Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624010594
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2624010594.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Andrey

Kondllovej a JUDr. Rudolfa Botta, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Senica voči rozsudku Okresného
súdu Senica zo 14. októbra 2024, č. k. 22T/49/2024-273, na verejnom zasadnutí konanom 18. februára
2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku

o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX v C., trvalé bydlisko D., t. č. vo výkone väzby
v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov

o d s u d z u j e

podľa § 183 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (ďalej len „Trestného zákona“) s použitím
§ 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2, § 49 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Senica (ďalej len okresný súd) rozsudkom zo 14. októbra 2024, č. k.

22T/49/2024-273 (ďalej aj napadnutý rozsudok), uznal A. B. (ďalej len obžalovaný) za vinného v bode
1/ zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona
účinného od 6. augusta 2024 (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. v bodoch
1/ a 2/ s viacčinným súbehom pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a na § 122 ods. 10 Tr. zák. na
skutkovom základe tam uvedenom.
2. Okresný súd za to obžalovanému uložil podľa § 183 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm.

l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 5 Tr. zák. § 49 ods. 2 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky a 9 (deväť) mesiacov, na výkon ktorého ho podľa §
48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súčasne
mu podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.3. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku si obžalovaný ako
i prokurátor Okresnej prokuratúry Senica (ďalej len prokurátor) si ponechali zákonnú lehotu na podanie
odvolanie.

4. Dňa 29. októbra 2024 prokurátor písomne zahlásil odvolanie voči výroku o treste cit. rozsudku
v neprospech obžalovaného, ktoré odôvodnil osobitným podaním doručeným okresnému súdu 13.
novembra 2024.
4.1. Prokurátor v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s výrokom o treste napadnutého rozsudku. Citujúc
jeho odôvodnenie argumentoval tým, že z neho de facto vyplýva, že okresný súd uložil obžalovanému

trest odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby troch rokov v zásade len
z dôvodu, že urobil vyhlásenie o svojej vine, kedy bolo možné aplikovať ustanovenie § 39 ods. 5 Tr.
zák. Podľa prokurátora takýto postup nebolo u obžalovaného dôvodný, zákonný a spravodlivý, keďže
obžalovaný bol doposiaľ 4-krát súdne trestaný a to:
- trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok zo dňa 11.12.2012, právoplatným 13.02.2013 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.,

- trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 29.05.2013 právoplatným 30.05.2013 pre prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák.,
- rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 21.11.2016, právoplatným dňa 21.11.2016 pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) a b) Tr. zák. (za čo mu bol uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý vykonal dňa 11.01.2017) a
- trestným rozkazom Okresného súdu Malacky zo dňa 18.09.2023, právoplatným 14.10.2023 pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. (za bol mu uložený trest odňatia slobody vo
výmere 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov do 14.04.2025).
4.2. Prokurátor ďalej argumentoval, že aj keď prvé dve odsúdenia boli zahľadené a na obžalovaného sa

hľadí, akoby nebol odsúdený, v zmysle konštantnej judikatúry súdov SR sa aj na takéto odsúdenia musí
pri posudzovaní všetkých rozhodných skutočností pri ukladaní trestu za spáchaný trestný čin prihliadať
a brať do úvahy. Zahľadenie odsúdenia totiž neznamená, že k spáchaniu trestných činov nikdy nedošlo.
Všetky skutky, pre ktoré bol obžalovaný odsúdený, sa stali a tieto nepochybne spáchal obžalovaný,
ktorý bol za ich spáchanie právoplatne odsúdený. Z uvedeného je tak zrejmé, že v osobe obžalovaného

ide o štvornásobného recidivistu, ktorému páchať trestnú činnosť vôbec nie je cudzie, ba naopak je
zjavne súčasťou jeho bežného spôsobu života. Všetky trestné činy, ktoré doposiaľ obžalovaný spáchal,
boli úmyselné trestné činy a je tak zrejmé, že z vlastného rozhodnutia chcel porušiť záujem chránený
Trestným zákonom, resp. minimálne vedel, že môže také porušenie spôsobiť a pre prípad, že ho spôsobí
bol s tým uzrozumený. V jednom prípade ide dokonca o druhovo totožný trestný čin, pre ktorý už bol

v minulosti právoplatne odsúdený a ktorý opätovne s odstupom pár rokov opakovane spáchal a to v
podstate dvoma skutkami, kedy sa jednak vyhrážal smrťou, resp. zabitím družke a následnej aj ďalšej
osobe.Obžalovanýsizpredchádzajúcichodsúdenízjavnenezobralnijaképonaučenieatietoodsúdenia
nemali na neho nijaký prevýchovný efekt, keď dnes už je zrejmé, že spáchal ďalšie dva úmyselné trestné
činy. Nemožno súhlasiť s názorom súdu, že obžalovaný prejavil sebareflexiu a od samého začiatku

sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento oľutoval. Obžalovaný v prípravnom konaní ako zadržaný
podozrivý nevypovedal a právo odoprieť vypovedať využil aj v procesnom postavení obvineného.
Rovnako tak nevypovedal ani pred sudcom pre prípravné konanie pri rozhodovaní o návrhu na jeho
vzatie do väzby. Len obhajca uviedol, že chcú konať o dohode o vine a treste s tým, že obžalovaný
uznáva vinu. K spáchaniu skutku sa obžalovaný de facto priznal až v samotnom závere vyšetrovania,

kedy pri preštudovaní spisu uviedol, že sa ku skutku v plnej miere priznáva a skutok úprimne ľutuje.
Prokurátor zastáva názor, že obvinený tak neurobil z vlastnej sebareflexie, úprimnej ľútosti nad svojím
konaním a akýmsi kajúcim postojom k sebe samému, ale výlučne len pod ťarchou dôkazov, ktoré boli
v priebehu vyšetrovania v jeho neprospech zabezpečené. Obžalovaný sa nijakým vlastným spôsobom
nepričinil o objasnenie stíhaných skutkov a od samého začiatku prípravného konania až do jeho

skončenia žiadnym prínosným ani úprimným spôsobom nenapomáhal vo vyšetrovaní. Okrem jeho
vyjadrenia v závere vyšetrovania neučinil nijaké konanie, z ktorého by bola zrejmá jeho úprimná
ľútosť nad skutkom, ktorého sa dopustil. Samozrejme, nebolo jeho povinnosťou žiadnym spôsobom
prispievať k objasneniu skutkov, ani k vlastnému sebaobviňovaniu, ale aj túto okolnosť bolo podľa názoru
prokurátora potrebné zohľadniť pri uložení trestu odňatia slobody. Nespochybniteľným faktom je len to,

že obžalovaný vyhlásením o vine uľahčil súdu postup pri rozhodovaní o vine, avšak touto samotnou
skutočnosťou nenapomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti. Okresný súd v odôvodnení rozsudku
uviedol, že dolná hranica zákonom stanovenej trestnej sadzby 3 rokov by bola pre obžalovaného
neprimerane prísna. Z odôvodnenia rozsudku však nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych úvah,resp. skutočností okresný súd dospel k tomuto záveru, keď odôvodnenie neobsahuje nijaké konkrétne
skutočnosti, ktoré by ozrejmili ako súd k takejto konštatácii dospel. V tejto súvislosti je potrebné poukázať
aj na skutočnosť, že v trestnom rozkaze okresný súd obžalovanému pôvodne uložil trest odňatia slobody

na 3 roky, pričom bez zmeny skutkových okolností prípadu, ako aj bez zmeny osobných, povahových
a osobnostných čŕt obžalovaného len v dôsledku vyhlásenia o vine okresný súd zrazu začal považovať
trest odňatia slobody na 3 roky za neprimerane prísny s tým, že postačuje uložiť aj trest nižší. S takýmto
postupom súdu nemožno súhlasiť a len samotné vyhlásenie o vine zo žalovaných skutkov nemôže byť
kritériom primeranej, resp. neprimeranej prísnosti trestu odňatia slobody.

4.3. Ďalej prokurátor v odvolaní argumentoval tým, že nemožno súhlasiť ani s argumentáciou súdu o
znížení trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu z dôvodu, že obžalovaný svojím
konaním nespôsobil škodu na zdraví, ani majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu. Pre spáchanie trestných
činov, pre ktoré bola na obžalovaného podaná obžaloba a vo vzťahu ku ktorým urobil vyhlásenie o svojej
vine, sa nevyžaduje spôsobenie následku na zdraví, resp. majetkovej alebo nemajetkovej škody. Ak by
takýmto následkom došlo, tak skutky by boli kvalifikované inak. Inštitút mimoriadneho zníženia trestu

podľa § 39 Tr. zák. (vrátane odseku 5) je koncipovaný na princípe fakultatívnosti a individuálnosti, a
teda je na úvahe príslušného súdu, či vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu trest pod dolnou
hranicou trestnej sadzby uloží alebo nie. Súd teda má zákonnú možnosť mimoriadneho zníženia trestu
podľa § 39 Tr. zák., avšak podľa prokurátora v tomto konkrétnom prípade takýto postup nebol dôvodný.
Aplikácia § 39 ods. 5 Tr. zák. nie je bežná a ani nemôže byť automaticky aplikovaná pri všetkých

páchateľoch, ktorí učinia vyhlásenie o svojej vine. Tento inštitút je možné ju použiť len po zohľadnení
všetkých okolností konkrétneho, t. j. individuálneho prípadu. Napr. konkrétnymi okolnosťami prípadu
môžu byť okolnosti, ktoré sú súčasťou skutku, resp. vo výnimočnom prípade aj také, ktoré síce nie
sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, ale v danej kvalite a kvantite sa pravidelne
nevyskytujú. Pomery, ako aj história kriminálnej minulosti obžalovaného charakterizujú jeho osobu,

ako objekt trestu a jeho citeľnosti pre neho a význam týchto pomerov sa zhodnotí vo všetkých týchto
súvislostiach významných pre jeho nápravu a z toho plynúci záver musí byť zjavný, že trest uložený v
rámci zákonnej trestnej sadzby by obžalovaný pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. Teda,
že by bol neprimerane prísny a súčasne, že narušenosť obžalovaného nie je až taká závažná, aby bolo
potrebné na neho pôsobiť trestom dlhšieho trvania. Inak treba vzhliadať na možné uplatnenie inštitútu

podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. u prvotrestanej osoby a inak u štvornásobného recidivistu. Súdom uvádzané
okolnosti odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu v prípade obžalovaného nepovažuje prokurátor za
dostatočne relevantné. Uložený trest vo výmere 2 roky a 9 mesiacov je podľa jeho názoru neprimerane
benevolentný, nedostatočný na nápravu obžalovaného, neodradí obžalovaného ani iných od páchania
trestnej činnosti a taktiež nie je dostatočný na ochranu spoločnosti. Uložená výmera trestu nezohľadňuje

históriu kriminálnej minulosti obžalovaného, ako ani skutočnosť, že spáchal ďalšie dva úmyselné trestné
činy a to navyše na chránenej osobe zjavne pod vplyvom alkoholu. Uložený trest nespĺňa náležitosti
sledované ustanovením § 34 ods. 1 a 4 Tr. zák. Súd pri jeho určení neprihliadal na osobu páchateľa a
ani na spôsob spáchania činov. Súd podľa prokurátora nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 5 Tr.
zák., použitie ktorého vzhľadom na osobu obžalovaného nemá vôbec žiadne reálne opodstatnenie.

4.4.Ďalejprokurátorvodvolaníuviedol,žeobžalovanýveľmidobrevedel,ževminulostiužbolodsúdený
(dokoncaajpretrestnýčinnebezpečnéhovyhrážania)ažemubolouloženéajochrannéprotialkoholické
liečenie ústavnou formou, no i napriek tomu z vlastného rozhodnutia opätovne požil alkohol v značnom
množstve a takto potúžený sa vyhrážal družke zabitím a bez akéhokoľvek oprávnenia ju obmedzil na
osobnej slobode, kedy ju držal v zatvorenom a zamknutom byte počas čoho ju opakovane fyzicky

napádal. V protiprávnom konaní a vyhrážaní sa zabitím pokračoval aj v prítomnosti príslušníkov PZ,
kedy sa vyhrážal zabitím ďalšej osobe. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti nie je tak
zrejmé, z akého dôvodu mohol súd dospieť k záveru, že pre nápravu obžalovaného postačí aj uloženie
trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby. Skutočnosti týkajúce
sa tohto konkrétneho prípadu, ako aj osobnostné črty obžalovaného a jeho doterajší spôsob života

práve naopak odôvodňujú nie uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu
trestnej sadzby, ale trestu odňatia slobody nad spodnú hranicu. Z hľadiska generálnej prevencie nie je
udržateľné, aby recidivista, ktorý spáchal ďalšie dva úmyselné trestný činy, bol postihnutý miernejším
trestom, ako ustanovuje Tr. zák. v príslušnej skutkovej podstate trestného činu obmedzovania osobnej
slobody. Opakované požívanie alkoholu po výkone protialkoholického liečenia v spojitosti s agresívnym

a násilným konaním nepochybne zvyšovalo závažnosť jeho konania, keďže svojím konaním ohrozoval
blízku osobu, ako aj osobu, ktorá jeho družke prišla na pomoc. Obžalovaný po predchádzajúcich
odsúdeniach sa neštítil spáchať ďalšiu závažnú trestnú činnosť a preto musí niesť následky (ktorých
si musel byť vedomý) za svoje protiprávne konanie a to aj v podobe nepodmienečného trestu odňatiaslobody bez toho, aby mu tento bol mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. Trest odňatia slobody
uložený obžalovanému vo výmere 2 roky a 9 mesiacov z hľadiska § 34 ods. 1 Tr. zák. vôbec nevyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou a už vôbec ho neodradí od páchania trestnej činnosti.

Prokurátor zastáva názor, že trest uložený obžalovanému súdom prvého stupňa nepostačuje ani na jeho
prevýchovu. V zákonnom ustanovenej trestnej sadzbe pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. umožňuje zákon a v jej výške vyplývajúcej z hornej a dolnej hranice
je vyjadrená nielen pomerne vysoká škodlivosť, resp. typová závažnosť tohto trestného činu, ale pre súd
aj stanovené isté mantinely pri jeho rozhodovaní, no zároveň je súdu ponechaný dostatočný priestor pre

individualizáciu trestu podľa okolností konkrétneho prípadu. V prípade obžalovaného neexistujú žiadne
okolnosti ani pomery obžalovaného, ktoré sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú a ktoré
by odôvodňovali postup podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. spočívajúci v mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody. Len samotná existencia vyhlásenia o vine s poukazom na osobu obžalovaného nepredstavuje
také okolnosti, ktoré sa v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú a ktoré by odôvodňovali
takýto postup. Je potrebné mať na zreteli jednoznačne skutočnosť, že obžalovaný je v prvom rade

recidivistom a v súčasnosti znovu páchateľom ďalšej závažnej násilnej trestnej činnosti. Súdom uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky 9 mesiacov je nezákonný, neprimeraný
a príliš mierny. Nezodpovedá zákonným požiadavkám proporcionality trestu - jeho primeranosti a
spravodlivosti, ani dostatočne neodradzuje ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných
činov a u ostatných členov spoločnosti neposilňuje pocit právnej istoty a spravodlivosti, preto nemôže v

dostatočnej miere plniť funkcie generálnej a individuálnej prevencie trestu.
4.5. S poukazom na vyššie uvedené prokurátor v konečnom návrhu žiadal, aby odvolací súd v zmysle
§ 321 ods. 1 písm. d) a písm. e) Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) zrušil napadnutý rozsudok vo
výroku o treste odňatia slobody a aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol vo veci sám tak, že uloží
obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody (bez aplikácie ustanovenia § 39 ods. 5 Tr. zák.)

vo výmere najmenej 3 roky a 6 mesiacov.
5. K podanému odvolaniu sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
Petra Schmidla (ďalej len obhajca) písomným podaním doručeným okresnému súdu 26.
novembra 2024, v ktorom uviedol, že odvolanie prokurátora nepovažuje za dôvodné, preto ho navrhuje
zamietnuť podľa § 319 Tr. por.

6. Spisový materiál bol krajskému súdu riadne predložený na rozhodnutie o odvolaní prokurátora 9.
januára 2025.
7. Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia najskôr na
18. februára 2025, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného
a obžalovaný. Účasť obžalovaného bola zabezpečená z ÚVTOS Leopoldov prostredníctvom video-

konferenčného zariadenia podľa § 61b Tr. por., pričom obhajoba voči tomuto postupu neuplatnila žiadne
výhrady.
8. Krajský súd na verejnom zasadnutí dokazovanie nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy v tomto smere
neboli. V rámci konečných návrhov prokurátor krajskej prokuratúry navrhol odvolaniu vyhovieť
a rozhodnúť v zmysle konečného návrhu uvedeného v písomnom odôvodnení odvolania. Obhajca

obžalovaného navrhol odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť a poukázal na skutočnosť, že
síce jeho klient nevypovedal, ale voči uzneseniu o vzatí do väzby sťažnosť nepodal, plynulosť konania
nijako nezdržiaval, pričom vyhlásenie o vine bolo možné realizovať až na hlavnom pojednávaní, čo aj
klient urobil, preto je toho názoru, že benefit spočívajúci v aplikácii ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. mu patrí.
Obžalovaný sa pridržal vyjadrenia svojho obhajcu a poukázal na to, že sa stará o rodinu, o svojom

probléme s alkoholom vie, abstinoval 6 rokov, potom sa aj vplyvom poškodenej dal na zlé chodníčky,
čo viedlo k spáchaniu skutku. Dodal, že jeho spáchanie ľutuje, že viac konzumovať alkohol nebude,
resp. hodlá abstinovať a zdôraznil, že dlhší pobyt za mrežami by mu mohol skomplikovať starostlivosť
o rodinu. Preto žiadal krajský súd o zhovievavosť.
9. Podľa § 317 ods.1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší

rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 2 Tr. por., ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z
dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i
len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku

o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por., odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie
urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd
zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý

uplatnil nárok na náhradu škody.
10. Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok
a zistil, že odvolanie podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti
výroku, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1
Tr.por.krajskýsúdpreskúmalzákonnosťaodôvodnenosťnapadnutéhovýrokuotreste,akoajsprávnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.
Ku konaniu, ktoré výroku o treste predchádzalo
11. Pokiaľ ide o správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému výroku o treste, v tomto
smere žiadne námietky odvolateľ nemal a chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., krajský súd vlastným prieskumom nezistil. Naopak, zo zápisnice

z hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd dokazovanie vykonal procesne správe a v rozsahu
dostatočnom pre stavu veci a zákonu zodpovedajúce rozhodnutie.
Konkrétne k výroku o treste
12. Prokurátor v odvolaní uloženému trestu vytýkal neprimeranú miernosť s poukazom na aplikáciu
mimoriadneho zmierňujúceho ust. § 39 ods. 5 Tr. zák..

13. Skôr ako krajský súd dá odpoveď na otázku prísnosti uloženého trestu, musel preskúmať, či bol trest
uložený v súlade so zákonom. Keďže medzi spáchaním činov 6. apríla 2024 a vynesením rozsudku 14.
októbra 2024 došlo k zmene Tr. zák., bolo nevyhnutné v zmysle ust. § 2 ods. 1 Tr. zák. ustáliť,
ktorý zákon je pre obžalovaného najpriaznivejší. Okresný súd správne ustálil, že to je Tr. zák. účinný
od 6. augusta 2024.

14. Pokiaľ ide o pomer a mieru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, okresný súd u obžalovaného
správne ustálil existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36
písm. l) Tr. zák., že sa priznal k spáchaniu trestných činov a úprimne ich oľutoval a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., že už bol za trestný čin odsúdený. Iné poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti ani krajský súd nezistil.

15. Správne postupoval okresný súd aj vtedy, keď obžalovanému, ktorý spáchal dva trestné činy, ukladal
podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, teda za zločin obmedzovania osobnej slobody podľa
§ 183 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 3 rokov do 8 rokov.
16. Správne tiež okresný súd aplikoval pri ukladaní trestu tzv. asperačnú zásadu podľa § 41

ods. 2 Tr. zák., keďže úhrnný trest ukladal za dva trestné činy spáchané vo viacčinnom súbehu, z ktorých
jeden z nich je zločinom. V dôsledku toho správne obžalovanému nepriznal priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 písm. h) Tr. zák., že spáchal viac trestných činov. Súčasné aplikovanie týchto ustanovení totiž
podľa doterajšej súdnej praxe možné nie je. Modifikovaná (o 1/3 zvýšená) horná hranica trestnej sadzby
v tomto prípade činila 10 rokov a 8 mesiacov.

17. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že obžalovanému je
potrebné ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný sa súdenej trestnej činnosti
dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v trestnej veci Okresného súdu Malacky vedenej
pod sp. zn. 7T/41/2023, v ktorom prípade ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. (od 16. decembra 2024 už ods.
3 cit. ust. – pozn. súdu) výslovne vylučuje ukladanie ďalšieho trestu odňatia slobody s podmienečným

odkladom jeho výkonu (tzv. zákaz podmienky na podmienku). Na uloženie alternatívnych trestov ani
krajský súd splnenie zákonných podmienok nezistil.
18. Pokiaľ ide o samotnú výmeru trestu, okresný súd podľa názoru krajského súdu pochybil, keď s
použitím ust. § 39 ods. 5 Tr. zák. obžalovanému uložil mimoriadne znížený úhrnný trest odňatia slobodyvo výmere 2 roky a 9 mesiacov Okresný súd tento postup odôvodnil tým, že obžalovaný učinil vyhlásenie
o vine, ktoré bolo súdom prijaté, pričom trest uložený čo i len na samej spodnej hranici 3 rokov považoval
za neprimerane prísny pre obžalovaného. Dôvodil i tým, že obžalovaný prejavil sebareflexiu, od samého

začiatku sa k spáchaniu trestného činu priznáva, svojho konania úprimne ľutuje. Zároveň zohľadnil
spôsobprotiprávnehokonaniaobžalovaného,nespôsobiacškodunazdravíalebomajetku,akoajzávery
znaleckého posudku.
19. Krajský súd zdôrazňuje, že mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej
trestnej sadzby postupom podľa § 39 ods. 5 Tr. zák. za učinené vyhlásenie o vine predstavuje možnosť

súdu, nie jeho povinnosť. Je potrebné vždy skúmať aj to, či trest uložený v nezníženej výmere by bol
pre obžalovaného neprimerane prísny a či aj trest kratšieho trvania postačí na zabezpečenie ochrany
spoločnosti pred ním.
20. Rovnako ako prokurátor, aj krajský súd je toho názoru, že trest uložený okresným súdom dostatočne
nezohľadňuje nielen osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy, ale ani závažnosť a charakter ním
spáchanej trestnej činnosti. Správne prokurátor v odvolaní poukázal na fakt, že obžalovaný bol doposiaľ

užštyrikrátsúdnetrestaný,pričommuboli(svýnimkoutretiehoodsúdenia)ukladanépodmienečnétresty
odňatia slobody. V rámci posledného odsúdenia mu aktuálne plynie skúšobná doba podmienečného
odsúdenia, pričom počas jej trvania sa dopustil súdenej trestnej činnosti. Obžalovaný tak i z pohľadu
krajského súdu od spoločnosti dostal už dostatok možností preukázať, že to so svojou nápravou myslí
vážne, no nestalo sa tak. V jeho osobe sa dokonca jedná o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k prečinu

nebezpečného vyhrážania, za ktorý už bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý
aj vykonal. Zjavne teda ani výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody ako forma najprísnejšej
trestnoprávnej sankcie v podmienkach Slovenskej republiky svoj účel v podobe jeho nápravy nesplanil,
keď jeho konanie vygradovalo až do aktuálne súdenej trestnej činnosti. Za daného stavu veci považoval
aj krajský súd za aplikačne nesprávne, aby bol obžalovanému ukladaný nepodmienečný trest odňatia

slobodyspoužitímvyššieuvedeného mimoriadnehozmierňujúcehoustanovenia.Takýtrestbyanipodľa
názoru krajského súdu nenaplnil zákonom predpokladaný účel vymedzený v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.,
ktorým je nielen zabrániť páchateľovi v páchaní ďalšej trestnej činnosti, či vytvoriť mu podmienky preto,
abyvbudúcnostiviedolriadnyživot,aleajzabezpečiťgenerálnuprevenciu,t.j.odradiťinýchodpáchania
trestnej činnosti. A v neposlednom rade chrániť spoločnosť pred páchateľmi násilnej trestnej činnosti.

21. Keďže prokurátor v odvolaní dôvodne namietal, že okresný súd aplikáciou ust. §
39 ods. 5 Tr. zák. porušil zákon v prospech obžalovaného, tak krajský súd postupom podľa § 321
ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu zrušil
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o treste pre obžalovaného sám rozhodol, nakoľko to výsledky dokazovania
vykonaného pred okresným súdom umožňovali.

22.Zastavuveciazákonuzodpovedajúcivtomtoprípadepovažovalkrajskýsúdúhrnnýnepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda trest uložený nie pod dolnú hranicu, ale na samej
dolnej hranici modifikovaného zákonného rozpätia uvedeného v ust. § 183 ods. 2 Tr. zák. v spojení
s ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. Takto individualizovaný trest podľa názoru krajského súdu zohľadňuje ako
počet, tak aj druh súdených trestných činov, rovnako aj formu zavinenia, spôsobený následok, postoj

obžalovaného k trestnej činnosti vrátane jeho vyhlásenia o vine, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností a v neposlednom rade aj osobu obžalovaného ako bola charakterizovaná
v znaleckom posudku č. 18/2024 z 20. mája 2024 vypracovanom MUDr. Monikou Gregorovou, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy v kontexte nedávno vykonaného kratšieho nepodmienečného trestu.
Krajský súd sa domnieva, že práve takýto trest zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným

pre jeho ukladanie v zmysle ust. § 34 Tr. zák., teda že je trestom primeraným a spravodlivým, ktorý
splní svoju funkciu nielen z hľadiska individuálnej, ale aj generálnej prevencie a zároveň morálne odsúdi
konanie obžalovaného.
K tzv. vonkajšej (súdnej) diferenciácii
23. Čo sa týka spôsobu výkonu uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody, krajský súd prevzal

znapadnutéhorozsudkuvýrokozaradeníobžalovanéhodoústavunavýkontrestusostrednýmstupňom
stráženia podľa ust. § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák., keďže obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním súdený trestných činov už bol vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.
Záverečné zhrnutie
24. Na základe prezentovaných úvah krajský súd vyhodnotil odvolanie prokurátora ako dôvodné, v

dôsledku čoho napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a následne sám vo
veci rozhodol spôsobom uvedeným v enunciáte.
25. Tento rozsudok bol prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.