Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2025

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/28/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824010451
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2025:3824010451.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 21.

januára 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., okres Prievidza, trvalý pobyt Nováky, okres Prievidza,

je vinný, že

hocimuzoZákonaorodinevyplývapovinnosťstaraťsaovýživusvojhosynaD.E.apredbežnouotázkou
mu podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku bola určená vyživovacia povinnosť za obdobie od 18.10.20217
do 30.04.2018 vo výške 50 eur mesačne a rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi č. 13P/1/20218-46
zo dňa 25.4.2018, vykonateľným dňa 16.05.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.06.2018, bol
zaviazaný platiť výživné na syna D. vo výške 50 eur matke dieťaťa F. E. mesačne vždy do posledného
dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od 18.10.2017, plneniu tejto povinnosti sa v Novákoch ako i všade

tam, kde sa nachádzal, úmyselne vyhýbal v období od 18.10.2017 do 18.7.2018 a od 18.10.2018
doposiaľ, tým, že hoci vo výkone trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, kde bol od 18.08.2017 až do
18.10.2018, pracoval a mal príjem, vyživovaciu povinnosť si nahlásil až 30.05.2018 a tlačivo odoslal až
18.07.2018,vovýkonetrestuodňatiaslobodyvIlave,kdebolvobdobíod23.03.2021do23.03.2023,kde
tiež pracoval, mal príjem, vyživovaciu povinnosť si nahlásil, prevzal tlačivo na nahlásenie vyživovacej
povinnosti, ale tlačivo neodoslal, i keď bol na následky neplnenia vyživovacej povinnosti opakovane
poučený, následne hoci bol nezamestnaný sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce ako uchádzač
o zamestnanie, čím si obmedzil možnosť mať príjem a zostal dlhovať F. E. za obdobie od 18.10.2017

doposiaľ, okrem uhradeného výživného vo výške 619,57 eur, sumu vo výške 3.552,97 eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti

vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, v spojení s

§ 138 písm. b) Trestného zákona.Za to sa
o d s u d z u j e :

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 19 (devätnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré vo svojom závere zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku konal
v neprítomnosti obžalovaného, vypočul obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný), vypočul svedkyňu

poškodenú F. E., oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že má v roku 2018 určenú vyživovaciu povinnosť. Výživné platil len v čase,
keď bol vo výkone trestu odňatia slobody, prečo výživné neplatil, sa však vyjadriť nevedel. Keď bol na
slobode, aj pracoval, no viedol, ako sa hovorí, kadejaký život. Tak sa to u neho ťahalo až do výkonu

trestu v roku 2021. Je pravdou to, čo je uvedené v obžalobe, prečo neposlal potrebné tlačivo z výkonu
trestu, nevedel objasniť, zrejme pre jeho ľahostajnosť. Keď už mal súdom určené výživné, tlačivo poslal
poškodenej na adresu jej rodičov. Nebol evidovaný na úrade práce. Zbieral farebné kovy, robil rôzne
pomocné práce na smetisku v Novákoch, tam si zarobí tak 20-50 eur týždenne, no na riadny pracovný
pomer nebol nikdy zamestnaný. Robil aj na rôznych stavbách, opäť len „fušky“. Mal aj rôzne exekúcie,

to bol aj dôvod, prečo sa nezamestnával, aby mu nestrhávali zo mzdy, vybavil si osobný bankrot. Má
prebehnúť dedičské konanie po jeho matke, mal by zdediť pozemky, ornú pôdu, je v rokovaní o ich
odpredaji a zo získaných peňazí by chcel uhradiť zameškané výživné. Za tým účelom i súd požiadal
o určenie primeranej doby a odročenie pojednávania, čomu súd vyhovel. Napriek tejto skutočnosti
obžalovaný neuhradil zameškané výživné a ani nepredložil súdu žiadne dôkazy preukazujúce, že je

vlastníkom nejakej nehnuteľnosti a jedná o jej odpredaji.

SvedkyňaF.E.vosvojejvýpovedipotvrdila,žeobžalovanýmánasynaD.určenúrozsudkom13P/1/2018
vyživovaciu povinnosť vo výške 50 eur, vždy do posledného dňa v mesiaci. Na súdnom pojednávaní
ohľadne výživného obžalovaný nebol. Keď bol vo výkone trestu, oznámil jej to, poslal k jej rodičom aj

príslušné tlačivo. Syn chodí do 9. ročníka základnej školy. Nevedela sa vyjadriť, prečo výživné na syna
neplatí, poslal jej asi 9 eur. Neuhradil jej zameškané výživné ani od pojednávania dňa 12.11.2024 do
21.1.2025. Obžalovaný sa so synom vôbec nestretáva.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, predovšetkým úradným záznamom (č.l. 7), z ktorého vyplýva,

že orgány činné v trestnom konaní, riešiac predbežnú otázku podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku
určenia výšky vyživovacej povinnosti obžalovaného na syna v ten ktorý mesiac, stanovili za obdobie
od 18.10.2017 do 30.4.2018 výšku mesačného výživného na sumu 50 eur (s takto určenou výškou
výživného sa stotožnil pri svojom rozhodnutí i súd), rodným listom syna (č.l. 11), rozsudkom (č.l.
12-14), z ktorého vyplýva, že vyživovacia povinnosť obžalovaného na syna D. bola určená rozsudkom

Okresného súdu v Prievidzi č. 13P/1/20218-46 zo dňa 25.4.2018, vykonateľným dňa 16.5.2018, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 2.6.2018, a bola vo výške 50 eur k rukám matky dieťaťa F. E. mesačne,
vždy do posledného dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od 18.10.2017. Potvrdeniami o návšteve
školy (č.l. 27). Správami (č.l. 29-30, 38, 45-46), z ktorých vyplýva, že obžalovaný nebol v rozhodnom
obdobípoberateľomdávokvhmotnejnúdzi,inýchdávoksociálnehodôchodkovéhozabezpečenia,nebol

evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Obžalovaný nie je vlastníkom nehnuteľnosti, správa na č.l.
48-49. Správami na č.l. 56-71, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody
18.8.2017 do 18.10.2018, vo výkone trestu odňatia slobody pracoval a mal z danej práce aj príjem, až
pri pohovore dňa 30.5.2018 nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť na syna, kedy si i prebral žiadosť na
vykonanie zrážok z odmeny, bol aj riadne poučený. Žiadosť na nezaopatrené dieťa poslal na adresu

matky dieťaťa F. E. dňa 18.7.2018.Vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, no predovšetkým na výpoveď poškodenej ako i
oboznámené listinné dôkazy mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období

dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - po dlhší čas, pretože plneniu tejto povinnosti sa v Novákoch ako i všade tam, kde
sa nachádzal, úmyselne vyhýbal v období od 18.10.2017 do 18.7.2018 a od 18.10.2018 doposiaľ, tým,
že hoci vo výkone trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, kde bol od 18.8.2017 až do 18.10.2018,
pracoval a mal príjem, vyživovaciu povinnosť si nahlásil až 30.5.2018 a tlačivo odoslal až 18.7.2018, vo

výkone trestu odňatia slobody v Ilave, kde bol v období od 23.3.2021 do 23.3.2023, kde tiež pracoval,
mal príjem, vyživovaciu povinnosť si nahlásil, prevzal tlačivo na nahlásenie vyživovacej povinnosti, ale
tlačivo neodoslal, i keď bol na následky neplnenia vyživovacej povinnosti opakovane poučený, následne
hoci bol nezamestnaný, sa nezaevidoval na príslušnom úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, čím
si obmedzil možnosť mať príjem a zostal dlhovať F. E. za obdobie od 18.10.2017 doposiaľ výživné vo
výške 3.552,97 eur. Týmto svojím konaním potom má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že

vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy, jednotlivo a súhrnne, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej
naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3
písm. b) Trestného zákona.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k

deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie
podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,

potrebnýchnauspokojeniepotriebmaloletéhodieťaťa.Obžalovanýsvojímkonanímporušiltentozáujem
spoločnosti.

Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami na osobu obžalovaného, z ktorých
vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutkov 6-

krát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 78-79, pre inú trestnú činnosť prevažne majetkového
charakteru, naposledy rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/23/22 zo dňa 10.5.2023, pre
prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, a bolo mu
upustené od uloženia súhrnného trestu, vzhľadom na trest, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Prievidza sp. zn. 2T/63/21 zo dňa 22.9.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 23To/93/2021, ktorým bol uznaný vinným zo zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, trest vykonal 23.3.2023. Obžalovaný pred spáchaním
danej trestnej činnosti bol postihnutý za dva priestupky, správa z ústrednej evidencie priestupkov na č.l.
77. V mieste bydliska sú o ňom známe evidenčné údaje - správa o povesti na č.l. 76.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34
ods. 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho
následok, obžalovanému súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona,
vzhliadol u obžalovaného však jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona,

pretože mu priznal priťažujúcu okolnosť, že už bol za trestný čin odsúdený, teda u obžalovaného pri
ukladaní trestu použil ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obžalovaného,
jeho pomery, možnosť nápravy, zohľadniac predovšetkým dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti,
zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, a pri zohľadnení
všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu

obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody v prvej
polovici trestnej sadzby, teda trest v trvaní 19 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný bol v
posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ho na výkon tohto trestu odňatia slobody v
zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňomstráženia. Súd dospel k názoru, že je potrebné už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovaného
trestom nepodmienečným, pretože je nesporné, že ide o osobu, ktorá sa v minulosti dopustila trestnej
činnosti, ide o páchateľa, ktorý nemal snahu aspoň dodatočne svoju vyživovaciu povinnosť si splniť,

postoj obžalovaného. Súd pre uloženie iného alternatívneho trestu u obžalovaného nemal splnené
zákonné podmienky. Potom je súd názoru, že trest uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel
trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie.

Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehote15(pätnásť)dníododňa vyhlásenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.