, že splnil procesné podmienky na to, aby bol vydaný platobný rozkaz podľa zákona
o upomínacom konaní, a aby súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu.3. Žalovaný v odpore doručenom súdu dňa 14.06.2023 uplatnený nárok neuznal v celom rozsahu.
Podľa jeho názoru žalobca nepreukázal, že by mu vzniklo vlastnícke právo k recyklátu spracovaním

stavebného odpadu. Podľa názoru žalovaného pojem „likvidácia“ odpadu zákon o odpadoch nepozná,
a teda je možné pod pojmom „likvidácia“ odpadu rozumieť aj jeho transformáciu na recyklát použiteľný
pri ďalších stavebných prácach, čo bolo aj od počiatku cieľom žalovaného. Žalovaný ďalej uviedol, že
nie je možné, aby žalobca nadobudol vlastnícke právo k recyklátu, keďže žalobca vykonával recykláciu
odpadu na účet žalovaného a v jeho prospech. Žalovaný ďalej uviedol, že pokiaľ by nemal záujem

ovzniknutýstavebnýodpadneuzatváralbyzmluvu,ktorejpredmetombuderecykláciaodpadu.Poukázal
tiež na skutočnosť, že pokiaľ by sa v rozhodnom čase žalobca cítil vlastníkom recyklátu vzniknutého
zo stavebného odpadu, s týmto by nakladal ako vlastník a minimálne tento recyklát by držal vo svojej
moci (žalobca sám priznáva, že recyklácia odpadu bola vykonávaná na mieste búracích prác). Absurdná
právna konštrukcia o tom, že vlastnícke právo žalovaného malo údajne zaniknúť absolútne neurčitým
prejavom vôle v zmluve údajne sa zbaviť odpadu, a vlastnícke právo žalobcu k recyklátu malo vzniknúť

spracovaním stavebného odpadu, zjavne žalobcu "napadla" až po tom, ako žalovaný použil recyklát
pri ďalších stavebných prácach. Žalovaný na podporu svojich tvrdení k odporu predložil dve faktúry
vystavené žalobcom v rámci ktorých bola vyúčtovaná aj recyklácia stavebného odpadu, z čoho je podľa
názoru žalovaného zrejmé, že recyklácia bola vykonávaná žalobcom pre žalovaného a nie žalobcom na
svoj účet za účelom vzniku vlastníckeho práva k recyklátu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný

žiadal, aby súd platobný rozkaz zrušil, a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

4. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril písomným podaním súdu doručeným dňa 16.06.2023
(replika), v ktorom uviedol, že nie je sporné, že z búracích prác vznikol stavebný odpad, s ktorým žalobca

naložil v zmysle príslušných zákonných ustanovení zákona o odpade. Spornou skutočnosťou zostalo
vlastnícke právo k recyklátu. Podľa názoru žalobcu vlastnícke právo žalovaného k stavebnému odpadu
zaniklo z dôvodu vecnej pôsobnosti zákona o odpadoch, prejavením vôle zbaviť sa odpadu. Žalobca
poukázal na to, že zbavením sa veci vlastnícke právo zaniká ex lege. Žalobca tvrdí, že súčasne ex
lege nadobudol vlastnícke právo k recyklátu tzv. originárnym spôsobom recykláciou stavebného odpadu.

Ďalej namietal skutočnosť, že zmluva o dielo neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by potvrdzovalo
tvrdenia žalovaného, že recyklát je vlastníctvom žalovaného, keď v zmluve o dielo nie je uvedené,
že žalobca má stavebný odpad zrecyklovať v mene a na účet žalovaného, resp. v jeho prospech.
Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že nie je reálne, aby recykláciu odpadu subjekty vykonávali
bezodplatne. Uvedená odplata za recykláciu však podľa názoru žalobcu nemá žiaden právne relevantný

význam k otázke vlastníckeho práva. Uviedol tiež, že obrana žalovaného s poukazom na prírastok veci
je irelevantná, keď v posudzovanom prípade sa nejedná o prírastok k veci. K námietke žalovaného,
že vlastnícke právo k recyklátu svedčí žalovanému z dôvodu, že žalobca vykonával recykláciu in situ
žalobca uviedol, že táto je bez významu keďže podľa § 5 ods. 4 písm. c) zákona č. 79/2015 Z.z. sa
recyklácia musí vykonať spôsobom in situ pokiaľ sa na triedenie a recykláciu odpadu použije mobilné

zariadenie, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Súčasne žalobca navrhol pokračovať v konaní na miestne
príslušnom všeobecnom súde podľa ustanovení Civilného sporového poriadku.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním datovaným dňom 24.07.2023 (duplika),
ktorébolosúdudoručenédňa24.07.2023.Vpredmetnompísomnompodanížalovanýuviedol,žetrvána

podanom odpore, a na dôvodoch v ňom uvedených. Podľa názoru žalovaného naďalej ostáva v konaní
nepreukázané, že by žalovaný učinil jednoznačný prejav vôle, na základe ktorého by mohlo dôjsť k strate
vlastníckeho práva k odpadu vzniknutého na základe búracích prác realizovaných žalobcom. Podľa
názoru žalovaného je dôkazné bremeno na žalobcovi, aby preukázal že vlastnícke právo žalovaného
recykláciou zaniklo. Žalovaný má za to, že žalobca nepreukázal, že by v právnom vzťahu so žalovaným

žalobca vystupoval ako obchodník, pričom poukázal na znenie ust. § 4 ods. 3 zákona o odpadoch, podľa
ktorého obchodník na účely tohto zákona je podnikateľ, ktorý pri kúpe a následnom predaji odpadu koná
vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, vrátane obchodníka, ktorý tento odpad nemá fyzicky
v držbe. Teda podľa názoru žalovaného, žalobca nepreukázal, že by vzniknutý odpad od žalovaného
akýmkoľvek spôsobom nadobúdal. Žalovaný má za to, že ním predložená faktúra za uskutočnenie

recyklácie odpadu je bez významu. Žalobca naložil so vzniknutým odpadom tak, že ho zrecykloval
práve preto, aby mohol byť následne použitý žalovaným pri ďalších stavebných prácach. Pokiaľ by na
recyklácii odpadu nebola medzi zmluvnými stranami dohoda, žalobca by tak zjavne postupoval v rozpore
s ním tvrdenými skutočnosťami o tom, že s odpadom malo byť podľa zákona o odpadoch naloženétak, že tento bude premiestnený na skládku. Za uskutočnenie recyklácie pritom žalovaný žalobcovi
riadne zaplatil, teda žalobca túto činnosť – recykláciu odpadu nevykonával za účelom nadobudnutia
vlastníckeho práva k odpadu, ale za účelom umožnenia žalovanému s výsledkom spracovania odpadu

riadne nakladať pre účely následných stavebných prác. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, žalobu
zamietol, a žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

6. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 11.09.2023 strany zotrvali na svojich argumentačných líniách.
Žalobca ozrejmil rozsah predzmluvných dojednaní, keď poukázal na to, že predmetom jednaní boli

dve cenové ponuky. Jedna cenová ponuka, ktorá zahŕňala demoláciu a odvoz odpadu na skládku
adruhácenováponuka,ktorázahŕňalademoláciuarecykláciuodpadu.Rovnakoozrejmovalskutočnosť,
že žalovanému uvádzali, že vzniknutý recyklát vedia použiť na zásypy, ktoré boli potrebné pre
výstavbu nových budov žalovaného. Uvedená časť prác mala byť vykonaná žalobcom. Táto činnosť
bola medzi stranami sporu dohodnutá len predbežne a teda jednalo sa o práce, ktoré zmluva o dielo
nezahŕňala. Uvedené práce však žalobca pre žalovaného nevykonal, pretože ich žalovaný dal vykonať

inému subjektu. Vo vzťahu k vykonanej činnosti žalobca namietal, že by predmetom zmluvy o dielo
bola recyklácia odpadu, ďalej namietal vlastnícke právo k vzniknutému recyklátu, ktoré nadobudol
originárnym spôsobom tým, že stavebný odpad spracoval. Tým, že došlo k následnému spracovaniu
recyklátu žalovaným bez jeho súhlasu, žalovaný sa týmto bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.
Žalovaný svoju argumentáciu v konaní podporil tým, že pri posudzovaní predmetu zmluvy je potrebné

použiť aj vôľu strán pri dojednávaní zmluvy o dielo a preto sporný pojem likvidácia odpadu má byť
vykladaný v súlade s prezentovanými skutkovými tvrdeniami, a to že bolo obidvom zmluvným stranám
jasné, že z búracích prác vznikne sutina, s ktorou sa má naložiť v zmysle právnej úpravy nakladania so
stavebným odpadom. Čo zahŕňalo aj to, že pokiaľ je niečo možné použiť na výstavbu, žalovaný jasne
prejavilsvojúmysel,abysatovyužilonajmäztoho,čobúracímiprácamivzniklo.Vovzťahuktromkopám

žalovaný vyjadril svoj právny záver, že podľa neho sa nejedná o odpad v zmysle zákona o odpadoch.
Z jeho vyjadrení vyplýva, že je vlastníkom recyklátu a nikdy neprejavil vôľu zbaviť sa ho ale chcel ho
zhodnotiť. Preto uplatnený nárok na peňažné plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia považuje za
nedôvodný.

7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a to Zmluvou o dielo zo
dňa 28.03.2022 z č.l. 8 – 10, Fotografiami stavebného odpadu z č.l. 11 – 14, Zameraním stavebného
odpadu z č.l. 15, Sumárom skutočných zameraní stavebného odpadu z č.l. 16, Predžalobnou výzvou
zo dňa 15.03.2023 z č.l. 17, Faktúrou č. 220223 zo dňa 07.09.2022 z č.l. 48, Faktúrou č. 22027 zo dňa
15.10.2022 z č.l. 49. Ďalej súd vykonal dokazovanie výsluchom strany sporu – p. A. B.. Z vykonaného

dokazovania, z obsahu celého spisového materiálu a z prednesov právnych zástupcov strán sporu zistil
nasledovný skutkový stav veci.

8. Súd mal v konaní preukázané, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo zo dňa 28.03.2022, predmetom
ktorej boli búracie práce, demontážne práce, doprava, skladovanie, odvoz a likvidácia vybúraných

stavebných hmôt a stavebného odpadu. Strany sporu sa zaviazali, že práce budú vykonávané v súlade s
právnymipredpismi,ovykonaníprácbolžalobcapovinnýpredložiťžalovanémuvšetkypísomnédoklady,
ktoré zahŕňali aj doklady o zákonnom spôsobe zlikvidovania odpadu z plnenia diela. V konaní je ďalej
nesporné, že z búracích prác vznikol stavebný odpad, z ktorého časť bola odvezená na skládku odpadov
a časť bola spracovaná in situ, čiže na mieste stavby u žalovaného. Spracovaním odpadu formou

recyklácie vznikli 3 kopy, o čom svedčí aj fotodokumentácia, ktorá bola predložená v konaní. Predmetom
konania sú len tieto 3 kopy sutín (recyklátu). Za vykonané práce ktoré boli predmetom zmluvy o dielo
bola dohodnutá cena. Táto bola zo strany žalobcu fakturovaná a zo strany žalovaného uhradená. V
konaní nebolo sporné, že textáciu zmluvy o dielo navrhoval žalobca. Rovnako aj textáciu faktúr si
koncipoval žalobca. Vo vzťahu k predzmluvným zmluvným vzťahom mal súd preukázané z listinných

dôkazov, prednesov strán sporu a najmä z výsluchu strany sporu - žalobcu, že úmyslom žalovaného
bolo zabezpečiť firmu, ktorá by vedela zabezpečiť búracie práce na nehnuteľnostiach v ich vlastníctve.
Zároveň bolo preukázané že úmyslom žalovaného bolo zabezpečiť firmu, ktorá by vedela nakladať so
stavebným odpadom. Tento rozsah prác bol pokrytý uzatvorenou zmluvou o dielo. Súd mal preukázané,
žemedzistranamisporuprebiehalaajkomunikáciaohľadomďalšíchprác.Tietovšaksúviselisprípravou

územia na ďalšiu výstavbu. Z konania vyplynulo, že tento rozsah prác nebol v zmluve o dielo zahrnutý.
K realizácii týchto prác žalobcom nedošlo, nakoľko žalovaný na uskutočnenie týchto prác použil tretiu
osobu. V konaní bolo nesporné, že recyklát bol žalovaným spracovaný v rámci následnej výstavby na
pozemku u žalovaného.9. Súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi označenými žalobcom ako príloha č. 1 k Zmluve
o dielo. Súd vo vzťahu k týmto listinám uplatnil sudcovskú koncentráciu konania a na ne neprihliadal.

Žalobca tieto listiny predložil až na nariadenom pojednávaní. Na otázku sudcu, prečo sú tieto listiny
predkladané až v deň pojednávania, žalobca uviedol, že je tomu z dôvodu ich nemožnosti zaslať
súdu skôr. Tieto listiny prepracúvaval do formátu excel s poznámkami a nevedel ich v správnom
formáte predložiť súdu. Vo vzťahu ku akým skutkovým tvrdeniam ich predkladá žalobca uviedol, že
sú to v podstate podklady, ktoré sa týkali rozsahu cenového dojednania Zmluvy o dielo. Vzhľadom

na uvedené, súd vyhodnotil, že sa jedná o listinné dôkazy, ktoré neboli predložené včas a nevyplývali
z dovtedy vykonaného dokazovania ohľadom skutkových tvrdení. Vzhľadom na uvedené, súd uplatnil
vo vzťahu k týmto listinným dôkazom sudcovskú koncentráciu konania.

10. Súd nevykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predložených žalobcom: Emailovou komunikáciou
zo dňa 19.11.2021, 09.08.2022 a 11.08.2022. Súd vo vzťahu k týmto listinám uplatnil sudcovskú

koncentráciu konania a na ne neprihliadal, z dôvodu, že boli predložené oneskorene a z dôvodu že ich
predloženie nevyplynulo z dovtedy vykonaných skutkových tvrdení strán.

11. Súd návrh na vykonanie dokazovania výsluchom svedka – p. C., ktorý bol zodpovedný za
dojednávanie kontraktu a z výsluchu ktorého žiadal žalobca objasniť chápanie pojmov zamietol

z dôvodu, že výklad pojmov už bol vykonaný právnym zástupcom žalovaného, preto vykonanie tohto
dôkazu považoval za nehospodárne. Čo sa týka posúdenia pojmov po právnej stránke veci, súd
rozhodnutie odôvodnil tým, že právne posúdenie veci sa nezisťuje z výsluchu svedka, pretože to
je predmetom posúdenia súdu. Súd zamietol aj návrhy žalobcu na vykonanie listinných dôkazov -
predložením technickej správy a faktúr z rokov 2019 – 2022, pretože ich považoval za nehospodárne.

V konaní nebolo sporné, že predmetom sporu sú tri kopy sutí, ich kvalita či objem. Predmetom sporu
nebola tá časť odpadu, ktorá bola odvezená na skládku odpadov, čo sa snažil žalobca týmito dôkazmi
preukázať.

12. Podľa § 266 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej

„Obchodný zákonník“), pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti
súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou
zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

13. Podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny

výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

14. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení (ďalej „zákon o odpadoch),
odpad je hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s
týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

16. Podľa § 4 ods. 2 zákona o odpadoch, držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má

odpad v držbe.

17. Podľa § 77 ods. 1 písm. a) zákona o odpadoch, na účely tohto zákona stavebné odpady a odpady
z demolácií sú odpady, ktoré vznikajú v dôsledku uskutočňovania stavebných prác, zabezpečovacích
prác, ako aj prác vykonávaných pri údržbe stavieb, pri úprave stavieb alebo odstraňovaní stavieb (ďalej

len „stavebné a demolačné práce“).

18. Podľa § 77 ods. 2 zákona o odpadoch, pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri stavebných
a demolačných prácach, vykonávaných v sídle alebo mieste podnikania, organizačnej zložke alebo v
inom mieste pôsobenia právnickej osoby alebo fyzickej osoby – podnikateľa, je právnická osoba alebo

fyzická osoba – podnikateľ, ktorej bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu; pri vykonávaní
obdobných prác pre fyzické osoby je pôvodcom odpadu ten, kto uvedené práce vykonáva.19. Podľa § 77 ods. 3 písm. c) zákona o odpadoch pôvodca odpadu podľa odseku 2 zodpovedá za
nakladanie s odpadmi podľa tohto zákona a okrem povinností podľa § 14 ods. 1 je povinný, stavebné
odpady a odpady z demolácií prednostne materiálovo zhodnotiť a výstup z recyklácie realizovaný

v mieste vzniku prednostne využiť pri svojej činnosti, ak to technické, ekonomické a organizačné
podmienky dovoľujú.

20. Podľa § 6 ods. 1 zákona o odpadoch, hierarchia odpadového hospodárstva je záväzné poradie
týchto priorít: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné použitie, c) recyklácia, d) iné

zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.

21. Podľa § 3 ods. 15 zákona o odpadoch, recyklácia je každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou
sa odpad opätovne spracuje na výrobky, materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné
účely, ak § 42 ods. 12, § 52 ods. 18 a 19 a § 60 ods. 15 neustanovuje inak; recyklácia zahŕňa
aj opätovné spracovanie organického materiálu. Recyklácia nezahŕňa energetické zhodnocovanie a

opätovné spracovanie na materiály, ktoré sa majú použiť ako palivo alebo na činnosti spätného
zasypávania.

22. Podľa § 6 ods. 8 zákona o odpadoch, zhodnocovať odpad recykláciou umožňujúcou získavanie
surovín je prípustné, ak nie je možné alebo účelné predchádzanie jeho vzniku alebo nie je možný a

účelný postup podľa odseku 7.

23. Podľa § 135b ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej
„Občiansky zákonník“), ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom
novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho,

o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek z nich súd.

24. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

26. Vo veci bolo v prvom rade potrebné posúdiť predzmluvné vzťahy strán sporu, ktoré viedli
kuzatvoreniuzmluvyodielo.Následnebolopotrebnéposúdiť,čobolopredmetomzmluvyodielo,aktoré
činnosti táto zmluva nezahŕňala. Následne bolo potrebné sa vysporiadať s právnou otázkou, ktorá sa
týkala nakladania s odpadmi v danom prípade a následkov, ktoré z toho pre strany sporu vyplývali.

27. Súd pri posudzovaní predzmluvných vzťahov vychádzal so skutkových tvrdení strán sporu
a z vykonaného dokazovania s použitím interpretačných zásad zakotvených v Obchodnom zákonníku.
Je totižto nespornou skutočnosťou, že strany sporu sú podnikateľmi a činnosť bola vykonávaná medzi
nimi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. Žalobca je totižto firmou, ktorá je oprávnená vykonávať

uskutočňovanie stavieb a ich zmien, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov,
čo zahŕňa aj búracie práce a s tým súvisiace práce pre nakladanie s odpadmi. Na druhej strane žalovaný
mal nehnuteľnosti, ktoré chcel zbúrať a vzniknutý pozemok chcel použiť na výstavbu nových budov.
Obe strany sporu mali vedomosť o tom, že z búracích prác vznikne stavebný odpad, s ktorým malo
byť naložené v súlade s právnymi predpismi a rozhodnutím Obvodného úradu životného prostredia

č. ŠSOH-2008/03413-2 zo dňa 02.11.2008 (čl. VI bod 2 zmluvy o dielo). Aj vykonaného dokazovania
bolo nesporné, že žalovaný chcel, aby so stavebným odpadom bolo naložené tak, aby ho čo najmenej
ekonomicky zaťažil a tak aby boli zachované postupy v zmysle zákona o odpadoch. To znamená, že
žalovaný prejavil vôľu na demoláciu stavby a recykláciu tej časti odpadu, ktorá mohla byť následne
využitá pre ďalšiu výstavbu. Uvedený postup vyplýva aj priamo zo zákona o odpadoch, ktorý určuje

v ustanovení § 6 hierarchiu odpadového hospodárstva, tzn. jedná sa o postup ako má subjekt,
ktorý s odpadmi nakladá postupovať. Pretože pre hierarchiu odpadového hospodárstva je záväzné
nasledovné poradie nakladania s odpadmi: a) predchádzanie vzniku odpadu, b) príprava na opätovné
použitie, c) recyklácia, d) iné zhodnocovanie, napríklad energetické zhodnocovanie, e) zneškodňovanie.Uvedený postup musel byť žalobcovi známy, keďže sa jedná o spoločnosť, ktorá nakladá so stavebnými
odpadmiakosúčasťoubúracíchprác.Súdzuvedenéhonemalpochybnostiovôlistránpreduzatvorením
zmluvy o dielo, ktorá jednoznačne smerovala k nakladaniu so stavebným odpadom týmto spôsobom.

Z konania nevyplynulo, že by žalovaný dal výslovný príkaz na odvoz celého stavebného odpadu na
skládku. Uvedené je aj nelogické, keďže je nesporné, že na pozemku plánoval ďalšiu výstavbu, kde
na vybudovanie základov potreboval materiál, ktorým boli práve sutiny. Súd teda uzatvára, že bolo
v konaní preukázané, že predmetom zmluvy o dielo boli búracie práce a nakladanie so stavebným
odpadom, s postupom v zmysle pravidiel stanovenej v rámci odpadového hospodárstva, ktorá priamo

určuje prednosť recyklácie pred jej zneškodnením.

28. Súd mal preukázané v konaní, že nakladanie so vzniknutým recyklátom nebolo súčasťou zmluvy
o dielo. Tieto činnosti boli síce medzi stranami sporu dohadované, ale v konaní nevyplynulo, že by
k dohode o jeho využití došlo. Skutočnosť, že žalobca nebol oslovený na vykonanie zásypových
a prípravných prác pri budovaní nových stavieb nie je jednak predmetom sporu, ale rovnako nebolo

preukázané, že by si žalovaný takéto práce od žalobcu objednal. Preto súd nevidí porušenie v tom, že sa
žalovaný nakoniec rozhodol tieto práce, súčasťou ktorých bolo aj použitie recyklátu zadať na realizáciu
inému subjektu. I keď súdu neuniklo pozornosti, že žalobca s vykonávaním týchto prác rátal a pociťuje
z uvedeného postupu žalovaného ujmu.

29. Spornou skutočnosťou v tomto konaní bola právna otázka ohľadom nakladania so stavebným
odpadom a dôsledkov s tým spojených. Súd považoval argumentáciu žalobcu o tom, že v zmluve sa
nachádza pojem likvidácia odpadu za účelovú, nakoľko všetkým bolo zrejmé, že pri nakladaní s odpadmi
sa musí dodržiavať zákonný postup a že v súvislosti s tým to, čo bolo možné použiť opätovne mal
žalovaný záujem použiť na novú výstavbu, na ktorej chcel participovať práve sám žalobca.

30. Súd sa ďalej zaoberal právnou otázkou toho, čo vzniklo z búracích prác. V konaní totižto žalovaný
namietal skutočnosť, že výsledkom búracích prác nie je odpad v zmysle zákona o odpadoch, ale že sa
jedná o špecifický odpad, ktorý dosiahol stav konca odpadu (§ 2 ods. 2 písm. b) zákona o odpadoch).
Súd sa s právnou argumentáciou žalovaného nestotožnil. V zmysle § 77 ods. 1 písm. a) zákona

oodpadochstavebnéodpadyaodpadyzdemoláciísúodpady,ktorévznikajúvdôsledkuuskutočňovania
pri odstraňovaní stavieb. Pôvodcom odpadu, ak ide o odpady vznikajúce pri demolačných prácach,
vykonávaných v sídle podnikania, alebo v inom mieste pôsobenia právnickej osoby je právnická osoba,
ktorej bolo vydané povolenie podľa osobitného predpisu. Bolo nesporné, že týmto subjektom bol práve
žalovaný. Pôvodca odpadu nesie zodpovednosť za nakladanie s odpadmi. Čiže jeho povinnosťou

bolo stavebné odpady a odpady z demolácií prednostne materiálovo zhodnotiť a výstup z recyklácie
realizovaný v mieste vzniku prednostne využiť pri svojej činnosti, ak to technické, ekonomické a
organizačné podmienky dovoľovali. Na zabezpečenie splnenia tejto zákonnej povinnosti si žalovaný
zazmluvnil práve žalobcu. Je nesporné, že žalobca so stavebným odpadom naložil takým spôsobom, že
časť stavebného odpadu odviezol na skládku (to znamená, tá časť, ktorá sa nedala ďalej využiť) a časť

odpadu zrecykloval u žalovaného (in situ) (ktorá je predmetom tohto konania). Z recyklácie vznikli tri
kopy sutín rôznej zrnitosti, ktoré následne použil pri výstavbe nových budov. Pod pojmom recyklácia
sa rozumie každá činnosť zhodnocovania odpadu, ktorou sa odpad opätovne spracuje na výrobky,
materiály alebo látky určené na pôvodný účel alebo iné účely. Súd zo skutkových tvrdení a z vykonaných
dôkazov mal preukázaný prejav vôle žalovaného s tým, že s recyklátom, čiže tým čo vzniklo potom

ako sa so stavebným odpadom nakladalo, chce naložiť vo vlastnej réžii, konkrétne chce ho použiť
v následnej výstavbe a o tomto úmysle mal žalobca vedomosť a sám chcel svojou činnosťou participovať
za účelom dosiahnutia zisku z takejto činnosti, kedy by pre žalovaného tento recyklát zapracúval do
vzniknutých zásypov. Z uvedeného teda vyplýva, že držiteľom odpadu až do času jeho zrecyklovania
bol pôvodca odpadu, ktorý bol zodpovedný za riadne nakladanie so vzniknutým odpadom počas celej

tejto doby. Uvedené neovplyvňuje skutočnosť, že si na realizáciu uvedenej činnosti zazmluvnil žalobcu.
Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca vykonával činnosť recyklácie pre žalovaného v zmysle zmluvy
o dielo a touto činnosťou sa nestal vlastníkom recyklátu.

31. Súd sa nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu o tom, že z dôvodu vecnej pôsobnosti

kogentného zákona o odpadoch, jeho vlastnícke právo k recyklátu vzniklo ex lege spracovaním veci
a rovnako ex lege zaniklo vlastnícke právo k pôvodnému odpadu na strane žalovaného. Ako príklad
k svojej argumentácii uvádzal, že k uvedenému právnemu stavu dochádza aj pri komunálnom odpade,
kedy osoba, ktorá sa chce svojej veci zbaviť, tým že vec vyhodí, prejaví vôľu na tom, že už vlastníkomnechce byť. Uvedená argumentácia však nemôže byť použitá v prejednávanej veci. Pretože úprava
komunálneho odpadu je upravená v zákone o odpadoch osobitne. Rovnako ako tomu je pri právnej
prave so stavebným odpadom. Súd uvádza, že zákon o odpadoch je osobitným právnym predpisom

voči ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje právnu úpravu spracovania veci a vzniku
vlastníckeho práva k takto-novovzniknutej veci. Je pravdou, že spracovaním cudzej veci je jedným
zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníctva k novej veci, pokiaľ nedošlo k jej spracovaniu na
základe dohody. V prípade, že dôjde k spracovaniu cudzej veci na základe dohody, vlastníkom novej
veci sa stane osoba označená v dohode. Ustanovenie § 135b Občianskeho zákonníka upravuje

nadobúdanie vlastníctva len v tých prípadoch, ak dohoda medzi spracovateľom a vlastníkom veci
absentuje. V danom prípade bolo predmetom zmluvy o dielo nakladanie s odpadmi, ktoré zahŕňa aj
proces recyklácie. Je nesporné, že uvedenú činnosť žalobca vykonával pre žalovaného. Z dohody
zmluvných strán nevyplýva vôľa strán na zbavení sa vlastníckeho práva žalovaného k vzniknutému
recyklátu. Zo skutkových zistení práveže vyplýva, že žalovaný mal záujem ho ďalej využívať na stavebné
účely. A na jeho zmenu (zmenu stavebného odpadu na recyklát) použil práve žalobcu. Z daného teda

vyplýva, že v prejednávanom prípade nemožno použiť právnu úpravu ustanovenia § 135b Občianskeho
zákonníka o spracovaní cudzej veci s následkom vzniku vlastníckeho práva originárnym spôsobom na
strane žalobcu. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti potom následne aj uplatnený nárok na zaplatenie
bezdôvodného obohatenia titulom spracovania cudzej veci žalovaným nemá právny základ. Súd totižto
v danom prípade dospel k záveru, že v danom prípade vlastnícke právo k recyklátu zostalo žalovanému,

vzhľadom na jeho postavenie ako pôvodcu odpadu a prejavenú vôľu nakladať s ním v zmysle právnych
predpisov. Skutočnosť, že recyklát použil na novú výstavbu nemožno označiť ako činnosť, ktorá by
odporovala zákonu. Práve naopak, takéto konanie bolo vykonané v súlade s predpismi upravujúcimi
nakladanie s odpadmi.

32. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť,
ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň
právo na poskytnuté plnenie. Uvedené sa však na prejednávaný prípad nevzťahuje, nakoľko súd dospel
k záveru, že žalobca sa nestal vlastníkom recyklátu, ktorý bol neskôr spracovaný.

33.Spoukazomnavšetkyvyššieuvedenéskutočnosti,súdpoposúdenívecidospelkzáveru,žežalobca
nenadobudol vlastnícke právo k recyklátu ani originárnym spôsobom ani na základe dohody strán sporu.
Z tohto dôvodu uplatňovaný nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia z titulu spracovania cudzej
veci žalovaným súd považuje za nedôvodný. Preto žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. (výrok I.

tohto rozsudku)

34. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady
úspechu tak, že žalovanej strane, ktorá bola v konaní úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu s tým, že o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením. (výrok
II. tohto rozsudku)

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť
aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej,
má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej

inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia
sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol
uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.