Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/11/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120398884
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Janečková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2025:6120398884.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Janečkovej a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Eriky Čanádyovej v spore žalobcu RASEMA
s.r.o., Sokolská 9, Kostoľany nad Hornádom, IČO: 47 616 822, zastúpeného advokátkou JUDr. Zuzanou
Burdovou, Volgograská 13, Prešov, IČO: 35 561 637, proti žalovanému Enprotech a.s., Kukučínova
86/9, Košice - mestská časť Juh, IČO: 47 461 845, zastúpenému advokátkou JUDr. Annou Lacovou,

Pražská 4, Košice, IČO: 35 555 874, o zaplatenie 23 309,36 eur s príslušenstvom, o dovolaní žalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Cob/43/2023-663 z 18. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovaný m á proti žalobcovi p r á v o na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II rozsudkom č. k. 35Cb/1/2021-609 z 9. novembra 2022 zamietol žalobcu,

ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 23 309,36 eur s
príslušenstvom, z toho sumu 13 000 eur a 7 000 eur z titulu vrátenia pôžičky poskytnutej žalovanému
dňa 8. decembra 2017 resp. dňa 13. júla 2018 a sumu 3 188,40 eur a 120,96 eur z titulu nezaplatenia
kúpnej ceny za tovar dodaný dňa 4. septembra 2018, resp. dňa 12. septembra 2018 a súčasne rozhodol,
že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku odcitoval ustanovenia §§ 536 ods. 1 a 2, 1 ods. 2 a

358 Obchodného zákonníka a §§ 451, 456 a 580 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že vzhľadom
na nespornosť nároku žalobcu, ktorý mal zaniknúť v dôsledku započítania pohľadávky žalovaného,
ktorú žalobca činil spornou, posudzoval súd zistený skutkový stav práve z tohto hľadiska. Pohľadávka
žalovaného, ktorá na neho prešla v dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. októbra 2018,
mala spočívať v tom, že postupca Enprotech Power s.r.o., zaplatil žalobcovi sumu 120.000 € a to
na základe ústnej zmluvy o dielo, predmetom ktorej malo byť odstraňovanie drevín a porastov ako

príprava staveniska projektu výstavby fotovoltaickej elektrárne PV Barcs v dobe od 1. decembra 2017
do 31. mája 2018, pričom žalobca predmet zmluvy nezrealizoval. Konštatoval, že sa uvedené potom
premietlo i do listu postupcu zo dňa 12. októbra 2018, označeným ako neoprávnená faktúra nedodaných
služieb, ktorým vyzval žalobcu na vrátenie sumy 120.000 € s tým, že príprava staveniska bola následne
objednaná a dodaná inými subjektmi.
3. Skutočnosť, že predmetom zmluvného dojednania z decembra 2017 medzi ním a Enprotech Power

s.r.o. bola príprava staveniska, činil žalobca sporným, keď tvrdil, že predmetom mala byť realizácia
technického riešenia a dozorovanie stavby a práve za túto činnosť mu bolo uhradených 120.000 €.
4. V tomto smere mal súd za preukázané, že dňa 1. decembra 2017 vystavila spoločnosť
Enprotech Power s.r.o. ako odberateľ pre žalobcu spoločnosť RASEMA s.r.o. (s pôvodným obchodným
menom RASEMA Investments s.r.o.) ako dodávateľa objednávku č. Z-ENP-170016, ktorou si u žalobcu
objednala prípravu staveniska projektu výstavby fotovoltaickej elektrárne PV v obci Bárcs v rozsahu

odstraňovania drevín a porastov na uvedených pozemkoch v dobe od 1. decembra 2017 do termínu
31. mája 2018. V nadväznosti na túto objednávku vystavil žalobca spoločnosti Enprotech Power s.r.o.dňa 11. júna 2018 faktúru č. 20180014, kde predmet fakturácie vymedzuje v rovnakom rozsahu, ako bol
vymedzený v objednávke spoločnosti Enprotech Power s.r.o. zo dňa 1. decembra 2017 a to na základe
zmluvy o dielo pre projekt PV Bárcs zo dňa 1. decembra 2017 za prípravu staveniska so špecifikáciou

odstraňovanie drevín a porastov na príslušných parcelách. V nadväznosti na vystavenú faktúru uhradila
spoločnosť Enprotech Power s.r.o. žalobcovi postupne celkovú sumu 120.000 €.
5. Z hľadiska prípravy staveniska, vychádzajúc zo zmluvy o dielo, uzavretej medzi postupcom a
IVAGE s.r.o. zo dňa 16. júna 2018, výpovede svedka S. M. a nakoniec i stanovísk strán sporu, dospel
súd k záveru, že ju realizovala spoločnosť IVAGE s.r.o.. Pri tvrdeniach žalobcu potom bolo podstatné

zistenie, či predmetom zmluvných dojednaní medzi ním a postupcom bola príprava staveniska ( ktorú
nakoniec realizoval iný subjekt ), alebo realizácia technického riešenia a dozorovanie stavby, ako to
uvádzal, okrem iného, konateľ žalobcu vo svojej výpovedi. Súd opätovne poukázal na tú skutočnosť, že
to bol práve žalobca, ktorý objednávku postupcu č. Z-ENP-170016 zo dňa 1. decembra 2017 žiadnym
spôsobom ako neakceptovateľnú neodmietol a po vyše pol roku dňa 11. júna 2018 vystavil postupcovi
faktúruč.20180014opakovanesvyššieuvedenýmobsahom.Konštatoval,žesavtomtokontextepotom

následné žalobcove „hľadanie“ právneho titulu pre prijatie sumy 120.000 € od postupcu javí ako účelové,
vychádzajúc i z rozhodnutia OR PZ v Košiciach-okolie, Obvodné oddelenie PZ Kysak, ČVS: ORP-355/
KY-KS-2019 a Okresnej prokuratúry Košice - okolie, č. k. 1Pn 257/19/8806-3, ktorým bolo oznámenie
konateľa žalobcu vo veci týkajúcej sa podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv s
prečinom neoprávneného zásahu do počítačového údaja, odmietnuté.

6. Pri posudzovaní tvrdení žalobcu, že skutočným predmetom zmluvných dojednaní s postupcom
mala byť realizácia technického riešenia stavby a jej dozorovanie, ktoré preukazoval i sms správami s
konateľom žalovaného i čestným vyhlásením I., súd prihliadol na tú skutočnosť, že X. bol v rozhodnom
období, tak konateľom žalobcu, ako aj predsedom predstavenstva žalovaného, pričom postupca, ako
generálny zhotoviteľ fotovoltaickej elektrárne, je 50%-ným vlastníkom žalovaného. Bez ďalšieho tak nie

je zrejmé v mene ktorej spoločnosti p. S. pri výstavbe elektrárne vystupoval, s akými právomocami,
či vzťahmi. Ak teda žalobca vstupoval pri predmetnej stavbe do zmluvného vzťahu s postupcom, bolo
predovšetkým v jeho záujme aby tento vzťah formalizoval a ak sa tak neudialo, bolo na jeho ťarchu aby
ho preukázal. Ani v tomto smere však súdu neboli predložené žiadne zhmotnené dôkazy, z ktorých by
jednoznačne, či vysoko pravdepodobne vyplynulo, že spoločnosť RASEMA s.r.o. realizovala predmet

zmluvného dojednania a oprávnene prijala od postupcu sumu 120.000 €.
7. Za daného stavu mal súd za to, že jediným právnym titulom medzi žalobcom a postupcom
bola zmluva o dielo, ktorá vznikla na základe objednávky č. Z-ENP-170016 zo dňa 1. decembra 2017,
pričom tento právny titul odpadol potom, čo postupca listom zo dňa 12. októbra 2018 označeným ako
neoprávnená faktúra nedodaných služieb vyzval žalobcu na vrátenie sumy 120.000 €. V dôsledku

uvedeného tak vznikla táto pohľadávka postupcu postúpená následne na žalovaného, ktorý listom
zo dňa 24. októbra 2018 vykonal jednostranný zápočet vzájomných pohľadávok, čím došlo k zániku
žalovanej pohľadávky žalobcu. Na tomto skutkovom a právnom základe tak súd prvej inštancie žalobu
ako nedôvodnú zamietol.
8. Keďže mal žalovaný v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu v zmysle ustanovení § 255 ods.

1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady v zmysle §
262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. O odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Košiciach
ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“), rozsudkom č. k. 4Cob/43/2023-663 z 18. júna 2023, ktorým

potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.
10. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
poukázal na to, že žalobca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h)
CSP. Odvolací súd zastával názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

11. Vysvetlil, že odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu
taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej
CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Ďalej poukázal na podstatu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, ktorá spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania.

Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi
prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov
účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení
dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.13. Napokon odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo
ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
14. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie, nesprávnymi skutkovými

zisteniami a právnym posúdením. Posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na
to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie a vyslovil záver, že z odôvodnenia napadnutého
rozsudkuzreteľnevyplývajúdôvody,prektorésúdprvejinštancierozhodoltak,akotovyplývazvýrokovej
časti rozsudku. So zreteľom na uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať

za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
15. Odvolací súd upriamil pozornosť na to, že z obsahu odvolania v zásade vyplýva, že žalobca
nesúhlasí s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a
že rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nie je dostačujúcou bázou

pre tvrdenia o nepreskúmateľnosti napádaného rozhodnutia a existencii vady v zmysle § 365 ods. 1
písm. b) CSP.
16. Odvolací súd mal za to, že odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a

dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal úhrady pohľadávky 23
309,36 eur s príslušenstvom, zamietol.
17. Odvolacísúdvovšeobecnostiknámietkeohľadomnesprávnychskutkovýchzisteníprvoinštančného
súdu uviedol, že ak žalobca v podanom odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho
námietka vo svojej podstate smeruje voči výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu

prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.
septembra 2011, sp. zn. 3Cdo/204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP).“
18. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu a k

podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uviedol, že súd prvej
inštancie správne ustálil, že nárok žalobcu v žalovanej výške nebol medzi stranami sporu sporný,
keďže žalovaný proti žalobcom uplatnenej pohľadávke započítal svoju pohľadávku. Spornou otázkou
zostalo, či pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní zanikla započítaním s pohľadávkou žalovaného,
titulom bezdôvodného obohatenia, ktorú pohľadávku na žalovaného ako postupníka mala postúpiť

spoločnosť Enprotech Power s.r.o. ako postupca. Bezdôvodné obohatenie malo predstavovať cenu
diela prijatú žalobcom ako zhotoviteľom vo výške 120.000,- eur od spoločnosti Enprotech Power
s.r.o. ako objednávateľa, ktorý predmet diela žalobca nevykonal. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril s postupcom ako objednávateľom v 12/2017 ústnu zmluvu o dielo,
ktorej cena bola dohodnutá a následne fakturovaná faktúrou č. 20180014 vo výške 120.000,- eur, ktorú

postupca žalobcovi uhradil. Žalobca namietal, že predmet fakturácie uvedený v predloženej faktúre č.
20180014 (odstraňovanie drevín a porastov) nezodpovedal dohodnutému predmetu v zmluve o dielo,
čo má vyplývať z uznesenia OR PZ Košice - okolie, Obvodné oddelenie PZ Kysak, ČVS: ORP-355/KY-
KS-2019, kde bolo konštatované, že došlo k pozmeneniu textu faktúry č. 20180014.
19. Odvolací súd k týmto tvrdeniam žalobcu uviedol, že z citovaného rozhodnutia síce vyplýva, že bolo

„nakladané“ s touto faktúrou, keď boli zaznamenané zmeny stavu faktúry ako upravené, no zároveň bolo
konštatované, že nie je zrejmé, o aké konkrétne úkony išlo, ani ktorá oprávnená osoba ich vykonala.
Nebolo teda preukázané, že predmetom fakturácie nebolo „odstraňovanie drevín a porastov“, tak ako je
to uvedené v predloženej faktúre č. 20180014 a ani to, že ako predmet fakturácie bol žalobcom v konaní
uvádzaný predmet zmluvy o dielo.

20. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal, že vystaviteľom faktúry č. 20180014 bol v rozhodnom
čase práve žalobca ako dodávateľ, konateľom ktorého bol X., ktorý bol aj predsedom predstavenstva
žalovaného, ktorý žalovaný mal podľa vyjadrení žalobcu viesť účtovníctvo aj pre žalobcu, pričom uviedol,
že túto skutočnosť nemožno pričítať na ťarchu postupcovi ako odberateľovi.21. Medzi stranami nebolo sporné, že platby postupcu (spolu vo výške 120.000,- eur) realizované pre
žalobcu predstavovali úhradu ceny diela na základe zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a
postupcom v 12/2017. O tom, že išlo práve o úhradu ceny diela, ktorého predmetom mali byť práce

uvedené práve v predloženej faktúre č. 20180014 (odstraňovanie drevín a porastov) svedčí poznámka
uvedená v histórii transakcií banky pri platbe zaúčtovanej dňa 3. apríla 2018 na sumu 20.000,- eur -
„príprava staveniska PV Bárcs“ /č.l. 113 spisu/ ako aj pri žalobcom vystavených daňových dokladoch
o prijatej platbe zo dňa 4. apríla 2018 na sumu 20.000,- eur /č.l. 111 spisu/ a zo dňa 16. marca 2018
na sumu 10.000,- eur /č.l. 111 rub spisu/, kde je uvedené, že žalobca vystavil daňový doklad k prijatej

platbe „pre prípravu staveniska FVE Bárcs“, ktoré sú opatrené odtlačkom pečiatky žalobcu a podpisom
konateľa žalobcu, X..
22. Odvolací súd sa stotožnil so správnosťou záverov súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní
nepreukázal, že predmetom zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a postupcom, ktorej cena mala
byť fakturovaná práve faktúrou č. 20180014 a za ktoré postupca vykonal pre žalobcu úhrady spolu
120.000,- eur, bola realizácia technického riešenia stavby a jej dozorovanie. Túto skutočnosť nie sú

spôsobilé preukázať ani jednotlivé listinné dôkazy predkladané v konaní za týmto účelom žalobcom.
Tieto jednoznačne nepotvrdzujú vykonanie takéhoto diela žalobcom, keďže z nich nevyplýva, že boli
žalobcom vyhotovené. Za správne považoval, že súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že X. v
rozhodnom čase bol štatutárny orgán nielen žalobcu, ale aj žalovaného.
23. Odvolací súd mal za to, že vierohodnosť tvrdení uvádzaná žalobcom o dohodnutom predmete diela

bola spochybnená aj tým, že žalobca rozporne uvádzal, že dohodnutým predmetom diela, realizovaným
žalobcom ako zhotoviteľom bolo zabezpečenie manažovania stavby a zabezpečovanie dodávateľov,
osadenie stĺpov pripojenia vedenia výkonu vyrobenej elektrickej energie do distribučnej siete v lokalite
a následne tvrdil, že išlo o realizáciu technického riešenia stavby a jej dozorovanie.
24.Vsúvislostisnámietkoužalobcu,žepostupcaakoobjednávateľneoznámilžalobcovibezzbytočného

odkladu žiadne vady diela, v dôsledku čoho podľa § 562 Obchodného zákonníka nemožno priznať
objednávateľovi právo z vád diela, odvolací súd uviedol, že podľa § 428 ods. 3 Obchodného zákonníka,
prípadné dôsledky omeškania s plnením notifikačnej povinnosti objednávateľa nenastávajú, ak ide o
vady diela, ktoré sú dôsledkom skutočností, o ktorých zhotoviteľ vedel alebo musel vedieť v čase
odovzdania diela. Žalobca pritom potvrdil, že odstraňovanie drevín a porastov na stavbe nerealizoval. Za

nenáležitú považoval aj argumentáciu žalobcu, že postupca od zmluvy o dielo neodstúpil, keďže zmluva
o dielo zanikla v dôsledku toho, že odstránenie drevín na pozemkoch bolo realizované tretím subjektom,
odlišným od žalobcu, teda zanikol jej predmet. Odvolací súd mal za to, že takouto argumentáciou v spore
žalobca nepriamo potvrdil, že predmetom diela medzi ním a postupcom malo byť práve odstraňovanie
drevín a porastov.

25. Za bez právneho významu označil skutočnosť, že žalobca, prípadne spoločnosť IVAGE, s.r.o. nemá
na činnosť odstraňovanie drevín a porastov príslušné oprávnenie, poukazujúc na ustanovenie § 3 ods. 1
Obchodného zákonníka, podľa ktorého platnosť právneho úkonu nie je dotknutá tým, že sa určitej osobe
zakázalo podnikať alebo že určitá osoba nemá oprávnenie na podnikanie. Rozhodujúce v spore bolo,
či žalobca ako zhotoviteľ splnil svoju zmluvnú povinnosť vykonať dielo.

26. V súvislosti s tendenciou žalobcu spochybňovať vierohodnosť zmluvných vzťahov medzi postupcom
a IVAGE, s.r.o. s poukazom na príbuzenský pomer medzi manželkou Ing. D. a konateľkou IVAGE,
s.r.o. odvolací súd uviedol, že samotná existencia prípadného vzdialenejšieho príbuzenského pomeru,
spoločnosť IVAGE, s.r.o. nediskvalifikuje. Spochybňovanie objektívnosti listinných dôkazov a výpovede
svedka iba na základe rodinného alebo iného spoločenského vzťahu bez toho, aby ich vierohodnosť

spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, keď ide o
jediný dostupný dôkaz, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ výpovedí či tvrdení strán konania.
27. Odvolací súd ďalej uviedol, že keďže žalobca potvrdil, že vzťahy medzi štatutárnymi orgánmi žalobcu
a postupcu boli do 10/2018 korektné a žalobca s postupcom uzatvorili v 12/2017 ústnu zmluvu o dielo,

mal za to, že ani prípadné nedoručenie písomnej objednávky č. Z-ENP-170016 nepreukazuje, že medzi
žalobcom a postupcom nebol platne dohodnutý záväzkový vzťah, práve s predmetom podľa jej obsahu.
28. Konštatoval, že v tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani listinný dôkaz a to zmluvu o
dielo zo dňa 12. novembra 2018 uzatvorenú medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako
zhotoviteľom, kde si zmluvné strany v článku III. 7 dohodli možnosť započítania vzájomných pohľadávok.

Strany zmluvy pritom mimo iného deklarovali existenciu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi vo
výške 96.690,- eur, ktorá suma zodpovedá výške pôvodnej pohľadávky žalovaného (120.000,- eur), po
zohľadnení jednostranného započítania zo dňa 24. októbra 2018.29. Keďže žalobca ako zhotoviteľ prijal od postupcu ako objednávateľa platby v celkovej sume 120.000,-
eur ako cenu diela, ktoré nerealizoval, vznikol na strane žalobcu záväzok spočívajúci vo vydaní
bezdôvodného obohatenia práve v takejto výške voči postupcovi ako veriteľovi. Žalobca túto pohľadávku

postupcovi aj napriek výzve neuhradil, preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný
nadobudol túto pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18. októbra 2018, ktorú
následne dňa 24. októbra 2018 platne jednostranne započítal so vzájomnou pohľadávkou žalobcu, ktorá
bola uplatnená žalobou v tomto konaní, v dôsledku čoho došlo k zániku vzájomných pohľadávok v
rozsahu v akom sa vzájomne kryli. Uzavrel, že nakoľko došlo k zániku žalobou uplatnenej pohľadávky

žalobcu v dôsledku jej započítania, správne súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol, keď žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny.
30. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca s

tým, že o výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
samostatným uznesením.
31. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie. Jeho prípustnosť
vyvodzoval z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
aj „NS SR“ „dovolací súd“) rozsudok obidvoch vo veci konajúcich súdov zrušil a vec vrátil súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.
32. Dovolateľ v dovolaní namietal, že v konaní preukázal reálne splnenie dohodnutého diela v zmysle
zmluvy o dielo, dohodnutej s postupcom, avšak súd sa s týmito dôkazmi nezaoberal. Žalobca predložil
rozsiahlu dokumentáciu - pôvodné riešenie, nové riešenie, výpočty, prehlásenie pána I., z ktorého jasne
podľa jeho názoru vyplýva, že pracoval s X. zo spoločnosti RASEMA s.r.o. na riešení fotovoltaickej

elektrárne v Bárcsi, ktorou preukázal, že predmetom zmluvy o dielo s postupcom bolo vykonanie
optimalizácie riešenia z pohľadu stability riešenia a maximálneho zníženia nákladov na výstavbu
projektov v Bárcsi, čomu zodpovedala i cena za dielo 120 000 eur. Dovolateľ zdôraznil, že skutočnosť, že
mu v účtovníctve chýba faktúra č. 20180014 na sumu 120 000 eur, žalobca zistil až potom, ako bol dňa
6. mája 2019 predvolaný na inšpektorát práce v súvislosti s podnetom neoprávneného zamestnávania

ľudí pri vykonávaní prác pri stavbe fotovoltaickej elektrárne v Maďarsku (inšpektorátom práce neboli
následne zistené žiadne nedostatky), na inšpektoráte práce mu predložili faktúru, kde zistil, že text na
faktúre a jeho podpis a pečiatka sú sfalšované. Žalobca následne zistil, že mu chýbajú aj ďalšie faktúry,
ktoré mu neboli v listinnej podobe spoločnosťou žalovaného odovzdané po ukončení spolupráce a z
online účtovníctva, ktoré spravuje spoločnosť HOUR, s.r.o., mu boli vymazané. Žalobca sa domnieval,

že nakoľko majiteľom databáz bol žalovaný a bez súhlasu žalovaného mu nemohli byť údaje prenesené
na jeho nový užívateľský účet, mohol byť jeho naskenovaný podpis a pečiatka neoprávnene využívané
a rovnako sa domnieval, že aj predmetná faktúra č. 20180014 je súčasťou vykonštruovanej pohľadávky
vočisubjektužalobcu.Zuvedenýchdôvodovpodaldňa17.mája2019trestnéoznámenieprepodozrenie
zo spáchania prečinu poškodzovania cudzích práv na neznámeho páchateľa o.i. pre sfalšovanie textu

na faktúre č. 20180014 s úmyslom nakladať s falošnou faktúrou ako s pravou s cieľom použiť ju na
poškodenie spoločnosti žalobcu. Uznesením OR PZ v Košiciach - okolie odboru poriadkovej polície,
OO PZ Kysak, ČVS:ORP-355/KY-KS-2019 zo dňa 4. júna 2019 bola vec odmietnutá s tým, že nebolo
zistené, aby zisteným konaním bola spoločnosti žalobcu spôsobená nejaká vážna ujma. Poukázal ďalej
na závery OČTK, keď nebolo zistené, že by došlo k sfalšovaniu celej faktúry v úmysle použiť ju ako

pravú, ale došlo k pozmeneniu textu faktúry vzťahujúceho sa na položky poskytnutých služieb a uviedol,
že s faktúrou bolo následne opakovane nakladané.
33. Žalobca ďalej namietal neplatnosť jednostranného započítania žalobcom. Už vo svojom vyjadrení
zo dňa 22. decembra 2020 reagoval na procesnú obranu žalovaného a namietal neexistenciu
postúpenej pohľadávky a následne nemožnosť započítania jednostranným započítaním neexistujúcej

pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcu. Pre neexistenciu pohľadávky považuje žalobca
zmluvu o postúpení pohľadávky, predloženú žalovaným súdu za absolútne neplatnú. Poukázal na to,
že žalobca nemal procesnú možnosť ako sa dovolávať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, tak
ani jednostranného zápočtu zo strany žalovaného v inom konaní ako v tomto. Dovolateľ vyslovil názor,
že rozsudok odvolacieho súdu vykazuje vady zmätočnosti - nedostatočné odôvodnenie, vady v procese

dokazovania - svojvoľné hodnotenie dôkazov, svojvoľné závery, porušenie zásady kontradiktórnosti
konania, ktorým nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý
proces. Odvolaciemu súdu vytýkal, že sa nezaoberal konkrétnymi odvolacími námietkami žalobcu.34. Súdu prvej inštancie vytýkal, že sa napriek obsahu spisovej dokumentácie stotožnil s účelovou
argumentáciou žalovaného a na argumenty a dôkazy žalobcu neprihliadal, resp. ich hodnotil účelovo
(napr.účelovývýňatokzuzneseniaORPZvKE-okolieČSV-ORP-355/KY-KS-2019svojvoľnéposúdenie

objednávky, „neodmietnutie“ nedoručenej objednávky žalobcom, ignorovanie dátumov jednotlivých
udalostí a ich časový sled, paradoxy vo výpovedi Ing. D. ...) a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil s
rozhodnutímsúduprvejinštanciebeztoho,abyreagovalnaodvolacieargumentyžalobcu.Zazarážajúce
označil,žesúduprvejinštanciestačilonapreukázanieústnedohodnutéhozmluvnéhovzťahuvystavenie
písomnej objednávky, ktorá nebola druhej strane nikdy doručená, len predložená súdu a napriek tvrdeniu

žalobcu, že mu takáto objednávka nikdy doručená nebola a nepreukázaniu jej doručenia žalobcovi
žalovaným, súd prvej inštancie mal za preukázané, že objednávateľ si u dodávateľa objednal presne
také služby, ktoré sú uvedené v takejto objednávke a k rovnakému záveru dospel i odvolací súd (odsek
51 odôvodnenia jeho rozhodnutia).
35.Zanemenejzarážajúcepovažoval,ževodseku52odôvodneniarozhodnutiaodvolacísúduviedol:„V
tejto súvislosti nie je možné prehliadnuť ani listinný dôkaz a to zmluvu o dielo zo dňa 12. novembra 2018

uzatvorenú medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako zhotoviteľom, v ktorej si zmluvné
strany v čl. III. bod 7 dohodli možnosť započítania vzájomných pohľadávok. Strany sporu pritom mimo
iného deklarovali existenciu pohľadávky voči žalobcovi vo výške 96 690 eur, ktorá suma zodpovedá
výške pôvodnej pohľadávky žalovaného (120 000 eur) po zohľadnení jednostranného započítania zo
dňa 24. októbra 2018“. Zdôraznil, že v čl. III. bod 7 sú uvedené dve pohľadávky žalovaného vyjadrené

len sumou, bez právneho základu od dostatočnej identifikovateľnosti, teda neurčito a toto ustanovenie
zmluvyjedôvodné,vsúladesustálenousúdnoupraxou,považovaťzaneplatnépreneurčitosť.Poukázal
ďalej na rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08 zaoberajúce sa
otázkou naplnenia práva na spravodlivý proces. Žalobca sa nestotožnil ani s právnymi závermi súdov
oboch inštancií, nakoľko odôvodnenie ako rozsudku súdu odvolacieho, tak i súdu prvej inštancie nie

je presvedčivé a oba trpia vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP. Vytýkal odvolaciemu súdu,
že nereagoval na žiadny argument odvolania žalobcu a nedal mu relevantnú, jasnú odpoveď okrem
toho, že sa stotožnil s obsahom a závermi rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý spĺňa len formálne
náležitosti rozsudku podľa CSP. Poukázal ďalej na novšiu rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, v ktorej
samožnostretnúťsrozhodnutiami(napr.5Cdo/57/2019,2Cdo/100/2018,4Cdo/3/2019,4Cdo/125/2019,

4Cdo/120/2019, 1Obdo/7/2018), podľa ktorých je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie aj právo
strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Podľa týchto rozhodnutí
tak nedostatočné odôvodnenie nesporne zakladá prípustnosť i dôvodnosť dovolania v zmysle § 420
písm. f) CSP. Poukázal na to, že tento právny názor prevažuje v judikatúre ústavného súdu (sp. zn. II.

ÚS 559/2018, II. ÚS 120/2020, I. ÚS 235/2020, II. ÚS 45/2021).
36. Konštatoval, že v súvislosti s preskúmavaním hodnotenia dôkazov je najvyšší súd pomerne
zdržanlivý a zvykne vo svojich rozhodnutiach uvádzať, že „dovolanie nie je prostriedkom na revíziu
skutkových tvrdení a tiež nie je určené na prehodnotenie vykonaného dokazovania“, avšak podľa
ústavného súdu je však preskúmanie logickej, funkčnej a teleologickej konzistentnosti hodnotenia

dôkazov súčasťou posudzovania práva na spravodlivý proces. V tomto kontexte je preto hodnotenie
dôkazov preskúmateľné. V opačnom prípade by skutkové závery ostali nedotknuteľné tak, ako ich
uzavrelkrajskýsúd.Právnyporiadok,práveprostredníctvomposudzovaniaprávanaspravodlivýproces,
umožňuje aj dovolaciemu súdu, aby preskúmal, či hodnotenie dôkazov nie je natoľko svojvoľné, že
dochádza k porušovaniu tohto práva. Strana totiž nemôže byť bez možnosti nápravy vystavená tomu, že

z vykonaných dôkazov budú vyvodené neprípustné a nelogické závery. Podľa ústavného súdu zásada
viazanosti zisteným skutkovým stavom neznamená, že najvyšší súd je viazaný takou interpretáciou
dôkazu, ktorá v sebe obsahuje ničím nepodloženú, účelovo vytvorenú domnienku, ktorej jediným
cieľom je vylúčiť danosť nároku. Najvyšší súd má preto právo skúmať, či hodnotenie dôkazov nie je
natoľko mimo prípustného a logického rámca hodnotenia dôkazov a teda, či nedošlo týmto procesným

postupom súdu k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva
podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru (pozri III. ÚS 104/2022 bod 18 a 19). Poukázal na to, že sa ústavný súd
k tejto otázke už skôr vyjadril aj v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 6/2018 (publikované v Zbierke nálezov
a uznesení ÚS SR pod č. 57/2018) a uviedol, „celkom výnimočne môžu nastať prípady, keď práve
skutkové zistenia prvostupňového a druhostupňového súdu sú na toľko chybné, že vo svojom dôsledku

predstavujúporušenieprávgarantovanýchčl.46ods.1ÚstavySR“.Poukázalajnanedávnerozhodnutie
ústavného súdu, v ktorom sa vyjadril k možnosti, resp. povinnosti dovolacieho súdu preskúmať aj
hodnoteniedôkazov(III.ÚS104/2022zodňa23.júna2022).Aleajpodľadoterajšejjudikatúryústavného
súdu arbitrárnosť môže spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané bez akéhokoľvekakceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej interpretácii nevyplývajú prijaté
skutkové závery (I. ÚS 51/2020). Konštatoval, že hoci je ústavný súd v preskúmavaní hodnotenia
dôkazov zdržanlivý (I. ÚS 11/2015), toto preskúmavanie nie je vôbec vylúčené ani v konaní o ústavnej

sťažnosti (III. ÚS 90/2015, III. ÚS 120/2020).
37. Dovolateľ ďalej poukázal na čl. 9 CSP, podľa ktorého strany sporu majú právo oboznámiť sa s
vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadrovať svoje stanovisko v rozsahu, ktorý
určí zákon. Ústavný súd vo vzťahu ku kontradiktórnosti konania a právu na spravodlivý proces uviedol,
že „zákonné ustanovenia o povinnosti súdu doručiť vyjadrenia protistrane treba vnímať ako minimálne

štandardy, kladené na súd pri doručovaní podaní strán pri napĺňaní princípu kontradiktórnosti. To, že
je súd povinný doručovať vyjadrenie protistrane aj nad rámec zákonnej úpravy vyplýva zo samotnej
podstaty spravodlivého procesu, konkrétne zo zásady kontradiktórnosti. Zásada kontradiktórnosti kladie
na súdy povinnosť byť ostražitý pri jej napĺňaní a súdy sa tak nemôže obmedzovať len na medze
zákonných príkazov (I. ÚS 155/2020)“. Vytýkal súdu, že odvolacia duplika žalovaného, ktorú odvolací
súd uvádza v odseku 24 odôvodnenia rozsudku žalobcovi doručená nebola, čím bola zo strany

odvolaciehosúduporušenáizásadakontradiktórnostikonania.Dovolateľvytýkalsúduprvejinštancie,že
dospel k arbitrárnemu rozhodnutiu, svojvoľne posúdil vykonané dôkazy, resp. sa nimi nezaoberal vôbec,
dospel na základe takéhoto svojvoľného hodnotenia dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci
a svoj rozsudok odôvodnil nedostatočne a zmätočne a porušil tak zákaz ľubovôle, právo žalobcu na
vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu i právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia. Poukázal na to, že sa odvolací súd plne stotožnil s arbitrárnym rozhodnutím
súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho rozhodnutia sa nezaoberal podstatnými vyjadreniami
prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia
súd prvej inštancie, a nevysporiadal sa ani s tvrdeniami uvedenými v odvolaní žalobcu, stotožnil sa so
svojvoľným hodnotením dôkazov súdu prvej inštancie, jeho rozhodnutie vykazuje vady zmätočnosti, je

nedostatočne odôvodnené a porušil aj zásadu kontradiktórnosti konania.
38. K dovolaniu žalobcu zaslal žalovaný písomné vyjadrenie z 5. januára 2023, v ktorom navrhol
dovolanie odmietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
39.Žalovanýuviedol,žerozsudokodvolaciehosúdupovažujezasprávny,pretožebolvydanýnazáklade
dostatočne vykonaného dokazovania a vychádza aj zo správneho právneho posúdenia veci. Námietky

žalobcu v dovolaní preto označil za nedôvodné.
40. Vyslovil názor, že dovolanie neobsahuje dovolacie dôvody tak, ako ich ustanovuje Civilný sporový
poriadok. Poukázal na to, že žalobca prípustnosť dovolania zakladá na § 420 písm. f) CSP s tým, že
je presvedčený, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, ako strane sporu, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces. Keď dovolateľ svoje dovolanie uzatvára tvrdením o arbitrárnosti súdneho rozhodnutia, svojvôli
pri hodnotení dôkazov súdom, nesprávne právne posúdenie a pod., uvedené nie je možné subsumovať
pod dovolací dôvod, uvedený v § 420 písm. f) CSP. Vyslovil názor, že v dovolaní absentuje vysvetlenie
a konkretizácia, ktorý konkrétny procesný postup súdu bol nesprávny, v čom bola tá nesprávnosť a aké
konkrétne práva mal žalobca v úmysle v konaní realizovať a nemohol a v čom spočíva nepresvedčivosť

odôvodnenia rozsudku. Zdôraznil, že NS SR vo viacerých svojich súdnych rozhodnutiach uvádza, že len
samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, ako i polemika
s rozhodnutím odvolacieho súdu nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania.
41. Žalovaný uviedol, že žalobcov nárok na zaplatenie sumy 23 309,36 eur uhradil jednostranným
započítaním pohľadávok zo dňa 24. októbra 2018, ktoré bolo žalobcovi riadne doručené. Žalobcov nárok

nazaplateniesumy23309,36eurspríslušenstvomzanikoleštepredpodanímžalobyzapočítaním.Súdy
sústredili centrum dokazovania objektívnemu zisteniu skutkového stavu uzavretia žalobcom tvrdenej
ústnej kúpnej zmluvy zo dňa 1. decembra 2017. Predmet ústnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi
žalobcom a postupcom, tvrdený žalobcom, nekorešpondoval s vôľou strán prejavenou pri uzavretí
zmluvy. Žalobca predmet ústnej zmluvy špecifikoval vždy inak. Zdôraznil, že súd mal snahu objektívne

zistiť skutkový stav veci a zistiť predmet ústnej zmluvy o dielo a jej skutočné vykonanie. Žalobca mal
v priebehu konania možnosť využívať svoje procesné práva, k čomu ho súd priam vyzýval a dal mu aj
návod, čo od neho na preukázanie jeho tvrdení očakáva súdu predložiť. Žalobca toto svoje procesné
právo nevyužil a predmet ústnej zmluvy o dielo opisoval veľmi vágne a vždy inak. Žalobca počas konania
pred súdom prvej inštancie nepredkladal dôkazy o splnení objednávky Enprotech Power s.r.o. Košice.

Ak žalobca predložil súdu 120 príloh bez toho, aby každú z nich súdu náležitým spôsobom opísal, čo
ňou preukazuje, nemôže očakávať od súdu, že súd bude každú takúto listinu osobitne v odôvodnení
opisovať. Dostatočné vymedzenie predmetu diela patrí medzi základné náležitosti zmluvy o dielo podľa
Obchodného zákonníka a pokiaľ ho žalobca nevedel preukázať a to ani dôkazmi o jeho vykonaní, súdyjeho procesnú aktivitu vyhodnotili správne, plne s ustálenou súdnou praxou (nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS
142/2018). Žalovaný zdôraznil, že v konaní predložil dôkazy, ktorými preukázal pravdivosť, zákonnosť a
reálnosť zániku pohľadávky žalobcu započítaním zo dňa 24. októbra 2018, ktoré žalobca nepoprel. So

zreteľom na uvedené považoval žalovaný napadnutý rozsudok odvolacieho súdu za správny po vecnej
a právnej stránke.
42. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, po zistení, že dovolanie podala včas strana
sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v dovolacom
konaní v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP

a contrario) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je prípustné ním napadnúť.
43. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie
odvolacieho súdu. Podľa ustanovenia § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné
dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo
niesúsplnenépodmienky,zaktorýchsamôžedovolaciekonanieuskutočniť,patrídovýlučnejprávomoci

dovolacieho súdu.
44. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm.
f/ CSP, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
45. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa
svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky,
poskytované právnym poriadkom, pričom integrálnou súčasťou tohto práva, je právo na relevantné,
zákonu zodpovedajúce súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
46. Vyššie citované ustanovenie § 420 písm. f/ CSP zakladá prípustnosť a dôvodnosť dovolania v
prípade, ak miera porušenia procesných práv strany, v dôsledku nesprávneho procesného postupu

súdu, nadobudla značnú, výraznú, resp. relevantnú intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces.
Teda intenzita zásahu do procesných práv strany sporu v dôsledku nesprávneho procesného postupu
súdu musí dosahovať mieru, resp. intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Do práva na
spravodlivý proces však nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi
názormi, hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom

úspešná, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS 22/04).
47.Popreskúmanívecidovolacísúduvádza,ženezistilžiadnutzv.vaduzmätočnosti(závažnéprocesné
pochybenie odvolacieho súdu), spočívajúcu v tom, že by odvolací súd svojím nesprávnym procesným
postupom znemožnil dovolateľovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by
tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces podľa § 420 písm. f/ CSP alebo práva na súdnu

ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
48. Procesný postup odvolacieho súdu, ale aj súdu prvej inštancie prebiehal v zmysle právnej úpravy
Civilného sporového poriadku, žalobca a žalovaný mali možnosť zúčastniť sa na úkonoch súdu
prvej inštancie, tvrdiť skutočnosti týkajúce sa uplatneného nároku, stranám sporu bol daný priestor
na označenie dôkazov, ktoré na podporu svojich tvrdení navrhujú vykonať. Žalobca a žalovaný túto

možnosť v konaní aj využili, pričom žalobca využil aj možnosť podať proti rozsudku súdu prvej inštancie
riadny opravný prostriedok (odvolanie) a následne aj mimoriadny opravný prostriedok (dovolanie).
Dovolateľ v dovolaní v podstate uviedol tie isté námietky, ktorými sa zaoberali už súdy oboch inštancií
a v odôvodneniach svojich rozhodnutí sa s nimi aj dostatočným spôsobom vysporiadali. Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po použití a výklade

relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva
na spravodlivý proces.
49. Podľa názoru dovolacieho súdu, odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je nedostatočné,
arbitrárne a nepreskúmateľné. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami

a právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie a rozhodnutie ako vecne správne potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom podľa názoru dovolacieho súdu odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho
súdu, opierajúce sa v podstatnej časti o odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdnych rozhodnutí. Odvolací súd v odôvodnení svojhorozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol zistený súdom prvej inštancie, vyjadrenia strán
sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy aplikované na posudzovaný prípad,
z ktorých vyvodil svoj právny záver a zrozumiteľne vysvetlil, z akého dôvodu potvrdil rozhodnutie

súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá. Odvolací súd zároveň k rozhodujúcim (kľúčovým)
odvolacím námietkam žalobcu uviedol svoju argumentáciu v súlade so skutkovým stavom zisteným
súdom prvej inštancie a vyplývajúcim z obsahu spisu.
50. Dovolací súd nie je „treťou inštanciou“, ktorá by bola oprávnená opätovne preskúmavať akékoľvek
rozhodnutie odvolacieho súdu. Len pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že v dovolacom konaní

nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení súdov nižšej inštancie už len z
toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože (na rozdiel od súdov nižšej
inštancie) v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (okrem preukazovania včasnosti a prípustnosti
dovolania podľa § 435 CSP). Pokiaľ dovolateľ nesúhlasí so skutkovými a právnymi závermi odvolacieho
súdu (ako to výslovne uvádza na strane 11 svojho dovolania), tak nejde o námietku nesprávneho
procesného postupu odvolacieho súdu, ale o námietku inú, vo väzbe na správnosť skutkových a

právnych záverov, na ktorých súdy oboch inštancií založili svoje rozhodnutia. Dovolaním sa preto
nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie a ani
prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Rovnako ani nesúhlas s právnym posúdením veci nezakladá
vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP, pretože nesprávne právne posúdenie veci by mohlo založiť
prípustnosť dovolania len podľa § 421 CSP.

51.Nazákladevyššieuvedenéhodovolacísúduzaviera,žeodvolacísúd odôvodnilsvojerozhodnutiev
dostatočnomrozsahu,pričomvňomvyjadrenézáverysújasnéazrozumiteľné.Odvolacísúdsazaoberal
rozhodujúcimi odvolacími námietkami žalobcu, na ktoré dal odpoveď v odsekoch 38 až 52 odôvodnenia
rozhodnutia. Pokiaľ sa odvolací súd nezaoberal niektorými skutkovými tvrdeniami žalobcu a z nich
vyvodzovanými právnymi závermi, je zrejmé, že ich nepovažoval za relevantné pre rozhodnutie vo veci

samej. To, že ich v odôvodnení svojho rozhodnutia výslovne neoznačil za irelevantné (nepodstatné,
bezpredmetné a podobne), nezakladá tzv. vadu zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP. Všeobecný súd
sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí zaoberať všetkými odvolacími námietkami strany sporu,
pretože je postačujúce, ak sa zaoberá len tými odvolacími námietkami, ktoré sú rozhodujúce (kľúčové)
pre rozhodnutie vo veci samej.

52. Dovolateľ naplnenie ustanovenia § 420 písm. f) CSP videl v nejasnosti, neodôvodnenosti rozsudku,
ale aj v účelovom hodnotení žalobcom predložených dôkazov. V rozhodovacej praxi najvyššieho súdu
sa síce ustálil názor, podľa ktorého ani nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov nie je vadou
konania v zmysle § 420 písm. f) CSP (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/58/2017,
5Cdo/90/2017) dovolací súd však v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie ÚS SR č. k. IV. ÚS

557/2020-14 z 10. novembra 2020 a to jeho odsek 27, v ktorom sa stotožnil s názorom vyjadreným
v uznesení NS SR sp. zn. 4Cdo/105/2019 z 28. novembra 2019, že porušenie práva na spravodlivé
súdne konanie môže spočívať aj v deficitoch v dokazovaní (napr. opomenutý dôkaz). Ústavný súd
v tomto uznesení konštatoval, že ak by sa všeobecný súd v procese dokazovania v sporovom
konaní dopustil takej chyby, ktorej následkom by bol výsledok konania (rozhodnutie vo veci samej)

poznačený porušením niektorej z inštitucionálnych požiadaviek práva na spravodlivé prejednanie veci
je povinnosťou dovolacieho súdu takúto chybu konania preskúmať na podklade dovolania podaného z
dôvodu zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP (podobne napr. nález ÚS SR č. k. III. ÚS 104/2022-38
z 23. júna 2022).
53. Podľa názoru dovolacieho súdu v súdenej veci nedošlo vo veci konajúcimi súdmi k svojvoľnému

hodnoteniu dôkazov tak, aby dochádzalo k porušenia práva na spravodlivý proces.
54. Odvolací súd podrobne zdôvodnil, prečo dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu
ohľadom ním tvrdeného predmetu diela, ústne uzatvorenej zmluvy 12/2017, cena ktorého mala byť
vyfaktúrovaná faktúrou č. 20180014 za práce v nej uvedené. Aj odvolací súd vysvetlil, z akého dôvodu
neprihliadol na listinné dôkazy, predkladané žalobcom (odsek 45 odôvodnenia rozsudku) zdôrazňujúc

aj skutočnosť, že aj samotný žalobca predmet ústne uzatvorenej zmluvy o dielo opisoval vágne a
rozporne. Vysvetlil, prečo neprihliadol na námietku žalobcu, že žalobca, prípadne spoločnosť IVAGE
s.r.o. nemal na činnosť - odstraňovanie drevín a porastov príslušné oprávnenie a že táto skutočnosť je
pre predmetnú vec bez právneho významu. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu je zrejmý jeho
myšlienkový postup pri hodnotení jednotlivých dôkazov napr. pri hodnotení dôkazu ako vierohodného

napriek existencii rodinného pomeru, či iného príbuzenského vzťahu a závery, ku ktorým dospel odvolací
súd na základe vykonaných dôkazov nepovažoval dovolací súd za nelogické a teda odvolací súd podľa
názoru dovolacieho súdu na základe vykonaných dôkazov nevyvodil neprípustné a nelogické závery.Veď bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa preukázať nad akúkoľvek pochybnosť, že
platbu 120 000 eur, ktorú prijal od postupcu, prijal za dielo, ktoré skutočne zrealizoval.
55. Dovolateľ videl porušenie práva na spravodlivý súdny proces aj v porušení zásady kontradiktórnosti,

keď odvolacia duplika žalovaného, ktorú odvolací súd uvádza v bode 24 odôvodnenia rozsudku,
žalobcovi doručená nebola. Vo vzťahu ku kontradiktórnosti konania a porušeniu práva na spravodlivý
proces poukázal dovolateľ na nález ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 155/2020 zo 16. decembra 2020, ako
aj čl. 9 Základných princípov Civilného sporového poriadku.
56.Podľačl.9CSPstranysporumajúprávosaoboznámiťsvyjadreniami,návrhmiadôkazmiprotistrany

a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
57. Podľa § 374 ods. 1 CSP súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a umožní mu
vyjadriť sa k nemu, najneskôr v lehote 10 dní od doručenia.
58. Podľa § 374 ods. 2 CSP k vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať vyjadrenie
v lehote 10 dní od jej doručenia.
59. Podľa § 374 ods. 3 CSP podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom.

Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné pre zachovanie práva na spravodlivý proces.
60. Dovolateľ namietal, že mu nebola doručená duplika žalovaného. Je pravdou, že odvolacia duplika
skutočne nebola žalobcovi doručená. Aj v náleze ústavného súdu č. k. I. ÚS 155/2020-86 zo 16.
decembra 2020, na ktoré dovolateľ poukazoval, ústavný súd poukázal na vývoj v rozhodovacej činnosti
ESĽP, na ktorú ÚS SR pri svojom rozhodovaní prihliada, poukazujúc na jeho menej rigídny prístup

pri posudzovaní tejto otázky, keď ESĽP vyslovil názor, že je potrebné zohľadniť aj to, či vyjadrenie
protistrany obsahovalo také skutkové alebo právne argumenty, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok
sporu, alebo či zvolené právne riešenie dávalo vôbec nejaký priestor na diskusiu (pozri napr. Vokoun
proti Českej republike, rozsudok z 3. júla 2009 § 26). V náleze ústavný súd uviedol, že tento druhý
neformalistický prístup pripustil, že zásada kontradiktórnosti nemá absolútny charakter a nejde o

porušenie práva na spravodlivý proces, ak by vyjadrenie nemalo vplyv na výsledok konania. Tak aj
ústavný súd považoval vo viacerých prípadoch za podstatné sa zaoberať obsahom vyjadrenia a tým,
či malo vplyv na rozhodnutie vo veci (napr. sp. zn. IV. ÚS 19/2012, III. ÚS 481/2012, II. ÚS 267/2019).
Ústavný súd zdôraznil, že je potrebné určiť kritériá, kedy je potrebné, aby súd strane doručil podanie
protistrany na prípadné vyjadrenie. Konštatoval, že medzi takéto kritériá patrí situácia, ak je vyjadrenie

bezobsažné, ak sa v ňom len opakujú už uvedené argumenty, alebo ak v danej veci do úvahy prichádza
len určité súdom zvolené riešenie, na ktoré vyjadrenie strany nemôže mať žiadny vplyv. Z uvedeného
vychádzal dovolací súd pri posudzovaní, či nedoručenie dupliky žalovaného žalobcovi možno považovať
za porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces. So zreteľom na obsah dupliky žalovaného je dovolací
súd toho názoru, že neobsahuje žiadne skutkové alebo právne argumenty, ktoré by boli spôsobilé

ovplyvniť výsledok sporu, žalovaný v ňom opakuje len už skôr uvedené argumenty a sám v bode 2
dupliky uvádza, že zotrváva v celom rozsahu na svojich tvrdeniach doposiaľ uvedených v konaní, ako aj
vo svojom vyjadrení zo dňa 6. februára 2023 v odvolacom konaní (toto podanie bolo žalobcovi doručené
23. februára 2023 č. l. 638 spisu - poznámka dovolacieho súdu). Ďalej sa len stručne vyjadril k niektorým
tvrdeniam žalobcu, vyjadroval sa aj k uneseniu dôkazného bremena žalobcom, ktorý podľa jeho názoru

nepredložil žiadne také dôkazy, z ktorých by jednoznačne, či vysoko pravdepodobne vyplynulo, že
spoločnosť RASEMA s.r.o. realizovala predmet zmluvného dojednania, teda čo pre postupcu skutočne
vykonal a oprávnene prijala od postupcu sumu 120 000 eur. Tak, ako to uvádza samotný žalovaný, v
duplike v podstate len zopakoval už skôr uvedené tvrdenia. Vychádzajúc z uvedeného dospel dovolací
súd k záveru, že nedoručenie dupliky žalovaného žalobcovi nepredstavuje výraznú, relevantnú intenzitu

zásahu do jeho práva a nejde o porušenie práva na spravodlivý súdny proces.
61. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd uzaviera, že v posudzovanom prípade nie je daná
prípustnosť dovolania žalobcu podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd preto dovolanie
žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
62. V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov

dovolacieho konania (§ 453 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP), pričom o výške náhrady trov
dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).
63. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.