Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2024

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 15Csp/83/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322203377
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mariana Pondelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2024:4322203377.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

21 15Csp/83/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/83/2022-148
IČS: XXXXXXXXXX

file_0.png

file_1.wmf

ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: D. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. XX, zastúpený advokátom: Mgr. Richard Bebjak, advokátska kancelária so sídlom Bratislava,
Lermontovova 14, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35807598, zastúpený advokátkou: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokátka kancelária so sídlom
Bratislava, Majerníkova 3/A, o žalobe na vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

21 15Csp/83/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/83/2022-148
IČS: XXXXXXXXXX

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.349,57 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.349,57 Eur od 06.09.2022 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.III. Žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 85,82 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

18 15Csp/83/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X
15Csp/83/2022-148
IČS: XXXXXXXXXX

O d ô v o d n e n i e

1. Okresnému súdu Levice, (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola elektronicky dňa 06.09.2022

doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia v sume
3.605,35 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 10% ročne z tejto sumy odo dňa 06.09.2022
až do zaplatenia, ako aj žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Takto uplatnený nárok bol v
žalobe odvodený od zmluvy o úvere č. 4370182 zo dňa 04.06.2004 (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorá
bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným.

2. Právny zástupca žalobcu v žalobe uviedol, že strany sporu uzatvorili zmluvu, na základe ktorej
žalovaný ako dodávateľ finančnej služby poskytol žalobcovi finančné prostriedky v sume 398,33 Eur
(12.000,-- Sk – v žalobe je nesprávne uvedená suma 2.000,-- Sk). Takto poskytnutý úver mal byť
splácaný v 10 – tich mesačných splátkach po 71,70 Eur (2.160,-- Sk), odplata bola dohodnutá

v sume 318,67 Eur (9.600,-- Sk), ktorá bola označená ako príslušný poplatok. Celková suma na
zaplatenie predstavovala 716,99 Eur (21.600,-- Sk) – 398,33 Eur + 318,67 Eur. Takto poskytnutý úver
žalobcovi mal byť poskytnutý ako fyzickej osobe na jeho osobnú potrebu. V žalobe bolo ďalej poukázané
na výpočet z internetovej kalkulačky, podľa ktorej ročný úrok predstavuje 102,4 % a výška RPMN
307,26 %. Právny zástupca uviedol aj, že žalobca má v tomto spore postavenie spotrebiteľa a na

zmluvu je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa
žaloby zmluva o úvere obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné
zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Tu žalobca
poukázal na odplatu, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu
za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ustanovením § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Ako doklad predložil dokument Národnej banky preukazujúci priemernú výšku
úrokovej sadzby za rok 2004. Žalobca ďalej uviedol, že zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase uzatvorenia zmluvy, nie je tam uvedený údaj o výške RPMN (§
4 ods. 2 pís. g.), čo má za následok zákonnú sankciu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Keďže žalobca uhradil na účet žalovaného tejto zmluvy sumu 4.003,68 eur, teda bolo

uhradených o 3.605,35 eur viac, než mal žalovaný nárok. V tomto rozsahu podľa žalobcu došlo na
strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu, ktoré bolo na úrok žalobcu. Žalovaný bol zo strany
žalobcu vyzvaný na dobrovoľné plnenie, k čomu však žalovaný nepristúpil a preto si žalobca uplatňuje
úrok z omeškania vo výške 10% ročne zo žalovanej sumy počítaný od 06.09.2022 až do zaplatenia.
Žalobca si zároveň uplatnil aj nárok na náhradu trov konania.

3. O takto uplatnenom nároku súd rozhodol platobným rozkazom č. k. 15Csp/83/2022-19 zo dňa
27.09.2022, ktorým nároku žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz bol žalovanému doručený
dňa 17.10.2022 (čl. 24), ktorý v zákonom stanovenej lehote voči platobnému rozkazu podal odpor (čl.
25-32).

3.1. V podanom odpore žalovaný uviedol, že zmluvu, od ktorej žalobca uplatňuje v žalobe svoj nárok,
nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
apretojepotrebnénaňuvzťahovaťvýlučneustanoveniaObčianskehozákonníka.Tužalovanýpoukázal
na to, že žalovanému bol poskytnutý úver v sume 12.000,-- Sk, ktorý sa žalobca (žalovaný nesprávne

uvádza žalovaného) zaviazal vrátiť a zaplatiť celkové náklade spojené s úverom v sume 9.600,-- Sk.Spolu mala byť zo strany žalobcu zaplatená sumu 21.600,-- Sk a to v 10-tich mesačných splátkach po
2.160,-- Sk počnúc dňom 18.06.2004.

3.2. Ďalej žalovaný poukázal na to, že takto uzatvorená zmluva má povahu absolútneho obchodu
a preto aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná, keďže právny vzťah
medzi žalovaným a žalobcom - s prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským.
Žalovaný poukázal aj na dohodu zmluvných strán o tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami
Obchodného zákonníka, keďže zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasledujúcich Obchodného

zákonníka, z ktorého dôvodu na tento zmluvy vzťah nie je možné aplikovať iný zákon, ako Obchodný
zákonník.

3.3. Žalovaný citoval aj § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/95 Z. z. s tým, že toto nariadenie
definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia, alebo iné náklady, ktoré sú
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov

alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Podľa žalovaného úrok nie je odplatou
pri poskytovaní peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti
s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené
s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných

prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalovaný poukázal aj na to, že slovenské
právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne
uvádza.

3.4. V zmysle zmluvných podmienok sa veriteľ zaviazal na požiadanie dlžníka poskytnúť mu peňažné

prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté
úroky. Žalovaný potvrdil, že požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov
za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, s ktorou sa žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy zaoberal
a na ktorú mal aj oprávnenie, pretože mal v predmete podnikania aj poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Samotná táto skutočnosť ale nedokazuje úmysel

žalovanéhozískaťbezdôvodnéobohatenie,pretožežalovanývčaseuzatvoreniazmlúvoúverenemohol
mať vedomosť a nemohol ani predpokladať, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva
o úvere posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa
zákona o spotrebiteľských úveroch.

3.5. Žalovaný je preto toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného
obohatenia, ktorú stanovuje zákon, pretože žalobca plnil na základe platne uzatvorenej zmluvy o úvere,
ktorá nebola nikdy právoplatné vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto
zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Ďalej bolo
poukázané aj na zásadu - neznalosť práva neospravedlňuje, ako aj na skutočnosť, že podpisom subjekt

prejavuje súhlas s písomným právnym úkonom a neakceptovanie tohto, by malo následok pripustenia
porušenia zásady neznalosť práva neospravedlňuje a zároveň pripustenie, že podpis písomnej zmluvy
o úvere neznamená znalosť jej obsahu a pripustiť aj to, že subjekt vykonávajúci úhradu platby nevie,
čo platí.

3.6. Podľa žalovaného vedomosť dlžníka o bezdôvodnom obohatení spočívajúcom v platbách na úroky
a poplatky úveru, ktorý bol bezúročnú a bez poplatkov v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave
spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade okamihom platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny. Tu
žalovaný poukázal na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky, kde boli citované rozhodnutia
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/372/2015 zo dňa 27.04.2016 ako aj 17Co/315/2017 zo dňa

06.09.2017 s tým, že z ich odôvodnenia vyplýva, že krajský súd sa nestotožňuje s rozhodnutiami súdov,
ktoré sú založené na vzniku vedomostí o bezdôvodnom obohatení v okamihu porady žalobcu so svojim
právnym zástupcom (advokátom). Podľa žalovaného v danom prípade nie je možné vychádzať z jeho
úmyslu bezdôvodne sa obohatiť, ako aj zopakoval, že vzťah medzi stranami sporu nie je spotrebiteľským
vzťahom a z toho dôvodu je prístup zohľadňujúci záujem slabšej strany nežiadúci, pretože je potrebné

zachovávať rovnosť strán.

4. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že na predmetnú zmluvu
o úvere sa vzťahujú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia Občianskehozákonníka s tým, že žalobca má postavenie spotrebiteľa a to aj s poukazom na ustanovenie § 23a
ods. 1 zákona č. 634/92 Zb., O ochrane spotrebiteľa. Ďalej uviedol, že zmluva o úvere bola vopred
pripravená na formulári žalovaného ako dodávateľa finančnej služby pre veľký počet spotrebiteľov,

do ktorého si vopred naformuloval klauzulu, že na predmetný úver sa vzťahujú výlučne ustanovenia
obchodného zákonníka bez akejkoľvek možnosti žalobcu meniť obsah vopred pripravenej formulárovej
zmluvy. Právny zástupca žalobcu zopakoval, že žalobca si bral úver ako fyzická osoba pre svoju
osobnú potrebu s tým, že opak preukázaný nebol a žalovaný túto skutočnosť ani účinne nepoprel. Vo
vyjadreníprávnyzástupcažalobcuďalejvyslovilnesúhlassnázoromžalovaného,žeúrokniejeodplatou

pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti
s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené
s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných
prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Túto obranu žalovaného považuje právny
zástupca žalobcu za účelovú a neopodstatnenú, keďže práve úrok z úveru predstavuje časť odplaty

(okrem iných poplatkov) za poskytnuté finančné prostriedky dlžníkovi. Odplata v tejto úverovej zmluve je
bez akýchkoľvek pochybností v rozpore s dobrými mravmi, a je teda absolútne neplatná. Žalobca preto
zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu (čl. 43).

5. Na ďalšiu výzvu súdu žalovaný vo svojom podaní len odkázal na odpor, v ktorom sa vyjadril ku

všetkým relevantným skutočnostiam s tým, že na podanom odpore trvá v celom rozsahu. Keďže zo
strany žalobcu boli v jeho vyjadrení uvádzané opätovne iba tie isté skutočnosti, žalovaný považoval
obsah svojho odporu za dostačujúci a opakovane žiadal žalobu zamietnuť (čl. 51-52).

6. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že doklad, ktorý bol priložený k žalobe preukazuje

plneniezostranyžalobcuvsume4.003,68Eur -jeinternýmdokladomsamotnéhožalovaného,zktorého
je možné zistiť presné číslo zmluvy, dátum uzatvorenia, stav uhradenia, výšku úveru, ako aj splatenú
sumu, celkovú dlžnú sumu; teda jedná sa o hodnoverný doklad, ktorým je jednoznačným spôsobom
preukázané, že žalovaný prijal od žalobcu práve sumu 4.003,68 Eur. Táto skutočnosť navyše nebola zo
strany žalovaného ani účinne popretá, nebol popretý ani tento dôkaz a to výpis z internetovej stránky

žalovaného, teda je potrebné túto skutočnosť považovať za nespornú. V časti odpovedi, z akého
dôvodu bolo vykonané plnenia až v sume 4.003,68 Eur, keďže celková suma, ktorá mala byť uhradená
v zmysle zmluvy bola 716,99 Eur, právny zástupca žalobcu uviedol, že žalovaný si pravdepodobne
voči žalobcovi uplatňoval úžernícke úroky vo výške 0,25 % denne z omeškaných splátok až do úplného
splatenia, prípadne zmluvné pokuty, poplatky za upomienky. Ďalej právny zástupca žalobcu uviedol,

že boli zo strany zamestnávateľa vykonávané zrážky zo mzdy v prospech žalovaného a až listom zo
dňa 20.04.2022 žalovaný žalobcovi oznámil, že úver zo dňa 04.06.2004 bol v plnej výške uhradený
dňa 13.04.2022, teda o celkovej výške pohľadávky výlučne rozhodoval žalovaný a preto by sa aj mal
vyjadriť k požadovanej skutočnosti zo strany súdu, prečo požadoval až úhradu vo výške 4.002, 23 Eur
ako to vyplýva z klientskej zóny. Vo vzťahu k uplynutiu objektívnej a subjektívnej premlčacej doby sa

právnyzástupcažalobcanevyjadrilstým,ževyjadreniebudeprezentovanéažnapojednávaní.Ktomuto
vyjadreniu predložil listinný doklad – oznámenie o splatení úveru zo dňa 20.04.2022 (čl. 65-66).

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení na výzvu súdu predložil dátumy jednotlivých úhrad, ktoré jednotlivé
sumy úhrad po ich spočítaní predstavovali práve sumu 4.003,68 Eur, teda sumu, aká bola tvrdená

ako úhrady vykonané žalobcom. Podľa žalovaného (ktorá skutočnosť zo strany žalobcu spochybnená
nebola, resp. nebol predložený iný doklad preukazujúci vykonanie úhrad v iných dátumoch) žalobca mal
vykonať nasledované plnenia: dňa 19.07.2004 - 71,70 Eur, dňa 21.12.2004 - 71,70 Eur, dňa 21.12.2004
- 5,97 Eur, dňa 18.05.2006 - 16,60 Eur, dňa 18.01.2007 - 9,96 Eur, dňa 13.10.2010 – 100,00 Eur, dňa
18.11.2010 – 100,00 Eur, dňa 14.12.2010 - 100,00 Eur, dňa 17.01.2011 – 100,00 Eur, dňa 14.02.2011 –

100,00 Eur, dňa 14.03.2011 – 100,00 Eur, dňa 14.04.2011 - 100,00 Eur, 13.05.2011 - 100,00 Eur, dňa
14.06.2011 – 100,00 Eur, dňa 14.07.2011 – 100,00 Eur, dňa 15.08.2011 – 100,00 Eur, dňa 14.09.2011
- 100,00 Eur, dňa 12.10.2011 - 100,00 Eur, dňa 11.11.2011 – 100,00 Eur, dňa 14.12.2011 – 100,00
Eur, dňa 13.01.2012 – 100,00 Eur, dňa 14.02.2012 – 100,00 Eur, dňa 14.03.2012 – 100,00 Eur, dňa
16.04.2012 - 115,38 Eur, dňa 14.01.2014 - 21,36 Eur, dňa 11.02.2014 - 21,36 Eur, dňa 12.03.2014 -

21,36 Eur, dňa 14.04.2014 - 21,36 Eur, dňa 13.05.2014 - 21,36 Eur, dňa 13.06.2014 - 21,36 Eur, dňa
14.07.2014 - 21,36 Eur, dňa 13.08.2014 - 21,36 Eur, dňa 12.09.2014 - 21,36 Eur, dňa 22.10.2014 -
21,36 Eur, dňa 20.11.2014 - 21,36 Eur, dňa 15.12.2014 - 21,36 Eur, dňa 14.01.2015 - 21,36 Eur, dňa
13.02.2015 - 21,36 Eur, dňa 13.03.2015 - 21,36 Eur, dňa 14.04.2015 - 21,36 Eur, dňa 13.05.2015 -21,36 Eur, dňa 15.06.2015 - 21,36 Eur, dňa 15.07.2015 - 21,36 Eur, dňa 17.08.2015 - 21,36 Eur, dňa
14.09.2015 - 21,36 Eur, dňa 13.10.2015 - 21,36 Eur, dňa 16.11.2015 - 21,36 Eur, dňa 14.12.2015 -
21,36 Eur, dňa 14.01.2016 - 21,36 Eur, dňa 16.02.2016 - 21,36 Eur, dňa 21.03.2016 - 21,36 Eur, dňa

22.04.2016 - 21,36 Eur, dňa 08.06.2016 - 21,36 Eur, dňa 24.06.2016 - 21,36 Eur, dňa 13.07.2016 -
21,36 Eur, dňa 15.08.2016 - 21,36 Eur, dňa 13.09.2016 - 21,36 Eur, dňa 13.10.2016 - 21,36 Eur, dňa
14.11.2016 - 21,36 Eur, dňa 10.01.2017 - 21,36 Eur, dňa 18.01.2017 - 21,36 Eur, dňa 17.02.2017 -
21,36 Eur, dňa 15.03.2017 - 21,36 Eur, dňa 13.04.2017 - 21,36 Eur, dňa 22.05.2017 - 21,36 Eur, dňa
12.06.2017 - 21,36 Eur, dňa 24.07.2017 - 21,36 Eur, dňa 17.08.2017 - 21,36 Eur, dňa 19.09.2017 -

21,36 Eur, dňa 13.10.2017 - 21,36 Eur, dňa 14.11.2017 - 56,96 Eur, dňa 10.01.2018 - 56,96 Eur, dňa
17.01.2018 - 56,96 Eur, dňa 20.02.2018 - 71,20 Eur, dňa 19.03.2018 - 56,96 Eur, dňa 15.06.2018 -
35,60 Eur, dňa 20.12.2019 - 15,00 Eur, dňa 23.01.2020 - 244,64 Eur, dňa 19.02.2020 - 42,72 Eur, dňa
26.03.2020 - 11,70 Eur, dňa 26.03.2020 - 31,02 Eur, dňa 27.04.2020 - 42,72 Eur, dňa 28.05.2020
- 42,72 Eur, dňa 25.06.2020 - 42,72 Eur, dňa 27.07.2020 - 42,72 Eur, dňa 24.01.2022 - 10,68 Eur,
dňa 15.02.2022 - 19,82 Eur, dňa 15.02.2022 - 4,69 Eur, dňa 25.03.2022 - 29,73 Eur a dňa 13.04.2022

- 14,29 Eur.

7.1. V tomto podaní ďalej žalovaný uviedol, že rozdiel medzi sumou 716,99 Eur, ktorá predstavovala
sumu úhrady zo zmluvy v zmysle dohodnutých podmienok vznikol z dôvodu, že žalobca nehradil

v zmysle dohodnutých splátok a tak sa mu suma navýšila. Poukázal na to, že pri tejto úverovej zmluve
bolo vedené exekučné konanie s tým, že žalovaný podal dňa 26.04.2005 návrh na vykonanie exekúcie
a od tohto dátumu všetky prijaté platby eviduje žalovaný ako platby prijaté v rámci exekučného konania,
ktoré mu boli poukazované prostredníctvom exekútorského úradu. Podľa žalované vymáhané plnenia
zahŕňali v sebe vymáhanú istinu, úrok z omeškania a príslušné trovy, ktoré vznikli žalovanému (celé

podanie v spise na čl. 69-74).

8. Na ďalšiu výzvu súdu právny zástupca žalobcu uviedol, že spisovú značku, pod ktorou bolo
vedené exekučné konanie, neeviduje. Do konania predložil exekučný príkaz súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. so spisovou značkou EX 22469/12. Ďalej uviedol, že žalovaný rozpisom splátok

potvrdil vykonanie úhrad v sume 4.003,68 Eur ako to tvrdí žalobca s tým, že uviedol, že sa jedná
o splátky vykonané v rámci exekučného konania, ktoré majú predstavovať aj trovy žalovaného. Tu
právny zástupca žalobcu poukázal na to, že bolo potrebné uviesť aj aká suma splátok pripadla na
nároky vyplývajúce zo zmluvy a aká na trovy konania (trovy exekúcie). Žalobca podal aj návrh na
pripojenie exekučného spisu, keďže podľa právneho zástupcu žalobcu exekučný titul žalobca nemal

nikdy k dispozícii. Týmto titulom však má byť notárska zápisnica, ktorá bola spísaná na základe údajne
udeleného plnomocenstva v úverovej zmluve s Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý úkon je však podľa
právneho zástupcu žalobcu neplatným právnym úkonom, a preto aj uznanie dlhu, na základe takto
udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je tiež neplatným právnym úkonom. Podľa
právneho zástupcu žalobcu notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, jedná sa

o nulitný právny akt, ktorý nikdy nevznikol. V tomto smere poukázal právny zástupca žalobcu na
rozhodnutie Krajského súdu Nitra v konaní 7CoE/32/2023 zo dňa 06.06.2023, ktorý potvrdil uznesenie
Okresného súdu Levice o zastavení exekúcie v identickej veci žalovaného, z ktorého časť bola vo
vyjadrení aj citovaná. Preto je potrebné ex offo posúdenie, či notárska zápisnica je, alebo nie je,
spôsobilým exekučným titulom, a či nebola uzatvorená za použitia neprijateľnej zmluvnej podmienky

k spotrebiteľskej zmluve. Tu poukázal právny zástupca na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v konaní
2CdO/122/2020, v ktorom rozhodnutí zo dňa 27.10.2021 bol vyslovený nasledujúci právny názor: „Z
vyššie uvedeného dovolací súd zastáva názor, že spotrebiteľ je oprávnený domáhať sa preskúmania
neprijateľných zmluvných podmienok, resp. spôsobilosti exekučného titulu, v ktoromkoľvek konaní.
Pričom mu musí byť poskytnutá súdna ochrana v podobe preskúmania týchto podmienok. Vzhľadom

na to, že neexistuje právna úprava, ktorá by obmedzovala, resp. ohraničovala, kedy sa žalobca môže
domáhať preskúmania exekučného titulu, súd je povinný k tomuto preskúmaniu pristúpiť ex offo a to aj
v prípade, že sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, bez ohľadu na to, v ktorom štádiu
konania sa tejto ochrany domáham“.

8.1. K tvrdeniu žalovaného, že v sume 4.003,68 Eur sú zahrnuté aj trovy žalovaného, tak v tejto
časti právny zástupca žalobcu považuje tieto tvrdenia za ničím nepreukázané, a preto nie je možné
na ne prihliadnuť. Právny zástupca žalobcu ďalej poukázal aj na to, že trovy exekúcie sú príjmom
súdneho exekútora, ktorý si vymožené finančné prostriedky ponecháva vo svoj prospech a nezasielaich oprávnenému. Zvyšnú časť vymožených finančných prostriedkov zasiela oprávnenému na úhradu
predmetnej pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní. Pokiaľ aj žalovaný výslovne potvrdil plnenie
v sume 4.003,68 Eur, je potrebné túto skutočnosť medzi stranami sporu považovať za nespornú, pričom

podľa právneho zástupcu žalobcu v tejto sume nie sú zahrnuté trovy a odmena súdneho exekútora
(vyjadrenie na čl. 85-87).

9. Na pojednávaní konanom dňa 23.02.2024 v neprítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalovaného
a žalovanej spoločnosti, právny zástupca žalobcu zotrval na svojich doterajších vyjadreniach, poukázal

na to, že celková zaplatená suma 4.003,68 Eur nie je medzi stranami sporná, je evidovaná aj
v informačnom systéme samotného žalovaného a nebola spochybnená zo strany žalovaného. Čo sa
týkasubjektívnejaobjektívnejpremlčacejdoby,takprávnyzástupcažalobcupoukázalnato,žežalovaný
nevzniesol kvalifikovanú námietku premlčania vo svojom podaní. V odpore proti platobného rozkazu len
citoval zákonné ustanovenia a zaoberal sa ďalej úmyselným konaním pri bezdôvodnom obohatení na
strane žalovaného. Aj napriek tomu, že nebola vznesená námietka premlčania, právny zástupca žalobcu

uviedol, že čo sa týka subjektívnej doby, tak žalobca sa dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu na strane žalovaného a v akej výške, práve po porade s ním, ako právnym zástupcom -
dňa 22.08.2022, o ktorej skutočnosti (porade) bol vyhotovený aj záznam, ktorý bol predložený súdu na
tomto pojednávaní (čl. 103). Ďalej právny zástupca citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR uverejnené
v zbierke stanovísk NS SR č. 2/2022 vo vzťahu k určeniu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej

doby ako aj k potrebe uplatňovania objektívnej premlčacej doby 10 ročnej, bez skúmania zavinenia. Čo
sa týka plnenia vykonávaného zo strany žalobcu v celom rozsahu počas celého exekučného konania,
právny zástupca žalobcu uviedol, že toto bolo vykonávané až do roku 2022 z dôvodu, že žalobca mal
za to, že pokiaľ je to riešené v exekučnom konaní, všetko je v poriadku a preto ani v exekučnom konaní
nič nenamietal.

10. V ďalšom vyjadrení právnej zástupkyne žalovaného na výzvu súdu bolo uvedené, že platby, ktoré
boli prijaté dňa 19.07.2004 a 21.12.2004 sú prijaté priamo od žalobcu, následne všetky platby boli
zohľadnené vo vymáhanej pohľadávke prostredníctvom exekučného konania. Čo sa týka trov konania,
tak tieto podľa právnej zástupkyne žalovaného sú špecifikované vo vyúčtovaní súdneho exekútora zo

dňa 26.08.2022, kde je presne špecifikovaný vymožený nárok žalovaného a aj samotné trovy, ktoré
vyúčtovanie bolo zabezpečené zo strany súdu z pripojeného exekučného spisu vedeného okresným
súdom pod sp. zn. 6Er/311/2015 (v spise na č. l. 106).

10.1. V tomto podaní právna zástupkyňa žalovaného ďalej uviedla, že táto zmluva nespadá do

režimu spotrebiteľských zmlúv z dôvodu, že bola uzatvorená medzi dvoma podnikateľskými subjektmi.
Poukazuje na to, že do sumy, ktorú si uplatnil žalobca titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého úveru nemožno zahrnúť ani zákonný úrok z omeškania s tým, že pokiaľ bol žalobca
v omeškaní s úhradou istiny, potom žalovanému patrí okrem istiny poskytnutého úveru aj nárok na
zákonný úrok z omeškania, ktorý nie je možné považovať za odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré

sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere, alebo ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov,
alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.

10.2. Pokiaľ bol nárok vymáhaný na základe notárskej zápisnice, tak právna zástupkyňa žalovaného
má zato, že sa jedná o neodstrániteľnú prekážku res iudicata, z ktorého dôvodu je potrebné konanie

zastaviť. Právna zástupkyňa žalovaného upriamila pozornosť aj na tú skutočnosť, že okresný súd vydal
poverenia dňa 24.05.2005 v exekučnej veci a to práve na podklade exekučného titulu, ktorým bola
notárska zápisnica. Pokiaľ žalobca plnil spoločnosti tieto peňažné prostriedky prevažne na základe
exekučného konania, a pokiaľ žalovaná tieto peňažné prostriedky prijala, nie je možné za žiadnych
okolností kvalifikovať toto ako bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 1,2 OZ, keďže žalobca plnil za

existencie právneho dôvodu, ktorý neodpadol, ako ani neplnil za iného. Právna zástupkyňa žalovaného
zdôraznila, že žalobca plnil práve na základe exekučného titulu v rámci prebiehajúceho exekučného
konania. Tu poukázala na uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 1Co/79/2011 zo dňa 20.12.2011
podľa ktorého: „Pokiaľ ide o bezdôvodné obohatenie, dobrovoľné plnenie žalobcu, na čo bol zaviazaný
právoplatným a vykonateľným rozsudkom, nie je bezdôvodným obohatením žalovaného, nakoľko nešlo

o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.“

10.3. Právna zástupkyňa žalovaného poukázala aj na § 61 zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého: navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené.10.4. Na podporu svojich tvrdení bol citovaný aj rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa
06.10.2014 v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/69/2014. Podľa právnej zástupkyne žalovaného nie sú

naplnenéobligatórnepodmienkybezdôvodnéhoobohateniaapretosanemôžejednaťaniobezdôvodné
obohatenie ako také, keďže bolo vymožené prostredníctvom exekúcie. Právna zástupkyňa žalovaného
žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zároveň si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania
(vyjadrenie v spise na čl. 125-131).

11. Na pojednávaní konanom dňa 03.04.2024, na ktorom bolo opäť pojednávané v neprítomnosti
žalobcu, žalovanej a právnej zástupkyne žalovanej spoločnosti, právny zástupca žalobcu uviedol, že
čo sa týka premlčania uplatneného nároku, pokiaľ sa jedná o dlhodobo získavané peňažné prostriedky
od žalobcu na základe plnenia bez právneho dôvodu, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
musí rovnako ako zmluva o úvere, z ktorej tento nárok vznikol, tvoriť jeden celok, preto premlčacie
doby začínajú plynúť až po skončení bezdôvodného obohatenia, čo v danom prípade predstavuje deň

13.04.2022, kedy žalovaný prijal poslednú platbu na predmetnú pohľadávku. V tomto smere poukázal
právny zástupca žalobcu na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. 5XObdo/99/2019 zo dňa 24.05.2020,
kde sa má jednať o identickú vec žalovaného, ktorý posúdil práve začiatok plynutia premlčacích dôb po
ukončení bezdôvodného obohatenia ako to uviedol teraz právny zástupca žalobcu. Podporne poukázal
aj na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica č.k. 13Co/48/2016 zo dňa 10.10.2017 s tým, že právne

závery prijaté v tomto konaní boli posúdené aj v rámci podanej ústavnej sťažnosti o ktorej rozhodol
Ústavný súd SR v konaní vedenom pod č. k. I.ÚS/47/2019-20 zo dňa 30.01.2019.

11.1. K vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené len na tomto
pojednávaní, právny zástupca žalobcu odkázal opätovne na svoje predchádzajúce písomné vyjadrenia

s tým, že platby exekútorovi, ktoré sú vymáhané, sú už očistené od poplatkov exekútora a aj od jeho
nákladov, ktoré si súdny exekútor ponecháva s tým, že tieto skutočnosti neboli popreté žalovaným.
Právny zástupca žalobcu zotrval na tom, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a čo sa týka nemožnosti
zahrnúť zákonný úrok z omeškania do vymáhanej sumy v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti,
s týmto právny zástupca žalobcu vyjadril nesúhlas, pretože sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti

úveru v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov postihuje všetky poplatky, teda aj úroky, vrátane
zákonných úrokov z omeškania. V zákone nie sú takéto úroky z omeškania z pod tejto sankcie vyňaté.
Podľa právneho zástupcu žalobcu notársku zápisnicu nie je možné považovať za neodstrániteľnú
prekážku konania, pretože tak, ako už skonštatoval, je potrebné túto notársku zápisnicu považovať za
absolútne neplatný právny úkon z dôvodu, že bola podpísaná za dlžníka Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý

bol súčasne oprávneným splnomocnencom oprávneného z tejto notárskej zápisnice.

12. Na tomto pojednávaní okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením sa obsahom celého spisu
a s listinnými dokladmi v nasledovnom rozsahu čl. 1-3 žaloba, čl. 6 zmluva o úvere z 04.06.2004, čl.
6p.v. všeobecné podmienky poskytnutia úveru, čl. 7 výpočet ročného úroku a RPMN, 7p.v. priemerné

úrokové miery z úverov obchodných bánk, čl. 8 doklad o plnení zo zmluvy č. XXXXXXX-XXXXXXX,
čl. 9 email z 29.08.2022 výzva na vydanie bezdôvodného obohatenia, čl. 10 text výzvy, čl. 19-platobný
rozkaz č.k. 15Csp/83/2022-19 z 27.09.2022, čl. 25-32 odpor voči platobnému rozkazu, čl. 36 uznes.
zo dňa 07.11.2022 výzva žalobcu, čl. 42-43 vyjadrenia žalobcu, čl. 47 uznes. z 28.12.2022-výzva
žalovaného, čl. 51-52 vyjadrenie žalovaného, čl. 64-65 vyjadrenie žalobcu na výzvu súdu, čl. 66 listinný

doklad - oznámenie o splatení úveru, čl. 69-74 vyjadrenie žalovaného, čl. 85-87 vyjadrenie žalobcu
na výzvu súdu, čl. 88 listinný doklad exekučný príkaz, čl. 93-97 ospravedlnenie neúčasti žalovaného
na pojednávaní, čl. 103 záznam o vykonaní porady s klientom, čl. 104-105 notárska zápisnica G.,
G., čl. 106 konečné vyúčtovanie exekučného konania, čl. 107-110 zápisnica z 23.02.2024, čl. 115-119
ospravedlnenie neúčasti PZ žalovaný a žalovaný, čl. 125-131 vyjadrenie žalovaného na výzvu súdu,

pripojený exekučný spis 6Er/311/2005 najmä rozhodnutia a listiny, ktoré neboli v kópií pripojené do
konania 15Csp/83/2022.

13. Pojednávanie konané dňa 03.04.2024 bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na dňa
30.04.2024.

14. Z obsahu spisu, pripojeného spisu 6Er/311/2005 okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny
stav veci:14.1. Žalobca spolu so žalovaným uzatvorili dňa 04.06.2004 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
žalovaný zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver v sume 12 000,-- Sk s tým, že dlžník sa zaviazal zaplatiť
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok v sume 9 600,-- Sk, teda spolu mal zaplatiť 21 600,-- Sk.

Takto poskytnutý úver mal splatiť v 10 – tich mesačných splátkach po 2 160,-- Sk, prvú splátku mal
zaplatiť v lehote do 14 dní (vrátane), od podpísania zmluvy, t. j. dňa 18.06.2004. Ďalšie splátky mal
žalobca platiť vždy 18. dňa príslušného mesiaca na účet žalovaného, ktorý bol uvedený v zmluve,
resp. v hotovosti mandatárovi. Zmluva o úvere obsahovala aj osobitné splnomocnenie tak v zmysle
bodov 15 a 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ktoré splnomocnenie, ale v danom prípade

uplatnené nebolo) ako aj splnomocnenie pre advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísaní notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, podľa ktorého táto osoba bola splnomocnená zároveň aby v mene
žalobcu (dlžníka) uznala jeho záväzok z úveru uvedeného v zmluve tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia s odkazom na príslušné ustanovenie vtedy
platného a účinného Občianskeho súdneho poriadku, alebo pre exekúciu podľa Exekučného poriadku.
Súd má ďalej preukázané, že žalobca dobrovoľne plnil svoj záväzok len v troch splátkach vykonaných

dňa 19.07.2004 v sume 71,70 Eur (po prepočte na menu Euro), ako aj dňa 21.12.2004, ktorého dňa
bola žalobcom uhradená suma 71,70 Eur a aj 5,97 Eur, t. j. spolu do spísania notárskej zápisnice (ako
exekučného titulu) bola uhradená len suma 149,37 Eur.
14.2. Keďže od decembra 2004 žalobca neuhradil dobrovoľne už žiadnu sumu, splnomocnený zástupca
– Mgr. Tomáš Kušnír sa dňa 25.02.2005 dostavil na Notársky úrad JUDr. Ondreja Ďuriača, so sídlom

Bratislava, za účelom spísania notárskej zápisnice č. G., G. XXXX/XXXX H. G. (ďalej len „notárska
zápisnica“), súčasťou ktorej bolo osvedčenie o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a
súhlase s vykonateľnosťou a súhlase s exekúciou. Z bodu 3 notárskej zápisnice vyplýva, že Mgr. Tomáš
Kušnír v mene povinnej osoby (žalobcu) vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe (žalovaný)
v celkovej sume 21 528,-- Sk. Z toho úver a poplatok predstavujú sumu 17 100,-- Sk, ktorá suma sa bude

úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 22.12.2004 do zaplatenia. Celý dlh pozostáva
z istiny nesplatného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej
zápisnice. Uvedený dlh bol uznaný v plnom rozsahu čo do základu a výšky uvedenej v notárskej
zápisnici. Takto vyčíslený dlh mal žalobca (povinná osoba) splatiť v lehote do 11.03.2005 k rukám osoby
oprávnenej. V bode 5 notárskej zápisnice povinná osoba (žalovaný zastúpený Mgr. Tomášom Kušnírom)

vyhlásila, že pre prípad, ak neuhradí dlh tak, ako je uvedené v bode 4. notárskej zápisnice, súhlasí
s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 zákona o súdnych exekútoroch.
14.3. Dňa 20.05.2005 bola súdu doručená žiadosť pôvodnej exekútorky o udelenie poverenia,
ktorý návrh bol doručený exekútorskému úradu dňa 03.05.2005 (žalovaný uvádza nesprávny dátum
26.04.2005) s tým, že od uvedeného dňa všetky prijaté platby eviduje žalovaný ako platby prijaté

v rámci exekučného konania, ktoré mu boli poukázané prostredníctvom exekútorského úradu. Žalovaný
poukazoval na to, že v týchto platbách sú zahrnuté tak vymáhaná istina, ako aj úrok z omeškania a aj
príslušné trovy, ktoré vznikli samotnému žalovanému. Pri dotaze súdu na špecifikáciu, aká suma z danej
platby predstavuje vymáhanú istinu, aká úrok z omeškania, aká trovy, právny zástupca žalovaného
odkázal na vyúčtovanie súdneho exekútora. Okresný súd poukazuje na to, že z tohto vyúčtovania (č.

l. 106) tieto skutočnosti nie je možné zistiť, keďže sa jedná len o sumárne vyúčtovanie.
14.4. Okresný súd vydal poverenie dňa 24.05.2005 nachádzajúce sa v pripojenom exekučnom spise na
č.l. 10, z obsahu ktorého vyplýva, že exekučným titulom je práve notárska zápisnica na základe ktorej
súd poveril súdnu exekútorku na vymoženie: istiny v sume 17 100,-- Sk (567,62 Eur), trovy notára za
spísanie notárskej zápisnice v sume 2 463,-- Sk (81,76 Eur), trovy právneho zastúpenia v sume 1 250,--

Sk (41,49 Eur) a úroky z omeškania vo výške 0,25 % denne zo sumy 19 440,-- Sk od 10.12.2004 do
21.12.2004 v sume 535,-- Sk (17,76 Eur) a následne vo výške 0,25 % denne zo sumy 17 100,-- Sk od
22.12.2004 do zaplatenia, ako aj trov exekúcie.
14.5. Z vyúčtovania má súd preukázané, že súdnym exekútorom bolo na istinu vymožená v zmysle
poverenia suma 567,62 Eur, na úrokoch z omeškania suma 3 024,94 Eur, ako trovy notára bola

vymožená suma 81,76 Eur, trovy exekúcie 16,60 Eur, trovy právneho zastúpenia 41,49 Eur, trovy
právneho zastúpenia v exekučnom konaní 67,22 Eur, poplatok za upomienky 5,97 Eur a na trovy
právneho zastúpenia za návrhy na EZP (exekučné záložné právo) bola vymožená suma 48,71 Eur.
Zo súčtu týchto jednotlivých položiek vyplýva, že v rámci exekučného konania bola zo strany súdneho
exekútora vymožená spolu suma 3 854,31 Eur (567,62 Eur + 3 024,94 Eur + 81,76 Eur +16,60 Eur +

41,49 Eur + 67,22 Eur + 5,97 Eur + 48,71 Eur). Z uvedeného vyúčtovania ale vyplýva aj iná skutočnosť
a síce, že vymožená suma predstavovala aj iné nároky, ako len tie, ktoré vyplývali z úverovej zmluvy,
keďžebolivymoženéajtrovyvzniknutévsúvislostisexekučnýmkonaním,spísanímnotárskejzápisnice,
ako aj trovami právneho zastúpenia.14.6. Z vyúčtovania súdneho exekútora je ďalej preukázané aj, že súdny exekútor nad rámec tejto
sumy vymohol aj svoje trovy spolu v sume 1 222,87 Eur, teda spolu v rámci exekučného konania bola
vymožená suma 5.077,18 Eur (3.854,31 Eur + 1. 222,87 Eur). Pokiaľ právny zástupca žalobcu tvrdil, že

súdnyexekútorposielalnaúčetžalovanéholensumy,ktoréboliočistenéužodjehotrov,tietoskutočnosti
sú preukázané, pretože trovy súdneho exekútora sú vo vyúčtovaní uvádzané zvlášť a tvoria sumu nad
vymožených 3.854,31 Eur.
14.7. Z obsahu exekučného spisu ďalej vyplýva, že rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka č. k.
6Er/311/2005 – 16 zo dňa 16. novembra 2009, súd žiadosť oprávneného na zmenu súdneho exekútora

zamietol a exekúciu vedenú na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 6Er/311/2005 a u súdneho exekútora
I. J. F., exekútorský úrad Dunajská streda, Kukučínova ulica, pod sp. zn. EX 353/2005 zastavil. Zároveň
uložil oprávnenému (žalovaný) povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 88,96
Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti daného rozhodnutia. Keďže oprávnený (v tomto
konaní žalovaný) podal voči rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka odvolanie, podľa ustanovenia
vtedy platnej úpravy Občianskeho súdneho poriadku, bola vec predložená zákonnému sudcovi na

rozhodnutie o odvolaní, ktorý odvolaniu vyhovel a rozhodol uznesením č. k. 6Er/311/2005 – 27 zo dňa
19. januára 2010 tak, že súhlasil so zmenou súdneho exekútora a vykonaním exekúcie na základe
poverenia Okresného súdu Levice č. 5402028831 zo dňa 24. mája 2005 č. k. 6Er/311/2005 – 10 a poveril
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom Záhradnícka 65, Bratislava. Druhým výrokom bolo
rozhodnuté tak, že o náhrade trov exekúcie bude rozhodnuté v samostatnom rozhodnutí. Rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2010 po právoplatnosti ktorého bola exekúcia ďalej vykonávaná
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým.
15. V konaní bol spor o ustálenie o aký zmluvný vzťah sa jedná, keďže žalovaný namietal jeho
spotrebiteľský charakter, ako aj bol spor o to, či a ak, tak v akej výške, vzniklo bezdôvodné obohatenie
a či sumu bezdôvodného obohatenia je/ nie je možné považovať za premlčanú. Tiež bola zo strany

žalobcu namietaná vykonateľnosť exekučného titulu.
16. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov účinných ku dňu uzatvorenia
zmluvy, (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné
zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na
jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah

dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy
17. Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 3 OZ, spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).

20. Podľa § 53 ods. 2 OZ, ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

21. Podľa § 53 ods. 4 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 2 písm. a ) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, O spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských

úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky
alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzujeposkytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
25. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, 1) veriteľom je fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci; 2/ spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
26. Podľa § 4 ods. 1 - 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, (1) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí

mať písomnú formu, inak je neplatná.
(2) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
(3) Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
(4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
(5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve
o spotrebiteľskom úvere.

27. Okresný súd v prvom rade vyriešil otázku zmluvného vzťahu, t. j. či sa ne/jedná o spotrebiteľský
vzťah.

27.1. Zmluva má jednoznačne formulárový charakter, kde žalovaný vystupoval ako dodávateľ, keďže
predmetom jeho podnikateľskej činnosti bolo (a aj je) okrem iného aj „poskytovanie úverov z vlastných

zdrojov“. Žalobca v zmluve o úvere podľa názoru súdu vystupuje ako spotrebiteľ, ktorá skutočnosť
vyplýva zo samotného označenia žalovaného – len menom, priezviskom a rodným číslom, pričom zo
zmluvy nevyplývajú skutočnosti, že by žalobca pri uzatváraní a plnení z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy
mal konať v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zo zmluvy teda
nevyplývajú tvrdenia žalovaného, že zmluvný vzťah bol uzatvorený medzi dvoma právnickými osobami.

Tieto skutočnosti boli zo strany žalovaného len tvrdené, avšak ničím preukázané.

27.2. S poukazom na uvedené, súd preto dospel k záveru, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorej obsah bol daný veriteľom – žalovaným, bez možnosti žalobcu zmeniť jej obsah. Na jednotlivé
ustanovenia zmluvy sú preto aplikované príslušné ustanovenia OZ, ktorými sa zabezpečuje právna

ochrana spotrebiteľa ako jedna z priorít oblasti záujmu nie len práva Európskej únie, ale aj Slovenského
právneho poriadku. Pri naplnení právnej ochrany spotrebiteľa súd v prvom rade preskúmaval zmluvu o
úvere, jej jednotlivé náležitosti, či sú v súlade s citovanou zákonnou úpravou.27.3. Ak žalovaný ďalej poukazoval na dohodu zmluvných strán o výlučnom uplatnení obchodného
práva na daný zmluvný vzťah, tu súd poukazuje na to, že aj napriek tomu, že strany sporu uzatvorili
zmluvu o úvere, ktorá sa podľa § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka radí medzi tzv. absolútne obchody,

v prípade spotrebiteľského práva majú ustanovenia OZ prednosť pred ustanoveniami obchodného
zákonníka.Tusúdpoukazujena§54ods.1OZ,ktorýtrebavykladaťtak,ževprípadedualistickejprávnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné práva,
ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej
úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice. Teda bez ohľadu na

dohodu strán sporu obsiahnutú v úverovej zmluve, právny vzťah od ktorého žalobca odvodzuje v žalobe
uplatnený nárok sa riadi práve ustanoveniami OZ, podľa ktorej právnej úpravy sa spotrebiteľ nemôže
vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo inak si zhoršiť svoje zmluvné postavenie, pričom
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Žalovaný namietal skutočnosť, že v danom prípade sa jedná o vec právoplatne rozhodnutú, keď

poukazoval na notársku zápisnicu, ktorá bola aj exekučným titulom na podklade ktorého bola vymožená
pohľadávka v plnom rozsahu.

29. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

30. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

31. Podľa § 161 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), 1) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

32. Z obsahu spisu je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi (v exekučnom konaní
povinný) podal oprávnený na základe notárskej zápisnice, pri spísaní ktorej za žalobcu konal Mgr.
Tomáš Kušnír s tým, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice bolo obsiahnuté už v zmluve
o úvere. Okrem uvedeného bolo obsahom zmluvy aj splnomocnenie na uznanie záväzku, ktoré však
bolo spísané v čase, keď ešte žiadny záväzok neexistoval. Okresný súd preto zastáva názor, že takáto

dohoda, ktorou sa povinný (žalobca) vopred vzdal svojho práva, je neplatná. Mgr. Tomáš Kušnír nebol
oprávnenou osobou na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu v mene povinného – žalobcu
z dôvodu, že jeho záujmy boli v rozpore so záujmami zastúpeného (žalobcu) Absolútna neplatnosť tohto
právneho úkonu nastala priamo zo zákona a pôsobí voči každému s tým, že súd na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu prihliada aj bez návrhu. Notárska zápisnica spísaná splnomocneným zástupcom, ktorý

nebol platne splnomocnený na tento úkon potom nemohla byť ani vykonateľným exekučným titulom
v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).

32.1. Ako bolo konštatované už vyššie, v exekučnom konaní vedenom okresným súdom pod spisovou

značkou 6Er/311/2005 k zastaveniu exekučného konania nedošlo a výkon rozhodnutia prebiehal až do
25.08.2022, ktorým dňom podľa súdneho exekútora bola uhradená celková pohľadávka aj s trovami
exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo v predmetnej veci ukončené. Pokiaľ bol exekučným titulom
absolútne neplatný právny úkon, nejedná sa o prekážku rozhodnutej veci (keďže o veci nebolo
právoplatne rozhodnuté, tak ako to má na mysli § 230 CSP), majúcej za následok zastavenia konania.

Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalovaného (jeho právneho zástupcu), že toto konanie má byť
zastavené, z ktorého dôvodu súd preto ani k zastaveniu konania nepristúpil.

32.2. Okrem vyššie uvedeného, súd poukazuje aj na žalobcom citované rozhodnutie NS S R sp. zn.
2 Cdo/122/2020, z ktoré vyplýva, že aj v rámci konania o vydanie bezdôvodného obohatenia je možné

domáhať sa preskúmania spôsobilosti exekučného titulu, za účelom poskytnutia súdnej ochrany práve
v podobe preskúmania daných podmienok. Súd preto pristúpil k preskúmaniu exekučného titulu kde
dospel k záveru, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon.33. Súd ďalej považuje za nesporné, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o RPMN, takýto údaj sa
v zmluve vôbec nenachádza, z ktorého dôvodu podľa citovaného zákona 258/2001 Z. z. , § 4 ods. 2
písm. g/ je potrebné považovať zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú. Z uvedeného dôvodu potom

žalovaný nemal nárok na plnenie nad rozsah sumy, ktorú poskytol žalovaný žalobcovi, t. j. nad rozsah
12 000,-- Sk, po prepočte 398,33 Eur.

34. Súd už konštatoval, že v rámci exekučného konania bola (okrem trov exekútora) vymožená suma
3.854,31 Eur, ku ktorej sume je potrebné pripočítať ešte plnenie žalobcu pred podaním návrhu na

výkon exekúcie v sume 149,37 Eur, čo potom predstavuje žalobcom deklarované plnenie spolu v sume
4.003,68 Eur ( 3.854,31 Eur + 149,37 Eur). Tu súd poukazuje na samotné vyúčtovanie súdneho
exekútora, z ktorého vyplýva, že predmetom vymáhania (hoci na základe neplatného exekučného titulu)
boli okrem nárokov vyplývajúcich zo zmluvy vymáhané aj iné trovy, tak ako to tvrdil žalovaný, ktorý
hoci potvrdil, že spolu od žalobcu a súdneho exekútora prijal sumu 4.003,68 Eur, poukázal aj na to, že
s odkazom na konečné vyúčtovanie súdneho exekútora, boli predmetom vymáhania aj iné nároky.

35. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

36. Podľa § 451 ods. 1 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

37. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

38. Bezdôvodné obohatenie predstavuje osobitný právny inštitút mimozmluvného záväzkového práva.
Jeho cieľom je reparácia nerovnováhy, ku ktorej dochádza bez právneho dôvodu v majetkovej sfére
subjektov právnych vzťahov a to v prípade, ak absentuje právny dôvod tejto majetkovej nerovnováhy,
t. j. ak je plnené bez právneho dôvodu, plnené z neplatného právneho úkonu, alebo ak právny dôvod
odpadol, a tiež ak sa jedná o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

38.1. Čo sa týka plnenia bez právneho dôvodu, je ním poskytnutie takého plnenia jedným subjektom
druhému subjektu, bez toho, aby už od počiatku existoval akýkoľvek právny dôvod tohto plnenia.

38.2. O plnenie z neplatného právneho úkonu sa jedná vtedy, ak si strany plnili na základe právneho

úkonu, ktorý bol neskôr posúdený ako neplatný plnili.

38.3. Pri plnení na základe právneho úkonu, ktorý neskôr odpadol sa jedná o situáciu, kedy na začiatku
existuje právny dôvod, ale ten neskôr – dodatočne odpadne. Jedná sa o situácie, kedy zo zákona, alebo
na základe zákona dochádza k zrušeniu právneho úkonu (napr. platné odstúpenie od zmluvy, naplnenie

rozväzovacej podmienky v právnom úkone, právny režim fixných zmlúv a pod. )

38.4. Majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov je prospech získaný napr. trestnou činnosťou,
činnosťou napĺňajúcou znaky civilného deliktu a pod.

39. V súdom preskúmavanej veci bolo zistené, že žalobca plnil žalovanému bez právneho dôvodu, čo
sa týka plnenia nad rozsah jemu poskytnutého plnenia zo strany žalovaného, keďže zmluvu je potrebné
považovať za bezúročnú a bezpoplatkov, ako aj exekúcia bola vedená na základe neplatného právneho
úkonu, z ktorého dôvodu sú naplnené základné atribúty na vznik bezdôvodného obohatenia práve na
strane žalovaného. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozsah bezdôvodného obohatenia

bol až v požadovanej sume 3.605,35 Eur, teda 4.003,68 Eur – 398,33 Eur, pretože na účet žalovaného
bolasícepripísanásuma4.003,68Eur,ktoráalebolatvorenáajzvymoženýchtrovnotára,trovprávneho
zástupcu, ako aj trov exekúcie, ktorý súdny poplatok za návrh na vykonanie exekúcie nie je poplatkom,
ktorý možno subsumovať pod bezúročnosť a bezpoplatkovať zmluvy. V tejto časti preto podľa názoru
súdu nevznikol na strane žalovaného majetkový prospech, pretože zo strany žalobcu boli len vyrovnané

jeho výdavky, ktoré mal v súvislosti s exekúciou, právnym zastúpením, platením poplatkov, čím na
strane žalovaného nedošlo k zväčšeniu jeho majetku práve na úkor zníženia majetku žalobcu. Ak
žalovaný ale nepreukázal, že skutočne vynaložil sumu 5,97 Eur ako poplatok za upomienky, neuniesol
dôkazné bremeno preukazujúce neopodstatnenosť žaloby aj v tejto časti, tak ako to vyplýva z inýchtrov súvisiacich s exekúciou, ktorých oprávnenou osobou ale preukázateľne nebol žalovaný a teda toto
plnenie, hoci prijaté žalovaným, nemá pre neho charakter bezdôvodného obohatenia.

39.1. Čo sa týka vymáhané úroku z omeškania v sume 0,25 % denne, tento je v prvom rade vymáhaný
na základe neplatného právneho úkonu, teda bez existencie exekučného titulu, ako aj je uplatnený
v rozpore so zákonnou úpravou, ktorý niekoľko násobne prevyšoval max. výšku ročné úroku v zmysle
OZ a vyhlášky. V tomto prípade preto nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalovaného, že na úrok
z omeškania sa nevzťahuje zákonný následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti, s tým ale, že ak bol

zmluvný vzťah strán sporu bezúročný a bezpoplatkov, nemohlo vzniknúť ani omeškanie tak, ako ho
žiadal vymáhať žalovaný, t. j. až zo sumy 645,28 Eur (19.440,-- Sk), keďže žalobca mal povinnosť
plnenia len v sume 398,33 Eur pričom ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie uhradil sumu
149,37 Eur.

40. Súd preto za opodstatnený nárok považoval sumu 3.349,57 Eur, t. j. 4.003,68 Eur – 255,78 Eur

(81,76 Eur + 16,60 Eur +41,49 Eur + 67,22 Eur + 48,71 Eur) – 398,33 Eur.

41. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

42. Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

43. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

44. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí

za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

45. S poukazom na preukázaný spotrebiteľský vzťah strán sporu vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy,
okresný súd skúmal ex offo aj otázku premlčania, keďže podľa názoru súdu v danom prípade toto
ustanovenie je potrebné aplikovať nielen v konaniach, v ktorých na strane žalobcu vystupuje veriteľ,

ale aj v konaniach, kde na strane žalobcu vystupuje spotrebiteľ za predpokladu, že sa jedná o nárok
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, čo je jednoznačne aj prípad tohto konania. Žalovaný v podanom
odpore poukazoval na tú skutočnosť, že nekonal úmyselne, teda nie je dôvod pre aplikáciu 10 ročnej
objektívnej doby.

46. Pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, je vo vyššie citovaných zákonných
ustanoveniach upravená tzv. subjektívna premlčacia doba, ako aj premlčacia doba objektívna. Obidve
doby začínajú a plynú nezávisle na sebe a ich vzájomný vzťah je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich,
právo sa premlčí a ak je vznesená námietka premlčania, nemožno právo priznať. Rozhodovacia prax
je v otázke začiatku plynutia premlčacej doby už ustálená tak, že jej začiatok sa viaže ku skutočnosti,

ktorou je vedomosť oprávneného (žalobca) o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa obohatil. Tu súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu č. 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021
a 7 Cdo/96/2020 z 28.02.2022 podľa ktorých pri určení začiatku plynutia subjektívnej doby je tzv.
moment dozvedenia sa o vzniku bezdôvodného obohatenia, ako aj o tom, kto zaň zodpovedá, teda
je potrebné, aby sa jednalo o skutočnú, nie predpokladanú vedomosť oprávneného o tom, že na

jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia ako aj toho, kto ho získal. Ide o znalosť
skutkových okolnosti, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby možno spájať s okamihom, v ktorom žalobca musel byť vedomý
toho, že bez existujúceho právneho dôvodu plnenia previedol na účet žalovaného vyššiu čiastku, na akú
mal zákonný nárok. Bez tejto vedomosti je spotrebiteľ v presvedčení, že jeho povinnosťou je (bolo) plniť

zmluvne dohodnutý záväzok (čo tvrdil aj právny zástupca žalobcu, ktorý nárok žalovaného bol navyše
vymáhaný aj v exekučnom konaní).XX. V prejednávanej veci je týmto okamihom podľa názoru súdu práve porada žalobcu s jeho právnym
zástupcom,čobolodňa22.08.2022,oktorejskutočnostiprávnyzástupcažalobcupredložildokonaniaaj
listinný doklad (č. l. 103). K tejto porade došlo rovnakého dňa, ako bol právny zástupca žalobcu študovať

exekučný spis – v exekučnom spise č. l. 58 s tým, že napriek vedomosti právneho zástupcu aj o predtým
prebiehajúcom exekučnom konaní, toto v žalobe neuvádzal vôbec, hoci exekučné konanie a hlavne
exekučný titul sú podstatnými faktormi majúcimi vplyv na samotné rozhodnutie o nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Odhliadnúc aj od uvedeného, pokiaľ daný subjektívny moment vyplýva
z listinných dokladov, ktorý nebol zo strany žalovaného navyše žiadnym spôsobom spochybnený, ako

aj s prihliadnutím na citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, súd preto stanovil začiatok plynutia
subjektívnej doby na deň 22.08.2022, ktorá dvojročná lehota by uplynula dňa 22.08.2024. Ak bola žaloba
podaná na súd dňa 06.09.2022, bola podaná v rámci plynutia dvojročnej premlčacej doby.

48. Čo sa týka objektívnej premlčacej doby tak tu súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ
vydanom dňa 22.04.2021 vo veci LH proti Profi Credit Slovakia s.r.o. sp. zn. C-485/19, podľa ktorého

článok 2 písm. b), článok 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice 93/13, ako aj zásady ekvivalencie a efektivity
a právnej istoty sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia súdnemu výkladu vnútroštátnej právnej
úpravy, podľa ktorého žaloba podaná spotrebiteľom o vrátenie súm bezdôvodne zaplatených v rámci
plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe
podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48 podlieha trojročnej premlčacej lehote,

ktorá začína plynúť odo dňa úplného splnenia tejto zmluvy, ak sa predpokladá, bez potreby overenia, že
k tomuto dátumu spotrebiteľ musel vedieť o nekalom charaktere predmetnej zmluvnej podmienky, alebo
keď pre podobné žaloby založené na vnútroštátnych právnych predpisoch táto lehota začína plynúť od
okamihu určenia právneho dôvodu týchto žalôb súdom (t.j. aj kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu).
Tu súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/268/2021, v ktorom potvrdil, že na nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy sa
subsidiárne uplatňuje 10 ročná objektívna premlčacia lehota bez skúmania zavinenia a začína plynúť
od vzniku bezdôvodného obohatenia.

49. Z rozhodovacej praxe súdov SR týkajúcej sa plynutia objektívnej lehoty pri bezdôvodnom obohatení

vyplýva, že výšku bezdôvodného obohatenia je možné skutočne zistiť až vtedy, keď dôjde k ukončeniu /
k zavŕšeniu bezdôvodného obohatenia, teda zaplatením poslednej splátky, z ktorého dôvodu je preto
potrebné začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby počítať odo dňa poslednej splátky. V tomto
prípade sa tak malo stať dňa 13.04.2022 (č. l. 71), kedy na účet žalovaného mala byť pripísaná posledná
splátka v sume 14,29 Eur. Súd zároveň poukazuje aj na to, že žalovaný síce v jednom zo svojich

vyjadrení špecifikoval platby, ktoré mali byť na jeho účet zaplatené spolu s uvedením dátumu, avšak
nepodložil o tom žiadny doklad preukazujúci prijatie platieb práve tak, ako to uvádzal. V tomto smere
preto žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o nim tvrdené dátumy úhrad. Keďže ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu, pričom v pochybnostiach sa má použiť výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší, pokiaľ žalobca uhradil (bola vymožená) poslednú splátku dňa 13.04.2022,

k ukončeniu bezdôvodného obohatenia došlo práve v uvedený deň, kedy bolo bezdôvodné obohatenie
zavŕšené a od ktorého dňa je potrebné rátať 10 – ročnú objektívnu premlčaciu dobu, ktorá by uplynula
až 13.04. 2032. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie KS Trnava sp. zn. 26Co/147/2019
z30.06.2020ktorýrovnakouvádza,žerozhodujúcideňprezačiatokplynutiaobjektívnejpremlčacejdoby
je deň, kedy bezdôvodné obohatenie skončilo. Takýto názor bol podporený aj v uznesení Ústavného

súdu SR č. I. ÚS 47/2019 -20 zo dňa 30.01.2019, kde súd poukazuje na odsek 16, podľa ktorého:
„Podľa názoru ústavného súdu krajský súd ústavne akceptovateľným a udržateľným spôsobom objasnil
skutkovýzákladveciaaplikáciuprávnejúpravy,ktorániejevrozporesjejzmyslomaúčelom...“Vodseku
13 tohto rozhodnutia je uvedená citácia z rozhodnutia Krajského súdu Banská Bystrica „....keďže
bezdôvodné obohatenie tvorí jeden celok, rozhodujúce je kedy bezdôvodné obohatenie skončilo...“.

Rovnaký právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí Krajského súdu Nitra v konaní vedenom pod
spisovou značkou 12 CoCsp/23/2023, rozsudok č. k. 12 CoCsp/23/2023 – 172 zo dňa 28.09.2023.

50. Ak súd ustálil, že bezdôvodné obohatenie bolo zavŕšené dňa 13.04.2022, s prihliadnutím na dátum
podania žaloby, táto bola podaná aj v rámci plynutia nielen desaťročnej (ale aj trojročnej) objektívnej

doby, v rámci ktorej plynula aj 2 ročná subjektívna doba. Pokiaľ by súd aj odpočítal sumu 255,78
Eur, teda sumu, kde podľa názoru súdu na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu,
bezdôvodné obohatenie by bolo zavŕšené dňa 26.03.2020, kedy po odpočítaní sumy 255,78 Eur (od
poslednejsplátky)preplatokpredstavoval25,33Eur,čomožnopovažovaťzazakončeniebezdôvodnéhoobohatenia, ktorým dňom by začala plynúť lehota 10 rokov a aj bez jej predĺženia (z č. 62/2020 Z. z. )
by uplynula až dňa 26.03.2030, resp. trojročná dňa 26.03.2023, v rámci ktorej bola rovnako žaloba
preukázateľne podaná.

51. Podľa názoru súdu žalovanému preukázateľne vzniklo bezdôvodné obohatenie v sume 3.349,57
Eur, v ktorej sume súd považoval nárok žalobcu za opodstatnený, nepremlčaný, a v ktorej sume preto
nároku žalobcu vyhovel.

XX. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

53. Podľa prvej vety § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

54. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

55. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

56.Podľa§3Nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

57. Žalovaný bol vyzvaný na vydanie bezdôvodného obohatenia výzvou zo dňa 29.08.2022 v sume
3.605,35 Eur v lehote najneskôr do 05.09.2022, t.j. dňom nasledujúcim 06.09.2022 sa žalovaný dostal
do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Žalovaný doteraz dlžnú sumu nezaplatil, v dôsledku čoho má
žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. K prvému dňu omeškania (k 06.09.2022) bola základná úroková sadzba
ECB vo výške dňu 0,50 % p. a., potom žalobca má nárok na úrok z omeškania v max. výške 5,50
% ročne. Tu súd poukazuje na to, že sa jedná občiansko právny vzťah ktorý vznikol po 01.02.2013,
pretože tak, ako súd uvádzal v súvislosti s premlčaním, k zavŕšeniu bezdôvodného obohatenia došlo

až úhradou poslednej splátky, čo bolo v roku 2022, resp. 2020. Podľa názoru súdu tento právny
vzťahbezdôvodnéhoobohatenianemožnoodvodzovaťodvznikusamotnejzmluvy,pretožebezdôvodné
obohatenie je samostatným vzťahom z iných dôvodov, nie zmluvných. Ak k bezdôvodnému obohateniu
došlo v roku 2022, resp. v roku 2020 je jednoznačné, že sa jedná o právnych vzťah, ktorý vznikol až po
01.02.2013, pričom ku dňu omeškania predstavoval úrok z omeškania 5,50 % ročne. V prípade, ak by

sa jednalo aj o vzťah vzniknutý pred 01.02.2013 (čo ale nie je), úrok z omeškania bol len vo výške 8,50
% ročne, pričom žalobca žiadal úrok z omeškania až vo výške 10 % ročne.

58.Okresnýsúdpretovozvyšnejčasti,t.j.včastiprevyšujúcejpriznanúistinu,akoajvčastiprevyšujúcej
priznaný úrok z omeškania z opodstatneného nároku, nárok zamietol. Tu súd poukazuje na to, že v časti

zamietnutého nároku podľa názoru súdu preukázateľne nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného, z dôvodov, ktoré boli už uvedený vyššie. V zamietajúcej časti by sa mohlo jednať o iný
nárok, ktorý by mal byť uplatnený zároveň aj voči inému subjektu. Súd zamietol nárok aj v časti úroku
z omeškania zo sumy, v ktorej bol nárok zamietnutý, pretože sa jedná len o akcesorický nárok, teda ak
nebol priznaný hlavný nárok na istinu, nemohol byť priznaný ani nárok akcesorický.

59. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

60. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.61. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

62. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd rozhodol zároveň aj o nároku na náhradu trov
konania. Žalobca mal v konaní úspech v rozsahu sumy 3.349,57 Eur, čo z pôvodne uplatneného nároku
predstavuje 92,91 %; žalovaný mal úspech v rozsahu zamietajúcom, t. j. čo do sumy 255,78 Eur, čo

predstavuje 7,09 % z pôvodne uplatneného nároku. Pri porovnaní týchto dvoch nárokov na náhradu
trov konania, tento je v prospech žalobcu v rozsahu 85,82 % (92,91 % - 7,09 %) v ktorom rozsahu
mu bol priznaný aj nárok na náhradu trov konania tak, ako to vyplýva z výroku č. 3 tohto rozsudku.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku ktorým sa konanie končí a to
samostatným rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka tak, ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

63. Okresný súd poukazuje na to, že neprihliadol na všetky rozhodnutia, ktoré boli citované či už zo
strany žalobcu, alebo žalovaného a to z dôvodu, že tieto sú buď už prekonané, alebo sa nevzťahujú
na toto konanie. Podľa názoru súdu zároveň nebolo možné ani prihliadnu na žalovaným citovaný § 61
zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého: navrátenie do predošlého stavu je
v exekučnom konaní vylúčené, pretože v danom prípade sa nejedná o exekučné konanie, ako ani sa

nejednáokonanieonavráteniedopredošléhostavu,aleokonanieovydaniebezdôvodnéhoobohatenia.

Poučenie:

2 15Csp/83/2022

A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X

15Csp/83/2022-148
IČS: XXXXXXXXXX

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca)
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení – Exekučný
poriadok).

V Leviciach dňa 30. apríla 2024

Mgr. Mariana Pondelová
Sudkyňa