Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/174/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7821201330
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7821201330.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B. C., D. XXX, E. F.,
nar. XX.X.XXXX, zást. advokát JUDr. Pavol Kontra, Trenčín, Prístavná 58, proti žalovanému: A. B. B.,
D. XX, nar. X.X.XXXX, zást. advokátka JUDr. Iveta Rajtáková, Košice, Štúrova 20, o nahradenie prejavu
vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. 5C/30/2021 - 245 z 8. februára
2023 v spojení s jeho uznesením č. k. 5C/30/2021 – 362 z 24. septembra 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku vo veci samej v spojení s uznesením č. k. 5C/30/2021 – 362
z 24.9.2024 o zrušení nariadeného neodkladného opatrenia.

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovanému proti žalobcovi p r i z n
á v a nárok na plnú náhradu trov prvoinštančného konania.
Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou žalobca ako oprávnený podielový spoluvlastník pozemkových parciel registra
“E“ v katastri nehnuteľností pre k. ú. D. evidované ako p. č. 96, 98/1 a 98/2 na LV č. XXX pod B1,
pod B3 a pod B6 s celkovou veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 (ďalej aj len ako „predmetné
nehnuteľnosti“) domáhal, aby pre porušenie povinnosti B. G., F. D. ako predávajúceho podielového

spoluvlastníka prevádzaný podiel o veľkosti 1/16 (ďalej aj len ako „sporný podiel“ alebo aj len ako
„prevádzaný podiel“) pred jeho prevodom na žalovaného ponúknuť na predaj žalobcovi (§603 ods. 3 o.
z.), súd rozsudkom nahradil prejav vôle žalovaného ako podielového spoluvlastníka pod B8 ponúknuť
žalobcovi na predaj jeho spoluvlastnícky podiel za rovnakých podmienok, za akých ho od predávajúceho
podielového spoluvlastníka sám nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 (V 1243/2020).

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom sporných nehnuteľností, kým

žalovaný podielovým spoluvlastníkom (o. i. aj) sporného podielu vo veľkosti 1/16 na predmetných
nehnuteľnostiach sa stal na základe kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 s B. G., F. D. ako jeho predchádzajúcim
podielovým spoluvlastníkom. V zmysle kúpnej zmluvy žalovaný ako kupujúci vzal na vedomie, že na
uvedených nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy a vecné bremená, pričom jej obaja účastníci
vyhlásili, že sú oprávnení nakladať s nehnuteľnosťami a že toto ich právo nie je obmedzené (čl.
V. a VI.). Ďalej súd zistil, že žalovaný v priebehu tohto súdneho konania od predmetnej kúpnej
zmluvy následne odstúpil tak, že s predávajúcou B. G. 5.5.2022 uzavrel dohodu o odstúpení od

kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 o prevode ním nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu z dôvodu,
že hoci ako predávajúca garantovala nespornosť a bezvadnosť prevádzaného spoluvlastníckeho
podielu, v skutočnosti porušením zákonného predkupného práva ostatných podielových spoluvlastníkov
žalovaného ako kupujúceho obmedzila v užívaní nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu, a tedavo výkone jeho spoluvlastníckych práv; dohoda z 5.5.2022 bola predložená katastrálnemu odboru
príslušného okresného úradu, na základe ktorej (listina č. Z-1363/2022) v LV č. XXX, k. ú. D. pod B8
predávajúca B. G. ako predchádzajúci podielový spoluvlastník bola zapísaná z dôvodu, že predmetná

dohoda bola uzavretá ešte pred nariadením neodkladného opatrenia v tejto veci, ktorým žalovanému
následne (uznesením z 9.6.2022 na č. l. 94) bolo nariadené zdržať sa nakladania so spornými
nehnuteľnosťami až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Vec právne posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o predkupnom práve podielových

spoluvlastníkov pri prevode spoluvlastníckeho podielu (§140), o odstúpení od zmluvy (§48 ods. 1 a ods.
2), o právnych úkonoch, o výklade prejavu vôle, o relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§§34, 35,
37, 40a) a tiež o práve kupujúceho odstúpiť od zmluvy, ak predávajúci ho ubezpečil, že vec má určité
vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim alebo že nemá žiadne vady a toto ubezpečenie
sa ukáže nepravdivým (§597) a tiež podľa jeho §603 ods. 3, kedy pri porušení predkupného práva
oprávnený podielový spoluvlastník o. i. sa môže domáhať od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na

predaj. Takto konštatoval, že odstúpenie od zmluvy ako jednostranný právny úkon, ak je v súlade
s právom, spôsobí účinky bez ohľadu na vôľu alebo súhlas zmluvného partnera, pričom ak nebol
účastníkmi dohodnutý alebo právnym predpisom ustanovený iný časový okamih, zmluva sa ruší od
počiatku. Právne uzavrel, že v predmetnom spore došlo k odstúpeniu od zmluvy právnym úkonom
z 5.5.2022, ktorý síce formálne nesprávne je označený ako dohoda, ale z jeho obsahu nesporne vyplýva,

že ním došlo k uplatneniu práva žalovaného ako účastníka kúpnej zmluvy na odstúpenie od zmluvy,
pričom súhlasný prejav B. G. ako jeho adresáta v podstate znamená, že tomuto ako predávajúcemu
odstúpenie bolo doručené a tento jeho platnosť nespochybňuje. Z obsahu dohody z 5.5.2022 podľa
súdu pritom jednoznačne vyplýva, že právo od kúpnej zmluvy odstúpiť v danom prípade uplatnili obaja
jej účastníci, že tieto prejavy vôle obe strany navzájom si dali na vedomie a že odstúpenie od kúpnej

zmluvy medzi nimi nebolo sporné. Napriek tomu, že odstúpenie od zmluvy formálne nie je koncipované
ako súbeh dvoch jednostranných právnych úkonov, v súlade s §35 ods. 2 o. z. ho považoval za potrebné
vykladať prioritne podľa vôle konajúcej osoby, pričom považoval za zrejmé, že základným úmyslom
dotknutých účastníkov v danom prípade bolo odstúpiť od zmluvy, čím zároveň považoval za zachovanú
aj potrebnú jednotu prejavenej vôle s jej jazykovým vyjadrením.

4. Žalobcom namietanú neplatnosť odstúpenia od zmluvy realizovaného pre porušenie ubezpečenia
kupujúceho predávajúcim, že prevádzaný podiel je nesporný a bezvadný a že práva predávajúceho nie
sú obmedzené právami tretích osôb vzhľadom na predmet konania posudzoval preto ako predbežnú
otázku. S poukazom na §597 o. z., ktorý citoval, zdôraznil, že pod pojmom vady nehnuteľnosti, o ktorých

predávajúci kupujúceho mal ubezpečiť, že predávaná vec žiadne vady nemá (čl. V. a čl. VI. kúpnej
zmluvy), je potrebné rozumieť taktiež aj vady právne vrátane zaťaženia prevádzanej nehnuteľnosti
právom inej osoby. Majúc na zreteli, že predmetom prevodu v danom prípade bol spoluvlastnícky podiel
na nehnuteľnosti, dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva zo 6.7.2020 trpela právnou vadou
v podobe zaťaženia predmetných nehnuteľností predkupným právom ostatných spoluvlastníkov ako

tretích osôb a že jej existencia žalovaného ako kupujúceho s poukazom na §597 o. z. oprávňovala od
tejto kúpnej zmluvy odstúpiť, pričom v danom prípade dôvod odstúpenia nenamietala ani predávajúca,
nakoľko táto k odstúpeniu žalovaného od kúpnej zmluvy pripojila svoj súhlas a preto je možné
konštatovať, že dohoda z 5.5.2022 je platnou a účinnou listinou spôsobilou, aby na základe nej mohla
a mala byť záznamom v katastri nehnuteľnosti vykonaná príslušná vlastnícka zmena.

5. S námietkou žalobcu, že dohoda z 5.5.2022 neobsahuje dojednanie o spôsobe, akým zmluvné strany
sa vysporiadali, a teda že v uvedenom prípade môže ísť o bezdôvodné obohatenie, sa vysporiadal so
záverom,ževdanejveciotakýtoprípadnejde,pretožedohodaz5.5.2022obsahujevýslovnévyhlásenie
jej účastníkov o tom, že „akékoľvek vzájomné práva a povinnosti sú medzi nimi vysporiadané“. Uvažoval

však, že aj v prípade, ak by uvedené vyhlásenie aj absentovalo, nejde o podstatnú náležitosť odstúpenia
od zmluvy s dosahom na platnosť tohto jednostranného právneho úkonu.

6. S poukazom na závery vyjadrené v uznesení Ústavného súdu SR z 18.4.2018 vo veci I. ÚS
131/2018 právne uzavrel, že z dôvodu, že pre porušenie predkupného práva žalobca ako oprávnený

spoluvlastník sa nedovolával neplatnosti právneho úkonu, platnosť kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 a jej
právne účinky zostali zachované vrátane oprávnenia žalobcu domáhať sa nadobudnutia (odkúpenia)
spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za akých došlo k jeho prevodu, avšak zrušením
(ukončením) kúpnej zmluvy v dôsledku odstúpenia od nej (obdobne i dovolaním sa jej neplatnosti)ide o stav, keď zaniká efektívna možnosť pre porušenia zákonného predkupného práva v zmysle
§140 o. z. dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa §603 ods. 3 o. z., keďže
odstúpenie od zmluvy je jedným z právnych nástrojov na dosiahnutie zrušenia zmluvy, pričom platným

využitím práva odstúpiť od zmluvy dochádza k zániku záväzkov zo zrušenej zmluvy a k naplneniu jednej
z výnimiek zásady pacta sunt servanda, keď pri takomto navrátení veci do pôvodného stavu obnovením
pôvodnej štruktúry (spolu)vlastníckych práv k predmetným nehnuteľnostiam žalobca ako podielový
spoluvlastník, ktorého zákonné predkupné právo pôvodne bolo porušené, na žalovanom ako na
bývalom nadobúdateľovi sa už nemôže úspešne domáhať predaja spoluvlastníckeho podielu. Vzhľadom

na skutočnosť, že spoluvlastnícke právo B. G. ako predchádzajúceho podielového spoluvlastníka
k spornému podielu formou záznamu 3.11.2022 do katastra nehnuteľností bolo spätne vložené, a teda
žalovaný už nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, ďalej uzavrel, že v danom
prípade došlo nielen k zániku záväzkovo-právneho vzťahu založeného spornou kúpnou zmluvou, ale že
zároveň došlo aj k zániku vecného práva žalovaného, ktoré vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností.
Preto právne uzavrel, že pokiaľ po platnom odstúpení od kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 následne došlo aj

k navráteniu veci do pôvodného stavu a tým aj k odstráneniu porušenia predkupného práva, podanie
žaloby o nahradenie prejavu vôle žalovaného ako kupujúceho nemôže byť dôvodné, keďže takúto
žalobu vo veci s úspechom možno podať len proti nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu z kúpnej
zmluvy, ktorou došlo k porušeniu predkupného práva, pričom v danom prípade pokiaľ žalovaný už nie
je nadobúdateľom sporného podielu, v predmetnom spore o nahradenie prejavu jeho vôle nie je nie je

daná ani jeho pasívne vecná legitimácia v konaní, čo znamená, že žaloba proti nemu nie je podaná
dôvodne a túto v celom rozsahu preto zamietol.

7. S poukazom na §257 CSP o trovách konania rozhodol tak, že nárok na ich náhradu nemá žiadna
zo strán. Dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočnosť okolností pre aplikovanie tohto zákonného

ustanovenia považoval za naplnené jednak s poukazom na čiastočný úspech žalobcu v rozsahu
týkajúcom sa konania o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodiac, že súd prvej
inštancie jeho návrhu vyhovel a jednak s prihliadnutím na povahu a priebeh sporu, v ktorom podľa
neho žaloba bola podaná pôvodne dôvodne, keďže k porušeniu jeho predkupného práva došlo, a táto
nedôvodnou sa stala až v priebehu konania v dôsledku odstúpenia žalovaného od kúpnej zmluvy, čo

k zamietnutiu žaloby viedlo bez zavinenia žalobcu.

8. Proti tomuto rozsudku odvolanie podali obe strany. Žalobca odvolanie podal proti rozhodnutiu v merite
vecinavrhujúc,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokbuďzmeniltak,žežalobevcelomrozsahuvyhovie
alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, namietajúc

odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP.

9. Podľa odvolateľa súd v predmetnej veci pochybil, keď nielen prehliadol, ale zároveň aj prekrútil
skutočnosť jednoznačne vyplývajúcu tak z predložených listinných dôkazov, ako aj z vyjadrení
samotného žalovaného, že k odstúpeniu od kúpnej zmluvy došlo zo strany predávajúceho, a nie zo

strany žalovaného ako kupujúceho, ktorý v danom prípade odstúpenie predávajúceho od kúpnej zmluvy
len akceptoval dohodou z 5.5.2022, na ktorej v konaní trval. Namieta, že v konaní nebol predložený
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že od časti kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 týkajúcej sa výlučne podielu
prevádzaného na žalovaného, odstúpil kupujúci, a nie predávajúca ako osoba, ktorá zo zákona na to
nie je oprávnená. Odstúpenie od zmluvy podľa odvolateľa je úkonom odporujúcim zákonu a zároveň aj

úkonom priečiacim sa dobrým mravom, bol vykonštruovaný po dvoch rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy
a potom, čo žalobca márne sa snažil celú záležitosť riešiť mimosúdne a v zmysle §39 o. z. je preto
absolútneneplatnýmprávnymúkonom.Namietatiež,žesúdprvejinštanciepísomnépodaniaprotistrany
neoprávnene, svojvoľne a nezákonne vyhodnotil v rozpore s jej tvrdeniami, ako aj v rozpore s listinami
o údajnom odstúpení od časti kúpnej zmluvy, ktoré vykladal v rozpore s prejavom vôle žalovaného,

ktorú tento vyjadril vo svojich písomných podaniach v tomto súdnom spore, a to bez vypočutia či už
žalovaného alebo samotného predávajúceho v tomto spore.

10. Odvolateľ pochybenie súdu vzhliadol aj v nevyžiadaní ním navrhovaných listín V 1661/2022 a
V 2471/2022 týkajúcich sa iného predávajúceho podielového spoluvlastnícka (C. C. pod B7), ktorý dôkaz

súd mal vykonať za účelom posúdenia hodnovernosti údajného odstúpenia od zmluvy tvrdiac, že aj
v tomto inom prípade došlo k porušeniu jeho predkupného práva, kde v prípade V 2471/2022 kupujúcim
opäť bol žalovaný a zároveň kúpna zmluva, na základe ktorej bola vyznačená plomba, bola uzavretá
s H. I., ktorý je príbuzným žalovaného. Odvolateľ súdu tak vytýka zároveň aj to, že platnosť spornéhoodstúpenia od zmluvy z 5.5.2022 neposudzoval z hľadiska jeho vážnosti s prihliadnutím na to, že aj pri
prevodochostatnýchspoluvlastníckychpodielovnaspornýchnehnuteľnostiachuvedenýchvpredmetnej
kúpnej zmluve došlo k porušeniu predkupného práva existujúcich spoluvlastníkov, avšak v ich prípade

k odstúpeniu od zmluvy nedošlo.

11. S odvolaním sa na závery odvolacieho súdu, ktorý v tejto veci rozhodoval o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia, podľa ktorých k zrušeniu právnych účinkov vkladu
vlastníckeho práva z B. G. na žalovaného malo dôjsť opätovným vkladom vlastníckeho práva na B.

G., pričom v danom prípade došlo len k vykonaniu záznamu, ktorý má len evidenčný charakter, podľa
odvolateľa súd prvej inštancie arbitrárne vyhodnocoval dôkazy, nesprávne interpretoval právne normy
a neobstojí preto jeho záver, že v danom prípade došlo k spätnému vloženiu vlastníckeho práva
predchádzajúceho vlastníka formou záznamu, a teda aj k zániku vecného práva, ktorý vznikol vkladom
do katastra nehnuteľností.

12. Pokiaľ súd prvej inštancie uzavrel, že v danom prípade došlo k navráteniu veci do pôvodného stavu,
odvolateľ namieta, že on tohto v konaní sa nedomáhal, ale chcel nadobudnúť predmetný spoluvlastnícky
podiel.

13. Odvolateľ zároveň popiera, že by v kúpnej zmluve bolo ustanovené, že B. G. garantovala nespornosť

a bezvadnosť prevádzaného podielu a rozpor so zákonom vzhliadal aj v tom, že účastníci kúpnej zmluvy
zo 6.7.2020 na odstúpení od nej sa dohodli až 5.5.2022.

14. Z týchto dôvodov odvolateľ trval na tom, že žalovaný v tomto spore naďalej je pasívne vecne
legitimovaný, dohoda z 5.5.2022 o odstúpení od zmluvy podľa neho nie je spôsobilá vyvolať obligačné

ani vecnoprávne účinky a namieta preto, že možnosť dovolávať sa práva na kúpu spoluvlastníckeho
podielupodľa§603ods.3o.z.jemuakooprávnenémuspoluvlastníkovipretonezaniklo,pričomsúdprvej
inštancie nesprávne ustálil, kto od zmluvy odstúpil, kto odstúpenie od zmluvy iba akceptoval, nesprávne
právne posúdil otázku platnosti odstúpenia od zmluvy, osobu pasívne vecne legitimovaného subjektu,
ako i právo žalobcu naďalej sa domáhať práva na kúpu spoluvlastníckeho podielu podľa §603 o. z.

15. Za nesprávnu považuje aj argumentáciu súdu judikatúrou ústavného súdu I. ÚS 131/2018, keďže
žalobca v danom prípade ako právny prostriedok porušenia svojho zákonného predkupného práva si
zvolil nahradenie prejavu vôle žalovaného, t. j. nedomáhal sa vyhlásenia neplatnosti spornej kúpnej
zmluvy zo 6.7.2020.

16. Žalovaný, ktorého zástupcovi odvolanie žalobcu vo veci samej bolo doručené 8.4.2023, nevyužil
svojeprávoaktomutosanevyjadril.Podalvšakodvolanieprotirozhodnutiuotrováchkonanianavrhujúc,
aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovanému prizná proti
žalobcovi plnú náhradu trov prvoinštančného konania namietajúc odvolací dôvod podľa §365 ods. 1

písm. h) CSP.

17. Predovšetkým nesúhlasí s úvahami súdu o čiastočnom úspechu žalovaného v spore, keďže žaloba
proti nemu bola v celom rozsahu zamietnutá, má preto za nesporné, že žalovaný mal vo veci plný
úspech. Konanie na základe návrhu žalovaného na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo žiadnym

osobitným konaním v rámci konania vo veci samej, záver súdu o čiastočnom úspechu žalobcu, či
len čiastočnom úspechu žalovaného v konaní označuje preto za neodstrániteľný paradox, keďže
nariadeným neodkladným opatrením žalobcovi bola poskytnutá bezodkladná ochrana tých jeho práv,
ktoré rozsudkom vo veci samej mu priznané neboli.

18. Podľa žalovaného nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi by prichádzalo do úvahy jedine za
predpokladu, ak by po odstúpení od kúpnej zmluvy žalobca vzal svoju žalobu späť, kedy naopak by
sa posudzovalo, či nárok na náhradu trov konania v zmysle §256 ods. 1 CSP (ne)prislúcha žalobcovi.
V danom prípade k späťvzatiu žaloby však nedošlo, ale naopak žalobca navrhol súdu nariadenie
neodkladného opatrenia a na žalobe naďalej trval aj po zistení, že došlo k odstúpeniu od spornej kúpnej

zmluvy, a to ešte aj na súdnom pojednávaní 8.2.2023. V okolnostiach veci, že žalobca v konaní už
od získania vedomosti o odstúpení od zmluvy vedel o strate pasívnej vecnej legitimácie žalovaného,
ktorá vedie k zamietnutiu žaloby, a napriek tomu neurobil žiaden dispozitívny úkon so žalobou, ktorý
do 8.2.2023 ako súhlasom žalovaného nepodmienený procesný úkon bol plne v jeho moci, podľažalovaného nemožno nájsť žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by odôvodňoval výnimočné
nepriznanie nároku na náhradu trov konania vo veci úspešnému žalovanému. Uplatnil si nárok aj na
náhradu trov odvolacieho konania.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu protistrany opisuje okolnosti spred podania žaloby, ako napriek
vynaloženému úsiliu ochrany svojich práv sa nevedel domôcť mimosúdne, zdôrazniac, že žalobu podal
dôvodne, keďže v konečnom dôsledku sám žalovaný priznal, že predkupné právo žalobcu porušené
bolo, čo v súdnom konaní bolo aj dokázané. Súdne konanie podľa žalobcu zavinil preto sám žalovaný

svojimi postojmi a správaním, ktoré žalobca hodnotí ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ
žalobca v konaní navrhoval nariadenie neodkladného opatrenia, k takémuto postupu bol prinútený
s cieľom domôcť sa ochrany svojich práv proti konaniu žalovaného, ktorý od kúpnej zmluvy odstúpil,
a teda aj podanie tohto návrhu v priebehu konania opätovne zavinil žalovaný, keď v dôsledku údajného
odstúpenia od zmluvy na LV č. XXX bola vyznačená plomba, čo v súdnom konaní tento neoznámil včas.

20. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

21. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho postupom podľa §387 ods. 1 CSP preto
potvrdil.

22.RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený29.1.2025o9.20hod.vpojednávacej

miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 22.1.2025
boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods.
3 za použitia §378 CSP).

23. Hoci odvolanie žiadnej zo strán nesmerovalo proti uzneseniu súdu prvej inštancie č. k. 5C/30/2021

– 362 z 24.9.2024, ktorým tento s odôvodnením, že žaloba vo veci samej bola zamietnutá, zrušil
neodkladné opatrenie v tejto veci nariadené jeho uznesením z 9.6.2022, vychádzajúc z §335 ods.
2 CSP v spojení s jeho §367 ide o výrok, ktorý hoci odvolaním nebol výslovne dotknutý, závisí od
rozhodnutia odvolacieho súdu o napadnutom zamietavom výroku vo veci samej, tento nenadobudol
preto právoplatnosť a musel byť preto predmetom odvolacieho prieskumu spolu so všetkými výrokmi

odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z 8.2.2023.

24. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. b) (súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. e) (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto
nie sú naplnené.

25. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená

žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

26. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný.
V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný

význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací
súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj
s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutýchv odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie
výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s napadnutým rozsudkom preto sa stotožňuje v plnom
rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej veci spolu s

právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku v súlade s §387
ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto, ako odvolacím súdom zhora
sú reprodukované, odkazuje, ako na jemu vlastné dôvody zamietavého rozsudku o nahradenie prejavu
vôle žalovaného pre nedostatok jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.

28. Žalobca v podanom odvolaní v prevažnej miere iba opakovane tvrdí skutočnosti, ktoré už uvádzal
aj pred súdom prvej inštancie, ohľadom ktorých ten vykonal dostatočné dokazovanie a pri rozhodovaní
vo veci samej náležite a správne sa s nimi aj vysporiadal. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie obsahuje odpovede na všetky námietky žalobcu uvádzané v odvolaní a tieto preto nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

29. Žalobca v konaní sa domáhal, aby rozsudkom súdu bol nahradený prejav vôle žalovaného,
ktorým tento ako nadobúdateľ sporného spoluvlastníckeho podielu na prevádzaných nehnuteľnostiach

žalobcovi ako oprávnenému z predkupného práva má ponúknuť na predaj/uzavrieť kúpnu zmluvu
ohľadom sporného spoluvlastníckeho podielu vo výške 1/16 v pomere k celku za rovnakých podmienok,
za akých ho tento na základe kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 od B. G. ako bývalého podielového
spoluvlastníka sám nadobudol za porušenia predkupného práva žalobcu, keď B. G. ako prevodca svoj
spoluvlastnícky podiel neponúkla na predaj žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi, ale rovno ho

previedla na žalovaného, ako na tretiu osobu.

30. V zmysle §48 o. z. od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, pričom odstúpením od zmluvy zmluva sa od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Odstúpenie od

zmluvy je teda právnym inštitútom, v dôsledku uplatnenia ktorého, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo jej účastníkmi dohodnuté inak, zmluva sa zrušuje s účinkami od začiatku (ex
tunc). Takýmto zrušením zmluvy zaniká preto aj právny titul, na základe ktorého nadobúdateľ získal
(spolu)vlastnícke právo k nehnuteľnosti a medzi účastníkmi zmluvy po jej zrušení je právny stav
taký, aký bol pred jej uzatvorením, t. j. ako keby k uzavretiu zmluvy vôbec nedošlo, a to nielen

z hľadiska obligačných účinkov, ale i účinkov vecnoprávnych. Tak obligačný, ako aj vecnoprávny
účinok spornej kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 je totiž sledovaný nielen pri uzatváraní zmluvy, ale rovnako
i pri odstúpení od nej a nemožno ich preto od seba oddeľovať, pričom obligačné účinky zmluvy
predstavujú predpoklad pre nastúpenie účinkov vecnoprávnych. Obligačné účinky zmluvy o prevode
nehnuteľnosti spočívajú vo vzniku záväzkového právneho vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom,

ktorého obsahom je záväzok prevodcu previesť nadobúdateľovi prevádzanú nehnuteľnosť do jeho
vlastníctva, pričom tomuto záväzku zodpovedá záväzok nadobúdateľa danú nehnuteľnosť do svojho
vlastníctva prevziať. Pri odplatných prevodoch nastupuje ešte záväzok nadobúdateľa zaplatiť dojednanú
kúpnu cenu, resp. zložiť alebo previesť inú cenu, prípadne hodnotu a záväzok prevodcu tieto plnenia
prijať. Obligačné účinky týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú

nahradené účinkami vecnoprávnymi. Neobstojí preto právny názor žalobcu, že odstúpením od kúpnej
zmluvy, na základe ktorej do katastra nehnuteľností už bolo vložené vlastnícke právo, zanikajú len
jej obligačné účinky, pretože tieto dôsledkom vkladu do katastra už i tak zanikli, resp. boli nahradené
účinkami vecnoprávnymi. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má aj vecnoprávne účinky, obnovuje sa
v dôsledku neho pôvodný stav, t. j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu; predpokladom

takéhoto obnovenia vlastníctva prevodcu je však skutočnosť, že vlastníctvo dotknutej nehnuteľnosti pred
odstúpením od zmluvy nebolo dobromyseľne nadobudnuté treťou osobou.

31. Pokiaľ pri odstúpení od zmluvy o prevode nehnuteľnosti priamo zo zákona sa obnovuje vlastnícke
právo prevodcu, zapisuje sa táto zmena do katastra nehnuteľností záznamom, a nie vkladom

vlastníckeho práva; zo znenia §34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností jednoznačne
totiž vyplýva, že práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, sa
do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom a záznamovou listinou, ktorá bude podkladom pre
vykonanie predmetného záznamu v takom prípade je buď odstúpenie od zmluvy alebo v prípadesporu o jeho platnosť je ňou príslušné rozhodnutie súdu. Odstúpenie od zmluvy, ako aj súd prvej
inštancie správne uviedol, je pritom jednostranným adresovaným právnym úkonom, ktorého účinky
nastávajújehodoručenímdodispozičnejsférydruhejzmluvnejstranyapokiaľodstúpeniesatýkazmluvy

o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti, v zmysle §40 ods. 2 o. z. by mala byť zachovaná jeho písomná
forma, pričom zákon expressis verbis nevyžaduje, aby v písomnom odstúpení od zmluvy o prevode
nehnuteľnosti výslovne bol uvedený aj zákonný alebo zmluvný dôvod odstúpenia (porovnaj rozsudok
NS SR z 30.6.2009 vo veci 4Cdo/111/2008).

32. Keďže ide o jednostranný právny úkon, pre nastúpenie právnych účinkov odstúpenia od zmluvy
sa nevyžaduje ani súhlas adresáta ani rozhodnutie súdu, na druhej strane však príslušné právne
účinky môže vyvolávať len platné odstúpenie od zmluvy. Pokiaľ vznikne spor o platnosť odstúpenia od
zmluvy v praxi najmä z dôvodu (ne)naplnenia zákonného alebo zmluvného dôvodu pre takýto postup
účastníka zmluvy, ide o civilnoprávny spor, ktorý je kompetentný rozhodnúť jedine súd, avšak neplatnosť
odstúpenia od zmluvy by mohli namietať len dotknutí účastníci daného právneho úkonu, t. j. v danom

prípade predávajúca a kupujúci ako dotknutí účastníci kúpnej zmluvy zo 6.7.2020, nie však žalobca,
keďže tento účastníkom predmetnej kúpnej zmluvy nebol.

33. (Ne)platnosť odstúpenia od zmluvy v žiadnom prípade nie je preto oprávnená posudzovať príslušná
správa katastra, a to ani ako otázku predbežnú, ale musí sa to prejaviť v jej postupe v záznamovom

konaní pri odstúpení od takej zmluvy, na základe ktorej predtým už bol povolený vklad do katastra
nehnuteľností. Príslušná správa katastra musí obligatórne skúmať pritom len to, či v prípade kúpnej
zmluvy spornou medzi predávajúcim a kupujúcim (nie) je platnosť odstúpenia od zmluvy, a to jednak
z dôvodu, že náležité právne účinky vyvoláva len platné odstúpenie od zmluvy a jednak s prihliadnutím
na závažnosť zásahu týchto právnych účinkov do vlastníckeho, resp. vecnoprávneho stavu. Nespornosť

odstúpenia od zmluvy možno pritom preukázať buď výslovným alebo aj konkludentným prejavom druhej
zmluvnej strany, ktorá od zmluvy neodstúpila, pričom jej písomné vyhlásenie môže byť doložené buď
k samotnému odstúpeniu od zmluvy alebo si ho vyžiada samotná správa katastra. Pokiaľ druhý účastník,
ktorýodzmluvyneodstúpil,savyjadrí,žeplatnosťuskutočnenéhoodstúpeniaodzmluvynespochybňuje,
príslušná správa katastra vykoná príslušný záznam v katastri nehnuteľností, pričom nie je oprávnená

skúmať, či skutočne aj došlo k naplneniu dôvodu na odstúpenie od zmluvy a len v prípade, ak účastník,
ktorý od zmluvy neodstúpil, platnosť odstúpenia od zmluvy spochybní, správa katastra by ho mala
vyzvať, aby v určenej lehote podal na súd príslušnú žalobu s poučením, že pokiaľ tak neurobí, kataster
jeho pasívny postoj vyhodnotí ako „akceptáciu“ platnosti vykonaného odstúpenia od zmluvy.

34. Odstúpením od zmluvy ako jednostranným právnym úkonom v dôsledku naplnenia zákonného alebo
zmluvného dôvodu účastník zmluvy realizuje teda svoje právo domôcť sa zrušenia zmluvy. K odstúpeniu
od zmluvy nedochádza preto na základe novej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami, a pokiaľ
Občiansky zákonník v §48 ods. 1 umožnil odstúpiť od zmluvy v prípade, ak „je to účastníkmi dohodnuté“,
má sa na mysli nie novouzatvorená dohoda, na základe ktorej by bolo možné odstúpiť v podstate od

každej zmluvy, ale taká dohoda prejavená už v ustanoveniach samotnej zmluvy, od ktorej sa odstúpilo,
ktorá by stanovovala zmluvný dôvod odstúpenia od nej. O uvedenom svedčí i skutočnosť, že právo
odstúpiť od zmluvy v zmysle §48 ods. 1 o. z. sa viaže na jednostranný právny úkon účastníka zmluvy,
a nie na dohodu účastníkov zmluvy.

35. V prejednávanej veci súd prvej inštancie správne a v súlade so závermi NS SR vyjadrenými v jeho
rozsudku z 20.7.2011 vo veci 6Sž/229/2010 konštatoval, že z obsahu dohody z 5.5.2022 nesporne
vyplýva, že ňou došlo k uplatneniu odstúpenia od zmluvy nielen jedným, ale oboma účastníkmi kúpnej
zmluvy zo 6.7.2020 (dohoda o odstúpení), medzi ktorými vykonané odstúpenie nebolo preto sporné.
Rovnako ako v uvedenom rozsudku najvyššieho súdu, s odkazom na daný teoretický a praktický

exkurz v posudzovanej veci bolo preto nutné vyhodnotiť, či dohoda z 5.5.2022 (ne)mala za následok
(ne)platné odstúpenie od kúpnej zmluvy zo 6.7.2020. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti namietal, že
z obsahu spornej dohody vyplýva, že v danom prípade od kúpnej zmluvy mala odstúpiť na to zo
zákona neoprávnená predávajúca, pričom zo strany žalovaného ako výlučne oprávneného k odstúpeniu
od spornej kúpnej zmluvy nedošlo, je potrebné si uvedomiť, že v článku III. dohody z 5.5.2022 je

ustanovené, že s odstúpením od časti kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 v rozsahu sporného podielu na
predmetných nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX v k. ú. D. súhlasia obe zmluvné strany
a že od tejto zmluvy obe strany odstupujú, pričom aj zo žalobcom namietaných písomných podaní
žalovaného jednoznačne vyplýva, že on trvá tak na dohode o odstúpení od časti kúpnej zmluvy, akoaj na samotnom odstúpení od zmluvy, s ktorým súhlasil aj on, t. j. aj jeho vôľou bolo od kúpnej zmluvy
odstúpiť. Obsahom tejto dohody žalovaný v konaní nesporne preukázal, že odstúpenie od kúpnej zmluvy
medzi jej zmluvnými stranami nebolo sporné a katastrálny odbor príslušného okresného úradu preto

nepochybil, pokiaľ daný právny úkon posúdil ako jednoznačne, určite a zrozumiteľne prejavenú vôľu
a úmysel dotknutých účastníkov kúpnej zmluvy zo 6.7.2020 od tejto odstúpiť a preto nebolo pochýb,
že sporná dohoda z 5.5.2022 bola spôsobilou listinou, na základe ktorej príslušná vlastnícka zmena
v katastri nehnuteľností (obnovenie pôvodného stavu spred sporného prevodu vlastníckeho práva na
žalovaného) bola vykonaná záznamom.

36. V dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy došlo teda k obnoveniu predchádzajúcej vlastníckej
štruktúry tak, ako keby k uzavretiu kúpnej zmluvy ani nedošlo, t. j. podielovým spoluvlastníkom sporného
spoluvlastníckeho podielu opäť sa stala B. G., a teda právne postavenie žalobcu žiadnym spôsobom sa
nezhoršilo ani nijako nezmenilo, keďže tomuto rovnako, ako pred uzavretím kúpnej zmluvy zo 6.7.2020,
zostalo zachované jeho zákonné predkupné právo k spornému spoluvlastníckemu podielu a pre

prípad opätovného porušenia jeho zákonného predkupného práva vyplývajúceho z jeho podielového
spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností v budúcnosti, rovnako mu zostali zachované aj všetky
zákonné nároky vyplývajúce z jeho prípadného porušenia.

37. Zamietnutie žaloby je preto vecne správnym rozhodnutím súdu v tejto veci, a to nielen preto,

že predávajúcemu a kupujúcemu ako oprávneným účastníkom kúpnej zmluvy žalobca nemôže
brániť realizovať ich právo na odstúpenie od kúpnej zmluvy a nemohlo byť preto sporným, že
v dôsledku oprávnenými účastníkmi nespochybneného odstúpenia od zmluvy žalovaný viac už nie je
(spolu)vlastníkom sporného podielu a na základe vykonaného dokazovania prvoinštančný súd správne
mal preto za preukázaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ale aj preto, že v tomto

súdnom konaní o nahradenie prejavu vôle žalovaného ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel
v celosti žalobca ani nie je aktívne vecne legitimovaným v tomto spore. Touto otázkou súd prvej inštancie
pri svojom rozhodovaní v tejto veci sa nevysporiadal dôsledne, a to z dôvodov, ktoré budú uvedené
neskôr v tomto odôvodnení odvolacieho súdu.

38. Za skutkového stavu, že (i) v katastri nehnuteľností ako podielový spoluvlastník sporného
spoluvlastníckeho podielu spätne už je zapísaná B. G. ako predchádzajúci podielový spoluvlastník,
pričom (ii) predmetom tohto konania ani nie je určenie sporného vecného práva k spornému podielu,
pričom pre strany, resp. pre tých, ktorí ich právnymi nástupcami sa stali po právoplatnosti rozsudku,
záväzným je jedine výrok právoplatného rozsudku (§228 ods. 1 CSP), nie však aj jeho odôvodnenie,

je potrebné si uvedomiť, že ani pokiaľ by súd v tomto konaní prípadne aj prijal argumentáciu žalobcu,
t. j. vzhľadom na predmet konania jedine ako predbežnú otázku by uzavrel, že vlastníkom sporného
podielu stále je žalovaný, tento záver by nebolo možné premietnuť do zápisu v katastri nehnuteľností.
I v zmysle rozsudku NS ČR zo dňa 18.1.2006 vo veci 30 Cdo 1827/2005, ak posudzuje súd platnosť
právneho úkonu ako otázku predbežnú, rieši ju síce bez zreteľa na to, či stranou sporu (nie) sú účastníci

právneho úkonu, ale ak stranou sporu nie sú všetci účastníci právneho úkonu, zákon s riešením
(ne)platnosti právneho úkonu ako predbežnej otázky pre účastníkov právneho úkonu nespája žiadny
právny následok. Z uvedených dôvodov ani stotožnenie sa s argumentáciou žalobcu o pasívnej vecnej
legitimácii žalovaného v tomto spore by nemohlo viesť k vyhoveniu žalobe, keďže predmetom konania
z vôle žalobcu aj po získaní vedomosti o odstúpení od zmluvy zostalo „len“ nahradenie vôle žalovaného

pri uzavretí kúpnej zmluvy.

39. Podstata predkupného práva spočíva v tom, že vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec v jeho
podielovom spoluvlastníctve predať, je povinný ponúknuť ju na predaj ďalšiemu spoluvlastníkovi, a to
tomu, kto z predkupného práva je oprávnený, pričom záleží na oprávnenom, či ponuku prijme. Zákonné

predkupné právo majú všetci spoluvlastníci a ak ich, rovnako ako aj v prejednávanej veci, je viac, je
nevyhnutné, aby na výkone predkupného práva sa dohodli. Ak oprávnení spoluvlastníci na výkone
predkupného práva sa nedohodnú, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov (§148
o. z., veta druhá), pričom nič nebráni ich dohode, že spoluvlastnícky podiel odkúpi napr. aj len jeden
z nich. Predkupné právo spoluvlastníkov, ktorí podiel, resp. tú jeho ideálnu časť, ktorá by na nich

pripadla, keby zákonné právo uplatnili, vykúpiť nechcú, prirastie ostatným spoluvlastníkom, a to platí
aj v prípade, že predávajúci spoluvlastník poruší predkupné právo viacerých spoluvlastníkov a niektorí
z nich dajú najavo, že nárok z porušenia predkupného práva uplatniť nechcú; nie je pritom potrebné,
aby o neuplatnení predkupného práva bola uzavretá výslovná dohoda, postačí, keď spoluvlastník dázreteľne, hoci aj konkludentne najavo, že predkupné právo uplatniť nechce; oprávnený spoluvlastník,
ktorý svoje práva z porušenia predkupného práva neuplatní, musí však nepochybne vedieť, že toto jeho
právo porušené bolo a toto dôkazné bremeno v konaní zaťažuje žalobcu.

40. V danom prípade, a to bez ohľadu na výsledok vyriešenia namietanej neplatnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy, bolo preto nevyhnutné zaoberať sa otázkou, v akom pomere žalobca mal právo vykúpiť
sporný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/16 z celku, nakoľko tento žalovaný nadobúdateľ získal
kúpnou zmluvou porušujúcou predkupné právo nielen žalobcu, ale (v zmysle výpisu z LV č. XXX, k. ú. D.

vspisenač.l.4)ajštyrochďalšíchpodielovýchspoluvlastníkovpredmetnýchnehnuteľnostíevidovaných
napríslušnomlistevlastníctva,t.j.bolopotrebnériešiť,čižalobcaboloprávnenývykúpiť,atedadomáhať
sa urobenia ponuky od žalovaného na predaj celého nadobudnutého spoluvlastníckeho podielu pre
seba, ako to uplatňoval predmetnou žalobou alebo či tento podiel mal právo vykúpiť iba pomerne podľa
veľkosti svojho podielu.

41. V danom prípade žalobca sa domáhal vykúpenia celého prevádzaného spoluvlastníckeho podielu,
a teda sa správal tak, že mu ako oprávnenému spoluvlastníkovi, ktorý svoje právo z porušenia svojho
zákonného predkupného práva uplatnil, prirástol podiel všetkých ostatných oprávnených podielových
spoluvlastníkov, pričom ani len netvrdil, že títo svoje práva z porušenia ich zákonného predkupného
práva vôbec (ne)uplatnili, eventuálne, či vôbec čo i len konkludentne súhlasili s tým, aby ich podiel

prirástol žalobcovi. Predkupné právo oprávneného spoluvlastníka (iného než žalobcu) zaniká však
len v prípade, že ten o zamýšľanom prevode druhým spoluvlastníkom vie a dá nepochybne najavo,
že o vec nemá záujem a že s predajom súhlasí, pričom dohoda oprávnených spoluvlastníkov, že
ich predkupné právo nebude uplatnené, môže byť uzavretá ústne alebo dokonca aj konkludentne.
V prejednávanej veci žalobca pritom nepreukázal nielen dohodu oprávnených spoluvlastníkov, ktorá

by ho oprávňovala domáhať sa prevodu sporného spoluvlastníckeho podielu v celosti, ale nepreukázal
ani len vedomosť ostatných oprávnených spoluvlastníkov vôbec o tom, že ich predkupné právo bolo
porušené. Tým bol vylúčený záver jednak o existencii akejkoľvek, čo i len konkludentnej dohody
oprávnených spoluvlastníkov o výkone predkupného práva, t. j. ich dohody aj takým spôsobom a v takom
rozsahu, v akom nahradenia prejavu vôle žalovaného sa domáhal žalobca v tomto súdnom konaní

a bol preto a priori vylúčený aj záver, že by podiel ostatných oprávnených spoluvlastníkov prirástol
žalobcovi. Pre absenciu dôkazu, že žalobca tohto svojho práva v celosti sa domáha oprávnene, možno
preto len uzavrieť, že žalobca v danom prípade nepreukázal, že mu vznikol nárok na vykúpenie
spornéhospoluvlastníckehopodielu,ktorýbolpredmetomprevodumedziB.G.ažalovanýmajvrozsahu
prevyšujúcom pomernú časť podľa veľkosti jeho vlastných spoluvlastníckych podielov na prevádzaných

nehnuteľnostiach pod B1, B3 a B6 celkovo vo výške 1/2 v pomere k celku, v dôsledku čoho jeho žalobe
nemohlo byť vyhovené bez ohľadu na pasívnu vecnú legitimáciu protistrany v spore.

42. Vzhľadom na to, že súd (aj) pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle žalovaného (§229 CSP)
je viazaný žalobou a tiež je viazaný ustanovením §44 o. z., ani v prípade zistenia, že žalobca

nemá nárok na prevod sporného podielu v celosti, ale len v jeho pomernej veľkosti k veľkosti
ostatných podielových spoluvlastníkov, na podstatných náležitostiach ponuky na predaj, akou veľkosť
prevádzaného spoluvlastníckeho podielu nepochybne je, súd nemôže nič meniť, doplňovať, či
upresňovať alebo „krátiť“, pretože takýmto svojím zásahom by mohol vytvoriť stav, ktorého účinky
žalobcavyvolaťbyaninezamýšľal.Bolopretovylúčené,abytakýtoneurčitý,prípadnevponukenapredaj

(oferta) absentujúci esenciálny údaj kúpnej zmluvy medzi stranami bol napravovaný výkladom prejavu
vôle jej účastníkov v podobe prípadného vyhovenia žalobe o nahradenie prejavu vôle žalovaného len
sčasti.

43. Zo všetkých týchto dôvodov súd prvej inštancie v danej veci postupoval preto správne, keď v ponuke

na predaj absentujúci prejav vôle žalovaného takto ani nenahrádzal a žalobu ako neopodstatnenú
v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca v danom prípade nepreukázal (a ani len netvrdil), prečo
by sa nahradenia prejavu vôle žalovaného sporný spoluvlastnícky podiel ponúknuť mu na predaj
v celosti mal domáhať opodstatnene. V danom prípade dôvodom na zamietnutie žaloby bol preto
nielen nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, ktorý v dôsledku odstúpenia od kúpnej

zmluvy už nie je podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností, pretože došlo k obnoveniu
pôvodnej vlastníckej štruktúry a vlastníkom danej nehnuteľnosti sa opäť stala B. G. ako jeho
predchádzajúci podielový spoluvlastník, ale aj nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto
spore, ktorej absencia bola zároveň aj dôvodom, prečo odvolací súd v tejto veci ako bezpredmetnýmisa už nezaoberal ďalšími námietkami odvolateľa smerujúcimi k spochybneniu správnosti posúdenia
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súdom prvej inštancie.

44. Odvolacie námietky žalobcu z týchto dôvodov nemali preto vplyv na vecnú správnosť napadnutého
rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie
a tieto ani vzhľadom na odvolacím súdom doplnené ďalšie dôvody nie sú preto spôsobilé privodiť pre
odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie či už zmenou alebo zrušením napadnutého rozsudku. Z uvedených
dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v merite veci postupom podľa §387 ods.

1 a ods. 2 CSP preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o zrušení nariadeného
neodkladného opatrenia jeho uznesením z 24.9.2024.

45. Z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní o uplatnenie nároku
z porušenia jeho zákonného predkupného práva domáhať sa na žalovanom prevodu sporného
spoluvlastníckeho podielu v celosti, ktorý v konaní bol prítomný od počiatku a ktorý sa nevyhnutne musel

premietnuť do jeho výsledku zamietnutím žaloby vo veci samej ako v celom rozsahu neopodstatnenej,
nemôžu obstáť úvahy súdu prvej inštancie o dôvodnom podaní žaloby, ako ani o zamietnutí žaloby
bez zavinenia žalobcu. Uvedené nemohlo byť preto dôvodom na aplikovanie §257 CSP na rozhodnutie
otrováchkonania.Žalovanýsprávnenamietalvodvolaníprotivýrokuotrováchkonania,žekeďžežaloba
protinemubolavcelomrozsahuzamietnutá,vovecimalplnýúspechon,kýmžalobcaakojehoprocesná

protistrana v konaní bol plne neúspešným. Neobstoja preto ani úvahy súdu prvej inštancie o čiastočnom
úspechu žalobcu v konaní, a to pre jeho „úspech“ v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

46. Keďže uvedené dôvody neobstoja ako dôvody hodné osobitného zreteľa na výnimočné aplikovanie
§257 CSP na rozhodnutie o trovách konania, v danej veci je potrebné mať za to, že v konaní neboli

tvrdené, ale ani súdom inak zistené dôvody na rozhodnutie o trovách konania podľa §257 CSP. O
trovách konania bolo preto potrebné rozhodnúť podľa §255 ods. 1 CSP, t. j. podľa zásady úspechu vo
veci, pre ktorú je rozhodujúci výsledok súdneho konania ako celku bez ohľadu na prípadný čiastkový
úspech žalobcu napr. s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v rámci konania vo veci
samej. Z hľadiska zásad ovládajúcich rozhodovanie o trovách konania v civilnom sporovom konaní

rozhodujúcim je výsledok konania z hľadiska podanej žaloby (§255 a nasl. CSP), a nie čiastkový úspech
sporovej strany s jej jednotlivými úkonmi procesného útoku, či procesnej obrany v spore. Aj to je
dôvodom, pre ktorý o nároku na náhradu trov konania sa rozhoduje až v rozhodnutí, ktorým konanie sa
končí (§262 ods. 1 CSP), a nie už skôr v priebehu súdneho konania v prípade akéhokoľvek čiastočného
úspechu ktorejkoľvek strany v spore napr. s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z týchto

dôvodov odvolací súd pre plný úspech žalovaného v konaní postupom podľa §388 CSP na jeho
odvolanie pre neho nepriaznivý napadnutý výrok o trovách prvoinštančného konania zmenil tak, ako je
to uvedené v enunciáte tohto rozsudku (§255 ods. 1 CSP).

47. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1

CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu (§255 ods. 1 CSP) a vo veci plne úspešnému žalovanému priznal preto nárok na plnú náhradu
trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Vzhľadom na okolnosti prípadu najmä na strane
žalobcu, ktorého žaloba trpí nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie v spore odvolací súd nevzhliadol

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by o trovách konania mohol rozhodnúť aplikovaním §257
CSP čo i len sčasti v prospech neúspešného žalobcu.

48. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo
od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť

zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).