Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. júl 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 23T/34/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010805
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Kostolanská
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:2222010805.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudkyňou Mgr. Luciou Kostolanskou v trestnej veci obžalovaného
T. P.S. a obžalovanej N. P., v bode I.) pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného
zákona, obžalovanej N. P., v bode II.) pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4, ods.

5 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 01.07.2024 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: T. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E. XXX/XX, S. B. t.č. v Ústave na
výkon väzby BratislJ.,

a

obžalovaná: N. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. E. XXX/XX, S. B. t.č. v Ústave na výkon väzby

Bratislava,

sú vinní, že:
v bode I.)
T. P. a N. P. od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2019, najmä po úmrtí matky obžalovanej N.
P. (február 2019) až do dňa 03.05.2022 v S. B., okres Dunajská Streda, na G. E. v rodinnom dome so

súpisným číslom XXX/XX, ako rodičia maloletého T..J..P.., M.. XX.XX.XXXX a L. F..P.., M.. XX.XX.XXXX,
obidvaja trvale bytom S. B., G. E. XXX/16, okres Dunajská Streda, kde bývali v spoločnej domácnosti, k
svojim deťom sa pravidelne pod vplyvom návykových látok správali agresívne, vyvolávali hádky, pričom
ich agresivita sa stupňovala, vulgárne im kričali a nadávali, maloletej F..P.., M.. XX.XX.XXXX konkrétne
nadávali, že bude kurva, hovorili jej, že ju tučná a špinavá, ďalej počas vyššie uvedeného obdobia
presne neustáleného dňa a času matka jedenkrát v izbe napadla maloletú F..P.., M.. XX.XX.X014 tak,
že ju dusila vankúšom, opakovane ju pri kúpaní v kúpeľni dusila vodou, bila ju na zadok, dala jej

facku, matka maloletého T..J..P.., M.. XX.XX.XXXX opakovane bila rukami a kopala do neho, potom
v nezistenom mesiaci a dni roku 2021 ho pichla vidličkou do ramena, otec maloletému T..J..P.., M..
XX.XX.XXXX skoro každý deň hovoril, že „jebe“ jeho ženu, ďalej deťom neposkytli primeranú rodičovskú
starostlivosť, pravidelne im brali stravu, ktorú im poskytli rodinní príbuzní, brali im peniaze, pričom
rodičia sa aj medzi sebou skoro každý deň pravidelne hádali, a to väčšinou v noci až do skorých
ranných hodín, keď pod vplyvom návykových látok v dome behali, niekedy sa naháňali s nožom v ruke,

následkom čoho bol deťom odopieraný riadny spánok, a tak deti boli v neustálom strese, pričom maloletá
F..P.. M.. XX.XX.XXXX v obave z rodičov spávala pri staršom bratovi T..J..P.. M.. XX.XX.XXXX, ktoré
konanie obom deťom spôsobovalo psychické a situačne aj fyzické utrpenie a ďalej obžalovaný T. P.,
M.. XX.XX.XXXX dňa 03.05.2022 v čase o 19.20 hod. v obci S. B., okres Dunajská Streda na G. E.
v kuchyni rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX najskôr vulgárne nadával svojmu maloletému
synovi T..J..P.. M.. XX.XX.XXXX a následne chytil do ruky drevenú stoličku, s ktorou naznačoval úder a
vyhrážal sa mu s tým, že ho zabije konkrétne so slovami, že „zabijem ťa ty buzerant, poď von, zabijem

ťa“, pričom zahodil stoličku a chytil mladistvého T..J..P.. pod krk, pričom mu roztrhal tričko a naďalej samu vyhrážal, čím jeho konanie vzbudilo u poškodeného T..J..P.. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,
pričom z obavy, že svoje vyhrážky aj uskutoční, zavolal na políciu,

obžalovaná: N. P., M.. XX.XX.XXXX, A. Q. G. E. XXX/XX, S. B. t.č. v Ústave na výkon väzby Bratislava,

v bode II.)
obžalovaná N. P. dňa 17.05.2022 v čase okolo 22.00 hod. v obci S. B., F. XXX/XX, okres Dunajská
Streda, prvotne na ulici pred uvedenou nehnuteľnosťou verbálne sa vyhrážala zabitím svojej sestre R.

D., M.. XX.XX.XXXX a svojej neteri L. A. D., M.. XX.XX.XXXX, ktoré bývajú v byte na uvedenej adrese,
kde im vykrikovala, nech jej vrátia bábiku, kedy sa im vyhrážala, že ich zabije a pozabíja, a taktiež, že
ich zabije aj keď sa zatvoria do bytu a opakovane kopala do vchodovej bránky vedúcej na dvor bytu, a
vulgárne im pritom nadávala, následne cez neuzamknutú bránu vošla na dvor bytu na uvedenej adrese,
prešla až ku vchodovým dverám vedúcim do bytu, viackrát do nich kopla a svoje vyhrážky S. J. M. S.,
Č. E. U. R. D. M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. B., G. E. XXX/XX, okres Dunajská Streda a L. A. D.

M.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. B., G. E. XXX/XX, okres Dunajská Streda vzbudila dôvodnú obavu
o ich život a zdravie a z obavy, že svoje vyhrážky uskutoční, poškodená R. D. zavolala na políciu, čo
oznámila aj obžalovanej, na čo obžalovaná upustila od svojho ďalšieho konania a z miesta odišla,

teda

obžalovaný T. P., M.. XX.XX.XXXX:
v bode I.)
blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, údermi, ponižovaním, pohŕdavým

zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické
a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, ďalej bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu a
spánku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

obžalovaná N. P., M.. XX.XX.XXXX:

v bode I.)
blízkej osobe spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným správaním, ktoré
ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie a obmedzuje jej bezpečnosť, ďalej bezdôvodným odopieraním
stravy, oddychu a spánku a čin spáchala závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas,

v bode II.)
inému sa vyhrážala smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchala na
chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchali

obžalovaný T. P., M.. XX.XX.XXXX:
v bode I.)
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

obžalovaná N. P., M.. XX.XX.XXXX:
v bode I.)
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona,

v bode II.)
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona.

Za to im súd ukladá:

Obžalovanému T. P., M.. XX.XX.XXXXPodľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere
7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanej N. P., M.. XX.XX.XXXX

Podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 28.10.2022 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Dunajská Streda podľa § 234 ods. 1
Trestného poriadku na Okresný súd Dunajská Streda obžalobu č. k. 1 Pv 181/22 zo dňa 27.10.2022 na

(v tom čase) obvineného T. P. a G. N. P. pre skutok právne kvalifikovaný v bode I.) ako zločin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, a pri obvinenej v bode II.) prečin nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona a § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona na skutkovom základe:

v bode I.)

T. P.S. J. N. P. od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2019, najmä po úmrtí matky obvinenej
N. P. ( február 2019) až do dňa 03.05.2022 v S. B., okres Dunajská Streda, na G. E. v rodinnom

dome so súpisným číslom XXX/XX, ako rodičia maloletého T..J..P.., M.. XX.XX.XXXX a L. F..P.., M..
XX,XX.XXXX, obidvaja trvale bytom S. B., G. E. XXX/XX, okres Dunajská Streda, kde bývali v spoločnej
domácnosti, svojim deťom sa pravidelne pod vplyvom drogy alebo iných návykových látok správali
agresívne, vyvolávali hádky, pričom ich agresivita sa stále stupňovala, vulgárne im kričali a nadávali,
maloletej F..P.., M.. XX.XX.XXXX konkrétne nadávali, že bude kurva a bude fajčiť kokoty, psychopat

a „geco“, neustále jej hovorili, že ju tučná a špinavá, ďalej počas vyššie uvedeného obdobia presne
neustáleného dňa a času matka jeden krát v izbe napadla maloletú F..P.., M.. XX.XX.XXXX tak, že ju
dusila vankúšom, opakovane ju pri kúpaní v kúpeľni dusila vodou, bila ju na zadok, lebo maloletá sa
bála vody, dávala jej facky, matka maloletého T..J..P.., M.. XX.XX.XXXX opakovane bila rukami a kopala
do neho, potom v nezistenom mesiaci a dni roku 2021 ho pichla vidličkou do ramena, otec maloletému

T..J..P.., M.. XX.XX.XXXX skoro každý deň hovoril, že „jebe“ jeho ženu a že ho pred kamarátmi poníži,
ďalej deťom neposkytli primeranú rodičovskú starostlivosť, pravidelne im brali stravu, ktorú im poskytli
rodinní príbuzní, otec zobral od maloletej F..P.., M.. XX.XX.XXXX večer keď išla spať peniaze, ktoré jej
predtým dal dedko s hrozbou, že ju zbije, pričom aj z peňaženky maloletého T..J..P.., M.. XX.XX.XXXX
z večera do ráno zvykli chýbať peniaze, pričom rodičia sa aj medzi sebou skoro každý deň pravidelne

hádali, a to väčšinou v noci až do skorých ranných hodín, keď pod vplyvom drog v dome behali, niekedy
sa naháňali s nožom v ruke, následkom čoho bol deťom odopieraný riadny spánok, a tak deti boli v
neustálom strese, pričom maloletá F..P.. M.. XX.XX.XXXX v obave z rodičov spávala pri staršom bratovi
T..J..P.. M.. XX.XX.XXXX, ktoré konanie obom deťom spôsobovalo psychické a situačne aj fyzické
utrpenie a ďalej obvinený T. P., M.. XX.XX.XXXX dňa 03.05.2022 v čase o 19.20 hod. v obci S. B., okres

Dunajská Streda na G. E. v kuchyni rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX najskôr vulgárne
nadával svojmu maloletému synovi T..J..P.. M.. XX.XX.XXXX a následne chytil do ruky drevenú stoličku,
s ktorou naznačoval úder a vyhrážal sa mu s tým, že ho zabije konkrétne so slovami, že „zabijem ťa
ty buzerant, poď von, zabijem ťa“, pričom zahodil stoličku a chytil mladistvého T..J..P.. pod krk, pričom
mu roztrhal tričko a naďalej sa mu vyhrážal, čím jeho konanie vzbudilo u poškodeného T..J..P.. dôvodnú

obavu o svoj život a zdravie pričom z obavy, že svoje vyhrážky aj uskutoční, zavolal na políciu,v bode II.)
obvinená N. P. dňa 17.05.2022 v čase okolo 22.00 hod. v obci S. B., F. XXX/XX, okres Dunajská Streda,
prvotne na ulici pred uvedenou nehnuteľnosťou verbálne sa vyhrážala zabitím svojej sestre R. D., M..

XX.XX.XXXX a svojej neteri L. A. D., M.. XX.XX.XXXX, ktoré bývajú v byte na uvedenej adrese, kde
im vykrikovala, nech jej vrátia bábiku, kedy sa im vyhrážala, že ich zabije a pozabíja, a taktiež, že ich
zabije aj keď sa zatvoria do bytu a opakovane kopala do vchodovej bránky vedúcej na dvor bytu a triasla
ňou, pričom svoje vyhrážky smerom na menované zopakovala a vulgárne im pritom nadávala do kuriev,
následne cez neuzamknutú bránu vošla na dvor bytu na uvedenej adrese, prešla až ku vchodovým

dverám vedúcim do bytu, viac krát do nich kopla a búchala päsťami a svoje vyhrážky zabitím a nadávky
zopakovala, čím u poškodených R. D.G. M.. XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., G. E. XXX/XX, okres Dunajská
Streda a L. A. D. M.. XX.XX.XXXX, A. Q. S. B., G. E. XXX/XX, okres Dunajská Streda vzbudila dôvodnú
obavu o ich život a zdravie a z obavy, že svoje vyhrážky uskutoční, poškodená R. D. zavolala na políciu,
čo oznámila aj obvinenej, na čo obvinená upustila od svojho ďalšieho konania a z miesta odišla.
Obžalovaný a obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 21.12.2022 urobili vyhlásenie podľa § 257 ods.

1 písm. a) Trestného poriadku, že sú nevinní zo spáchania skutku (v prípade obžalovanej skutkov)
uvedených v obžalobe Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zo dňa 27.10.2022, č. k. 1 Pv 181/22.
Súd v predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného na hlavnom pojednávaní
dňa21.12.2022podľa§258ods.1Trestnéhoporiadku,výsluchomobžalovanejnahlavnompojednávaní
dňa 21.12.2022 podľa § 258 ods. 1 Trestného poriadku, konfrontáciou medzi obžalovanými na

hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2023 podľa § 125 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom
opatrovníčky poškodených detí na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2023 podľa § 261 Trestného
poriadku, výsluchom svedka, T. D. st. na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2023 podľa § 261 Trestného
poriadku,odstraňovanímrozporovsvýpoveďousvedkanahlavnompojednávaníavzápisniciovýsluchu
svedka zo dňa 04.05.2022, čl. 194, 195, v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 10.10.2022, čl. 200

podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom poškodenej - svedkyne, R. D. na hlavnom
pojednávaní dňa 21.02.2023 podľa § 261 Trestného poriadku, odstraňovaním rozporov s výpoveďou
poškodenej - svedkyne na hlavnom pojednávaní a v zápisnici o výsluchu svedka poškodenej zo dňa
20.05.2022, čl. 150-152, v zápisnici o výsluchu svedka poškodeného zo dňa 10.10.2022, čl. 162 podľa
§ 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom poškodenej - svedkyne, L. A. D. na hlavnom

pojednávaní dňa 06.06.2023 podľa § 261 Trestného poriadku, odstraňovaním rozporov s výpoveďou
poškodenej - svedkyne na hlavnom pojednávaní a v zápisnici o výsluchu svedka poškodenej zo
dňa 20.05.2022, čl. 169 podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom znalkyne PhDr.
Kataríny Haidovej na hlavnom pojednávaní dňa 23.07.2023 k jej znaleckému posudku č. 22/2022
podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom svedka, T. D. ml. na hlavnom pojednávaní dňa

16.08.2023 podľa § 261 Trestného poriadku, podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku a § 135 Trestného
poriadku oboznámením obrazovo-zvukového záznamu o výsluchu svedka osoby mladšej ako 14 rokov
v Dunajskej Strede dňa 21.06.2022 a prepisu, na čl. 183-189, na hlavnom pojednávaní dňa 16.08.2023,
výsluchom poškodeného, T. J. P. na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2023 podľa § 261 Trestného
poriadku, výsluchom svedkyne W. P. a svedkyne J. C. a svedka M. M., na hlavnom pojednávaní

dňa 03.01.2024 podľa § 261 Trestného poriadku, výsluchom znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD. na
hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2024 k jeho znaleckému posudku č. 17/2022 a jeho čítaním podľa § 268
ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom svedkyne J. N., na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2024 podľa §
261Trestnéhoporiadku,výsluchomznalcaMUDr.MáriaStrakunahlavnompojednávanídňa11.03.2024
k jeho znaleckému posudku č. 83/2022 a č. 99/2022 podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, výsluchom

svedkyne W. D., na hlavnom pojednávaní dňa 22.04.2024 podľa § 261 Trestného poriadku, podľa §
268 ods. 2 Trestného poriadku čítaním znaleckého posudku č. 22/2022 na čl. 238-258, znaleckého
posudku č. 83/2022 na čl. 208-219 a č. 99/2022 na čl. 222-233, podľa § 269 Trestného poriadku
prečítaním listinných dôkazov na čl. 234-237 - uznesenia zo dňa 01.08.2022, 259-261 - uznesenia zo
dňa 02.09.2022, 207 - uznesenia zo dňa 24.05.2022, 220-221 - uznesenia zo dňa 22.06.2022, 270 -

oznámenia o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky, 271 - upozornenia, 272 - podania správy ZŠ
Zlaté Klasy, 278-284 správy o výsledku objasňovania priestupku, 312 - rodného listu T. J. P., 313 -
rodnéholistuF.P.,315-320-rozsudkuOSDS,sp.zn.5P/7/2022zodňa23.08.2022,322listuvrómskom
jazyku - písaný obžalovanou, 327 prekladu listu na čl. 322, lustrácií na obžalovaných zo dňa 24.06.2024.

Obžalovaný pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 21.12.2022 uviedol, že on s deťmi
vychádzal veľmi dobre, synovi T. J. by neublížil, dcéru F. kúpal, nosil ju do škôlky, varil jej večere,
nakupoval jedlo, upratoval, synovi dal peniaze. K spávaniu obžalovanej uviedol, že keď si ich dcéra F.
niečo pýtala, zobrala alebo chcela, obžalovaná bola agresívna, hocičo chytila a po niekom hodila, kebynebol on, tak by deti zabila, klamala, bola lakomá, deťom nadávala. Také správanie obžalovanej trvalo
od smrti jej matky do jeho zadržania. V tomto období sa o deti nestarala, on sa staral o všetko. Raz
dcéru dusila s vankúšom, prišiel na to tak, že dcéra začala kričať. Pri kúpaní ju dusila vodou. Raz pichla

syna vidličkou, pretože bol opitý a škaredo sa k nej správal. Agresívna bola aj k nemu, medzi sebou sa
hádali. Obaja užívali drogy, obžalovaná aj lieky.
Obžalovaná pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 21.12.2022 uviedla, že svoje deti nikdy
netýrala, nebila, o domácnosť sa starala. Dcére niekedy nadávala, hovorila jej, že je tučná, aj ju zbila po
zadku. Tvrdenia obžalovaného, že by ju niekto znásilňoval, dával jej lieky, nie sú pravdivé. Obžalovaný

ju bil, zatváral, nadával jej. Bral drogy. Ona drogy skúsila, ale bolo to dávno. Pokiaľ sa týka prečinu
nebezpečného vyhrážania, išla za L. A., aby jej vrátila bábiku, keď jej povedala, že jej bábiku nevráti,
išla preč, nikomu sa nevyhrážala. V rámci vyjadrenia k výpovedi obžalovaného uviedla, že ako môže
jeden otec kričať synovi, že poď von, zabijem ťa, Ty buzerant a na férovku ho volať?
Pri vzájomnej konfrontácii na hlavnom pojednávaní dňa 24.01.2024 obžalovaná povedala, že nie je
pravdou tvrdenie obžalovaného, že dcéru F. dusila vankúšom. Takisto nie je pravda, že dcéru dusila

počas kúpania vodou. Ona drogy neužívala, iba lieky. Obžalovaná uviedla, že obžalovaný hovoril ich
synovi T. J., že „jebe svoju matku“. Obaja popísali vzájomné slovné a fyzické útoky voči sebe, ktoré videli
a počuli aj ich deti, obžalovaná potvrdila, že keď deti vidia týranie svojej matky, je to pre nich psychické
týranie.
Advokátska koncipientka Mgr. Lilla Mikoczyová na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2023 uviedla, že

v danej veci bola JUDr. Ildikó Uleklová súdom ustanovená za opatrovníka pre obe maloleté deti. Ku
skutku sa vyjadriť nevie, znaleckým dokazovaním vierohodnosť detí spochybnená nebola. Opätovným
výsluchom detí na súde sa javí hrozba druhotnej viktimizácie. Škodu nahradiť nežiada, nakoľko v danom
prípade reálne škoda nevznikla.
Svedok T. D., st., otec obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2023 vypovedal, že obžalovaní

začali fetovať a nevedeli, čo robia, bolo to zlé. Chlapca T. J. chcel obžalovaný biť, on chcel tomu zabrániť,
ajobžalovanáhovorila,abysanevyhrážal,zabránilaútokusostoličkou,obžalovanýnachlapcoviroztrhal
aj pulóver, potom išli vonku a vyhrážal sa mu, že ho zabije, následne chlapec zavolal políciu. Chlapcovi
hovoril, že jebe svoju mater. Keď boli obžalovaní nadrogovaní - čo bolo stále, nemohol, ani deti spať,
obžalovaní hulákali, chlapec nemohol chodiť ráno do školy, deťom zjedli stravu, ktorú pre nich on

zaobstaral, F. aj znásilnili. Odkedy sú obžalovaní vo väzbe, sú na tom deti lepšie. K výpovedi svedka
obžalovaný uviedol, že dňa 03.05.2022 povedal synovi iba ako sa rozpráva s matkou, keďže jej vulgárne
nadával, nepovedal, že ho zabije, v tom ho napadol svedok päsťou do tváre a syn na neho zdvihol
stoličku, keď vychádzal z domu von, svedok po ňom stoličku hodil. Obžalovaná povedala, že svedok
povedal pravdu, neklamal ani slovo.

Svedkyňa - poškodená R. D., sestra obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2023 vypovedala,
k prečinu nebezpečného vyhrážania, že obžalovaná prišla niektorý deň v máji roku 2022 pred 22-hou
hodinou k bráne domu, kde bývala, na F. ulici S. B. a kričala, aby jej vrátila bábiku, načo jej povedala, aby
išla preč, že zavolá políciu. Obžalovaná ale stále kričala, kopala do brány, následne vošla cez bránu,
k jej dverám a rozbíjala dvere, kopala do nich a kričala, že aj keď sú zavretí, aj tak ich zabije, ju, jej

dcéru L. A. a vnučku, jej dcéru, že rozpára a musí ochutnať jej krv. Keď prišli policajti, ktorých medzitým
volala, obžalovaná tam už nebola. Obžalovanej sa bála, bála sa aj o svoju dcéru a vnučku, životy, že
im ublíži, obžalovaná bola veľmi agresívna. K zločinu týrania vypovedala, že odkedy jej a obžalovanej
zomrela matka, dňa 19.02.2019, bola to čistá katastrofa, dcéra obžalovaných F. bola hladná, špinavá,
mala vši, ktoré jej ona odstránila, keď sa dalo, jej dávala jesť. F. pri kúpaní, v nočných hodinách, dusila

vodou, zbila ju, čoho bola svedkyňou, rovnako aj toho, že zbila aj syna T. J.. Chlapcovi obžalovaní pľuli
do jedla, aby ho nezjedol, obžalovaná ho pichla vidličkou, čo jej povedal syn obžalovaných, bila ho.
Obžalovaného fyzicky zaútočiť na deti nevidela, ale im nadával, chlapcovi, že „jebe svoju matku“, obaja
deťom veľmi nadávali. Obžalovaní sa v noci hádali, bili navzájom. Brali deťom peniaze, ktoré im dal ich
starý otec, aby mali na drogy, ktoré užívali. F. chodila v noci po dedine a pýtala od iných ľudí cigarety

pre obžalovaných, takto jej to rozprávali ľudia, lebo keď ich neprinesie, tak ju zbijú. Deti to celé veľmi
zlé prežívali, F. sa pomočuje, koktala. Teraz sú deti v bezpečí, majú všetko. K jej vzťahu k obžalovanej
uviedla, že teraz už necíti ani hnev, veľmi ju nenávidela, ale teraz k nej cíti iba hnus.
Svedkyňa - poškodená L. A. D., dcéra R. D. na hlavnom pojednávaní dňa 06.06.2023 vo svojej výpovedi
uviedla, že obžalovaná svoju dcéru ohovárala, bila, čo nie raz videla, raz videla, ako zbila aj syna,

ohováralaho.Taktiežobžalovanádcéruprikúpanídusila,počulaakoF.kričíporómsky.Stalasasituácia,
že obžalovaná pokojne sedela a o chvíľku začala vrieskať po deťoch, biť ich, pritom deti nič nerobili.
Učiteľka zo škôlky ohľadom maloletej F. vždy písala, volala jej, keď starý otec nebol doma, obžalovaná sa
odcérunestarala.Obžalovanýdcérunezbil,aleškaredojejnadával,hovoriljej,žeje„tlstéprasa“. Synovihovoril, že spáva so svojou matkou, vždy mu to vykričal pred ľuďmi, aj ona to počula. Deti sa nemohli
najesť, pretože im pľuli do jedla, čo tiež videla. Synovi brali peniaze, čo mal odložené. F. sa zo stresu
pomočovala. Raz F. stretla na ulici a bola hladná, špinavá, všivavá. Keď s obžalovanými už nebývala,

syn obžalovaných, ktorý k nej chodieval, jej povedal, že zase sa obžalovaní bili, behali s nožom. Stalo
sa, že obžalovaný udrel T. J., išla k nim domov a policajti jej povedali, že je v ich aute, ako ju zbadal,
tak jej s veľkým plačom povedal, že on to už nevydrí, že toto už nechce. Pokiaľ sa týka nebezpečného
vyhrážania uviedla, že bola dňa 17.05.2022 doma so svojou mamou a dcérou, počula krik obžalovanej,
bolo to medzi 21.00 a 22.00 hod., ktorá stála pri bráne, kričala kvôli nejakej bábike, kopala do brány. Jej

matka obžalovanej povedala, aby odišla, lebo zavolá políciu. Obžalovaná sa následne dostala na dvor,
strašne kričala a povedala, že aj keď sa zavrú, aj tak ich pozabíja, pichne nožom, zároveň povedala,
že ju „zboncuje“ - rozreže a že jej vypije krv. Bola veľmi agresívna. Mala z nej veľký stres, pretože je
schopná všetkého, bodla už aj obžalovaného, aj svojho syna pichla vidličkou, rovnako aj jej mama z nej
má stres. Keď prišla polícia, obžalovaná tam už nebola. Pred týmto jej volala F., nech si dajú pozor, že
obžalovaná ide k ním, že doma kričala, že ich všetkých pozabíja. Potom, čo sú obžalovaní vo väzbe

sa F. rozrozprávala, povedala jej, že ju obžalovaný znásilnil, že ju pritom nahrávali, že ju obžalovaná
predala za drogy, postavila ju na kraj cesty, vložila do auta cudziemu mužovi. F. sa veľmi bojí, že keď
prídu domov obžalovaní, budú jej znovu robiť tieto veci.
Znalkyňa PhDr. Katarína Hajdová, pribratá do konania ako znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie
klinickápsychológiadetí,nahlavnompojednávanídňa23.07.2023uviedla,žebolaprítomnáprivýsluchu

poškodených detí, potom realizovala znalecké dokazovanie. Rozdiel pri výsluchu a znaleckom vyšetrení
u F. bol v tom, že pri výsluchu nespomenula vecí, ktoré sa týkali jej sexuálneho zneužívania zo
strany obžalovaného. Na vyšetrení sa pridržala svojej výpovede z výsluchu, ale dominantne opisovala
aj sexuálnu manipuláciu obžalovaného s ňou za prítomnosti iných osôb. Okolnosti popisuje bez
výraznejších afektívnych prejavov, čo možno hodnotiť tak, že je to taký typ dieťaťa, ktorý žil v takých

podmienkach, že bolo nejakým spôsobom inhibované, spontánne nezvyklo reagovať. Z produkcie
dieťaťa je zjavné, že zažilo v prítomnosti rodičov hádky, bitky a s úľavou konštatuje, že rodičia nie
sú doma. K rodičom nemá vyvinuté žiadne citové väzby, rodinu pre ňu predstavuje starý otec a brat.
Intelektové schopnosti sú v pásme subnormy, dieťa nebolo stimulované ku kvalitnejšiemu mentálnemu
vývinu. Je veľmi prakticky zameraná. Zdôrazňuje morálny aspekt, kedy diferencuje, čo je z hľadiska

morálneho vhodné a čo nie. Je trpezlivá, uvedomuje si konfliktné, agresívne spolunažívanie rodičov,
deficitláskyaporozumeniavrodine.Vovzťahukvšeobecnejvierohodnosti,nebolizistenétakéokolnosti,
ktoré by všeobecnú vierohodnosť spochybňovali, do úvahy prichádzajú len špecifiká spojené s vekom,
dieťa vo veku nástupu do školy nedokáže realitu obsiahnuť komplexne, vnemy a ich reprodukcia môžu
byť fragmentárne. Okolnostiam, ktoré sa týkajú jej rodiny rozumie a dokáže ich reprodukovať v takom

rozsahu, čo sa týka jej a jej brata. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti nie je možné vierohodnosť
spochybniť, je pravdepodobné, že reprodukcia nebude systematická, ale bude popisovať okolnosti
fragmentárne, postupne tak, ako sú pre ňu dôležité. Dieťa je obeťou domáceho násilia, bola vystavená
hádkam obžalovaných, agresívnemu správaniu, udáva sexuálnu manipuláciu s ňou. Rodičovskú
starostlivosť jej prejavovali starý otec a brat. Pociťovala strach, úzkostné očakávania v súvislosti so

správaním sa obžalovaných, preto hľadala ochranu u brata a s ním aj spala v izbe. Pomočovala sa.
Odkedy rodičia nie sú doma, dieťa je uvoľnenejšie, správa sa primerane svojmu veku. K matke, ani
k otcovi nemá vybudovanú citovú väzbu, oboch vníma ako narušiteľov domáceho pokoja. Znalkyňa
uviedla, že u dieťaťa - F. sklony klamať, zveličovať, fabulovať, konfabulovať psychologickým vyšetrením
zistené neboli. Vydrží, znesie dosť veľa, až postupom času sa otvára a stáva sa spontánnejšou aj

v priebehu vyšetrenia, bola stuhnutá bez emočného výrazu, neprejavovala sa srdečne, spontánne,
je vysoko pravdepodobné, že to súvisí s prostredím, v akom vyrastala. Je ťažké predpokladať ako
sa bude správať ďalej, veľa závisí od okolností, v akých žije v súčasnosti, ako sa uspokojí potreba
bezpečia a istoty, ktorá bola rodinným prostredím - pri obžalovaných narušená. Konanie obžalovaných
spôsobovalo F. najmä psychické utrpenie, situačne aj fyzické. Dieťa bolo vystavené necitlivému až

agresívnemu správaniu rodičov, toxicita domáceho prostredia bola intenzívna, čo spôsobovalo dieťaťu
najmä psychické utrpenie, ale aj fyzické utrpenie, keďže udáva taký druh útokov, najmä zo strany matky.
Syn obžalovaných T. J. má intelektové schopností v pásme priemeru, ako osobnosť je dosť spoločenský,
živý, aktívny, samostatný, nezávislý, prakticky zameraný, kvalita jeho výkonnosti v škole je pod úrovňou
jeho schopností, mal by na viac. Jeho intelektové, pamäťové, osobnostné predpoklady poukazujú na

to, že je schopný všeobecne vierohodne vypovedať. Pokiaľ sa týka špecifickej vierohodnosti, tú tiež
nie je možné spochybniť, jeho výpoveď je logicky vystavaná, viaže sa ku konkrétnemu miestu, času.
Nie sú rozpory medzi výpoveďami v rôznom čase, existuje časová konštantnosť. Nemá vybudovanú
citovú väzbu k rodičom. Nemá skon vedome klamať, zveličovať, sklony k fabulácii a konfabulácii. Jeobeťou domáceho násilia v tom zmysle, že zo strany rodičov nemal podmienky k pravidelnej školskej
dochádzke, pravidelnej rodičovskej starostlivosti, spánku, strave, to všetko mu zabezpečoval starý otec.
Musel suplovať rodičovskú starostlivosť vo vzťahu k sestre. Depresívne a úzkostné prvky sa u neho

nepreukázali, lebo mal prvotnú citovú väzbu na starých rodičov, dostal z ich strany citovú saturáciu. V
čase vyšetrenia sa u neho nepreukázali ani poruchy správania. Konanie obžalovaných mu spôsobovalo
najmä psychické utrpenie, zrejmé bolo aj situačné fyzické utrpenie. Toxicita rodičov bola tak intenzívna,
že výrazne narušila stabilitu pre jeho ďalšiu socializáciu, pre jeho ďalší vývin. Správal sa ako dospelý
jedinec.

Pokiaľ sa týka ovplyvňovania F. a T. J. nejakou inou osobou, k tomu znalkyňa uviedla, že ovplyvňovanie
do takej miery, aby úplne, radikálne zmenili svoje postoje a postavili sa na stranu nejakých členov
rodiny zistené nebolo. U oboch je vysoko pravdepodobné, že okolnosti, ktoré popisujú, zažili. Na otázku
obhajkyne obžalovaného, čomu znalkyňa pripisuje, že F. v rámci výsluchu na polícii uviedla to, čo
uviedla a pri znaleckom vyšetrení už uviedla aj iné, podstatné iné skutočnosti, znalkyňa odpovedala,
že F. sa na znaleckom vyšetrení pridržala toho, čo povedala pred vyšetrovateľom a konštatovala určitú

úľavu, že rodičia nie sú doma, že rada chodí do školy, raňajkuje, má komfort a v tom kontexte, že má
väčší komfort ako pri výsluchu, začala rozprávať viac, vedela už, čo ju čaká, znalkyňu už poznala z
výsluchu, nie je možné povedať, že to, čo vyprodukovala v rámci znaleckého vyšetrenia, že to je konečný
produkt, je možný aj určitý vplyv iných osôb, ale nie v tom zmysle, že povedz, čo sa nestalo. Pokiaľ
sa týka neexistencie posttraumatickej stresovej poruchy v čase vyšetrenia u detí obžalovaných, je u

F. uvedené pomočovanie, to že dieťa netrpí teraz do takej miery ako by sa očakávalo, to neznamená,
že nebude trpieť v budúcnosti a určitá náhrada rodičovskej starostlivosti bola zabezpečená vo vzťahu
k F. zo strany brata a dedka a pre T. J. zo strany dedka, neboli ponechaní len sami na seba. Súd
považovalodpovedeznalkynezasprávne,jasné,logickéapoukazujenanichajvsúvislostisnámietkami
obhajkyne obžalovaného. S ohľadom na vyjadrenie znalkyne, súd odmietol vykonať dôkaz, nové

skúmanie vierohodnosti detí, poškodených a vplyvu iných osôb na ich výpovede.
SvedokT.D.,ml.,bratobžalovanejnahlavnompojednávanídňa16.08.2023vypovedal,žeotrestnejveci
obžalovaných vie z počutia, navštevuje svojho otca, kde bolo spomenuté, čo sa dialo, takisto na vlastné
oči videl viackrát, že tam boli nedorozumenia, problémy s deťmi. Obidvaja obžalovaní boli závislí, brali
drogy. F. bola nútená vonku na ulici občas pre nich pýtať cigarety alebo peniaze, ich syn T. J. bol taktiež

viackrát napadnutý z ich strany, akonáhle si zarobil nejaké peniaze, obžalovaní od neho automaticky
peniaze pýtali a keď im ich nedal, tak bol priamo na ulici napadnutý a potom mu volali okoloidúci ľudia,
že ho napadli, kopali. Viackrát bola kvôli incidentom privolaná policajná hliadka. Napadnutie nevidel, iba
o ňom počul. Od smrti jeho matky zabezpečoval starostlivosť o deti ich starý otec, jeho otec. Obžalovaní
boliagresívni,napádalijehootca,ajichdeti,rovnakokaždého,ktodetibránil.Oincidentepredzadržaním

obžalovaného iba počul, počul, že Jozef Alex bol napadnutý obžalovaným. Teraz, po vzatí obžalovaných
do väzby je situácia pokojnejšie. Keď F. spomenie rodičov, tak sa bojí. Svedok zároveň uviedol, že
obžalovaná telefonovala z väzby synovi T. J. a vynadala mu a vyhrážala sa mu, že ho zabije, keď sa
vráti, aj R. D., aj F..
Poškodená maloletá F., dcéra obžalovaných uviedla počas výsluchu dňa 21.06.2022, ktorý bol vykonaný

za prítomnosti vyšetrovateľky PZ kpt. JUDr. Simonovej, zást. ÚPSVaR Mgr. Konczovej, psychologičky
PhDr. Haidovej, opatrovníčky, prokurátorky OP Dunajská Streda a obhajkyne JUDr. Vágóovej, z
ktorého záznam bol vyhotovený kriminalistickým technikom nadpor. Hantosom a z ktorého prepis bol
dodatočne vyhotovený nadpor. Görföl, že mamu nemá rada, pretože jej robí zle a stále ju ohovára.
Hovorí jej, že je tučná a špinavá. Dala jej facku. Dusila ju s vankúšom, keď mala asi 6 rokov. Brata pichla

s vidličkou. Opľula ho. Často kričí, je nervózna. Otec ju tiež ohovára. Hovorí jej to isté, čo matka. Otec
jej jeden krát dal facku a bratovi roztrhal tričko a povedal mu, že ho zabije. Odkedy mamu a otca zobrali,
tak je dobre. Dedko a brat sa o ňu starajú. Ona sa rodičov bojí, lebo jej ubližujú. Veľakrát sa jej rodičia
hádali a preto nevedela spať. Spať ju teraz ukladá brat. Oni sa o ňu aj s dedkom postarajú. Otec niekedy
zbil mamu a rozprával, že niekto k nim chodí domov a mame dáva drogy.

Poškodený T. J. P., syn obžalovaných na hlavnom pojednávaní dňa 18.09.2023 vypovedal, že bola
privolaná polícia, v ten deň chceli obžalovaní napadnúť dedka, udrieť ho, preto zakročil, išiel medzi nich
a ako obžalovaný chcel udrieť dedka, chytil jeho za tričko a roztrhal ho, následne ho on sotil, nech ide
preč, obžalovaný ho volal na „férovku“ von, že mu rozbije všetky zuby, že ho zabije. On následne volal
políciu.Vdomácnostisanedalospať,obžalovanírozbíjaliveci,dvereabilisaaždorána,hádzalistoličky,

používali nože, všetko odkedy zomrela jeho babka. Keď bola F. malá, tak ju obžalovaná pri umývaní
dusila vodou, taktiež ju každý deň bila. Obžalovaní ju bili rukami na zadok, po hlave. Stále sa vyhrážali
jemu, aj dedkovi. Všetko, čo si zarobil, tak mu to brali a kradli, dedkovi tiež kradli veci, peniaze. Bol deň,
že prišiel domov, obžalovaní sedeli v kuchyni, tak išiel rovno do izby, obžalovaná, keď ho videla, tak muhneď začala nadávať, on si na izbe chcel zavrieť dvere, ako ich zatváral, obžalovaná mu to nedovolila,
tak ich otvoril a začal na ňu kričať, že čo chce s ním zase, tak ho pichla vidličkou do ramena. Keď boli
„nafetovaní“, tak obžalovaný mu hovoril, že niečo vypúšťa do vzduchu a preto obžalovaný toľko spí a

medzitým on fotí obžalovanú a fotky dáva na internet a tým si zarába peniaze, že mu pichá injekcie,
keď spí a že má pomer s obžalovanou, hovoril mu, že „zase si mi pojebal ženu, Ty buzerant jeden“.
Svoju sestru vzal spať od obžalovaných do svojej izby, pretože oni v izbe fetovali a všetko pri nej robili.
Vtedy sa F. z toho stresu začala pomočovať. Ešte predtým, ako ju k sebe zobral, obžalovaní ju posielali
vonku, aby pýtala od ľudí cigarety a peniaze. Obžalovaným zvykol hovoriť, aby boli ticho, lebo dedko,

on, aj F. chcú spať. V noci robili obžalovaní „cirkus“, začali kričať, zavreli sa v izbe, on, aj dedko, lebo
nevedeli, čo od nich môžu čakať, boli schopní všetkého. Niekedy, keď prišiel domov, dedko bol dobitý,
dokopaný, keď bol doma, nedovolil to, ani aby bili F.. Takto sa správali, keď boli nadrogovaní. Pokiaľ
sa týka stravy, keď dedko niečo nakúpil jesť, večer to už nebolo, lebo obžalovaní to zjedli, keď niečo
ostalo a chceli to zjesť, obžalovaní im napľuli do jedla, takže sa to už nedalo jesť. Nestarali sa o nič,
len aby mali drogy, nestarali sa, či oni ako deti majú čo jesť, či majú potrebné veci. Chodil brigádovať, z

toho kupoval potrebné veci pre seba a sestru, ale väčšinou, keď si niečo zarobil, tak mu to obžalovaní
hneď ukradli. Peniaze mu brali z pod matraca, vankúša, z peňaženky, boli aj prípade, že im peniaze dal
sám, lebo sa mu vyhrážali a bál sa ich. Nepovedali im pekné slovo, boli stále vyhrážky a vulgarizmy.
Sestre napr. hovorili, že bude lesba, kurva, že je tlstá. Obžalovaní im hovorili, že ich zabijú, keď im
nedajú peniaze. Keď obžalovanej nedal cigarety, začala sa mu vyhrážať, že mu podreže krk, keď zaspí.

On, F. a dedko sa ich veľmi báli. Dedko spal s drevenou palicou, aby sa vedel brániť. Pokiaľ sa týka
fyzických útokov, uviedol, že ich bili skoro každodenne, čoho svedkom je aj jeho teta, R. D., ktorá nejaký
čas s nimi bývala. Je svedkyňou ako obžalovaná, keď F. kúpala, ju dusila vodou. Tiež je svedkom, ako
ho obžalovaná hodila na zem a kopala, bola tam aj F., vtedy prišla R. a odtiahla ju, vtedy bola kvôli
obžalovanej privolaná aj sanitka. Bol aj taký prípad, že obžalovaná F. dusila vankúšom. Poukázal aj

na to, že F. bola obžalovanými znásilnená. Nedalo sa mu chodiť do školy. Od polnoci do piatej rána
obžalovaní kričali, bili sa, niekedy aj do desiatej. Keď toto všetko prežívali, ako by sa dalo chodiť do
školy? Uviedol aj, že ako je možné, že im obžalovaná volá z väzby, píše im listy a vyhráža sa im. Predložil
aj lekársku správu, z ktorej vyplýva, že nie je užívateľom drog.
Svedkyňa W. P., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2024 vypovedala, že pokiaľ

sa týka týrania zo strany jej syna, obžalovaného, ide o lož, keby jeho nebolo, neboli by ani deti nažive,
obžalovaná by ich nemala s čím nakŕmiť, nestarala sa, neupratovala. Obžalovaná robí len zle. Jej syn
zarábal peniaze, aby mali čo jesť, syna, jej vnuka nosil do školy, kupoval oblečenie. Od roku 2019 do
03.05.2022 nebývali v spoločnej domácnosti, od roku 2014 s nimi nemala žiaden styk. Sem tam prišiel
vnuk za ňou, prvýkrát prišiel za ňom pred približne 3 rokmi, dala mu 50,- eur, lebo veľmi plakal, potom

chodil tak 1-krát do týždňa, ale nesťažoval sa. Nevedela uviesť, aký bol vzťah medzi obžalovanými, ani
k ich deťom po roku 2019.
Svedkyňa J. C., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2024 vypovedala, že s
obžalovanými žila na spoločnom dvore a pred 12-timi rokmi sa odsťahovala. Keď spolu žili, obžalovaní
sa medzi sebou hádali, niekedy aj bili, mali syna, vzťah ku ktorému bol normálny. V období, keď s

nimi žila, starostlivosť o ich syna zabezpečovali, ale ku koncu, keď si kúpila byt, už syn nemal všetko,
čo potreboval, lebo obaja obžalovaní drogovali. Od doby, keď sa odsťahovala, až do výsluchu, s
obžalovanýminemalažiadnyvzťah.Ohľadomstarostlivostiodetisanevievyjadriť,aniohľadomudalostí,
ktoré sú predmetom obžaloby.
Svedok M. M., synovec obžalovanej, na hlavnom pojednávaní dňa 03.01.2024 uviedol, že nevie, prečo

bol predvolaný, keďže o danej veci nič nevie, nebol svedkom žiadnej udalosti. Dobrý vzťah, ktorý
mali pred 6-7 rokmi, medzi ním a obžalovanými skončil, keď ho obžalovaný začal prenasledovať a
obviňovať, tvrdiť, že deti, T. J. a F. sú jeho, čo absolútne nie je pravda. Keď sa presťahovali k babke,
už k obžalovaným nechodil. Kontakt úplne zrušil, F. v podstate ani nepoznal. Iba počul, od R. D., že
obžalovaná deti bila, týrala. Na vyšetrení s maloletou u znalkyne bol z dôvodu, že ho o to požiadal dedko,

aby mu pomohol.
Znalec PhDr. Róbert Máthé, PhD. pribratý do konania ako znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2024 uviedol, že sa pridržiava a odvoláva
na závery svojho znaleckého posudku č. 17/2022 zo dňa 04.11.2022. Úroveň kognitívnych schopností
obžalovanej je podpriemerná, mentálna úroveň v plnej miere postačuje na chápanie trestného konania

a aj na všeobecné odlíšenie správania, ktoré je a ktoré nie je zákonom sankcionované. Je schopná
objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie prejavy a dokáže ich aj správne interpretovať. Je schopná
vierohodne vypovedať, ak sa tak sama rozhodne, jej mentálna kapacita to v plnej miere umožňuje.
Vierohodnosť výpovedí obžalovanej môže byť znížená vzhľadom na skutočnosť, že je nastavená naskrývanie, zatajovanie svojej skutočnej podstaty a tak s vysokou mierou pravdepodobnosti podáva
skreslené informácie, aj ohľadne aktuálnej trestnej veci. Boli u nej zistené sklony ku konfabuláciám,
mimovoľnému dopĺňaniu medzier v pamäti neskutočnými prvkami. Ak sa vyšetrovaním zistia nesúlady

s objektívnou skutočnosťou, tieto sú vedomého charakteru a nie sú dané poruchou jej pamäťových
schopností. Vedomé zatajovanie dôležitých skutočností súvisiacich so skutkom, ktorý jej je kladený
za vinu, zo psychologického hľadiska nemožno vylúčiť. Osobnosť obžalovanej je extrovertovaná,
egocentrická, emocionálne odbrzdená, racionálne menej korigovaná, morálne uvoľnená až necitlivá,
so sklonom k neprispôsobivému správaniu, ktoré môže byť aj v rozpore so zákonom. V jej konaní

majú evidentný prím jej vlastné záujmy bez ohľadu na okolie, či širšiu societu, svoje potreby má skon
uspokojovať ihneď. Prejavuje sa ako ľahkovážna a nezodpovedná, podliehajúca subjektívnym dojmom
bez nároku na zvažovanie objektívnych okolností. Je nekompromisná a konfliktogénna, so zníženou
ochotou stotožniť sa so zaužívanými spôsobmi správania. Ak sa vecí nedejú podľa jej predstáv, stáva sa
útočnou a agresívnou. Motivácia konania, ktoré jej jej kladené za vinu, priamo súvisí s jej osobnostnými
charakteristikami,sužívanímpsychoaktívnychlátokasjejvzťahomsmanželom,ktorýmožnooznačiťza

problematický, s ľahkým prechodom do konfliktových stretov a prejavov agresie aj voči vlastným deťom,
ktoré ju mohli, najmä keď bola pod vplyvom drog, samotnou svojou existenciou frustrovať. Charakter
činu zodpovedá osobnosti obžalovanej.
Úroveň kognitívnych schopností obžalovaného je v pásme podpriemeru. Mentálna úroveň v plnej miere
postačuje na chápanie trestného konania a na všeobecné odlíšenie správania, ktoré je a ktoré nie

je zákonom sankcionované. Obžalovaný je schopný objektívne vnímať vzniknuté javy a vonkajšie
prejavy a dokáže ich správne interpretovať. Jeho mentálna kapacita vo všeobecnosti v plnej miere
umožňuje vierohodne vypovedať. U obžalovaného je sklon k prezentácii takých udalostí, ktoré sa
nezakladajú na pravde. Dokáže vierohodne vypovedať vo vzťahu k vyšetrovanej veci, ak sa tak sám
rozhodne. U obžalovaného boli zistené sklony ku konfabulácii, mimovoľnému dopĺňaniu medzier v

pamäti neskutočnými prvkami. Ak sa vyšetrovaním zistia nesúlady s objektívnou skutočnosťou, tieto
sú vedomého charakteru a nie sú dané poruchou jeho pamäťových schopností. Vedomé zatajovanie
dôležitých skutočností súvisiacich so skutkom, ktorý mu je kladený za vinu, zo psychologického hľadiska
nemožno vylúčiť. Osobnosť obžalovaného je jednoduchšia, prevažne navonok zameraná, egocentrická,
s racionálne menej korigovanými, najmä emóciami určovanými prejavmi, ktoré sa ľahko vymykajú spod

racionálnej kontroly, najmä v stavoch zmeneného vedomia, ku ktorým u neho dochádza v dôsledku
užívania psychoaktívnych látok. Brzdový systém je nespoľahlivý, v dôsledku čoho môže byť jeho
správanie uvoľnené, s prejavmi výbušnosti, nezodpovednosti a napokon aj v rozpore so spoločenskými
konvenciami. Agresívne prejavy sú viac pravdepodobné v stavoch zmeneného vedomia, pričom
nevytvárajú dominantnú zložku v štruktúre jeho osobnosti. Na záťažové situácie reaguje viac emotívne

ako racionálne a konštruktívne. V motivačnom predpolí konania obžalovaného, ktoré mu je kladené
za vinu, z hľadiska psychologického môže byť pri jeho opísaných osobnostných charakteristikách
jeho problematický vzťah s manželkou, súčasťou čoho je aj jeho neistota týkajúca sa otcovstva syna,
voči ktorému sa mal prejavovať agresívne, resp. s ktorým sa mal dostávať do konfliktných stretov.
Priame prejavy agresie najmä na verbálnej úrovni sa mohli manifestovať najmä v stavoch opojenosti

psychotropnými látkami. Charakter činu zodpovedá osobnosti obžalovaného.
Svedkyňa J. N., suseda obžalovaných na hlavnom pojednávaní dňa 21.02.2024 uviedla, že raz videla
ako obžalovaný útočí na svojho syna, ale keď vyšla von, už boli rozídení. Bolo to vtedy, keď ho zobrali
a zavreli. O dcéru obžalovaných bolo najprv riadne postarané, ale už po čase nie. Keď začala chodiť do
škôlky, už to nebolo ako predtým, že sa pekne obliekala, niekedy nemala čisté oblečenie.

Znalec MUDr. Mário Straka, pribratý do konania ako znalec z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria
na hlavnom pojednávaní dňa 11.03.2024 uviedol, že obžalovaný bol vyšetrený vo výkone väzby,
vyjadruje sa ku stavu zistenému ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku č. 83/2022, 13.06.2022.
Obžalovaný trpel látkovou psychickou závislosťou na psychostimulanciách - metamfetamínoch. Vo
výkone väzby je schopný abstinovať. On sám protitoxikomanickú liečbu nežiadal, udával, že je schopný

abstinovať. Pri vyšetrení neboli klinicky, psychiatricky prítomné žiadne známky forenzne významnej
duševnej poruchy alebo choroby, aby bolo potrebné skúmať jeho ovládacie alebo rozpoznávacie
schopnosti. Na otázku ohľadom dĺžky vyšetrenia, bez zdravotnej dokumentácie obžalovaného znalec
uviedol, že dĺžka znaleckého vyšetrenia nie je žiadnym spôsobom stanovená. Obžalovaný bol skúmaný
z hľadiska prítomnosti látkovej závislosti, sám uviedol anamnézu v dostatočne primeranom rozsahu,

uvádzal, že posledný rok užíval drogy, inhalačne, z alobalu, šňupal pervitín, abstinenčný syndróm nemal,
užívanie pervitínu ho uvoľňovalo, mal dobrú náladu. Vždy na konci vyšetrenia sa znalec už počas jeho
25 ročnej praxe pýta probanta, či chce ešte niečo dodať. Ak by u obžalovaného zistil prítomnosť forenznevýznamnej duševnej poruchy, tak by vyšetrenie trvalo zrejme dlhšie. Tieto vysvetlenia považoval súd za
správne a logické a odkazuje na nich aj v súvislosti s námietkami obhajoby.
Pri obžalovanej sa vyjadruje ku stavu zistenému k vyšetreniu obžalovanej a vyhotoveniu znaleckého

posudku č. 99/2022, 07.07.2022. Pred vyšetrením obžalovanej kontaktoval väzenského psychiatra,
pre zistenie jej možnej anamnézy. Zistil, že obžalovaná bola psychiatricky vo väzbe vyšetrená,
boli jej zistené diagnózy: zmiešaná porucha osobnosti a porucha psychiky a správania zapríčinená
užívaním sedatív a hypnotík. V minulosti jej bola zistená ambulantným psychiatrom duševná porucha,
anxiózne-depresívna porucha. Tieto poruchy v žiadnom podstatnom význame neznižujú ovládacie

a rozpoznávacie schopnosti. Pri vyšetrení potvrdil látkovú psychickú závislosť na sedatívach a
hypnotikách. Heteroanamnesticky je prítomný suspektne aj úzus metamfetamínov, obžalovaná však
akékoľvek užívanie drog neguje. Klinicky, psychiatricky u nej neboli prítomné také známky duševnej
poruchy alebo choroby, ktoré by nasvedčovali prítomnosť forenzne významnej duševnej poruchy alebo
choroby a bolo by potrebné skúmať jej duševný stav. Pobyt obžalovanej na slobode z hľadiska
psychiatrického nie je nebezpečný. Je schopná samostatne abstinovať od psychoaktívnych látok.

SvedkyňaW.D.,susedaobžalovanýchnahlavnompojednávanídňa22.04.2024uviedla,ženevie,prečo
bola predvolaná, k veci nevie nič uviesť
Z oznámenia o zanedbávaní povinnej školskej dochádzky zo dňa 01.02.2022 na čl. 270 vyplýva, že
T. J. P., žiak 8. ročníka, zanedbáva plnenie povinnej školskej dochádzky, pretože v mesiaci január
2022 vymeškal 64 neospravedlnených vyučovacích hodín. Z upovedomenia zo dňa 04.02.2022 na čl.

271 zaslaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda obžalovanej vyplývajú tie isté
skutočnosti.
Zo správy Základnej školy Zlaté Klasy zo dňa 28.09.2022 na čl. 272 vyplýva, že T. J. P. ukončil
školskú dochádzku v ôsmom ročníku, nepožiadal o podanie prihlášky na strednú školu, do školy chodil
nepravidelne, je slušne vychovaný, zdvorilý, úprimný, chodil slušne a čisto oblečený, má priateľskú

povahu, so spolužiakmi si rozumel, k učiteľom sa správal s rešpektom. F. P. je žiačkou od 01. septembra
2022, je slušná, väčšinou tichá, so spolužiakmi rada komunikuje, chodí čisto a slušne oblečená, vždy
má desiatu, jej dochádzka je veľmi dobrá, na vyučovanie sa pravidelne pripravuje, do školy chodí rada.
Okresný súd Dunajská Streda rozsudkom sp. zn. 5P/7/2022 zo dňa 23.08.2022 rozhodol, že maloleté
deti, T. J. P. a F. P. sa zverujú do náhradnej osobnej starostlivosti starého otca, T. D., od 07.02.2022, s

tým, že bude zastupovať deti v bežných veciach a spravovať ich majetok.
Obžalovaná na hlavnom pojednávaní dňa 22.04.2024 po nahliadnutí do listu na čl. 322 uviedla, že ide
o list, ktorý posielala z väzby synovi, všetko v ňom písala ona a po namietnutí prekladu na čl. 327 ho
preložila nasledovne: Sadni si do auta s dedkom a stiahnite to dole z otca. Ty nerozumieš? Tvoj otec
je ešte horšie na tom ako ja. Sme tu hladní, ty si zlý jak pes, keď pôjdem domov, dostaneš odo mňa,

zabijem ťa. Zahrával si sa s policajtami. Preto nás zavreli. Ona ako torta (pozn. R. D.) klamala, že som
rozbila jej sociálny byt. Povedz jej, že keď pôjde domov, nech sa radšej obesí. Zato, že nemôžem vidieť
svoje deti. Počul si? Ďalej uviedla obžalovaná, že v liste prekliala F., nech už je mŕtva. Ďalej obsah listu
preložiť odmietla.
Súd odmietol vykonať navrhnuté dôkazy, zabezpečenie a oboznámenie obsahu facebookového účtu

obžalovanej, z dôvodu nejasnosti predmetného návrhu, vykonaním predmetného dôkazu by súd nezistil
okolnosti podstatné pre konanie, zistenie zdravotného stavu a vierohodnosti výpovede poškodenej -
svedkyne R. D.Ó., z dôvodu, že vykonaním predmetného dôkazu by súd nezistil okolnosti podstatné
pre konanie, návrh sa týkal okolnosti, ktorú možno zistiť inými vykonanými dôkazmi, výpoveďami iných
poškodených a svedkov v konaní, výsluch maloletej poškodenej F. P. pred súdom, z dôvodu, podľa §

135 Trestného poriadku, zabránenia druhotnej viktimizácie, z dôvodu, že výsluch maloletej poškodenej
zo dňa 21.06.2022 zaznamenaný na technickom zariadení považoval za dostačujúci, vzhľadom na
vyjadrenie jej brata - poškodeného, starého otca, tety, R. D., opatrovníčky k výsluchu poškodenej na
hlavnom pojednávaní, vzhľadom na vyjadrenie znalkyne PhDr. Haidovej, že by výsluch uniesla, ale by
jej to neprospelo.

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo
výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým
zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou
izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie

alebo obmedzuje jej bezpečnosť,
b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej
starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania,c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž
alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie,
d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo

e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať,
potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Na naplnenie znakov trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného
zákona je dostačujúce preukázanie spôsobenia fyzického utrpenia alebo psychického utrpenia jedným
z konaní podľa § 208 ods. 1 písm. a) až e). V obsahu znenia (základnej) skutkovej podstaty trestného

činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona je vymedzený konkrétny
výpočet foriem konania páchateľa, ktorými môže byť táto skutková podstata naplnená. Súčasne pre
naplnenietejtoskutkovejpodstaty,zostranypáchateľa,musíísťotrvalejšie(sústavnejšie)konanie,ktoré
sa opakovane vyznačuje určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním s tým, že ak
sa pravidelne opakuje, musí byť spôsobilé poškodenej osobe (osobám) zapríčiniť psychické, prípadne
aj fyzické útrapy (len spôsobilé, následok teda nastať nemusí). Nevyžaduje sa, aby u blízkej osoby

vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o také konanie, ktoré týraná osoba pre jeho hrubosť,
bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j.
ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy
z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Nejde teda o pojem totožný s pojmom neznesiteľné
útrapy. Kvalifikačným hľadiskom možného následku tohto trestného činu vo forme fyzického alebo

psychického utrpenia je trvalosť či hromadnosť, teda to, že útoky sú opakované, sú sústavné a práve táto
opakovanosť spôsobuje, resp. môže spôsobiť fyzické či psychické utrpenie poškodených osôb (osoby),
ktoré nie je len celkom krátkeho a prechodného charakteru.
Podľa ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov
sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1

a) a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť,
b) z osobitného motívu,
c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu
trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, alebo
d) závažnejším spôsobom konania.

Podľa ustanovenia § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie
páchanie trestného činu po dlhší čas.
V danej trestnej veci bola vina obžalovaných, ako rodičov zo spáchania trestného činu - zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby, ich detí (vzťah medzi obžalovanými a poškodenými deťmi vyplýva aj
z rodných listov detí, tvrdenie obžalovaného, že T. J. P. nie je jeho synom obžalovaný nepreukázal)

podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona spôsobom ako súd uviedol v skutkovej vete
výroku rozsudku preukázaná výpoveďami oboch detí, T. J. a F. P., z ktorých najmä staršie dieťa, T. J.
P., detailne popísalo dianie v rodine a skutočnosti, z ktorých možno jednoznačne vyvodiť záver, že obe
deti boli obeťami domáceho násilia, ktoré bolo na nich páchané zo strany ich rodičov, t.j. T. P. a N. P.Á..
Jednoduchosť výpovede maloletej F. P. je zapríčinená jej vekom a mentálnou úrovňou.

Obžalovaní v S. B., okres Dunajská Streda, na G. ulici v rodinnom dome so súpisným číslom XXX/
XX, ako rodičia T. J. P., M.. XX.XX.XXXX a F. P., M.. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale bytom S. B., G. E.
XXX/XX, okres Dunajská Streda, kde bývali v spoločnej domácnosti, k ním sa pravidelne pod vplyvom
návykových látok správali agresívne, ich agresivita sa stupňovala, bili ich, udierali, dali jej facku (v tejto
častisúdzmenilskutkovúvetuobžaloby,nakoľkozvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žeobžalovanáa

obžalovaný dali F. po jednej facke), obžalovaná ho kopala, ponižovali ich, pohŕdavo s nimi zaobchádzali,
obžalovaný mu hovoril, že fotí obžalovanú a fotky dáva na internet a tým si zarába, že má pomer s
obžalovanou,hovorilmu,že„zasesimipojebalženu,Tybuzerantjeden“(súdvskutkovejveteneuviedol,
na rozdiel od obžaloby, že obžalovaný syna poníži pred kamarátmi, keďže to z vykonaného dokazovania
nevyplynulo), obžalovaná T. J. opľula, vulgárne im kričali a nadávali, ohovárali ich, F. konkrétne nadávali,

že bude kurva (ďalšie konkrétne nadávky súd v skutkovej vete na rozdiel od obžaloby neuviedol, keďže
nevyplynuli z vykonaného dokazovania), hovorili jej, že je tučná a špinavá, vyhrážali sa im, hovorili im,
že ich zabijú, keď im nedajú peniaze, chodil brigádovať, z toho kupoval potrebné veci pre seba a sestru,
ale väčšinou, keď si niečo zarobil, tak mu to obžalovaní hneď ukradli, peniaze mu brali z pod matraca,
vankúša, z peňaženky, boli aj prípade, že im peniaze dal sám, lebo sa mu vyhrážali a bál sa ich (súd

v skutkovej vete neuviedol, že otec zobral od maloletej večer, keď išla spať peniaze, ktoré jej predtým
dal dedko s hrozbou, že ju zbije, pričom aj z peňaženky maloletého z večera do ráno zvykli chýbať
peniaze, keďže tak konkrétne správanie z vykonaného dokazovania nevyplynulo), keď obžalovanej
nedal cigarety, začala sa mu vyhrážať, že mu podreže krk, keď zaspí, vyvolávali v nich strach a stres,správali sa k ním spôsobom, ktorý ohrozil ich fyzické a psychické zdravie a obmedzil ich bezpečnosť,
obžalovaná F. dusila s vankúšom, vodou, jeho pichla vidličkou do ramena, v roku 2021, odopierali im
stravu, keď dedko niečo nakúpil jesť, večer to už nebolo, lebo obžalovaní to zjedli, keď niečo ostalo a

chceli to on a F. zjesť, obžalovaní im napľuli do jedla, takže sa to už nedalo jesť, oddych, v domácnosti sa
nedalo spať, obžalovaní sa hádali, rozbíjali veci, bili sa až do rána, hádzali stoličky, používali nože, preto
sa mu ráno nedalo chodiť do školy. F. sa z toho stresu začala pomočovať, v obave z rodičov spala pri
ňom. On, F. a dedko sa ich veľmi báli. Dedko spal s drevenou palicou, aby sa vedel brániť. Nestarali sa
o nič, len aby mali drogy, nestarali sa, či oni ako deti majú čo jesť, či majú potrebné veci, neposkytovali

im pravidelnú rodičovskú starostlivosť. Obžalovaní raz, 03.05.2022, chceli napadnúť dedka, udrieť ho,
preto zakročil, išiel medzi nich a ako obžalovaný chcel udrieť dedka, chytil jeho za tričko a roztrhal ho,
následne ho on sotil, nech ide preč, obžalovaný ho volal na „férovku“ von, že mu rozbije všetky zuby,
že ho zabije. Konanie obžalovaného vzbudilo u neho dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom z
obavy, že svoje vyhrážky aj uskutoční, zavolal na políciu.
V neprítomnosti obžalovaných cítia úľavu, žije sa im dobre. Opísané konanie obžalovaných sa

opakovane vyznačovalo hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, správaním, bolo jednoznačne
spôsobilé zapríčiniť a zapríčinilo deťom psychické, situačne aj fyzické útrapy. T. J. a F. ho pre jeho
hrubosť, bezohľadnosť pociťovali ako ťažké príkorie, zlo, bezprávie, krivdu, ako konanie, ktoré
sústavne nepriaznivo ovplyvňuje ich každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opätovného
protiprávneho konania obžalovaných.

Výpoveď ohľadom spôsobovania fyzického, no najmä psychického utrpenia jednotlivými vyššie
popísanými formami konania obžalovaných a vierohodnosť detí je podporená aj výsledkami znaleckého
dokazovania, znalkyňou PhDr. Katarínou Hajdovou, z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia
detí. Maloletá poškodená F. si uvedomuje konfliktné, agresívne spolunažívanie rodičov, deficit lásky a
porozumenia v rodine. Vo vzťahu k všeobecnej vierohodnosti neboli zistené také okolnosti, ktoré by

všeobecnú vierohodnosť spochybňovali, do úvahy prichádzajú len špecifiká spojené s vekom, dieťa
vo veku nástupu do školy nedokáže realitu obsiahnuť komplexne, vnemy a ich reprodukcia môžu
byť fragmentárne. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti nie je možné vierohodnosť spochybniť. Dieťa
je obeťou domáceho násilia, bola vystavená hádkam obžalovaných, agresívnemu správaniu, udáva
sexuálnu manipuláciu s ňou. Pociťovala strach, úzkostné očakávania v súvislosti so správaním sa

obžalovaných, preto hľadala ochranu u brata a s ním aj spala v izbe. Pomočovala sa. Odkedy rodičia
nie sú doma, dieťa je uvoľnenejšie, správa sa primerane svojmu veku. K matke, ani k otcovi nemá
vybudovanú citovú väzbu, oboch vníma ako narušiteľov domáceho pokoja. Sklony klamať, zveličovať,
fabulovať, konfabulovať psychologickým vyšetrením zistené neboli. Je ťažké predpokladať ako sa
bude správať ďalej, veľa závisí od okolností, v akých žije v súčasnosti, ako sa uspokojí potreba

bezpečia a istoty, ktorá bola rodinným prostredím - pri obžalovaných narušená. Konanie obžalovaných
spôsobovalo F. najmä psychické utrpenie, situačne aj fyzické. Dieťa bolo vystavené necitlivému až
agresívnemu správaniu rodičov, toxicita domáceho prostredia bola intenzívna, čo spôsobovalo dieťaťu
najmä psychické utrpenie, ale aj fyzické utrpenie, keďže udáva taký druh útokov, najmä zo strany
matky. Intelektové, pamäťové, osobnostné predpoklady poškodeného T. J. poukazujú na to, že je

schopný všeobecne vierohodne vypovedať. Pokiaľ sa týka špecifickej vierohodnosti, tú tiež nie je
možné spochybniť, jeho výpoveď je logicky vystavaná, viaže sa ku konkrétnemu miestu, času. Nie
sú rozpory medzi výpoveďami v rôznom čase, existuje časová konštantnosť. Nemá vybudovanú
citovú väzbu k rodičom. Nemá skon vedome klamať, zveličovať, sklony k fabulácii a konfabulácii. Je
obeťou domáceho násilia v tom zmysle, že zo strany rodičov nemal podmienky k pravidelnej školskej

dochádzke, pravidelnej rodičovskej starostlivosti, spánku, strave, to všetko mu zabezpečoval starý otec.
Musel suplovať rodičovskú starostlivosť vo vzťahu k sestre. Depresívne a úzkostné prvky sa u neho
nepreukázali, lebo mal prvotnú citovú väzbu na starých rodičov, dostal z ich strany citovú saturáciu.
Konanie obžalovaných mu spôsobovalo najmä psychické utrpenie, zrejmé bolo aj situačné fyzické
utrpenie. Toxicita rodičov bola tak intenzívna, že výrazne narušila stabilitu pre jeho ďalšiu socializáciu,

pre jeho ďalší vývin.
Pokiaľ sa týka posttraumatickej stresovej poruchy, v tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené
vyjadrenie znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej a teoretické východiská, nie je možné urobiť záver, že
pokiaľ by nebol diagnostikovaný tzv. syndróm týranej osoby, nemohol sa páchateľ trestného činu týrania
zverenej a blízkej osoby dopustiť. Skutočnosť, že u poškodených absentuje syndróm týranej osoby

neznamená, že sa páchateľ konania podľa § 208 Trestného zákona nedopustil, pretože tento následok
(zistenie syndrómu týranej osoby) pre naplnenie skutkovej podstaty podľa § 208 Trestného zákona
nemusí nastať. (porovnaj judikát R 20/1984-I.).Súčasne bol naplnený aj znak, že išlo o trvalejšie (sústavnejšie) konanie obžalovaných, ktoré sa
opakovane vyznačovalo určitým hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním, či správaním. Ako uviedol
poškodený T. J., aj obžalovaný vo vzťahu k obžalovanej, nižšie uvedení svedkovia, svedok T. D. ml.,

opísané konanie napĺňajúce skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby začalo po
smrti matky obžalovanej, 19.02.2019 a trvalo do 03.05.2022.
Dlhodobosť ako obligatórny znak objektívnej stránky už základnej skutkovej podstaty tohto
trestného činu zodpovedá skutočnosti, že trestný čin zakotvený v § 208 Trestného zákona
je svojou povahou trvácim trestným činom, teda už pre naplnenie jeho základnej skutkovej

podstaty sa vyžaduje, aby protiprávny stav, ktorý zodpovedá jeho objektívnej stránke, bol páchateľom
udržiavaný po určitú dobu. Nevylučuje to však páchanie trváceho trestného činu aj po dlhší čas, t. j.
počas obdobia zreteľne presahujúceho časový úsek, ktorého trvanie predstavuje minimálnu požiadavku
na naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty daného trestného činu (aspoň 6 mesiacov). Ako
to je aj v tomto prípade. Je totiž zrejmé, že najmä z hľadiska následkov, a teda v konečnom dôsledku
z hľadiska závažnosti nemôže byť bez významu, či páchateľ svojím protiprávnym konaním udržiaval

protiprávny stav 3 dní, mesiace alebo 3 roky. Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu
dobu v zmysle § 138 písm. b) Trestného zákona, je potom potrebné posudzovať predovšetkým
na základe intenzity konania obžalovaného a závažnosti trestného činu. O vysokej miere závažnosti
prejednávaného trestného činu svedčí trestná sadzba v jeho základnej skutkovej podstate, ktorá je
určená rozpätím tri až osem rokov a vyjadruje tak výrazný záujem spoločnosti na ochrane dotknutých

osôb. V posudzovanej veci bol skutok páchaný od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2019,
najmä po úmrtí matky obžalovanej N. P. (február 2019) až do dňa 03.05.2022, na takmer dennej báze,
a teda vzhľadom na túto dobu ako aj opísanú intenzitu útokov bolo nepochybné skutok kvalifikovať ako
trvajúci po dlhší čas.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obžalovaní sa správali k svojim deťom, blízkym osobám

napĺňajúc znaky skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby pod vplyvom
návykových látok, ktoré podľa výpovede poškodeného T. J. užívali obaja, často. Svedok T. D., st.
vypovedal, že obžalovaní začali fetovať a nevedeli, čo robia, bolo to zlé, zlé sa správali, keď boli
nadrogovaní, čo bolo stále. Svedok T. D., ml. uviedol, že obidvaja obžalovaní boli závislí, brali drogy.
Svedkyňa J. C. taktiež uviedla, že obžalovaní boli závislí na drogách. Závislosť na psychoaktívnych

látkach a to na psychostimulanciách-metamfetamínoch v čase vyšetrenia a vypracovania znaleckého
posudku u obžalovaného potvrdil aj znalec MUDr. Mário Straka, u obžalovanej uviedol podozrenie
závislosti na psychostimuláciach. Užívanie drog potvrdil aj sám obžalovaný, aj ním, aj obžalovanou.
Obžalovaná uviedla, že obžalovaný bral drogy, ona drogy skúsila, ale bolo to dávno, čo je však v rozpore
aj s ďalším vykonaným dôkazom, správou o výsledku objasňovania priestupku, keď bola postihnutá za

priestupok, za konanie zo dňa 16.04.2022, keď viedla osobné motorové vozidlo, počas kontroly javila
známky požitia alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok, toxikologickým vyšetrením bolo
zistené, že riadila vozidlo pod vplyvom návykových látok. Obžalovaná potvrdila užívanie liekov.
Výpovede poškodených sú potvrdené čiastočne aj vyjadreniami obžalovaných. Obžalovaný pri svojom
výsluchu k spávaniu obžalovanej uviedol, že keď si ich dcéra F. niečo pýtala, zobrala alebo chcela,

obžalovaná bola agresívna, hocičo chytila a po niekom hodila, keby nebol on, tak by deti zabila, klamala,
bola lakomá, deťom nadávala. Také správanie obžalovanej trvalo od smrti jej matky do jeho zadržania.
V tomto období sa o deti nestarala. Raz dcéru dusila s vankúšom, prišiel na to tak, že dcéra začala
kričať. Pri kúpaní ju dusila vodou. Raz pichla syna vidličkou, pretože bol opitý a škaredo sa k nej správal.
Agresívna bola aj k nemu, medzi sebou sa hádali.

Obžalovaná pri svojom výsluchu uviedla, že dcére niekedy nadávala, hovorila jej, že je tučná, aj ju zbila
po zadku. V rámci vyjadrenia k výpovedi obžalovaného uviedla, že ako môže jeden otec kričať synovi, že
poď von, zabijem ťa, Ty buzerant a na férovku ho volať? Uviedla, že obžalovaný hovoril ich synovi T. J.,
že „jebe svoju matku“. Potvrdila, že keď deti vidia týranie svojej matky, je to pre nich psychické týranie.
Výpovede poškodených detí a spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby zo strany

obžalovaných sú podporené aj svedeckými výpoveďami ich starého otca T. D., tety R. D., jej dcéry L.
A. D..
Svedok T. D. st., popísal útok a vyhrážanie sa obžalovaného na a T. J. v zhode s popisom zo strany
T. J.. Obžalovaný vulgárne nadával svojmu synovi, následne chytil do ruky drevenú stoličku, s ktorou
naznačoval úder a vyhrážal sa mu s tým, že ho zabije, chytil ho pod krk, pričom mu roztrhal tričko a

naďalej sa mu vyhrážal. Chlapcovi hovoril, že jebe svoju mater. Keď boli obžalovaní nadrogovaní - čo
bolo stále, nemohol, ani deti spať, obžalovaní hulákali, chlapec nemohol chodiť ráno do školy, deťom
zjedli stravu, ktorú pre nich on zaobstaral. Odkedy sú obžalovaní vo väzbe, sú na tom deti lepšie.Svedkyňa R. D. k zločinu týrania vypovedala, že odkedy jej a obžalovanej zomrela matka, dňa
19.02.2019, bola to čistá katastrofa, dcéra obžalovaných F. bola hladná, špinavá, mala vši, ktoré jej ona
odstránila, keď sa dalo, jej dávala jesť. F. pri kúpaní, v nočných hodinách, dusila vodou, zbila ju, čoho

bola svedkyňou, rovnako aj toho, že zbila aj syna T. J.. Obžalovaného fyzicky zaútočiť na deti nevidela,
ale im nadával, chlapcovi, že „jebe svoju matku“, obaja deťom veľmi nadávali. Deti to celé veľmi zlé
prežívali, F. sa pomočuje, koktala. Teraz sú deti v bezpečí, majú všetko.
Svedkyňa L. A. D. uviedla, že obžalovaná svoju dcéru ohovárala, bila, čo nie raz videla, raz videla, ako
zbila aj syna, ohovárala ho. Taktiež obžalovaná dcéru pri kúpaní dusila, počula ako F. kričí po rómsky.

Stala sa situácia, že obžalovaná pokojne sedela a o chvíľku začala vrieskať po deťoch, biť ich, pritom
deti nič nerobili. Učiteľka zo škôlky ohľadom maloletej F. vždy písala, volala jej, keď starý otec nebol
doma, obžalovaná sa o dcéru nestarala. Obžalovaný dcéru nezbil, ale škaredo jej nadával, hovoril jej,
že je „tlsté prasa“. Synovi hovoril, že spáva so svojou matkou, vždy mu to vykričal pred ľuďmi, aj ona
to počula. Deti sa nemohli najesť, pretože im pľuli do jedla, čo tiež videla. Raz F. stretla na ulici a bola
hladná, špinavá, všivavá. Stalo sa, že obžalovaný udrel T. J., išla k nim domov a policajti jej povedali,

že je v ich aute, ako ju zbadal, tak jej s veľkým plačom povedal, že on to už nevydrí, že toto už nechce.
F. sa veľmi bojí, že keď prídu domov obžalovaní, budú jej znovu robiť tieto veci.
Zo záverov znaleckého dokazovania MUDr. Mária Straku vyplynulo, že obžalovaní sú schopní chápať
zmyseltrestnéhokonania,ichovládaciearozpoznávacieschopnostivčaseskutkuboliprítomné,netrpeli
žiadnou duševnou poruchou, ktorá by tieto schopnosti podstatným spôsobom ovplyvňovala.

Z výpovedí svedkov W. P., J. C., M. M., J. N., W. D. vyplýva, že sa k správaniu obžalovaných voči ich
deťom v období od februára 2019 do 03.05.2022 vyjadriť nevedia.
Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadnuť najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam
o okolnostiach, o ktorých svedok vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi

zadováženými v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka
(poškodeného) k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným
je v príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom, či zamestnávateľskom vzťahu, príp. v
inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného
záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde najavo motív a

príčiny (vyplývajúce, či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a obžalovaným
alebo svedkom a poškodeným), ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv.
Poškodené deti, svedkovia T. D. P.., R. D. a L. A. D.Ó., aj obžalovaná pokiaľ sa týka usvedčovania
obžalovaného a naopak, obžalovaný pokiaľ sa týka usvedčovania obžalovanej, jasne a zrozumiteľne
popísaliskutočnosti,ktoré mali za dôležité a ktoré sa týkajú žalovaného skutku,zločinutýraniablízkej

osoby a zverenej osoby. Výpovede si neodporovali v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedali,
v ich výpovediach boli logické súvislosti, výpovede boli navzájom v súlade, aj v súlade s ostatnými
vykonanými dôkazmi, najmä znaleckými posudkami PhDr. Kataríny Hajdovej a MUDr. Mária Straku a
vykonanými listinnými dôkazmi. V rámci celého trestného konania nebol vykonaný žiaden taký
dôkaz, ktorý by podstatným spôsobom spochybňoval tvrdenia poškodených a svedkov, obžalovaných

v častiach, v ktorých sa navzájom usvedčujú.
Tvrdenia obžalovaných, kde absolútne popierajú spáchanie zločinu týrania blízkej osoby a zverenej
osoby súd aj vzhľadom na ostatné vykonané a opísané dokazovanie považoval za tendenčné a
účelové, v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na výsledky
znaleckého dokazovania znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD., z odboru psychológia, odvetvie

klinická psychológia. Obžalovaná je schopná vierohodne vypovedať, ak sa tak sama rozhodne,
vierohodnosť výpovedí obžalovanej môže byť znížená vzhľadom na skutočnosť, že je nastavená na
skrývanie, zatajovanie svojej skutočnej podstaty a tak s vysokou mierou pravdepodobnosti podáva
skreslené informácie, aj ohľadne aktuálnej trestnej veci. Boli u nej zistené sklony ku konfabuláciám,
mimovoľnému dopĺňaniu medzier v pamäti neskutočnými prvkami. Ak sa vyšetrovaním zistia nesúlady

s objektívnou skutočnosťou, tieto sú vedomého charakteru, vedomé zatajovanie dôležitých skutočností
súvisiacich so skutkom, ktorý jej je kladený za vinu, zo psychologického hľadiska nemožno vylúčiť.
Osobnosť obžalovanej je extrovertovaná, egocentrická, emocionálne odbrzdená, racionálne menej
korigovaná, morálne uvoľnená až necitlivá, so sklonom k neprispôsobivému správaniu, ktoré môže
byť aj v rozpore so zákonom. V jej konaní majú evidentný prím jej vlastné záujmy bez ohľadu na

okolie, či širšiu societu, svoje potreby má skon uspokojovať ihneď. Prejavuje sa ako ľahkovážna a
nezodpovedná, podliehajúca subjektívnym dojmom bez nároku na zvažovanie objektívnych okolností.
Je nekompromisná a konfliktogénna, so zníženou ochotou stotožniť sa so zaužívanými spôsobmi
správania. Ak sa vecí nedejú podľa jej predstáv, stáva sa útočnou a agresívnou. Motivácia konania, ktoréjej jej kladené za vinu, priamo súvisí s jej osobnostnými charakteristikami, s užívaním psychoaktívnych
látok a s jej vzťahom s manželom, ktorý možno označiť za problematický, s ľahkým prechodom
do konfliktových stretov a prejavov agresie aj voči vlastným deťom, ktoré ju mohli, najmä keď bola

pod vplyvom drog, samotnou svojou existenciou frustrovať. Charakter činu zodpovedá osobnosti
obžalovanej. Mentálna kapacita obžalovaného vo všeobecnosti v plnej miere umožňuje vierohodne
vypovedať. U obžalovaného je sklon k prezentácii takých udalostí, ktoré sa nezakladajú na pravde.
Dokáže vierohodne vypovedať vo vzťahu k vyšetrovanej veci, ak sa tak sám rozhodne. U obžalovaného
boli zistené sklony ku konfabulácii, mimovoľnému dopĺňaniu medzier v pamäti neskutočnými prvkami.

Ak sa vyšetrovaním zistia nesúlady s objektívnou skutočnosťou, tieto sú vedomého charakteru.
Vedomé zatajovanie dôležitých skutočností súvisiacich so skutkom, ktorý mu je kladený za vinu,
zo psychologického hľadiska nemožno vylúčiť. Osobnosť obžalovaného je jednoduchšia, prevažne
navonok zameraná, egocentrická, s racionálne menej korigovanými, najmä emóciami určovanými
prejavmi, ktoré sa ľahko vymykajú spod racionálnej kontroly, najmä v stavoch zmeneného vedomia, ku
ktorým u neho dochádza v dôsledku užívania psychoaktívnych látok. Brzdový systém je nespoľahlivý,

v dôsledku čoho môže byť jeho správanie uvoľnené, s prejavmi výbušnosti, nezodpovednosti a
napokon aj v rozpore so spoločenskými konvenciami. Agresívne prejavy sú viac pravdepodobné v
stavoch zmeneného vedomia, pričom nevytvárajú dominantnú zložku v štruktúre jeho osobnosti. Na
záťažové situácie reaguje viac emotívne ako racionálne a konštruktívne. V motivačnom predpolí konania
obžalovaného, ktoré mu je kladené za vinu, z hľadiska psychologického môže byť pri jeho opísaných

osobnostnýchcharakteristikáchjehoproblematickývzťahsmanželkou,súčasťoučohojeajjehoneistota
týkajúca sa otcovstva syna, voči ktorému sa mal prejavovať agresívne, resp. s ktorým sa mal dostávať
do konfliktných stretov. Priame prejavy agresie najmä na verbálnej úrovni sa mohli manifestovať najmä
v stavoch opojenosti psychotropnými látkami. Charakter činu zodpovedá osobnosti obžalovaného.
Predmetné závery vyplynuli aj z iných vykonaných dôkazov, rovnako aj zo správania sa obžalovaných

počas hlavných pojednávaní, vo výkone väzby, z ich písomných prejavov, napr. list obžalovanou
napísaný jej synovi, vyjadrenia obžalovaných k jednotlivým vykonaným dôkazom.
Pokiaľ sa týka vyhodnotenia vzťahov poškodených a svedkov s obžalovanými a existencie záujmu
poškodených a svedkov na výsledku trestného konania, ktoré by mohli mať na výpoveď poškodených a
svedkov vplyv, súd také okolnosti nezistil. V záujme poškodených detí by v prípade, ak by sa obžalovaní

ako ich rodičia správali neporušujúc zákon a nekonajúc trestne, nie je ich usvedčovať, rovnako tak
v prípade ostatných rodinných príslušníkov, otca, sestry a netere obžalovanej. V dôsledku konania
obžalovaných im vnikli „komplikácie“ pre ich ďalší život, potreba zabezpečovania starostlivosti a náhrady
rodičovských povinnosti namiesto obžalovaných. Neobstojí ani argument obhajoby, že svedkyňa R. D.
koná ako koná v hneve voči svojej sestre, obžalovanej, keď na hlavnom pojednávaní uviedla, že hnev

voči nej necíti, iba hnus. Ako nelogické sa súdu javí aj tvrdenie, aj po vyhodnotení vykonaných dôkazov,
že poškodenému T. J. vyhovuje, že jeho rodičia nie sú doma. Tvrdenia obžalovaného, že výpovede
ovplyvňuje svedok M. M. boli aj výpoveďou obžalovanej a ďalším vykonaným dokazovaním vyvrátené,
aj výpoveďou samotného svedka M. M.. Obžalovaný svoje tvrdenia v priebehu dokazovania nijakým
spôsobom nepreukázal. Taktiež tvrdenia obhajoby a obžalovaných, že celé konanie a výpovede svedkov

a poškodených ovplyvňuje svedkyňa R. D. neboli nijakým spôsobom preukázane, z iných vykonaných
dôkazov táto skutočnosť nevyplýva ako bolo odôvodňované už aj vyššie. Uvádzaný dôvod, prečo R.
D. koná v neprospech obžalovaných, že chce získať vlastnícke právo k nehnuteľnosti obžalovanej,
nemá nelogické zdôvodnenie, keďže získanie vlastníckeho práva je možné inými spôsobmi a nie, že
obžalovaná alebo obžalovaní budú odsúdení a uznaní za vinných zo zločinu týrania blízkej osoby a

zverenej osoby.
Podľaustanovenia§360ods.1Trestnéhozákona,ktosainémuvyhrážasmrťou,ťažkouujmounazdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok.
Podľa ustanovenia § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri

roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.
Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.
Ustanovenie § 360 Trestného zákona poskytuje ochranu jednotlivcom pred niektorými závažnými
vyhrážkami.Objektívnastránkatrestnéhočinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360Trestnéhozákona
spočíva vo vyhrážkach páchateľa inej osobe smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou,

a to takým spôsobom, že to u takejto osoby môže vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia, pričom
dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Pri danom
trestnom čine pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti prípadu, spoločné správanie páchateľa a
obete pred spáchaním skutku a po spáchaní skutku nevynímajúc. Prihliadať je potrebné aj na to, akosubjektívne pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Výroky páchateľa je potrebné hodnotiť
v spojení s jeho ďalším konaním, nestačí sa obmedziť len na vlastný obsah slovného vyhlásenia
páchateľa.

Vina obžalovanej, pokiaľ ide o bod II.) rozsudku bola v dostatočnom rozsahu preukázaná výpoveďami
poškodených R. D.Ó., sestry obžalovanej a L. A.S. D., dcéry R. D., ktoré zhodne popísali správanie
obžalovanej ako nebezpečné, ktoré ohrozilo ich životy a zdravie tým, že obžalovaná počas jeho
spáchania prejavovala znaky nekontrolovaného agresívneho správania.
Poškodená R. D. uviedla, že obžalovaná prišla niektorý deň v máji roku 2022 pred 22-hou hodinou k

bráne domu, kde bývala, na F. E. S. B. a kričala, aby jej vrátila bábiku, načo jej povedala, aby išla preč, že
zavolá políciu. Obžalovaná ale stále kričala, kopala do brány, následne vošla cez bránu, k jej dverám a
rozbíjala dvere, kopala do nich a kričala, že aj keď sú zavretí, aj tak ich zabije, ju, jej dcéru L. A. a vnučku,
jej dcéru, že rozpára a musí ochutnať jej krv. Keď prišli policajti, ktorých medzitým volala, obžalovaná
tam už nebola. Obžalovanej sa bála, bála sa aj o svoju dcéru a vnučku, životy, že im ublíži, obžalovaná
bola veľmi agresívna.

Poškodená L. A. D. uviedla, že bola dňa 17.05.2022 doma so svojou mamou a dcérou, počula krik
obžalovanej, bolo to medzi 21.00 a 22.00 hod., ktorá stála pri bráne, kričala kvôli nejakej bábike, kopala
do brány. Jej matka obžalovanej povedala, aby odišla, lebo zavolá políciu. Obžalovaná sa následne
dostala na dvor, strašne kričala a povedala, že aj keď sa zavrú, aj tak ich pozabíja, pichne nožom,
zároveň povedala, že ju „zboncuje“ - rozreže a že jej vypije krv. Bola veľmi agresívna. Mala z nej veľký

stres, pretože je schopná všetkého, bodla už aj obžalovaného, aj svojho syna pichla vidličkou, rovnako
aj jej mama z nej má stres. Keď prišla polícia, obžalovaná tam už nebola.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo konanie obžalovanej ako je popísané v skutkovej vete výroku
rozsudku (súd skutkovú vetu v obžalobe na základe vykonaného dokazovania čiastočne zmenil), pričom
obžalovaná svojím konaním v poškodených vyvolala strach a obavu o ich životy a zdravie. Obžalovaná

od svojho konania upustila až potom, keď jej poškodená R. D. oznámila, že zavolala hliadku polície.
Počas dokazovania nebola zároveň zistená žiadna skutočnosť, ktorá by svedčila tomu, že poškodené
vypovedali účelovo. Poškodené jasne a zrozumiteľne popísali skutočnosti, ktoré mali za dôležité a
ktoré sa týkajú žalovaného skutku, prečinu nebezpečného vyhrážania. Výpovede si neodporovali v
podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedali, v ich výpovediach boli logické súvislosti, výpovede boli

navzájom v súlade. V rámci celého trestného konania nebol vykonaný žiaden taký dôkaz, ktorý
by podstatným spôsobom spochybňoval tvrdenia poškodených. Obžalovaná priznala, že si išla k jej
sestre a neteri pre bábiku, vyhrážať sa im však nevyhrážala. Tvrdenia obžalovanej o nevyhrážaní sa, aj
vzhľadom na ostatné vykonané dokazovanie, považoval súd za tendenčné a účelové, v snahe vyhnúť
sa trestnej zodpovednosti, rovnako ako aj v prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej

osoby. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje aj na výsledky znaleckého dokazovania znalca
PhDr. Róberta Máthého, PhD., z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia ohľadom štruktúry
osobnosti obžalovanej, vierohodnosti obžalovanej, sklonom ku konfabulácii, fabulácii, vedomému, či
účelovému klamaniu, skresľovaniu prežitých udalostí, zatajovaniu dôležitých skutočností, ktoré je možné
použiť aj pre tento skutok obžalovanej.

Pokiaľ sa týka vyhodnotenia vzťahov poškodených s obžalovanou a existencie záujmu poškodených
na výsledku trestného konania, ktoré by mohli mať na výpoveď poškodených vplyv, súd také okolnosti
nezistil. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyššie uvedené odôvodnenie ohľadom výpovedí
poškodených (resp. svedkýň), čo sa týka vzťahov a záujmov poškodených voči obžalovanej.
Proces dokazovania a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska

rozsahu dokazovania, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov
v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia.
Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo postupovať v
konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov. Všeobecnými
pravidlami určujúcimi rozsah dokazovania a hodnotenia dôkazov sú zásady vyjadrené v ustanoveniach

§ 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku, podľa ktorých orgány činné v trestnom konaní postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na ich rozhodnutie a orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní

alebo niektorá zo strán.
Na preukázanie viny obžalovaného súhrn priamych a nepriamych dôkazov musí tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, alesúčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len
na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného
stíhania.Súdsodkazomnavyššieuvedenéuvádza,ževdanejtrestnejvecitakjednoznačnepostupoval.

Na záver súd poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu
pre ľudské práva, že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené obžalovanými, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných procesnými stranami konania.

Vo vzťahu k výroku o treste súd vykonal dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku prečítaním
podstatného obsahu nasledujúcich listinných dôkazov: lustrácií z Centrálnej evidencie správnych
deliktov a priestupkov obžalovaných, údajov z Agendy dopravno-správnych činností obžalovaných,
odpisuRegistratrestovobžalovanýchaGPSR,čl.278-284-správyovýsledkuobjasňovaniapriestupku.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný T. P. bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný, pričom
v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Z odpovede na lustráciu v GP zo dňa

24.06.2024 vyplýva, že dňa 17.05.2024 bolo voči obžalovanému vznesené obvinenie pre skutky podľa §
199 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. e) Trestného zákona a § 200 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. c) Trestného
zákona. Menovaný bol dvakrát postihnutý za priestupok. Za konanie zo dňa 25.07.2021, porušenie § 49
ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola udelená bloková pokuta v sume 30,- eur a za
konanie zo dňa 01.01.2022 - porušenie zákazu vychádzania.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaná N. P. bola doposiaľ jedenkrát súdne trestaná a v tomto
prípade sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená. Menovaná bola celkom 6 krát postihnutá za priestupok.
Za konanie zo dňa 05.02.2021, porušenie § 22 ods. 1 písm. m) zákona č. 372/1990 Zb., za konanie zo
dňa 10.03.2021, porušenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., dňa 10.03.2021 v čase okolo
16.00 hod., v S. B., na ulici Obchodnej štyrikrát udrela Ľ. W. do oblasti hlavy, čím mu spôsobia zranenie,

ktorési vyžiadalo jednorázové lekárske ošetrenie, za čo jej bola udelená bloková pokuta v sume 20,- eur,
za konanie zo dňa 25.07.2021, porušenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej bola
udelená bloková pokuta v sume 30,- eur, za konanie zo dňa 01.01.2022 - porušenie zákazu vychádzania,
za konanie zo dňa 16.04.2022, keď viedla osobné motorové vozidlo, počas kontroly javila známky požitia
alkoholu alebo iných omamných a psychotropných látok, podrobila sa dychovej skúške s negatívnym

výsledkom alkoholu v dychu, toxikologickým vyšetrením bolo zistené, že riadila vozidlo pod vplyvom
návykových látok, čím porušila § 4 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. a naplnila skutkovú podstatu
priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb., za konanie zo dňa 12.05.2022, porušenie
§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb., za čo jej bola udelená bloková pokuta v sume 30,- eur.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 2 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby

trestu odňatia slobody.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona, za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia

slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri úvahe nad druhom trestu, jeho výškou a spôsobom výkonu vychádzal súd najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, v zmysle ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho

výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov
a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Ďalej súd vychádzal zo všetkých relevantných
kritérií upravených v § 34 ods. 2, ods. 4, ods. 6 Trestného zákona, z ktorých je povinný vychádzať pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery. Pri obžalovanej aj v § 41 ods. 2 Trestného zákona.
Podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona ak súd ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac

úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými
skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie
trestného o jednu tretinu. Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov
a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možnov rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo
súdených trestných činov.
Súd tak pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na vyššie popísané okolnosti a spôsob

spáchania trestného činu, u obžalovanej trestných činov a jeho/ich následok, zavinenie, s poukazom
na vyššie uvedené niet žiadnej polemiky o tom, že obžalovaní konali v priamom úmysle v zmysle § 15
písm. a) Trestného zákona, keď vedome a cielene svojim deťom spôsobovali utrpenie vyššie uvedenými
konaniami, je zrejmé, že obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v § 208 ods. 1 písm. a), písm. b)
Trestného zákona porušiť záujem chránený Trestným zákonom v tomto prípade je záujem spoločnosti

na ochrane normálnych a usporiadaných vzťahov v rodine v širšom význame, obžalovaná aj pri trestnom
činenebezpečnéhovyhrážaniakonalavpriamomúmysle,pohnútku,poľahčujúceapriťažujúceokolnosti
a na osobu obžalovaných, ich pomery a možnosť ich nápravy. Pri zločine týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona je trestná sadzba trestu
odňatia slobody určená od 7 do 15 rokov, pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona je trestná sadzba trestu odňatia slobody určená od 6 mesiacov do 3 rokov.

Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona súd zistil,
že u obžalovaného nie je žiadna poľahčujúca, ani priťažujúca okolnosť podľa § 36 Trestného zákona
a podľa § 37 Trestného zákona. Súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na spodnej hranici
do úvahy prichádzajúcej trestnej sadzby, vo výmere 7 rokov. Pri obžalovanej súd ukladal úhrnný trest
odňatia slobody za dva úmyselné trestné činy, z ktorých jeden je zločinom, spáchané dvoma skutkami,

a teda sa horná hranica trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného
zvýšila o jednu tretinu, teda podľa § 208 ods. 3 Trestného zákona. Vzhľadom na aplikáciu § 41 ods. 2
Trestného zákona, súd neaplikoval u obžalovanej priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného
zákona - spáchala viac trestných činov. Súd u obžalovanej nevzhliadol ani žiadnu poľahčujúcu okolnosť.
Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody takmer na spodnej hranici do úvahy prichádzajúc trestnej

sadzby, vo výmere 7 rokov a 6 mesiacov. Oproti obžalovanému súd uložil obžalovanej trest odňatia
slobody vyšší o 6 mesiacov, keďže súd obžalovanú odsudzoval za dva úmyselné trestné činy, z ktorých
jeden bol zločinom, v zvýšenej hornej hranici trestnej sadzby.
Súd obžalovaných na výkon trestu odňatia slobody zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku
do výkonu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestného činu (v prípade obžalovanej trestných činov) neboli vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý im
bol uložený za úmyselný trestný čin.
Súd v danom prípade u obžalovaných nevidel podmienky na postup podľa § 39 Trestného zákona, na
mimoriadne zníženie trestu.
Takto uložený trest je podľa názoru súdu u oboch obžalovaných primeraný, zákonný a spravodlivý, a

predovšetkým spôsobilý dosiahnuť účel trestu, nakoľko v sebe obsahuje tak požadovaný prvok represie
(zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu
životu), ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov spoločnosti) v
zmysle § 34 Trestného zákona.
Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto

odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťnaOkresnomsúdeDunajskáStredado
15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie

rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok (§ 306 ods. 2 Trestného
poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie:

prokurátor: pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v prospech i v neprospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. a), § 308
ods. 1, 2 Trestného poriadku),

obžalovaný: pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech (§ 307 ods. 1

písm. b), § 308 ods. 2 Trestného poriadku),príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh: pre
nesprávnosťvýroku,ktorýsapriamotýkaobžalovaného,atolenvjehoprospech(§308ods.2Trestného

poriadku),

zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a jeho obhajca: pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti
na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v

jeho prospech i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2 Trestného poriadku),

poškodený: ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v
neprospech obžalovaného (§ 307 ods. 1 písm. c), § 308 ods. 1 Trestného poriadku).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba (§ 307 ods. 2 Trestného poriadku).

V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy (§

311 ods. 1, 4 Trestného poriadku).

Odvolanie podané procesnou stranou, ktorá sa tohto práva vzdala, je právne neúčinné.