Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/49/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100887
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100887.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: NICOL ONE, s.r.o., so sídlom Gorkého 10, 811
01 Bratislava, IČO: 36 344 338, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrej Jaroš, spol. s
r.o., so sídlom Námestie sv. Anny 361/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 839 132, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102539331/2024 zo dňa 04.09.2024, o návrhu

žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.10.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102539331/2024 zo dňa 04.09.2024, ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101329581/2024 zo dňa 06.05.2024, ktorým

prvostupňový orgán podľa § 50 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“),
z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti
uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými
ťažkosťami, uložil žalobcovi na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2023, povinnosť zložiť peňažnú sumu 11 040 EUR.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a)zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“).
Návrh odôvodnil tým, že odkladný účinok správnej žaloby sa týka splnenia povinnosti vyplývajúcej z
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí, v ktorých bola žalobcovi uložená povinnosť zložiť peňažnú
sumu vo výške 11 040 EUR, čo je veľmi vysoká finančná čiastka, ktorou žalobca nedisponuje. Keďže

napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť,
predmetné rozhodnutia predstavujú exekučné tituly, na podklade ktorých môže byť voči žalobcovi a
jeho majetku začatá daňová exekúcia. Takýto výkon daňovej exekúcie by celkom jednoznačne mohol
spôsobiť v majetkovej sfére žalobcu značnú hospodársku a finančnú škodu, ktorá by mohla viesť až
k ekonomickej likvidácii žalobcu. Ak by správny súd vyhovel tejto správnej žalobe, takýto negatívny
následok na podnikateľskú činnosť žalobcu by bol neakceptovateľný. Žalobca tiež uviedol, že priznanie

odkladného účinku tejto správnej žalobe nie je v žiadnom prípade v rozpore s verejným záujmom. Z
tohto pohľadu sa preto javí ako správne, účelné a nevyhnutné, aby správny súd uznesením priznal
tejto správnej žalobe odkladný účinok, aby sa potenciálne predišlo vzniku finančnej škody na majetku
žalobcu.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 21.02.2025

a uviedol, že rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia bolo v prípade žalobcu exekučným titulom na
začatie daňového exekučného konania. Rozhodnutím č. 103231894/2024 zo dňa 11.11.2024 správcadane podľa § 96 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku zastavil daňové exekučné konanie začaté
rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101337861/2024 zo dňa 06.05.2024, v ktorom sa vymáhalo od
žalobcu zaplatenie peňažného plnenia vo výške 11 040 EUR, nakoľko v priebehu daňového exekučného

konania bolo ku dňu 07.11.2024 vymáhané peňažné plnenie vyrovnané v plnom rozsahu. Na záver
žalovaný uviedol, že nepriznaním odkladného účinku nehrozí žalobcovi nenapraviteľný účinok, ani iná
závažná ujma.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať

správnej žalobe odkladný účinok,
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že

takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

8. Správny súd v prvom rade považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v súlade s ustálenou rozhodovacou
praxou rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo

výnimočných situáciách. Toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny
súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej v rámci správneho súdneho konania prelamuje
právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom
zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje
na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Rozhodnutie

správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre
mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP. V
tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného

účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti
podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto
„čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie
odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie
dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba

závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom
celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti
odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí
byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí maťzávažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej
osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo
v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym

orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje
najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku
krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“

9. Tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný
následok, je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom
domáha. Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s
výkonom napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň
musí ísť o následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako
ju zákonodarca expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa

očakávauvedeniekonkrétnycharelevantnýchtvrdeníarozvedenie,včomkonkrétnepotenciálnuhrozbu
závažnej ujmy (iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný
následok) má a súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj
keď žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa
osvedčenie,ževýkonomnapadnutéhorozhodnutiaurčitázávažnáujmareálneaaktuálnehrozí.Tvrdené

dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny
súd osobitne akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

10. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil

skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými
právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná
hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom
návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok hrozí.
Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k

záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok
závažnú ujmu na strane žalobcu. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok
len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len
všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je
možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy

skutočne hrozí.

11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca podložil jeho hypotetickými úvahami o možných
následkoch, t. j. o možnosti začatia daňovej exekúcie na majetok žalobcu. Zároveň svoj návrh
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý

však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými okolnosťami. Koncepcia odkladného účinku však
predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená,
pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom
rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie

účinku právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie
stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy
bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená
– v prípade právnickej osoby – jej majetková a finančná situácia. Správny súd zastáva názor, že
hrozba samotnej daňovej exekúcie sama o sebe nie je zákonným dôvodom pre priznanie odkladného

účinku správnej žalobe. V prípade každého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia na plnenie,
nevynímajúcrozhodnutiadaňovýchorgánov,nastupujemožnosťjehovymoženia,pokiaľpovinnýsubjekt
nesplní uloženú povinnosť dobrovoľne sám. Niet pochýb o tom, že akákoľvek exekúcia sa dotkne
majetkovej sféry povinného subjektu. Pokiaľ by samotný výkon rozhodnutia (exekúcia) mala byť hrozbou
finančnej škody akú predpokladá ustanovenie § 185 písm. a) SSP, čo je v prípade rozhodnutí na

peňažné plnenie zákonný dôsledok vykonateľnosti, potom by bolo namieste spájať s podaním správnej
žaloby proti takémuto rozhodnutiu odkladný účinok ex lege, ako je tomu napríklad v azylových veciach.
Zákonodarca to však takto neupravil. Relevantnou skutočnosťou je teda len osvedčenie zákonom
predpokladaných dôsledkov, ktoré by mohli nastať v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutéhorozhodnutia, avšak samotná hrozba daňovej exekúcie takýmto dôvodom nie je. Navyše z vyjadrenia
žalovaného ako aj z predloženého administratívneho spisu správny súd zistil, že v danej veci bolo
začaté daňové exekučné konanie, a to rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. 101337861/2024 zo

dňa 06.05.2024, v ktorom sa vymáhalo od žalobcu zaplatenie peňažného plnenia vo výške 11 040 EUR,
avšak rozhodnutím č. 103231894/2024 zo dňa 11.11.2024 správca dane podľa § 96 ods. 1 písm. f)
Daňového poriadku toto daňové exekučné konanie zastavil, keďže v priebehu daňového exekučného
konania bolo ku dňu 07.11.2024 vymáhané peňažné plnenie vyrovnané v plnom rozsahu.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v
§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou
napadnutého rozhodnutia mu hrozí značná finančná škoda. Správny súd zohľadnil aj výšku peňažnej
povinnosti uloženú napadnutým rozhodnutím. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neuviedol
žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutia žalovaného by

mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú finančnú škodu,
či nenapraviteľný následok.

13. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a
nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že

nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR
sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16
zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na
priznanieodkladnéhoúčinku.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujeajnazáveryuzneseniaÚstavného
súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa 03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z

dostatočného vymedzenia konkrétneho dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho
súdu a rozsah jeho odôvodnenia.

14. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

15. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí ním
tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe,
a preto žalobcov návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

16. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).