Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. február 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 69C/53/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124207531
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pavlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3124207531.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Pavlíkovou v právnej veci žalobcov 1/ A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, 2/ E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. D. XXX, obaja žalobcovia
zastúpení JUDr. Máriou Tatranskou, advokátkou so sídlom Istebnícka 33, Trenčín, proti žalovanej
Slovenskej republike zastúpenej Lesmi Slovenskej republiky, štátnym podnikom, so sídlom Námestie
SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov 1/ a 2/ a žalovanej k nehnuteľnosti evidovanej
Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálnym odborom na LV č. XXXX pre k.ú. C. D., obec

C. D., okres Nové Mesto nad Váhom, na katastrálnej mape ako parcela registra „C“ parc. č. XXXX
– lesný pozemok vo výmere 14.492 m2 a vyporiadava ho tak, že uvedenú nehnuteľnosť prikazuje do
podielového spoluvlastníctva žalobcov 1/ a 2/, každému z nich v podiele 1/2.

II. Žalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalovanej finančnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel,
každý z nich v sume po 483,07 eur, na účet A. H. republiky, štátneho podniku so sídlom Námestie SNP
8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcom 1/, 2/ sa voči žalovanej priznáva spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súd samostatným rozhodnutím po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobcovia 1/, 2/ domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor na LV č.
XXXX, pre k.ú. C. D. ako pozemok parc. reg „C“ evidovaný na katastrálne mape pod parc.č. XXXX
ako lesný pozemok o výmere 14.492 m2. Podielové spoluvlastníctvo k uvedenej nehnuteľnosti navrhli

vyporiadať tak, že táto bude prikázaná do ich podielového spoluvlastníctva, každému v jednej polovici
s povinnosťou vyplatiť žalovanej ako náhradu jej spoluvlastníckeho podielu celkovú odplatu vo výške
966,13 eur, čo predstavuje 0,20 eur/m2.

2. Žalobu odôvodnili tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi vyššie uvedenej
nehnuteľnosti pričom každému spoluvlastníkovi zhodne patrí spoluvlastnícky podiel 1/3. Žalobcovia sa
rozhodli zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k uvedenému pozemku. Pozemok sa nachádza

mimo zastavaného územia obce a v zmysle územnoplánovacej informácie obce sa nachádza v regulácii
funkčného využitia pre krajinnoekologické komplexy. Reálna deľba pozemku nie je možná, nakoľko
by došlo k porušeniu zákazu drobenia pozemkov podľa zákona č. 180/1995 Z.z. Z tohto dôvodu
žalobcovia navrhli prikázať spoluvlastnícky podiel žalovanej do ich spoluvlastníctva rovným dielomza primeranú náhradu 0,20 eur/m2. Pri určení primeranej náhrady žalobcovia vychádzali zo znalosti
miestnych pomerov.

3. Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik (ďalej len „Lesy SR“) ako zákonný zástupca žalovanej
Slovenskej republiky, nesúhlasili so zrušením podielového spoluvlastníctva. Namietli existencie
okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré bránia zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Tieto mali
spočívať v skutočnosti, že Lesy SR vykonávajú správu všetkých okolitých parciel a majú záujem
obhospodarovať aj túto parcelu. Ak by napriek tomu súd zrušil podielové spoluvlastníctvo, požadovali,

aby súd predmetnú parcelu rozdelil a podiel žalovanej pričlenil k niektorej susednej parcele vo
vlastníctvežalovanej.Akbysúdnerozhodolorozdelení,navrhliprikázaťcelúnehnuteľnosťdovýlučného
vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcom odplatu vo výške 0,20 eur / m2. Otázka výšky
náhrady za jednotlivé spoluvlastnícke podiely, teda nebola medzi stranami sporná.

4. Súd v danej veci vykonal dokazovanie oboznámením nasledovných listinných dôkazov: výpisu

z LV č. XXXX pre k.ú. C. D., kópie katastrálnej mapy, územno – plánovacej informácie Obce C. D.,
zmluvy o výkone činnosti odborného lesného hospodára zo dňa 15.06.2014, súhlasu ministerstva
pôdohospodárstva zo dňa 13.03.2014, zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 17.10.2013. Takto
zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. ZvýpisuzLVč.XXXXprek.ú.C.D.vyplýva,žežalobcoviaažalovaná súpodielovýmispoluvlastníkmi
nehnuteľnosti parcele reg. „C“ evidovanej na katastrálnej mape pod parc.č. XXXX, ako lesný pozemok
o výmere 14.492 m2 tak, že žalobcom 1/ a 2/ aj žalovanej patrí spoluvlastnícky podiel 1/3. Pozemok
je umiestnený mimo zastavaného územia obce.

6. Z územno - plánovacej informácie Obce C. D. zo dňa 22.05.2024 vyplýva, že vyporiadavaná
nehnuteľnosť sa nachádza v regulácii funkčného využitia pre kajinnoekologické komplexy mimo
zastavaného územia obce. Podľa územného plánu obce patrí do lúčno - lesnej vrchovinovej krajiny
s izolovaným osídlením. Ako prípustné funkčné využívanie prichádzajú do úvahy okrem iného lesné
porasty a nelesná drevinová vegetácia.

7. Zo zmluvy o výkone činnosti odborného lesného hospodára zo dňa 15.06.2014 vyplýva, že žalobcovia
1/ a 2/ uzavreli zmluvu so spoločnosťou J&S green s.r.o., predmetom ktorej je výkon činnosti odborného
lesného hospodára na vyporiadavanej nehnuteľnosti odo dňa 15.06.2014 na dobu neurčitú.

8. Zo zmluvy o nájme lesných pozemkov zo dňa 17.10.2013 vyplýva, že po predchádzajúcom súhlase
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka prenajali Lesy SR svoj spoluvlastnícky podiel na
vyporiadavanej nehnuteľnosti žalobcovi 2/ na obdobie od 01.10.2013 do 31.12.2021 za cenu 37,- eur
ročne, ktorú cenu nájmu žalovaný 2/ doposiaľ riadne platil.

9. Podľa § 142 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a
vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a
na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu
jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť
a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo

spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných
osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku.

10. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva

k pozemkom (ďalej len „zákon č. 180/1995 Z.z.“) v záujme zamedzenia drobenia poľnohospodárskych
pozemkov, lesných pozemkov a v záujme ochrany viníc nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia
obce možno pri prechode alebo prevode vlastníctva k nim postupovať len podľa tohto zákona.

11. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, nemôže na základe

právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva alebo rozhodnutia o dedičstve
vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov uvedených v § 21 ods. 1 pozemok menší ako 3.000 m2, ak
ide o poľnohospodársky pozemok, alebo pozemok menší ako 5.000 m2, ak ide o lesný pozemok.12. Podľa § 24 ods. 3 písm. c) zákona 180/1995 Z.z., podľa § 22 a 23 sa nepostupuje, ak sa odčleňuje
časť pozemku od pozemku, ktorý je uvedený v § 1 ods. 1, a táto časť sa pričleňuje k susednému
pozemku, pričom sa nevytvára samostatný nový pozemok.

13. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže
byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov
nevyhovuje. Výnimkou, kedy súd nemusí zrušiť podielové spoluvlastníctvo sú dôvody hodné osobitého

zreteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v priebehu konania namietala existenciu dôvodov
osobitného zreteľa, ktoré by bránili zrušeniu podielového spoluvlastníctva strán sporu k predmetnej
nehnuteľnosti, súd v prvom rade preskúmal existenciu takýchto dôvodov.
14. Zákonné ustanovenie § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka neobsahuje bližšiu konkretizáciu či
výpočet jednotlivých dôvodov hodných osobitného zreteľa a je vecou súdu, aby z výsledkov vykonaného
dokazovania sám vyhodnotil, či treba zamietnutím návrhu poskytnúť právnu ochranu niektorému zo

spoluvlastníkov tým, že sa spoluvlastníctvo k spoločnej veci naďalej zachová a nezruší. V zásade však
možno skonštatovať a rozhodovacia prax súdov sa zhoduje na tom, že tieto situácie by mali byť naozaj
výnimočné.
15. Žalovaná argumentovala tým, že s prihliadnutím na účelné využitie nehnuteľnosti vyplývajúce
zo zákona o lesoch a s prihliadnutím na skutočnosť, že Lesy SR vykonávajú správu okolitých

parciel má záujem obhospodarovať aj vyporiadavanú parcelu a zotrvať z tohto dôvodu v podielovom
spoluvlastníctve. Súd dospel k záveru, že takéto argumenty nepredstavujú osobitné okolnosti, ktoré
by boli takého charakteru, aby bránili zrušiť podielové spoluvlastníctvo a následne ho vyporiadať.

16. Pri jednotlivých spôsoboch vyporiadania podielového spoluvlastníctva musí súd v zmysle

ustanovenia § 142 Občianskeho zákonníka postupovať v ich záväznom zákonom stanovenom
poradí. To znamená, že k ďalšiemu spôsobu môže pristúpiť až vtedy, keď predchádzajúci nie je
možný. Medzi stranami bolo sporné, že či je možná reálna deľba vyporiadavanej nehnuteľnosti.
Vzhľadom na veľkosť vyporiadavanej nehnuteľnosti a veľkosť spoluvlastníckych podielov je zrejmé, že
neprichádza do úvahy rozdelenie nehnuteľnosti podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, nakoľko by

došlo k porušeniu zákazu drobenia pozemkov ustanoveného § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z..
Žalovaná navrhovala, aby sa uplatnila výnimka z tohto pravidla a žiadala rozdelenie nehnuteľnosti
a následné pričlenenie parcele zodpovedajúcej jej spoluvlastníckemu podielu k susednej parcele
č. XXXX v jej výlučnom vlastníctve. Na podporu tejto svojej argumentácie však neuviedla žiadne
bližšie skutočnosti, nepredložila ani nenavrhla žiadne dôkazy. Z tohto dôvodu súd podľa zásady

kontradiktórnosti konania ustálil, že rozdelenie vyporiadavanej nehnuteľnosti neprichádza pre zákaz
drobenia pozemkov do úvahy a podielové spoluvlastníctvo vyporiadal druhým zo zákonom stanovených
spôsobov, prikázaním do vlastníctva niektorému resp. niektorým zo spoluvlastníkov.

17. Pri tomto spôsobe vyporiadania súd prihliada najmä na veľkosť podielov spoluvlastníkov a

účelné využitie nehnuteľnosti, ako aj ostatné relevantné okolnosti tohto ktorého prípadu. O vlastníctvo
nehnuteľnosti prejavili záujem všetci spoluvlastníci. Súd prikázal nehnuteľnosť do podielového
spoluvlastníctva žalobcov z toho dôvodu, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že títo
ju viac ako 10 rokov v celosti obhospodarujú, keďže si na základe uzavretej zmluvy prenajímajú
aj spoluvlastnícky podiel žalovanej. Z tohto dôvodu sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovanej,

že iba Lesy SR budú schopné zabezpečiť všetky povinnosť vlastníka lesa stanovené príslušnými
právnymi predpismi. Žalobcovia na základe nájomnej zmluvy a na základe zmluvy o výkone funkcie
lesného hospodára obhospodarujú spornú nehnuteľnosť minimálne rovnako dobre ako by to mohla robiť
žalovaná prostredníctvom Lesov SR. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyporiadal predmetné podielové
spoluvlastníctvo tak, že spoluvlastnícky podiel žalovanej prikázal do podielového spoluvlastníctva

žalobcov, ktorí zároveň deklarovali schopnosť uhradiť žalovanej odplatu za jej spoluvlastnícky podiel.

18. Hodnota predmetnej nehnuteľnosti nebola medzi stranami sporná. Obe stany zhodne navrhli, aby iba
bola uložená povinnosť protistrane zaplatiť za jej spoluvlastnícky podiel sumu 0,20 eur/m2. Žalobcom
preto súd uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu celkovo sumu 966,13 eur s tým,

že každého v nich zaviazal na zaplatenie polovice tejto sumy. Žalobcovia sú zhodne povinní zaplatiť
uvedenú sumu na účet zástupcu žalovanej.19. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

21. V prejednávanej veci súd ustálil pomer úspechu a neúspechu jednotlivých strán tak, že žalobcovia

mali plný úspech v konaní, keďže súd, ktorý v konaní nebol viazaný návrhmi strán sporu vo veci rozhodol
v plnom rozsahu a vo všetkých sporných bodoch totožne so spôsobom navrhovaným žalobcami.
Žalobcom preto priznal voči žalovanej nárok na úhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Trenčíne cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.