Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. február 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 0T/64/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2218011350
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Molitorys

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2218011350.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou JUDr. Danou Molitorys v trestnej veci obžalovaného: W.

K.É., E.. XX.XX.XXXX K. B. S., J. I. B. Q. XXX/XX, F. - F. S., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.02.2024 v Dunajskej Strede
takto

r o z h o d o l :

obžalovaný W. K., E.. XX.XX.XXXX K. B. S., J. I. B. Q. XXX/XX, F. - F. S.,

sa uznáva za vinného, že

v čase medzi 10:10 hod. do 10:30 hod. dňa 22.05.2018 na poľnej ceste v katastri obce Okoč, okres
Dunajská Streda smerujúcej od miesta zv. T. smerom do obce F. sa vyhrážal tam prítomnému J. K.,
E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XXX, F. D. a to slovami v maďarčine „rozjebem ti hlavu, jebnem do teba nôž“,
ktoré vyhrážky ako aj agresívne správanie sa páchateľa vyvolali u poškodeného J. K., E.. XX.XX.XXXX,
dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že svoje vyhrážky uskutoční,
t e d a

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu ukladá

Podľa § 44 Trestného zákona upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože považuje trest uložený obvinenému rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Tk/1/2020 zo
dňa 08.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3To/28/2021 zo dňa 18.05.2021,
právoplatným dňa 18.05.2021, podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného

zákona vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Dunajská Streda bola dňa 24.05.2018 doručená obžaloba prokurátora Okresnej
prokuratúry Dunajská Streda č. X Z. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 24.05.2018 na obvineného W.K.,E..XX.XX.XXXX K. B. S. (ďalej len „obvinený“ alebo „obžalovaný“) pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na
skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom zo dňa 18.11.2019 obžalovaného podľa
§ 285 písmeno a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Dunajská Streda
sp. zn. X Z. XXX/XX/XXXX-X zo dňa 24.05.2018, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že - v čase okolo 10,00

hod. dňa 22.05.2018 na poľnej ceste v katastri obce Okoč, okres Dunajská Streda smerujúcej od miesta
zv. T. smerom do obce F. sa vyhrážal tam prítomnému J. K., E.. XX.XX.XXXX, J. I. S. XXX, F. D. a to
slovami v maďarčine „rozjebem ti hlavu, jebnem do teba nôž“, ktoré vyhrážky ako aj agresívne správanie
sa páchateľa vyvolali u poškodeného J. K., E.. XX.XX.XXXX, dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, že
svoje vyhrážky uskutoční, - pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3To/59/2020 zo dňa 24.11.2020 na podklade odvolanie
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa 18.11.2019
podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a
podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova
prejednalarozhodol.Vpredmetnomuzneseníodvolacísúduložilsúduprvéhostupňaodstrániťvytýkané

nedostatky, v prvom rade dokazovanie zamerať na zistenie pravdivosti údajov na fotodokumentácií
z kamerového záznamu s akcentom na čas tam uvedený, v prípade potreby nariadiť znalecké
dokazovanie na preukázanie toho, či s údajmi nemanipulovala tretia osoba, resp. či údaje boli riadne
zosynchronizované; v závislosti do výsledku ustáliť presný časový sled udalostí v inkriminovaný deň.
Okresnému súdu bola ďalej uložená povinnosť zopakovať dokazovanie, so zameraním nielen na dôkazy

svedčiace v prospech obžalovaného, ale s rovnakou náležitosťou pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v
neprospech obžalovaného (t.j. tých, ktoré podporujú tvrdenia poškodeného); všetky dôkazy následne
vyhodnotiť vo vzájomnom súhrne a presvedčivo zdôvodniť svoje úvahy.

Na hlavnom pojednávaní vykonal súd dokazovanie výsluchom obžalovaného, čítaním zápisnice o

výsluchu obvineného z prípravného konania zo dňa 22.05.2018; výsluchom poškodeného J. K.;
výsluchom svedkov I. Z., Y. O., P. K., Š. T., P. I. W. M. K.; oboznámením podstatného obsahu listinných
dôkazov - zápisnica o konfrontácii medzi obvineným a svedkom zo dňa 22.05.2018; oznámenie
Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda, Obvodné oddelenie PZ Veľký Meder zo dňa
31.05.2019; správa o povesti obce Okoč; GPS záznam zo dňa 22.05.2018; čestné prehlásenie I. Z. W.

Y. O. F. Y. B.W. XX.XX.XXXX; odpoveď spoločnosti Nostalgia; rozhodnutia Okresného úradu Dunajská
Streda, odbor všeobecnej vnútornej správy č. 269/15 zo dňa 27.05.2015 a č. 147/15 zo dňa 18.05.2015;
trestný rozkaz Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/41/2022 zo dňa 16.06.2017; podstatný
obsah spisového materiálu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Tk/1/2020; výpis z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2019; odpis registra trestov zo dňa

18.11.2019 a dňa 01.02.2024; výpis z evidencie CESDAP zo dňa 01.02.2024; odpoveď na lustráciu v
Sociálnej poisťovni zo dňa 01.02.2024; odpoveď na lustráciu v registri Generálnej prokuratúry zo dňa
01.02.2024.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou

ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až
na jeden rok.

Vychádzajúc zo znenia ustanovenia § 360 Trestného zákona je možné ustáliť, že subjekt prečinu
nebezpečného vyhrážania je všeobecný, páchateľom môže teda byť ktorákoľvek trestne zodpovedná

fyzická osoba. Objekt uvedeného prečinu je nevyhnutné vymedziť ako samotné medziľudské vzťahy
medzi jednotlivými osobami, ako aj samotné neodňateľné právo každého, aby nebol predmetom
vyhrážok. Subjektívna stránka spočíva v úmyselnom zavinení páchateľa, nakoľko zavinenie nie je
vyjadrené, pričom je nevyhnutné aplikovať všeobecný § 17 Trestného zákona. Objektívna stránka
prečinunebezpečnéhovyhrážaniaspočívavovyhrážanísainémusmrťou,ťažkouujmounazdravíalebo

inou ťažkou ujmou, a to takým spôsobom, že to môže vzbudiť u poškodeného dôvodnú obavu z ich
uskutočnenia. Pojem "vyhrážanie" je nevyhnutné vykladať tak, že sa ním rozumie verbálny, písomný,
neverbálny prejav, ktorý sa však reálne musí dostať do sféry poškodeného, t.j. poškodený musí byť
objektívne schopný vnímať takýto prejav páchateľa, ako aj subjektívne musí takýto prejav vyhodnotiť akovyhrážanie. Samotná vyhrážka musí byť vážne mienená, pričom sa nevyžaduje, aby páchateľ reálne
chcel naplniť to, čím sa poškodenému vyhráža. Páchateľ musí vyhrážku realizovať vážne v tom zmysle,
že chce, aby táto vyvolala dôvodnú obavu u poškodeného. Pod pojmom "dôvodná obava" rozumieme

taký subjektívny pocit poškodeného, ktorý na základe vonkajšieho prejavu vôle páchateľa (vyhrážanie,
ktoré je objektívne a subjektívne vnímané poškodeným) vzbudzuje reálnu obavu o jeho život, zdravie
alebo iné vzťahy. Dôvodná obava poškodeného musí byť pre naplnenie uvedenej skutkovej podstaty
reálne daná. Nepostačuje, ak poškodený vyhlási, že prejav páchateľa u neho vzbudil dôvodnú obavu.
Samotnú dôvodnú obavu je nevyhnutné posudzovať vzhľadom na charakter konania páchateľa, ako aj

na okolnosti prípadu. Poškodený by mal byť schopný reálne uviesť, akým spôsobom sa u neho táto
dôvodná obava prejavila.

Obžalovaný W. K., ktorý urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku o tom, že zo
spáchania skutku sa cíti byť nevinný, ku skutku nedošlo, na hlavnom pojednávaní vo svojej výpovedi
uviedol, že v daný deň mu o pol ôsmej ráno volal István, aby vykopali jamu pre zvieratá. Nasadol do

bagra, išiel do chotára, urobili jamu a ako išli naspäť, poškodený stál na kraji cesty s traktorom a on išiel
vedľa neho. Potom ho naraz zavolali z polície, aby sa dostavil, lebo naňho podali trestné oznámenie,
potom ho zobrali do cely, odtiaľ išiel domov. Ešte v daný deň sa stretol s Csápaiom, ktorý mu povedal,
že sa nezastavil. Keď skončili s prácou a išli okolo poškodeného mohlo byť okolo deviatej, ešte nebolo
10. Išli na kávu, potom išli s priateľom do A. do reštaurácie a tam sa naobedovali. Z baru odchádzali

medzi pol jedenástou a jedenástou. V čase zadržania nevedel, že T. išiel za ním traktorom, lebo bager
robí veľký prach, že to nevidno. Stretol ho na pumpe a povedal mu, čo sa stalo a on povedal, že to nie
je pravda, že sa nezastavil. S poškodeným boli niekedy kamaráti, chodieval k nemu na kávu ešte pred
prvým konfliktom. Meria 185 cm a váži 99 kg.

Obžalovaný W. K.K. prípravnom konaní vypovedal, že jeho firma vlastní JCB Bager žltej farby, s ktorým
bol dňa 22.05.2018 v čase okolo 10.00 hod. na poľnej ceste smerom z miesta zvanom T.D. E. F. F..
Uviedol, že ako išiel po uvedenej poľnej ceste tak na kraji cesty videl stáť traktor, v ktorom videl, že
šoférom je osoba J. K., s ktorým mal v minulosti spor, ktorý sa skončil tým, že Okresný súd Dunajská
Streda mu uložil povinnosť zaplatiť peňažný trest v sume 500 eur. Keďže s touto osobou - J. K. nechcel

mať nič spoločné, preto ani nezastavil a išiel ďalej smerom do obce Okoč do pohostinstva zv. Cool Cafe
Bar, kde dorazil v čase okolo 10.05 hod. Obvinený uviedol, že dňa 22.05.2018 sa v čase okolo 10:00
hod. na poľnej ceste smerujúcej na obec Okoč osobe menom J. K. nevyhrážal, ani sa s ním nerozprával,
dokonca sa ani nezastavil opýtať sa, prečo stojí pri ceste. Obvinený doplnil, že v čase keď sa stretol s
osobou J. K. na predmetnej poľnej ceste nebol nikto iný, boli tam iba oni dvaja s vozidlami.

Poškodený J. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v daný deň ho poslali kosiť traktorom na miesto,
kde došlo ku skutku. Zaparkoval pri ceste a obžalovaný išiel oproti, zastavil sa a prišiel k nemu. Opýtal
sa ho, čo ho ohovára v presse, on mu povedal, že naňho nerozpráva nič. Potom sa tak vyjadril, že mu
rozjebe hlavu, on mu na to, že nemusí nikomu rozjebať hlavu. Potom mu obžalovaný povedal, aby nebol

múdry, lebo doňho jebne nožom. Poškodený potom pokračoval v práci. Ku skutku došlo v daný deň
okolo 10:15 hod. keď tam prišiel, bolo asi 10:05 hod. a 5 minút na to prišiel obžalovaný. Obžalovaný
prišiel na miesto na žltom traktorovom bagri. Nevie, či bol zapnutý motor na bagri obžalovaného, na
jeho traktore nebol. Obžalovaný mal oblečené niečo s krátkym rukávom, nevie, čo mal dole oblečené,
lebo bol nervózny. Celé to trvalo 3 až 4 minúty. Po skutku pokračoval v práci a o 12:00 hod. odišiel na

obed. Políciu po skutku nekontaktoval, volal X. K., či by ho nezobral na políciu. Tento ho nemohol zobrať,
lebo pracoval, zobrala ho jeho matka. Poškodený doplnil, že obžalovaný ho pred dvoma rokmi atakoval
fyzicky, vtedy sa mu roztrhla blana v uchu. Odvtedy u poškodeného dvakrát vypukol požiar v dome a
keď obžalovaný išiel oproti v aute ukazoval mu stredný prst. Keď došlo ku skutku bolo 10:15 hod., bál sa
a bol zmätený, bol v práci a rozhodol sa, že pôjde o 12:00 hod. na obed a povie vedúcemu, čo sa stalo

a že chce ísť podať trestné oznámenie. Pri komunikácii s obžalovaným žiadnu zbraň nevidel, žiadne
gestá voči nemu obžalovaný nepoužíval, videl len, že obžalovaný je veľmi nervózny. Poškodený uviedol,
že predtým nikdy nemali konflikt. Poznajú sa asi 15 rokov.Obžalovaného sa podľa poškodeného v obci
každý bojí. Konflikt má obžalovaný aj so svedkyňou P. K., ktorú obžalovaný napadol. Obžalovanému
nikdy nepoškodil, nič naňho nehovoril.

Svedkyňa I. Z. sa na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2019 k incidentu nevedela vyjadriť. Obžalovaný
bol v daný deň okolo deviatej až pol desiatej v kaviarni, kde pracuje. Bol tam so Y. O., nevie, ako tam
prišiel, nevie, čo mal oblečené.Svedkyňa si nepamätala, či obžalovaný bol dňa 21.05.2018 v podniku,ale s určitosťou vedela, že dňa 23.05.2015 tam bol, nevedela však uviesť kedy presne. Prečo si pamätá
práve na deň 22.05.2018, keď na deň 21.05.2018 a 23.05.2018 sa nepamätá, vysvetliť nevedela.

Svedkyňa I. Z. na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2022 vypovedala, že obžalovaného pozná, je to jej
bývalý šéf a bývalý manžel jej tety. K veci svedkyňa uviedla, že na presný dátum a čas si nepamätá,
ale spomína si na to, že v kaviarni, kde pracuje sa objavili so Y. a poobede ho dvaja policajti hľadali v
kaviarni. Nič konkrétne o incidente, ktorý sa mal stať 22.05.2018 medzi obžalovaným a poškodeným
svedkyňa uviesť nevedela. Dodala, že bola v kaviarni, aj oni tam boli - Y. W. W., ale že čo sa presne

stalo, to nevedela. Uviedla, že si pamätá, že za krátku dobu po otvorení došli Y. W. W., lebo nebolo
zvyčajné, že dvaja policajti poobede hľadali jej šéfa, preto to v nej zostalo. Svedkyňa nepoznala dôvod,
pre ktorý tam boli policajti, rovnako od nej nikto nežiadal kamerové záznamy. Svedkyňa vypovedala,
že nemala prístup na to, aby zasahovala do kamerových záznamov a v čase, keď pracovala v kaviarni
vo vnútri nebol monitor, na ktorom by bolo vidieť, čo sa deje pred kaviarňou vonku. Podľa vedomosti
svedkyne mal prístup ku kamerám obžalovaný, či aj niekto iný, uviesť nevedela.

Svedok Y. O. na hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2019uviedol, že v daný deň sa stretol s obžalovaným
v kaviarni okolo štvrť na desať, pol desiatej, popíjali kávu, rozprávali sa. Obžalovaný ho poprosil, aby
ho zobral do K. A. na stavbu, predtým sa mali zastaviť na obed. Naobedovali sa, dali si kávu a potom
ho zobral do A. na stavbu. Používal čierne I., EČV: B. XXXAB alebo BA, nevie presne. O zadržaní

obžalovaného sa dozvedel na druhý alebo tretí deň od mladšieho brata obžalovaného. Do kaviarne prišli
naraz, zdržali sa hodinu alebo viac. Poškodeného nepozná, o konflikte vie od obžalovaného.

Svedok Y. O. na hlavnom pojednávaní dňa 04.02.2022 uviedol, že s obžalovaným sa pozná 10 až 15
rokov, poškodeného nepozná, videl ho len raz. K incidentu, ktorý sa mal stať dňa 22.05.2018 mezdi

obžalovaným a poškodeným sa nevedel vyjadriť, uviedol, že nebol priamym svedkom daného incidentu
a o incidente sa dozvedel, keď dostal papier zo súdu a predtým o tom počul v dedine, s obžaovaným
sa o konfikte nerozprávali, len mu povedal, kvôli čomu sa má dostaviť na súd. Obžalovaný mu ohľadne
incidentuuviedol,žechlappodalnaňhotrestnéoznámenie,žesamuvyhrážal,alevtomčase,čooznačil,
bol obžalovaný s ním, preto musel prísť vypovedať, že boli spolu. Pamätal si, že boli spolu na obede

vo K. A. a odtiaľ ho zobral na stavbu, kde pracoval. K tomu, ako si môže pamätať po roku tak presne, že
v ten deň boli spolu uviedol, že vtedy pracoval u nich pri dome a dodal, že keď obžalovanému povedal,
že má ísť na súd, obžalovaný mu povedal kvôli čomu, nepovedal mu, ako má vypovedať. Svedok
následne vypovedal, že dňa 23.05.2018 kedy podpísal čestné prehlásenie a legalizoval svoj podpis na
matrike vedel o tom, že obžalovaný je obmedzený na osobnej slobody v súvislosti s daným skutkom,

teda sa o tom prvý krát dozvedel ešte pred tým, nepamätal si presne. Keď bol predvolaný na súd ako
svedok,skutočnostiaokolnosti,ktoréuvádzalvosvedeckejvýpovedi,sipamätalpodľanímpodpísaného
čestného prehlásenia. Podľa výpovede svedka mu obsah svedeckej výpovede rovnako pripomenul
obžalovaný, ktorého kontaktoval po doručení predvolania na hlavné pojednávanie. Na otázku obhajcu
uviedol, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v jeho predchádzajúcej výpovedi na hlavnom pojednávaní ako

aj v predmetnom čestnom vyhlásení týkajúce sa časových prehľadov a jednotlivých miest, kde sa mal
v inkriminovaný deň zdržiavať s obžalovaným, sú pravdivé. Svedok nepripustil možnosť, že v časových
intervaloch približne od 9:45 hod. do 13:00 hod. by obžalovaný mohol byť mimo jeho prítomnosti, lebo
boli celý čas spolu. Svedok mal vedomosť o tom, že v bare Cool Cafe Bar boli vtedy funkčné kamery,
on však tieto kamery technicky nespracoval, nerozumie takým veciam. Svedok sa nevedel vyjadriť, či

kamery vtedy zaznamenávali letný alebo zimný čas. K čestnému prehláseniu uviedol, že ho diktoval pani
na obecnom úrad s tým, že o napísanie ho poprosil brat obžalovaného M.Á. K., nešiel sám od seba.
Podľa udania svedka, predtým ako išiel na obecný úrad nemal k dispozícii fotografie z kamerového
záznamu pričom presný čas, ktorý uvádza v čestnom prehlásení (9:40 hod) vedel, lebo predtým sa o
tom rozprával s M. K. a tak im ten čas vychádzal.

Svedkyňa P. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený prišiel k nim do reštaurácie a prosil
jej syna, aby ho odviezol na políciu, lebo obžalovaný sa mu vyhrážal s nožom, priblížil sa k nemu a
povedal mu, že čo to rozprával v pohostinstve, že ho chytí a jebne doňho nôž. Jej syn povedal, že
pracuje a nemôže, ale ona ho zobrala, lebo pozná poškodeného aj obžalovaného a vedela pochopiť,

ako sa cíti. Predtým jej poškodený povedal, že mu podpálili dom a niekoľkokrát sa mu vyhrážali a keď
išiel na poli, tak sa k nemu priblíži a prenasleduje ho. Obžalovaný a poškodený sa už u nej bili, vtedy
natrhol poškodenému ušný bubienok. Vtedy len poškodený bol odvážny a podal trestné oznámenie.
Poškodeného zobrala na políciu do Dunajskej Stredy. Poškodený prišiel okolo druhej autom, povedal, žebol napadnutý nožom. Po vykonaní konfrontácie s poškodeným (ktorý opätovne uviedol, že obžalovaný
nemal u seba nôž), svedkyňa uviedla, že nedávala pozor, možno to zle pochopila a zle sa vyjadrila,
poškodený má vedieť, čo a ako.

Svedok Š. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 22.05.2018 požiadal obžalovaného, aby
vybagroval s ním jednu jamu, potrebovali zakopať zverinu. Obžalovaný mu zavolal ráno okolo deviatej,
že teraz má čas, dorazili na miesto, to vybagrovali. Keď skončili, obžalovaný išiel dopredu, lebo mal
pokazenú smerovku, on (svedok) mal ešte telefonát. Išiel za obžalovaným po poľnej ceste až na hlavnú

cestu, po ceste pred koľajnicami ho predbehol, išiel pomaly, aby spolu dorazili na hlavnú cestu. Keď
videl, že obžalovaný odbočil smerom do dediny, išiel nahlásiť, kde urobili jamu. Keď sa vrátil z družstva,
bager obžalovaného stál v strede obce pri novinovom stánku, obžalovaného nevidel. Nevšimol si, že by
obžalovaný zastavil, išiel pomaly, aby ho nestratil, keď sa pozeral do zrkadla, tak ho videl. Prišli spolu
na križovatku, aby mohol označiť, že ide smerom do dediny.

Svedok P. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná z videnia, mali obchodné
vzťahy, lebo mu robil kamerový systém v krčme, kde sa mal stať skutok. Svedok uviedol, že montoval
kamerový systém na kaviarni. K fungovaniu kamerového systému, čo sa týka synchronizácie v súvislosti
zo zmenou letného a zimného času poznamenal, že kamerový systém sa štandardne nastavuje, v
pravidelných intervaloch aktualizoval čas, asi v týždenných intervaloch, ak sa nepreruší prístup na

internet. Svedok uznal, že je možné zasahovať resp. meniť tento systém treťou osobou, ak tretia
osoba pozná heslo. Svedok doplnil, že on vždy heslo zasiela sms správou objednávateľovi. Svedok
uviedol, že pri výpadku internetu je možné, že nedôjde k automatickej aktualizácii času, avšak doplnil,
že príkaz tam ostane, čiže pri obnovení internetu by to malo byť prvé, čo ten systém urobí. Podľa
udania svedka, informácia, či v určitom časovom úseku došlo k výpadku a aktualizácia nenastala sa

dá spätne vyhľadať v histórii len do času, dokým je kamerový záznam uchovaný, po tomto čase sa
mažú staré dáta novými a rovnako je to v prípade zásahu treťou osobou pri použití hesla. Svedok
ďalej vypovedal, že bol vyzvaný súdom na predloženie záznamu z kamier na prevádzke obžalovaného
z roku 2018, svedok však zdôraznil, že požadované záznamy vybral z nahrávača, tieto však nevidel a
odovzdal ich pánovi M. K.. Odovzdal mu pevný disk s tým, že pred tým ako mu pevný disk odovzdal,

on nerobil zásah do časových údajov, v ktorých boli zaznamenávané jednotlivé záznamy a podľa
názoru svedka je nemožné pre bežného užívateľa na takto odovzdanom pevnom disku vykonať spätne
zmenu zaznamenaného záznamu v časti času, ktorý je zaznamenávaný, pretože dátum a čas je na
každom obrázku, každej snímke. Svedok ďalej vyjadril názor, že z takto odovzdaného pevného disku
sa dajú vytlačiť z jednotlivých časových údajov/záznamov fotografie, pričom na zmenu zobrazenia

zaznamenaného času na zázname by bolo treba zmenu času urobiť predtým, teda pred nahrávkou.
Doplnil, že sa jednalo o plne digitálny systém. Svedok si pamätal, že M. K. predmetné záznamy žiadal
z dôvodu, že sa niečo stalo v krčme, bližšie to nešpecifikoval.

Svedok M. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný je jeho brat. Svedok vypovedal, že

zavolal pána I. na žiadosť pána obhajcu, ktorý ho poprosil, aby tieto nahrávky zabezpečil a pán Beko
mu to odovzdal vo forme hardisku. Svedok dodal, že nakoľko nepotrebovali zábery z celého dňa, vytlačil
iba tie, ktoré potrebovali, na ktorých bolo vidieť, že jeho brat a Y. O. kedy opúšťali kaviareň. Presný
čas si svedok nepamätal, podľa svedka to malo byť okolo 12:00 poludnia. Svedok dodal, že keď jeho
brata predvolali na výsluch (rozhodovanie o väzbe - pozn. súdu) vtedy priniesol fotografie na žiadosť

pána obhajcu na Okresný súd Dunajská Streda. Svedok uviedol, že nezasahoval do obsahu záznamu,
zároveň uviedol, že nedisponoval heslom ku kamerám.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkom zo dňa 22.05.2018 vyplynulo, že poškodený J.
K. pozná obžalovaného asi 15 rokov z dediny F., čo obžalovaný potvrdil. Poškodený na výzvu, aby opísal

čo sa udialo dňa 22.05.2018 v čase okolo 10:15 hod. v obci Okoč na poľnej ceste smerom na strelnicu
uviedol, že ako stál pri ceste a sedel vedľa svojho traktora, tak k nemu prišiel obžalovaný, ktorý vystúpil
zo svojho bagra a opýtal sa ho „čo na mňa rozprávaš v pohostinstve Sinya“, ďalej sa ho opýtal „mám
ti rozjebať hlavu?“, na čo mu poškodený odpovedal, že nie a potom mu ešte obžalovaný povedal slová
„buď múdry lebo do teba jebnem nôž!“ a následne obžalovaný bez slova z miesta odišiel. Obžalovaný k

tvrdeniam poškodeného uviedol, že je to klamstvo, lebo sa tam ani nezastavil bagrom JCB. Poškodený
vypovedal, že pri tom ako stáli, on mal motor vypnutý, nevedel či aj obžalovaný. Poškodený opakoval,
že počas konverzácie odzneli slová „rozjebem ti hlavu, jebnem do teba nôž“, čo obžalovaný označil ako
klamstvo, lebo sa pri poškodenom nezastavil s bagrom JCB. Poškodený ďalej vypovedal, že potom,čo obžalovaný odišiel z miesta, pokračoval v práci aká mu bola určená - kosil trávu do obedňajšej
prestávky. Obžalovaný uviedol, že sa pri poškodenom nezastavil a nie je si vedomí toho, že by mu
ukazoval hanlivé gestá. Na otázku obžalovaného, prečo poškodený hneď nevolal políciu a išiel práve

k osobe P. K., s ktorou má súdny spor, poškodený uviedol, že nakoľko nevedel čo má robiť a bál sa,
že keď zavolá políciu, že sa to obžalovaný dozvie a následne sa vráti a jebne do neho nôž tak, ako to
hovoril. K sporu medzi nimi dodal, že s týmto sporom on nemá nič spoločné, jeho tento spor nezaujíma,
potreboval sa dostať do Dunajskej Stredy podať trestné oznámenie. Svedok doplnil, že pri podávaní
trestného oznámenia nebol ovplyvňovaný ani navádzaný Líviou Vörösovou.

Z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Dunajská Streda, Obvodné oddelenie PZ Veľký
Meder zo dňa 31.05.2019 vyplýva, že žiadny príslušník OO PZ Veľký Meder neudržiava priateľský,
kamarátsky alebo iný personálny vzťah s obžalovaným. Obžalovaného vzhľadom na jeho kriminálnu
minulosť,vychádzajúczosobnejamiestnejznalostipríslušníkaPZ,bymalpoznaťkaždýjedenpríslušník
OO PZ Veľký Meder. Počas vykonaného šetrenia však neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by

potvrdzovali, že by niektorý príslušník OO PZ Veľký Meder bol v kontakte s obžalovaným spôsobom,
ktorý by mal vplyv na riadny výkon služby alebo by bol v rozpore s etickým kódexom príslušníka PZ.

Zo správy o povesti obce Okoč zo dňa 07.06.2019 vyplýva, že obžalovaný je ženatý, má dve deti,
majetkové pomery nie sú známe. Alkoholické nápoje požíva obžalovaný príležitostne, je nápomocný,

jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku.

Z GPS záznamu zo dňa 22.05.2018 o pohybe vozidla poškodeného vyplýva, že poškodený na miesto
skutku prišiel o 10:19 hod a odišiel z neho o 10:30 hod. Záznam bol doložený poškodeným za účelom
preukázania, kde v danom čase stál a že tam skutočne bol.

ČestnýmprehlásenímI.Z.zodňa23.05.2018svedkyňaprehlásila,žeobžalovanýdňa22.05.2018prišiel
so Zsoltom Józsom do baru, kde je zamestnaná ako čašníčka a spoločne odišli o 09,55 hod.

Čestným prehlásením Y. O. zo dňa 23.05.2018 svedok prehlásil, že bol s obžalovaným dňa 22.05.2018

v Cool Cafe Bare a spoločne odišli o 09,50 až 09,55 hod. z priestorov baru na jeho osobnom motorovom
vozidle I. V. do reštauračného zariadenia Nostalgia Veľký Meder.

Z odpovede spoločnosti Nostalgia doručenej súdu dňa 13.12.2021 vyplýva, že v čase 22.05.2018
fungovala prevádzka ako reštaurácia, v ktorej sa menu podáva od 10:00 hod. do 14:00 hod. alebo

do vypredania denného menu. Kamerový systém záznamy archivuje len jeden mesiac, pričom došlo
k výmene nahrávača, preto nebolo možné zabezpečiť kamerový záznam z inkriminovaného dňa. Z
odpovede vyplýva, že obžalovaný tam obedoval každý deň, preto pravdepodobne aj dňa 22.05.2018 bol
v reštaurácii, keďže aj v daný deň podávali denné menu.

Z rozhodnutia č. 269/15 zo dňa 27.05.2015 vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, odbor
všeobecnej vnútornej správy podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len
„zákon o priestupkoch“) zastavil konanie vedené proti obžalovanému lebo dospel k záveru, že spáchanie
skutku (úmyselné narušenie občianskeho spolunažívania drobným ublížením na zdraví voči osobe P.
D.), o ktorom sa konalo, nebolo obžalovanému ako osobe obvinenej z priestupku preukázané.

Z rozhodnutia č. 147/15 zo dňa 18.05.2015 vyplýva, že Okresný úrad Dunajská Streda, odbor
všeobecnej vnútornej správy podľa § 76 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zastavil konanie vedené
proti obžalovanému, lebo dospel k záveru, že spáchanie skutku (úmyselné narušenie občianskeho
spolunažívania iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdraví voči U. I.), o ktorom sa konalo,

nebolo obžalovanému ako osobe obvinenej z priestupku preukázané.

Trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/41/2017 zo dňa 16.06.2017 bol
obžalovaný uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a
bol mu uložený peňažný trest vo výške 500,- eur (náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov).

Skutku sa dopustil spolupáchateľstvom (4 páchatelia) dňa 25.10.2015 v obci Okoč na ulici Malookočskej
na terase baru CC Coffee and Club tak, že spoločným konaním fyzicky napadli L. Y., U.E. Y., P. I. W.
J. K. tak, že ich udierali dlaňami, päsťami, kopali nohami, čím L. Y. W. J. I. nespôsobili zranenia, ktoréby vyžadovali liečbu spojenú s pracovnou neschopnosťou a J. K. spôsobili prasknutie - prederavenie
ušného bubienka.

Z obsahu pripojeného spisu Okresného Súdu Trnava sp. zn. 9Tk/1/2020 súd zistil, že rozsudkom
Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Tk/1/2020 zo dňa 08.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 3To/28/2021 zo dňa 18.05.2021, právoplatné dňa 18.05.2021 bol obžalovaný odsúdený
za zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 127 ods. 3 písm.
e/, písm. i/, ods. 4 Trestného zákona za skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 14.12.2019, na

nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republikyz zo dňa
18.11.2019 má obžalovaný W. K. evidované 2 priestupky - z roku 2014 a 2015 pre priestupky proti
občianskemu spolunažívaniu, v oboch prípadoch s pokutou 0,- eur

Z odpisu z Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2019vyplýva,
že obžalovaný bol doposiaľ 4krát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa naňho hľadí, akoby nebol
odsúdený. Okresným súdom Dunajská Streda mu bol dňa 19.05.2003 uložený podmienečný trest
odňatia slobody pre prečin výtržníctva a ublíženie na zdraví, Okresným súdom Komárno mu bol dňa

30.09.2003 uložený podmienečný trest odňatia slobody pre prečin krádeže. Okresným súdom Dunajská
Streda mu bol dňa 29.11.2010 uložený peňažný trest 200,- eur pre prečin výtržníctva. Okresným súdom
Dunajská Streda mu bol dňa 16.06.2017 uložený peňažný trest 500,- eur pre prečin výtržníctva.

V odpise registra trestov má obžalovaný 5 záznamov za obdobie od roku 2003 do roku 2020, prvý za

prečin ublíženia na zdraví v súbehu s výtržníctvom; druhý za prečin krádeže; tretí a štvrtý za prečin
výtržníctva; piaty za zločin ublíženia na zdraví, za ktoré mu boli uložené alternatívne a podmienečné
tresty ako aj nepodmienečný trest odňatia slobody, v štyroch prípadoch sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený. Zo správy z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov zo dňa 01.02.2024
vyplynuli vo vzťahu k obžalovanému za posledných päť rokov 3 záznamy - všetky tri na úseku cestnej

premávky. Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 01.02.2024 vyplynulo, že obžalovaný
je od 01.12.2017zamestnaný v spoločnosti HGEV, s.r.o. a v čase od 15.06.2021 do 18.10.2022 bol
pracovne zaradený v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou. Z odpovede na lustráciu v registri generálnej
prokuratúry zo dňa 01.02.2024 vyplynulo, že aktuálne voči obžalovanému nie je vedené žiadne ďalšie
konanie.

Konajúci súd v prvom rade zdôrazňuje, že na preukázanie viny obžalovaného, súhrn priamych a
nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich
dôkazov, ktorá vo svojom celku spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z
jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. To platí najmä

vtedy, ak existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a rozhodnutie je potrebné oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov. Výrok o vine môže byť založený len na takých
dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho,
či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, rešpektujúc pri tom
základné zásady Trestného poriadku a dospel k celkom jednoznačnému záveru, že vina obžalovaného
bola preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Vina obžalovaného bola preukázaná výpoveďou
poškodeného, ktorá je podporená výpoveďou svedkyne Vörösovej ako aj na hlavnom pojednávaní

oboznámenými listinnými dôkazmi.

Konanie obžalovaného súd posúdil ako konanie v priamom úmysle podľa § 15 písm. a/ Trestného
zákona, nakoľko obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem
chránený týmto zákonom, a to hlavne s ohľadom na konanie obžalovaného.

V konaní bolo nepochybne preukázané, že skutok spáchal obžalovaný a tento svojim konaním naplnil
všetky znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods. 1 Trestného zákona, a to po stránke subjektívnej aj objektívnej. Je tomu tak preto, že
obžalovaný dňa 22.05.2018 v čase medzi 10:10 hod. do 10:30 hod. na poľnej ceste v katastri obce Okoč,
okres Dunajská Streda v smere do obce Okoč svojím správaním spočívajúcim vo vyhrážkach vyvolal u

tamprítomnéhoJ.K.dôvodnúobavuojehoživotazdravieaobavuztoho,ažesvojevyhrážkyuskutoční.

Obžalovaný v rámci svojej obrany predniesol v rôznom procesnom postavení viaceré verzie priebehu
skutku - v procesnom postavení zadržaného vypovedal, že poškodeného stretol na poľnej ceste v čase
okolo 10:00 hod, odkiaľ sa vybral do pohostinstva zvanom Cool Cafe Bar, kde dorazil v čase okolo 10.05

hod., pričom toto tvrdenie zopakoval aj v ďalšej výpovedi v procesnom postavení obvineného. Aj v rámci
konfrontácie medzi obvineným a poškodeným došlo zo strany obvineného k potvrdeniu stretnutia medzi
ním a poškodeným, pričom obvinený čas stretnutia okolo 10:15 hod. nerozporoval, namietal tvrdenie,
že sa pri poškodenom vôbec zastavil. Pri výsluchu v tzv. superrýchlom konaní obžalovaný potvrdil,
že skutočne prechádzal po poľnej ceste popri poškodenom, čím opätovne potvrdil svoju prítomnosť na
mieste spáchania skutku, začal však spochybňoval čas, v ktorom sa mal nachádzať na poľnej ceste - s

poukazom na predložené fotografie z kamerového systému z kaviarne Cool Cafe Bar začal tvrdiť, že v
inkriminovanomčasenebolnamiestespáchaniaskutku.Privýpovedinahlavnompojednávaníkonanom
dňa 22.06.2018 obžalovaný vypovedal, že keď išiel okolo poškodeného mohlo byť okolo deviatej, ešte
nebolo desať a na otázku, kedy odchádzali z kaviarne uviedol čas 10:30-11:00 hod. Súd dáva do
pozornosti, že výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní ako aj jeho tvrdenia uvedené pri výsluchu na

hlavnompojednávanízapadajúdočasovejsúvislostiuvedenejpoškodeným.Zároveňsúvyššieuvedené
časové údaje prezentované obžalovaným v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní v priamom
rozpore s tvrdeniami obžalovaného o tom, že z kaviarne sa mal na obed vybrať už v čase okolo 9:55
hod. a poškodeného mal stretnúť v čase okolo 09.00 - 09.15 hod.

Hoci obžalovaný modifikoval svoju výpoveď v zásadných bodoch počas celého konania vedeného
voči jeho osobe, vôbec nepoprel to, že by dňa 22.05.2018 náhodne stretol poškodeného na mieste,
kde udával poškodený, z čoho je podľa názoru súdu nutné usudzovať, že k ich stretnutiu skutočne
došlo. Napriek tomu, že obžalovaný začal spochybňovať čas stretnutia s poškodeným, vzhľadom
na časté modifikácie jeho výpovede ako aj skutočnosť, že od prvého výsluchu obžalovaný uvádzal

ako čas kedy sa s poškodeným stretli čas okolo 10:00 hod., teda čas, ktorý počas celého konania
uvádzal aj poškodený, a ktorý bol nakoniec verifikovaný záznamom GPS mal súd za preukázané, že k
stretnutiu obžalovaného a poškodeného došlo v čase od 10:10 hod. do 10:30 hod. kedy sa poškodený
preukázateľne nachádzal na mieste spáchania skutku.

Obžalovaný prvotne uvádzal nielen to, že poškodeného stretol, ale aj to, že na mieste spáchania skutku
nebol nik iný len on a poškodený, stretli sa sami bez svedkov, avšak neskôr si obžalovaný spomenul na
prítomnosť svedka T., ktorý mal byť pred skutkom, počas skutku a po skutku prítomný pri ňom.

Súd sa zameral na jednotlivé výpovede obžalovaného, ich logickú súvislosť s neskoršími dôkazmi, ktoré

majú svedčiť o jeho nevine a ich posúdením a riadnym vyhodnotením dospel k záveru, že skutočnosti
uvádzané obžalovaným sami o sebe, ani v spojení s ďalšími dôkazmi neobstoja. Z pohľadu súdu
obžalovaný v rámci obrany nielenže zakaždým svoju výpoveď prispôsobil aktuálnej dôkaznej situácii,
navyše jeho verzia nie je v súlade s časovým sledom udalostí, ktorý považoval súd za preukázaný,
ale taktiež si obžalovaný skutkovo odporuje. Obžalovaný navyše relevantným spôsobom nezdôvodnil

zmeny vo výpovediach. Výpoveď obžalovaného v spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi preto z
pohľadu súdu nemôže obstáť.

Súd pri hodnotení výpovedí svedkov I. Z. W. Y. O. musel vziať na zreteľ, že obaja majú blízky priateľský
resp. rodinný vzťah k obžalovanému, teda mohli byť motivovaný vypovedať v prospech obžalovaného,

čo vzbudilo isté pochybnosti o pravdivosti ich výpovede. Konajúci súd dodáva, že obaja svedkovia sa
vyjadrili jednoznačne tak, že o skutku nemajú vedomosť, svedok Y. O. dokonca uviedol, že o skutku vie
len od obžalovaného. Obaja svedkovia tak majú vedomosť o skutku len sprostredkovane, bez toho, aby
boli priamo účastní, navyše ich výpovede neboli podporené žiadnymi ďalšími dôkazmi.

Vo vzťahu k svedkyni I. Z. považuje konajúci súd za potrebné poukázať na to, že pri jej výsluchu na
hlavnom pojednávaní dňa 13.05.2019 aj napriek jej údajnej nevedomosti o skutku a časovému odstupu
si táto veľmi presne pamätala na to, že v deň spáchania skutku t.j. 22.05.2018 obžalovaný bol v kaviarni,
kdežto na deň 21.05.2018 si už nepamätala, avšak na deň po spáchaní skutku 23.05.2018 si znovaspomenula, a to tak, že súdu s určitosťou tvrdila, že v tento deň obžalovaný opäť v kaviarni bol a to bez
toho, aby relevantným spôsobom vysvetlila ako je možné, že si uvedené dni pamätala tak ako uviedla.
Výpoveď svedkyne Z. je podľa súdu spochybnená o to viac, že v deň 23.05.2018 obžalovaný nemohol

v kaviarni skutočne byť, pretože bol v cele predbežného zadržania, a to až do 25.05.2018, kedy bol
sudkyňou pre prípravné konanie prepustený na slobodu. S poukazom na vyššie uvedené sa potom
výpovede svedkov Y. O. W. I. Z. javia ako nevieryhodné. Z rovnakých dôvodov mal súd pochybnosti
o vierohodnosti čestných prehlásení uvedených svedkov, v ktorých títo prehlásili, že obžalovaný dňa
22.05.2018 v čase o 09:40 hod. prišiel do Cool Cafe Baru, ktorý opustil so svedkom Y. O. v čase o

09:55 hod.

Vo vzťahu k výpovedi svedka Š. T. súd uvádza, že výpoveď daného svedka je v rozpore s výpoveďou
poškodeného a tiež v rozpore s výpoveďou obžalovaného, preto ju súd vyhodnotil ako účelovú a
tendenčnú v prospech obžalovaného, a to nielen pre spomínaný nesúlad s výpoveďou tak poškodeného
ako aj s výpoveďou obžalovaného, ale aj pre tú skutočnosť, že malo ísť o svedka, ktorý mal byť

prítomnýpristretnutíobžalovanéhospoškodeným.Oprítomnostitohtosvedkanamiestespáchaniačinu
obžalovaný vypovedal až pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, pričom dovtedy obžalovaný tvrdil,
že sa stretol s poškodeným bez svedkov, boli tam sami iba oni dvaja, prítomnosť ďalšej osoby neuviedol,
navyše obžalovaný nijakým spôsobom neozrejmil dôvod, pre ktorý sa hneď nezmienil o osobe, ktorá
mala byť svedkov jeho stretnutia s poškodeným. Jeho tvrdeniu, že sa o jeho prítomnosti dozvedel až

následne od samotného svedka súd neuveril, nakoľko toto tvrdenie nebolo potvrdené žiadnym dôkazom,
uvedené tvrdenie obžalovaného nepotvrdil ani samotný svedok.

Súd dáva do pozornosti, že obhajoba ešte počas výsluchu v tzv. superýchlom konaní predložila
súdu fotografie z kamerového systému z kaviarne Cool Cafe Bar, ktoré mali zaznamenať odchod

obžalovaného spolu so svedkom Y. O. z kaviarne v inkriminovanom čase, teda k stretnutiu medzi
poškodeným a obžalovaným nemohlo v danom čase dôjsť. K predloženým fotografiám považuje súd
za potrebné uviesť, že tieto boli vyhotovené z kamerového záznamu z kaviarne Cool Cafe Bar a
súdu boli predložené obhajobou. Samotný kamerový záznam súdu spolu s fotografiami predložený
nebol a tento sa súdu nepodarilo získať ani procesným postupom v zmysle Trestného poriadku.

Vzhľadom na absenciu kamerového záznamu a s tým súvisiacu nemožnosť prieskumu, či obhajobou
predložené fotografie zodpovedajú kamerovému záznamu ako aj nemožnosť overenia skutočnosti, či
vyhotovené fotografie skutočne pochádzajú z inkriminovaného dňa resp. či nedošlo k manipulácii s
časomuvádzanýmnafotografiách,prípadnečivdôsledkuvýpadkuinternetualebozásahomtretejosoby
nedošlo k zmene časového údaja uvádzaného na fotografiách, súd vo svetle ustanovenia § 119 ods.

3 Trestného poriadku, z predložených fotografií pri rozhodovaní vo veci nevychádzal. V tejto súvislosti
bol vypočutý svedok P. I., ktorý montoval kamerový systém v kaviarni, ktorý vypovedal, že súdom
požadovaný záznam z kamier na prevádzke obžalovaného z roku 2018 vybral z nahrávača a odovzdal
ich pánovi Gáborovi Véghovi, ktorý predmetné záznamy žiadal z dôvodu, že sa niečo stalo v krčme,
bližšie to nešpecifikoval. Svedok Gábor Végh, brat obžalovaného vypovedal, že nakoľko nepotrebovali

zábery z celého dňa, vytlačil iba tie, ktoré potrebovali, na ktorých bolo vidieť, že jeho brat (obžalovaný
- pozn. súdu) a Zsolt Józsa kedy opúšťali kaviareň. Presný čas si svedok nepamätal, podľa svedka to
malo byť okolo 12:00 poludnia.

Obhajoba navrhla súdu, ak má súd čas na fotografiách stále za sporný, vykonať previerku výpovede

na mieste činu za súčasnej prítomnosti znalca z odboru kriminalistická optika a znalca z odboru
kartografia a geodézia, tento návrh bol zo strany súdu odmietnutý, pretože obhajobou navrhnutým
doplnením dokazovania by nebolo možné získať informáciu o tom, či predložené fotografie pochádzali z
kamerového záznamu z inkriminovaného dňa, či je ich obsah totožný s obsahom záznamu, či došlo resp.
nedošlo v dôsledku výpadku internetu alebo zásahom tretej osoby k synchronizácii letného a zimného

času resp. či nebolo manipulované s údajmi na predložených fotografiách a tie zaznamenávajú pravdivé
údaje.

Zároveň súd nepovažoval za potrebné na ustálenie časových súvislosti vykonať obhajobou navrhovanú
previerku výpovede na mieste činu, keďže čas stretnutia poškodeného s obžalovaným mal súd

preukázaný výpoveďou poškodeného, ktorý bol v tomto smere verifikovaný záznamom GPS a ktorý
totožne ako poškodený uvádzal aj samotný obžalovaný skôr, ako začal meniť svoju výpoveď.Z vykonaného dokazovania mal súd za ustálené, že časový sled udalostí bol presne taký, ako popisuje
poškodený, a to stret s obžalovaným približne medzi 10:10 hod. do 10:30 hod., následný presun
obžalovaného bagrom pred kaviareň Cool Cafe Bar, čo podľa tvrdení obžalovaného mohlo trvať približne

20 minút, príchod pred kaviareň v čase okolo 10:40 hod. a následný odchod z kaviarne okolo 11:00
hod. na obed do Veľkého Medera. Správnosť záveru konajúceho súdu umocňuje aj výpoveď samotného
obžalovaného, ktorý na otázku prokurátora odpovedal, že z baru odchádzali v čase okolo 10:30-11:00
hod.

Vo vzťahu k výpovedi poškodeného konajúci súd poznamenáva, že poškodený vypovedal konzistentne
a jeho výpoveď je v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. Z výpovede poškodeného, ktorá bola
potvrdená GPS záznamom mal súd za preukázané, že poškodený sa na mieste skutku nachádzal v
čase okolo 10:10 hod. do 10.30 hod, v tomto čase tu bol aj obžalovaný, ktorý prvotne potvrdil stretnutie s
poškodeným avšak popieral, že sa mal správať tak, ako sa mu to kladie za vinu, neskôr začal stretnutie
s poškodeným v čase uvádzanom poškodeným popierať, takúto zmenu výpovede však súd považoval

za účelovú v snahe vyhnúť sa trestnoprávnej sankcii za jeho protiprávne konanie.

Naproti stále sa meniacej verzii priebehu skutku prezentovanej obžalovaným výpovede poškodeného
sú absolútne konzistentné. Poškodený na všetkých svojich tvrdeniach zotrval, zotrval na nich aj
po vzájomnej konfrontácií s obžalovaným. Počas konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali motiváciu poškodeného vypovedať krivo a nepravdivo. Poškodený veľmi presne a
konkrétne uviedol motív, ktorý viedol obžalovaného k verbálnemu útoku na jeho osobu. Poškodený
konkretizoval, z akých skutočností pramenila jeho obava z naplnenia vyhrážok zo strany obžalovaného,
ktoré mali svoj základ jednak v samotnom charaktere konania obžalovaného, v okolnostiach
prípadu, v osobe obžalovaného, v ich spoločnej minulosti a v prejavoch obžalovaného neverbálneho

charakteru, ktoré predchádzali incidentu. Poškodený taktiež špecifikoval, že obava z možného konania
obžalovaného sa u neho prejavila strachom, zmätenosťou, nevedel, čo má urobiť.

Výpoveď poškodeného je podporená aj záznamom GPS, ktorý potvrdzuje tvrdenia poškodeného o tom,
že sa v inkriminovaný deň nachádzal na poľnej ceste v čase okolo 10:10 až 10:30 hod. Svedkyňa

Vörösová vo svojej výpovedi potvrdila skutočnosti uvádzané poškodeným, a hoci vo svoje výpovedi,
ako sama uviedla, si nesprávne vyložila pojem „s nožom“, súd nemal dôvod spochybňovať pravdivosť
jej výpovede. Výpoveď tejto svedkyne bola v absolútnom súlade s výpoveďou poškodeného. Jedinou
nezrovnalosťou bola nesprávna interpretácia pojmu „s nožom“, ktorý si svedkyňa nesprávne vyložila ako
s nožom v ruke, avšak táto rozpornosť bola odstránená aj s poukazom na výpoveď poškodeného, ktorý

zotrval na to, že u obžalovaného v čase spáchania skutku nôž nespozoroval.

K posúdeniu všeobecnej vierohodnosti tak obžalovaného ako aj poškodeného súd uvádza, že
poškodený v podstate od podania trestného oznámenia, cez výpovede v prípravnom konaní ako aj
výpovede v konaní pred súdom vypovedal bez akýchkoľvek nezrovnalostí v jeho tvrdeniach, súvislo,

jednotne. Tak isto nemenne vypovedal aj počas konfrontácie s obvineným, kedy zotrval na všetkých
skutočnostiach, ktoré doposiaľ uviedol orgánom činným v trestnom konaní. Naproti tomu obžalovaný
svoje výpovede pokiaľ ide o časové súvislosti menil podľa dôkaznej situácie, z neverbálnych útokov voči
poškodenémubolusvedčenýfotografiou,ktorúsudcovinahlavnompojednávanípredložilpoškodený(čo
opäť verifikuje výpoveď poškodeného v tom, že obžalovaný ho od predchádzajúceho konfliktu atakuje

aj takýmto spôsobom), obžalovaný má bohatú trestnú minulosť, bol opakovane odsúdený za násilnú
trestnú činnosť. Zo správy Obvodného oddelenia PZ Dunajská Streda nepriamo vyplýva, že obžalovaný
je známy aj v kruhoch polície, a to práve pre jeho kriminálnu minulosť. O pochybnostiach o vierohodnosti
obžalovaného svedčia aj zmeny v jeho výpovedi, keď spočiatku uvádzal, že poškodeného stretol bez
svedkov, následne už ako svedok prítomný pri skutku mal vystupovať Š. T., ktorý mal ísť najprv pred

ním, následne za ním, keď prechádzali okolo poškodeného.

Súd dáva do pozornosti, že odmietol návrh obhajcu na zabezpečenie fotografie od poškodeného, ktorá
bola predložená k nahliadnutiu na hlavnom pojednávaní dňa 22.06.2018z dôvodu nehospodárnosti
s poukazom na skutočnosť, že obhajca aj obžalovaný boli na predmetnom hlavnom pojednávaní

prítomní, z ich strany nebola voči obsahu fotografie vznesená žiadna námietka, nijakým spôsobom
nereagovali ani vo vzťahu k spôsobu vykonania predmetného dôkazu alebo voči protokolácii ohľadne
obsahu zachytenom na fotografii. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že by bolo v rozpore sozásadou hospodárnosti konania zabezpečovať obhajobou navrhnutý dôkaz, ktorým je len čiastočne
potvrdzovaná výpoveď poškodeného.

Súd skúmal aj možnú motivácia obžalovaného vyhrážať sa poškodenému, a s poukazom na odsúdenie
obžalovaného v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 1T/41/2017, kde
bol právoplatne uznaný vinným zo spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného
zákona, pričom týmto skutkom spôsobil zranenie práve poškodenému, súd vzhliadol u obžalovaného
danosť motívu správať sa spôsobom, ktorý sa mu kladie za vinu. O motivácií obžalovaného vyhrážať

sa poškodenému kvôli odsúdeniu, resp. trestnému stíhaniu svedčí aj skutočnosť, že obžalovaný
bol doposiaľ päťkrát súdne trestaný, prevažne za násilnú trestnú činnosť. V súčasnosti sa voči
obžalovanému vedie ďalšie trestné konanie pod sp. zn. 4T/118/2016, a to pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť voči osobe ženského pohlavia, v ktorom bol
obžalovaný oslobodený spod obžaloby, rozhodnutie súdu prvého stupňa však doposiaľ nenadobudlo

právoplatnosť z dôvodu rozhodovania o podanom odvolaní. Za zmienku stojí aj správa Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Dunajskej Strede, z ktorej vyplýva , že obžalovaného by mal poznať
každý jeden príslušník Obvodného oddelenia PZ Veľký Meder, a to s poukazom na jeho kriminálnu
minulosť. Z lustrácie v registri priestupkov zo dňa 18.11.2019 vyplynuli vo vzťahu k obžalovanému
dva priestupky, jedného sa mal obžalovaný dopustiť tým, sa vyhrážal inej osobe slovami „zabijem ťa

a rozbijem ti hlavu“, druhého fyzickým napadnutím inej osoby. V tomto smere však súd poukazuje
na rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, ktorými boli oba priestupkové konania zastavené
z dôvodu, že spáchanie priestupkov nebolo obžalovanému preukázané. Napriek tomu bolo možné
konštatovať existenciu osobných sporov medzi poškodeným a obžalovaným, ktorý je poukazujúc najmä
na jeho kriminálnu minulosť, konfliktnej povahy.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru,
že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, čím naplnil všetky
zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Trestného zákona. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa vyhrážal

poškodenému smrťou a spôsobením ťažkej ujmy na zdraví, čo v poškodenom dôvodne vzbudilo obavu
o svoj život a zdravie. Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania
skutku tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, vrátane právnej kvalifikácie.

Súd skúmal aj materiálnu stránku stíhaného trestného činu spočívajúcu v jeho závažnosti z hľadiska

Trestným zákonom vyžadovaného stupňa (závažnosť vyššia než nepatrná) vychádzajúc z kritérií
upravených v § 10 ods. 2 Trestného zákona. S poukazom na už popísaný spôsob vykonania činu a
uvedené okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, následok ako aj zavinenie vo forme priameho úmyslu
ako aj s ohľadom na osobu obžalovaného má súd za to, že závažnosť spáchaného činu je nepochybne
oveľa vyššia než nepatrná a konanie obžalovaného predstavuje konanie napĺňajúce zákonné znaky

prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, ktoré je potrebné postihovať
aj prostriedkami trestného práva.

Z oboznámených listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu
Trnava sp. zn. 9Tk/1/2020 zo dňa 08.12.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp.

zn. 3To/28/2021 zo dňa 18.05.2021, právoplatnými dňa 18.05.2021 bol obžalovaný uznaný vinným zo
zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 127 odsek 3
písm. a/, písm. i/, odsek 4 Trestného zákona, ktorého sa dopustil dňa 14.12.2019, za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a na výkon trestu bol zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Na uvedenom základe tak pri rozhodovaní o treste prichádzalo do úvahy ukladanie súhrnného trestu
podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, pretože obžalovaný je v predmetnej trestnej veci odsúdený za
trestný čin, ktorý spáchal skôr ako bol vyhlásený súdom prvého stupňa odsudzujúci rozsudok za iný jeho
trestný čin, a to konkrétne v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Tk/1/2020.

Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je predmetom
prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný trest existoval
viacčinnýsúbeh.Viacčinnýsúbehtrestnýchčinovjezčasovéhohľadiskavtedy,akvobdobímedziprvýmz nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký trestný čin toho
istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v trestnom stíhaní pre
tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť a možno naň dosiaľ

prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia prvého odsudzujúceho rozsudku spôsobuje, že
vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto okamihom a
trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného súbehu, a
to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno na takéto
odsúdenie prihliadať.

Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť spravovať sa pri ukladaní súhrnného
trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho účelom je snaha zabezpečiť, aby bol
páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých jeho trestných činoch rozhodovalo
v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto úhrnného trestu, ktorý by bol
inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch rozhodovalo v spoločnom

konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená
skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim
rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu.

Súd dáva do pozornosti, že v súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné

pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje
účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny
život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona.

Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti,
jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči
ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Individuálna prevencia spočíva

vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i
utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti.

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie)

a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na
zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Spravodlivé a včasné
uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe

tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v
zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i
na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z

ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie

prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom

poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.Súd ďalej vyhodnotil kritériá, ktoré sú uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona a ktoré sú
faktickyvyjadrenímznakovskutkovejpodstatytrestnéhočinu,atoobjektívnejstránky(spôsobspáchania
činu a jeho následok), subjektívnej stránky (zavinenie a pohnútka), subjektu (osoba páchateľa) a ďalej

vyhodnotil priťažujúce a poľahčujúce okolnosti ako aj pomery páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bola už
mnohonásobne súdne trestaný (celkom 5 záznamov v registri trestov). Hoci sa ohľadom štyroch
odsúdení na obžalovaného hľadí, akoby nebol odsúdený, z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vyplýva, že fikciu neodsúdenia nie je možné stotožňovať s „fikciou“ nespáchania
trestného činu; ide o dve rôzne právne skutočnosti, ktorých účinky nie sú rovnaké a aj zahladené
odsúdenie dáva obraz o osobe obžalovaného, o spôsobe jeho života, o jeho sklonoch páchať trestnú
činnosť, pričom § 34 Trestného zákona oprávňuje súd pri posudzovaní osobného profilu obžalovaného
prihliadať aj na takéto odsúdenie.

Z hľadiska existencie poľahčujúcich a priťažujúcich okolností dáva súd do pozornosti, že u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zároveň u obžalovaného vzhliadol jednu priťažujúcu okolnosť, a
to skutočnosť, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/ Trestného zákona). Keďže súd odsudzoval
obžalovaného za zbiehajúce trestné činy, pri ukladaní súhrnného trestu postupoval v zmysle zásad pre
ukladanie úhrnného trestu podľa

§ 41 ods. 2 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden
je zločinom, pričom ich spáchal dvoma skutkami.

V tomto smere súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa

§ 37 písm. h/ Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných
činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle §41 ods. 2 Trestného
zákona.Spáchaniedruhéhotrestnéhočinujetotižokolnosťoupodmieňujúcoupoužitieprísnejšejtrestnej
sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej
sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného

zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona ( §
41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h/ Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods.1 Trestného zákona. Preto
súd, ukladajúci trest obžalovanému za použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná
zásada) priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných

činov) u obžalovaného neaplikoval, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej
sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Súd trest obžalovanému ukladal v zmysle § 41 ods. 2 Trestného poriadku podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný s tým, že obžalovaný sa

v prejednávanom prípade dopustil prečinu nebezpečného vyhrážania, za ktorý je v osobitnej časti
Trestného zákona ustanovená trestná sadzba v rozpätí 0 až 1 rok (§ 360 ods. 1 Trestného zákona). V
prípade zbiehajúceho sa trestného činu sa jednalo o skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako zločinu
ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s poukazom na § 127 odsek 3 písm. a/,
písm. i/, odsek 4 Trestného zákona, za ktorý je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovená trestná

sadzba v rozpätí 4 roky až 10 rokov.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na rovnaký pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností
(0:0) súd pri stanovení trestu aplikoval § 38 ods. 2 Trestného zákona, pretože pri rovnakom pomere
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností sa trestná sadzba, podľa ktorej sa trest ukladá nemení s tým,

že základná trestná sadzba, z ktorej súd vychádzal (podľa zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje
na trestný čin zo zbiehajúcej sa trestnej činnosti obžalovaného najprísnejšie trestný) bola podľa § 155
ods. 1 Trestného zákona 4 roky až 10 rokov.

Súd dáva do pozornosti, že cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby páchateľ zaujal

ku spáchaniu trestného činu sebakritický a kajúcny postoj, ktorý sľubuje možnosť jeho nápravy,
vychádzajúc zo zásady punitur, nepecce tur (trestá sa, aby nebolo páchané zlo). Trest (osobitne trest
odňatia slobody) ako sankcia predstavuje najcitlivejší a najtvrdší prostriedok štátneho donútenia. Aj
keď trestnou sadzbou zákonodarca v súlade so zásadou nulla poena sine lege (žiaden trest bezzákona) stanovuje súdu isté mantinely pri jeho rozhodovaní, zároveň mu ponecháva dostatočný priestor
pre individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. Primeranosť trestu je nevyhnutným
predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy

páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania. V rámci
požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky
umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom
dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade
stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4Tdo/9/2010 zo dňa 16. apríla 2013).

Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42Trestného zákona
alebo od uloženia ďalšieho trestu podľa § 43Trestného zákona, ak pokladá trest uložený skorším
rozsudkom na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na odstup času, ktorý uplynul od doby spáchania skutku až po čas odsúdenia obžalovaného
(viac ako 5 rokov)a s ohľadom na to, že súd považuje trest, ktorý bol obžalovanému uložený rozsudkom
v konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. 9Tk/1/2020 vo výmere 5 rokov za dostatočný na ochranu
spoločnosti ako aj na nápravu páchateľa, súd s poukazom na § 44 Trestného zákona upustil od uloženia
súhrnného trestu, a to aj z dôvodu, že podľa názoru konajúceho súdu u obžalovaného naplní represívnu

a prevýchovnú funkciu trestu aj upustenie od uloženia súhrnného trestu.

S poukazom na všetky skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom

súde Dunajská Streda do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.