Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2222010805
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2222010805.3

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.PavlaMacháčaasudcovJUDr.Kataríny
Batisovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. X. XXXXXXXX XXXX v C. B.,
t. č. vo výkone väzby v ÚVV Bratislava a obžalovanej D. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C. B., t. č. vo
výkone väzby v ÚVV Bratislava, pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona

a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, o odvolaniach oboch
obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 1. júla 2024, sp. zn. 23T/34/2022, na
verejnom zasadnutí konanom 4. februára 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných A. B. a D. B. zamietajú.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 1. júla 2024, sp. zn. 23T/34/2022,
uznal obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode I.) zo zločinu týrania blízkej osoby
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Trestného zákona (ďalej
len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a obžalovanú D. B. (ďalej len obžalovaná) za vinnú
v bode I.) zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3
písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a v bode II.) z prečinu nebezpečného vyhrážania

podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods.
4, ods. 5 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
v bode I.)
A. B. a D. B. od presne nezisteného dňa a mesiaca roku 2019, najmä po úmrtí matky obžalovanej D.
B. (február 2019) až do dňa 03.05.2022 v E. F., okres Dunajská Streda, na G. ulici v rodinnom dome so
súpisnýmčíslomXXX/XX,akorodičiamaloletéhoA.,nar.XX.XX.XXXXamaloletejH.,nar.XX.XX.XXXX,

obidvaja trvale bytom E. F., G. I. XXX/XX, okres Dunajská Streda, kde bývali v spoločnej domácnosti, k
svojim deťom sa pravidelne pod vplyvom návykových látok správali agresívne, vyvolávali hádky, pričom
ich agresivita sa stupňovala, vulgárne im kričali a nadávali, maloletej H., nar. XX.XX.XXXX konkrétne
nadávali, že bude kurva, hovorili jej, že ju tučná a špinavá, ďalej počas vyššie uvedeného obdobia
presne neustáleného dňa a času matka jedenkrát v izbe napadla maloletú H., nar. XX.XX.XXXX tak, že
ju dusila vankúšom, opakovane ju pri kúpaní v kúpeľni dusila vodou, bila ju na zadok, dala jej facku,

matka maloletého A., nar. XX.XX.XXXX opakovane bila rukami a kopala do neho, potom v nezistenom
mesiaci a dni roku 2021 ho pichla vidličkou do ramena, otec maloletému A., nar. XX.XX.XXXX skoro
každý deň hovoril, že „jebe“ jeho ženu, ďalej deťom neposkytli primeranú rodičovskú starostlivosť,
pravidelne im brali stravu, ktorú im poskytli rodinní príbuzní, brali im peniaze, pričom rodičia sa aj
medzi sebou skoro každý deň pravidelne hádali, a to väčšinou v noci až do skorých ranných hodín,
keď pod vplyvom návykových látok v dome behali, niekedy sa naháňali s nožom v ruke, následkom

čoho bol deťom odopieraný riadny spánok, a tak deti boli v neustálom strese, pričom maloletá H.
nar. XX.XX.XXXX v obave z rodičov spávala pri staršom bratovi A. nar. XX.XX.XXXX, ktoré konanieobom deťom spôsobovalo psychické a situačne aj fyzické utrpenie a ďalej obžalovaný A. B., nar.
XX.XX.XXXXdňa03.05.2022včaseo19.20hod.vobciE.F.,okresDunajskáStredanaG.ulicivkuchyni
rodinného domu so súpisným číslom XXX/XX najskôr vulgárne nadával svojmu maloletému synovi A.

nar. XX.XX.XXXX a následne chytil do ruky drevenú stoličku, s ktorou naznačoval úder a vyhrážal sa
mu s tým, že ho zabije konkrétne so slovami, že „zabijem ťa ty buzerant, poď von, zabijem ťa“, pričom
zahodil stoličku a chytil mladistvého A. pod krk, pričom mu roztrhal tričko a naďalej sa mu vyhrážal, čím
jeho konanie vzbudilo u poškodeného A. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, pričom z obavy, že svoje
vyhrážky aj uskutoční, zavolal na políciu,

v bode II.)
obžalovaná D. B. dňa 17.05.2022 v čase okolo 22.00 hod. v obci E. F., H. XXX/XX, okres Dunajská
Streda, prvotne na ulici pred uvedenou nehnuteľnosťou verbálne sa vyhrážala zabitím svojej sestre C.
J., nar. XX.XX.XXXX a svojej neteri K. L. J., nar. XX.XX.XXXX, ktoré bývajú v byte na uvedenej adrese,
kde im vykrikovala, nech jej vrátia bábiku, kedy sa im vyhrážala, že ich zabije a pozabíja, a taktiež, že

ich zabije aj keď sa zatvoria do bytu a opakovane kopala do vchodovej bránky vedúcej na dvor bytu, a
vulgárne im pritom nadávala, následne cez neuzamknutú bránu vošla na dvor bytu na uvedenej adrese,
prešla až ku vchodovým dverám vedúcim do bytu, viackrát do nich kopla a svoje vyhrážky zabitím a
nadávky zopakovala, čím u poškodených C. J. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., G. I. XXX/XX, okres
Dunajská Streda a K. L. J. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F., G. I. XXX/XX, okres Dunajská Streda

vzbudila dôvodnú obavu o ich život a zdravie a z obavy, že svoje vyhrážky uskutoční, poškodená C. J.
zavolala na políciu, čo oznámila aj obžalovanej, na čo obžalovaná upustila od svojho ďalšieho konania
a z miesta odišla.
2. Okresný súd obžalovanému za skutok pod bodom I./ uložil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2,
Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.

a) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
3. Obžalovanú za skutky pod bodmi I.) a II.) okresný súd odsúdil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods.
2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem)
rokov a 6 (šesť) mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

4. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní obaja obžalovaní zahlásili voči nemu odvolanie čo
do výroku o vine a treste. Rovnako prokurátorka zahlásila odvolanie čo do výrokov o vine a treste
u oboch obžalovaných v ich neprospech. Zahlásené odvolanie prokurátorka písomným podaním zo 4.
októbra 2024 zobrala v celom rozsahu späť, čo vzal okresný súd uznesením z 10. októbra 2024, sp. zn.
23T/34/2022, podľa § 312 ods. 4 Tr. por. na vedomie.

5. Obžalovaná odôvodnila zahlásené odvolanie jednak vlastnoručne, ako aj prostredníctvom svojej
obhajkyne JUDr. Julianny Weiszovej.
5.1. Vo vlastnoručne odôvodnenom odvolaní obžalovaná namietala, že úvahy okresného súdu o jej
vine prezentované v napadnutom rozsudku absolútne nereflektujú vykonané dokazovanie vo veci
a zároveň sa okresný súd nevysporiadal s jej obhajobou. Brojila, že je neprijateľné zakladať úvahy

ovinenapodkladenekonzistentnýchvýpovedísvedkov,ktorýchokresnýsúdodprezentovalakosvedkov
dôveryhodných a nemal o nich žiadne pochybnosti. Zdôraznila, že svedok je povinný vypovedať pravdu
o tom, čo zažil, videl bezprostredne podľa svojich vnemov a nie podľa indícií alebo inštrukcii tretích osôb
ako je poškodená, poškodený alebo ako počul od druhých. Takýto svedok nie je vôbec svedok, ktorý
sa opiera o ďalšie osoby, ktoré nemajú vedomosť o skutku, a preto je nutné zdôrazniť, že výpovede

týchto svedkov nemôžu byť vôbec zohľadnené. Takéto svedecké výpovede nebolo možné akceptovať.
Ak svedkovia tvrdia jej protiprávnu činnosť smerovanú voči poškodenej a oni sami by mali páchať
trestnú činnosť (keďže nezabránili trestnej činnosti a túto ani neohlásili), bolo nutné ich poučiť o práve
nevypovedať z dôvodu, že by si sami mohli privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. V prípade
pochybností, ktoré sú značné, bolo potom potrebné postupovať u nej podľa zásady in dubio pro reo.

5.2. V ďalšom namietala formuláciu skutkovej vety, ktorá je všeobecná a absolútne široká bez
konkrétneho miesta, času, spôsobu jeho vykonania, pohnútky, následku. Keďže zákonodarca mlčí
o obsahu tohto pojmu a súdna prax používa a interpretuje tento kvalifikačný znak rozdielne, nie je
možné tento pričítať na jej vrub, kým nebude napr. Najvyšším súdom SR vytvorené jednotné pravidlo
vykladajúce pojem po dlhší čas , pretože aktuálne je v právnej neistote a je vytvorený priestor pre

svojvôľu súdu.
5.3. V tejto súvislosti obžalovaná citovala judikáty R 46/1963 a R 1/1966, poukázala na uznesenie
Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 4To/7/2010. Argumentovala, že okresný súd mal venovať pozornosť
časovému obdobiu, kedy poškodený/poškodená začali jej správanie pociťovať ako ťažké príkorie,čo však zo skutkového stavu nikde nevyplýva, pričom takáto skutková okolnosť sa nedá preukázať
hypotézami či pravdepodobnosťou, takúto skutkovú okolnosť môže zodpovedať jedine samotná
poškodená osoba. Poškodenej sa nikto neopýtal odkedy začala správanie obžalovanej pociťovať ako

ťažké príkorie. Ak v skutkovej vete takýto údaj absentuje, nemožno jednoznačne a spoľahlivo určiť
aké dlhé bolo obdobie týrania. Nie každé domáce násilie možno kvalifikovať ako týranie blízkej osoby
a zverenej osoby v zmysle ust. § 208 Tr. zák. Keďže v skutkovej vete takýto údaj chýba, tak nemožno
určiť dobu týrania pre účely kvalifikovanej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu a žalovaný skutok
možno posudzovať len ako rodinnú hádku.

5.4. V rámci konečného návrhu potom žiadala, aby Krajský súd v Trnave (ďalej len krajský súd) zrušil
napadnutý rozsudok a sám vo veci rozhodol.
6. Prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Julianny Weiszovej obžalovaná namietala, že je nevinná,
že ten, kto má záujem a motív k jej odsúdeniu, je jej sestra C. J., ktorá sa na vyšetrovacom úkone,
aj počas hlavných pojednávaní prejavovala tak, že tým potvrdzovala tvrdenia obžalovanej - hovorila
o nej s opovrhovaním, nenávisťou, zatajovala skutočnosti, neodpovedala na otázky, resp.na pre ňu

nevhodné otázky, správala sa arogantne, drzo, aj vulgárne, útočne, mala nemiestne poznámky, aby
zakryla fabulácie, klamstvá a zavádzala súd. Svedkyňa C. J. a tiež aj ďalší svedkovia potvrdili, že hádky
sa začali po smrti ich matky, kedy začatím dedičského konania C. J. zistila, že ich matka a otec darovali
rodinný dom obžalovanej, v ktorom bývali obžalovaná s jej rodinou a s jej rodičmi, jednu dobu aj s C. J.
a jej rodinou, v ktorom pre neustále C. J. vyvolávané hádky rodičia obžalovanej C. J. vykázali z domu,

resp. ju vyzvali vysťahovať sa. Obžalovaná ako aj svedkovia sa vyjadrili súhlasne o tom, že obžalovaná
doopatrovala svoju matku v ťažkej chorobe, aj to, že jej smrť veľmi ťažko znášala, že z týchto dôvodov
bola liečená aj psychiatrom, že užívala lieky, od ktorých často prespala nielen noc, ale aj deň. Preukázalo
sa aj to, že sú hlučnou rodinou. Existuje jednoznačný motív svedkyne vypovedať tak, ako vypovedala
proti obžalovanej, aby jej ublížila, aby sa nevrátila domov. V prípravnom konaní aj pred súdom sa snažila

prejavovať ako starostlivá, spravodlivá, pravdovravná osoba, ktorá však ako konštatovala obžalovaná
začala používať jej veci, nosiť jej oblečenie, dúfajúc, že sa jej podarí otočiť situáciu proti jej sestre,
aby všetko zostalo jej. Svedkyňa menila svoje výpovede, opakovane si protirečila, na svoju sestru,
obžalovanú, vykrikovala, že do konca života bude v base a pod. Podľa jej tvrdení pomáhala sa starať
o maloleté deti obžalovaných, v skutočnosti však bola v kontakte so svedkami, podľa jej správania

sa vedela, kedy prídu svedčiť, podľa ich prejavov bolo zrejmé, že títo ňou režírovaní svedkovia čo a
ako budú vypovedať. Zo spisu je zrejmé aj to, že svedkyňa C. J. sa stala matkou, krátko po jej 15.
narodeninách, čo nikto neriešil /?/, ale tento stav je jedným z ďalších dôkazov, ktoré svedčia proti nej,
poukazujúnajejmorálku,citkspravodlivosti,pravdovravnosť,vypočítavosť.Tým,žesapreukázalmotív,
jej fabulácie aj klamstvá, tak jej výpovede sa nemala zohľadniť v neprospech obžalovanej.

6.1. Pokiaľ ide o syna obžalovaných A., obžalovaní rodičia zhodne tvrdili, že ich nerešpektoval,
neposlúchalich,správalsaajagresívnevočinim,obžalovanámalaznehostrach.Cezdeňspal,nechodil
do školy, neučil sa, radšej chodil hrať s kamarátmi na hudobnom nástroji, ponocoval mimo domu, pil
aj alkoholické nápoje, žil životom dospelého človeka a keď jeho rodičia boli vzatí do väzby, mohol
pokračovať vo svojom slobodnom, dospelom živote bez toho, aby ho niekto usmerňoval, kontroloval a

nútil chodiť do školy. Pre tohto svedka bolo lepšie, keď rodičov nemal doma, vypovedal v neprospech
svojich rodičov, avšak s jasným motívom proti nim.
6.2. V ďalšom obhajkyňa poukázala na to, že opakovane navrhli výsluch maloletej svedkyne H. B.
pred súdom, pričom návrh bol opakovane zamietnutý. Na hlavnom pojednávaní bola možnosť vidieť
výsluch maloletej H. z videozáznamu. Oboznámením sa so znaleckým posudkom aj s videozáznamom

sa podľa názoru obhajkyne dá konštatovať, že maloletá je na svoj vek zaostalá vo vývine a je potrebné
si uvedomiť, že v čase jej výsluchu mala fyzicky 8 rokov, avšak psychicky menej, preto
sú vážne pochybností o tom, či chápala zmysel trestného konania proti jej matke, resp. či vôbec mohla
porozumieť samotnému poučeniu. To, že plakala, keď jej šampón pri umývaní vlasov cítila v očiach a
pod., ešte neznamená, že jej výpoveď v tomto smere môže byť dôvodom na trestné stíhanie jej matky,

že môže byť zákonne použitá proti jej matke.
6.3. Obhajkyňa ďalej uviedla, že dokazovaním sa preukázalo aj to, že obžalovaný obžalovanú bil,
obmedzoval ju v jej osobnej slobode tým, že ju zatváral do izby a ťažkým nábytkom zatarasil dvere,
aby sa z izby nemala možnosť dostať von. Mali hlučné manželstvo, často sa hádali, ubližovali si, ich
správanie sa na hlavnom pojednávaní tomu aj nasvedčovalo. Tento stav sa mal riešiť návštevou napr.

manželskej poradne, psychológom, úradom práce a rodiny, obcou, výchovou, a pod. Podľa názoru
obhajoby sa nepreukázalo, či k týraniu došlo, ani to, koľkokrát, resp. kedy malo dôjsť. Ak by týranie
zo strany obžalovaných bolo, potom by to najaktívnejšia svedkyňa, sestra obžalovanej, C. J., bola
hneď riešila trestným oznámením, v opačnom prípade, ak o tom vedela skôr, tak nekonala v súlade sozákonom a mala by sedieť na lavici obžalovaných aj ona. Ona začala na obžalovaných útočiť, resp.
dala trestné oznámenie až po tom, čo po úmrtí ich matky sa dozvedela o tom, že ich matka darovala
nehnuteľnosti, v ktorých bývala obžalovaná s jej rodinou a s jej rodičmi, teda potom ako svedkyňa zistila,

že nebude dediť. Po trestnom oznámení boli obžalovaní vzatí do väzby. Z týchto objektívnych dôkazov
je preukázateľné, že ani z časového hľadiska nejde o tak dlhý čas, aby mohla byť naplnená skutková
podstata trestného činu podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák.
6.4.Čosatýkaprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.b)Tr.zák.spoukazom
na§139ods.1písm.b)Tr.zák.,právesvedkyňaC.J.ukradladrahúbábikuodmaloletejH.B.,tútoanipo

opakovaných výzvach nebola ochotná vrátiť maloletej, pričom týmto konaním vyvolala, vyprovokovala
hádku s jej sestrou, obžalovanou, ktorá sa jej mala, podľa jej tvrdení vyhrážať, dokonca nebezpečne.
Či to tak bolo, je tvrdené výpoveďou práve svedkyne C. J., ktorá hodnotnú bábiku nevrátila majiteľke,
ale si ju ponechala. Motív aj v tomto prípade mala jasný - získať zadarmo drahú bábiku a majiteľke
poškodiť, ublížiť.
6.5. Ďalej obhajkyňa argumentovala, že v znaleckom posudku súdneho znalca z odboru psychiatrie

MUDr. Mária Straku je konštatované, že „obžalovaná má zmiešanú poruchu osobnosti a poruchu
psychiky a správania, tiež duševná porucha- anxiózna -depresívna porucha“. Na druhej strane
konštatuje, že „pobyt obžalovanej na slobode z hľadiska psychiatrického nie je nebezpečný, tiež že je
schopná samostatne abstinovať od psychoaktívnych látok“. Teda zdravá nie je, nebezpečná nie je. Na
hlavných pojednávaniach sme mali možnosť vidieť, že väčšinou nechápala zmysel trestného stíhania,

že jej deti chýbajú, že chce ísť domov k deťom, je emotívna, niekoľkokrát prerušila hlasným, emotívnym
prejavom fabulácie jej sestry, svedkyne C. J., avšak nebola schopná klásť otázky, nebola konštruktívna,
bola až pasívna.
6.6. Obhajkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že súd nebral do úvahy, resp. nezohľadnil to, že
v konaní nebolo preukázané „dlhšie obdobie“, pričom v zmysle judikátov, ustálenej súdnej praxe a

trestnoprávnych predpisov „dlhšia doba“ /dlhší čas/ sa použije, ak ide o obdobie dlhšie ako jeden - dva
roky /§ 139 písm. b) Tr. zák./, aj keď nie je ustálené, či sa nejedná o „dlhší čas“ ako bolo uvedené
v obžalobe a v rozsudku. Súd vychádzal zo skutkového stavu čiastočne zisteného, po úmrtí matky
obžalovanej, bolo preukázané, že obžalovaná po úmrtí matky bola dlhé mesiace liečená psychiatrom, že
užívala lieky, od ktorých celé dni spala, nebolo preukázané, v akom čase bolo, či „týranie“, ak bolo, bolo

v akom časovom období. Znaky skutkovej podstaty trestného činu vrátane osobitných kvalifikačných
pojmov musia vyplývať z objektívne zisteného skutkového stavu, a to bez akýchkoľvek pochybností.
V prípade, že tomu tak nie je, musí súd pri hodnotení dôkazov aplikovať zásadu „v pochybnostiach v
prospech obvineného“, pričom takéto zistenie má rozhodujúci vplyv na posúdenie konania obžalovanej.
V žiadnom prípade sa však nemajú použiť dôkazy pochybné, nie objektívne.

6.7. Obhajkyňa ďalej uviedla, že okresný súd je povinný vyhodnotiť dôkazy, najmä z hľadiska objektivity,
reálnej pravdy/vzťahy medzi sestrami, aj celkovo v rodine medzi ostatnými príbuznými, vplyv úmrtia
matky obžalovanej, prostredie, komunita, aj zdravotný stav obžalovanej po úmrtí matky, tiež motív
výpovedí blízkych príbuzných, ktorí boli vypočutí ako svedkovia, zdravotný stav, motív obžalovanej,
v prípade preukázania viny aj následky trestu, účel trestu. Trest v zmysle § 34 ods. 3 má postihnúť

iba páchateľa, tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jej rodinu, jej blízke osoby.... Podľa
ods. 4 na druh trestu a výmeru súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
jeho pomery, možnosť nápravy. Na ochranu spoločnosti a na nápravu obžalovanej bude v prípade
preukázania viny postačovať trest kratšieho trvania - a to podmienečné s prípadnými obmedzeniami.
Určitá benevolencia a ľudskosť popri spravodlivosti teda je zákonom daná. V prípade preukázania viny

rozsudok má byť spravodlivý, adekvátny, vyhlásený na základe objektívne získanej pravdy, okolností,
dôkazov. Vychádzajúc z ústavného princípu prezumpcie neviny, zo základných zásad trestného práva
vyplývajú tieto pravidlá: obvinený, obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu. Dôkazné bremeno
nesú orgány činné v trestnom konaní. Nedokázaná vina sa má ako dokázaná nevina. Za podklad
rozhodnutia proti obžalovanému možno použiť len nepochybne preukázané okolnosti. Pochybnosť o

tom, či žalovaný skutok spáchal obžalovaný, vedie k oslobodeniu spod obžaloby - pravidlo pro dubio pro
reo. Obžalovanému musí byť vina dokázaná, inak je nevinný. Ak po starostlivom vykonaní a preskúmaní
všetkých dosiahnuteľných dôkazov zostanú pochybnosti o skutkovej otázke významnej pre rozhodnutie,
rozhodne sa v prospech obžalovaného. Súd musí prijať objektívne, nespochybniteľné, zákonne získané
dôkazy, v mene vyššie uvedených zásad postupovať, tieto vyhodnotiť a následne rozhodnúť o prípadnej

vine a v prípade uznania viny aj o treste.
6.8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom obhajkyňa v rámci konečného návrhu uviedla, že je
dôvodné obžalovanú oslobodiť, resp. ak bude súd považovať jej vinu za preukázanú - nie v zmysle
obžaloby - ale zmenou právnej kvalifikácie, potom vyhodnotiť dôkazy aj z hľadiska objektivity, znaleckýmposudkom, v ktorom budú zohľadnené všetky objektívne skutočnosti týkajúce sa obžalovanej. Zároveň
obhajkyňa vzhľadom na zdravotný stav /k zhoršeniu ktorého došlo aj väzbou, trestným konaním/
obžalovanej žiadala nový znalecký posudok.

7. Aj obžalovaný odôvodnil odvolanie jednak vlastnoručným podaním, ako aj prostredníctvom svojej
obhajkyne JUDr. Albíny Vagóovej.
7.1. Vo vlastnoručne spísanom odvolaní poukázal na znalecký posudok znalca z odboru psychiatria
MUDr. Mária Straku, kde je uvedené, že je závislý na opiátoch. S týmto tvrdením obžalovaný
nesúhlasí, došlo k uvedeniu nepravdivých údajov a krivej výpovedi znalca na jeho osobu. V ďalšom

poukázal na posudok znalca PhDr. Róberta Máthého, PhD., ktorý prvotne uviedol, že obžalovaný
je závislý na alkohole, pričom následne toto tvrdenie znalec negoval. Preto obžalovaný žiadal, aby
došlo k vyhotoveniu nových znaleckých posudkov. Do pozornosti dal uznesenie Okresnej prokuratúry
Dunajská Streda z 5. augusta 2024, č. k. 2 Pv 444/22/2201-27, v rámci ktorého bolo zrušené uznesenie
vyšetrovateľa PZ, ktorým bol do konania pribratý znalec z odboru elektrotechnika – doc. Ing. Miroslav
Mokrý, pretože neboli v danej lehote splnené dôvody na znalecké skúmanie, čím sa mal i okresný súd

zaoberať. V odvolaní ďalej uviedol, že je nevinný a žiadal, aby krajský súd zohľadnil i dôkazy v jeho
prospech. Súčasne namietal, že pri rozhodovaní nebola zohľadnená novela Trestného zákona.
7.2. V rámci konečného návrhu potom žiadal o prepustenie na slobodu, monitorovací náramok
a podmienku.
7.3. Prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Albíny Vagóovej obžalovaný v odvolaní uviedol, že

napadnutý rozsudok nepovažuje za správny ani za spravodlivý, lebo ním boli porušené základné zásady
Tr. por.
7.4. Obhajkyňa namietala porušenie základnej zásady trestného konania tkvejúcej v zistení skutkového
stavu bez dôvodných pochybností, ktorá je zakotvená v § 2 ods. 10 Tr. por. Namietala, že sa okresný súd
v rámci vykonaného dokazovania nevysporiadal s viacerými rozpornými a nejasnými skutočnosťami,

naviac napriek niekoľko násobnému návrhu na doplnenie dokazovania, odmietol vykonať výsluch mal.
dcéryobžalovaného,napriektomu,žeznalkyňaPhDr.KatarínaHajdovánevzhliadladôvod,abymaloletá
dcéra nemohla byť vypočutá pred súdom, hoci je jej výsluch z hľadiska dokazovania veľmi dôležitý a
je jedným z najvýznamnejších dôkazov v tejto trestnej veci. Obhajkyňa je toho názoru, že okresný
súd nerešpektoval a ani nedodržiaval zásadu zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností,

zásadu prezumpcie neviny, vyhľadávaciu zásadu, zásadu bezprostrednosti, zásadu voľného hodnotenia
dôkazov. Obhajkyňa uviedla, že orgány činné v trestnom konaní majú postupovať tak, aby bol zistený
skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie, že touto zásadou zákonodarca kladie dôraz na to, aby orgány činné v trestnom konaní
s rovnakou starostlivosťou objasňovali okolnosti a vykonávali dôkazy svedčiace proti obvinenému ako

aj okolnosti a dôkazy, ktoré svedčia v jeho prospech. Podľa obhajkyne napadnutý rozsudok v nijakom
smere nezodpovedá tomu, že okresný súd túto zásadu rešpektoval, nakoľko nezistil náležite skutkový
stav.
7.5. Ďalej namietala, že okresný súd napriek tomu, že uskutočnil výsluch znalkyne PhDr. Kataríny
Haidovej a vykonal i ďalšie dôkazy výsluchom navrhovaných svedkov nemohol dospieť k jednoznačným

záverom tkvejúcim v ustálení viny obžalovaného z tak závažného trestného činu, za ktorý ho napokon aj
odsúdil. Hodnotením svedeckých výpovedí C. J. (ktorú považovala za strojcu nešťastia obžalovaného a
za zaujatého svedka, pretože tá má záujem spoluobvinenú manželku úplne odstrániť zo života detí a jej
rodiny, ktorá ju aj nenávidí), K. L. J., svedka A. J. staršieho a A. J. ml., že okresný súd mohol ustáliť iba tú
skutočnosť, že obžalovaný s manželkou spoluobžalovanou nežili v dobrom manželstve, že sa neustále

medzi sebou hádali a ubližovali si, ktoré skutočnosti však neznamenajú a znamenať ani nemôžu, že
obžalovaný sa dopustil žalovaného trestného činu.
7.6. V kontexte hodnotenia dôkazov obhajkyňa prezentovala názor, že okresný súd značne pochybil,
keď jednotlivé výpovede svedkov nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a aj v súhrne s ďalšími
zadováženými dôkazmi, ale tie vyhodnotil jednoznačne v neprospech obžalovaného. V tomto smere

ani zdôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvého stupňa nepovažovala za obstojné. Svedeckými
výpoveďami vyššie uvedených svedkov by mohla byť preukázaná iba prípadná vina z iného trestného
činu na základe udalostíku ktorým došlo 22. mája 2022, za ktoré podozrenie z trestného činu bolo začaté
pôvodne aj trestné stíhanie voči osobe obžalovaného (za trestný činu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 Tr. zák.). Obžaloba však obžalovanému kladie za vinu spáchanie iného trestného činu (podľa §

208 ods. 1 písm. a) a písm. d) ods. 3 Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. b) Tr. zák.) a
rozhodne z tohto skutku pred súdom na základe vyššie uvedených výpovedi usvedčený nemôže byť a
ani nebol, pričom toto presvedčenie je aj podporené názorom znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, ktorá
uviedla, že z produkcie maloletej dcéry je zjavné, že zažila v prítomnosti obžalovaných hádky, bitky,pričom s úľavou tá 12. septembra 2022 konštatovala, že obžalovaní nie sú doma. Maloletá dcéra je
možné, že vnímala konfliktné spolunažívanie s manželkou, registrovala deficit lásky v rodine, v ktorej
porozumenie medzi obžalovaným a manželkou neexistovalo, to však neznamená, že ju ako aj syna

obžalovaný dlhodobo týral.
7.7. Obhajoba namieta a neuznáva závery znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, ktorá bola pribratá do
trestného konania za zločin týrania zverenej a blízkej osoby (pôvodne za trestný čin nebezpečného
vyhrážania) za účelom vyšetrenie maloletej dcéry H., ktorá však vo svojom znaleckom posudku popisuje
údajný súbeh iných udalostí, ktoré by sa týkať údajného sexuálneho zneužívania maloletej dcéry, ktoré

znalecké hodnotenie bol v príkrom rozpore so znalkyni zadanou znaleckou úlohou. Naviac pani znalkyňa
uskutočnilavyšetreniemaloletejdcéry12.septembra2022,teda4mesiacepotom,akonaobžalovaného
a následne na jeho manželku súd uvalil väzbu, čo znamená, že od 22. mája 2022 maloletá dcéra bola do
časuvyšetreniaznalkyňoupoddohľadomavplyvomsvedkyneC.J.,ktorájezaujatá aktorániekoľkokrát
pred orgánmi činnými v trestnom konaní prezentovala, že urobí všetko, aby obžalovaných zo života
rodiny odstránila, že vybaví, aby boli potrestaní a to z jediného dôvodu, lebo svoju sestru D. B. nenávidí,

pričom v pozadí sa na ňu hnevá aj preto, lebo ich nebohá matka nehnuteľný majetok dala prepísať práve
na obžalovanú.
7.8. Okresný súd pochybil pokiaľ vplyv troch osôb, ktorí sa voči obžalovaným spolčili, na maloleté deti
nezisťoval a návrh opätovným znaleckým skúmaním nepovolil v tom smere, či maloletá dcéra H. pri
reprodukcii udalostí pred znalkyňou PhDr. Katarínou Haidovou 12. septembra 2022

nemohla byť ovplyvnená rodinnými príslušníkmi, najmä C. J. ako aj ostatnými rodinnými príslušníkmi.
Obhajoba preto závery znalkyne ani v tomto smere neuznáva a namieta, že znalkyňa nezodpovedala
ani jasne a ani úplne všetky sporné otázky a na tie odpoveď v dostatočnej miere neposkytla ani vo svojej
výpovedi pred okresným súdom. Obhajoba tvrdí, že obžalovaný maloletým deťom neubližoval, pracoval,
kupoval im jedlo a zabezpečoval ich potreby a aj potreby celej rodiny, je pravdou však, že sa neustále

hádal s manželkou, aj škaredo.
7.9. Obhajkyňa ďalej v odvolaní namietala, že nebola preukázaná ani tá skutočnosť, že obžalovaný by
osobne maloleté deti mal týrať po dlhšiu dobu. To, že sa hádal so ženou D. niekedy aj za počutia detí
vo večerných hodinách ešte nezakladá jeho vinu zo žalovaného trestného činu. Z podaných posudkov
PhDr. Kataríny Haidovej plynú závery, že ani jedno z maloletých detí netrpí posttraumatickou stresovou

poruchou, pričom táto konštatácia znalkyne samo o sebe už spochybňuje správnosť napadnutého
rozsudku o vyslovení viny z tak závažného trestného činu. Obhajkyňa nezdieľa názor okresného súdu
pokiaľ ide o hodnotenie písomného posudku ako aj výpovede znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej v
neprospech, pretože odpovede znalkyne neboli ani jasnými a ani logickými. Zazlievala okresnému súdu,
že návrhu na doplnenie dokazovania nevyhovel a nevykonal dôkaz novým skúmaním vierohodnosti

tvrdení detí, aj s prihliadnutím na možné ich ovplyvňovanie zo strany rodinných príslušníkov manželky,
ktorí jednoznačne sa všetci spojili hlavne voči manželke D..
7.10. Obhajkyňa taktiež v odvolaní namietala, že okresný súd nevyhodnotil správne ani dôkaz vykonaný
znalcom MUDr. Máriom Strakom - psychiatrom, pretože jeho závery nemožno použiť ako dokaz v
trestnom konaní, považuje ho za dôkaz nulitnej hodnoty aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sa plne

preukázalo tvrdenie o tom, že znalec obžalovaného vôbec nevyšetril riadne, svoju znaleckú úlohu preto
ani nezvládol. Obhajkyňa zastáva názor, že okresný súd dospel k nesprávnym záverom a tento dôkaz
aj nesprávne vyhodnotil opätovne v neprospech jej klienta. Obhajkyňa nesúhlasila ani so závermi súdu,
že opakované konanie obžalovaných sa vyznačovalo hrubším a zjavne necitlivým zaobchádzaním a
správaním, ktoré bolo jednoznačne spôsobilé zapríčiniť deťom psychické a situačne aj fyzické útrapy,

pretože takéto závery neplynú ani z podaných posudkov znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej, o ktoré
okresný súd svoje závery opiera jeho nesprávnym interpretovaním. V ostatnom sa obhajkyňa pridržala
záverečnej reči, ktorú predniesla 26. júna 2024 na pojednávaní, čo môže odvolací súd považovať aj za
ďalšie zdôvodnenie podaného odvolania.
7.11. V rámci konečného návrhu sa obhajkyňa domáhala, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil

s poukazom na § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) písm. e) Tr. por. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol (§ 322 ods. 1 Tr. por). Alternatívne, aby krajský po
preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku (§ 317 ods. 1 Tr. por.) vo veci
rozhodol sám s poukazom na ust. § 322 ods. 3 Tr. por., tak že obžalovaného spod obžaloby oslobodí s
poukazom na ust. § 285 písm. a), písm. c) Tr. por., pretože doterajší stav konania nenasvedčuje tomu,

že skutok sa stal a ani skutočnosť, že ten mal spáchať obžalovaný.
8. Prokurátorka sa k odvolacím námietkam obžalovaných písomne nevyjadrila.
9. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie 13.
decembra 2024.10.Zaúčelomprejednaniaodvolaníobžalovanýchosôbnariadilkrajskýsúdtermínverejnéhozasadnutia
na 4. februára 2025. Na verejné zasadnutie sa dostavila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajkyňa
obžalovanej JUDr. Julianna Weiszová a náhradný obhajca obžalovaného JUDr. Gejzda Sidó. Účasť

obžalovaných bola zabezpečená z ÚVV Bratislava prostredníctvom video-konferenčného zariadenia
podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne výhrady. Verejné
zasadnutie sa vykonalo v neprítomnosti obhajkyne obžalovaného JUDr. Albíny Vágóovej, poškodených
a opatrovníčky maloletých poškodených, keďže títo sa na úkon nedostavili, hoci o termíne boli
riadne a včas upovedomení. Dokazovanie krajský súd na verejnom zasadnutí nedopĺňal, nakoľko

v tomto smere žiadne nové návrhy neboli. Dôkazné návrhy prednesené v odvolaniach boli opakovaním
tých, o ktorých už okresný súd rozhodol v konaní na prvom stupni. V rámci konečných návrhov
prokurátorka navrhla odvolania obžalovaných podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Náhradný
obhajca obžalovaného sa pridržal zdôvodneného odvolania a konečného návrhu v ňom uvedeného
a dodal, že nie je možné bezpečne vysloviť záver, že bol spáchaný trestný čin, resp. že tento spáchal
obžalovaný. Obhajkyňa obžalovanej sa rovnako pridržala písomne zdôvodneného odvolania, poukázala

na neobjektívne zistené dôvody trestného stíhania, preto žiadala o oslobodenie klientky spod obžaloby
alebo o vrátenie veci na nové konanie a rozhodnutie. Obžalovaní sa pridržali vyjadrení svojich obhajcov.
11. Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní
proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou

neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací, po zistení, že odvolania podali oprávnené osoby –
obžalovaní, proti výrokom, proti ktorým odvolanie podať mohli a urobili tak v zákonom stanovenej lehote,
preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým boli podané odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo
a zistil, že odvolania obžalovaných nie sú dôvodné.

13.Krajskýsúdpripomína,ževodvolacomkonanísanachybyodvolanímnevytýkanéprihliadalenvtedy,
ak by zakladali niektorí z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Také chyby však krajský súd
odvolacímprieskumomnezistil. Súčasnekrajskýsúdnatomtomiestepripomína,ževkonaníoodvolaní,
ktoré je dvojinštančné, platí, že rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa tvoria vzájomnú jednotu,
z ktorého dôvodu je okrem iného nadbytočné vecne správne argumenty súdu prvého stupňa uvedené

v napadnutom rozhodnutí duplikovať aj v odvolacom rozhodnutí, postačí na ne len poukázať.
K výroku o vine a ku konaniu, ktoré mu predchádzalo
14. Pokiaľ ide o konanie pred okresným súdom, preskúmaním obsahu spisového materiálu krajský
súd zistil, že okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky dôkazy potrebné pre objektívne a
zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne aj v ich súhrne podľa pravidiel uvedených

v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnemu záveru o vine obžalovaného a obžalovanej. Následne v
odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. správne uviedol,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Rovnako odôvodnil aj
to, prečo nevykonal ďalšie dôkazy navrhnuté obžalovanými a ako sa vyrovnal s obhajobnými námietkami

oboch obžalovaných. Následne sa venoval aj právnemu posúdeniu veci.
15. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa kritériá predpokladané
ust. § 168 ods. 1 Tr. por., je vecne správne a obsahovo vyčerpávajúce, preto si ho krajský súd v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach naň poukazuje bez potreby ho na tomto mieste duplikovať.16. Tiež je potrebné zdôrazniť aj to, že odvolacie námietky obžalovaného i obžalovanej sú v postate
len opakovaním obhajobnej argumentácie produkovanej pred okresným súdom, s ktorou sa tento súd
vecne správne a obsahovo vyčerpávajúco vyrovnal v odôvodnení napadnutého rozsudku. V rámci

vyrovnávania sa s odvolacími námietkami krajský súd zdôrazní len vybrané skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie, keďže je povinný dať odpovede len na tie odvolacie námietky, ktoré sú kľúčové pre
rozhodnutie.
17. Obžalovaní zhodne namietali, že okresný súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní výsluch
maloletej poškodenej H. B..

18. Podľa § 135 ods. 1 Tr. por. účinného v čase rozhodovania, ak je ako svedok vypočúvaná osoba
mladšiaako18rokovoveciach,ktorýchoživovanievpamätibyvzhľadomnajejvek,vzťahkosobe,ktorú
obeť označila za páchateľa, k osobe, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo k osobe, proti
ktorej sa vedie trestné konanie alebo závislosť od osoby, ktorú obeť označila za páchateľa, osoby, ktorá
je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, povahu a
okolnosti spáchania trestného činu mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj alebo

vystaviť ju riziku druhotnej viktimizácie alebo ak ide o trestný čin proti ľudskej dôstojnosti, treba výsluch
vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel
opakovať. K výsluchu sa priberie psychológ alebo znalec, ktorý so zreteľom na predmet výsluchu a
stupeňduševnéhovývojavypočúvanejosobyprispejeksprávnemuvedeniuvýsluchuazástupcaorgánu
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ak nie je na výsluchu prítomný opatrovník podľa § 48

ods. 2. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu výsluchu, prizve sa k výsluchu aj zákonný zástupca
alebo pedagóg. Pred vypočutím svedka podľa prvej vety orgán činný v trestnom konaní prekonzultuje
spôsob vedenia výsluchu so psychológom alebo znalcom, ktorý bude pribraný k výsluchu, a ak je to
potrebné, aj s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zákonným zástupcom alebo
pedagógom tak, aby sa zabezpečilo správne vykonanie výsluchu a predišlo sa druhotnej viktimizácii.

Podľa § 135 ods. 2 Tr. por. účinného v čase rozhodovania, v ďalšom konaní má byť taká osoba
vypočúvaná znova len v nevyhnutných prípadoch, v prípravnom konaní len so súhlasom prokurátora.
V konaní pred súdom možno na podklade rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez
podmienok uvedených v § 263. Osoba, ktorá bola pribraná k výsluchu, sa podľa potreby vypočuje na
správnosť a úplnosť zápisnice alebo na spôsob, akým bol výsluch vykonaný, ako aj na spôsob, akým

vypočúvaná osoba vypovedala.
Podľa § 135 ods. 3 Tr. por. účinného v čase rozhodovania, ak je ako svedok vypočúvaná osoba mladšia
ako 18 rokov a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej osobe alebo je zrejmé
z okolností prípadu, že opätovná výpoveď osoby mladšej ako 18 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je
odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol nepriaznivo ovplyvňovať duševný a mravný vývoj osoby

mladšej ako 18 rokov, výsluch sa vykoná tak, aby osoba mladšia ako 18 rokov mohla byť v ďalšom
konaní vypočutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 18 rokov sa v prípravnom konaní
môže vykonať len so súhlasom jej zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 48 ods. 2 so súhlasom
opatrovníka.
Podľa § 135 ods. 4 Tr. por. účinného v čase rozhodovania, ak bola vypočutá osoba mladšia ako 18 rokov

podľa odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu postupuje podľa § 270 ods. 2;
výsluch tohto svedka možno v konaní pred súdom vykonať len výnimočne.
19. Pokiaľ ide o výpoveď maloletej poškodenej H. B. z 21. júna 2022, táto bola v prípravnom konaní
realizovaná zákonným spôsobom, mimo iné zaznamenaná na audiovizuálny záznam. Následne bola
na hlavnom pojednávaní riadne prehratá postupom podľa § 135 v spojení s § 270 ods. 2 Tr. por.,

keďže na tento postup boli splnené všetky zákonné podmienky z dôvodu, že poškodená je mladšia ako
18 rokov a súčasne ide o trestný čin spáchaný voči nej ako blízkej osobe a zverenej osobe, navyše
maloletá poškodená má status obzvlášť zraniteľnej obete v zmysle príslušných ustanovení zákona
NR SR č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, keďže ide o obeť domáceho násilia (§ 2 písm. c), bod 1, bod 4 cit. zákona).

Ide o zákonný dôkaz, použiteľný na uznanie viny oboch obžalovaných v každom smere. V prípade
poškodenej ide o osobu so statusom obzvlášť zraniteľnej obete, ktorú je potrebné chrániť pred tzv.
druhotnou či opakovanou viktimizáciou, čo explicitne vyplýva z ust. § 8 ods. 1 cit. zákona o obetiach. Na
to nadväzoval aj Trestný poriadok vo svojom ust. § 134 ods. 3 s tým, že ak je ako svedok v trestnom
konaní vypočúvaná osoba, ktorá je obzvlášť zraniteľnou obeťou podľa osobitného predpisu, treba

vykonať výsluch ohľaduplne a po obsahovej stránke tak, aby sa výsluch v ďalšom konaní už nemusel
opakovať. Opätovný výsluch maloletej poškodenej by bolo možné vykonať len vo výnimočnom prípade,
čo však v predmetnej trestnej veci splnené nebolo. V konečnom dôsledku túto výpoveď čiastočne
podporujú dokonca aj výpovede samotných obžalovaných, každá v inom rozsahu.20. Okresný súd nepochybil, keď postupom podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol návrh na opätovný
osobný výsluch maloletej poškodenej na hlavnom pojednávaní. Postavenie maloletej poškodenej ako
obzvlášť zraniteľnej obete sa nezmenilo len v dôsledku toho, že znalkyňa PhDr. Katarína Haidová

pripustila možnosť jej výsluchu. Vyjadrenie znalkyne psychologičky má len odporúčací charakter, ktoré
nie je pre konajúci súd záväzné. A tiež v tejto veci existovali dostatočné vyvažujúce faktory, vrátane
silných procesných záruk, ktoré kompenzovali problémy spôsobené obhajobe v dôsledku prijatia takejto
výpovede, ktoré zaistili, že konanie ako celok je spravodlivé (rozhodnutie Veľkej komory ESĽP vo veci
Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému Kráľovstvu z 15. decembra 2011).

21. V prvom rade vo vzťahu k existencii vyvažujúcich faktorov je potrebné uviesť, že výpoveď
maloletej poškodenej H. B. nebola nosným dôkazom pre odsúdenie obžalovaných a nešlo ani o
dôkaz osamotený, ojedinelý, ale naopak dôkaz podporovaný ďalšími priamymi i nepriamymi vo veci
vykonanými dôkazmi. Totižto podstatné okolnosti prípadu opísal aj maloletý poškodený A., ktorý bol
vypočutý aj na hlavnom pojednávaní a ktorý detailne popísal trestnú činnosť obžalovaných. Tiež
svedecké výpovede A. J. B., C. J., K. L. J. a A. J. K.. verifikujú výpovede oboch maloletých poškodených.

Dôležité tiež je, že znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. Katarína
Haidová nespochybnila všeobecnú a ani špecifickú vierohodnosť maloletých poškodených. Celkový
obraz o žalovanej trestnej činnosti uzatvárajú potom vypočutí znalci – PhDr. Róbet Máthé, PhD., znalec
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a MUDr. Mário Straka, znalec z odboru
zdravotníctvo, odvetvie psychiatria ako i oboznámené listinné dôkazy. Toto všetko významnou mierou

podporuje tvrdenia maloletej poškodenej H. B. a potvrdzuje vierohodnosť jej výpovede.
22. Neprehliadnuteľným vyvažujúcim faktorom je ďalej skutočnosť, že maloletá poškodená H. B. bola
vypočutá za pomoci technického zariadenia umožňujúceho zaznamenávanie obrazu a zvuku, pričom
záznamy o jej výsluchoch boli na hlavnom pojednávaní riadne prehraté, čo znamená, že obžalovaní
mali možnosť nielen počuť obsah výpovede poškodenej, ale mali možnosť ju pri výpovedi tiež vidieť,

teda sledovať aj jej neverbálne prejavy a ich súlad s hovoreným slovom a tak aj z tohto pohľadu posúdiť
jej dôveryhodnosť.
23. A z pohľadu námietok obžalovaného je dôležité zdôrazniť, že v prípravnom konaní sa výsluchu
maloletej poškodenej dňa 21. júna 2022 zúčastnila jeho obhajkyňa JUDr. Albína Vágóová, ktorá mala
možnosť klásť poškodenej otázky. Bolo vecou obhajoby, aby maloletú poškodenú „vyťažili“ otázkami

v takom rozsahu, aký považovala za potrebný, zvlášť ak išlo o osobu so statusom obzvlášť zraniteľnej
obete, u ktorej mala obhajoba znalá zákona dôvodne predpokladať, že táto obeť domáceho násilia viac
vypočúvaná nebude. Právo na spravodlivý súdny proces (vrátane jeho kontradiktórnosti) je potrebné
vnímať ako právo obhajoby ako celku, nielen obžalovaných osobne. Preto je dostatočné pokiaľ
možnosť vypočuť maloletú poškodenú bola daná aspoň obhajkyni.

24. Krajský súd preto uzatvára, že existoval závažný dôvod pre opätovné nevypočutie maloletej
poškodenej H. B., ktorým bola jej ochrana pred druhotnou či opakovanou viktimizáciou (po zohľadnení
jej veku, charakteru trestného činu a okolností priebehu skutku, čo by pre maloletú poškodenú mohlo byť
traumatizujúce). Jej opätovným vypočutím na hlavnom pojednávaní by došlo k výraznému narušeniu
rovnováhy medzi jej právami a právami obžalovaných v neprospech maloletej poškodenej H. B..

A tiež existovali vyššie popísané dostatočné vyvažujúce faktory, vrátane silných procesných záruk, ktoré
kompenzovali problémy spôsobené obhajobe v dôsledku prijatia takejto výpovede a zaistili, že konanie
ako celok je podľa názoru krajského súdu spravodlivé.
25. Pokiaľ ide o ďalšiu spoločnú odvolaciu námietku obžalovaných, konkrétne, že okresný súd
nevyhovel ich návrhu na doplnenie dokazovania – skúmanie vierohodnosti maloletých poškodených

i s prihliadnutím na ich možné ovplyvňovanie zo strany rodinných príslušníkov manželky, k nej krajský
súd uvádza, že ide o námietku, s ktorou sa už riadny spôsobom vysporiadal okresný súd. Ide
totižto o to, že znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia
dospelých PhDr. Katarína Haidová pri svojom výsluchu konanom na hlavnom pojednávaní 23. júla
2023 sa vyjadrila, aké znalecké zistenia ohľadom všeobecnej i špecifickej vierohodnosti maloletých

poškodených učinila, dokonca sa venovala aj možnému ovplyvňovaniu týchto poškodených zo strany
tretích osôb a dospela k záveru, že ovplyvňovanie do takej miery, aby úplne radikálne zmenili svoje
postoje a postavili sa na stranu nejakých členov rodiny, u detí nebolo zistené. U oboch je vysoko
pravdepodobné, že tie okolnosti, ktoré oni popisujú, vlastne zažili. Vzhľadom na skutočnosť, že tieto
závery boli predostreté nezávislou, objektívnou a akreditovanou znalkyňou, ktorá disponuje potrebnými

odbornými vedomosťami a znalosťami, nemal ani krajský súd dôvod o nich pochybovať a v zhode
s názorom okresného súdu ich považoval za dostatočné. Okresný súd preto nepochybil, keď návrhy
obžalovaných na doplnenie dokazovania v tomto ohľade zamietol.26. Zvyšná časť odvolacích námietok oboch obžalovaných spočívala v kritike spôsobu, akým okresný
súd na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy vyhodnotil a aké skutkové zistenia z nich ustálil.
27. Pokiaľ ide o hodnotenie dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom konaní platia zákonom

stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich
je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Trestný poriadok
nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti,
ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak povedané, Trestný poriadok neupravuje otázku minimálneho
množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v
trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé pravidlo, podľa
ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia, krajský súd
nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté
dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné napadnutému
rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992). Krajský súd
tiež v súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov opakovane vo svojich rozhodnutiach prízvukuje,

že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným
súdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,predstavamiaprávnyminázormi.
Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob
hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu

jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia,
kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k
vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení
obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah

dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr. por., podľa ktorej orgány postupujú tak,
aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom
na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
25.08.2015, sp. zn. 4Tdo/36/2015).
28. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že okresný súd vyhodnotil

výpoveď maloletej poškodenej H. B. správne ako pravdivú a vierohodnú, nakoľko poškodená po
zákonnom poučení o práve odoprieť vypovedať toto právo nevyužila a obžalované osoby zo žalovanej
trestnej činnosti bezpečne usvedčila. Racionálne a uveriteľne odpovedala na otázky, prostredníctvom
ktorých došlo k popisu priebehu žalovaného skutku po zohľadnení jej veku, rozumovej vyspelosti,
pričom časť tvrdení ani samotní obžalovaní nerozporovali (obžalovaný potvrdil agresívne správanie

sa obžalovanej voči maloletej poškodenej – najmä dusenie vankúšom, dusenie vo vode, pichnutie
maloletého poškodeného vidličkou, obžalovaná pripustila, že maloletej poškodenej nadávala, hovorila
jej, že je tučná aj ju bila po zadku).
29. Rovnako ako okresný, tak ani krajský súd u maloletej poškodenej H. B. nezistil žiadnu motiváciu,
pre ktorú by chcela obžalovaným osobám vedome škodiť. V tejto súvislosti krajský súd zároveň uvádza,

že v prípravnom konaní bola znalecky skúmaná vierohodnosť maloletej poškodenej H. B. v kontexte
jej osobnosti, ako aj jej výpovede. Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých, PhDr. Katarína Haidová pri svojom výsluchu popísala a vysvetlila
rozdiely vo výpovedi maloletej poškodenej pred vyšetrovateľkou PZ a v rámci vyšetrovania maloletej
pred ňou samotnou. Súčasne uviedla, že vo vzťahu k všeobecnej vierohodnosti nezistila žiadne

skutočnosti, ktoré by túto spochybňovali, do úvahy prichádzajú len špecifiká v súvislosti s vekom,
keďže dieťa vo veku nástupu do školy nedokáže realitu obsiahnuť komplexne, vnemy a ich reprodukcia
môžu byť fragmentárne. Z hľadiska špecifickej vierohodnosti tiež nie je možné túto spochybniť, ale
je pravdepodobné, že reprodukcia prežitých okolností nebude systematická, bude popisovať okolnosti
fragmentárne, teda postupne tak ako sú pre ňu dôležité. U maloletej poškodenej neboli zistené sklony

klamať, fabulovať, konfabulovať, rozprávať s nadsázkou či rozprávať so zveličovaním, pretože bola
nastavená na taký „zabrzdený štýl“. Maloletá poškodená vykazuje inhybovanú emotivitu, teda v čase
vyšetrenia bola stuhnutá bez emočného výrazu, čo je vysoko pravdepodobné, že súvisí s rodinným
prostredím v akom vyrastala a tým, že mala narušenú potrebu bezpečia a istoty. Bola vystavenánecitlivému až agresívnemu správaniu rodičov, teda toxicita domáceho prostredia bola dosť intenzívna,
čo jej spôsobovalo najmä psychické utrpenie, ale aj fyzické utrpenie, keďže udáva taký druh útokov
najmä zo strany matky (obžalovanej). Toto všetko významnou mierou podporuje tvrdenia poškodenej a

potvrdzuje vierohodnosť jej výpovede.
30. Pokiaľ ide obžalovaní namietali, či maloletá poškodená H. B. vôbec chápe zmysel trestného konania
a porozumela poučeniu, tak v tejto súvislosti krajský súd uvádza, že maloletá poškodená V. S. bola
pred výsluchom realizovaným v prípravnom konaní riadnym spôsobom poučená v zmysle § 130 ods. 1,
ods. 2 Tr. por., poučenie bolo prispôsobené jej veku, tak aby mu riadnym spôsobom porozumela, načo

táto súhlasne prikývla. Pri tomto spôsobe poučenia bola súčasne prítomná i prokurátorka, zástupkyňa
ÚPSVaR, psychologička, opatrovníčka a obhajkyňa obžalovaného, pričom žiadna z týchto osôb nemala
voči nemu výhrady.
31. Rovnako správne okresný súd vyhodnotil aj výpoveď maloletého poškodeného A. Ani krajský súd
u tohto maloletého poškodeného nezistil žiadnu motiváciu, pre ktorú by chcel vedome škodiť obom
obžalovaným. V prípravnom konaní bola znalecky skúmaná vierohodnosť maloletého poškodeného

v kontexte jeho osobnosti, ako aj jeho výpovede. Z výpovede znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej okrem
iného vyplynulo, že maloletý poškodený je schopný všeobecne vierohodne vypovedať vzhľadom na
jeho intelektové, pamäťové a osobnostné predpoklady. Pokiaľ ide o jeho špecifickú vierohodnosť, túto
nie je možné spochybniť, jeho výpoveď je logicky vystavaná, nemá sklon vedome klamať, zveličovať,
sklony k fabulácii a konfabulácii. Tvrdenia obžalovanej o slobodnom dospelom živote maloletého

poškodeného sú v rozpore so znaleckým skúmaním, kedy samotná znalkyňa uviedla, že je to práve
maloletý poškodený, ktorý supluje rodičovskú starostlivosť, teda došlo k výmene rolí, správal sa ako
dospelý, dokonca ako rodič. Nepreukázali sa u neho ani poruchy správania. Bezproblémové správanie
sa maloletého poškodeného vyplynulo i z listinného dôkazu, konkrétne správy zo základnej školy, ktorú
navštevuje. Naproti tomu je to práve obžalovaná, ktorá neposkytuje žiadne záruky, prostredníctvom

ktorých by bolo možné jej tvrdeniam uveriť. Zo znaleckého skúmania jej osoby znalcom PhDr. Róbertom
Máthémjezrejmé,žejenastavenánaskrývanie,zatajovaniesvojejskutočnejpodstaty,pričomsvysokou
mierou pravdepodobnosti podáva skreslené informácie, aj ohľadne aktuálne súdenej trestnej veci. Boli
u nej zistené sklony ku konfabulácii, mimovoľnému dopĺňaniu medzier v pamäti neskutočnými prvkami.
Na dôvažok u obžalovanej boli zistené psychické ochorenia v podobe zmiešanej poruchy osobnosti

a porucha psychiky a správania, užívanie sedatív a hypnotík, ako i v minulosti prítomná duševná
anxiózne-depresívna porucha, ako i užívanie metamfetamínu. Ničím nepodložené tvrdenia obžalovanej
teda nemožno považovať za relevantné a narúšajúce obraz o vierohodnosti maloletého poškodeného,
keďže jeho výpoveď bola v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi.
32. Pokiaľ ide o svedeckú výpoveď C. J., obaja obžalovaní zhodne namietali jej vierohodnosť, pre

údajný jasný motív im uškodiť, teda je zaujatá a strojca ich nešťastia. Nie je sporné, že medzi
zmienenou svedkyňou a oboma obžalovanými existuje osobný konflikt, ktorého spúšťačom bola smrť
matky obžalovanej. V tejto súvislosti krajský súd uvádza, že okresný súd správne podrobil túto svedeckú
výpoveď previerke z hľadiska posúdenia jej vierohodnosti, pričom tejto svedkyni uveril, keďže nezistil
žiadne závažné diskrepancie (tieto drobné boli odstránené prečítaním jej výpovede z prípravného

konania). Jej výpoveď bola i z pohľadu krajského súdu logická a ucelená, korelovala s ostatnými
vykonanými dôkazmi, pričom z nej vyplynul i postoj voči obžalovanej (teraz už necíti hnev, už len hnus).
A pokiaľ ide o údajnú motiváciu svedkyne škodiť obžalovaným za tým účelom, aby získala nehnuteľnosť
patriacu obžalovanej, tak tomu nemožno priznať relevanciu, lebo na vlastnícke právo obžalovanej
k nehnuteľnosti nemá toto odsúdenie žiaden vplyv. A v tejto spojitosti krajský súd poukazuje aj na to, že

to bola práve obžalovaná, ktorá musela byť pri výsluchu zmienenej svedkyne vykázaná z pojednávacej
miestnosti, keďže rušila poriadok a zasahovala do jej výpovede. Správne postupoval okresný súd aj
vtedy, keď svoju pozornosť zameral len na to podstatné. Genézu vzájomných vzťahových problémov
správne okresný súd nedokazoval, pre posúdenie veci totiž ani podľa krajského súdu nie je podstatná.
33. Pokiaľ ide o namietané svedecké výpovede K. L. J., A. J. B. a A. J. K., z ktorých údajne možno

vyvodiť len manželské hádky obžalovaných neznamenajúce, že sa dopustili týrania svojich detí, krajský
súd vyhodnotil ako nedôvodné. Zmienení svedkovia zhodne popísali verbálne, psychické (ohováranie,
nadávky, kričanie až vreskot, nútenie získania cigariet od iných ľudí, branie stravy, peňazí a podobe)
ako i fyzické ataky (dusenie vankúšom, dusenie pri kúpaní, bitie po zadku, facka, pichnutie vidličkou).
Hoci súčasťou ich výpovedí bol opis manželského spolužitia obžalovaných, ktorí sa hádali, je zrejmé,

že obžalovaní sa dopustili aj násilného konania voči maloletým poškodeným ako ich blízkym osobám
(deťom).
34. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne – poškodenej C. J. vo vzťahu ku skutku pod bodom II.), obžalovaná
sa snažila hodnovernosť svedkyne znegovať cez poukaz na jej motív tým, že svedkyňa – poškodenáukradla obžalovanej drahú bábiku. Niet pochýb, že stíhanému skutku v minulosti predchádzali vzájomné
spory, avšak treba poznamenať, že vyhrážky smrťou, vulgárne nadávky umocnené ich opakovaním
a kopaním do vchodovej brány a celkovou situáciou, kedy bola obžalovaná veľmi agresívna (tu

a poukazom na zboncovanie – rozrezanie a vypitie krvi poškodenej) ako reakcia na predchádzajúce
spory, či prípadne nepreukázané odcudzenie veci, je reakcia zjavne neprimeraná.
35. Obžalovaný v odvolaní ďalej namietal posúdenie výpovede znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej
v jeho neprospech. Podľa názoru krajského súdu vyhodnotil okresný súd túto výpoveď správne ako
objektívne dotvárajúcu obraz o žalovanej trestnej činnosti. Konštatovania znalkyne v situácii, kedy

existuje dostatočné množstvo procesne použiteľných výpovedí a iných dôkazov, nemožno vyhodnotiť
inak ako v neprospech obžalovaných osôb.
36. Pokiaľ obžalovaný namietal jeho vyšetrenie znalcom z odvetvia psychiatria MUDr. Máriom Strakom
ako nedostatočné, túto námietku vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. V
prípravnom konaní bol v danej veci pribratý znalec z dôvodu posúdenia možnej závislosti obžalovaného
na návykových látkach (drog, alkoholu), resp. za účelom určenia druhu a stupňa jeho závislosti a s tým

súvisiace ďalšie zodpovedanie otázok ohľadom jeho nebezpečnosti pre spoločnosť a potreby skúmania
jeho duševného stavu. Znalec MUDr. Mário Straka vo veci podal písomný znalecký posudok a bol
k nemu na hlavnom pojednávaní aj vypočutý. Účelom znaleckého posudku bolo objasnenie skutkových
okolností na základe odborných znalostí v príslušnom odbore. Znalca treba odlišovať od svedka, ktorý
vypovedá o tom, čo sám pozoroval a vnímal vlastnými zmyslami, zatiaľ čo znalec sa oboznamuje so

skutkom a dôkazmi až v priebehu trestného konania a robí k nim svoj odborný záver. Z výpovede
znalca na hlavnom pojednávaní konanom 11. marca 2024 vyplynulo, že znalecké skúmanie vychádzalo
z osobného vyšetrenia obžalovaného (čo bolo podložené i oznámením z ÚVV Leopoldov, že vyšetrenie
prebehlo 10. júna 2022 v čase od 13:15 hod. do 13.28 hod.). Z pohľadu obžalovaného sporným zostalo
práve trvanie tohto znaleckého úkonu. Predchádzajúca zdravotná dokumentácia obžalovaného nebola

zabezpečená, znalec vychádzal z tvrdení obžalovaného, ktorý pri vyšetrení spolupracoval a odpovedal
na otázky znalca v dostatočnom rozsahu, pričom týmto hoci krátkym vyšetrením znalec získal potrebné
poznatky o prítomnosti látkovej závislosti obžalovaného. Súdu neprináleží posudzovať primeranú dĺžku
vyšetrenia, keďže znalec disponuje potrebnými odbornými vedomosťami a skúsenosťami, má sa-
mostatné procesné postavenie v trestnom konaní a tomu zodpovedajúcu vlastnú zodpovednosť za

vedomé (úmyselné) uvedenie nepravdivého znaleckého posudku – možný trestný postih za spá-
chanie nepravdivého znaleckého posudku v zmysle § 347 Tr. zák. Navyše znalec pri svojom výsluchu
logicky a hodnoverne vysvetlil časový úsek vyšetrenia a jeho priebeh. Inak vyjadrené obhajobou
namietaný znalec je vyštudovaný, praxou skúsený a erudovaný profesionálny lekár - odborník, vedomý
si poučení a následkov vyplývajúcich z jeho znaleckej činnosti. Verbálne vyjadrenia obžalovaného (a

to v triezvom stave, teda bez vplyvu drog, v čase, keď stav jeho organizmu nebol ničím intoxikovaný
pri vyšetrení znalca) o svojom zdravotnom stave – užívanie drog z hľadiska druhu, spôsobu ich
užívania a času, sú dostatočným, reálnym a objektívnym podkladom na kvalifikované a dôsledné
plnenie si následných povinností znalca a v konečnom dôsledku dostatočným (bez ohľadu na počty
minút vyšetrenia v priestoroch ústavu na výkon väzby) a nespochybniteľným podkladom, slúžiacim pre

stanoveniasprávnychzáverovostaveadruhuzávislostiobžalovaného.Kichnemennostiniejepotrebné
preveriť ani zdravotnú kartu obžalovaného, či realizovať dlhšie vyšetrenie. Znalec ozrejmil techniky (a k
týmnespornepatríivýsluchvyšetrovanejosoby,bezohľadunapočtyminútúkonu),ktorébolipodkladom
pre hodnotiace závery. Napokon sám obžalovaný pri svojom výsluchu pred súdom sa netajil užívaním
drog a rovnaké tvrdenia predostrel i znalcovi.

37. Aj obžalovaná brojila proti záverom znalca MUDr. Mária Straku. Poukazovala na to, že nie
je pre spoločnosť nebezpečná a že väčšinou nechápe zmysel trestného stíhania. Tieto odvolacie
námietky posúdil krajský súd ako tendenčné, produkované so snahou zbaviť sa trestnej zodpovednosti.
Obžalovaná zrejme opomenula skutočnosť, že znalec pri svojom výsluchu skonštatoval duševné
poruchy (zmiešaná porucha osobnosti a porucha psychiky a správania zapríčinená užívaním sedatív

a hopnotík, anxiózne-depresívna porucha, látková závislosť na sedatívach a hypnotikách), ktoré
v podstatnom význame neznížili ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovanej alebo nespôsobujú
ich vymiznutie. Zo záverov znalca jasne vyplynulo, že obžalovaná je schopná chápať zmysel trestného
konania, jej ovládacie a rozpoznávacie schopnosti boli prítomné v čase spáchania skutku a u nej
zachované a prítomné v celom rozsahu a v celej miere sú také i aktuálne (ku dňu vypracovania

znaleckého posudku).
38. Obžalovaný tiež namietal, že znalec PhDr. Róbert Máthe mal vyvrátiť tvrdenie, že obžalovaný je
závislý na alkohole. V súvislosti s touto odvolacou námietkou krajský súd uvádza, že znalec pri svojom
výsluchu na hlavnom pojednávaní ozrejmil záver prezentovaný v znaleckom posudku, kedy opravilpôvodne použitý pojem v stave opitosti na stav opojenosti a dodal, že nezistil, že by bol obžalovaný
závislý na alkohole. Vzhľadom na skutočnosť, že znalec v istom smere upravil svoj záver, ktorý logicky
zdôvodnil, nie je daný dôvod na spochybňovanie jeho správnosti. Ani krajský súd nevidel dôvod na to,

aby bol do konania len z tohto dôvodu pribratý nový znalec.
39. Záverom možno k námietkam obžalovaných ohľadom vyhodnotenia výpovedí poškodených
a svedkov uviesť, že pretrvávajúce zásadné nezhody medzi obžalovanými na strane jednej
a poškodenými a svedkami na strane druhej sú medzi stranami nesporné, no ich praktický význam je
len v posúdení pravdivosti a vierohodnosti výpovedí vypočutých osôb. Vyššie uvedené tak krajský súd

uzatvárastým,že vtejtotrestnejveciumožňujeucelenáreťaztakpriamych,akoajnepriamychdôkazov,
vyvodiť bezpečný,nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnostiodôvodnený záver, že obžalovaní B. spáchali
skutky kladené im obžalobou za vinu. Vôbec nejde o situáciu opisovanú obžalovanými v odvolaniach,
že voči nim neexistujú usvedčujúce dôkazy. Ide len o zjavnú snahu týchto obžalovaných, aby boli
vykonané dôkazy hodnotené súdmi inak, v ich prospech. Naopak, proti obžalovaným existuje dostatok
usvedčujúcich dôkazov opísaných vyššie v texte, ktoré vytvárajú takú ucelenú, ničím nenarušenú a

logickú štruktúru (reťaz dôkazov), ktorá smeruje k jedinému záveru a síce, že skutok pod bodom I.)
sa stal a spáchali ho práve obžalovaní, pričom obžalovaná sa preukázateľne dopustila aj skutku pod
bodom II.) výroku.
40.Zprezentovanýchdôvodovpovažovalkrajskýsúdodvolacienámietkyobžalovanýchosôbsmerujúce
proti rozsahu dokazovania, spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov a z neho plynúcich skutkových

zistení, ktoré okresný súd premietol v skutkovej vete výroku o vine napadnutého rozsudku, za
nedôvodné.
K právnej kvalifikácii skutkov
41. Pokiaľ ide o právne úvahy, akými sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona, tieto sú zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Správne

okresný súd ustálil, že skutok ustálený v skutkovej vete pod bodom I. výroku o vine napadnutého
rozsudku napĺňa všetky zákonné znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a pokiaľ ide o rozbor
jednotlivých zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, tu krajský súd poukazuje na
odôvodnenie okresného súdu bez potreby ho opakovať.

42. Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaných týkajúce sa kvalifikačného znaku po dlhší čas,
krajský súd uvádza, že s touto právnou otázka sa už správnym spôsobom vyrovnal okresný súd.
V prípade naplnenia zmieneného kvalifikačného znaku vyplýva, že musí ísť o tak dlhý čas, ktorý jednak
prekračuje inak obvyklý čas páchania konkrétnej trestnej činnosti (tzv. kvantitatívna stránka), jednak by
použitie základnej skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu dostatočne nevystihovalo závažnosť

spôsobukonaniakonkrétnehopáchateľa(tzv.kvalitatívnastránka).Tentoznakjepretotrebaposudzovať
individuálne v každom konkrétnom prípade, s ohľadom na všetky jeho okolnosti, čo správne vykonal
okresný súd a svoje úvahy riadnym spôsobom ozrejmil. Páchanie trestného činu po dlhší čas spravidla
znamená pokračovanie v trestnej činnosti po dobu viacerých mesiacov, súdnou praxou ustálenej na min.
6 mesiacov. Krajský súd dopĺňa právnu argumentáciu v tom smere, že skutková veta je dostatočne určitá

a vyplýva z rozsiahle vykonaného dokazovania, rovnako ako závažnejší spôsob konania obžalovaných
- páchanie žalovaného násilného trestného činu po dlhší čas - teda v priebehu vyše troch rokov
(intenzívnejšie približne od februára 2019, kedy zomrela matka obžalovanej až do 3. mája 2022), čo
v prípade trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby neznamená, že musí psychické či fyzické
násilie, ponižujúce či iné konanie vyvíjať denne. Inak vyjadrené, na naplnenie kvalifikačného znaku po

dlhší čas stačí, ak v rámci určitého časového obdobia sa takéto konanie opakuje v určitej dobe tak, aby
jednotlivé ataky neboli oddelené príliš dlhým časovým úsekom, čo by mohlo mať vplyv na subjektívne
vnímanie poškodených osôb. (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2017, sp.
zn. 2Tdo/5/2017) Začiatok páchania trestnej činnosti je ustálený na február 2019, kedy zomrela matka
obžalovanej, čo bolo zjavným spúšťačom jej agresívneho správania (dovtedy sa obžalovaná matky bála,

mala pred ňou rešpekt), a čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, rovnako aj intenzita týchto útokov,
ktoré sa v rôznych podobách vyskytovali na dennej báze.
43. Obžalovaný v súvislosti s právnou kvalifikáciu skutku kladeného mu za vinu poukázal na tú
skutočnosť, že u maloletých poškodených nebola znalecky zistená posttraumatická stresová porucha.
Krajský súd dáva do pozornosti rozdielnosť chápania týrania v zmysle trestného práva a psychológie.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby zákonodarca
vyžaduje fyzické alebo psychické utrpenie, pričom sú následne taxatívne popísané spôsoby útokov.
Pojem fyzické alebo psychické utrpenie uvádzaný zákonodarcom je naplnený už vtedy, ak poškode-
ná osoba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j.ako konanie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie oba-
vy z opätovného protiprávneho konania páchateľa. Zo záverov znalkyne PhDr. Kataríny Haidovej je
zrejmé, že maloletá poškodená je obeťou domáceho násilia, keďže bola vystavená hádkam, necitlivému

a agresívnemu správaniu, pociťovala strach, úzkostné očakávania v súvislosti so správaním sa rodičov,
pomočuje sa. Aj u maloletého poškodeného znalkyňa skonštatovala, že je obeťou domáceho násilia,
keďženemalpodmienkykpravidelnejškolskejdochádzke,pravidelnejrodičovskejstarostlivosti,spánku,
stravy, i keď sa u neho depresívne a úzkostné prvky nepreukázali (v dôsledku prvotnej citovej väzby
na starých rodičov). Konanie obžalovaných mu spôsobovalo psychické utrpenie, situačne i fyzicky. Z

hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu namietaná skutočnosť, ak u poškodených osôb
nie je znalecky zistený posttraumatický stresový syndróm, keďže i znalecky bolo potvrdené, že maloletí
boli obeťami domáceho násilia.
13. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu skutku pod bodom II.) výroku rozsudku okresný súd správne ustálil,
že tam opísaný skutok napĺňa všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a § 127 ods. 4, ods. 5 Tr.

zák. Pokiaľ ide o rozbor jednotlivých zákonných znakov skutkovej podstaty tohto trestného činu, tieto
okresný súd priliehavo v odôvodnení rozviedol. Správne poukázal okresný súd na to, že obžalovaná
svojim protiprávnym konaním vyvolala strach a obavu o život a zdravie poškodených, ktoré sú jej blízke
osoby. Nakoniec ani samotná obžalovaná voči tejto právnej kvalifikácii žiadne také námietky, ktoré by
si vyžadovali špecifické odpovede, neuplatnila.

K trestom
44. Podľa § 317 ods. 2 Tr. por., ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým
bol uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť
a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
45. Pokiaľ ide o výroky o trestoch, tieto síce neboli zo strany obžalovaných osobitným spôsobom

v odvolaní namietané, rovnako ani konanie, ktoré týmto výrokom predchádzalo, no krajský súd
s poukazom na cit. ust. § 317 ods. 2 Tr. por. preskúmal v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť
týchto výrokov a zistil, že okresný súd vykonal ohľadom nich dokazovanie v dostatočnom rozsahu
a procesne správne.
46. Keďže medzi spáchaním činu(ov) a konaním verejného zasadnutia na odvolacom súde došlo k

zmene Tr. zák., bolo nevyhnutné v zmysle ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. ustáliť, ktorý zákon je pre obžalovaných
priaznivejší. Krajský súd je toho názoru, že novela Tr. zák. účinná od 6. augusta
2024 v prípade obžalovaných nie je v ničom výhodnejšia, preto postupoval podľa Tr. zák. účinného do
6. augusta 2024.
47. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, túto okresný súd u obžalovaných

postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. ustálil správne. Správne skonštatoval, že u oboch absentuje
akákoľvek poľahčujúca okolnosť a že u obžalovaného absentuje aj priťažujúca okolnosť. U obžalovanej
správne uzavrel, že jedinú zistenú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (že spáchala
viac trestných činov) jej nebolo možné priznať, nakoľko sa jej súčasne ukladal úhrnný trest podľa tzv.
asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. U oboch obžalovaných je teda pomer týchto okolností

vyrovnaný, ergo ustanovenia o modifikácii sadzby (§ 38 ods. 3, ods. 4 Tr. zák.) sa u nich neuplatňujú.
48. Okresný súd správne skonštatoval, že za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 3 písm. b) Trestný zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody od 7
do 15 rokov. Okresný súd preto postupoval správne, keď obom obžalovaným uložil nepodmienečné
tresty odňatia slobody, keďže obaja spáchali trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby trestu

odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, v ktorých prípadoch súdy v
zmysle ust. § 34 ods. 6 Tr. zák. sú povinné ukladať trest odňatia slobody.
49. Pokiaľ ide o samotné výmery trestov, obžalovanému okresný súd uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 7 (sedem) rokov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby
a obžalovanej uložil úhrnný trest 7 (sedem) rokov a 6 (šesť) mesiacov, čo je stále blízko samej dolnej

hranice. Z pohľadu správne stanovenej trestnej sadzby sú to tresty zákonné, avšak z hľadiska kritérií
upravených v ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. ide o tresty podľa názoru krajského súdu až príliš mierne, ktoré
nedostatočne zohľadňujú najmä to, že obžalovaní v minulosti už do rozporu so zákonom prišli, že sa
k trestnej činnosti nepriznávali, neprejavili nad ňou žiadnu ľútosť a že ju páchali úmyselne na svojich
dvoch deťoch po dobu viac ako troch rokov.

50. Toto pochybenie už v tomto odvolacom konaní napraviť nemožno, nakoľko odvolania boli podané
výlučne obžalovanými, ergo len v ich prospech. Akákoľvek zmena napadnutého výroku v ich neprospech
tak neprichádzala do úvahy (§ 322 ods. 3 Tr. por.). Inak vyjadrené, krajský súd musel dôsledne
rešpektovaťzásaduodvolaciehokonaniaohľadomzákazuzmenykhoršiemu(zásaduzákazureformatioin peius), ktorá predstavuje jednu z esenciálnych zložiek práva na spravodlivý súdny proces a je
budovaná na princípe, že postavenie obžalovaného sa nemôže zhoršiť tým, že využije svoje právo
na podanie opravného prostriedku. Táto zásada teda garantuje možnosť obžalovaného napadnúť

rozhodnutie súdu prvého stupňa v čo najširšom rozsahu bez obáv z rizika, že si zhorší svoju situáciu.
51. Keďže obžalovaní dosiaľ vo výkone trestu odňatia slobody neboli, dá sa očakávať, že i takéto mierne
tresty vytvoria podmienky na ich výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedli riadny život. Súčasne im obom
po určitý čas zabránia v páchaní trestnej činnosti a snáď aj ostatných potenciálnych páchateľov odradia
od tejto typovo závažnej trestnej činnosti. Každopádne však uložené tresty v sebe obsahujú aj morálne

odsúdenie konania oboch obžalovaných.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
52. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého trestu odňatia slobody, okresný súd oboch obžalovaných
správne zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Tr. zák., keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu neboli vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý by im bol uložený za úmyselný trestný čin.

Záver
53. Keďže krajský súd z dôvodov prezentovaných vyššie v texte nezistil žiaden zákonný dôvod na
zrušenie či prípadnú zmenu napadnutého rozsudku, tak obe odvolania obžalovaných na verejnom
zasadnutí ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
54. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.