Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/7/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8224203493
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8224203493.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov
senátu JUDr. Kataríny Krochtovej a JUDr. Romana Lajoša v spore navrhovateľa: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX, zastúpeného: JUDr. Ing. Damián Onufer, advokát, so
sídlom Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava, IČO: 55 498 728, proti odporkyni: E. F. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX, zastúpenej: JUDr. Vlastimil Klepáč, advokát, so sídlom

Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 3C/70/2024-50 zo dňa
02.01.2025 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e uznesenie.

II. Navrhovateľovi voči odporkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu

100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 10.12.2024 domáhal nariadenia
neodkladnéhoopatrenia,ktorýmbysúduložilžalovanejpovinnosťzdržaťsaprevoduvlastníckehopráva,
zriadenia záložného práva, zriadenia vecného semená alebo iného práva tretích osôb alebo iného
spôsobu nakladať s nehnuteľnosťami špecifikovanými v petite návrhu na neodkladné opatrenie, a to

až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Zároveň si voči odporkyni uplatnil nárok
na náhradu trov konania.

2. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol cit.:

„I. Súd u k l a d á žalovanej povinnosť zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného
práva, zriadenia vecného bremena alebo iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladania s
nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese E., obec F., katastrálnom území F., evidovanými ako:

· parcela registra „H.“ I. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 272 m2, ktorá je zapísaná na
liste vlastníctva č. XXXX a

· stavba - rodinný dom, súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „H.“ I. XXX/X a parcela registra
„H.“ I. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 374 m2, obidve nehnuteľnosti zapísané na liste
vlastníctva č. XXX,

a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bardejov pod spisovou
značkou 2C/9/2023.II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %, o výške ktorých po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2
písm. c/, § 326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 329 ods. 2, § 338 Civilného sporového poriadku ako aj podľa
ustanovenia § 42a ods. 1, § 42a ods. 2, § 42b ods. 1, § 42b ods. 2, § 42b ods. 4 a ustanovenia § 116
Občianskeho zákonníka

4. Súd prvej inštancie vec skutkovo posúdil tak, že v prejednávanej veci súd konal a rozhodoval o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ako o návrhu podanom počas konania vo veci samej (o určenie
právnej neúčinnosti právnych úkonov), ktorá je na tunajšom súde vedená pod sp.zn. 2C/9/2023. Žalobca
sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal, aby bola žalovanej uložená povinnosť
zdržať sa prevodu vlastníckeho práva, zriadenia záložného práva, zriadenia vecného bremena alebo

iného práva tretích osôb alebo iného spôsobu nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v okrese
E., obci F., katastrálnom území F.: a. parcela registra „H.“ I. XXX/X o výmere 272 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie , ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, a b. stavba - rodinný dom,
súpisné číslo XX, postavený na parcele registra „H.“ I. XXX/X a parcela registra „H.“ I. XXX/X o
výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXX, a to až

do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z predloženého platobného rozkazu Okresného
súdu Banská Bystrica zo dňa 18.08.2021 sp.zn. 9Up/543/2021, právoplatného a vykonateľného dňa
21.09.2021 vyplýva, že súd žalobcovi priznal voči otcovi žalovanej - F. G. nárok na zaplatenie sumy
11 500 eur s príslušenstvom a trov konania. Dňa 04.11.2021 bola uzavretá darovacia zmluva medzi
darcami: F. G., nar. XX.XX.XXXX a G.. B. G., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou F. G., ktorej predmetom

bol bezodplatný prevod nehnuteľností: 1/ rodinný dom, súpisné č. XX, postavený na parcele H. I. XXX/X
o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a 2/ parcela H. I. XXX/X o výmere 374 m2 - zastavaná
plocha a nádvorie, evidované na LV č. XXX, k.ú. F.. Dňa 04.11.2021 bola uzavretá darovacia zmluva
medzi darcom F. G., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou F. G., ktorej predmetom bol bezodplatný prevod
nehnuteľností, a to parcely H. I. XXX/X o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej na

LV č. XXXX, k.ú. F.. Žalovaná je v zmysle aktuálnych údajov katastra nehnuteľností naďalej výlučnou
vlastníčkou označených nehnuteľností. Podľa predloženej správy poverenej súdnej exekútorky zo dňa
11.01.2023 vydanej v exekučnej veci vedenej pod XXXXX XXXX/XX, povinný F. G. nie je vlastníkom
žiadnej nehnuteľnosti. Zistené boli dva účty v banke, pričom na prvom predstavuje účtovný zostatok
sumu 0 eur, na druhom účte je evidovaný zostatok 159 eur. Na obidvoch účtoch povinného je vedená

rezervácia na sumu 30 944,81 eur. Povinný je vlastníkom J., nie je poberateľom dôchodku, úrazovej
renty, dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky a je zamestnaný v K. J. L.. Povinný má centrálnom
registri exekúcií vedený ďalší záznam, podľa ktorého je pod sp.zn. M. XXX XXX/XX poverenou súdnou
exekútorkou vymáhaná pohľadávka N., O. proti povinnému vo výške 31 157,70 eur s príslušenstvom.
Okresný súd Bardejov rozsudkom č.k. 2C/9/2023 - 143 zo dňa 29.02.2024 vo veci samej rozhodol

nasledovne: „ I. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi
darcom F. G., rodeným G., nar. XX.XX.XXXX a obdarovanou F. G., P. G., nar. XX.XX.XXXX, na základe
ktorej bol Q. R. E., katastrálnym odborom pod číslom N. XXXX/XXXX K. XX.XX.XXXX povolený vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej k nehnuteľnosti - parcele registra „H.“ I. XXX/
X o výmere 272 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č.

XXXX, okres E., obec F., katastrálne územie F., je voči žalobcovi p r á v n e n e ú č i n n á.
II. Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, ktorá bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi darcami F. G.,
rodenýmG.,nar.XX.XX.XXXXaG..B.G.,rodenouG.,nar.XX.XX.XXXXaobdarovanouF.G.,P.G.,nar.
XX.XX.XXXX, na základe ktorej bol Okresným úradom Bardejov, katastrálnym odborom pod číslom N.
XXXX/XXXX K. XX.XX.XXXX povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej ako obdarovanej

k nehnuteľnostiam - stavbe - rodinnému domu, súpisné číslo XX, postavenému na parcele registra „H.“
I. XXX/X a k parcele registra „H.“ I. XXX/X o výmere 374 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, v celosti,
ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXX, okres E., obec F., katastrálne územie F., je voči žalobcovi
p r á v n e n e ú č i n n á . III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu
100 %, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.“ Predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť v dôsledku odvolania
žalovanej, o ktorom nebolo doposiaľ rozhodnuté.5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že medzi žalobcom a žalovanou je vo veci samej
vedený na Okresnom súde Bardejov pod sp.zn. 2C/9/2023 spor o neúčinnosť darovacích zmlúv, ktorými
otec žalovanej F. G. (sčasti spoločne s matkou žalovanej) previedol na žalovanú vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam špecifikovaným vyššie. V konaní nebolo sporné, že medzi zmluvnými stranami
existuje príbuzenská väzba, kedy žalovaná je dcérou obidvoch darcov. Konanie vo veci samej doposiaľ
nebolo právoplatne skončené, pričom súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 29.02.2024, ktorý napadla
odvolaním žalovaná, vyhovel podanej žalobe o určenie právnej neúčinnosti právnych úkonov. Ako
vyplýva z odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, žalobca žiada o nariadenie

neodkladného opatrenia voči žalovanej z dôvodu, že je daná naliehavá potreba dočasnej úpravy
pomerov strán ako aj dôvodná obava, že výkon súdneho rozhodnutia bude ohrozený, keďže žalovaná
ako výlučný vlastník môže s nehnuteľnosťami vlastnícky disponovať, čím zmarí uspokojenie pohľadávky
žalobcu. V prejednávanej veci smeruje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia k dočasnej úprave
pomerov medzi žalobcom a žalovanou uložením zákazu nakladania s označenými nehnuteľnosťami s
vymedzením spôsobov, na ktoré sa má zákaz nakladania vzťahovať, až do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej - určenia neúčinnosti právnych úkonov - darovacích zmlúv, t. j. využitím inštitútu
odporovateľnosti (§ 42a OZ). Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno
nariadiť len vtedy, ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi stranami sporu s cieľom umožniť ničím
nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného
súdneho rozhodnutia. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či

je nárok žalobcu osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalobca musí osvedčiť, že obava z
ohrozenia je reálna, teda že osoba, ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným
opatrením,konátak(robífaktickéaprávneúkony),ževkonečnomdôsledkumôžedôjsťksťaženiualebo
znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného
výkonu súdneho rozhodnutia. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je to, že

aj pri prípadnom osvedčení ohrozenia nároku žalobcu tu existuje potreba bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami sporu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla, avšak dočasná úprava pomerov strán
v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto
postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej, alebo zabezpečenie
výkonu existujúceho, prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Úpravou

neodkladných opatrení je umožnené urýchlené a pružné riešenie takých situácií, keď je potrebný
okamžitý zásah súdu. Dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť zrejmá z jeho
samotného obsahu, resp. aj z písomných dôkazov k nemu pripojených. Procesné zabezpečenie má
vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku, bez ohľadu na druh neodkladného
opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ani ochranu

prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie
subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo vzťahu k slobodným a autonómnym právnym
subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Hoci posúdenie
úspešnosti osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia,

bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je
žalobca povinný dosiahnuť tzv. hodnoverné osvedčenie (keďže zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu). Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej
pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti

rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a
teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C. H. Beck, 2016, 1106 s.). Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom
kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými

stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp
efektívnosti), navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný
charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia

povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. E., J. Mesiarkinová,
S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck,
2016, 1092 s.). V predmetnej veci vo vzťahu k požadovanému nariadeniu neodkladného opatreniaje potrebné pre úplnosť uviesť, že dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu obavy
ohrozenia exekúcie v obdobných situáciách je potvrdená ustálenou rozhodovacou praxou slovenských
súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/31/2019, v zmysle ktorého: „Prípadná

exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte pred právoplatným skončením konania
o neúčinnosť právneho úkonu previedol sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade, by
uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku
vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok
žalovaného (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech z pôvodne

odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho
rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by
len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k
predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo
stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo

by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii
pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k
obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu,
nakoľko žalovaný nebude žiadnym spôsobom obmedzovaný v ich bežnom užívaní.“. Súd zároveň

poukazuje na právny názor vyjadrený v uznesení Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2014
zo dňa 30.04.2014, s ktorým sa v predmetnej veci plne stotožňuje: „Odvolací súd sa stotožňuje s
tvrdením navrhovateľa, že zásadne nie je podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia, aby
preukázal a osvedčil odporkynin úmysel nehnuteľnosť ďalej scudziť resp. zaťažiť. Navrhovateľ v tomto
smere správne argumentoval tým, že jeho možnosť osvedčiť vnútorný vzťah osoby k budúcej právnej

skutočnosti je vzhľadom na plynutie lehôt stanovených zákonom na nariadenie predbežného opatrenia
absolútne nereálna. Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že ak by sa vyčkávalo na prejavenie
úmyslu odporkyne nehnuteľnosť scudziť, mohlo by dôjsť k jej ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého
by sa právne postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte
oplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej. Pokiaľ teda okresný súd založil

svoje rozhodnutie aj na tom, že navrhovateľ nepreukázal úmysel odporkyne nehnuteľnosť scudziť či
zaťažiť, tento jeho záver nepovažuje odvolací súd za správny.“ S prihliadnutím na predmet konania
vo veci samej, ktorým je určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, je dôvodné v záujme skončenia
predmetného konania na istý čas obmedziť právo žalovanej nakladať s nehnuteľnosťami za účelom
dočasného vyriešenia vzťahu medzi účastníkmi tak, aby mohla byť trvalo vyriešená otázka neúčinnosti

predmetného právneho úkonu, s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva
žalovanej za primeraný uvedenému účelu. Nepochybne vydaním predbežného opatrenia nedôjde k
podstatnejšiemu zásahu, prípadne ohrozeniu žalovanej, avšak nevydaním predbežného opatrenia by
mohlo, v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, dôjsť práve k neprimeranému zásahu do práv
žalobcu, pokiaľ by žalovaná nakladala s uvedenou nehnuteľnosťou. Pre posúdenie dôvodnosti nároku

žalobcu bude potrebné vykonať dokazovanie v konaní vo veci samej a až na základe takto vykonaného
dokazovania bude možné posúdiť dôvodnosť žaloby žalobcu (uznesenie Krajského súdu v Trnave,
sp.zn. 11Co/208/2012 zo dňa 12.06.2012). Zámer dispozície s nehnuteľnosťou zapísanou do katastra
nehnuteľností sa dá osobe nezúčastnenej na takejto dispozícii zistiť spravidla až keď takáto dispozícia
nastane (plomba), alebo až po jej realizovaní (zavkladovanie). Pokiaľ má byť ochrana pred nežiaducou

dispozíciou s nehnuteľnosťou poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na
stav, kedy sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným
opatrením už nemožno spravidla zabrániť (uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 17Co/255/2016
zo dňa 24.05.2016). Zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú
možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Citované ust. § 42a ods. 1 OZ a v ňom

uvedené prídavné meno „vymáhateľný“ nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť
odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným
titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred
súdom v základnom konaní. V zmysle vyššie citovaných hmotnoprávnych ustanovení súd konštatuje, že
v predmetnej veci je daná aktívna a pasívna legitimácia strán. Po oboznámení sa so žalobou o určenie

odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a ods. 2 OZ, podanou na tunajší súd dňa 03.03.2023,
s ďalším obsahom súdneho spisu vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 2C/9/2023, s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia a s pripojenými listinami súd dospel k záveru, že o predmetnom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strána bez nariadenia pojednávania. Rozhodujúce skutočnosti uvedené žalobcom odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia, má súd za dostatočne osvedčené na
základe pripojených listín ako aj na základe listín predložených v konaní vo veci samej, ktorými

žalobca hodnoverne osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, teda je
splnený aj predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia tým, že sledovaný účel v tomto prípade
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením a je tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
žalobca domáha. Je zrejmé že po vydaní platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica zo
dňa 18.08.2021 sp.zn. 9Up/543/2021, právoplatného a vykonateľného dňa 21.09.2021, ktorým bol otec

žalovanej zaviazaný na plnenie voči žalobcovi, došlo k prevodu predmetných nehnuteľností z otca
žalovanej na žalovanú dňa 04.11.2021 uzavretím darovacích zmlúv a k zavkladovaniu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam v prospech žalovanej. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nateraz
v tomto štádiu konania, vychádzajúc aj z dokazovania vykonaného vo veci samej, by bolo predčasné
tvrdiť, že nárok uplatňovaný žalobcom vo veci samej o určenie neúčinnosti právneho úkonu, je očividne
vylúčený. Vo veci samej sa totiž žalobca domáha určenia právnej neúčinnosti právnych úkonov voči

nemu, a to darovacích zmlúv, uzavretých medzi darcom otcom žalovanej a obdarovanou žalovanou,
ktorý nárok žalobca odôvodňuje tým, že disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči otcovi žalovanej.
Súd prvej inštancie v konaní vo veci samej dospel k záveru o právnej neúčinnosti predmetných
právnych úkonov voči žalobcovi, pričom v súčasnosti prebieha v predmetnej veci odvolacie konanie.
Súd je toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená.
Vo veci samej sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade
úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (darovacie zmluvy) voči veriteľovi (žalobcovi)
relatívne neúčinné, čo znamená, že žalobca ako veriteľ by sa mohol na základe právoplatného rozsudku
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporných právnych úkonov. Právoplatný rozsudok

v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný majetok, a nie na osobu žalovanej (§
42b ods. 2 OZ), ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia
voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi, je povinná strpieť vedenie
exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bola účastníkom.
Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok, ako keby k

spornému prevodu nedošlo iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí osobe, ktorá
mala z odporovaného právneho úkonu prospech, a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť (žalovaná).
Prípadná exekúcia, by však mohla byť ohrozená, ak by žalovaná ešte pred právoplatným skončením
konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom
prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetných nehnuteľností na základe právoplatného

rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na
iný majetok žalovanej (adresáta odporu), a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech
z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného
súdneho rozhodnutia, ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 OZ,
v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol podľa názoru súdu značne neefektívny a viedol

by len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k
predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo
stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosti boli prevedené a ich vlastníctvo
by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii

pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej. Zároveň tým nedôjde ani k
obmedzeniu, či ohrozeniu práv žalovanej k predmetným nehnuteľnostiam v neprimeranom rozsahu,
nakoľko žalovaná nebude žiadnym spôsobom obmedzovaná v ich bežnom užívaní. Súd poukazuje na
to, že z konštantnej rozhodovacej činnosti odvolacích súdov vyplýva, že práve v takomto type konaní (o
odporovacej žalobe, pozn.) je nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom

nehnuteľností, dôvodné - porovnaj napr. rozhodnutia Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/208/2012,
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015,
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015 a Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016.
Súdskúmal,čisúvpredmetnejvecidanépredpokladynavyhovenienávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia. Žalobca osvedčil, že voči otcovi žalovanej ako zmluvnej strane odporovateľného právneho

úkonu, má vymáhateľnú pohľadávku minimálne vo výške 11 500 eur s príslušenstvom, v súlade s §
42a OZ. Je osvedčené, že otec žalovanej darovacími zmluvami previedol uvedené nehnuteľnosti na
žalovanú, čo sa javí ako konanie, ktorým sa zbavuje majetku, čím dochádza k zmareniu uspokojenia
judikovanej pohľadávky žalobcu, čo vyplýva z predloženej správy súdneho exekútora. Pre úspechpredmetnej žaloby o neúčinnosť právneho úkonu je potrebné splnenie predpokladov (ukrátenie veriteľa
úkonom, včasnosť žaloby, blízky vzťah medzi dlžníkom a stranou ukracujúceho právneho úkonu).
Žalobca osvedčil konanie otca žalovanej, ktoré by podstatnou mierou ovplyvňovalo jeho majetkové

pomery. Z uvedeného je zrejmé, že bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená, a teda je
potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Vzhľadom na uvedené skutočnosti
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhovel v plnom rozsahu. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na žalobcovi, ktorý
navrhol nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje výnimočný a mimoriadny prostriedok

súdnej ochrany smerujúci najmä k bezodkladnej úprave pomerov strán sporu a k ovplyvneniu ich
správania, predovšetkým k ochrane pred takým konaním, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá, a
má za následok hrozbu alebo vznik škody na strane žalobkyni. Veriteľ môže požadovať uspokojenie
svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, prioritne
proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon (v danom prípade žalovaná), ako
aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom, avšak v prípade prevodu tohto majetku žalovanou

na tretie osoby má veriteľ právo odporovať právnemu úkonu len vtedy, ak im boli známe okolnosti
odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi (por. § 42b ods. 3 a 4 OZ).
Preto akýkoľvek prevod týchto nehnuteľností alebo ich zaťaženie má potenciál poškodiť veriteľa dlžníka,
ktorý odporovateľný právny úkon urobil. V priebehu konania o určenie neúčinnosti právnych úkonov
by bez nariadenia neodkladného opatrenia žalovanej nič nebránilo vykonaniu ďalšieho prevodu týchto

nehnuteľností na tretie osoby, prípadne ich zaťaženiu alebo inému úkonu, ktorým by mohlo dôjsť
k ohrozeniu prípadnej exekúcie pohľadávky žalobcu. Nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené
už samotnou skutočnosťou, že v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť
účel odporovacieho konania (docieliť neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorého dlžník, t. j.
otec žalovanej realizoval prevod nehnuteľností). Neodkladné opatrenie má zabezpečiť, aby sa v

konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý by už nemohol ovplyvniť hmotnoprávne postavenie
strán konania a bol by samoúčelný. Vydaním neodkladného opatrenia nedôjde k podstatnejšiemu
zásahu, prípadne ohrozeniu práv vlastníka nehnuteľnosti, avšak nevydaním neodkladného opatrenia
by mohlo, v prípade pozitívneho rozhodnutia vo veci samej, dôjsť práve k neprimeranému zásahu
do práv žalobcu, pokiaľ by sa s nehnuteľnosťou nakladalo. Totiž nezabezpečená nehnuteľnosť môže

byť kedykoľvek počas prebiehajúceho konania nielen špekulatívne prevedená na inú osobu, ale aj
zaťažená iným právom tretej osoby (zriadenie záložného práva alebo vecného bremena). Dolózne
zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka prakticky znemožňuje veriteľovi speňaženie
nehnuteľnosti v exekučnom konaní, keďže exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným
je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí. Udelenie súhlasu od záložného

veriteľa však oprávnený objektívne nemôže očakávať, keďže záložný veriteľ je v mnohých prípadoch
blízkou osobou dlžníka fyzickej osoby (uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 3Co/45/2024 zo
dňa 26.09.2024). Predloženými listinnými dôkazmi žalobca osvedčil pravdepodobnosť uplatneného
nároku, pričom stupeň osvedčenia (nie vyčerpávajúceho preukázania) je pre nariadenie neodkladného
opatrenia postačujúci. Žalobcom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvedené skutočnosti,

ktoré v podstatnej miere osvedčil (t.j. javia sa ako pravdepodobné), zakladajú dôvodnosť obavy, že
prípadná exekúcia jeho pohľadávky by bez jeho nariadenia mohla byť ohrozená. Účelom takéhoto
neodkladného opatrenia je predovšetkým efektívne zastabilizovanie právneho stavu počas konania vo
veci samej, a to prostredníctvom obmedzujúcej poznámky, zapísanej na príslušnom liste vlastníctva
v katastri nehnuteľností. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a

citované súdne rozhodnutia má súd za to, že nariadením neodkladného opatrenia v navrhovanom
znení možno dosiahnuť potrebnú dočasnú súdnu ochranu, ktorej sa žalobca domáha, preto rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Súd poukazuje na to, že pri nariadení neodkladného opatrenia nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie a v danom prípade má pre účely nariadenia neodkladného opatrenia súd za

hodnoverne osvedčené (spravdepodobnené) skutočnosti, odôvodňujúce potrebu úpravy pomerov strán
sporu v zmysle podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd časovo ohraničil trvanie
nariadeného neodkladného opatrenia v súlade s návrhom žalobcu, a to až do právoplatného rozhodnutia
vo veci samej, kedy bude s konečnou platnosťou vyriešená otázka odporovateľnosti sporných právnych
úkonov. Pokiaľ v úmysle žalovanej nie je s nehnuteľnosťami nakladať spôsobom nezlučiteľným s

obsahom nariadeného neodkladného opatrenia, tak potom nariadenie neodkladného opatrenia nemá
pre ňu zásadný právny význam, no ak takýto úmysel má, potom je nariadenie neodkladného opatrenia
dôvodné. Okrem toho neodkladné opatrenie bolo nariadené do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Tým je zachovaná aj primeranosť zásahu neodkladného opatrenia do práv žalovanej.6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 a ustanovenia
§ 262 ods. 1 a § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku s tým, že súd prvej inštancie vo veci

samej meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 29.02.2024, ktorým rozhodol aj o nároku strán na náhradu
trov prvoinštančného konania. Ako už súd uviedol vyššie, predmetný rozsudok doposiaľ nenadobudol
právoplatnosť, pričom v súčasnosti prebieha vo veci samej odvolacie konanie. Nakoľko súd prvej
inštancie týmto rozhodnutím rozhodol o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podanom po
vydaní meritórneho rozhodnutia, nevzťahuje sa rozhodnutie o nároku na náhradu trov prvoinštančného

konania vo veci samej na trovy konania o následne podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné, aby súd prvej inštancie zároveň týmto rozhodnutím
rozhodol o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd o trovách konania o nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd týmto
uznesením v plnom rozsahu vyhovel podanému návrhu, na základe čoho súd vo výroku II. rozhodol tak,
že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia v

plnom rozsahu podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci, pričom neboli tvrdené a súd sám nezistil dôvody,
pre ktoré by mal rozhodnúť inak.

7. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá v podanom odvolaní
uviedla, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodov normovaných ustanovením § 365 ods. 1

písm.f/ah/Civilnéhosporovéhoporiadku.Podľanázoruodvolateľkynebezpečenstvo,žeexekúciabude
zmarená musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. V konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov
pod sp.zn. 2C/9/2003 žalovaná opakovane uviedla, že v danom prípade sa jednalo predovšetkým
o vyporiadanie BSM jej rodičov spôsobom daru v prospech dieťaťa teda v praxi bežným spôsobom.
V dome býva matka žalovanej aj jej sestra. Žalovaná nemala ani nemá v úmysle s nehnuteľnosťami

akokoľvek nakladať čo dokazuje samotná skutočnosť, že žalovaná od roku 2021 kedy nehnuteľnosť
nadobudla do dnešného dňa s nehnuteľnosťou nijak nenakladala. To, ale neznamená, že súhlasí
s tým, aby jej súd rozhodnutím bezdôvodne uložil akúkoľvek povinnosť alebo obmedzenie súvisiace
s nehnuteľnosťami. Žalovaná tvrdí, že žalobca neosvedčil, že jeho exekúcia bude ohrozená. Tvrdenie
žalobcu, že žalovaná vo veci vedenej na Okresnom súde v Bardejove pod sp.zn. 2C/9/2003 podala

zjavne neodôvodnené odvolanie v úmysle oddialenia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, čo môže
vytvoriť časový priestor pre zmareniu uspokojenia jeho pohľadávky je účelové a nepravdivé. Žalovaná
proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v súlade so zákonom riadny opravný prostriedok nie preto,
že potrebovala priestor na zmarenie exekúcie, ale preto, že s rozsudkom súdu nesúhlasila. To či išlo
o odvolanie dôvodné alebo nie rozhodne až odvolací súd. Súdy pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia sú povinné rozhodovať s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu osobitne
anieichpaušalizovať.Akbymalzákonodarcavúmyslebezďalšiehoobmedziťnakladaniesprevedenou
nehnuteľnosťou v každom spore o odporovateľnosť právneho úkonu, tak by takáto povinnosť vyplývala
priamo zo zákona. Lebo v zásade v každom prípade pri odporovateľnosti právneho úkonu taká hrozba
teoreticky existuje. To, že sa žalobca po dvoch rokoch od podania žaloby rozhodne bez akéhokoľvek

relevantného dôvodu podať návrh na nariadenie neodkladné opatrenia nie je ešte dôvod na to,
aby súd jeho návrhu vyhovel a vydal neodkladné opatrenie. Na základe uvedeného odvolateľka navrhla,
aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu žalobcu na vydanie neodkladného
opatrenia zamietol.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34
CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v
zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (v zmysle
ustanovenia § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania, nesprávnym skutkovým
zistením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušnéprávne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

11. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že obsah práva na
spravodlivý proces je pomerne široký, pričom medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na
prístup súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného

sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach
a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie uvedeného odvolacieho dôvodu však

pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany sporu dosiahol určitú
intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že potom sa celé konanie nejaví ako spravodlivé. Konkrétne
pochybenie súdu musí byť však hodnotené v kontexte celého konania, t.j. vplyv na ďalšie pochybenia,
možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.. Zároveň tiež nie je možné prehliadnuť, že
niektoré čiastkové práva, ktoré tvoria právo na spravodlivý proces zákon normuje ako samostatné

odvolacie dôvody. V predmetnom prípade mal odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola
naplnená.

12. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie
je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a

ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na
základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na
ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie
skutkového stavu, ktorý objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci
sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený

skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia
dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane
rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/256/2012). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať
v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne
nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a

obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné
úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným
procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje
svoj nárok alebo sa bráni proti jeho uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu. Odvolací súd dospel
k záveru, že nedošlo k naplneniu ani tejto odvolacej námietky.

13. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

14. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na

návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

15. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.17. Podľa § 326 ods. 1, 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

18. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že neodkladné opatrenie môže

súd nariadiť v dvoch prípadoch a to: (i) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo (ii) ak
je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania, počas konania a tiež
po jeho skončení. Podmienkou je taktiež osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter
neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie

a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd
môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili
prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia
potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú
okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie aspoň osvedčené.

Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Naviac, pojem potreba
bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov
súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.

19. Pojem „potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu“ treba vykladať tak, že bez

tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného
opatrenia je tak poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a
to napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Musí sa prihliadať na ochranu oprávnených
záujmov toho, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada. Na druhej strane sa tiež musí prihliadnuť
na ochranu toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, aj keď táto ochrana

nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby prakticky znemožnila nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia
je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

prerozhodovanieonávrhunaneodkladnéopatrenie.Výsledkomtakéhotopostupujeto,žeosvedčované
skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné (pozri uznesenie
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).

21. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti,

ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie
vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia,
o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade
rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s
istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo

alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň
spravdepodobňovali.

22. Odvolací súd v zásade konštatuje, že odvolateľka z pozície odporkyne voči návrhu na vydanie
neodkladného opatrenia v podanom odvolaní vzniesla najmä námietku ohľadne skutočnosti,

že nebezpečenstvo, že exekúcia bude zmarená musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Podľa
jej názoru ohrozenie exekúcie u navrhovateľa nie je reálne a taktiež nehrozí takéto ohrozenie
bezprostredne. Za uvedené mala na základe dvoch skutočností, a to na základe toho, že v prvom
rade v dome býva matka aj sestra odporkyne, pričom odporkyňa s nehnuteľnosťou od roku 2021
nevykonávala žiadne dispozičné úkony a zároveň druhým dôvodom prečo nehrozí nebezpečenstvo

zmarenia exekúcia a toto nehrozí ani bezprostredne je dôvod, že súd prvej inštancie danom
prípade paušalizoval okolnosti pre posudzovaný prípad, pričom odporkyňa má za to, že v zásade
pri odporovateľnosti právneho úkonu hrozba opisovaná navrhovateľom môže existovať iba teoretický
a nedá sa paušalizovať. Zároveň poukázala na to, že žalobca až po dvoch rokoch od podania žaloby sarozhodol podať návrh na nariadenie neodkladné opatrenia. K predmetnej zásadnej odvolacej námietke
odporkyne odvolací súd uvádza, že s prihliadnutím na predmet konania vo veci samej, ktorým je
určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu je dôvodné v záujme skončenia predmetného konania

na konkrétny časový úsek obmedziť právo odporkyne nakladať s nehnuteľnosťou za účelom dočasného
vyriešenia vzťahu medzi sporovými stranami tak, aby mohla byť trvalo vyriešená otázka neúčinnosti
predmetného právneho úkonu s poukazom na čo možno považovať zásah do vlastníckeho práva
žalovanej za primeraný uvedenému účelu, rovnako ako to konštatoval súd prvej inštancie v odstavci
číslo 43 svojho rozhodnutia. Z posudzovaného skutkového stavu veci je z pohľadu odvolacieho súdu

z akýchkoľvek pochybností zrejmé, že po vydaní platobného rozkazu Okresným súdom Banská Bystrica
došlo k prevodu predmetných nehnuteľností z otca odporkyne na odporkyňu, a to dňa 04.11.2021
uzatvorením darovacích zmlúv. Zároveň možno konštatovať, že ohľadne týchto skutočností prebiehalo i
exekučné konanie, ktoré započalo dňa 18.10.2021. Teda k prevodu nehnuteľností došlo nielen po vydaní
platobného rozkazu, ale aj dokonca v priebehu prebiehajúceho exekučného konania. Zároveň je možné
konštatovať, že žaloba vo veci samej o neúčinnosť právnych úkonov z dôvodu ich odporovateľnosti bola

podaná dňa 03.03.2023 a návrh na vydanie neodkladného opatrenia bol podaný na súde prvej inštancie
dňa 10.12.2024. Nie je teda pravdivá skutočnosť tvrdená odvolateľkou v podanom odvolaní, že samotný
žalobca sa rozhodol podať návrh na vydanie neodkladného opatrenia po viac ako dvoch rokoch.
Zároveň za podstatnú argumentáciu ohľadne existencie nebezpečenstva, že exekúcia bude zmarená,
jeho reálnosti ako aj hrozby bezprostrednosti odvolací súd konštatuje, že správne súd prvej inštancie

v odstavci číslo 53 svojho rozhodnutia konštatoval, že z ustálenej rozhodovacej činnosti odvolacích
súdov vyplýva, že práve v takomto type konaní o odporovacej žalobe je nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa zabráni ďalším prevodom nehnuteľností, dôvodné takéto neodkladné opatrenie
vydať. V kontexte s konaním vo veci samej je žiadúce, aby vo vlastníckych vzťahoch k predmetným
nehnuteľnostiam nevznikali prípadné zmeny vo vlastníckych vzťahoch. Podstatnou je najmä skutočnosť,

ktorú uvádza súd prvej inštancie v odstavci číslo 50 ako aj v odstavci číslo 51 odôvodnenia svojho
rozhodnutia. Tu odvolací súd poukazuje najmä na tú skutočnosť, že právoplatný rozsudok v konaní
o odporovateľných právnych úkonoch sa vzťahuje na konkrétny exekuovateľný majetok a nie na osobu
žalovanej, ktorá sa nestáva povinnou v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia
voči žalovanej v tom zmysle, že v rámci exekučného konania proti dlžníkovi je povinná strpieť

vedenie exekúcie, teda speňaženie na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého
bola účastníčkou. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých podmienok
ako keby k spornému prevodu nedošlo iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutý majetok patrí
osobe, ktorá mala z odporovaného právneho úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu strpieť,
čo v danom prípade predstavuje osobu odporkyne. Prípadná exekúcia by však mohla byť ohrozená,

ak by odporkyňa ešte pred právoplatným skončením konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu
previedla sporné nehnuteľnosti na tretiu osobu, v ktorom prípade by uspokojenie pohľadávky exekúciou
predmetných nehnuteľností na základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo
možné. Exekúciu by v tom prípade bolo možné viesť na iný majetok odporkyne, a to do výšky hodnoty
majetku predstavujúceho prospech z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá

existenciu ďalšieho vykonateľného súdneho rozhodnutia ukladajúceho adresátovi odporu povinnosť
na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Takýto postup by však bol aj podľa
názoru odvolacieho súdu značne neefektívny a viedol by bez akýchkoľvek pochybností len k množeniu
ďalších súdnych sporov medzi sporovými stranami.

23. Z predmetných skutočnosti, ktoré konštatoval a uzatvoril aj súd prvej inštancie je tak bez akýchkoľvek
pochybností zrejmé, že samotným navrhovateľom bola osvedčená obava, že exekúcia bude ohrozená,
a teda je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi sporovými stranami. Rovnako sa odvolací
súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebezpečenstvo hroziacej ujmy je osvedčené už
samotnou skutočnosťou, že v prípade ďalšieho prevodu nehnuteľností nebude možné dosiahnuť účel

odporovacieho konania, a teda docieliť neúčinnosť právneho úkonu, na základe ktorého dlžník t.j. otec
odporkyne realizoval prevod nehnuteľností. Zároveň odvolací súd konštatuje že vydaním neodkladného
opatrenia tak ako ho vydal súd prvej inštancie nedošlo a ani nedochádza k podstatnejšiemu zásahu,
prípadne ohrozeniu práv súčasného vlastníka nehnuteľností.

24. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil v zmysle ustanovenia § 388 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, pričom vychádzal zo stavu
existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie .25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 a § 261 ods. 1 CSP, pričom odvolanie odporkyne bolo vyhodnotené
ako nedôvodné, a preto bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľovi

voči v odvolacom konaní plne neúspešnej odporkyni v rozsahu 100%.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 C.s.p.).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).