Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42Csp/52/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1424204512
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oxana Kovalová Báreková

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1424204512.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou v právnej

veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.
Remedium legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 53 255 739 proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, D. v konaní o zaplatenie 561,23 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.04.2024 domáhal proti žalovanému
zaplatenia istiny vo výške 561,23 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa
§ 524 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka zo dňa 27.03.2023 medzi postupcom
Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca")
a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalobca v tejto súvislosti

uvádza, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom
omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90
kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 09.09.2016 Zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej
len „Zmluva"), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov
(ďalej len „VOP"). Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Nárok uplatnený touto

žalobou predstavuje revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ide o
úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o čerpania
banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo,
hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca
postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa
zároveň s každou splátkou zvyšuje. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa
všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 497 až 507 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodného zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zároveň postupca splnil všetky povinnostiv zmysle uvedených zákonov. Žalovaný napriek opakovaným výzvam postupcu neplnil v stanovených
termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy, a tak postupca vypovedal Zmluvu ku
dňu 23.12.2021. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu

vo výške 561,23 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 243,21 EUR, z riadneho úroku vo výške
165,00 EUR, z úroku z omeškania vo výške 31,52 EUR, z poplatkov vo výške 121,50 EUR v súlade s
prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky
uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú
sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaný po postúpení pohľadávky do dnešného dňa vykonal

nasledujúce úhrady: 0 EUR Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 561,23 EUR pričom pozostáva
z neuhradenej istiny úveru vo výške 243,21 EUR, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 165,00
EUR, z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 31,52 EUR, z neuhradených poplatkov vo výške
121,50 EUR.

3. Žalobca k žalobe pripojil listinné dôkazy: prehľad transakcií, oznámenie o postúpení zo dňa

01.04.2023, špecifikácia postúpenej pohľadávky, príkladný výpočet nezaplateného úroku z istiny, pokus
o zmier z 21.11.2023, podací hárok, zmluva o postúpení pohľadávok z 27.03.2023 v znení príloh,
zmluva o kreditnej karte (spotrebiteľský úver) z 09.09.2016, zníženie celkového úverového rámca na
nulu a výpoveď zmluvy z 19.12.2021 (bez dokladu o ich doručení do sféry dispozície žalovaného), VOP,
produktové OP.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril.

5. V danej veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú
sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 EUR, preto súd v súlade s § 297 písm. b)

CSP prejednal a rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.

6. Žalobca, na výzvu súdu, doručil výzvy predchádzajúce ukončeniu zmluvy a zníženiu úverového rámca
na 0 zo dňa 26.01.2021, 26.11.2021, 26.05.2021, 26.09.2021, 25.03.2021, 05.10.202127.10.2021,
26.03.2020a25.08.2021(bezdokladuoichdoručenídosférydispozíciežalovaného)adokladprávneho

predchodcu žalobcu o skúmaní primárnej návratnosti (kalkulácia ukazovateľa schopnosti splácať).

7. Spolu s listinnými dôkazmi žalobca doručil súdu dňa 10.12.2024 aj vyjadrenie, v ktorom uviedol, že
dňa 09.09.2016 žalovaný uzavrel s bankou Zmluvu o kreditnej karte s celkovým úverovým rámcom
600 €. Predmetom zmluvy bol záväzok banky vydať kreditnú kartu a poskytnúť úver, a záväzok klienta

poskytnutý úver vrátiť a platiť úroky. Podľa čl. II. ods. 4 Zmluvy „Ak existuje Pohľadávka, Klient je povinný
Banke zaplatiť každý mesiac Minimálnu splátku vo výške uvedenej v Zmluve o kreditnej karte podľa
výšky bankou schváleného Celkového úverového rámca, a to vždy najneskôr do Dňa splatnosti, ktorým
je 20. deň v mesiaci.“ Podľa čl. II. ods. 8 Zmluvy „Ak Klient Pohľadávku Banky nespláca riadne a včas,
môže Banka ....znížiť Celkový úverový rámec až na nulu, zablokovať, zablokovať Kreditnú kartu alebo

Kartový účet, odstúpiť od Zmluvy, vypovedať Zmluvu a poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do
spoločného registra bankových informácií..“ Na tom mieste si dovoľujeme zdôrazniť, že v uvedenom
prípade bol medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie
klasický splátkový úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez
nutnosti žiadať o povolenie čerpania banku. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne

vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový
rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca,
ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Z vyššie uvedeného podľa názoru
žalobcu vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať ust. § 565 Občianskeho
zákonníka, nakoľko v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Štandardná splátka,

ktorú bol žalovaný povinný plniť bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v
existujúcomzáväzkovomvzťahunadobuneurčitú.Naprávnevzťahysopakujúcichsaplnenímnemožno
§ 565 aplikovať.“ Z vyššie uvedeného podľa názoru žalobcu vyplýva, že žalovaný mal plniť minimálne
splátku v zmysle čl. II. ods. 4 Zmluvy. Túto splátku je preto potrebné považovať za plnenie opakujúcich
sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťah. V posudzovanom prípade bol žalovanej poskytnutý veriteľom

(právnym predchodcom žalobcu) úverový rámec revolvingového úveru do sumy 1 100,- eur, ktorý mohla
čerpať prostredníctvom karty (kreditná karta je typickým príkladom revolvingového úveru). Súd mal
preukázané, že žalovaná prostredníctvom karty čerpala revolvingový výber - potvrdzujú to výbery z
bankomatu dňa 08.07.2015, 28.07.2015, 25.08.2015 a tiež platby kartou vykonané dňa 08.07.2015,09.07.2015, 10.07.2015, 13.07.2015, 15.07.2015, 28.07.2015, 25.08.2015. Zároveň bol účastníkmi
zmluvy dohodnutý spôsob splácania revolvingu - každý mesiac 4 % z dlžnej čiastky (minimálne 12 eur),
pričom v § 12 Hlavy 5. VOP sa uvádza, že dlžník v žiadnom prípade nemôže prestať splácať alebo

splátky tohto úveru znížiť. (Pozn. pri revolvingu ide o postupné nadobúdanie majetkových hodnôt a
ich postupné splácanie, ktoré sa odvíja od konkrétneho čerpania dlžníkom t.j. povahou nejde o splátky
aké sú charakteristické pri splácaní „úveru dohodnutého na splátky“ - čerpaného jednorázovo, kedy
celkový počet splátok a ich výška sú vopred presne určené) V zmysle predložených VOP v prípadoch
uvedených v § 2 Hlavy 7 môže veriteľ pozastaviť čerpanie už dohodnutého úveru a od zmluvy odstúpiť.

Revolvingový úver môže veriteľ tiež ukončiť písomnou výpoveďou (§ 1 Hlavy 7). V posudzovanom
prípade žalobca súdu nepredložil ani výpoveď zmluvy o revolvingovom úvere, ani odstúpenie od zmluvy
o revolvingovom úvere a tieto skutočnosti v konaní ani netvrdil. V posudzovanom prípade žalobca
vyzval žalovanú, aby plnila (doterajší) dlh. Niet pochýb o tom, že právny predchodca žalobcu listom
datovaným zo dňa 27.06.2016, ktorý bol žalovanej doručovaný prostredníctvom pošty ako list 2. triedy
na pošte podaný dňa 29.06.2016 (viď. podací hárok č. E.) označeným: „Výzva k splateniu celého

úveru“, žiadal žalovanú, aby v dôsledku jej omeškania s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úverovej
zmluvy číslo XX XXXXXXXX splatila celý úver čerpaný na základe tejto zmluvy t.j. sumu 1 376,86
eur najneskôr do 15 dní na uvedený bankový účet s upozornením, že pokiaľ dlžná čiastka nebude
uhradená, veriteľ pristúpi k jej vymáhaniu prostredníctvom súdneho alebo rozhodcovského konania.
Žalovaná doručenie tohto listu nespochybnila. Z obsahu tejto výzvy (zo dňa 27.06.2016) a v spojitosti

zo súdu preukázaného čerpania a splácania finančných prostriedkov žalovanou na základe Zmluvy
zo dňa 12.06.2015 je zrejmé, že ide o výzvu na zaplatenie žalovanou všetkých čerpaných finančných
prostriedkov prostredníctvom karty (čerpaných na základe zmluvy o revolvingu), aj o zaplatenie (dovtedy
už splatných) nezaplatených splátok úveru poskytnutého na nákup tovaru (t.j. zostatku nesplatenej časti
už splatného úveru - úveru, ktorý v čase výzvy už mal byť podľa zmluvy celý splatený). Je nepochybné,

že žalovaná revolving dohodnutý na dobu neurčitú iba čerpala ale nesplácala ako bolo účastníkmi
dohodnuté (t.j. každý mesiac 4 % z dlžnej čiastky, minimálne 12 eur) resp. nesplácala vôbec. Zjavne
tým porušila podmienky zmluvy, čo malo za následok, že žalobca oprávnene žiadal od žalovanej vrátiť
doteraz vyčerpanú výšku prostriedkov z revolvingu (žalovanou išlo o postupné získavanie majetkových
hodnôt - čerpaním finančných prostriedkov od 08.07.2015 do 28.08.2015) naraz (nárok tvorí jeden

celok). Urobil tak listom zo dňa 27.06.2016. V prípade výzvy zo dňa 27.06.2016 ide o výzvu, kde
„splatnosť“ dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník plnil (§ 563 Občianskeho zákonníka),
čo bolo účastníkmi dohodnuté vo VOP - viď. Hlava 7. § 2, Hlava 15. § 10 (bod 29. tohto rozhodnutia)
tak, že splatnosť je kedykoľvek na požiadanie veriteľa pri splnení tam uvedených podmienok. Nejde o
výzvu veriteľa na predčasné zosplatnenie úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (toto nevyplýva

ani z obsahu výzvy) aký záver prijal okresný súd a nedôvodne aplikoval uvedenú právnu normu. V
zmysle Zmluvy (čl. II. ods. 8) a predložených Obchodných podmienok pre kreditné karty (ods. 2.46)
v prípade ak je klient v omeškaní so zaplatením minimálnej splátky, resp. s plnením povinnosti voči
banke, je banka oprávnená požadovať zaplatenie celej dlžnej sumy v lehote určenej bankou, t. j. vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť pohľadávky a tiež vypovedať Zmluvu o kreditnej karte (čl. 3.29 OP). Žalobca v

zmysle vyššie uvedeného zastáva názor, že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe listiny s
názvom „Zníženie Celkového úverového rámca na nulu a výpoveď Zmluvy o Kreditnej karte“ zo dňa
19.12.2021. Žalobca v prílohe predkladá výstup z interných aplikácií postupcu, ktoré zaslal žalobcovi
na preukázanie riadneho overenia schopnosti splácať poskytnutý úver žiadateľa o úver. Overovanie
schopnosti splácať úver prebieha vo väčšine prípadov v automatickom režime, pričom údaje potrebné

na posúdenie žiadosti o úver sú napríklad z úverového registra alebo Sociálnej poisťovne získavané
vo forme dát, ktoré v čitateľnej podobe zobrazujú len interné aplikácie postupcu. Postupca preto tieto
údaje pretavil do priloženého výstupu. Uvedený výstup obsahuje údaje zhromaždené z príslušných
registrov aj z otázok položených žiadateľovi o úver, ktoré boli použité pri posudzovaní bonity. Existujúce
záväzky spotrebiteľov veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 09.09.2016, z ktorého je zrejmé,

že spotrebitelia mal v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačnou splátkou vo výške 33,28
€. V rámci výpočtu platobnej kapacity sa preto brali do úvahy mesačné splátky vo výške 33,28€. Príjem
bol overený na základe interných informácií vo výške 214,- €. V rámci nákladov na zabezpečenie
základných životných potrieb bral veriteľ do úvahy životné náklady vo výške 90,00 €. Výpočet limitu
bol teda realizovaný nasledovne: 214 € (príjem) – 33,28 € (existujúce záväzky) – 90,00 € (paušálna

suma výdavkov) = 90,72€ Disponibilný zostatok je vyšší ako splátka schvaľovaného úveru. Zastávame
názor, že poskytovateľ úveru postupoval s odbornou starostlivosťou v súlade s ust. § 7 ZoSu a zobral
do úvahy všetky informácie, ktoré mu toto ust. ukladá vziať do úvahy. Z uvedeného znenia zákona
je zrejmé, že v prípade ak veriteľ nahliadol do úverového registra, nedošlo k porušeniu povinnostiveriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať poskytnutý úver. Rovnako ak disponoval veriteľ
informáciou o rodinnom stave, výdavkoch a príjmoch, nemožno konanie veriteľa posúdiť ako „hrubé
porušenie povinnosti“. Zákonodarca ukladá poskytovateľovi úveru brať do úvahy jeho príjmy a výdavky

alebo nahliadnuť do príslušnej databázy a nestanovuje naplnenie týchto predpokladov kumulatívne. Je
preto potrebné uzavrieť, že v konkrétnom prípade došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods.
1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere.

8. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené vyvesením na

úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 10.01.2025.

9. Súd sa oboznámil s obsahom celého spisu a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení žalobcu
a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový stav:

10. Medzi právnym predchodcom žalobcu (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a žalovaným bola dňa 09.09.2016

uzatvorená zmluva o kreditnej karte. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie revolvingového úveru.
Žalovaný bol upozornený právnym predchodcom žalobcu, že eviduje omeškanie so splácaním záväzku,
a to listinou označenou ako „Upozornenie na omeškanie“ zo dňa 26.01.2021, 26.11.2021, 26.05.2021,
26.09.2021, 25.03.2021, 05.10.2021, 27.10.2021, 26.03.2020 a 25.08.2021 (bez dokladu o ich doručení
do sféry dispozície žalovaného). Právny predchodca žalobcu oznámením zo dňa 19.12.2021 znížil

celkový úverový rámec na nulu a vypovedal zmluvu o kreditnej karte s účinnosťou ku dňu 22.12.2021,
ktorá sa v zmysle zmluvy považovala za doručenú dňa 22.12.2021, pričom vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy vo výške 678,71 Eur najneskôr v lehote 15 dní odo dňa účinnosti výpovede zmluvy. Na
základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi žalobcom a jeho právnym predchodcom
došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, čo bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 01.04.2023.

11. Z predmetnej zmluvy súd zistil, že žalobca poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 600
Eur – zmluva o kreditnej karte. Mesačná splátka úveru bola dohodnutá vo výške 30 Eur. Výška úrokovej
sadzby bola dohodnutá 5% p.a. - fixná, RPMN 37,73%, priemerná RPMN 23,94%, odplata 710 EUR,
splatenie úveru v 12 rovnakých mesačných splátkach. Z prílohy k zmluve o postúpení súd zistil, že

posledná úhrada bola dňa 20.12.2022 vo výške 50 Eur a k zosplatneniu došlo dňa 23.12.2021.

12. Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

prespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch
“ ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo

veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého
pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent,
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa
toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, d) meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu spotrebiteľa, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere
vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za
tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovúsadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú
úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové
obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky

a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby
spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách
spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského
úveru na účely jeho splatenia, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2
za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na
príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych

dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny
štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za
predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal

spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

17. Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách

zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke
dôvery, spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy,
ku škode spotrebiteľa.

18. Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

20. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch predstavujú špeciálny predpis k
úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku
upravený osobitným zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý osobitne ustanovuje
náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení v Občianskom zákonníku.

21. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom
úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahynajmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

22. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

23. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje
pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa

oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu18b) na
veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

24. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

25. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, veriteľ môže svoju pohľadávku
aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

26. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť

písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky

omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť

informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

27. Súd preskúmaním zmluvy o úvere, vzhľadom na povahu subjektov vzťahu založeného touto zmluvou
a z hľadiska naplnenia definičných znakov spotrebiteľa a dodávateľa, s prihliadnutím na predmet daného

vzťahu a okolnosti, za ktorých došlo k jeho uzavretiu, dospel k záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú
na ktorú sa vzťahujú aj príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako
aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

28. Súd ďalej skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie

také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatnené právo, resp. mu vyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej, t. j. existencie tvrdeného práva na strane žalobcu, alebo pasívnej, t. j. existencie tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného, je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).

29. Žalobca odvodzoval svoju legitimáciu od zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej so svojim
právnym predchodcom, predmetom ktorej mala byť aj pohľadávky právneho predchodcu žalobcu
voči žalovanému. Súd konštatuje, že právny predchodca žalobcu mal postavenie banky. Na platnépostúpenie pohľadávky banky je potrebné, aby boli splnené podmienky uvedené v ustanovení § 92
ods. 8 ZoB. Toto ustanovenie totižto predstavuje lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam
Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.).

30. V prípade pohľadávky banky /ako to bolo aj v tomto prípade/ je spôsobilým predmetom postúpenia
v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je splatná /dospelé
splátky/ a len za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie po tom, čo bol klient
banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonnými

predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

31. Súd preto skúmal najskôr splnenie prvej podmienky, a to, splatnosť samotnej postupovanej
pohľadávky. V predmetnej veci išlo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere – revolving na dobu neurčitú.

32. V judikatúre Najvyššieho súdu SR došlo k významnému posunu, ktorý súd musí reflektovať. V tejto

súvislostisúdpoukazujenaaktuálnurozhodovaciučinnosťNajvyššiehosúduSR,ktorýsavuzneseniach
sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 a sp. zn. 5Cdo/188/2023
z 31. júla 2024 zaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia veriteľa spotrebiteľovi (§ 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024) a obsahových náležitostí na to nadväzujúceho
oznámenia o zosplatnení celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka).

33. Je zrejmé, že uplatniť právo § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ iba za predpokladu, že to
bolo medzi ním a dlžníkom dohodnuté, a súčasne iba vtedy, ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citujúc z uznesenia sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna
2024 pre platnosť právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru Najvyššieho

súdu SR nevyhnutné, „aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.“ Najvyšší súd odôvodnil tento svoje právny záver tým, že „identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho

súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024 okrem toho Najvyšší
súd SR prezentoval právny názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa
nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“ K tomu súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyzve dlžníka na zaplatenie celej aktuálne dlžnej pohľadávky pod následkom

zosplatneniadlhuanešpecifikujekonkrétnusplátku,prektorúmôžedôjsťkzosplatneniudlhu,spotrebiteľ
je uvedený do omylu, že na odvrátenie zosplatnenia je povinný zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitú
konkrétnu splátku. To môže u spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov, viesť k tomu,
že neuskutoční žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy si nemôže dovoliť, hoci v prípade
poskytnutia korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením konkrétnej splátky (a teda nižšej

sumy) mohol právo splácať dlh v splátkach zachovať.

34. Možno teda konštatovať, že povinnou obsahovou náležitosťou veriteľovej výzvy, resp. upozornenia
spotrebiteľa (v lehote nie kratšej ako 15 dní) na uplatnenie práva zosplatniť pohľadávku podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 je dostatočne určité označenie konkrétnej

splátky, pre omeškanie so zaplatením ktorej veriteľ môže zosplatniť celú pohľadávku. Bez dodržania
tejto obsahovej náležitosti nemožno danú výzvu považovať za platnú výzvu pohľadávku podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, čo má v druhom kroku za následok, že následné uplatnenie práva veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (t.j. zosplatnenie pohľadávky) je
neplatné. Za neplatný je potrebné navyše považovať aj samotný úkon zosplatenia pohľadávky, ak v ňom

nie je uvedená splátka, pre ktorú k nemu dochádza, teda skutkové vymedzenie zosplatnenia úveru.

35. V prejednávanej veci žalobca predložil ako dôkazy výzvy SLSP, a.s. ako veriteľa na úhradu
pohľadávky „Upozornenie na omeškanie“ zo dňa 26.01.2021, 26.11.2021, 26.05.2021, 26.09.2021,
25.03.2021, 05.10.2021, 27.10.2021, 26.03.2020 a 25.08.2021 (bez dokladu o ich doručení do sféry

dispozície žalovaného), v prípade ktorých však nepreukázal ich doručenie alebo čo i len odoslanie
žalovanému a navyše neobsahujú konkrétne upozornenie na možnosť zosplatnenia pohľadávky. Ani
v jednej z týchto výziev nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná konkrétna splátka, s ktorou bol žalovaný
v omeškaní a pre ktorú ju veriteľ upozorňoval na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka.Každá z uvedených výziev obsahuje iba vyčíslenie aktuálneho dlhu z omeškaných splátok na účte
kreditnej karty, teda celej sumy, s ktorou bol žalovaný v omeškaní. Nie je z nich možné vyvodiť, pre ktorú
splátku (t.j. v akej výške a s akou splatnosťou) veriteľ žalovanú upozorňoval na možnosť uplatniť právo

podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Nie je potom ani možné identifikovať splátku, pre ktorú napokon
veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, a teda zistiť, či bola dodržaná podmienka ustanovená v § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňujúca veriteľovi zosplatniť pohľadávku najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne či toto právo veriteľ použil v súlade s § 565
Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

36. Na tomto mieste považuje súd za potrebné pristaviť sa pri argumentácií žalobcu, ktorá bola
obsahom jeho vyjadrenia zo dňa 05.12.2024, v zmysle ktorej podľa žalobcu medzi pôvodným veriteľom
a žalovanou nebolo dojednané plnenie v splátkach, ale žalovaný mal platiť veriteľovi dávky. Tento názor
žalobca oprel najmä o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/1/2021 z 23.
februára 2021. Predovšetkým treba uviesť, že predmetným rozhodnutím konajúci súd nie je viazaný

a ani sa s jeho závermi nestotožňuje. Zmluvou o revolvingovom úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka, ktorá bola uzavretá medzi SlSP, a.s. a žalovaným, sa dlžník zaväzuje vrátiť veriteľom
poskytnuté peňažné prostriedky. Hoci úver poskytnutý formou kreditnej karty alebo revolvingový úver
sa z hľadiska priebehu ich čerpania a splácania líšia od najbežnejšie poskytovaných úverov (ktoré sú
zvyčajne jednorazovo čerpané a následne splácané v pravidelných mesačných splátkach spravidla

v rovnakej výške), zmluva o úvere je pomerne „široký“ zmluvný typ, ktorý umožňuje aj taký režim
čerpania a splácania úveru, k akému dochádza pri využívaní kreditnej karty, resp. revolvingovom úvere.
Vrátenie úveru, pokiaľ nejde o jednorazové plnenie, je pojmovo vždy plnením v splátkach. Ani pomerne
široká voľnosť dlžníka v tom, kedy a koľko z poskytnutého úverového rámca bude čerpať a v akej
výške bude úver splácať, nič nemení na skutočnosti, že úver poskytnutý formou kreditnej karty, resp.

revolvingovýúverjesplácanývsplátkachajednotlivéplneniadlžníkanemožnopovažovaťzaopakované
plnenie v dávkach. Istina takýchto úverov sa môže zmeniť, ale, ako bolo medzi stranami aj v tomto
prípade dojednané, dlžník je povinný splácať aspoň minimálnu splátku, ktorá predstavuje minimálne 5 %
z dlžnej sumy a súčasne minimálne 30,- €. Dlžník svojimi plneniami neposkytuje veriteľovi žiadnu dávku,
uvedené je pojmovo vylúčené, ale spláca svoj dlh. Zo strany dlžníka ide teda nepochybne o plnenie

v splátkach.

37. Možno teda uzavrieť, že z dôvodu, že žalovaný ako spotrebiteľ nebol veriteľom platne upozornený
na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, následné vyhlásenie predčasnej
splatnosti úveru ku dňu 22.12.2021, o ktorom právny predchodca v prílohe k zmluve o postúpení

pohľadávok uviedol, že nastalo dňa 23.12.2021, zo dňa 19.12.2021 súd považoval za oznámenie
o zosplatnení, nakoľko je v ňom jasne uvedené zníženie úverového rámca na nulu, výpoveď zmluvy,
výzva na úhradu splátky a v prípade jej neuhradenia je žalovaný povinný uhradiť celú pohľadávku vo
výške 678,71 eur, nebolo platným právnym úkonom pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
Odhliadnuc od uvedeného, ani oznámenie zo dňa 19.12.2021 neobsahoval obsahovú náležitosť, ktorou

je identifikáciu splátky, pre ktorú bola pohľadávka zosplatnená. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by
do dňa postúpenia pohľadávky došlo k jej zosplatneniu iným spôsobom.

38. Následkom neplatnosti zosplatnenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, nemohlo
platne dôjsť ani k jej postúpeniu. Pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje

predovšetkým okrem samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Súčasne
nesmie ísť o pohľadávku, ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda
medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,
že v prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorej postúpenie je v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v zásade zákonom vylúčené, pre posúdenie platnosti
jej postúpenia je potrebné v prvom rade skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným
ustanovením,zasplneniaktorýchsauplatnívýnimka,podľaktorejpohľadávkuzospotrebiteľskéhoúveru
postúpiť možno. Predpoklady stanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť

splnenékumulatívne,súnasledovné:(1)postupujesapohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenými,
(2) postupca i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch alebo osobitného predpisu, (3) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnostispotrebiteľského úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so
všetkými právami veriteľa s ňou spojenými, ani to, že tak postupca, ako aj postupník sú oprávnení
poskytovať spotrebiteľský úver, prvý a druhý vyššie uvedený predpoklad bol preto splnený. Súd však

dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná, čo znamená, že
nebol splnený tretí z vyššie uvedených predpokladov. Samotná zmluva o úvere pritom bola uzavretá na
dobu neurčitú, ako je uvedené na jej druhej strane, preto bez zosplatnenia úveru nemohla do postúpenia
pohľadávky z tejto zmluvy nastať jej prirodzená splatnosť. Uvedené má za následok, že zmluva o
postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2023 je v časti týkajúcej sa posudzovanej pohľadávky absolútne

neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

39. Vzhľadom na súdom zistenú neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch možno ako obiter dictum, uviesť, že pri postúpení pohľadávky pôvodný
veriteľ neporušil povinnosť podľa § 92 ods. 8 veta prvá pred bodkočiarkou zákona o bankách,
nakoľko žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlhu prinajmenšom niekoľkými výzvami, ktoré však žalobca

nepreukázal, že boli doručené do sféry dispozície žalovaného a taktiež ani samotné oznámenie
o zosplatnení, pričom k postúpeniu pohľadávky malo dôjsť (i keď neplatne z iných dôvodov) zmluvou zo
dňa 27.03.2023, pričom nebolo sporné, že žalovaný bol po celý čas medzi doručovaním predmetných
výziev a postúpením pohľadávky (ktorý presahuje 90 dní) v omeškaní aspoň s časťou svojho dlhu.
Avšak z ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá za bodkočiarkou zákona o bankách vyplýva, že splnením

podmienok podľa prvej časti tejto vety, nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv
o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, kde sa v poznámke pod čiarou nachádza odkaz
na § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Z toho vyplýva, že ani ustanovenie § 92 ods. 8
zákona o bankách neumožňuje veriteľovi, ktorý je bankou, platne previesť pohľadávku, ktorá na to nie
je spôsobilá podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako to bolo v tomto prípade.

40. Pokiaľ ide o skúmanie spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska prítomnosti neprijateľných zmluvných
podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd v predloženej zmluve nevzhliadol žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by bolo možné spájať s nárokom uplatneným žalobcom v tomto
konaní. Z hľadiska dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona

o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že predložená zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúverezohľadňujúcosobitosti(najmäneurčitétrvanie,možnosťnepravidelnéhočerpania
a splácania) spotrebiteľského úveru poskytnutého formou kreditnej karty.

41. Z vyššie uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd rozhodol tak,

že žalobu zamietol.

42. Už len okrajom súd dodáva, že žalobca resp. jeho právny predchodca neskúmal bonitu klienta
– žalovaného v dostatočnom rozsahu. Súd nasledovne uvádza, že osobitné sankčné ustanovenie vo
vzťahu k splatnosti pohľadávky a obsahuje ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa

ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať
od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ide o posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať úver (posúdenie bonity). Súd túto skutočnosť skúma ex offo aj bez toho, aby spotrebiteľ toto
namietal. Okrem toho, posúdenie tejto otázky má význam s ohľadom na posúdenie aktívnej legitimácie
žalobcu v tomto spore, ktorú súd rovnako skúma aj bez námietky žalovaného. Súd mal z vykonaného

dokazovania za preukázané, že žalobca v tomto smere dostatočne nepreukázal, že jeho právny
predchodca skúmal bonitu v zákonom požadovanom rozsahu, a to vzhľadom na preukázané informácie,
ktoré právny predchodca žalobcu o žalovanom mal o jeho záväzkoch, sociálnej situácií, príjmoch a
zamestnaní.

43. Porušenie zákonnej povinnosti veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou tzv. bonitu dlžníka podľa
§ 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok podľa § 11 ods.2 tohto zákona, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť pre porušenie
povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, žalobca nemohol ani platne pristúpiť k zosplatneniu
úveru. Žalobca ma tak nárok len na zaplatenie už splatných splátok (istiny).

44. Čo sa týka posudzovania bonity, súd poukazuje aj na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-679/18
vyplýva, že Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tomzmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú
bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom

práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

45. Články 8 a 23 smernice 2008/48 sa majú ďalej vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej
úprave, podľa ktorej sa sankcia za porušenie povinnosti veriteľa posúdiť pred uzavretím zmluvy úverovú
bonitu spotrebiteľa, ktorá spočíva v neplatnosti zmluvy o úvere spojenej s povinnosťou spotrebiteľa

vrátiť veriteľovi poskytnutú sumu istiny v dobe primeranej jeho možnostiam, uplatní len pod podmienkou,
že daný spotrebiteľ túto neplatnosť namietne, a to v trojročnej premlčacej dobe. Obdobný názor je
vyjadrený aj v rozhodnutiach Súdneho dvora vo veciach sp.zn. C-565/12 z 27.03.2014, C-449/13 zo
dňa 18.12.2014.

46. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde
však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je
napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo

ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere
vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ
zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za
účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných

spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných
zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a
rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také
informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej
finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé

údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane
spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez

akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí
okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu
výdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(tj.konkrétnepríjmyzozamestnaneckej
alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti).
Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.

47. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníúčinnomvčasepostúpeniapohľadávkyPrávavyplývajúcezozmluvy
o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak
prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod

alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo
osobitnéhopredpisu18b)naveriteľapodľa§20ods.1písm.a),banku,zahraničnúbankualebopobočku
zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

48. Žalobca v konaní hodnoverne nepreukázal, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spĺňal maximálny zákonný limit ukazovateľa schopnosti splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7
ods. 21 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalobca nepreukázal, aby akýmkoľvek spôsobom skúmal
výšku výdavkov žalovaného potrebných na zabezpečenie jeho základných životných potrieb a vplyv

týchto výdavkov na posúdenie jej spôsobilosti splácať úver. Pravidelné ani bežné každodenné výdavky
žalovaného nijak nezisťoval, vychádzal iba z paušálnej sumy 214 eur na mesiac/príjem. Žalobca skúmal
iba príjem žalovaného a neskúmal jeho bonitu. Vôbec neskúmal výdavky žalovaného, a to náklady na
bývanie, dopravu alebo domácnosť. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzipríjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných
výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pokiaľ teda veriteľ nepozná
celkový objem výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať

požadovaný úver. Výdavky spotrebiteľa nepredstavujú iba splátky úverov. Žalobca teda nepreukázal,
aby skúmal výdavky žalovaného, keďže z predložených listinných dôkazov takéto zisťovanie nevyplýva.
Bonita dlžníka musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov, ako aj jeho lustráciou
cez príslušné databázy. Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej
starostlivosti a ako vyplýva z okolností prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné.

Postup právneho predchodcu žalobcu bol v tejto súvislosti iba formálny a nezodpovedal odbornej
starostlivosti. Právny predchodca žalobcu vôbec nezisťoval výdavky žalovaného, napriek tomu poskytol
žiadaný úver. Nezaujímal sa, aké má žalovaný výdavky na živobytie, a či teda mu zostáva dostatok
finančných prostriedkov na splácanie úveru. Žalobca v zmysle ust. § 11 ods. 2 v spojení s ust. § 7 Zákona
o spotrebiteľských úveroch pred poskytnutím úveru neposúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou
odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania príjmov, výdavkov a rodinného

stavu, a teda pri uzatvorení zmluvy konal bez dostatočných a pravdivých údajov o sociálno-ekonomickej
situácii spotrebiteľa, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý úver. Z tohto dôvodu bolo potrebné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.

49. Vzhľadom na porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosť, žalobca nemohol ani platne
pristúpiť k zosplatneniu úveru dňa 19.12.2021 poskytnutého žalovanému a to v zmysle § 11 ods. 2
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

50. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobu zamietol aj z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti
rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán vyplývajúca z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten
komu svedčí stav z hmotného práva, teda ten, kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívne vecne
legitimovaný) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívne vecne legitimovaný), o ktorých sa v
spore rozhoduje. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom

hmotnoprávnej povinnosti alebo on sám je nositeľom práva. Ak sa to v konaní nedokáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku vecnej legitimácie bez ohľadu na prípadne zistenie, že
nositeľom vecnej legitimácie je iný subjekt. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané platné
postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu. Právnym predchodcom žalobcu
neboli dodržané zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru. Je nepochybné, že sa jedná

o spotrebiteľský spor.

51. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov

navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu

k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný
skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné

bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

52. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania bonity klienta žalovaného.

53. Na základe uvedeného, keď nedošlo k platnému zosplatneniu úveru z dôvodov vyššie uvedených ,

tak predchodca žalobcu nemohol platne postúpiť predmetnú pohľadávku na žalobcu a preto na strane
žalobcu absentuje aktívna vecná legitimácia.54. Banka využila možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktoré však súd posúdil ako neplatné
pre nedodržanie zákonom stanovených podmienok. Banka tak postúpila žalobcovi pohľadávku bez
toho, aby úver nadobudol mimoriadnu splatnosť pred termínom konečnej splatnosti. Pokiaľ nebola

platne vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, nie je možné urobiť záver o tom, že by bol predmetný
úver ku dňu postúpenia splatný. Splatnými sa mohli stať len jednotlivé splátky úveru, so zaplatením
ktorých bol žalovaný v omeškaní. Právny predchodca žalobcu však mohol postúpiť pohľadávku zo
spotrebiteľského úveru len so všetkými právami s ňou spojenými. Postúpenie pohľadávky je preto
neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 OZ. Pre platné postúpenie pohľadávky musia byť splnené aj

pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré v danom prípade neboli
splnené. Navyše postupovaná pohľadávka z dôvodu neplatného vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru v žalobou uplatňovanom rozsahu ani fakticky neexistuje. Žalobca je povinný dokázať predpoklady
svojej aktívnej legitimácie, okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia. Keďže súd
nemal preukázanú základnú podmienku pre postúpeniu pohľadávky, splatnosť spotrebiteľského úveru,
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe zamietnutia žaloby.

Z dôvodu procesnej ekonómie sa súd nezaoberal ďalšou argumentáciou strán sporu.

55. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, a v konaní úspešnému
žalovanému by priznal náhradu trov konania v rozsahu čistého úspechu žalobcu 100%. Avšak
žalovanému žiadne nevznikli, nebol zastúpený advokátom a jednalo sa o spotrebiteľský spor, kde súd

prihliadal na ochranu spotrebiteľa ex offo. V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku
na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava V.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť
podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto
ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).