Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: DK-5C/3/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5423200140
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5423200140.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcov: 1/ B. R., H..

XX.XX.XXXX, C. M. E. - E., Z.Á. XXX/X, 2/ Z.. F. R.Á., H.. XX.XX.XXXX, C. M. E. - E., Z. XXX/X,
zastúpený zákonnou zástupkyňou P.G. R., H.. XX.XX.XXXX, C. M. E. - T.Á., B. D. XXX/XX, žalobcovia
1/ a 2/ zastúpení Advokátska kancelária SLAMKA & Partners s.r.o., so sídlom v Dolnom Kubíne,
Radlinského 1735/29, IČO: 50120000, proti žalovanému: KOVOHUTY Dolný Kubín, s.r.o., so sídlom v
Dolnom Kubíne, Nábrežie Oravy 625/12, IČO: 31646697, zastúpenému JUDr. Janou Točekovou, PhD.,
advokátkou, so sídlom v Dolnom Kubíne, E. Hroboňovej 1375/8, v spore o zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 76.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 25.000,- eur a žalobcovi 2/ sumu 25.000,- eur, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou datovanou k 31.01.2023, doručenou Okresnému súdu Dolný Kubín 31.01.2023 elektronicky,
autorizovanou podľa osobitného predpisu, po oprave podaniami doručenými súdu 02.02.2023,

28.02.2023, žalobcovia 1/ a 2/ v zastúpení ich zákonného zástupcu prostredníctvom splnomocneného
zástupcu žiadali zaviazať žalovaného zaplatiť žalobcovi 1/ sumu 38.000,- eur s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 38.000,- eur odo dňa podania žaloby a žalobcovi 2/ sumu 38.000,- eur, spolu s 5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38.000,- eur odo dňa podania žaloby. Zároveň žiadali priznať
nárok na náhradu trov tohto konania v plnom rozsahu.

2. Odôvodnili ju tým, že:

2.1. Dňa 11.05.2021 v dôsledku pracovného úrazu došlo k úmrtiu otca žalobcov pri výkone závislej
činnosti, ktorý bol v pracovnom pomere k žalovanému a tým bolo výrazne zasiahnuté do osobnostných
práv jeho najbližších osôb, a to jeho manželky a detí, t. j. žalobcov.
2.2. Žalobcovia prišli v dôsledku smrteľného pracovného úrazu o otca a živiteľa rodiny. Dopad tejto
tragickej právnej skutočnosti na ich obvyklý život je enormný. Pred úmrtím otca žila rodina usporiadaným
a harmonickým životom. Žalobcovia a ich matka boli úplne odkázaní na život otca, ktorý prostredníctvom
príjmu, ale aj svojou prítomnosťou zabezpečoval všetky potreby rodiny a domácnosti. Jeho strata

predstavuje najvýraznejší zásah do osobnostnej sféry žalobcov.
2.3. Otec rodiny má v rodine nezastupiteľné miesto, nakoľko podporuje sebavedomie detí, pomáha
im rozvíjať ich priebojnosť a intelektový potenciál, ako aj orientovať sa v bežných udalostiach. Je
nápomocný pri lepšom zvládaní stresu a frustrácie, pri prekonávaní ich strachov a obáv. Je tiežpriateľskou autoritou, ktorá deťom pomáha postupne zanechať obdobie detstva a plynulo prejsť do
obdobia dospelosti.
2.4. Žalobcovia sa v súčasnosti nachádzajú v životnom období, kedy najviac pociťujú neprítomnosť

životného mužského vzoru v ich živote. Smrťou otca bolo mimoriadne zasiahnuté do osobnosti a života
ich matky, ktorá sa každodenne musí so stratou manžela a životnej opory vyrovnávať, pričom sa
nedokáže plnohodnotne sústrediť na svoje materské povinnosti. Žalobcovia okrem straty otca pociťujú aj
značnú zmenu v správaní matky, ktorú strata manžela nepredstaviteľne zasiahla. Zmena, ktorá nastala
po smrti otca je rapídna a stále negatívne zasahuje do osobnosti žalobcov.

2.5. Žalovaný mal aktívny záujem na riešení danej situácie a ihneď po tragickej udalosti kontaktoval
matku žalobcov, ktorej navrhol určitú výšku nemajetkovej ujmy týmto spôsobenej žalobcom a ich matke
a spôsob jej formálneho prevedenia. Po viacerých rokovaniach došlo 31.03.2022 k uzatvoreniu Dohody
o urovnaní, medzi matkou žalobcov a žalovaným, ktorej predmetom bolo urovnanie práv a povinností
vzniknutých v dôsledku smrteľného pracovného úrazu, ktorou sa žalovaný zaviazal matke žalobcov
vyplatiť sumu 19.000,- eur, ktorá jej bola vyplatená. Okrem uvedenej sumy matka žalobcov krátko po

tragickej udalosti obdržala od žalovaného finančnú hotovosť vo výške 5.000,- eur.
2.6. Nároky žalobcov na náhradu vzniknutej nemajetkovej ujmy neboli do dnešného dňa uspokojené aj
napriek rozsiahlym rokovaniam medzi sporovými stranami. Žalovaný nesúhlasil s výškou požadovanej
náhrady, pričom ponúkal žalobcom obdobnú sumu, akú vyplatil ich matke v rámci Dohody o urovnaní.
S takýmto spôsobom urovnania žalobcovia nemohli súhlasiť, nakoľko smrť ich otca im spôsobuje

každodenné ťažkosti a navrhované riešenie nedokáže ani čiastočne hojiť vzniknutú ujmu.
2.7. Negatívne pocity žalobcov prehlbuje skutočnosť, že inšpektorát práce pri šetrení príčin pracovného
úrazu, zistil pochybenia na strane žalovaného. Ich otec pred pracovným úrazom dlhodobo poukazoval
na technické nedostatky zariadení pri výkone práce.
2.8. Žalobcovia sú v dôsledku smrteľného pracovného úrazu ich otca výrazne dotknutí na svojich

právach, najmä na práve na ochranu osobnosti, neoprávneným zásahom do nich, prečo majú nárok
domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (2CoPr/10/2019).
2.9. Smrť otca žalobcov predstavuje pre maloleté deti obrovskú psychickú bolesť a životné nešťastie,
ktoré objektívne nemožno opísať zodpovedajúcimi slovami, a to aj v dôsledku tak dôležitého životného
obdobia maloletých detí, dospievajúcemu veku, kedy je prítomnosť otca v ich živote nevyhnutná.

2.10. Zodpovednosť žalovaného s poukazom na § 195 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) je daná
najmä tým, že otec žalobcov bol zamestnancom žalovaného a zomrel pri pracovnom úraze na jeho
pracovisku. Citoval tiež ustanovenia § 11 a § 13 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení jeho zástupkyne z 25.04.2023 k žalobe žalobou uplatnený nárok

čiastočne neuznal s tým, že ho uznáva len do výšky 36.000,- eur, a to po 18.000,- eur pre každého zo
žalobcov bez úroku z omeškania a tiež neuznáva nárok žalobcov na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.
3.1. Na základe vykonanej inšpekcie práce vydal Inšpektorát práce Žilina dňa 24.08.2021 Protokol
č. IZA-56-18-2.2/P-J1-21 (ďalej v texte aj len „Protokol“). Vo vyjadrení k Protokolu žalovaný detailne

argumentoval tvrdeniami a dôkazmi na preukázanie skutočnosti, že neporušil predpisy bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“). Je presvedčený, že dodržal správnu organizáciu
prác. Pracovný úraz s následkom smrti otca žalobcov B. R. (ďalej len „B..R..“) bol dôsledkom
nepredvídateľného rizika, ktorý hlboko zasiahol celý kolektív žalovaného. Zosnulý predstavoval
výborného kolegu a aj šikovného zamestnanca. Žalovaný hneď po tragickej udalosti prejavil záujem o

nahradenie nemajetkovej ujmy pozostalým. Jej výška deťom B..R.. zostala spornou.
3.2. Žalovaný dlhodobo prejavuje zvýšenú snahu o precízne zabezpečenie postupov BOZP a
dodržiavanie právnych noriem v oblasti BOZP, nakoľko ochrana života a zdravia je jeho prioritou.
Žalovaný zabezpečoval BOZP od roku 2006 prostredníctvom spoločnosti K., K..Q..X.., ktorá
zastrešovala BOZP aj pre závod E. v Ž.. Od roku 2014 zabezpečuje BOZP spoločnosť B. K..Q..X..,

ktorá vo viacerých regiónoch Slovenska zabezpečuje kvalitné služby v oblasti BOZP a robí pravidelné
obhliadky výrobných zariadení a priestorov spoločnosti na všetkých zmenách a upozorňuje na
nedostatky v súvislosti s BOZP.
3.3.Žalovanýuskutočnilviacerénezávisléaudity,napríkladtechnikomBOZPP..A.E.,ktorýjetechnikom
aj pre X. B..K.. Od roku 2018 sa u žalovaného konajú každé dva týždne pravidelné porady BOZP za

účasti zástupcov zamestnancov pre BOZP (ktorej členom bol aj B..R.. ako zástupca zamestnancov
pre BOZP), ktoré sú priestorom pre prerokovanie prípadných nedostatkov, na upozornenia v oblasti
BOZP a nápravu prípadných nedostatkov. Na žiadny nedostatok, ktorý by existoval v súvislosti s
príčinou predmetného smrteľného pracovného úrazu, respektíve ktorý by naznačoval uvedené riziko,upozorňované nebolo. Ak by k takémuto upozorneniu došlo, takáto situácia by sa prioritne riešila.
Žalovaný má zavedené pravidelné mesačné stretnutia predákov výroby, na ktorých sú komunikované
aj zistené nedostatky BOZP a problémy vo výrobe. Od roku 2018 sú všetky úlohy zo stretnutí

posudzované a vykonávané aj formou technickej porady s názvom Výrobný úsek -Technický úsek -
Nákup. Žalovaný ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti a možnej predvídateľnosti rizikových
situácií, nemal vedomosť o možnosti vzniku situácie, ktorá spôsobila smrť B..R.. Príslušné predpisy
BOZP boli u žalovaného vypracované správne, zachytávali možné predvídateľné riziká, a teda bola
zabezpečená aj správna organizácia práce v zmysle ZP, ako aj v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z.

o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „ZoBOZP“). V prípade pracovného úrazu B..R..
žalovaný dodržal všetky ustanovenia ZoBOZP, vypracoval správnu organizáciu práce a zároveň posúdil
všetky aktuálne, možné (zistiteľné) a predvídateľné riziká, o ktorých prípadnom vzniku mal vedomosť
a ktoré pri zachovaní náležitej obozretnosti dokázal predpokladať. Úraz bol spôsobený v dôsledku
nepredvídateľného nebezpečenstva, ktoré nebolo možné zo strany žalovaného predvídať, a preto ani
upraviť v rámci interných predpisov BOZP, resp. akokoľvek preventívne konať za účelom odstránenia

takejto potenciálnej situácie, nakoľko nikto z riadiacich zamestnancov, vedúcich zamestnancov, ani
zamestnancov poverených BOZP nemal vedomosť o možnosti vzniku takejto situácie, tzn. náraze
elektródy do mosta žeriava. Pracovné postupy a organizácia práce žalovaného vychádzali z projektovej
dokumentácie haly, z ktorej vyplýva, že hák žeriava musí byť minimálne vo výške 7000 cm, pričom
podľa výkresu osadenia žeriava sa hák žeriava nachádza až vo výške 7884 cm, čiže spĺňa požadovanú

normu. Ani z dostupnej výkresovej dokumentácie príslušnej haly nevyplýva možnosť vzniku situácie
(rizika), ktorá je predmetom aktuálneho vyšetrovania Inšpektorátom práce Žilina na základe Protokolu.
Preto žalovaný zistil z dostupných údajov a informácií všetky potenciálne riziká a dodržal zákonom
stanovenú prevenciu ako systém opatrení plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti
zamestnávateľa, zameraných na vylúčenie alebo obmedzenie rizika a faktorov podmieňujúcich vznik

pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce.
3.4. K pracovnému úrazu došlo v dôsledku nárazu elektródy do mosta žeriava ovládaného žeriavnikom,
ktorý bol povinný sledovať celú dráhu žeriava ako takého, vrátane posuvného mosta. Aj norma STN
270143 upravujúca manipuláciu so zdvíhacími zariadeniami, jej prevádzku a údržbu, v bode 54 uvádza,
že: „Před zahájením provozu zdvíhacího zařízení je nutno se přesvědčit, co je zapsáno v Deníku

zdvíhacího zařízení (či obdobném dokladu) z minulé směny, zapsat datum a hodinu nástupu s podpisem
a překontrolovat, nejsou-li na jeřábové dráze, v průjezdném profilu či dosahu zdvihacího zařízení
neoprávněné osoby nebo nežádoucí předměty.“ Podľa žalovaného predmetné ustanovenie STN bolo
porušené zo strany žeriavnika, ktorý si nedostatočne kontroloval jazdnú dráhu počas pohybu žeriava,
čo vyústilo do stretu mosta žeriava s vrchnou časťou elektródy, ktorá sa zlomila a pri páde (jej zlome

a páde nadol) usmrtila B..R..
3.5. Povinnosti žeriavnikov má žalovaný detailne rozpracované v internom dokumente s názvom
Prevádzkovo bezpečnostný predpis pre obsluhu zdvíhacích zariadení a prepravu bremien (žeriavnikov,
viazačov, obsluhovateľov), ktorý v bode 5.1 rovnako uvádza povinnosť žeriavnikov byť pri práci
obozretní,akoajpovinnosťnikdyneuvádzaťzariadeniadochodu,kýmzamestnanecniejepresvedčený,

že tým neohrozí seba alebo iného zamestnanca. Taktiež v bode 5.2 explicitne uvádza povinnosť, v časti
Povinnosti obsluhy počas práce na zdvižnom zariadení (ZZ): „Sledovať prácu ZZ a jeho častí“.
3.6. Z uvedených dôvodov žalovaný v lehote stanovenej inšpektorátom práce Žilina podal vyjadrenie
kontrolovaného zamestnávateľa k Protokolu, ako aj správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti
Protokolu, aktuálne vedenú na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 31 S 189/2021. O prípadnom porušení

predpisov BOZP rozhodne až Inšpektorát práce Žilina v správnom konaní o uložení pokuty, ktoré je
aktuálne prerušené z dôvodu podania uvedenej správnej žaloby.
3.7. Žiadal, aby súd uvedené okolnosti zohľadnil pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy. Pracovný úraz
bol spôsobený nepredvídateľným nebezpečenstvom, tzn. takéto riziko nebolo možné predvídať ani pri
dôkladnom posúdení všetkých faktorov podmieňujúcich vznik pracovných úrazov. Pre prípad potreby za

účelom preukázania príčiny vzniku nemajetkovej ujmy navrhol vykonať dôkaz výpoveďami predošlého
výrobného riaditeľa p. A.H. M., súčasného výrobného riaditeľa P.. R. R., vtedajšieho vedúceho zmeny N.
Z., kamerovým záznamom nočnej zmeny z 10.05.2021 na 11.05.2021 (čas 3:34, 3:42 video záznamu),
kamerovým záznamom rannej zmeny z 11.05.2021 (čas 7:13, 7:30), založenými v administratívnom
spise žalovaného (správne konanie vedené Inšpektorátom práce Žilina k začatiu konania o uložení

pokuty č. 312/2021-IZA-2.2/pok/oz/T), ako aj v súdnom spise vedenom Krajským súdom v Žiline (sp.
zn. 31S/189/2021 v konaní na preskúmanie zákonnosti Protokolu), respektíve ich môže na výzvu súdu
predložiť žalovaný, zápismi z porád BOZP, výkresom osadenia EOP2, výkresom osadenia žeriava v
hale H4, fotografiou balenia elektródy od firmy A., fotografiou balenia elektródy od firmy B., pracovnýmipostupmi a pravidlami bezpečnej práce žalobcu (správne žalovaného), knihou dochádzky, knihou
odovzdávania zmien, časťou normy STN pre žeriavnikov, Prevádzkovo bezpečnostným predpisom pre
obsluhu zdvíhacích zariadení a prepravu bremien (žeriavnikov, viazačov, obsluhovateľov).

3.8. Poprel tvrdenie žalobcov, že B..R.. pred pracovným úrazom dlhodobo poukazoval na technické
nedostatky zariadení pri výkone práce ako sporné a nepravdivé. B..R.. bol zástupcom zamestnancov
pre BOZP, ktorý sa pravidelne zúčastňoval interných porád žalovaného k BOZP, konaných každé dva
týždne za účasti zástupcov zamestnancov pre BOZP, a ktoré sú priestorom na prerokovanie prípadných
nedostatkov, na vyslovenie upozornení v oblasti BOZP a na nápravu prípadných nedostatkov. Žalovaný

nemá vedomosť o žiadnom upozornení, hlásení problému, respektíve o akomkoľvek náznaku rizika s
potenciálom pre vznik predmetného pracovného úrazu. Žalovaný do BOZP (vzhľadom na charakter
výroby) investuje nemalé finančné prostriedky. Pocit bezpečnosti pri práci a istého komfortu v
práci, napriek charakteru hutníckej výroby, preukazuje aj dlhodobo stabilný kolektív zamestnancov s
minimálnou fluktuáciou. Ak by žalovaný vedel o takomto riziku a možnosti vzniku pracovného úrazu,
takáto situácia by sa ihneď riešila (žalovaný pochopiteľne nechce, aby k riziku ohrozenia života a zdravia

zamestnancov dochádzalo).
3.9. Žalovaný však nemôže vylúčiť, že niektorí rádoví zamestnanci vo výrobe identifikovali možné
riziko vzniku pracovného úrazu, avšak pokiaľ toto neoznámili svojim nadriadeným zamestnancom,
tak ako im to ukladá ZP, táto informácia zanikla a nikdy sa nedostala ku kompetentným osobám, a
teda aj k možnosti jej riešenia, čomu poukázal na § 12 ods. 2 písm. j) ZoBOZP. S touto povinnosťou

boli zamestnanci žalovaného riadne oboznámení, ako vyplýva z Osnovy výchovy a vzdelávania
zamestnancov (strana 1), ktorú už má Inšpektorát práce Žilina založenú v spise. Túto oznamovaciu
povinnosť majú takisto vedúci zamestnanci, ktorým povinnosť ZoBOZP ukladá v § 12 ods. 5. V súlade
s § 6 ods. 9 ZoBOZP je potom zamestnávateľ, následne po takomto oznámení povinný zabezpečiť
vykonanie potrebných preventívnych opatrení a ochranných opatrení. Takéto opatrenia by žalovaný v

záujme ochrany bezpečnosti a zdravia svojich zamestnancov bezodkladne vykonal, ak by mal o danom
ohrození vedomosť alebo ho aspoň mohol predpokladať.
3.10. Za sporné a za čiastočne nepravdivé, respektíve minimálne za zavádzajúce označil tvrdenie
žalobcov o tom, že nároky žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy neboli doposiaľ uspokojené napriek
rozsiahlym rokovaniam medzi sporovými stranami. Žalovaný od samého začiatku po smrti B..R..

prejavuje snahu o spoluprácu a mimosúdne urovnanie nemajetkovej ujmy spôsobenej pozostalým. O
uvedenom svedčí aj spísanie dohody o urovnaní s manželkou B..R.. P. R., ktorej bola vyplatená suma
19.000,- eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy, pričom zároveň z titulu kolektívnej zmluvy jej bola
vyplatená bez zbytočného odkladu suma 4.581,60 eura (a aj príjem zosnulého za máj 2020 vo výške
1.614,22 eura), na ktorej priznanie by bol v zmysle kolektívnej zmluvy nárok až po preukázaní zavinenia

zo strany žalovaného. V zmysle článku E.3.1. kolektívnej zmluvy - Výpomoc pri úmrtí zamestnanca
„V prípade úmrtia zamestnanca následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania prináleží
pozostalým, okrem odškodnenia podľa právnych predpisov, ďalšia výpomoc. Táto výpomoc prináleží
manželke (manželovi), resp. družke (druhovi) a dieťaťu, ktoré má nárok na sirotský dôchodok. Výška
výpomoci bude trojnásobok priemernej mesačnej mzdy zomretého zamestnanca. Toto ustanovenie sa

nevzťahuje na prípady, keď sa organizácia úplne zbavila zodpovednosti za pracovný úraz.“ Žalovaný
rovnako mal záujem vyplatiť náhradu nemajetkovej ujmy aj mal. deťom B..R.., k čomu bolo potrebné,
aby bol súdom ustanovený kolízny opatrovník. V konaní vedenom pred Okresnom súdom Dolný Kubín
sp. zn. 8P/19/2022 bol obom maloletým deťom ustanovený kolízny opatrovník - Z. M. E.. Následne
bolo potrebné, aby Dohoda o urovnaní s maloletými deťmi bola podpísaná kolíznym opatrovníkom

a schválená súdom. Na Okresnom súde Dolný Kubín v konaní sp. zn. 2P/44/2022 bolo vytýčené
pojednávanie koncom roka 2022, na ktorom malo dôjsť k schváleniu tohto právneho úkonu. Manželka
B..R..napojednávaníuviedla,žesosumouuvedenouvDohodeourovnanísmaloletýmideťminesúhlasí
a že ju považuje za nízku (po pojednávaní v osobnom rozhovore uviedla, že bude požadovať sto tisíc eur
na celú rodinu). Následne súd pojednávanie ukončil a navrhovateľ vzal návrh späť. Je preto nesporné,

že žalovaný mal záujem vyplatiť každému zo žalobcov sumu 18.000,- eur, a to od začiatku, minimálne
však odo dňa podpísania Dohody o urovnaní zo strany konateľa žalovaného. Nakoľko však nedošlo k
schváleniu tohto úkonu súdom (nedošlo ani k jeho „neschváleniu“), táto suma nemohla byť zo strany
žalovaného vyplatená, keďže absentoval jej právny základ - schválenie úkonu súdom. Nemôže byť
na ťarchu žalovaného (aj v súvislosti s pomerom úspešnosti v spore a náhradou výšky trov právneho

zastúpenia), že žalobcovia podali žalobu na sumu 76.000,- eur, nakoľko časť z tejto sumy vo výške
36.000,- eur nebola žalovaným rozporovaná a žalovaný ju mal záujem vyplatiť. K jej vyplateniu je
však potrebné schválenie úkonu súdom, i keď len vo forme čiastočného urovnania, k čomu žalobcovia
iniciatívu nevyvinuli. Zároveň, v zmysle platnej právnej úpravy žalovaný nemohol vstúpiť ako intervenientdo konania o schválení právneho úkonu súdom, nakoľko podľa § 11 CMP je v konaniach podľa tohto
zákona je intervencia vylúčená, a teda nijako nevedel ovplyvniť výsledok konania sp. zn. 2P/44/2022,
resp. iniciovať schválenie vyplatenia nespornej časti náhrady nemajetkovej ujmy.

3.11. Žiadal žalobu v časti, v ktorej žalobcovia požadujú úroky z omeškania zamietnuť, resp. dal do
pozornostižalobcommožnosťspäťvzatiažalobyvtejtočastispoukazomnajudikatúruNajvyššiehosúdu
Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“). Podľa rozsudku NS SR zo 14.03.2012 sp. zn. 6Cdo/185/2011
povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia,
v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do

omeškania. Rovnaký záver bol judikovaný už v rozsudku NS SR z 24.06.1998 sp. zn. 1Co 15/97,
uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3,
pod por. č. 45/2000, v ktorom rozhodol, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
vznikáažnazákladesúdnehorozhodnutia,vktoromjeurčenádobaplnenia,aažuplynutímtaktourčenej
lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania.
3.12. Právna úprava ochrany osobnosti a z nej plynúceho práva na náhradu nemajetkovej ujmy v

peniazoch je v slovenskej právnej úprave pomerne stručne upravená v OZ. Jej účelom je zmiernenie
utrpenej nemajetkovej ujmy, nakoľko samotná „náhrada“ ľudského života nie je peniazmi vyčísliteľná, a
teda ujma nie je nijakým spôsobom „vyplatiteľná“; možné je len jej zmiernenie.
3.12.1. Túto skutočnosť, ako aj utrpenú bolesť rodinnými príslušníkmi pozostalého si žalovaný od
začiatku uvedomuje, a z tohto dôvodu od začiatku poskytuje všetku potrebnú súčinnosť právnemu

zástupcovi žalobcov, ako aj matke žalobcov.
3.12.2. Žalovaným navrhovaná výška náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z aktuálnej judikatúry. Jej
výšku určuje súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva došlo, ako aj na osobu poškodeného. Závažnosť ujmy nie je jediným a výlučným kritériom pre
určenie výšky nemajetkovej ujmy v peniazoch. Je potrebné prihliadať aj na okolnosti, za ktorých k

žalobcami tvrdenému porušeniu práva došlo. V tomto ohľade zdôraznil argumenty a postoj žalovaného,
podľa ktorého pracovný úraz s následkom smrti nezavinil a z objektívne daných skutočností a poznatkov,
ktoré mal žalovaný v danom čase k dispozícii, ani nebolo možné predvídateľne vnímať takéto riziko a
možnosť vzniku úrazu. Hypotetické porušenie predpisov BOZP zo strany žalovaného (ktoré žalovaný
popiera), nebolo k dnešnému dňu preukázané a právoplatné ukončené v správnom konaní, v ktorom

práve žalovaný argumentuje skutkovými a právnymi tvrdeniami ohľadom dodržania platných predpisov
BOZP a relevantnej právnej úpravy.
3.12.3. Pre stanovenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy neexistujú žiadne exaktné zákonné kritériá,
metodiky výpočtu, ani bodové hodnotenie, na základe ktorých by ju bolo možné stanoviť. Miera zákonnej
úvahy je teda nesmierne široká, bez limitácie zákonom a interpretácia stručných zákonných ustanovení

o ochrane osobnosti je v judikatúre súdov veľmi rôznorodá. Uvedené však neznamená neexistenciu
horných hraníc požadovaných výšok náhrad nemajetkovej ujmy v súdnej praxi. V tomto ohľade poukázal
najmä na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) - M. E. proti Slovenskej republike
z 31.05.2007 (ďalej len „rozsudok E.“), ako aj na úpravu danej problematiky v Českej republike a
relevantné rozhodnutia slovenských súdov.

3.12.3.1. Český občiansky zákonník č. 40/1964 Sb. obsahoval v § 444 ods. 3 (platnom do konca roku
2013) osobitnú úpravu peňažnej náhrady poskytovanej jednorazovo pozostalým pri usmrtení blízkej
osoby v znení: „Za škodu usmrcením náleží pozůstalým jednorázové odškodnění, a to a) manželovi
nebo manželce 240 000 Kč, b) každému dítěti 240 000 Kč, c) každému rodiči 240 000 Kč, d) každému
rodiči při ztrátě dosud nenarozeného počatého dítěte 85 000 Kč, e) každému sourozenci zesnulého 175

000 Kč, f) každé další blízké osobě žijící ve společné domácnosti s usmrceným v době vzniku události,
která byla příčinou škody na zdraví s následkem jeho smrti, 240 000 Kč.“ Účelom úpravy bolo limitovať
výšku náhrady, ako aj zákonom ustanoviť okruh oprávnených osôb. Suma 240.000,- Kč prepočítaná k
dnešnému dňu predstavuje orientačne 10.184,- eur (pre manžela a pre každé dieťa). Toto „vodítko“ bolo
do značnej miery prijaté súdmi českej republiky, ktoré si ho osvojili vo svojich rozsudkoch, a aplikujú ho

aj za účinnosti novej právnej úpravy (český občiansky zákonník č. 89/2012 Sb. platný od 01.01.2014),
v ktorej sa v § 2959 uvádza: „Při usmrcení nebo zvlášť závažném ublížení na zdraví odčiní škůdce
duševní útrapy manželu, rodiči, dítěti nebo jiné osobě blízké peněžitou náhradou vyvažující plně jejich
utrpení. Nelze-li výši náhrady takto určit, stanoví se podle zásad slušnosti.“ Ústavný súd ČR sa k tejto
problematike vyjadril v rozhodnutí III ÚS 350/03 z 25.09.2005, v ktorom uviedol, aj napriek aktuálnej

neexistencii sadzobníka výšky náhrady nemajetkovej ujmy, voľnosť rozhodovania pri stanovení rozsahu
nemajetkovejujmybynemalaostaťneobmedzenáasúdybymalirozhodovaťnapodkladevymedzených
kritérií.3.12.3.2. Princíp proporcionality, resp. primeranosti uvádzajú aj slovenské súdy, napr. rozsudok NS SR
z 03.10.2011 sp. zn. 6 Cdo 146/2011, apelujúci, aby medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou
škodou existoval vzťah primeranosti. Obdobný názor ohľadom limitácie náhrady nemajetkovej ujmy

zaujalajNSSRvrozhodnutísp.zn.4Cdo17/2005z27.apríla2006.VprípadevedenompredÚstavným
súdom SR sp. zn. IV. ÚS 448/2012 sa Ústavný súd v časti ratio decidendi zaoberal limitáciou náhrady
škody. V predmetnom prípade sťažovateľka zdôrazňovala, že v danej veci priznaná výška náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch predstavovala viac ako 1,35-násobok maximálnej výšky odškodnenia
obetí násilných trestných činov, ktorými bola spôsobená smrť, a viac ako 6,76-násobok maximálnej

výšky odškodnenia obetí násilných trestných činov, ktorými bola spôsobená ujma znásilnením. Výška
odškodnenia obetiam násilných trestných činov je pritom podľa sťažovateľky kritériom, ktoré ESĽP
aplikuje pri skúmaní primeranosti uloženej sankcie, keďže dôsledky neoprávneného zásahu do práva na
ochranu osobnosti nie sú absolútne porovnateľné s intenzitou dôsledkov spôsobených násilnou trestnou
činnosťou. Podobný názor zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo
17/2005 z 27. apríla 2006. V zmysle rozhodnutí súdov SR dôležitým kritériom, ktorými sa má súd riadiť,

nemajú byť len okolnosti na strane žalobcu, ale aj okolnosti na strane žalovaného, kde (v uvádzanom
prípade) išlo síce o nedbalosť, ale nie o konanie úmyselné (odôvodnenie rozsudku Okresného súdu v
Prešove č. k. 6C 67/04-89). Poukázal aj na rozsudok NS SR z 28. apríla 1998 sp. zn. 1Cdo 89/97 (R
29/2001), ktorý v súvislosti s povinnosťou súdu prihliadnuť na rôzne okolnosti, za ktorých k porušeniu
práva na ochranu osobnosti došlo, uvádza: „a tým [prihliadnutím súdu na rôzne okolnosti] bola v jednote

naplnená požiadavka zabezpečujúca primerané zadosťučinenie za vzniknutú nemajetkovú ujmu, ako aj
požiadavka nezneužívania tohto právneho prostriedku na neprípustné obohacovanie sa.“
3.12.3.3. K tomu, že horná hranica poskytovanej, resp. prisudzovanej náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch by mala existovať, v rozsudku E. ESĽP priznal náhradu nemajetkovej ujmy matke zosnulých
detívsume25.000,-eur,kedyišloonadmierutragickúudalosť,priktorejoteczastrelilnelegálnedržanou

zbraňou obe svoje maloleté deti a následne spáchal samovraždu. Išlo o zásah spočívajúci v absolútnom
rozvrátení a deštrukcii rodinného života sťažovateľky - matky maloletých detí.
3.12.3.4.NauvedenérozhodnutieodkazujeajrozsudokOkresnéhosúduNámestovosp.zn.5C/37/2021
z 15.03.2022, v ktorom v bodoch 28 až 30 náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým odvíjal práve od
výšky nemajetkovej ujmy priznanej ESĽP a tiež uviedol, že na záveroch rozsudku E. postavil svoje

rozhodnutie aj Krajský súd v Žiline sp. zn. 7Co/61/2018, ktorého úvahy si osvojil, konštatujúc, že v
kategóriách nemajetkovej ujmy v rodinných, emocionálnych vzťahoch je prakticky nedosiahnuteľné
bližšie vymedzenie všeobecnejších kritérií. Takmer každá racionálna a logická úvaha totiž môže byť
interpretovaná rozlične, možno až protichodne. Napríklad, nedá sa nič namietať proti konštatovaniu,
že hodnota usporiadaného rodinného života, hodnota žiaľu, smútku a bolesti pri narušení rodinných

vzťahov úmrtím blízkej osoby je nevyčísliteľná v peniazoch. Uvedené konštatovanie však automaticky
neznamená, že súvisiaca výška náhrady za nemajetkovú ujmu je prakticky z hľadiska hornej
hranice neobmedzená.“ „Ako už bolo uvedené náhrada nemajetkovej ujmy priznaná ESĽP v prípade
sťažovateľky za zásah do práva na súkromie, zahŕňajúce právo na rodinný život činila 25 000 Eur.
Išlo pritom o zásah spočívajúci v absolútnom rozvrátení a deštrukcie rodinného života menovanej,

nakoľko došlo k súčasnému usmrteniu oboch (jediných) detí; deti boli zastrelené ich otcom, manželom
sťažovateľky, ktorý následne spáchal samovraždu. Použitím hraničného zjednodušenia krajský súd
konštatoval, že vo vzťahu k jednému dieťaťu by sa jednalo o čiastku 12 500 eur.“ V prípade vedenom
pred Okresným súdom Námestovo sa jednalo o pozostalých, rodičov a súrodencov maloletej, usmrtenej
pri dopravnej nehode - preukázateľne zavinenej vodičom protiidúceho vozidla) bola priznaná náhrada

nemajetkovej ujmy vo výške 12.500,- eur pre každého rodiča a 4.000,- eur pre sestru zosnulej a 5.000,-
eur pre brata zosnulej.
3.13. S ohľadom na vyššie uvedené argumenty, výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch
navrhovanú žalobcami (nad žalovaným už nad rámec aktuálnej judikatúry uznanú výšku) považujeme za
excesívnu,presahujúcumaximálnuvýškuodškodneniaobetínásilnýchtrestnýchčinovstanovenúESĽP,

ktorékritériumESĽPaplikujepriskúmaníprimeranostinemajetkovejujmy.Žalovanýmnavrhovanúvýšku
považuje za primeranú, súladnú s princípom proporcionality medzi vzniknutou ujmou a navrhovanou
náhradou.
3.14. Navrhol vyžiadať potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o výške jednorazového odškodnenia
poskytnutého manželke a deťom B..R.. a zohľadniť aj výšku plnenia, ktoré by malo byť zo zákona

poskytnuté (respektíve bolo poskytnuté) rodine pozostalého B..R.. zo Sociálnej poisťovne z úrazového
poistenia zamestnávateľa. Ide o jednorazové odškodnenie, na ktoré má nárok manželka zosnulého, ako
aj obe jeho nezaopatrené deti (žalobcovia), a na ktoré slúži práve úrazové poistenie zamestnávateľa
aj v prípadoch, kedy dôjde k smrti zamestnanca v dôsledku pracovného úrazu. Manželovi sa vyplácaodškodnenie vo výške 730-násobku denného vymeriavacieho základu, pričom od 1. januára 2022 je
maximálna výška sumy jednorazového odškodnenia 59.651,70 eura. Každé nezaopatrené dieťa má
právo na polovicu sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky zosnulého. Spolu sa teda

jedná o sumu 119.303,40 eura pre rodinu B..R.., čo nie je zanedbateľná suma.
3.15. Žalovaný nemá v žiadnom prípade záujem predlžovať čas vyplatenia ním uznanej sumy (tzn.
18.000,- eur každému). Je potrebné dodržať v aj tomto ohľade správny procesný postup s vyplatením na
osobitný účet zriadený na mená maloletých detí. Žiadal svoje argumenty zohľadniť aj pri rozhodovaní o
trovách konania a pomere úspešnosti strán v spore, nakoľko žalovaný nezavinil, že predmetom daného

konania je aj suma 36.000,- eur, ktorú bol ochotný uhradiť aj bez potreby žaloby. Navrhol žalovaného
zaviazať zaplatiť každému zo žalobcov 1/ a 2/ po 18.000,- eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a aby v prevyšujúcej časti, včítane úrokov z omeškania, žalobu
zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobcovia v následnej replike danej vyjadrením ich zástupcu z 15.05.2023 uviedli, že nepopierajú

snahu žalovaného o spolupatričnosť v súvislosti s poskytnutím určitého plnenia, avšak s ohľadom na
množstvo aspektov, žalovaným poskytované plnenie nedokázalo v celom rozsahu nahradiť nemajetkovú
ujmu, ktorá im bola touto tragickou právnou skutočnosťou spôsobená.
4.1. Zamestnávateľovi vyplýva z § 195 ods. 1 ZP všeobecná zodpovednosť za škodu pri pracovnom
úraze. Nie je preto podstatné, či žalovaný mal alebo nemal vedomosť o možnosti vzniku situácie, ako

to uvádza vo vyjadrení. Podľa žalobcov neobstoja ani ďalšie tvrdenia žalovaného, ktorými sa snaží
exkulpovať, nakoľko zodpovednosť za škodu pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
mu vyplýva ako zamestnávateľovi priamo zo zákona.
4.2. Žalobcovia si svoje nároky uplatňujú voči žalovanému hlavne s poukazom na rozhodnutie
inšpektorátu práce, voči ktorému sa žalovaný bráni všetkými zákonom poskytovanými prostriedkami. V

Protokole je jednoznačné určené zavinenie na strane žalovaného. Preto práve on by mal im vzniknutú
nemajetkovú ujmu kompenzovať.
4.3. Podľa žalobcov nie je potrebné vykonávať žalovaným navrhované dôkazy v súvislosti s
preukazovaním okolností a príčiny vzniku pracovného úrazu vzhľadom na povahu tejto udalosti, s ktorou
sažalobcoviadodnešnéhodňanedokážuvysporiadať.Vykonávaniedôkazovakokamerovýzáznam,by

zbytočne ešte viac prehlbovali pocit smútku, žiaľu a traumy vzniknutej v dôsledku tejto tragickej udalosti.
4.4. Tvrdenia nimi uvádzané v žalobe v súvislosti s poukazovaním poškodeného na technické
nedostatky, sú subjektívne a tieto nedokážu preukázať. Uviedli ich iba v tej súvislosti, že B..R.. sa s nimi
zdieľal o určitých nedostatkoch. Vzhľadom na tvrdenia žalovaného vo vyjadrení k žalobe, zobrali tieto
sporné a nepodložené tvrdenia späť.

4.5. Naďalej zotrvali na tvrdení o nekompenzovaní nemajetkovej ujmy žalovaným. Potvrdili existenciu
rozsiahlychrokovanímedzistranamisporuaopätovnepoukázalinadobrúvôľužalovanéhoaktívneriešiť
vzniknutú situáciu v rámci mimosúdneho usporiadania vzťahov, avšak žalovaný nakoniec nesúhlasil
so sumou, ktorú žalobcovia od neho požadovali a pociťovali ako spravodlivú, aspoň čiastočne
kompenzujúcu vzniknuté ujmy. Preto boli žalobcovia nútení obrátiť sa so svojím nárokom na súd.

4.6. Pociťovali za spravodlivé a správne, aby im žalovaný spolu s istinou nahradil aj úroky z omeškania
od podania žaloby. Zotrvali na žalobe aj v tejto časti a žiadali, aby súd vzhľadom na okolnosti tohto
prípadu rozhodol o priznaní, resp. nepriznaní úroku z omeškania.
4.7. Rozhodnutia súdov a právne predpisy k právnej úprave nemajetkovej ujmy uvádzané žalovaným
označil za dosť neaktuálne, s úmyslom ohraničiť maximálnu výšku nemajetkovej ujmy. Súhlasili, že

nemajetková ujma by mala byť posudzovaná vždy individuálne vzhľadom na okolnosti prípadu, ako aj
na osoby, či už postihnuté alebo zodpovedné za vzniknutú ujmu. V tomto konkrétnom prípade sa však
žalovaným (zrejme správne žalobcom) javí uplatňovaná suma ako spravodlivá, správna a zákonná.
Zdôraznili, že hodnota peňazí sa diametrálne mení plynutím času a suma 25.000,- eur predstavovala
v roku 2007 výrazne inú hodnotu, ako je tomu v roku 2023. Na základe inflačnej kalkulačky podľa

indexu spotrebiteľských cien a priemernej inflácie v medziročnom porovnaní suma 25.000,- eur v r. 2007
(uvádzaná žalovaným ako určitý strop priznanej nemajetkovej ujmy v roku 2007) by bola v r. 2023 určená
na sumu 39.500,- eur. Vyjadrili presvedčenie, že nemôže byť súd pri stanovení výšky nemajetkovej
ujmy striktne obmedzený určitým rozhodnutím, ktoré vychádzalo z okolností v danom a čase a mieste.
Označil obranu žalovaného v časti stanovenia určitej maximálnej výšky náhrady nemajetkovej ujmy

za nedostatočnú, nakoľko vychádza z neaktuálnych podkladov. Je potrebné, aby skutočná priznaná
nemajetková ujma bola určená na základe skutočných a aktuálnych pomerov a danom čase a mieste.
4.8. Navrhli na preukázanie a odôvodnenie vzniknutej nemajetkovej ujmy vykonať ako dôkaz znalecký
posudok, resp. odborné vyjadrenie znalca v oblasti psychológie, ktorý znalec vyšetrí žalobcov a dokážeurčiť dopad tejto tragickej udalosti, kde žalobcovia prišli o svojho otca, svoj vzor, svojho ochrancu a
živiteľa, na ich psychický stav. Súdu predložia vypracovaný znalecký posudok/odborné vyjadrenie v
lehote do 30 dní.

4.9. Nepovažovali za potrebné zisťovať a dokazovať výšku plnenia zo strany Sociálnej poisťovne,
nakoľko toto plnenie nemá dopad na stanovenie výšky nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobcom
spôsobená. Sociálna poisťovňa plnila na základe zákona a z prostriedkov, ktoré žalovaný pre tento
prípad pravidelne odvádzal, a preto nie je podstatná výška poskytnutého plnenia. Veria, že výška
priznanej, resp. poskytnutej nemajetkovej ujmy bude aspoň sčasti kompenzovať tento stav, v ktorom sa

v súčasnosti nachádzajú.

5. Žalovaný v duplike podaním jeho zástupkyne zo 07.06.2023:
5.1. Uviedol, že napriek tomu, že nedošlo k vzájomnej dohode na výške náhrady nemajetkovej ujmy (k
dohode pôvodne došlo, na základe čoho bolo žalobcami iniciované konanie sp. zn. 2P/44/2022 pred
Okresným súdom Dolný Kubín) nesporná časť nemajetkovej ujmy vo výške 36.000,- eur nemala byť

predmetom tohto konania. Žalovaný ju nezavinil, a mala byť mimosúdne vysporiadaná a vyplatená
na základe schválenia právneho úkonu súdom. Argumentácia žalovaného ohľadom neporušenia
pravidiel BOZP je veľmi dôležitá práve s ohľadom na posúdenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy.
Zodpovednosť zamestnávateľa v zmysle pracovnoprávnych predpisov je jedna právna problematika a
určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy je druhá, samostatná právna problematika, ktorej posúdenie

závisí od konkrétnych okolností daného prípadu. Žiadal, aby súd uplatnil moderačné právo uvedené
v § 450 OZ, ktoré sa v zmysle jeho výkladu a právnej teórie zásadne týka všetkých nárokov, vrátane
nárokov nemajetkovej povahy a aby žalobcami požadovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy znížil na
primeranú sumu a vo zvyšku žalobu zamietol. Protokol, v ktorom podľa žalobcov je jednoznačné určené
zavinenie na strane zamestnávateľa, zatiaľ nie je právoplatný a prípad nebol zo strany Inšpektorátu

práce Žilina zatiaľ právoplatne ukončený. Súvisiace správne konanie je aktuálne prerušené, pričom
výsledné zistenie Inšpektorátu práce v závere nemusí zodpovedať tvrdeniam uvedeným v Protokole. Nie
jepretosprávneaktuálnevychádzaťztvrdeníInšpektorátupráceuvedenýchvProtokolea„prejudikovať“
právoplatné zavinenie žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný žiadal aj vykonanie navrhovaných
dôkazov, ktoré je možné vykonať aj bez prítomnosti samotných maloletých žalobcov s ohľadom na ich

vplyv na emocionálne prežívanie danej situácie. Nemajetková ujma žalobcov bez ich súčinnosti ani
kompenzovaná byť nemohla. Pokiaľ by žalovaný akúkoľvek časť nemajetkovej ujmy vyplatil žalobcom
bez schválenia tohto úkonu príslušným súdom, vystavil by sa riziku neplatnosti právneho úkonu (i keď
vykonaného v prospech maloletých detí - žalobcov). Nakoľko žalobcovia vzali späť v celom rozsahu
konanie sp. zn. 2P/44/2022, žalovaný už nemal reálnu právnu možnosť vyplatiť žalobcom nespornú

sumu náhrady vo výške 36.000,- eur.
5.2. Zmiernenie nemajetkovej ujmy je kompenzované v samotnej sume náhrady nemajetkovej ujmy a
nejednásaoobchodnoprávnu,resp.obdobnúpohľadávku,kuktorejbyvzhľadomnajejprávnycharakter
prináležali a spravodlivo patrili aj úroky z omeškania. S prihliadnutím na ustálenú judikatúru žiadal, aby
súd úroky z omeškania k náhrade nemajetkovej ujmy nepriznal.

5.3. Žiadal žalovanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy znížiť v zmysle aktuálnej judikatúry slovenských
súdov (rozhodnutie Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/37/2021 z 15.03.2022, rozhodnutie
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/61/2018), ktoré nie je možné považovať za neaktuálne, ako aj v
zmysle rozhodovacej praxe ESĽP. Žiadal, aby súd rozhodol správne a spravodlivo v zmysle zásady iura
novitcuria,vychádzaťzokolnostívdanomčaseanadanommieste,kedydošlokudalostipodmieňujúcej

vznik nemajetkovej ujmy. Náhrada nemajetkovej ujmy nie je úkon s cieľom „zárobkovej“ činnosti, ale
naopak, má spravodlivo zmierniť vzniknutú nemajetkovú ujmu (finančne nemajetkovú ujmu spôsobenú
smrťou blízkeho „kompenzovať“, respektíve vyčísliť ani nemožno, je možné ju len spravodlivo zmierniť).
Podľa neho nástroje ekonomického trhu ako inflačná kalkulačka, nie je na mieste a ani vhodné používať
v občianskoprávnej problematike určovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy.

5.4. Opäť poukázal na svoju snahu zmierniť nemajetkovú ujmu žalobcov - pozostalým B..R.., ktorého
si vážil po pracovnej aj osobnej stránke. Zároveň vychádzal zo svojej reálnej ekonomickej situácie a
možnosti vyplatenia náhrady nemajetkovej ujmy. Aktuálne bol žalovaný nútený uplatniť prekážky v práci
na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ZP v dôsledku výpadku objednávok a výrazne nepriaznivej
ekonomickej situácie (nielen v slovenskej ekonomike) a už niekoľko mesiacov vykazuje ekonomickú

stratu. Jeho záujmom od samého začiatku bolo bez prieťahov a v jednej platbe vyplatiť žalobcom
náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú mal možnosť reálne vyplatiť, k čomu by aj reálne došlo na základe
vzájomnej dohody, pokiaľ by matka žalobcov spontánne nezmenila názor na pojednávaní, na ktorom
mal byť právny úkon schválený súdom.5.5. Žalobcami navrhovaný znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie znalca z oblasti psychológie
bude mať za následok zbytočné jatrenie rany zo straty otca (verí, že cieľom všetkých zúčastnených
je práve opak, a to ich psychické zotavenie v čo najlepšej možnej miere) a preto taký dôkaz namietol

a nesúhlasil s ním. Posudok psychológa ohľadom hĺbky spôsobenej traumy je natoľko subjektívna
záležitosť, že nemôže byť dosiahnutá žiadna miera objektívnosti, ktorá by nadobudla rozlišujúcu a
rozhodujúcu schopnosť pre toto konanie. Smrť blízkej osoby prežíva každá osoba inak a zároveň každý
psychológ ju môže posúdiť inak. Nie je možné „vidieť“ do duší pozostalých a „posúdiť“, respektíve
akokoľvek objektívne ohodnotiť mieru ich nemajetkovej ujmy. Túto je možné len zmierniť na základe

objektívnychkritériídanýchjudikatúrousúdovsprihliadnutímnaokolnostikaždéhokonkrétnehoprípadu.
5.6.OpätovnežiadalvykonaťdokazovanienazistenievýškyplneniaposkytnutéhoSociálnoupoisťovňou
žalobcomaichmatkeprecelkovýpohľadnavýškunáhradynemajetkovejujmyposkytnutejrodineB..R..,
aby výsledky tohto dokazovania zohľadnil pri určení výšky náhrady nemajetkovej ujmy. Je na zváženie
pre právnu teóriu a prax, či je správna koexistencia nárokov na plnenie zo strany Sociálnej poisťovne (v
nemalej výške) a nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo strany zamestnávateľov.

6. Na predbežnom prejednaní sporu 06.09.2023:
6.1. Zákonná zástupkyňa žalobcu 2/ uviedla, že zo strany žalovaného dochádzalo k permanentnému
porušovaniu povinností na úseku BOZP. Jej nebohý manžel bol pedant. Preto si ho aj zamestnanci zvolili
ako zástupcu zamestnancov. Tento permanentne upozorňoval žalovaného na chyby a nedostatky a boli

o tom robené záznamy aj do písanky. B..R.. sa vyjadril, že nezávislý bezpečnostný pracovník, ktorý robil
túto činnosť pre žalovaného externe, hovoril, že väčší bordel ako v E. nezažil. Bolo tam permanentné
porušenie na porušenie. Na tvrdení o permanentnom porušovaní povinností na úseku BOZP žalovaným
zotrvala aj po tom, ako žalovaný toto jej tvrdenie poprel.
6.2. Zástupkyňa žalovaného poprela v plnom rozsahu tvrdenie žalobcov o porušovaní predpisov BOZP

u žalovaného ako zamestnávateľa a BOZP porušené nebolo. Uviedla, že neexistuje žiaden písomný
záznam, o ktorom by žalovaný mal vedomosť, alebo porušenie, resp. hrozba poškodenia zdravia, o
ktorom by žalovaný vedel a vedome ho neriešil. Vzťahy B..R.. s vedením žalovaného boli priateľské
v nadštandardnej miere a neexistoval žiaden dôvod, aby prípadné hrozby pre zdravie zamestnancov
boli utajované. Žalovaný mal zabezpečené prostredníctvom odbornej inštitúcie systematiku a pravidlá

BOZP, ktoré boli zamestnanci povinní dodržiavať. Navrhla v rámci snahy žalovaného o mimosúdne
riešenie navýšenie sumy, ktorú doposiaľ žalovaný akceptoval vo výške 18.000,- eur, o ďalších 7.000,-
eur na každé z detí, teda po 25.000,- eur pre každého zo žalobcov, navrhnuté napriek tomu, že podľa
presvedčenia žalovaného nedošlo z jeho strany k porušeniu BOZP, ktoré by malo súvis so vznikom
predmetnej tragickej udalosti, a to len preto, že žalovaný chápe situáciu žalobcov a nemá záujem

predlžovať toto konanie. Ohľadne možného prerušeniu tohto konania do času, kým nebude právoplatne
vyriešené, či došlo zo strany žalovaného k porušeniu bezpečnostných predpisov, poukázala na to, že aj
po následnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu o kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského
súdu v Žiline, by táto otázka ešte nebola ukončená, ale následne by pokračovalo správne konanie
o uložení pokuty, v ktorom by musel Inšpektorát práce rozhodnúť a voči tomuto rozhodnutiu by bolo

prípustné odvolanie, o ktorom by rozhodoval Národný inšpektorát práce a voči konečnému rozhodnutiu
by bola prípustná správna žaloba. Takže pokojne celkové skončenie konania môže nastať aj o 3 - 4 roky.

7. Na pojednávaní 09.10.2023:
7.1. Zástupca žalobcov k na predbežnom prejednaní sporu avizovanému dôkazu uviedol, že sa mu

ho nepodarilo zabezpečiť ani po komunikácii s Inšpektorátom práce, ktorý so zástupcom žalobcov
odmietol komunikovať. V súvislosti s rozsudkom E. uviedol, že v uvedenom prípade došlo k strate
dvoch maloletých detí, kdežto v tomto prípade sa jedná o odlišný prípad, kedy došlo k strate otca detí,
životného vzoru detí, živiteľa a ochrancu rodiny a strata je omnoho citeľnejšia. Poukázal na objektívnu
zodpovednosť žalovaného ako zamestnávateľa B..R.. za túto tragickú udalosť. Je nepochybné a

nesporné, že sa jedná o najväčší možný zásah do osobnostných práv žalobcov a z tohto dôvodu sa
domáhajú nároku v žalobou uplatnenom rozsahu. Súd by mal individuálne posudzovať tento konkrétny
prípad.Poukázalajnahodnotupeňazí-ichkúpnusiluvdanomčaseavsúčasnosti.Ajnatútoskutočnosť
by mohol a mal súd pri posudzovaní nároku prihliadať. Navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť a
priznať nárok na náhradu trov konania.

7.2. Podľa zákonnej zástupkyne žalobcu 2/ žalovaná strana vytiahla nesúvisiaci prípad s týmto
prípadom, v ktorom došlo k závažnému porušeniu bezpečnostných predpisov. Z rozsudku E. vyplýva,
že výška nemajetkovej ujmy je nevyčísliteľná a neohraničiteľná. Predsa Inšpektorát práce vychádzalz Posudku. Už aj predchádzajúca zmena mala problém a protistrana tvrdí, že došlo k tomu súhrou
nešťastných okolností.
7.3. Žalobca 1/ vyjadril súhlas s vyjadreniami ich právneho zástupcu a jeho matky.

7.4. Zástupkyňa žalovaného opäť poukázala na ňou už uvádzanú judikatúru vychádzajúcu z výkladu
ESĽP ohľadne nemajetkovej ujmy, s ktorou sa žalovaný stotožňuje. Dala súdu na zváženie postup podľa
§ 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ale v tejto súvislosti upozornila, že konania, v
súvislosti s ktorými by bolo toto konanie prerušené, môžu trvať aj niekoľko rokov. V ňou uvádzanom
rozhodnutí Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/61/2018 súd rozhodoval o výške nemajetkovej ujmy za

stratu matky detí, ku ktorej došlo pri dopravnej nehode spôsobenej zavineným porušením dopravných
predpisov. Podľa nej to bolo ešte závažnejšie konanie ako predstavuje pracovný úraz, ku ktorému
došlo kombináciou nešťastných okolností, ktorým žalovaný ako zamestnávateľ nedokázal zabrániť. Šlo
o nepredvídateľné riziko, ktoré spôsobilo túto tragédiu a zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu
predpisov BOZP. Aj inšpektorát práce môže pri svojom rozhodovaní pochybiť a sa stáva, že Protokoly
nevychádzajú z pravdivých skutočností, a preto aj iniciovali ďalšie konanie. V tomto konaní od samého

začiatku pociťujú a vyjadrujú žalobcom úprimnú ľútosť nad tým, k čomu došlo. Od začiatku sa snažili
spor riešiť zmierlivo a prejavili ochotu zmierniť vzniknutú ujmu snahou o vzájomný zmier. Život človeka
je nevyčísliteľná hodnota. Poukázala na R 29/2021, kde sa najvyšší súd vyjadril k tomu, že aj primerané
zadosťučinenie za vniknutú nemajetkovú ujmu je inštitút, ktorý nemôže byť právne zneužívaný.
Akokoľvek je im danej situácie ľúto, žalovaný má právo využiť opravné prostriedky v správnom konaní

a potencionálne pochybenie žalovaného ako zamestnávateľa nebolo doteraz právoplatne preukázané.

8. Súd v prvom rade zdôrazňuje, že v konaní boli nespornými viaceré rozhodujúce skutočnosti.
Predovšetkýmnebolspornýzákladžalobcamiuplatnenéhonárokuspočívajúcehovovzniknutomzásahu
do ich osobnostných práv a v rámci nich predovšetkým do práva na súkromie a práva na rodinný život

ako jeho súčasti, ku ktorému došlo pracovným úrazom, ktorý utrpel B..R.. - ich otec dňa 11.05.2021 s
tragickým smrteľným následkom. Žalovaný svoju zodpovednosť za zásah, ktorý danou udalosťou bol
spôsobený do osobnostných práv či už žalobcov alebo ich matky - manželky B..R.., nerozporoval a od
začiatku po udalosti vyslovoval nielen úprimnú ľútosť nad tým, k čomu došlo, ale mal snahu dospieť aj
k dohode o výške odškodnenia vzniknutej nemajetkovej ujmy v peniazoch. Ohľadne nej došlo k dohode

s matkou žalobcu, ktorej žalovaný vyplatil náhradu vo výške 19.000,- eur a ešte predtým jej uhradil aj
ďalších4.581,60euravsúladeskolektívnouzmluvou,atonapriektomu,žeužodzačiatkuspochybňoval
ako možnú príčinu vzniku úrazu porušenie akýchkoľvek povinností zo strany žalovaného na úseku
BOZP.Vkontextekontinuálnehouznávaniasvojejzodpovednostižalovanýmzavzniknemajetkovejujmy
žalobcom nemožno vnímať jeho argumentáciu, že z jeho strany nedošlo k porušeniu predpisov BOZP

za nejakú snahu „vyviniť“ sa, resp. zbaviť sa svojej zodpovednosti za následok, ktorá zodpovednosť je u
žalovaného objektívne daná, čo naznačoval zástupca žalobcov, ale len ako súčasť okolností, za ktorých
k smrti B..R.. došlo, významnej z hľadiska posúdenia primeranej výšky náhrady.

9. K pracovnému úrazu B..R.. došlo počas rannej zmeny dňa 11.05.2021 bezprostredne po vyliatí

kovu z pece s výsuvnými elektródami nad pec v dôsledku odlomenia horného segmentu elektródy č. 1
mechanickým ohybovým a tlakovým namáhaním elektródy vyvolaným nárazom nosníka mosta žeriava
pohybujúceho sa smerom k zodvihnutej a naklonenej peci, pričom padajúci segment elektródy zasiahol
B..R.. a usmrtil ho.

10. Žalobcovia v danej súvislosti poukazovali na závery vyplývajúce z Protokolu (Protokolu Inšpektorátu
práce Žilina z 24.08.2021 č. IZA-56-18-2.2/P-11-21), v ktorom je uvedená ako príčina úrazu nesprávna
organizácia práce u žalovaného spočívajúca v tom, že žalovaný nezabezpečil v záujme zabezpečenia
BOZP, aby elektrická oblúková pec EOP 2 a organizácia práce na nej neohrozovali bezpečnosť a zdravie
zamestnancov, keď elektróda nebola správne upnutá za horný segment nad kritickou oblasťou, ale bola

upnutávčeľustiachdržiakuelektródyč.1napecivkritickejoblastizávitovéhospojadvochjejsegmentov,
ktorá bola kritickým miestom so zvýšeným rizikom lomu, v dôsledku čoho sa EOP 2 používala tak, že
sa nezmenšilo ohrozenie pre obsluhu a ďalších zamestnancov a neponechal sa dostatok miesta medzi
pohybujúcimi sa časťami pece a pohybujúcimi sa časťami nosníkov mosta žeriava. Zároveň v rámci
potreby opatrení je v Protokole konštatované, že žalovaný po vzniku úrazu odstránil zistený nedostatok

(svoj vnútorný predpis - Pracovný postup 05 08 Výroba atomizovaných ferozliatin zo 17.07.2020 nahradil
novým predpisom - Pracovný postup 05-09 Výroba atomizovaných ferozliatin zo 17.05.2021, v ktorom
oproti pôvodnému predpisu doplnil článok 5.3.1.1., a to ohľadne spôsobu upnutia elektródy, čo v
predchádzajúcom predpise nebolo), čím prijal opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisova ich príčin, prečo inšpektorát nenariadil odstrániť zistený nedostatok a neuložil žalovanému žiadnu
povinnosť, akurát navrhol vykonať tam uvádzanú analýzu možností zlepšenia vybavenia mostového
žeriava.

11. K Protokolu dal žalovaný v stanovenej lehote svoje námietky v písomnom vyjadrení zo 06.09.2021,
v ktorom rozporoval jeho závery, tvrdiac, že úraz bol spôsobený následkom nepredvídateľného
nebezpečenstva, ktoré nebolo možné žalovaným predvídať, keď podľa neho došlo k úrazu v prvom
rade v dôsledku ľahkomyseľného a nedbanlivého konania príslušných zamestnancov predchádzajúcej

nočnej zmeny, ktorí nezaznamenaním závady pre rannú zmenu a aj neinformovaním nadriadených
zamestnancov porušili zákonné a aj interné predpisy žalovaného ohľadne BOZP, tiež v dôsledku
nedbanlivostného a ľahkomyseľného konania žeriavnika rannej zmeny p. E., ktorý riadne nesledoval
dráhu žeriava vrátane posuvného mosta, čím mal porušiť bod 5.1. Všeobecných zásad BOZP u
žalovaného a bod 5.1. Prevádzkovo bezpečnostného predpisu žalovaného pre obsluhu zdvíhacích
zariadení a prepravu bremien a aj normu STN 270143. Poukázal naopak na správnu organizáciu práce

a konkrétne svoje aktivity v danej súvislosti (porady BOZP v dvojtýždňových intervaloch za účasti
zástupcov zamestnancov pre BOZP, mesačné stretnutia predákov výroby, na ktorých sú komunikované
aj zistené nedostatky BOZP aj problémy vo výrobe a od r. 2018 posudzovanie všetkých úloh zo stretnutí
aj formou technickej porady. Tvrdil, že žalovaný ani pri vynaložení všetkej odbornej starostlivosti a
možnej predvídateľnosti rizikových situácií nemal vedomosť o možnosti vzniku situácie, ktorá spôsobila

smrť B..R.. Podľa žalovaného príslušné predpisy BOZP mal vypracované správne, tieto zachytávali
možné predvídateľné riziká, vypracoval aj správnu organizáciu práce a posúdil všetky aktuálne, možné
(zistiteľné) a predvídateľné riziká, o možnosti vzniku ktorých mal vedomosť a ktoré pri náležitej
obozretnosti dokázal predpokladať. Uvádzal tiež, že nemal nikdy informáciu od dodávateľa elektród o
ich správnej inštalácii a takýto návod ich dodávateľ žalovanému nedoručil a žalovaný nemal mať dôvod

domnievať sa, že k elektródam by mohli existovať špeciálne návody a preto ich od neho vyžadovať,
čo však žalovaný urobil po predmetnom pracovnom úraze a od dodávateľa ho obdržal len v anglickom
jazyku. Uviedol aj to, že danému úrazu by bolo možné predísť, ak by jeho radoví zamestnanci, ktorí
tvrdia, že sa s možným stretom mosta žeriava s hornou hranou elektródy už stretli, informovali o tom
nadriadených zamestnancov, ako im to ukladá § 12 ods. 2 písm. j), resp. § 12 ods. 5 ZoBOZP a

zároveň konali pozorne tak, aby neohrozili seba a iných a že nedošlo k zaznamenaniu obdobného
problému, s ktorým sa stretla už predchádzajúca zmena (nemožnosť prejazdu mosta žeriava z dôvodu
vysoko nasadených elektród) zo strany pracovníkov uvedenej zmeny v Knihe preberania zmien slúžiacej
práve na tieto účely, o čom boli jej pracovníci riadne oboznámení a k čomu poukázal aj na bod 5.1.
Všeobecných zásad BOZP žalovaného.

12. Nebolo sporné, že v pracovnej činnosti B..R.., ako to vyplýva aj z Protokolu, neboli zistené žiadne
nedostatky, ktoré by sa prípadne spolupodieľali na vzniku pracovného úrazu a jeho následku.

13. Ohľadne „správnosti záverov vyplývajúcich z Protokolu k otázke tam konštatovanej „nesprávnej

organizácii práce“ u žalovaného prebieha správne konanie iniciované žalobou terajšieho žalovaného
smerujúcou voči Inšpektorátu práce Žilina ako žalovanému o preskúmanie zákonnosti Protokolu. Po
tom, ako Krajský súd v Žiline uznesením z 25.04.2023 sp. zn. 31S/189/2021 túto žalobu odmietol
(uvádzajúc ako dôvod odmietnutia to, že správny orgán Protokolom neuložil terajšiemu žalovanému
žiadne povinnosti, ktoré by mohli zasiahnuť do jeho právneho postavenia alebo by mohli viesť k uloženiu

sankcie) bola proti uvedenému rozhodnutiu podaná kasačná sťažnosť, o ktorej doposiaľ Najvyšší
správny súd SR nerozhodol. Aktuálne preto nemožno konštatovať, či príčinou pracovného úrazu B..R..
mala byť nesprávna organizácia práce u žalovaného, tak ako je to konštatované v Protokole, alebo
jeho príčinou bolo žalovaným nepredvídateľné riziko sprevádzané zlyhaním zamestnancov žalovaného
(iných ako B..R..), či už pri výkone samotnej práce (žeriavnika, príp. aj niekoho iného) alebo aj v súvislosti

so zanedbaním informačnej povinnosti zamestnancami žalovaného oznamovať svojim nadriadeným a
zaznamenávať zistené nedostatky v BOZP.

14.Vsúvislostismožnoupríčinou,resp.príčinamivznikuúrazuB..R..súdpoukazujenato,žežalobcovia
svoje pôvodné tvrdenie v žalobe o tom, že B..R.. pred pracovným úrazom dlhodobo poukazoval na

technické nedostatky zariadení pri výkone práce (uvádzané pod bodom 2.7.), po vyjadrení žalovaného
popierajúceho takéto tvrdenia, v následnej replike žalobcov zobrali späť ako tvrdenia sporné a
nepodložené s tým, že šlo z ich strany o subjektívne tvrdenia, ktoré nedokážu preukázať (bod 4.4.).
V ďalšom konaní síce matka žalobcov konajúca ako zákonná zástupkyňa žalobcu 2/ na predbežnomprejednaní sporu začala tvrdiť, že zo strany žalovaného dochádzalo k permanentnému porušovaniu
povinností na úseku BOZP, že B..R.. permanentne upozorňoval žalovaného na chyby a nedostatky a
boli o tom robené záznamy aj do písanky, že B..R.. sa vyjadril, že nezávislý bezpečnostný pracovník,

ktorý robil túto činnosť pre žalovaného externe, hovoril, že väčší bordel ako v E. nezažil a bolo tam
permanentné porušenie na porušenie. Na tvrdení o permanentnom porušovaní povinností na úseku
BOZP žalovaným zotrvala aj po tom, ako žalovaný tieto jej tvrdenia poprel. V súvislosti s uvádzanými
tvrdeniami zástupca žalobcov avizoval snahu o predloženie ako dôkazu písomného dokladu, že
žalovanému boli signalizované nedostatky ohľadne BOZP takého charakteru, ktoré mohli mať vplyv na

vznik smrteľného úrazu B..R.. Na pojednávaní však avizovaný dôkaz nebol predložený so zdôvodnením,
že sa ho zástupcovi žalobcov nepodarilo zabezpečiť ani po komunikácii s Inšpektorátom práce, ktorý so
zástupcom žalobcov mal odmietnuť komunikovať. K tomu súd poznamenáva, že takýto (ním uvádzaný)
dôvod nemožnosti predloženia daného dôkazu nielenže zástupca žalobcov ničím nepreukázal, ale
súčasne ani súdu do termínu pojednávania také niečo nijakým spôsobom neavizoval (s prípadným
návrhom na ďalší postup). V takomto kontexte uvedený dôvod súd považuje nielenže za nepreukázaný,

ale javiaci sa aj ako účelový.

15. K len potencionálnemu možnému pochybeniu žalovaného pri zabezpečovaní správnej organizácie
práce u žalovaného, ktoré by mohlo mať vplyv na vznik úrazu B..R.., súd poukazuje na to, že ani jedna
zo strán sporu nenavrhovala prerušenie tohto konania do času, kým otázka možného pochybenia zo

strany žalovaného nebude s konečnou platnosťou vyriešená. Akurát zástupca žalovaného „dal súdu
na zváženie“ takýto postup, ale súčasne jedným dychom zároveň dodal, že riešenie tejto otázky s
ohľadom na proces a ďalšie možné kroky, ktoré žalovaný na svoju obranu mieni uplatniť, môže trvať
aj niekoľko rokov. Ak žalujúca strana opätovne začala tvrdiť, že B..R.. mal žalovaného permanentne
upozorňovať na porušovanie povinností na úseku BOZP, ktoré tvrdenia žalovaný účinne poprel a

žalobcovia si boli vedomí toho, že o správnosti záverov vyplývajúcich z Protokolu sú stále vedené
príslušné správne konania, bolo vecou práve žalujúcej strany, aby v súvislosti s možnými nedostatkami,
prípadne aj porušeniami predpisov BOZP žalovaným ako okolnosti majúcej prípadný vplyv na výšku
náhrady nemajetkovej ujmy, produkovala konkrétne dôkazy, poprípade navrhla prerušenie tohto konania
do času, kým táto otázka nebude definitívne vyriešená v stále prebiehajúcom správnom konaní, čo

nenavrhla a dokonca ani k príčinám vzniku úrazu B..R.. nesúhlasila s dôkazmi navrhovanými žalovaným
tak, ako to uvádzali v ich replike (bod 4.3.) s tým, že nepovažujú za potrebné vykonávať dôkazy v
súvislosti s preukazovaním okolností a príčiny vzniku pracovného úrazu.

16. Preto súd s ohľadom na rozsah vykonaného dokazovania, rešpektujúc vôľu žalobcov, keď práve

na strane žalobcov v danom smere spočívalo nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno,
nevykonával k danej otázke dôkazy, ktoré navrhovala žalovaná strana a konštatuje, že napriek tomu,
že zodpovednosť žalovaného za zásah do osobnostných práv žalobcov je daná z dôvodu, že k
smrti B..R.. ako zamestnanca žalovaného došlo v dôsledku pracovného úrazu na rannej smene dňa
11.05.2021, súčasne nemal preukázané, že príčinou poprípade jednou z príčin tejto udalosti bolo

porušenie predpisov samotným žalovaným na úseku BOZP a naopak, že príčinou tejto tragickej udalosti
nemali byť konkrétne zlyhania pracovníkov žalovaného, ktorí napriek svojej vedomosti o možnom riziku
pre život a zdravie v dôsledku situácie (možnej kolízie) obdobného charakteru, ktorá sa vyskytla už na
predchádzajúcej zmene, napriek svojej povinnosti neinformovali o tom žalovaného (jeho nadriadených
pracovníkov) a takúto udalosť ani písomne nezaznamenali a tiež zlyhanie pracovníka žalovaného

obsluhujúceho žeriav, ktorý nosníkom mosta žeriava narazil do elektródy, ktorá sa zlomila a pád jej
odlomenej časti usmrtil B..R..

17. Úmrtím B..R.. pri plnení jeho pracovných povinností u žalovaného ako jeho zamestnávateľa
nepochybnedošlokzávažnémuzásahudorozsiahlejpaletyosobnostnýchprávžalobcov,predovšetkým

do ich práva na súkromie a v rámci toho do ich rodinného života, v dôsledku čoho žalobcovia prišli o
možnosť ďalšieho rozvíjania vzájomných citových väzieb medzi nimi a ich otcom, ktorý tragicky zahynul.
Ide o trvalú, neodčiniteľnú ujmu, ktorú žalobcovia utrpeli a ktorá „obrátila na ruby“ ďalšie fungovanie ich
rodiny, ktorej celistvosť bola narušená. Daný zásah, ktorý vznikol žalobcom v období ich dospievania, je
svojou povahou trvalý a neodstrániteľný, ktorý sa vplyvom odstupu času môže „oslabovať“ len do určitej

miery, ale zásadne nie je spôsobilý úplne vymiznúť. Zistená závažnosť nemajetkovej ujmy a okolnosti, za
ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcov došlo, sú tie rozhodujúce okolnosti pre určenie
výšky nemajetkovej ujmy.18. Medzi stranami nebol fakticky „sporný“ ani samotný rozsah zásahu do osobnostných práv žalobcov z
dôvodupracovnéhoúrazuB..R..najtragickejšímnásledkom.Samotnýžalovanýoznačovalotcažalobcov
za vynikajúceho zamestnanca, o ktorého osobnostnej a pracovnej stránke sa vyjadroval veľmi pozitívne

ako o osobe požívajúcej dôveru aj u svojich spolupracovníkov, čoho prejavom bolo o. i. aj to, že
vykonával funkciu zástupcu zamestnancov pri riešení záležitostí týkajúcich sa BOZP. Žalovaný nijakým
spôsobom nenamietal, že rodina žalobcov bola do tragickej udalosti dobre fungujúcou rodinou s dobrými
vzájomnými vzťahmi medzi všetkými jej členmi (otec, matka, deti). K danému zásahu nepochybne
došlo v čase, kedy žalobcovia boli vo veku 9 a 15 rokov, čo len zvýrazňuje citeľnosť zásahu do ich

osobnostných práv s ohľadom na to, že k nemu došlo v období ich detstva a dospievania.

19. Spornou medzi stranami bolo akurát to, aká má byť primeraná výška náhrady nemajetkovej
ujmy. Žalujúca strana (na rozdiel od žalovanej strany - tá pri ňou navrhovanej výške poukazovala
na konkrétne rozhodnutia súdov) pri odôvodňovaní požadovanej výšky náhrady (po 36.000,- eur na
každého zo žalobcov) neargumentovala ani nejakou ustálenou rozhodovacou praxou, t.j. nejakými

konkrétnymi rozhodnutiami súdov, ktoré by v „porovnateľných“ situáciách priznávali „porovnateľnú“
výšku nemajetkovej ujmy, akú požadovali žalobcovia.

20. V konkrétnych okolnostiach veci súd poukazuje na to, že medzi matkou žalobcu a žalovaným došlo
k dohode o výške náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá jej bola spôsobená, a to v sume 19.000,- eur,

t.j. náhrady o 1.000,- eur vyššej, než ktorú žalovaný už pred začatím tohto sporu bol ochotný uhradiť
každému zo žalobcov. V danej súvislosti pritom nemožno z vykonaných dôkazov konštatovať, že by
zásah do osobnostných práv žalobcov, ku ktorému došlo smrťou ich otca B..R.., mal byť pre niečo
konkrétne závažnejším zásahom, než k akému došlo do osobnostných práv ich matky, s čím priamo
súvisí aj výška náhrady nemajetkovej ujmy.

21. Konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2P/44/2022, bolo iniciované
práve matkou žalobcov ako zákonnou zástupkyňou žalobcov v tom čase maloletých, ktorých zastupoval
ich terajší právny zástupca, a to podaním návrhu dňa 11.08.2022, ktorým žiadali schváliť právny úkon
- Dohodu o urovnaní z 22.07.2022 uzatvorenej maloletými žalobcami v zastúpení Z. M. E. ako súdom

(uznesením Okresného súdu Dolný Kubín z 30.06.2022 č. k. 8P/19/2022-47) ustanoveným kolíznym
opatrovníkom so žalovaným, ktorou sa žalovaný zaviazal vyplatiť každému zo žalobcov z titulu náhrady
nemajetkovej ujmy po 18.000,- eur na označený účet (v zmysle dodatku č. 1 k dohode uzavretého
24.10.2022) v lehote 7 dní od doručenia doložky právoplatnosti rozhodnutia súdu o schválení tejto
dohody. Pojednávanie v uvedenej veci konané 25.10.2022 (na ňom sa ako verejnosť dostavila terajšia

zástupkyňa žalovaného ako jeho splnomocnená zástupkyňa) bolo odročené na 01.12.2022 v súvislosti
s návrhom kolízneho opatrovníka a zástupcu žalobcov po tom, ako matka žalobcov na pojednávaní
vyjadrila nesúhlas s výškou náhrady, za účelom ďalších možných rokovaní so žalovaným ohľadne
navýšenia výšky odškodnenia. Ešte pred novým termínom pojednávania zobrala matka žalobcov ako ich
zákonná zástupkyňa podaním z 30.11.2022 návrh na schválenie právneho úkonu - dohody o urovnaní

v celom rozsahu späť, a to bez bližšieho zdôvodnenia, na základe čoho súd po súhlase aj ostatných
účastníkov konania uznesením z 01.12.2022 č. k. 2P/44/2022-108 dané konanie zastavil.

22. Uvedenému konaniu predchádzalo konanie vedené na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn.
10P/56/2021 iniciované návrhom matky žalobcov ako ich zákonnou zástupkyňou v zastúpení terajšieho

zástupcu žalobcov o schválenie právneho úkonu - Dohody o urovnaní uzavretej medzi matkou detí
ako účastníkom 1/, žalobcami 1/ a 2/ v zastúpení ich matky ako účastníkmi 2/ a 3/ a žalovaným dňa
16.11.2021, ktorou sa žalovaný zaviazal zaplatiť matke žalobcov z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
sumu 30.000,- eur a každému zo žalobcov po 10.000,- eur, spolu celkovo 50.000,- eur do 7 dní od
doručenia rozhodnutia súdu o schválení tejto dohody. Konanie o uvedenom návrhu bolo zastavené

unesením súdu z 31.03.2022 č. k. 10P/56/2021-43 z dôvodu jeho späťvzatia (bez uvedenia dôvodu).

23. V prípade neskoršej dohody o urovnaní oproti predchádzajúcej dohode došlo k navýšeniu sumy
v prípade každého zo žalobcov o 8.000,- eur (zo sumy 10.000,- eur na sumu 18.000,- eur). V danej
súvislosti súd opäť poukazuje na to, že sám žalovaný opakovane nielen v priebehu tohto konania

vyslovoval ľútosť nad danou tragédiou, ale súčasne tiež poukazoval na výraznú stratu, ktorú táto udalosť
spôsobila aj pre jeho pracovný kolektív, nešetriac superlatívmi ohľadne osobnostných vlastností B..R..
a tiež ohľadne plnenia jeho pracovných povinností. Zároveň prejavoval snahu o mimosúdne vyriešenie
predmetu tohto konania, ku ktorému v konečnom dôsledku nedošlo, nakoľko matka žalobcov, hoci užaj došlo k „dohode“, ktorá bola daná súdu na schválenie, napokon s tam uvedenou výškou náhrady
nesúhlasila. Žalovaný nespochybňoval, že žalobcom vzniknutá ujma je svojou povahou tak závažnou
ujmou, ktorej zmiernenie vyžaduje aj poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch.

24. Hoci osobnosť človeka a jej jednotlivé súčasti a prejavy príkladmo definované v § 11 OZ (život a
zdravie, občianska česť, ľudská dôstojnosť, súkromie, meno a prejavy osobnej povahy) sú chránené
pred neoprávnenými zásahmi spôsobmi vyplývajúcimi z § 13 OZ, náhrada vzniknutej nemajetkovej ujmy
v peniazoch pripadá do úvahy v prípadoch, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie vo forme

zodpovedajúceho morálneho zadosťučinenia, upustenia od neoprávnených zásahov a odstránenia
následkov týchto zásahov do osobnostných práv, najmä preto, že bola v značnej miere znížená
dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti (§ 13 ods. 2 OZ). Peňažná satisfakcia nemá za
cieľaaninemôžepre„nezaplatiteľnosť“vzniknutejzávažnejujmyspôsobiťúplnéodstránenieujmy,ktorá
zásahom do osobnostných práv vznikla. Môže akurát prispieť k určitému spravodlivému zmierneniu tejto
ujmyatátobymalabyťadekvátnou(primeranou)sohľadomjednaknazávažnosťzásahusprihliadnutím

aj na individuálne okolnosti prípadu, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 OZ) a ktoré v sebe
nesú určitý stupeň jedinečnosti. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy určuje súd svojou voľnou úvahou s
ohľadom na intenzitu, rozsah a trvanie nepriaznivých následkov pre dotknuté osoby a tiež aj so zreteľom
na jedinečné okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

25. S poukazom na doposiaľ uvedené súd v konkrétnych okolnostiach prejednávanej veci považuje za
adekvátnu(primeranúasúčasnespravodlivú),súladnúsprincípomspravodlivéhousporiadaniavzťahov,
výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za závažný a neodstrániteľný zásah do práva žalobcov
na ich súkromie a rodinný život, chránený ustanoveniami § 11 a nasl. OZ, aplikovanými s poukazom na
čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, spôsobený smrťou ich otca B..R.., výšku peňažnej satisfakcie

pre každého zo žalobcov vo výške 25.000,- eur, ktorú v takejto výške navrhol žalovaný na predbežnom
prejednaní sporu v snahe jeho zmierneho ukončenia. V rámci možného intervalu úvah súdu o výške
primeranej náhrady, súd takúto výšku dokonca považuje za takú, ktorá je na hornej hranici intervalu, a
ktorá zásadnejším spôsobom ešte nevybočuje z tej rozhodovacej praxe, na ktorú poukazovala žalovaná
strana, majúca zhodné črty s týmto prípadom v tom, že vo všetkých prípadoch vzniknutý zásah do

osobnostných práv spôsobený úmrtím sa týkal najbližších členov rodiny zomrelého.
25.1. Rozsudok E. sa týkal prípadu, kedy matka dvoch maloletých detí prišla o obe svoje deti, ktoré
31.12.2002 zastrelil manžel sťažovateľky a následne aj seba a bola jej priznaná nemajetková ujma v
celkovej výške 25.000,- eur.
25.2. Vo veci Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5C/37/2021, v ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline

potvrdzujúcim rozsudkom z 08.02.2023 sp. zn. 7Co/148/2022, o. i. bolo žalobcom 1/ a 2/ na náhradu
nemajetkovej ujmy priznaných po 12.500,- eur, žalobkyni 3/ 4.000,- eur a žalobcovi 4/ 5.000,- eur za
zásah do ich osobnostných práv dopravnou nehodou z 25.08.2019 spôsobenou nesprávnou technikou
jazdy vodiča jazdiaceho neprimeranou rýchlosťou, pri ktorej došlo k usmrteniu dcéry žalobcov 1/ a 2/,
ktorá bola sestrou žalobcov 3/ a 4/. Pri odôvodnení daného rozhodnutia odvolací súd poukázal na

konzistentnosť svojich záverov s rozhodovacou činnosťou vyšších súdnych autorít napr. v rozhodnutiach
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 19/2010, 2Cdo 164/2011, 7Cdo 73/2021, 4Cdo 219/2021 a tiež
s rozhodnutiami Krajského súdu v Žiline vo veciach napr. sp. zn. 8Co/264/2013, 7Co/578/2014 a
6Co/184/2019.
25.3.VoveciOkresnéhosúduRužomberoksp.zn.5C/19/2017došlokzmeneprvostupňovéhorozsudku

zo 14.12.2017 rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 23.05.2018 sp. zn. 7Co/61/2018 tak, že žalobcovi 1/
bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy za smrť manželky žalobcu 1/ spôsobenú dopravnou nehodou
30.11.2011 vo výške 12.500,- eur a každému zo žalobcov 2/, 3/ a 4/ ako deťom usmrtenej bola priznaná
náhradanemajetkovejujmypo7.000,-eur,čímodvolacísúdznížilprvostupňovýmsúdompriznanúvýšku
náhradyvprípadežalobcu1/o7.500,-euravprípadeostatnýchžalobcovo3.000,-eurukaždéhoznich.

25.4. V prípadoch uvádzaných pod 25.2. a 25.3. súdy vzali za základ svojich úvah pri výške náhrady
práve rozsudok E..
25.5. Súd poukazuje tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.10.2019 sp. zn. 1Cdo/238/2019,
ktorým bolo dovolanie odmietnuté vo veci, v ktorej súdy nižšej inštancie priznali žalobkyni v súvislosti
s úmrtím jej manžela v dôsledku pracovného úrazu spôsobeného nedodržaním zásad bezpečnosti a

ochrany zdravia pri práci, čím došlo k zásahu do osobnostných práv žalobkyne - do jej súkromného
a rodinného života s trvalými a nenapraviteľnými následkami, náhradu nemajetkovej ujmy vo výške
15.000,- eur.26. Poukazujúc na vyššie uvádzanú rozhodovaciu prax, podľa názoru súdu, určená výška náhrady
nemajetkovej ujmy v prospech žalobcov 1/ a 2/ súčasne primeraným spôsobom reflektuje aj časový
odstup, ktorý nastal od vynesenia rozsudku E.Á. a s tým súvisiaci prirodzený reálny pokles hodnoty

peňazí v dôsledku inflácie, na ktorý aspekt poukazovala žalujúca strana.

27. V súvislosti s určovaním výšky náhrady súd nepovažoval za potrebné vykonať dokazovanie či už
vo forme odborného vyjadrenia alebo znaleckého posudku znalca psychológa navrhované žalobcami,
ktorí síce avizovali v replike, že taký dôkaz sami zabezpečia, ale bez nejakých konkrétnych dôvodov

tak neurobili a navrhovali, aby takýto dôkaz zabezpečil súd, hoci sami (ak to považovali za potrebné)
mohli takýto dôkaz zabezpečiť. Súdu pritom nie je zrejmé, aké nové a pre túto vec rozhodné skutočnosti
by mali byť uvedeným spôsobom zisťované za situácie, že žalovaný nerozporoval pevné citové väzby
žalobcovsosvojímotcom,funkčnosťichrodinyanimitvrdenéneodstrániteľnézásahy,ktorýmimalasmrť
B..R.. zasiahnuť do súkromného a v rámci toho do rodinného a citového života žalobcov. Teda rozhodné
skutkové tvrdenia žalobcov v danom smere žalovaný nerozporoval. Súd tiež nepovažoval pre svoje

rozhodnutie za podstatné zisťovanie skutočnej výšky jednotlivých plnení zo strany Sociálnej poisťovne
pre jednotlivých členov rodiny B..R.. z úrazového poistenia žalovaného ako jeho zamestnávateľa, ako
to žalovaný navrhoval už vo vyjadrení k žalobe a aj v duplike, a ktorú žalovaný „vypočítal“ na celkovú
sumu 119.303,40 eura. Žiadne z takýchto plnení totiž podľa názoru súdu nemá charakter odškodnenia
nemajetkovej ujmy za zásah, ktorý spôsobila smrť B..R.., do osobnostných práv žalobcov.

28. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali priznania náhrady nemajetkovej ujmy vo väčšom rozsahu (nad
priznanú výšku po 25.000,- eur pre každého z nich), t.j. ohľadne sumy 13.000,- eur u každého zo
žalobcov, žalobu v danej časti ako nedôvodnú zamietol.

29. Ohľadne uplatnených úrokov z omeškania z požadovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy,
žiadaných počnúc dňom podania žaloby na súd (31.01.2023) až do jej zaplatenia, v danej časti
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Z ustálenej judikatúry súdov, konkrétne z rozhodnutí, na ktoré
poukazoval aj žalovaný (bod 3.11.), t.j. z rozsudku NS SR z 24.06.1998 sp. zn. 1Co 15/97, uverejnenom
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod por. č. 45/2000

vyplýva, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe rozhodnutia
súdu, v ktorom je určená doba plnenia a až jej uplynutím sa dlžník môže dostať do omeškania
s jej zaplatením. Rovnaký záver vyplýva aj z následného rozsudku NS SR zo 14.03.2012 sp. zn.
6Cdo/185/2011, identicky judikujúceho vznik omeškania so zaplatením takejto náhrady. Žalujúca strana
nevzniesla žiadne konkrétne vecné argumenty spôsobilé spochybniť správnosť takto ustálenej súdnej

praxe, iba sa odvolávala aj to len vo všeobecnej rovine na „pocit spravodlivosti a správnosti“ (bod 4.6.),
čímvlastnepopieralaajsamotnýcharakterúrokovzomeškania.Nároknaichvzniktotižzávisíodprávnej
skutočnosti, ktorou je vznik omeškania dlžníka so splnením peňažného záväzku. So zreteľom na vyššie
uvedené v posudzovanej veci doposiaľ nemohlo dôjsť k vzniku omeškania, a preto ani nemôže byť daný
nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v akejkoľvek časti.

30. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP
analogicky aplikovaného na daný prípad za použitia čl. 4 Základných zásad CSP, keď priznal žalobcom
nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. V danom prípade totiž výška priznanej náhrady nemajetkovej
ujmy závisela od úvahy súdu, na čom nič nemení to, že súd v konečnom dôsledku považoval v

konkrétnych okolnostiach prípadu za primeranú práve takú výšku náhrady, akú v priebehu sporu navrhol
napredbežnomprejednanísporužalovanýprostredníctvomsvojhozástupcuvsnahetakýmtospôsobom
(takoutovýškou)docieliťmimosúdnevyriešeniepredmetusporu.Hocisúdnepochybuje,žežalovanýmal
snahu ešte pred začatím tohto sporu „odškodniť“ každého zo žalobcov sumou 18.000,- eur, faktom je, že
k tomu napokon nedošlo, v súvislosti s čím poukázal žalovaný na vyššie uvádzané okolnosti vyplývajúce

zo spisu Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2P/44/2022. Ani v takejto situácii však žalovanému
nič nebránilo docieliť splnenie záväzku takým spôsobom, aký v tom čase považoval za náležitý, a to
zložením príslušnej sumy za účelom splnenia záväzku do notárskej úschovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia

spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.