Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/18/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3523010105
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Eliaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3523010105.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Eliáša a sudcov JUDr.

Mariána Dunčka a JUDr. Milana Straku, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar.
XX.XX.XXXX v Myjave, trvale bytom C., t. č. vo výkone väzby v ÚVV Leopoldov, pre zločin sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. g)
Trestného zákona a iné na verejnom zasadnutí dňa 11.3.2025 prejednal odvolanie obžalovaného A. B.
proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. NM-15T/19/2023 zo dňa 10.1.2025 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý rozsudok
v celom výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Na podklade § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný A. B.

o d s u d z u j e

podľa § 201 ods. 2 , § 38 ods. 2, ods. 3 a § 41 ods. 1 Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z.z.
na trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a
r a ď u j e do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-15T/19/2023 zo dňa 10.1.2025 bol obžalovaný A.
B. podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom doručenej Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa
06.03.2023, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a Trestného
zákona v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona a prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), písm. c),
ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom
skutkovom základe, že

„od presne nezisteného času a dňa, približne od obdobia jarných mesiacov roku 2022 až doposiaľ v
C., ako aj na ďalších presne nezistených miestach, kontaktoval prostredníctvom sociálnych sietí mal.
B. D., nar. XX.XX.XXXX, kde zväčša vystupoval pod rôznymi pseudonymami postáv z literárneho diela

D. E., ako aj pod ženskými menami „Aurelia“, „Alenka“, ktoré názvy profilov sám obvinený vymýšľal
a zároveň tieto profily spravoval a zabezpečoval premazanie napísaných správ nielen u seba ale aj u
maloletého, ďalej vyhľadával osobný kontakt s maloletým B. D., nar. XX.XX.XXXX, prípadne sa tohto
snažil kontaktovať prostredníctvom iných ďalších maloletých osôb, a to pod zámienkou prisľúbeniamateriálnych darov, v mesiaci máj 2022 presne nezisteného dňa lákal maloletého na dvojdňový pobyt v
meste Trnava s prespaním v presne nezistenom hoteli, ďalej spoločne s mal. B. D., nar. XX.XX.XXXX,
navštevoval počas letných mesiacov nielen miestne letné kúpalisko a plaváreň, ale aj v mesta Senica a

Brezová pod Bradlom, ďalej si maloletého vodil do izby ubytovne „Dolina“ v Brezovej pod Bradlom, kde
v tom čase obvinený býval, a to bez akejkoľvek vedomosti a súhlasu zákonného zástupcu maloletého,
pričom toto správanie obvineného smerom k maloletému vyvrcholilo dňa 04.08.2022, a to tak, že
maloletý opakovane bez súhlasu zákonného zástupcu v ranných hodinách v čase asi o 09.00 hod.
opustil miesto terajšieho prechodného pobytu v meste Myjava a v prítomnosti obvineného strávil dobu

takmer10hodín,pričompočastohtosanachádzalinaodľahlýchmiestachmestaMyjavaaareálubývalej
Armatúrky Myjava, hrali bližšie nešpecifikované hry, polievali sa vodou z hadice, na čo sa po uplynutí
uvedeného času vrátil maloletý v čase približne o 18.45 hod. domov, bol rozrušený, plakal, a sám im
nakoniec po predchádzajúcich klamstvách uviedol, že čas strávil „s ujom“, s ktorým hrali hry schovaní
v „diere“ a ktorý ho utvrdzoval v tom, že ho ľúbi, objímal ho, hovoril mu, že je pekný, pričom v čase
takých stretnutí vyžiadaných obvineným bez súhlasu zákonného zástupcu dával maloletému niekedy

pusu na líce a sľuboval mu, že keď budú kamaráti, tak mu bude kupovať rôzne veci, obvinený aj napriek
nesúhlasu zákonného zástupcu maloletého vyhľadával jeho osobnú blízkosť tak, že mu neustále písal
alebo volal prostredníctvom rôznych sociálnych sietí, ako to urobil aj dňa 11.08.2022 v čase o 21.16
hod. prostredníctvom sociálnej siete Facebook pod menom „Aurelia“, kedy napísal maloletému D. H.
„synacik. Ľubim ta veľmi aaach j viem. Ze. Ma. Nenávidíš ale ja ťa. Lubim“, inokedy zasa písal „ľúbim

ťa, chýbaš mi, milujem ťa, plačem za tebou“, pričom uvedený obsah bol vždy určený pre maloletého
B. D., s doplnením vyobrazenia rôznych emotikonov, dňa 24.09.2022 v čase asi o 18.00 hod. sa snažil
opakovane, asi 20 krát, nadviazať komunikáciu prostredníctvom videohovoru s mal. B. D., čo sa mu
však nepodarilo a nakoniec obvinený zaslal smerom k maloletému správu v znení „Prečo nepíšeš?“, aj
napriek nevôli zákonného zástupcu obvinený maloletého D. H. kontaktoval často prostredníctvom inej

tretej maloletej osoby, a približne posledné dva týždne mesiaca september 2022 komunikoval obvinený
s maloletým D. H. prostredníctvom sociálnej siete Instagram pod menami „Alenka“ a „Laura“ cez mobilný
telefón mal. F. B., ktorého rôznymi spôsobmi navádzal, aby mu dal maloletého B. D. k telefónu alebo
aby počas školských prestávok vyšiel von aj s maloletým B. D., teda okrem toho, že obvinený A. B.
maloletého opakovane kontaktoval a manipuloval, pohyboval sa aj v miestach, na ktorých sa maloletý

obvykle nachádzal, a to v okolí A. G. H. C., ktorú maloletý navštevuje, aby si udržal pozornosť maloletého
a postavil sa v jeho očiach na piedestál a získal tak jeho maximálnu dôveru, pričom ho utvrdzoval v
tom, že ani jeho vlastná matka nie je jeho matkou a emocionálne pôsobenie na maloletého utvrdzoval
príležitostným dotýkaním sa ho tak, že ho pohladkal alebo pobozkal,“ pretože skutok nie je trestným
činom.

Tým istým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo spáchania v bode 1 až 3
pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z., v bodoch 1 a 2 v jednočinnom súbehu so zločinomom
sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024

Z. z. s poukazom na § 138 písm. g) Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. a v bode 1 v
jednočinnom súbehu s pokračovacím zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. na tom skutkovom základe, že

„1/ od presne nezisteného času v mesiacoch jún 2022 až september 2022 v neprítomnosti iných

osôb využil nezrelosť osobnosti maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX, žiaka so zníženým intelektom
do pásma mentálnej retardácie, navštevujúceho 6. ročník, variant A, Spojenej školy v Myjave, na
uspokojenie svojich sexuálnych potrieb, vediac o jeho veku a rozumovej vyspelosti, tým spôsobom, že
na povale bývalého, opusteného, Stredného odborného učilišťa na ulici Novomestská v Myjave vyzliekal
maloletémunohaviceprotijehovôli, chytalnahételomaloletéhozanohy,vnútornústranustehien,penis,

zadok a hrudník, vyzliekal ho donaha, jeho nahé telo fotografoval na svoj mobilný telefón, dával si penis
maloletého do úst, bozkával ho na pery a po celom nahom tele, žiadal od maloletého, aby mu chytal
penis a dal si ho do úst, chytal penis maloletého do svojej ruky, ktorou pohyboval na hor a nadol, pred
maloletým sa vyzliekal donaha a pri pohľade na neho masturboval až do výronu semena, hovoril ako
ho ľúbi, pod zámienkou hry "pravda a odvaha" zadával maloletému rôzne sexuálne úlohy, ako napríklad

pobozkať obvineného na pery, chytiť penis obvineného alebo si dať penis obvineného do úst, pokúsil sa
strčiťsvojpenisdoanálnehootvorumaloletého,čosinahrával,avšakmaloletýsatomutopokusuubránil,
2/ od presne nezisteného času v mesiacoch jún 2022 až september 2022 v neprítomnosti iných osôb
využil nezrelosť osobnosti maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX, žiaka so zníženým intelektom do pásmamentálnej retardácie, navštevujúceho 6. ročník, variant A, Spojenej školy v Myjave, na uspokojenie
svojich sexuálnych potrieb, vediac o jeho veku a rozumovej vyspelosti, tým spôsobom, že na presne
nestotožnenom mieste v lese v meste Myjava sa obžalovaný vyzliekal pred maloletým a chcel, aby ho

maloletý chytal za penis, čo však maloletý nespravil, tiež sa pred maloletým vyzliekal donaha a pri
pohľade na neho masturboval až do výronu semena,
3/ od presne nezisteného času v mesiacoch jún 2022 až september 2022 v neprítomnosti iných osôb
využil nezrelosť osobnosti maloletého B. D., nar. XX.XX.XXXX, žiaka so zníženým intelektom do pásma
mentálnej retardácie, navštevujúceho 6. ročník, variant A, Spojenej školy v Myjave, na uspokojenie

svojich sexuálnych potrieb, vediac o jeho veku a rozumovej vyspelosti, tým spôsobom, že v ubytovni
Areál Dolina na adrese A. X H. I. E. I. maloletého obchytkával a chcel sa na maloletom sexuálne
uspokojiťtýmspôsobom,žesamaloletýaobžalovanývyzlečúdonahaaobžalovanýchcelodmaloletého
sex, k čomu však pre nesúhlas maloletého nedošlo, pričom počas uvedeného obdobia maloletému
hovoril, že ho ľúbi, a súčasne premyslene a vopred vytváral podmienky na úspešné dokonanie a zakrytie
páchanej trestnej činnosti, aby bol maloletý na neho citovo naviazaný, a to každodenným stretávaním

sa a kontaktovaním ho z rôznych účtov na sociálnych sieťach, kupovaním rôznych vecí (oblečenie,
topánky), vytváraním legiend o tom, ako ho nemá nikto rád, ako ho nemá rada vlastná matka, ktorá ani
nie je jeho skutočnou matkou a preto je potrebné, aby sa matka maloletého ani nikto iný nedozvedel o
ich vzťahu a veciach, ktoré robia“.
Za to bol odsúdený podľa § 201 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3, § 41 ods.

1 Trestného zákona v znení zákona 40/2024 Z.z na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 10 (desať) rokov a 6 (šesť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona v znení zákona č. 40/2024 Z.z. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci,
a to: Sony Xperia Iphone 12 bielej farby, SN: FFXG35M70F0Y, IME11: 355238415324778, IME12:
355238415602918, s poškodeným displejom, v obale čiernej farby a SIM č. 8936304420121675599F.

Súčasne podľa § 73 ods. 2 písm. b) Trestného zákona bolo obžalovanému uložené ochranné

sexuologické liečenie ústavnou formou.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol v celosti právoplatnosť, pretože obžalovaný s
obhajcami podali odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku proti
výroku o vine a výrokom o trestoch a ochrannom liečení.

Obhajca C. C. J., E. v písomných dôvodoch odvolania poukázal na výrokovú časť rozsudku okresného
súdu a ďalej uviedol nasledovne :

„Okresný súd Trenčín vyhlásil dňa 10.1.2025 Rozsudok č. NM- 15T 19/2023 - 1239, ktorým

obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) TP oslobodil pre skutok právne kvalifikovaný ako
prečin sexuálneho zneužívania podľa § 201a TZ v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy
mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) TZ a prečinom nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods.
1 písm. b), písm. c), ods. 2 písm. a) TZ s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) TZ, zároveň ktorým súd
uznal obžalovaného za vinného zo skutkov tu uvedených:

- v bode 1 až 3 vydal úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým,
že ju zvádzal k nemravnému životu,
- v bode 1 a 2 osobu mladšiu ako pätnásť rokov iným spôsobom sexuálne zneužil a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania - využitím tiesne a neskúsenosti,
- v bode 1 využil a získal dieťa na výrobu detskej pornografie a čin spáchal na dieťati mladšom ako

dvanásť rokov,
čím v bode 1 až 3 obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty pokračovacieho prečinu ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) TZ, v bodoch 1 a 2 v jednočinnom súbehu so
zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, 2 písm. a) TZ a v bode lv jednočinnom súbehu so
zločinom výroby detskej pornografie podľa § 368 ods. 1, 2 písm. a) TZ, za čo obžalovaného odsúdil na

TOS v trvaní 10 rokov a 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon TOS so stredným
stupňomstráženia.Zároveňobžalovanémuuložilochrannésexuologickéliečenieústavnouformou.Proti
vyššieuvedenémurozsudkupodalobžalovanýbezprostrednepojehovyhlásenídozápisnicezhlavnéhopojednávania odvolanie v prospech obžalovaného proti výrokom vyhláseného rozsudku, ktoré dopĺňame
nasledovne:
Odvolanie obžalovaného smeruje proti:

- výroku o vine,
- výroku o treste,
- výroku o uložení ochranného opatrenia.
-
Odvolanie nesmeruje proti oslobodzujúcemu výroku.

Obhajca je povinný plniť pokyny klienta, a to bez ohľadu na názor obhajcu na vec. Z tohto dôvodu
dopĺňam odvolanie obžalovaného nasledovne:

II.
1. Oslobodzujúci výrok považujem za vecne správny.
2. Obžalovaný vinu popiera a tvrdí, že sa skutku nedopustil.

3. Jediným priamym dôkazom v neprospech obžalovaného je výpoveď mal. D. H. Žiaden iný priamy
dôkaz v neprospech obžalovaného nebol súdom vykonaný.
4. Obžalovaný trvá na tom, že samotná výpoveď maloletého je nepravdivá. Maloletý od počiatku
vyšetrovania nevypovedal vôbec, až po niekoľkých mesiacoch začal rozprávať, t. j. až potom ako bol
ovplyvnenýokolím,pričomobžalovanýpredpokladá,žetohtoovplyvnilajehomatka,prípadneinéosoby.

Obžalovaný nikdy maloletému nijako neublížil.

5. Obžalovaný má za to, že výpoveď maloletého spolu s ďalšími nepriamymi dôkazmi netvorí ucelenú
reťaz, na základe ktorej by súd mohol obžalovaného uznať za vinného nad odôvodnenú pochybnosť.
Obžaloba trpí dôkaznou núdzou, pre ktorú výrok o vine nemôže obstáť.

6.Obžalovanýsimaloletéhofotil,avšaklenjehotvár,ktorúkreslil,anikdysinefotiljehonahételo.Výroba
detskej pornografie je postavená len výlučne na výpovedi maloletého. Žiadny ďalší dôkaz nepodporuje
výrok o vine o tomto skutku. Súd žiaden iný dôkaz nevykonal. Samotné tvrdenie maloletého nie je
dostačujúcim k tomu, aby bol obžalovaný uznaný za vinného zo zločinu výroby detskej pornografie.

Obžaloba nepredložila žiadnu fotografiu,, obžalobu z tohto zločinu postavila na tvrdení maloletého. Môže
osoba, ktorá je fotená, vedieť ktorú časť fotograf zachytáva, maloletý fotografie ani nevidel. Obžalovaný
trvá na tom, že fotil tvár maloletého, ktorú následne kreslil.

7. Obžalovaný sa podľa jeho tvrdenia nikdy nedopustil na maloletom sexuálneho násilia. Aj napriek

tomu uvádzam nasledovné v spojitosti s trestným činom ohrozovania mravnej výchovy mládeže: Ak
niekto pácha zločin sexuálneho zneužívania, ktorého objektom je ochrana zdravej výchovy a vývinu
(duševného) maloletých osôb, tak určite týmto neprispieva k mravnej výchove maloletej osoby. K tomu
aj trestné sadzby za tento zločin v porovnaní s týmto prečinom. Nemalo by byť spáchanie prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže konzumované zločinom sexuálneho zneužívania (viem, že čo do

trestu to nerobí žiaden rozdiel, ale z pohľadu praxe to je zaujímavé)? Zároveň si nemyslím, že je vhodné
rozdeliť skutky na drobné a povedať toto je len prečin a toto zase už zločin sexuálneho zneužívania,
keď úmysel páchateľa smeruje stále k zločinu a pokrýva všetky čiastkové útoky, každý čiastkový útok,
ktorým si páchateľ robí priestor na dokonanie zločinu. Zároveň tak „vyhonenie“ považovať za prečin v
kontexte páchaného zločinu nepovažujem za správne.

Rozsudok sa opiera výlučne o výpoveď maloletého svedka, ktorá nebola dostatočne podložená inými
dôkazmi. Vina obžalovaného musí byť preukázaná nad akúkoľvek rozumnú pochybnosť, čo v tomto
prípade nebolo splnené. Jediný dôkaz - výpoveď maloletého svedka - bez ďalšej verifikácie a podpory
inými objektívnymi dôkazmi nie je postačujúci na uznanie viny.

Maloletý svedok je osobou vo vývojovom štádiu, ktorá môže byť ovplyvnená rôznymi faktormi. Súd sa
mal dôkladnejšie zaoberať spoľahlivosťou tejto výpovede a zvážiť jej hodnovernosť v kontexte ďalších
okolností prípadu.

Súd nevyhodnotil všetky dôkazy rovnocenne. Nezohľadnil skutočnosti, ktoré by mohli byť v prospech

obžalovaného.
Ak existujú pochybnosti o vine obžalovaného, mali byť tieto pochybnosti vyložené v prospech
obžalovaného. V tomto prípade existujú pochybnosti o hodnovernosti jediného dôkazu, teda výpovede
poškodeného, na ktorom rozsudok stojí.Na základe vyššie uvedených skutočností má obžalovaný za to, že skutky, pre ktoré je vedené trestné
stíhanie, sa nestali (tak ako je v skutkových vetách uvedené).

Podľa názoru obžalovaného by mal súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní prihliadať na celý obsah
spisu a nie sa bez ďalšieho stotožniť len s dôkazmi preukazujúcimi vinu obžalovaného, vysporiadať sa
s dôveryhodnosťou svedeckých výpovedí poškodeného a svedkov, a to tak, aby neboli pochybnosti o
úplnosti skutkových zistení a o ich správnosti. Za týmto účelom zároveň vykonať ďalšie dokazovanie.

Zároveňposúdiť,čiobžalovanýakopsychiatrickýpacientjespôsobilývnímaťvýznamtrestnéhokonania.

Obžalovaný zároveň považuje uložený trest za neprimeraný, k čomu sa vyjadrí bližšie na verejnom
zasadnutí o odvolaní.

V ďalšom sa pridržiavam a poukazujem na skutočnosti uvedené v záverečnej reči obhajcu a
obžalovaného - vrátane ním podaného odvolania.

III.
Na základe vyššie uvedených skutočností si obžalovaný dovoľuje odvolaciemu súdu zdvorilo navrhnúť,

aby podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a e) TP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil (vo
všetkých výrokoch) 1. a podľa § 322 ods. 3 TP sám vo veci rozsudkom rozhodol tak, že súd oslobodzuje
obžalovaného spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že sa skutky stali, skutky nemôžu byť trestným
činom a teda ich nespáchal obžalovaný (§ 285 písm. a), b), a c) TP). alebo, a podľa § 322 ods. 1 TP
vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.“

Obhajca obžalovaného C. F. K. v písomných dôvodoch odvolania poukázal na výrokovú časť rozsudku
okresného súdu a ďalej uviedol nasledovne :

„Ad 1) Náhradný obhajca podáva odvolanie predovšetkým z opatrnosti a subsidiárne k odvolaniu

obžalovaného a jeho obhajcu, v súlade s ich vyjadreniami na hlavných pojednávaniach.

Ad 2) Pridržiavam sa všetkých svojich skorších vyjadrení aj skutočností uvedených na jednotlivých
hlavných pojednávaniach. Namietam svoju nevinu a to, že všetky vykonané dôkazy boli nesprávne
interpretované v môj neprospech. Na skutočnosti, ktoré som namietal v prvostupňovom konaní na svoju

obranu, nebolo v rozsudku prihliadnuté, čo považujem za nesprávne vyhodnotenie všetkých skutočností
v ich súhrnných súvislostiach.

Ad 3) Uložený trest 10 rokov a 6 mesiacov považujem za neprimerane prísny a nezákonný pretože
sa cítim nevinný. Namietam, že moje predchádzajúce odsúdenie negatívne ovplyvnilo vyhodnotenie

dôkazov a skutočností, z ktorých som bol obžalovaný v tomto konaní, ako moju recidívu. Uvedeným
spôsobom bolo porušené moje právo na spravodlivý súdny proces aj právo na obhajobu, pretože neboli
rovnako starostlivo zadovážené, vykonané a vyhodnotené všetky potrebné dôkazy a tie, ktoré vykonané
boli, boli nesprávne vyhodnotené v kontexte s minulým odsúdením v môj neprospech, čo namietam aj
ako porušenie zákonnej prezumpcie neviny.

Ad 4) Namietam, že mal. svedok-poškodený si neuvedomuje dôležitosť a vážnosť vlastnej výpovede a
vypovedátendenčnepodvplyvommatky.Namietamjehoľahkúovplyvniteľnosťblízkymokolím,ktorémá
voči mne predsudky. Mám preto pochybnosti o správnosti a objektívnosti skutkových zistení a záverov
súdu v napadnutom rozsudku, pretože sa súd nevysporiadal so všetkými významnými skutočnosťami,

ako aj vplyvom mojej duševnej poruchy na moje správanie a tiež namietam, neprimeranosť dĺžky celého
konania aj väzby.

Ad 5) Trvám na svojej nevine. Uznanie ma za vinného aj zo spáchania zločinu výroby detskej pornografie
podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) TZ nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Je nejasné a neúplné.

Sama skutočnosť, že by som mal maloletého poškodeného niekedy fotografovať na mobilný telefón,
nie je dôkazom o spáchaní takého skutku. Pred súdom nebol vykonaný žiaden dôkaz potvrdzujúci
pornografický obsah, pričom taký obsah fotogalérie v mobilnom telefóne nebol zaistený, ani nie je
preskúmateľný. O obsahu pamäťového média môže existovať pochybnosť ale nie istota. Teda trvámna tom, že z jediného nedôveryhodného vyjadrenia maloletého poškodeného, že som si ho mal
fotografovať,niejemožnémaodsúdiťzaspáchanietakzávažnéhoskutku,bezverifikácieapreskúmania
existencie a obsahu takých fotografií alebo nakladania s nimi. Namietam preto, že zásada materiálnej

pravdy bola v tomto prípade porušená.

Ad 6) Namietam dôvodné pochybnosti o spôsobe interpretácie svedeckých výpovedí v môj neprospech,
opravdivostiadôveryhodnostivýpovedísvedkovajpoškodeného,vdôsledkučohovznikajúpochybnosti
o správnosti a určitosti skutkových zistení všetkých výrokov napadnutej časti rozsudku. Súčasne

namietam, že za existencie týchto pochybností, mal súd rozhodnúť v môj prospech, v zmysle zásady
in dubio pro reo.“

Obžalovaný podané odvolanie dodatočne tiež písomne odôvodnil. V písomnom odôvodnení obžalovaný
v podstate uviedol tie isté dôvody a argumenty ako jeho obhajcovia.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie o odvolaní podľa § 316 ods.
1 a ods. 3 Tr. por., na podklade podaného odvolania obžalovaného podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací
súd dospel k záveru, že odvolanie obhajoby je dôvodné, avšak z iných ako v odvolaní namietaných
dôvodov.

Pred tým ako odvolací súd pristúpi k samotnému preskúmaniu správnosti výrokov napadnutého

rozsudku považuje za potrebné uviesť, že napadnutý rozsudkoch predstavuje v poradí už tretie
rozhodnutie okresného súdu v tej istej trestnej veci. Uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 2To/33/2024 zo
dňa 3.7.2024 bol zrušený rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-15T/19/2023 zo dňa 11.3.2024.
Ďalším uznesením odvolacieho súdu sp. zn. 2To/77/2024 zo dňa 26.11.2024 bol zrušený rozsudok
Okresného súdu Trenčín sp. zn. NM-15T/19/2023 zo dňa 6.9.2024.

Z písomného odôvodnenia odvolania obžalovaného a jeho obhajcov vyplýva, že obhajoba namietala
postup okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov v rozpore so zásadou v pochybnostiach
prospech obžalovaného, keď okresný súd nezohľadnil skutočnosti v prospech obžalovaného
a nevysporiadal sa so všetkými skutočnosťami významnými pre rozhodnutie, vrátane vplyvu duševnej

poruchy obžalovaného na jeho konanie. Obhajoba ďalej namietala porušenie zásady „nie dvakrát o tom
istom“ v zmysle § 2 ods. 8 Tr. por., vrátane zásady prezumpcie neviny, s poukazom na to, že okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na odsúdenie z roku 2014 a v tom čase vyhotovený
znalecký posudok. Podľa názoru obhajoby spáchanie zločinu výroby detskej pornografie podľa §
368 nie je preukázané žiadnym vykonaným dôkazom a zločin sexuálneho zneužívania konzumuje

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže. Tiež považovala uložený trest odňatia slobody za
neprimerane prísny, nakoľko zmenšená príčetnosť obžalovaného odôvodňovala mimoriadne zníženie
trestu. Z uvedených dôvodov sa obhajoba domáhala zrušenia napadnutého rozsudku v zmysle § 321
ods. 1 písm. a) až e) Tr. por.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaniami obhajoby
napadnutého rozsudku okresného súdu, odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu existenciu
procesných chýb namietaných obhajobou, ale ani existenciu ostatných procesných chýb, v odvolaniach
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.

Za procesné pochybenie odvolací súd nepovažuje, ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
poukázal na znalecký posudok vypracovaný pre účely bývalého trestného stíhania, ktoré bolo ukončené
vydaním právoplatného odsudzujúceho rozsudku sp. zn. 2T/85/2014 zo dňa 18.9.2014. Uvedený dôkaz
podľa obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu nemal žiaden vplyv na rozhodovanie o vine
a treste pre obžalovaného. Obdobne ani poukaz okresného súdu na uvedené odsúdenie z minulosti

nebol podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku použitý ako rozhodná okolnosť pri posudzovaní otázky
viny, ale v súlade s § 34 ods. 4 Tr. zák. len pri rozhodovaní o treste. Z týchto dôvodov sa odvolací súd
nestotožnil s procesnými námietkami obhajoby o porušení zákazu „nie dvakrát o tom istom“ podľa § 2ods. 8 Tr. por. alebo o porušení zásady prezumpcie neviny, ktoré by mali zakladať odvolací dôvod v
zmysle § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

V súvislosti s odvolaním obžalovaného namietanou správnosťou hodnotenia vykonaných dôkazov zo
strany okresného súdu odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgány
činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či

ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje
nijaké pravidlá pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu
jednotlivých dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa
logickým úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje
vnútorné presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich
logickým dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol

správny a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda okresný súd postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým
výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku okresného súdu vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdu správne zistený, pretože okresný súd by nehodnotil správne dôkazy vykonané vo veci samej, teda

v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť okresný súd len na to, v ktorých
smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať záväzné
pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku, na obsah ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle

jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa, okresný súd na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, podľa ktorého výsledky dokazovania spoľahlivo preukázali vinu obžalovaného. Okresný
súd svoje skutkové zistenia o vine obžalovaného správne oprel o jediný priamy usvedčujúci dôkaz,
ktorým je usvedčujúca výpoveď maloletého poškodeného B. D.. Po preskúmaní obsahu trestného
spisu a obsahu napadnutého rozsudku ani odvolací súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by vyvolával

pochybnosti o pravdivosti výpovede poškodeného, ktorá bola podporená radou ďalších nepriamych
dôkazov vykonaných pred okresným súdom.

Verziu poškodeného podporuje nielen výpoveď jeho matky, svedkyne C. D., ale aj ňou predložené
fotografiespráv,ktoréobžalovanýposielalcezsociálnesietezrôznychúčtovpoškodenému.Obadôkazy

svedčia o neštandardnom spôsobe a obsahu vzájomnej internetovej komunikácie medzi obžalovaným
amaloletýmpoškodeným,vrátanenarastajúcichvýchovnýchproblémochsvedkynesosynom,kuktorým
dochádzalo práve v čase, ktorý súvisí s prejednávaným prípadom.

Vinu obžalovaného podporujú aj výpovede kamarátov poškodeného, svedkov F. B. a A. H.. Obaja

zhodne uviedli ako sa im poškodený zdôveril o sťahovaní gatí a bozkávaní zo strany obžalovaného,
ktorý v prevažnej miere vyhľadával len spoločnosť poškodeného. V súvislosti s ich výpoveďami odvolací
súd považuje za potrebné upozorniť na preukázané kolúzne aktivity obžalovaného po vzatí do väzby.
Tie podľa podložených zistení okresného súdu súviseli s ovplyvňovaním oboch menovaných svedkov
a poškodeného, aby vypovedali v prospech obžalovaného, vymazali obsah mobilných telefónov (hlavne

obsah komunikácie na sociálnych sieťach) a zlikvidovali mobilnú pamäťovú kartu, čo podľa pokynov
obžalovaného aj vykonali. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené aktivity obžalovaného sú závažným
nepriamym dôkazom svedčiacom o jeho vine, keďže ako nevinný by nemal žiaden dôvod takýmto
spôsob mariť vyšetrovanie.

V prospech poškodeného svedčia aj odborné závery znaleckého posudku vypracovaného súdnym
znalcom z odboru zdravotníctva, psychológia PhDr. Andrejom Benkovičom. Súdny znalec aj
počas výpovede na hlavnom pojednávaní zotrval na svojich zisteniach o zachovaní vierohodnosti
poškodeného, ktorý aj napriek svojej ľahkej duševnej zaostali a zníženej slovnej zásobe nemánarušenie vnímanie, myslenie a schopnosť zapamätať si prežité. Podľa súdneho znalca sa vzťah
poškodeného k obžalovanému vyvíjal nielen na základe výhod, ktoré mu obžalovaný poskytoval za
účelom zmanipulovania, ale aj s poukazom na problémy v rodine poškodeného.

Podľa odborných záverov súdneho znalca z odboru zdravotníctva, psychiatrie MUDr. Svetozára
Drobu na konanie obžalovaného mala vplyv zistená úchylka – psychosexuálna nezrelosť spojená so
sexuálnou nevyberavosťou a nezdržanlivosťou. V dôsledku tejto duševnej poruchy však bola schopnosť
obžalovaného ovládať svoje konanie len nepodstatne, forenzne nevýznamne zmenšená, pričom

schopnosť obžalovaného rozpoznať protiprávnosť svojho konania plne zachovaná.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na ktoré poukázal okresný súd pri odôvodňovaní napadnutého
rozsudku, vrátane zistení o duševnom stave obžalovaného, podľa názoru odvolacieho súdu existujú
u obžalovaného predispozície na spáchanie skutku, pre ktorý bola podaná obžaloba a pre ktorý bol
uznaný za vinného napadnutým rozsudkom.

Z týchto dôvodov odvolací súd dospel k jednoznačnému presvedčeniu, že skutkové závery okresného
súdu o dôveryhodnosti maloletého poškodeného a jeho usvedčujúcej výpovede majú plnú oporu v
dôkazoch vykonaných na hlavnom pojednávaní.

S poukazom na uvedené odvolací súd nezistil skutočnosti, ktoré by mohli viesť k odôvodnenému záveru
o obžalovanom namietanom porušení ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. okresným súdom pri hodnotení
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a ani o porušení zásady „v pochybnostiach v prospech
obvineného“ z dôvodu nesprávne zisteného skutkového stavu veci. Okresný súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku riadne vysporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre rozhodnutie o

vine a dal riadne odpovede, prečo nedospel ku konkrétnym záverom, vyvodenia ktorých sa domáhala
obhajoba.

Na podklade uvedených úvah sa odvolací súd nestotožnil s námietkou obhajoby, že v konaní
pred okresným súdom neboli vykonané také dôkazy, ktoré by umožňovali posúdiť stíhané konanie

obžalovaného aj ako zločin výroby detskej pornografie podľa § 368 Tr. zák.

Preto odvolací súd berúc do úvahy skutočnosti tak v prospech ako aj v neprospech obžalovaného
sa nestotožnil s názorom obhajoby o danosti namietaných nedostatkov odôvodňujúcich zrušenie
napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Výpoveď maloletého poškodeného

ako aj preukázané kulúzne aktivity obžalovaného svedčia jednoznačne v tomto ohľade v neprospech
obžalovaného.

Podľa petitu písomného odôvodnenia odvolania sa obhajoba formálne domáhala zrušenia rozsudku
okresného súdu aj podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., avšak bez toho, aby súčasne v obsahu

odôvodnenia svojho odvolania poukázala na potrebu vykonania nových dôkazov alebo zopakovania už
vykonaných dôkazov, ktorá okolnosť by mohla svedčiť o naplnení tohto odvolacieho dôvodu. Preto sa
odvolací súd nestotožnil len s formálne deklarovaným názorom obhajoby o danosti odvolacieho dôvodu
podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Pokiaľ ide o obhajobou namietanú správnosť právneho posúdenia stíhaného konania, odvolací súd sa
nestotožnil s námietkou obhajoby o konzumpcii prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa
§ 211 Tr. zák. zločinom sexuálneho zneužívania podľa § 201 Tr. zák., nakoľko uvedené trestné činy
sa týkajú odlišných záujmov chránených Trestným zákonom. Právne posúdenie konania obžalovaného
uvádzané v skutkovej vete napadnutého rozsudku ako trestných činov, ktorých spáchanie sa mu dáva

za vinu, je preto podľa odvolacieho súdu v súlade s Trestným zákonom a nezakladá zákonný dôvod na
zrušenie napadnutého rozsudku v zmysle § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por.
S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal všetky potrebné dôkazy,
na podklade ktorých bez dôvodných pochybností ustálil a objasnil všetky skutočnosti významné pre
rozhodnutie o vine obžalovaného, ktorého obrana bola preukázaná ako účelová a nedôvodná. Zistenia

prezentované okresným súdom v odôvodnení napadnutého rozsudku preto podľa názoru odvolacieho
súdu majú plnú oporu vo vykonanom dokazovaní a jednoznačne svedčia o vine obžalovaného v zmysle
podanej obžaloby, ako aj skutkovej a právnej vety odsudzujúcej časti napadnutého rozsudku.Odvolací súd súčasne nezistil žiadne okolnosti, ktoré by vylučovali trestnoprávnu zodpovednosť
obžalovaného, ktorý svojou obranou a svojim správaním potvrdzoval, že chápe zmysel trestného
konania.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 317 ods. 2 Tr. por. ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol
uznaný za vinného, a odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a
odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Pokiaľideosprávnosťvýrokuouloženomtresteodňatiaslobodyodvolacísúdakonedôvodnúvyhodnotil
námietku obhajoby o neprimeranej prísnosti uloženého trestu odňatia slobody s poukazom na jeho
nezníženie pod dolnú hranicu trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods.
2 písm. c) Tr. zák. Podľa názoru odvolacieho súdu výsledky znaleckého skúmania z odboru psychiatria
svedčili len o nepodstatne a nevýznamne zmenšenej schopnosti obžalovaného ovládať svoje konanie,

ktorej miera poklesu nezodpovedá stavu zmenšenej príčetnosti predpokladanej v ustanovení § 39 ods.
2 písm. c) Tr. zák. Preto okresným súdom uložený trest odňatia slobody z tohto dôvodu nevykazuje
znaky neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por., keďže závery znaleckého posudku
o psychiatrickom stave obžalovaného v čase činu neodôvodňovali mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Na základe preskúmania zákonnosti a odôvodnenosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu
o uloženom treste odňatia slobody však odvolací súd zistil danosť ďalších v odvolaní obhajoby
namietaných nedostatkov, vrátane takých nenamietaných chýb, ktoré s poukazom na § 317 ods. 1 Tr.
por. odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku čo do výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho

výkonu podľa § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. por.

Zo znenia skutkovej vety napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva nikým
nenamietaná vada, že obžalovaný sa vzhľadom na spôsoby spáchania činov a ich rozdielne následky
dopustil stíhaných trestných činov vo viacčinnom súbehu na rozdiel od okresným súdom nesprávne

konštatovaného jednočinného súbehu. Okresný súd mal preto v prejednávanom prípade aplikovať
asperačnú zásadu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. a ukladať trest odňatia slobody vo zvýšenej trestnej
sadzbe v rozpätí od 7 rokov do 16 rokov pri súčasnom vylúčení priťažujúcej okolnosti podľa § 37
písm. h) Tr. zák. (spáchal viac trestných činov), ktorú okresný súd v rozpore s Trestným zákonom
použil pri rozhodovaní o výmere trestu. Vzhľadom na absenciu odvolania prokurátora v neprospech

obžalovaného však odvolací súd zistený nedostatok súvisiaci s asperačnou zásadou pri rozhodovaní
o treste nemohol sám odstrániť a pri odvolaní len v prospech obžalovaného sa mohol obmedziť len na
vypustenie nesprávne použitej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák.

Odvolací súd ďalej zistil danosť obhajobou vytýkanej vady spočívajúcej v neprimeranej prísnosti

uloženého trestu odňatia slobody v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por. Okresný súd pri určovaní výmery
trestu nedostatočne zohľadnil, že obžalovaný bol aktuálne správne uznaný za vinného len z jedného
z pôvodne dvoch žalovaných skutkov, ktorá okolnosť, vrátane dĺžky celého trestného konania, podľa
úvahy odvolacieho súdu odôvodňovala nižší trest odňatia slobody ako trest uložený okresným súdom.

Z uvedených dôvodov preto odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d) a e) Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom výroku o uloženom treste odňatia slobody a o spôsobe jeho výkonu.

Keďže v napadnutom rozsudku bol správne zistený skutkový stav, vrátane rozhodných skutočností
významných pre určenie druhu a výmery trestu, boli podľa odvolacieho súdu splnené zákonné

podmienky, aby mohol sám vo veci rozhodnúť podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

Pri následnom rozhodovaní o treste odvolací súd s poukazom na odsúdenie v trestnej veci sp. zn.
2T/85/2014 vychádzal zo zvýšenej trestnej sadzby v rozpätí od 8 rokov a 8 mesiacov do 12 rokovpodľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z.z. z dôvodu opätovného spáchania zločinu
obžalovaným. Odvolací súd aplikoval pre obžalovaného priaznivejšiu novelu Trestného zákona č.
40/2024 Z.z., ktorá na rozdiel od pôvodnej úpravy v § 38 ods. 5 Tr. zákona účinného v čase činu

zvyšuje pri opätovnom spáchaní zločinu dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby len o 1/3-inu rozdielu
hornej a dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby. Odvolací súd ďalej zohľadnil skutočnosť, že k náprave
obžalovaného neprispeli ani v minulosti opakovane ukladané nepodmienečné tresty odňatia slobody.
Závažnosť konania obžalovaného zvyšuje zistená špeciálna recidíva, keď podľa údajov z registra trestov
k osobe obžalovaného sa obdobného konania ako v preskúmavanom prípade dopustil už v minulosti.

V prospech obžalovaného zase svedčí skutočnosť, že obžalovaný bol uznaný za vinného už len
z jedného žalovaného skutku. Preto odvolací súd s prihliadnutím na skutočnosť, že odvolanie bolo
podané v prospech obžalovaného, dospel k záveru o potrebe uloženia nepodmienečného trest odňatia
slobody vo výmere 9 rokov a 6 mesiacov. Takto uložený trest podľa odvolacieho súdu zodpovedá
zásadám pre ukladanie trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. a súčasne aj účelu trestu vyjadrenému v §
34 ods. 1 Tr. zák. tak z pohľadu potreby ochrany spoločnosti pred páchaním ďalšej trestnej činnosti

obžalovaným,akoajzpohľadupotrebyjehonápravy,vrátanepreventívnehopôsobeniauloženéhotrestu
voči ostatným možným páchateľom obdobnej trestnej činnosti tým, že ich odradí od páchania trestných
činov.

S poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona odvolací súd zaradil obžalovaného na

výkon trestu do stredného stupňa stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním zločinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Pokiaľ ide o výrok o prepadnutí vecí, odvolací súd ho považuje za súladný s Trestným zákonom, keďže
sa týka veci patriacich obžalovanému, ktoré použil na spáchanie trestných činov.

Odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu ani pri ukladaní ochranného
sexuologického liečenia ústavnom formou. Ochranné liečenie bolo uložené za splnenia podmienok
podľa § 73 ods. 2 písm. b) Tr. zák. na odporúčanie súdneho znalca obžalovanému, ktorý trpí zistenou
duševnou poruchou a ktorého pobyt na slobode je z tohto dôvodu pre spoločnosť nebezpečný.

Keďže s poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je
dôvodné čo do výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.