Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/19/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322204534
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322204534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov

senátu JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobcu: NC GROUP SLOVAKIA,
s.r.o., Hlavná 5931/80, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 51 854 112, zastúpeného splnomocnenkyňou:
Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551
372, proti žalovanému: A. B., nar. X. XXXXXXXXX XXXX, trvalo bytom C. D. XXX/XX, E., zastúpenému
advokátom:JUDr.VladimírHaládik,Clementisovesady1616,92401Galanta,IČO:32357273,ozapretie
pravosti a výšky pohľadávky a o určenie poradia pohľadávky, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 8C/76/2022–150 zo dňa 16. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom určil, že pohľadávka žalovaného vo výške
193.852,49 eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn. 18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v 1. rade ASTER
PLUS spol. s r.o. a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005,
spísanej formou notárskej zápisnice č. N 197/2005, NZ 56772/2005, u notára JUDr. Janka Plachá, nie

je oprávnená čo do dôvodu a výšky, II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol, III. výrokom rozhodol,
že žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil
ust. § 243h ods. 1 prvá veta, § 55 ods. 2, § 161 ods. 1 až 3, § 162 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „EP“), § 100 ods. 1 a 2, § 110 ods. 1, § 151j ods. 2, § 151h ods. 6, § 559 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.1992 (ďalej len „O.z.“). Vecne dôvodil, že
žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.11.2022 domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného vo

výške 193.852,49 eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní vedenom u súdneho
exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn. 18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v 1. rade
ASTER PLUS spol. s r.o. a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa
24.11.2005, spísanej formou notárskej zápisnice č. N197/2005, NZ 56772/2005, u notára JUDr. Janka
Plachá,niejeoprávnenáčodoprávnehodôvoduavýšky,atiežurčenia,žepohľadávkažalobcuvovýške
240.005,54 Eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn.18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v 1. rade ASTER PLUS

spol.sr.o.apovinnémuv2.radeF.G.,vzniknutáztituluzmluvyopostúpenípohľadávkyzodňa8.7.2020,
je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva na
nehnuteľnosť, ktorej vklad bol povolený pod č.z.: 57/2017, č.z.: 336/20 Z 7130/20, na majetok zapísaný
na LV č. XXX, v prvom poradí a náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že u súdneho exekútoraJUDr. Ladislava Jakubca je pod sp. zn.18Er/56/2017, č. EX 124/2017 vedené exekučné konanie proti
povinnému v 1. rade ASTER PLUS spol. s r.o., so sídlom Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 36 236 713 a
povinnému v 2. rade F. G., bytom XXX XX G. H. XXX, o vymoženie 361.932,12 eur s prísl. Žalobca v

tomto konaní vystupuje v postavení oprávneného z exekúcie a žalovaný v postavení záložného veriteľa
k prihlásenej pohľadávke vo výške 193.852,49 eur. Dňa 28.1.2022 exekútor JUDr. Ladislav Jakubec v
exekučnom konaní č. EX 124/2017 udelil príklep na dražbe k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat.
úz.: I., zapísaným na LV č. XXX, ako: „E“ KN parc. č. 899, trvalý trávny porast, o výmere 14329 m2,
„E“ KN parc. č. 900, trvalý trávny porast, o výmere 9247 m2, „E“ KN parc. č. 901, lesné pozemky, o

výmere 21986 m2 (ďalej len nehnuteľnosti), v prospech vydražiteľky J. B. K. G., keďže táto urobila na
dražbe najvyššie podanie vo výške 390.000 eur. Príklep bol schválený súdom na základe uznesenia
Okresného súdu Galanta sp. zn. 18Er/56/2017 zo dňa 15.3.2022. Nehnuteľnosti patrili povinnému
ASTER PLUS spol. s r.o., pričom na základe aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností č. LV XXX je
výlučnou vlastníčkou vydražiteľka J. B. K. G.. Voči rozvrhu výťažku z dražby v exekučnom konaní dňa
15.7.2022 podal žalobca ako aj povinný ASTER PLUS spol. s r.o. námietky z dôvodu, že pohľadávka

žalovaného bola v rozvrhovom konaní na prvom mieste v tretej skupine uplatnená neoprávnene, keď
uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 zo dňa 25.1.2021, právoplatné dňa 16.3.2021,
súd nariadil neodkladné opatrenie, v zmysle ktorého bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
uplatnenia ako aj uspokojenia jeho pohľadávky vo výške 193.852,49 eur vyplývajúcej zo zmluvy o
pôžičke z 24.11.2005, spísanej formou notárskej zápisnice č. N197/2005, NZ 56772/2005, u notára

JUDr. Janka Plachá. Navyše prihlásená pohľadávka žalovaného v časti 60.000 eur nie je dôvodná,
keďže zanikla splnením zo strany povinného ASTER PLUS spol. s r.o. Ako námietku voči rozvrhu
výťažku žalobca uviedol tiež premlčanie pohľadávky žalovaného, ktorá vznikla zo zmluvy o pôžičke zo
dňa 24.11.2005, ktorej splatnosť bola dojednaná do 24.11.2006, pričom dlžník si svoj záväzok nesplnil
a žalovaný tento dlh nevymáhal. Zmluva bola spísaná vo forme notárskej zápisnice, v rámci ktorej

dlžník uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Na základe uvedeného preto v danom prípade
uplynula desaťročná premlčacia lehota najneskôr dňa 25.11.2016. Okresný súd Galanta uznesením č. k.
18Er/56/2017-195 zo dňa 11.10.2022 rozhodol tak, že námietkam oprávneného (žalobcu) a povinného
ASTER PLUS spol. s r.o. v časti poradia a spôsobu úhrady pohľadávok do rozvrhu výťažku vyhovuje.
Súd rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti vykonaný na rozvrhovom pojednávaní dňa 15.7.2022 na

Exekútorskom úrade so sídlom Zámocká 30, Bratislava, súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca
v exekučnom konaní vedenom pod spisovou značkou 18Er/56/2017, EX 124/2017, neschvaľuje. Súd
zároveň tretím výrokom uznesenia upovedomil žalobcu ako oprávneného a povinného v 1. rade, aby
podali žalobu o zapretie pravosti a výšky pohľadávky prihlásenej na rozvrh výťažku podľa ustanovenia
§ 55 ods. 2 EP účinného do 31.3.2017, v zmysle ktorého žalobca podal predmetnú žalobu. Žalobca

uviedol, že vzhľadom k uvedenému zapiera pravosť a výšku pohľadávky žalovaného z nasledovných
dôvodov. Žalobca uviedol, že pohľadávka žalovaného bola uplatnená v rozpore so súdnym rozhodnutím
o uložení neodkladného opatrenia, ktorým súd nariadil žalovanému povinnosť zdržať sa uplatnenia, ako
aj uspokojenia jeho pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, spísanej formou
notárskej zápisnice č. N197/2005, NZ 56772/2005, u notára JUDr. Janka Plachá. Žalovaný si predmetnú

pohľadávku uplatnil v rozvrhovom konaní v rozpore s týmto rozhodnutím, a teda protiprávne. Žalovaný
si do rozvrhového konania v exekúcii prihlásil pohľadávku vo výške 193.852,49 eur bez zohľadnenia
už uhradenej čiastky z dlžnej sumy zo strany povinného ASTER PLUS spol. s r.o., a to úhrady zo dňa
3.3.2011 v sume 30.000 eur a zo dňa 5.12.2011 v sume 30.000 eur. Žalovaným prihlásená pohľadávka
vo výške už uhradených 60.000 eur nie je dôvodná, keďže zanikla splnením. Žalobca namietal pravosť

uplatnenej pohľadávky žalovaného aj s poukazom na jej premlčanie. Uplatnená pohľadávka žalovaného
vo výške 193.852,49 eur vznikla zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, na základe ktorej žalovaný
bezúročne poskytol pôžičku vo výške 193.852,49 eur povinnému ASTER PLUS spol. s r.o., splatnosť
ktorej bola dojednaná do 24.11.2006, pričom dlžník si svoj záväzok nesplnil. Zmluva bola spísaná vo
forme notárskej zápisnice, v rámci ktorej dlžník uznal svoj záväzok čo do dôvodu aj výšky. Na základe

uvedeného preto v danom prípade platila desaťročná premlčacia lehota, pričom žalovaný ako veriteľ si
v rámci plynutia premlčacej lehoty neuplatnil právo na súde, ani nezačal s výkonom záložného práva,
ktoré práva sa preto obe premlčali najneskôr dňa 25.11.2016. Uvedené potvrdzuje rozsudok Okresného
súdu Galanta sp. zn. 35C/16/2021 z 24.1.2022, kde súd uvádza, že premlčanie pohľadávky ako aj
záložného práva v predmetnej veci je nesporné (žaloba bola zamietnutá z iného dôvodu). Žalobca ďalej

uviedol,žemávočipovinnýmzexekúciepohľadávkuvcelkovejvýške240.005,54eurnazákladezmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2020 a následnom uhradení časti pohľadávky zo strany dlžníka.
V konaní o rozvrhu výťažku z dražby by mal byť žalobca uspokojený ako prednostný záložný veriteľ,keďže v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania pohľadávky žalovaného mu túto v súlade s
ustanovením § 100 ods. 1 O.z. ako veriteľovi už nemožno priznať.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že jeho pohľadávka, ktorá vznikla titulom zmluvy o pôžičke

z 24.11.2005 bola v čase začatia exekúcie EX 124/2017 premlčaná, v dôsledku čoho neuplatňoval
predmetnú pohľadávku. Uviedol, že pohľadávka sa uplatňuje u dlžníka alebo na súde, nie v exekučnom
konaní, kde sa pohľadávka (aj premlčaná) iba prihlasuje. Prihlásením predmetnej pohľadávky v exekúcii
teda podľa žalovaného nevznikol rozpor s nariadeným neodkladným opatrením. Žalovaný poukázal na
to, že rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 35C/16/2021-62 bola zamietnutá žaloba o dosiahnutie

zániku záložného práva žalovaného. Zároveň súd zrušil aj neodkladné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 z 25.1.2021. Žalovaný uviedol, že uznáva čiastočné
uspokojenie jeho pohľadávky dvomi rovnomernými splátkami vo výške 60.000 eur. Jeho premlčaná
pohľadávka (ale existujúca v podobe naturálnej obligácie) zabezpečená premlčaným záložným právom
činí 133.852,49 eur. Žalovaný poukázal na ust. § 151j ods.2 O.z., ktorý dovoľuje výkon záložného
práva aj keď je pohľadávka premlčaná. Podľa žalovaného premlčanie pohľadávky žalovaného (ani jeho

záložného práva v prípade, ak tento výkon začal na návrh iného záložného veriteľa než žalovaný) nie
je prekážkou na jej uspokojenie v rozvrhovom konaní v poradí vzniku záložného práva v zmysle ust. §
157 ods. 1 písm. c/ EP.
Žalobca ďalej v konaní uviedol, že neodkladným opatrením bola žalovanému uložená povinnosť zdržať
sa uplatnenia, ako aj uspokojenia pohľadávky vo výške 193.852,49 eur vyplývajúcej zo zmluvy o

pôžičke a keďže účelom exekučného konania je výkon rozhodnutia, ktorého cieľom je práve uspokojenie
pohľadávky veriteľa, žalobca vzhľadom na uvedené má za to, že žalovaný prihlásením si pohľadávky
v exekučnom konaní nerešpektoval rozhodnutie súdu. Žalobca zapiera pravosť a výšku žalovaným
uplatnenej pohľadávky, ktorú si žalovaný napriek dôvodne vznesenej námietke premlčania naďalej bez
právneho dôvodu uplatňuje. Podľa žalobcu premlčaný nárok možno vymáhať až do času, kým nie je

vznesená námietka premlčania. Preto má žalobca za to, že uvedené premlčané práva nemožno priznať.
Žalovaný ďalej v konaní poukázal na ods. 4 písm. c/ notárskej zápisnice zo dňa 24.11.2005, ktorú
uzavreli dlžník ASTER PLUS s.r.o. a žalovaný, v zmysle ktorého záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo
domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci: Z uznesenia Okresného

súdu Galanta č. k. 18Er/56/2017-195 z 11.10.2022 vo veci exekúcie oprávneného: NC GROUP
SLOVAKIA, s.r.o. proti povinnému 1. ASTER PLUS spol. s r.o. a povinnému 2. F. G. o návrhu na
schválenie rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností vyplýva, že súd vyhovel námietkam oprávneného
(žalobcu) a povinného 1. proti rozvrhu výťažku zo dňa 15.7.2022 v časti poradia a spôsobu úhrady
pohľadávok do rozvrhu výťažku a rozvrh výťažku z dražby nehnuteľnosti vykonaný na rozvrhovom

pojednávanídňa15.7.2022neschválil.Zároveňsúdupovedomiloprávnenéhoapovinného1.,abypodali
žalobu o zapretie pravosti a výšky pohľadávky prihlásenej na rozvrh výťažku podľa § 55 ods. 2 EP. Z
predmetného uznesenia ďalej vyplýva, že predmetom rozvrhu je najvyššie podanie v sume 390.017,35
eurakovýťažokzdražbynehnuteľnostíasúdnyexekútornavrholrozvrhvýťažkutak,žepodľa§157ods.
1 písm. a/ EP sa majú z tejto sumy uspokojiť najskôr súdne trovy a trovy exekúcie vo výške 36.830,56

eur a potom následne podľa § 157 ods. 1 písm. c/ EP, pohľadávka žalovaného zabezpečená záložným
právom zapísaným ako prvé v poradí na LV č. XXX na základe notárskej zápisnice z 24.11.2005 vo
výške 193.852,49 eur, ktorá sa má podľa rozvrhu exekútora uspokojiť v plnom rozsahu a následne sa má
uspokojiť pohľadávka žalobcu zabezpečená záložným právom zapísaným ako druhé v poradí na LV č.
XXX vo výške 361.932,12 eur, ktorá sa má podľa rozvrhu exekútora uspokojiť vo výške 159.334,30 eur.

Z notárskej zápisnice N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015, vyplýva, že
žalovaný ako veriteľ a oprávnená osoba a spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako dlžník a záložca
spísali do notárskej zápisnice zmluvu o pôžičke a zmluvu o zriadení záložného práva. Na základe zmluvy
o pôžičke žalovaný ako veriteľ poskytol spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o. pôžičku vo výške 5.840.000
Sk (193.852,49 eur). Spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. zároveň uznala svoj záväzok vyplývajúci

z pôžičky čo do dôvodu a výšky s tým, že sa zaviazala predmetnú pôžičku vrátiť do 12 mesiacov
od podpísania notárskej zápisnice a v prípade ak tento záväzok poruší súhlasila s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva obsiahnutej v predmetnej notárskej
zápisnici bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako záložného veriteľa z titulu poskytnutej pôžičky
vo výške 5.480.000 Sk (193.852,49 eur) voči dlžníkovi spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o. Predmetom

záložného práva boli nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o., nachádzajúce
sa v kat.ú. I., zapísané na LV č. XXX, a to par. č. 899 trvalé trávne porasty o výmere 14329 m2, par. č.
900 trvalé trávne porasty o výmere 9247 m2 a par. č. 901 lesné pozemky o výmere 21986 m2 (ďalej
len „nehnuteľnosti“).Z výpisu z účtu spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o. vyplýva, že táto uhradila na účet žalovaného dňa
3.3.2011 sumu 30.000 eur a dňa 5.12.2011 sumu 30.000 eur, pričom pri platbách je uvedené, že ide o
vrátenie pôžičky z roku 2005.

Z rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 35C/16/2021-62 z 24.1.2022 v právnej veci o určenie
premlčania vyplýva, že spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. sa ako žalobca, žalobou doručenou
súdu dňa 18.3.2021 domáhal voči žalovanému (A. B.) určenia, že pohľadávka žalovaného vzniknutá
titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ
56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015 je voči žalobcovi premlčaná. Žalobca sa domáhal

určenia, že výkon záložného práva vzniknutého titulom zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2015
zo dňa 24.11.2015 je vo vzťahu k pohľadávke žalovaného ako veriteľa vzniknutej titulom zmluvy o
pôžičke zo dňa 24.11.2005 voči žalobcovi ako dlžníkovi premlčaný. Ďalej sa žalobca domáhal určenia,
že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného
práva z 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs

56071/2015 z 24.11.2015. Okresný súd žalobu predmetným rozsudkom zamietol a zrušil neodkladné
opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 zo dňa 25.1.2021.
Okresný súd v rozsudku konštatoval premlčanie pohľadávky žalovaného ako aj výkonu záložného
práva, keď uviedol, že v konaní nebolo sporné, že hoci si spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako
žalobca nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku, žalovaný si svoj nárok na vrátenie peňažnej čiastky

v premlčacej lehote, ktorá plynula od 25.11.2006 do 25.11.2016, neuplatnil a nedomáhal sa ani
uspokojenia pohľadávky výkonom záložného práva. Súd žalobu nezamietol z toho dôvodu, že by
nedošlo k premlčaniu pohľadávky a výkonu záložného práva, ale ju v prvých dvoch výrokoch petitu
zamietol z toho dôvodu, že sa žalobca domáhal určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP
a keďže žalobcom požadované určenie premlčania zo žiadneho predpisu nevyplýva, žalobu v tejto časti

zamietol.Čosatýkatretiehovýrokusúdžalobuzamietol,pretožemalzato,žekeďžepremlčanímvýkonu
záložného práva toto právo nezaniká, nie je možné rozhodnúť o neexistencii záložného práva, a preto
žalobu aj v tejto časti zamietol.
Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/57/2022-127 z 31.5.2023 vyplýva, že odvolací súd
potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 35C/16/2021-62 zo dňa 24.1.2022. Krajský súd

sa stotožnil s právnym názorom Okresného súdu Galanta ohľadne prvých dvoch výrokov petitu.
Odvolací súd sa nestotožnil s názorom okresného súdu ohľadne tretieho výroku. Odvolací súd naopak
konštatoval, že je možné domáhať sa žalobou určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným
právom, avšak potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku z dôvodu, že ku dňu
rozhodovania odvolacieho súdu, žalobcovi už nesvedčalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a teda

žalobca-spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Z uznesenia Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 z 25.1.2021 v právnej veci navrhovateľa:
spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o. proti odporcovi: A. B. (žalovaný) vyplýva, že súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatnenia ako aj uspokojenia
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ

56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015. Ďalej odporcovi bolo uložené, aby sa zdržal výkonu
záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou
notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015. Zároveň
súdžalobcoviuložilpovinnosťpodaťžalobu,ktorousabudedomáhaťurčenia,ževýkonzáložnéhopráva
je vo vzťahu ku konkrétnym pohľadávkam odporcu ako žalovaného premlčaný, resp. určenia, že záloh

nie je zaťažený záložným právom.
Zo žiadosti o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti z 13.1.2021 vyplýva, že exekútor v exekučnom
konaní EX 124/2017 požiadal žalovaného ako záložného veriteľa o udelenie súhlasu s predajom
nehnuteľností.
Zo žaloby žalobkyne J. B. K. G. proti žalovanému 1/ A. B. a žalovanému 2/ ASTER PLUS spol. s

r.o. z 3.5.2023 vyplýva, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáha učenia, že nehnuteľnosti nie sú
zaťaženézáložnýmprávomzriadenýmnazákladezmluvyozriadenízáložnéhoprávazodňa24.11.2005
spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa
24.11.2015.
Prvoinštančnýsúdkonštatoval,ževdanomprípademedzistranamisporunebolosporné,žepohľadávka

žalovaného bola zo strany dlžníka uspokojená vo výške 60.000 eur, a teda v tejto časti nebolo sporné,
že pohľadávka žalovaného zanikla. Takisto nebolo sporné, že pohľadávka, ktorá vznikla z titulu zmluvy
o pôžičke zo dňa 24.11.2005 je premlčaná a takisto nebolo sporné, že premlčané je aj záložné právo.
Žalovaný však argumentoval tým, že v dôsledku premlčania nedošlo k zániku zvyšku pohľadávky apremlčanie pohľadávky ako ani premlčanie záložného práva, v prípade ak sa výkon začal na návrh
iného záložného veriteľa, nie je prekážkou na jej uspokojenie v rozvrhovom konaní. Medzi stranami bolo
sporné, či si mohol žalovaný prihlásiť pohľadávku v exekučnom konaní a to s poukazom na uznesenie

Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 zo dňa 25.1.2021.
Súd prvej inštancie mal za preukázané zhodným tvrdením strán ako aj výpisom z účtu spoločnosti
ASTER PLUS spol. s r.o., že časť z pohľadávky žalovaného vo výške 60.000 eur zanikla ešte v roku
2011, a to splnením časti dlhu zo strany dlžníka (spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o.). Z výpisu z účtu
mal súd preukázané, že dňa 3.3.2011 došlo zo strany spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o. k vráteniu

pôžičky vo výške 30.000 eur a dňa 5.12.2011 došlo zo strany spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o. k
vráteniu pôžičky vo výške ďalších 30.000 eur. To znamená, že v roku 2011 časť dlhu vo výške 60.000 eur
vzniknutého z titulu zmluvy o pôžičke zanikla jeho splnením, z čoho vyplýva, že táto časť dlhu nemohla
byť následne uspokojená v exekučnom konaní z rozvrhu výťažku dražby.
Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal tým, či sa dlžník a záložca, ktorým je spoločnosť ASTER PLUS
spol. s r.o. dovolal premlčania pohľadávky žalovaného vzniknutej z titulu zmluvy o pôžičke z 24.11.2005

(bod 8. odôvodnenia), resp. jej časti, v ktorej táto nezanikla splnením, ako aj či sa dovolal premlčania
záložného práva, resp. výkonu záložného práva vzniknutého titulom zmluvy o zriadení záložného práva
z 24.11.2005 (bod 8. odôvodnenia). Súd mal preukázané, že spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako
dlžník a záložca sa dovolal tak premlčania pohľadávky ako aj premlčania záložného práva a to v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 35C/16/2021, v ktorom sa výslovne dovolával premlčania tak

pohľadávky ako aj záložného práva a v ktorom tak Okresný súd Galanta ako aj Krajský súd v Trnave
konštatovali, že došlo k ich premlčaniu. Okresný súd Galanta výslovne v bode 15 odôvodnenia uviedol,
že: v konaní nebolo sporné, že hoci si žalobca (ASTER PLUS spol. s r.o.) svoj záväzok vrátiť pôžičku
nesplnil, žalovaný (A. B.) si svoj nárok na vrátenie peňažnej čiastky v premlčacej lehote, ktorá plynula od
25.11.2006 do 25.11.2016, neuplatnil a nedomáhal sa ani uspokojenia pohľadávky výkonom záložného

práva. Na uvedené konštatovanie Okresného súdu Galanta odkázal aj Krajský súd v Trnave v rozsudku
č. k. 10Co/57/2022-127 z 31.5.2022. Krajský súd potvrdil, že došlo k premlčaniu pohľadávky ako aj k
premlčaniu záložného práva a žalobe žalobcu nevyhovel iba z toho dôvodu, že medzičasom, v čase
rozhodovania krajského súdu ako odvolacieho súdu došlo k zmene vlastníka nehnuteľností, ktoré sú
predmetnom zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola uzavretá súčasne so zmluvou o pôžičke v

rámci notárskej zápisnice (bod 8. odôvodenia), keď ako vlastník už nie je zapísaná spoločnosť ASTER
PLUS spol. s r.o., ale J. B. K. G., ktorá sa stala vlastníčkou na základe uznesenia Okresného súdu
Galanta z 15.3.2022 č. k. 18Er/56/2017-162, ktorým došlo k schváleniu príklepu pri dražbe dotknutých
nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému Krajský súd v Trnave odvolaniu žalobcu (spoločnosti ASTER
PLUS spol. s r.o.) nevyhovel a potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta iba z toho dôvodu, že žalobca

v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
S poukazom na uvedené mal prvoinštančný súd za to, že spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. sa v
predmetnom konaní dovolala premlčania pohľadávky ako aj záložného práva. Zároveň má súd za to,
že spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. sa premlčania dovolala aj v samotnom exekučnom konaní,
keď podala námietky proti rozvrhu výťažku, kde uviedla, že čo sa týka zostatku pohľadávky žalovaného

vo výške 133.852,49 eur vznáša námietku premlčania, nakoľko ako vyplýva, z notárskej zápisnice,
zaviazala sa A. B. vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté titulom pôžičky v lehote 12 mesiacov od
spísania notárskej zápisnice, kde však s výnimkou už uhradenej časti (60.000 eur) do dnešného dňa
iné plnenie nebolo a úhradu si A. B. ako veriteľ do dnešného dňa neuplatnil, pričom pohľadávka A. B.
sa zo zákona premlčala dňom 25.11.2016.

Prvoinštančný súd poukázal aj na to, že žalovaný aj v tomto konaní uznal, že jeho pohľadávka, ktorá
vznikla titulom zmluvy o pôžičke z 24.11.2005 bola v čase začatia exekúcie EX 124/2017 premlčaná.
Takisto žalovaný uviedol, že došlo aj k premlčaniu záložného práva, keď uviedol, že jeho premlčaná
pohľadávkazabezpečenápremlčanýmzáložnýmprávomčiní133.852,49eur.KeďžespoločnosťASTER
PLUS spol. s r.o. ako dlžník a záložca vzniesla námietku premlčania nielen pohľadávky, ale aj

záložného práva, premlčaním záložného práva záložné právo síce nezaniklo, ale ho nie je možné v
prípade vznesenia námietky premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu, teda záložcu, ktorým je
spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. Vzhľadom k uvedenému v prípade ak aj došlo v rámci exekúcie k
dražbe dotknutých nehnuteľností, ktoré boli predmetnom zmluvy o zriadení záložného práva uzatvorenej
medzi spoločnosťou ASTER PLUS spol. s r.o. ako záložcom a žalovaným ako záložným veriteľom, nie

je možné vzhľadom na účinne vznesenú námietku premlčania zo strany spoločnosti ASTER PLUS spol.
s r.o., výťažok z dražby poukázať žalovanému. S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to,
že žaloba je v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného nie je oprávnená
čo do dôvodu a výšky, dôvodná, a preto súd v tejto časti žalobe vyhovel vo výroku I.Žalovaný argumentoval tým, že tak na základe zákona (§ 151j ods. 2 O.z.) ako aj na základe dohody
medzi spoločnosťou ASTER PLUS spol. s r.o. a žalovaným, obsiahnutej v notárskej zápisnici zo dňa
24.11.2005, je možné uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka

premlčaná. Uvedené ustanovenie (§ 151j ods. 2 O.z.) však iba znamená, že je možné uskutočniť výkon
záložného práva aj premlčanej pohľadávky. V zmysle tohto ustanovenia výkonu záložného práva nič
nebráni, avšak iba pokiaľ dlžník nevzniesol námietku premlčania, ako tomu bolo v tomto prípade. To,
že je možné premlčanie záložného práva vyplýva z priamo z ust. § 100 ods. 2 tretia veta O.z., pričom
z § 100 ods. 1 tretia veta O.z vyplýva, že po dovolaní sa premlčania zo strany dlžníka, nie je možné

premlčané právo priznať. Keďže spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako dlžník a záložca vzniesla
námietku premlčania nielen pohľadávky, ale aj záložného práva, premlčaním záložného práva záložné
právo síce nezaniklo, ale došlo k zániku nároku, teda ho nie je možné v prípade vznesenia námietky
premlčania vykonať proti vôli povinného subjektu, teda záložcu, ktorým je spoločnosť ASTER PLUS
spol. s r.o. Preto je irelevantné, na koho návrh sa začal výkon záložného práva.
K argumentu žalobcu, že žalovaný si pohľadávku uplatnil neoprávnene s poukazom na vydané

neodkladné opatrenie súdu (bod 12. odôvodnenia), súd poukázal na to, že v zmysle § 151h ods.6
O.z. exekučné konanie na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak
záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí. Na základe tohto ustanovenia súdny
exekútor požiadal žalovaného dňa 13.1.2021 (bod 13.odôvodnenia) ako záložného veriteľa o udelenie
súhlasu s predajom nehnuteľností, pričom zároveň uviedol, že v prípade udelenia súhlasu s predajom

nehnuteľnosti a následnej dražby nehnuteľnosti, bude jeho pohľadávka uspokojená ako prvá. Bez
udelenia súhlasu zo strany žalovaného by nemohlo dôjsť k exekučnému konaniu na záloh, preto takéto
konaniežalovanéhobolovsúladesozákonomanebolovrozporesuznesenímOkresnéhosúduGalanta
č. k. 28C/1/2021-24. Ako vyplýva zo žiadosti exekútora, exekútor uspokojil pohľadávku žalovaného
iba na základe jeho súhlasu. Okrem uvedeného predmetné uznesenie bolo vydané až 25.1.2021,

právoplatnosť nadobudlo 16.3.2021 a zrušené bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta dňa 24.1.2022.
Čo sa týka žaloby, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že jeho pohľadávka, je pohľadávkou
zabezpečenou záložným právom v prvom poradí, žalobca neuviedol žiadne argumenty, ktorými by
odôvodňoval to, že jeho pohľadávka by mala byť pohľadávkou prvou v poradí a prečo by mala byť
prvá. Žalobca uvádzal iba argumenty týkajúce sa zapretia pravosti a výšky pohľadávky prihlásenej

žalovaným. Vzhľadom k uvedenému mal súd prvej inštancie za to, že tento petit je nadbytočný, keďže
zapretím pohľadávky žalovaného vo výške 193.852,49 eur čo do dôvodu a výšky, je táto pohľadávka z
rozvrhového konania vylúčená a zvyšné prihlásené pohľadávky budú uspokojené podľa zákona v poradí
podľa § 157 EP. Súd zároveň poukázal na to, že aj v zmysle uznesenia Okresného súdu Galanta č.
k. 18Er/56/2017-195 súd odkázal žalobcu na základe jeho podaných námietok na podanie žaloby o

zapretie pravosti a výšky pohľadávky, preto žalobu v tejto časti zamietol vo výroku II.
V časti o trovách konania súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej
len „CSP“), tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže úspešnosť tak
žalobcu ako aj žalovaného v konaní bola 50%, keďže žalobca sa žalobným petitom domáhal určenia, že

pohľadávka žalovaného nie je oprávnená čo do dôvodu a výšky, v ktorej časti bol úspešný a určenia, že
pohľadávka žalobcu vo výške 240.005,54 eur je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom v prvom
poradí, v ktorej časti bol neúspešný.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. a III. podal včas odvolanie žalobca s návrhom na jeho

zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne na jeho
zmenu vyhovením žalobe a zároveň priznaním mu nároku na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Žalobca uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP. Poukázal, že v rámci
konania viackrát uviedol, že má voči povinnému z exekúcie pohľadávku v celkovej výške 240.005,54 eur
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2020 a následnom uhradení časti pohľadávky

zo strany dlžníka. Keďže bolo záložné právo viažuce sa na pohľadávku žalovaného na LV č. XXX
k nehnuteľnostiam, zapísané na prednostnom mieste, žalobca ako oprávnený zdôraznil, že povinný
ASTER PLUS spol. s r.o., voči žalovanému ako prednostnému veriteľovi dôvodne vzniesol námietku
premlčania pohľadávky, a preto by mala byť žalobcova zabezpečená pohľadávka vo výške 240.005,54
eur uspokojená ako prednostná s poukazom na okrem iného premlčanú a navyše neoprávnene

uplatnenú pohľadávku žalovaného, ktorej premlčania sa dlžník v konaní na Okresnom súde Galanta sp.
zn. 35C/16/2021 dovolal, a preto už nemožno premlčané právo žalovanému ako veriteľovi priznať v
zmysle § 100 ods. 1 O.z. Žalobca v rámci svojich vyjadrení uviedol dostatočné argumenty odôvodňujúce,
prečo by mu mal súd vyhovieť aj v druhom výroku rozsudku a nesúhlasí s postupom prvoinštančnéhosúdu spočívajúcom v mechanickom a umelom oddeľovaní argumentov žalobcu, ktoré nie je možné bez
ďalšieho označiť ako argumenty výlučne týkajúce sa zapretia pravosti a výšky pohľadávky prihlásenej
žalovaným.

Z uznesenia Okresného súdu Galanta sp. zn. 18Er/56/2017 zo dňa 11.10.2022 o návrhu na schválenie
rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľnosti vyplýva, že predmetom rozvrhu je najvyššie podanie v sume
390.017,35 eur ako výťažok z dražby nehnuteľností a súdny exekútor navrhol rozvrh výťažku tak, že
podľa § 157 ods. 1 písm. a/ EP sa majú z tejto sumy uspokojiť najskôr súdne trovy a trovy exekúcie
vo výške 36.830,56 eur, a potom následne podľa § 157 ods. 1 písm. c/ EP pohľadávka žalovaného

zabezpečená záložným právom zapísaným ako prvé v poradí na LV č. XXX na základe notárskej
zápisnice zo dňa 24.11.2005 vo výške 193.852,49 file_0.jpg

file_1.wmf

eur, ktorá sa má podľa rozvrhu exekútora uspokojiť v plnom rozsahu a následne sa má uspokojiť

pohľadávka žalobcu zabezpečená záložným právom zapísaným ako druhé v poradí na LV č. XXX
vo výške 361.932,12 eur, ktorá sa má podľa rozvrhu exekútora uspokojiť vo výške 159.334,30 eur.
Dôvody, na ktoré žalobca v konaní poukázal a ktoré odôvodňujú zapretie pravosti a výšky žalovaným
uplatnenej pohľadávky, t. j. najmä to, že si žalovaný uplatnil pohľadávku neoprávnene s poukazom na
neodkladné opatrenie Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 z 25.01.2021, podľa ktorého bola

žalovanému uložená povinnosť zdržať sa uplatnenia, ako aj uspokojenia jeho pohľadávky vyplývajúcej
zo zmluvy o pôžičke, čím došlo zo strany žalovaného k porušeniu zákona, ďalej to, že si žalovaný uplatnil
pohľadávku vo výške 193.852,49 eur v rozvrhovom konaní neoprávnene, bez zohľadnenia úhrad zo
strany povinného ASTER PLUS spol. s r.o. vo výške 60.000 eur, čím došlo zo strany žalovaného k
porušeniu zákona, posilňujú záver o tom, že žalobca by mal byť v konaní o rozvrhu výťažku z dražby

uspokojený ako prednostný záložný veriteľ, keďže v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania
pohľadávky žalovaného mu túto v súlade s ust. § 100 ods. 1 O.z. zákonníka ako veriteľovi už nemožno
priznať. Žalobcom uplatnené argumenty a predložené dôkazy v konaní sú aplikovateľné v prospech
výroku I. ako aj výroku II. rozsudku, nakoľko obidva výroky navzájom súvisia a záver súdu o tom, že
pohľadávka žalovaného vo výške 193.852,49 eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom

konaní nie je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky, vedie nepriamo k záveru, že pohľadávka
žalobcu by mala byť po vyslovení neoprávnenosti pohľadávky žalovaného čo do dôvodu a výšky, prvou
v poradí. Žalobca predmetné odôvodňuje tým, že jeho pohľadávka na základe návrhu rozvrhu výťažku
z dražby sa mala pôvodne uspokojiť až po uspokojení pohľadávky žalovaného. Žalobca má za to, že
preukázal a produkoval v konaní právne relevantnú argumentáciu, náležite odôvodnil a argumentačne

sa vysporiadal s tým, prečo by mala byť jeho pohľadávka vo výške 240.005,54 eur uspokojená ako
prednostná, preto má za to, že súd mal vo výroku II. rozhodnúť v zmysle žaloby.
Podľa žalobcu odôvodnenie rozsudku nie je podložené žiadnymi relevantnými skutočnosťami a nespĺňa
kvalitatívne požiadavky riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Žalobca má za to, že konajúci
súd svoje rozhodnutie o zamietnutí časti žaloby riadne neodôvodnil, odôvodnenie nedáva jasné

a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Konajúci súd tým, že
nezdôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne, zapríčinil stav, že žalobca sa dostatočne nedozvedel o
príčináchjehorozsudku.Súdprvejinštanciesvojeskutkovézisteniaaprávnezáveryriadneneodôvodnil,
ale obmedzil sa vo svojich záveroch iba na konštatáciu, že žalobca neuviedol žiadne argumenty,
ktorými by odôvodňoval to, že jeho pohľadávka by mala byť pohľadávkou prvou v poradí a prečo by

mala byť prvá, a že žalobca uvádzal iba argumenty týkajúce sa zapretia pravosti a výšky pohľadávky
prihlásenej žalovaným, bez logického vysvetlenia zistených skutočností. Napadnuté rozhodnutie je tak
nepresvedčivé a popiera základné princípy spravodlivého procesu, ktorého výsledkom je predvídateľné
rozhodnutie pre účastníkov konania. Žalobcovi sa preto javia skutkové a právne závery ako zjavne
neodôvodnené. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že napádaný výrok II. rozsudku nespĺňa

požiadavky kladené na riadne, jasné a zrozumiteľné odôvodnenie.
Žalobca má za to, že súd mal vo výroku II. rozsudku rozhodnúť tak, ako žalobca žiadal a za takejto
procesnej situácie mal následne konštatovať plný procesný úspech žalobcu. Podľa žalobcu aj keď súd
zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia prednosti jeho pohľadávky, samotný úspech strany v tomto
konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, čo si žalobca podanou žalobou uplatnil

a ktorému z jeho žalobných návrhov bolo v konečnom rozhodnutí vyhovené. Hodnotenie úspechu
tak, ako ho zvolil konajúci súd, založilo podľa žalobcu porušenie základného princípu, na ktorom je
založené civilné sporové konanie, a to princíp spravodlivosti. Napriek tomu, že podľa § 255 ods. 1
CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, konajúci súd nie je prisvojom rozhodovaní doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, dokonca sa
musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, ak to vyžaduje účel zákona,
systematická súvislosť alebo požiadavka ústavou súladného výkladu zákonov a obdobných všeobecne

záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 Ústavy). Žalobca má za to, že konajúci súd nesprávne
interpretoval § 255 ods. 1 CSP pri rozhodnutí o náhrade trov konania vzhľadom na to, že úspech strany
v tomto konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, čoho sa žalobca domáhal a
v akej časti mu súd vyhovel. Časť zamietnutého nároku podľa žalobcu nie je a nemôže byť prejavom
procesného úspechu žalovaného. Súd pri ustálení pomeru úspechu a neúspechu sporových strán

mal postupovať komplexne a nielen mechanicky porovnať žalobný návrh žalobcu a jemu vyhovujúcu
časť rozsudku. Hodnotenie úspechu v konaní musí byť prísne individuálne s prihliadnutím na všetky
relevantné okolnosti prípadu. Preto je podľa žalobcu potrebné vykladať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP
v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania a zohľadňovať kritérium spravodlivosti.
Konajúci súd v otázke náhrady trov konania postupoval príliš formálne a posúdil výsledok sporu bez
náležitého zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Súd má vziať do úvahy nielen zamietnutie časti

žaloby, ale aj dôvod, z akého došlo k jej zamietnutiu, za ktorý konajúci súd označil nadbytočnosť petitu,
ktorým sa žalobca domáhal určenia poradia svojej pohľadávky. Žalobca má za to, že žalovaný nebol v
časti zamietajúceho výroku rozsudku úspešný vzhľadom k tomu, že nepredložil a neprodukoval žiadne
dôkazy ani argumenty odôvodňujúce to, že by pohľadávka žalobcu prihlásená do rozvrhového konania
v exekučnom konaní nemala byť prvou v poradí. Žalobca má vzhľadom na vyššie uvedené za to, že

konajúci súd mu mal priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. Proti tomuto rozsudku v rozsahu jeho výrokov I. a III. podal včas odvolanie aj žalovaný s návrhom na
jeho zmenu zamietnutím žaloby a priznaním mu nároku na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania v rozsahu 100 %. Žalovaný uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/

CSP. Uviedol, že svoju pohľadávku v exekučnom konaní si neuplatnil neoprávnene z dôvodu vydania
neodkladného opatrenia, nakoľko svoju pohľadávku si iba prihlásil v exekúcii, čo nie je v rozpore
s neodkladným opatrením. Aj prvostupňový súd v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku
konštatuje, že „takéto konanie žalovaného bolo v súlade so zákonom a nebolo v rozpore s uznesením
Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021 – 24“. Čo sa týka výšky uplatnenej pohľadávky, žalovaný sa

opakovane vyjadril, že uznáva zaplatenie jeho pohľadávky vo výške 60.000 eur a teda jeho pohľadávka
sa o túto sumu znižuje. Čo sa týka premlčania nároku žalovaného, pohľadávka v dôsledku premlčania
nezanikla, trvá ďalej. Výkon záložného práva sa môže uskutočniť aj v prípade, ak je zabezpečená
pohľadávka premlčaná. Poukázal na ods. 4 písm. c/ notárskej zápisnice zo dňa 24.11.2005, uzavretej
medzi žalovaným a dlžníkom ASTER PLUS s.r.o., v zmysle ktorého záložný veriteľ sa môže uspokojiť

alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že prvostupňový súd v bode 33. odôvodnenia, na ktorý
odkazuje žalovaný, sa vyjadril v tom zmysle, že súdny exekútor požiadal žalovaného dňa 13.1.2021 ako
záložného veriteľa o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľností, pričom zároveň uviedol, že v prípade

udelenia súhlasu s predajom nehnuteľností a následnej dražby nehnuteľnosti, bude jeho pohľadávka
uspokojená ako prvá. Súd ďalej pokračoval, že bez udelenia súhlasu zo strany žalovaného by nemohlo
dôjsť k exekučnému konaniu na záloh, preto takéto konanie žalovaného bolo v súlade so zákonom a
nebolo v rozpore s uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24. Žalobca poukazujúc na
uznesenie Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie,

v zmysle ktorého bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa uplatnenia, ako aj uspokojenia jeho
pohľadávky vo výške 193.852,49 eur vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, má stále za
to, že konanie žalovaného, v zmysle ktorého si tento prihlásil svoju pohľadávku v exekučnom konaní
smerujúce k uspokojeniu jeho pohľadávky, predstavovalo konanie nerešpektujúce vydané rozhodnutie
súdu. Žalovaný vo vzťahu k výške uplatnenej pohľadávky uviedol, že sa opakovane vyjadril, že uznáva

zaplatenie jeho pohľadávky vo výške 60.000 eur, a teda jeho pohľadávka sa o túto sumu znižuje. Aj
keď žalovaný v konaní uznal, že jeho pohľadávka bola vo výške 60.000 eur uspokojená, a teda v tejto
časti zanikla, je zrejmé, že pokiaľ si žalovaný do exekučného konania prihlásil pohľadávku, ktorej časť
zanikla splnením (v časti 60.000 eur), túto keď uplatnil a naďalej uplatňoval bez zohľadnenia čiastočného
splnenia, postupoval protiprávne.

file_2.jpg

file_3.wmfVo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že pohľadávka v dôsledku premlčania nezanikla a trvá naďalej a že

výkon záložného práva sa môže uskutočniť aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná,
žalobca uvádza, že s poukazom na dôvodne uplatnenú námietku premlčania pohľadávky zo strany
dlžníka, ako aj práva na výkon záložného práva, žalobca v priebehu konania nekonštatoval, že by
mala pre premlčanie pohľadávka zaniknúť. Žalobca v predmetnej súvislosti zapieral pravosť a výšku
žalovaným uplatnenej pohľadávky, ktorú si žalovaný napriek dôvodne vznesenej námietke premlčania

naďalej bez právneho dôvodu uplatňoval (premlčaný nárok možno vymáhať až do času, kým nie je
vznesená námietka premlčania), a preto má naďalej za to, že uvedené premlčané práva už nemožno
veriteľovi priznať. Žalovaný nezohľadňuje fakt, že v predmetnom prípade je premlčané tiež právo na
výkon záložného práva, pričom v zmysle § 100 ods. 1 O.z ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať. Keďže sa dlžník ASTER PLUS spol. s r.o. dovolal premlčania
pohľadávky, ako aj záložného práva, ktorým bola predmetná pohľadávka zabezpečená, uvedené

premlčané práva už nemožno veriteľovi priznať. Keďže spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako dlžník a
záložcavznieslanámietkupremlčanianielenpohľadávky,aleajzáložnéhopráva,premlčanímzáložného
práva záložné právo síce nezaniklo, ale ho nie je možné v prípade vznesenia námietky premlčania
vykonaťprotivôlipovinnéhosubjektu,tedazáložcu,ktorýmjespoločnosťASTERPLUSspol.sr.o.Podľa
názoru žalobcu, súd má správne za to, že spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. sa dovolala premlčania

pohľadávky ako aj záložného práva.

5. Odvolací súd vyzval žalobcu a žalovaného v zmysle § 382 CSP na vyjadrenie sa k použitiu
ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce.

Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky
na aplikáciu predmetného ustanovenia, pričom s poukazom na Komentár k Civilnému sporovému
poriadku, 2. vydanie, 2022 (Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.)
žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť

v žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný, rovnako ako to bolo v predmetnom prípade.
Žalobou na určenie (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného predpisu, je tiež žaloba
na určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky prihlásenej do rozvrhu výťažku v exekúcii, ak
bola pravosť, výška alebo poradie pohľadávky zapreté (§ 44 ods. 4 a 7 Exekučného poriadku). Právny
záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej

ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá
nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný a preto nie je potrebné ho preukazovať. Z
uvedených dôvodov preto žalobca ani naliehavý právny záujem v žalobe nepreukazoval, keďže tento bol
daný v zmysle osobitného predpisu (Exekučného poriadku). Právny záujem žalobcu na určení pravosti,
výšky a poradia popretej pohľadávky (v exekúcii, v konkurze, v reštrukturalizácii) spočíva v tom, že

na základe určovacieho rozsudku sa popretie stane neúčinné a žalobca bude zaradený do rozvrhu
výťažku (prípadne zaradený v lepšom poradí alebo vo vyššej sume). Takto vymedzený právny záujem je
chránenýnevyvrátiteľnoudomnienkou,ktorásaprejavívtom,žeakbyajžalovanýnamietal,žerozsudok
bude pre žalobcu zbytočný, pretože sa na jeho pohľadávku po zaradení do rozvrhu neujde aj tak nič, súd
na takúto námietku nemôže prihliadnuť a žalobu musí meritórne rozhodnúť. Ďalej je potrebné poukázať

pri týchto žalobách na to, že hoci je ich žalobný návrh určovací (napríklad „súd určuje, že pohľadávka je
popráve"),ideoskrytéžalobynaplnenie.Ichúčelomjezískaťvýťažokzpredajamajetku.Právnyzáujem
žalobcu je teda inherentný (splýva s posúdením merita sporu) podobne ako pri žalobách na plnenie.
Podobnosť žalôb na určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky so žalobami na plnenie
znamená,žepritýchtourčovacíchžalobáchniejemožnévychádzaťzdoktrínypreventívnehocharakteru

určovacíchžalôb.Spoukazomnavyššieuvedenéžalobcauvádza,ževzhľadomkskutočnosti,žežaloba
na určenie (zapretie) pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky prihlásenej do rozvrhu výťažku v exekúcii
je žalobou na určenie (ne)existencie práva v zmysle ustanovenia 137 písm. c/ CSP a teda na aplikáciu
tohto ustanovenia v danom prípade sú splnené podmienky, pričom keďže sa jedná o osobitný druh
určovacej žaloby, ktorý vyplýva z osobitného predpisu (Exekučného poriadku), naliehavý právny záujem

v tomto prípade nie je nutné preukazovať (je teda inherentný - splýva s posúdením merita sporu). Z
uvedených dôvodov žalobca preto naďalej navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I.
ako vecne správny potvrdil a výroku II. a III. rozhodol tak, ako žalobca navrhol vo svojom odvolaní.
Žalovaný vo vyjadrení na výzvu súdu uviedol, že navrhuje použitie ustanovenia § 137 písm. c/ CSP.6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku

súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní,
že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v
medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli
oznámené na úradnej tabuli súdu a na úradnej tabuli súdu na webovej stránke odvolacieho súdu
minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť.

7. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolaní je posúdiť, či
súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak I. výrokom určil, že pohľadávka žalovaného vo výške
193.852,49 eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn. 18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v 1. rade ASTER
PLUS spol. s r.o. a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005,

spísanej formou notárskej zápisnice č. N 197/2005, NZ 56772/2005, u notára JUDr. Janka Plachá, nie
je oprávnená čo do dôvodu a výšky, II. výrokom žalobu vo zvyšnej časti zamietol, III. výrokom rozhodol,
že žiadnej zo strán sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

8. Odvolací súd nemal (napriek opačnému názoru odvolateľov) dôvod nesúhlasiť s argumentáciou

použitou súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto – rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej
inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§

387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 a 3 CSP in fine) nasledovné:

9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou

aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery, pričom označený odvolací dôvod
s ohľadom na nižšie uvedené nebol naplnený.
Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku

na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba,

teda v § 137 CSP neuvedená je prípustná, ale iba za predpokladu, že osobitný petit vyplýva z
hmotného práva. Inými slovami, hmotné právo musí založiť oprávnenie súdu rozhodnúť tak, že výrok
rozhodnutia neznie ani na splnenie povinnosti, ani na deklaratórne určenie (ne)existencie práva či
právnej skutočnosti. Na identifikáciu, či ide o tzv. inú, v § 137 CSP nepomenovanú súkromnoprávnu
žalobu, je rozlišovacím kritériom žalobný návrh (petit neuvedený v § 137) a zároveň aj právny dôvod

tvrdeného práva. Význam ustanovenia § 137 CSP nie je len deskriptívny (vymenovanie niektorých
druhov žalôb), ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam spočíva v tom, že vymedzuje
podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti žaloby na určenie, či tu právo
je alebo nie je, je naliehavý právny záujem žalobcu. Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti
musí vyplývať z osobitného predpisu (najmä z hmotného práva); inak je takáto žaloba neprípustná.

Podľa§137písm.c)CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu.Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.

Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem (v zásade)
absentuje, ak má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené
právo už nie je v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale keď už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny

záujem musí žalobca preukázať (ibaže právny záujem „vyplýva z osobitného predpisu“). Povinnosť
žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v
žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení
je povinný navrhnúť dôkazy. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na
určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou žalobného nároku,
nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme (či je alebo

nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom zamietnutia žaloby, nie
je dôvodom na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby. Uvedenú interpretáciu si osvojila právna
prax (Civilný sporový poriadok, 2 vydanie, 2022, Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková,
Tomašovič a kol., str. 539 - 557).

10. Žalobca v odvolaní namietal, že v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol dostatočné argumenty
odôvodňujúce, prečo by mu mal súd vyhovieť aj v druhom výroku. Žalobca nesúhlasí s postupom
prvoinštančného súdu spočívajúcom v mechanickom a umelom oddeľovaní argumentov žalobcu, ktoré
nie je možné bez ďalšieho označiť ako argumenty výlučne týkajúce sa zapretia pravosti a výšky
pohľadávky prihlásenej žalovaným. Dôvody, na ktoré v konaní poukázal a ktoré odôvodňujú zapretie

pravosti a výšky žalovaným uplatnenej pohľadávky, najmä to, že si žalovaný uplatnil pohľadávku
neoprávnene s poukazom na vydané neodkladné opatrenie v zmysle uznesenia Okresného súdu
Galanta č. k. 28C/1/2021-24 zo dňa 25.1.2021, ďalej to, že si žalovaný uplatnil pohľadávku vo výške
193.852,49 eur v rozvrhovom konaní neoprávnene bez zohľadnenia úhrad zo strany povinného vo výške
60.000 eur posilňujú záver o tom, že žalobca by mal byť v konaní o rozvrhu výťažku z dražby uspokojený

ako prednostný záložný veriteľ, keďže v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania pohľadávky
žalovanéhomutútovsúladesustanovením100ods.1O.z.akoveriteľoviužnemožnopriznať.Žalobcom
uplatnené argumenty a predložené dôkazy v konaní sú aplikovateľné v prospech výroku I. ako aj výroku
II. rozsudku, nakoľko obidva výroky navzájom súvisia a záver súdu o tom, že pohľadávka žalovaného vo
výške 193.852,49 eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní nie je oprávnená čo do

právneho dôvodu a výšky, vedie nepriamo k záveru, že pohľadávka žalobcu by mala byť po vyslovení
neoprávnenosti pohľadávky žalovaného čo do dôvodu a výšky, prvou v poradí. Pohľadávka žalobcu
na základe návrhu rozvrhu výťažku z dražby sa mala pôvodne uspokojiť až po uspokojení pohľadávky
žalovaného. Žalobca má teda za to, že konajúci súd svoje rozhodnutie o zamietnutí časti žaloby riadne
neodôvodnil.

11. V súdenom spore sa žalobca prvým petitom domáhal určenia, že pohľadávka žalovaného vo výške
193.852,49 eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora
JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn. 18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v 1. rade ASTER
PLUS spol. s r.o. a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005,

spísanej formou notárskej zápisnice č. N197/2005, NZ 56772/2005, u notára JUDr. Janka Plachá, nie
je oprávnená čo do právneho dôvodu a výšky, a druhým petitom sa domáhal určenia, že pohľadávka
žalobcu vo výške 240.005,54 eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní vedenom u
súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn.18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v
1. rade ASTER PLUS spol. s r.o. a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 8.7.2020, je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom zriadeným zmluvou o
zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej vklad bol povolený pod č.z.: 57/2017, č.z.: 336/20 Z
7130/20, na majetok zapísaný na LV č. XXX, v prvom poradí.
Žalobca teda žalobou požadoval, aby súd rozhodol podľa § 137 písm. c/ CSP o určení, či tu právo je
alebo nie je. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na požadovanom určení musí byť naliehavý právny

záujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitnéhopredpisu.Právny
záujem na určení práva vyplýva z právneho predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej
ukladá podať bližšie špecifikovanú určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto určovaciu žalobu zakladá
nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem žalobcu je daný.Podľa § § 243h ods. 1 prvá veta EP ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
Podľa § 55 ods. 2 EP žalobou na súde treba uplatniť aj zapretie pravosti, výšky alebo poradia

niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním
pohľadávky, prípadne predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti
alebo predajom podniku.
Podľa § 162 ods. 1 a ods. 2 EP súd rozhodne aj o nárokoch, ktoré boli na pojednávaní o rozvrhu zapreté
čo do pravosti, výšky, poradia alebo spôsobu úhrady, ak o nich možno rozhodnúť bez vykonávania

dôkazov.Protitomutorozhodnutiusúdujeprípustnéodvolanie.Inaksúdodkážetých,ktorítakénámietky
vzniesli, aby v lehote 30 dní od doručenia upovedomenia súdu podali návrh podľa § 55 ods. 2.
Rozhodnutie podľa § 55 ods. 2 je účinné proti všetkým veriteľom i proti povinnému.
Naliehavý právny záujem na podaní žaloby o zapretie pravosti a výšky pohľadávky prihlásenej na rozvrh
výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia predajom nehnuteľnosti, vyplýva z osobitného predpisu,
ktorým je § 55 ods. 2 EP. Zároveň Okresný súd Galanta uznesením č. k. 18Er/56/2017-195 zo dňa

11.10.2022 upovedomil oprávneného a povinného 1., aby podali žalobu o zapretie pravosti a výšky
pohľadávky prihlásenej na rozvrh výťažku podľa § 55 ods. 2 EP.
Pretopokiaľsažalobcaprvýmpetitomdomáhalurčenia,žepohľadávkažalovanéhovovýške193.852,49
eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr.
Ladislava Jakubca, sp. zn. 18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v 1. rade ASTER PLUS spol.

s r.o. a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, spísanej formou
notárskej zápisnice č. N197/2005, NZ 56772/2005, u notára JUDr. Janka Plachá, nie je oprávnená čo do
právneho dôvodu a výšky, na takomto určení je naliehavý právny záujem, nakoľko vyplýva z osobitného
právneho predpisu, ktorým je § 55 ods. 2 EP.

12. Žalobca sa druhým petitom domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu vo výške 240.005,54 eur
prihlásenádorozvrhovéhokonaniavexekučnomkonanívedenomusúdnehoexekútoraJUDr.Ladislava
Jakubca, sp. zn.18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti povinnému v 1. rade ASTER PLUS spol. s r.o.
a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2020,
je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom zriadeným zmluvou o zriadení záložného práva na

nehnuteľnosť, ktorej vklad bol povolený pod č.z.: 57/2017, č.z.: 336/20 Z 7130/20, na majetok zapísaný
na LV č. XXX, v prvom poradí.
Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že v zmysle uznesenia Okresného súdu Galanta č. k.
18Er/56/2017-195 súd odkázal žalobcu na základe jeho podaných námietok na podanie žaloby o
zapretie pravosti a výšky pohľadávky a že petit o určenie, že jeho pohľadávka by mala byť pohľadávkou

prvou v poradí je nadbytočný a neodôvodnený osobitnými argumentami.
Nad rámec uvedeného odvolací súd dodáva, že naliehavý právny záujem na podaní žaloby o určenie,
že pohľadávka žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní prihlásená na rozvrh výťažku v prípade,
keď sa vykonáva exekúcia predajom nehnuteľnosti, je prvou poradí, nevyplýva z § 55 ods. 2 EP a ani
z iného osobitného predpisu, preto bolo potrebné, aby žalobca preukázal, že na požadovanom určení

má naliehavý právny záujem.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v žalobe síce uviedol dôvod, prečo by mala byť jeho pohľadávka
uspokojená ako prednostná, resp. v prvom poradí, avšak neuviedol, aký má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem. Žalobca teda v žalobe neuviedol skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny
záujem je daný a na jeho preukázanie nenavrhol dôkazy.

Vyhovujúcim prvým určovacím výrokom rozsudku bola neistota a ohrozenie žalobcovej pohľadávky
pohľadávkou žalovaného odstránené. Určením, že predmetná pohľadávka žalovaného nie je oprávnená
čo do právneho dôvodu a výšky bude táto pohľadávka z rozvrhového konania vylúčená a ostatné
prihlásené pohľadávky budú uspokojené podľa zákona v poradí, ktoré stanovuje § 157 EP. O uvedenom
už ale bude rozhodované v exekučnom konaní, v ktorom po právoplatnosti rozhodnutia o zapretí

prihlásenej pohľadávky exekučný súd prikáže exekútorovi, aby uskutočnil dodatočné pojednávanie
o rozvrhu (§ 165 ods. 2 EP), z ktorého rozvrhu bude vylúčená pohľadávka žalovaného a rozvrh výťažku
bude opätovne schvaľovať exekučný súd v exekučnom konaní. Preto žalobcom požadované určenie
poradia jeho pohľadávky nie je správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu a na takomto
určení nie je naliehavý právny záujem. Súd prvej inštancie správne žalobu žalobcu v časti o určenie, že

pohľadávka žalobcu vo výške 240.005,54 Eur prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní
vedenom u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, sp. zn.18Er/56/2017, č. EX 124/2017, proti
povinnému v 1. rade ASTER PLUS spol. s r.o. a povinnému v 2. rade F. G., vzniknutá z titulu zmluvy
o postúpení pohľadávky zo dňa 8.7.2020, je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom zriadenýmzmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej vklad bol povolený pod č.z.: 57/2017, č.z.:
336/20 Z 7130/20, na majetok zapísaný na LV č. XXX, v prvom poradí, zamietol ako nedôvodnú.

13. Žalovaný v odvolaní namietal, že svoju pohľadávku v exekučnom konaní si neuplatnil neoprávnene
z dôvodu vydania neodkladného opatrenia, nakoľko svoju pohľadávku si iba prihlásil v exekúcii, čo nie je
rozpore s neodkladným opatrením. Aj prvostupňový súd v bode 33. odôvodnenia napadnutého rozsudku
konštatuje, že „takéto konanie žalovaného bolo v súlade so zákonom a nebolo v rozpore s uznesením
Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021–24“.

ZuzneseniaOkresnéhosúduGalantač.k.28C/1/2021-24zodňa25.1.2021vprávnejvecinavrhovateľa:
spoločnosti ASTER PLUS spol. s r.o. proti odporcovi: A. B. (žalovaný) vyplýva, že súd nariadil
neodkladné opatrenie, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa uplatnenia ako aj uspokojenia
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o pôžičke spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ
56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015. Ďalej odporcovi bolo uložené, aby sa zdržal výkonu
záložného práva zriadeného zmluvou o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou

notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015. Zároveň
súdžalobcoviuložilpovinnosťpodaťžalobu,ktorousabudedomáhaťurčenia,ževýkonzáložnéhopráva
je vo vzťahu ku konkrétnym pohľadávkam odporcu ako žalovaného premlčaný, resp. určenia, že záloh
nie je zaťažený záložným právom.
Zo žiadosti o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľnosti zo dňa 13.1.2021 vyplýva, že exekútor v

exekučnom konaní EX 124/2017 požiadal žalovaného ako záložného veriteľa o udelenie súhlasu s
predajom nehnuteľností.
Podľa § 151h ods. 1 O.z. konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno viesť
iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom rozhodnutia alebo s
exekúciou súhlasí.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že podmienkou vedenia exekučného konania na záloh je súhlas
záložného veriteľa s exekúciou. Aby súdny exekútor mohol vykonať exekúciu predajom nehnuteľností
(zálohu), musel vyžiadal od žalovaného ako záložného veriteľa súhlas. Pokiaľ súdny exekútor
požiadal žalovaného ako záložného veriteľa o udelenie súhlasu s predajom nehnuteľností a žalovaný
súhlas udelil, tak samotné udelenie súhlasu nebolo v rozpore s povinnosťami uloženými žalovanému

uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 zo dňa 25.1.2021, ako správne konštatoval
aj súd prvej inštancie.
S tvrdením žalovaného, že on si svoju pohľadávku iba prihlásil v exekúcii, čo nie je podľa neho v rozpore
sneodkladnýmopatrením,odvolacísúdnesúhlasí,nakoľkoprihláseniepohľadávkyvexekučnomkonaní
je jej uplatnením. Uplatnenie pohľadávky v základnom súdnom konaní (kvôli judikovaniu pohľadávky)

nebolo potrebné, nakoľko notárska zápisnica predstavovala exekučný titul, preto jediná možnosť
uplatnenia pohľadávky bola v exekučnom konaní. To, že exekúcia nezačala na návrh žalovaného,
ale na návrh iného veriteľa, nie je podstatné. Súdny exekútor síce v žiadosti o súhlas s predajom
nehnuteľnosti z 13.1.2021 oznámil žalovanému, že v prípade udelenia súhlasu bude jeho pohľadávka
uspokojená ako prvá v poradí, avšak následne bolo vydané uznesenie Okresného súdu Galanta č. k.

28C/1/2021-24 z 25.1.2021, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa uplatnenia ako aj
uspokojenia predmetnej pohľadávky. Preto pokiaľ žalovaný oko záložný veriteľ neoznámil súdnemu
exekútorovi, že si svoju pohľadávku v exekučnom konaní neuplatňuje a svoju pohľadávku v exekúcii
si prihlásil, porušil povinnosť uloženú mu uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 28C/1/2021-24 z
25.1.2021.

14. Žalovaný ďalej namietal, že pohľadávka v dôsledku premlčania nezanikla, trvá ďalej. Výkon
záložného práva sa môže uskutočniť aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Poukázal
na ods. 4 písm. c/ notárskej zápisnice zo dňa 24.11.2005, uzavretej medzi žalovaným a dlžníkom ASTER
PLUSs.r.o.,vzmyslektoréhozáložnýveriteľsamôžeuspokojiťalebodomáhaťsauspokojeniazozálohu

aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
Podľa § 151j ods. 2 O.z. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná.
Podľa § 100 ods. 1 a 2 O.z.: (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.Podľa § 110 ods. 1 O.z. ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu,
premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne
uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v

uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Ustanovenie § 151j ods. 2 O.z. dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade, ak je
zabezpečená pohľadávka premlčaná. Rozumie sa tým situácia, kedy je premlčaná pohľadávka, avšak
záložné právo premlčané nie je. V takom prípade nemá námietka premlčania vplyv na výkon záložného
práva. Záložné právo, tak ako každé majetkové právo (okrem vlastníckeho práva), podlieha premlčaniu.

Záložné právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 O.z.). Premlčacia doba plynie
odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz. Záložné právo sa však nepremlčí skôr,
než zabezpečená pohľadávka (§ 100 ods. 2 posledná veta O.z.). Ak je záložné právo premlčané (čo
znamená, že je premlčaná aj zabezpečená pohľadávka), môže sa záložca dovolať premlčania (vzniesť
námietku premlčania) a odvrátiť tým výkon záložného práva. Zastávame názor, že námietku premlčania
môže záložca relevantne vzniesť nielen v prípade, ak záložný veriteľ voči nemu vedie súdne alebo

exekučné konanie (čo by vyplývalo z jazykového znenia ustanovenia § 100 ods. 1 O.z., podľa ktorého
na premlčanie prihliada na námietku súd), ale aj v prípade extrajudiciálneho výkonu záložného práva. Ak
sa záložca premlčania záložného práva dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej dražby
alebo od iného výkonu záložného práva. Premlčané záložné právo síce z právnej stránky existuje, po
vznesení námietky premlčania už však nemá žiadny praktický význam. Zastávame názor, že záložca

má naliehavý právny záujem na tom, aby súd v sporovom konaní určil, že premlčané záložné právo nie
je vykonateľné vzhľadom na dovolanie sa premlčania záložcom. Je prijateľná interpretácia, že takýto
určujúci rozsudok je podkladom na výmaz záložného práva z príslušného registra záložných práv,
a to napriek tomu, že záložné právo vo svojej naturálnej podobe de iure trvá (Števček, M., Dulak, A.,
Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár.

2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1300-1315 s.).
Súd prvej inštancie konštatoval s poukazom na vykonané dokazovanie, že žalovaný ako veriteľ a
oprávnená osoba a spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako dlžník a záložca spísali do notárskej
zápisnice N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015 zmluvu o pôžičke a
zmluvu o zriadení záložného práva, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol spoločnosti ASTER

PLUS spol. s r.o. pôžičku vo výške 5.840.000 Sk (193.852,49 eur). Spoločnosť ASTER PLUS spol. s
r.o. zároveň uznala svoj záväzok vyplývajúci z pôžičky čo do dôvodu a výšky s tým, že sa zaviazala
predmetnúpôžičkuvrátiťdo12mesiacovodpodpísanianotárskejzápisniceavprípadeaktentozáväzok
poruší súhlasila s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva
obsiahnutej v predmetnej notárskej zápisnici bolo zabezpečenie pohľadávky žalovaného ako záložného

veriteľa z titulu poskytnutej pôžičky vo výške 5.480.000 Sk (193.852,49 eur) voči dlžníkovi spoločnosti
ASTER PLUS spol. s r.o. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti
ASTER PLUS spol. s r.o., nachádzajúce sa v kat. ú. I., zapísané na LV č. XXX, a to par. č. 899 trvalé
trávne porasty o výmere 14329 m2, par.č. 900 trvalé trávne porasty o výmere 9247 m2 a par.č. 901 lesné
pozemky o výmere 21986 m2. V konaní nebolo sporné, že hoci si dlžník svoj záväzok vrátiť pôžičku

nesplnil, žalovaný si svoj nárok na vrátenie peňažnej čiastky v premlčacej lehote, ktorá plynula od
25.11.2006 do 25.11.2016, neuplatnil a nedomáhal sa ani uspokojenia pohľadávky výkonom záložného
práva. Zároveň z odseku 26 napadnutého rozsudku vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo sporné,
že pohľadávka, ktorá vznikla z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, je premlčaná a takisto nebolo
sporné, že premlčané je aj záložné právo.

Z rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 35C/16/2021-62 zo dňa 24.1.2022 mal súd prvej inštancie
preukázané, že spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. sa ako žalobca, žalobou doručenou súdu dňa
18.3.2021 domáhal voči žalovanému (A. B.) určenia, že pohľadávka žalovaného vzniknutá titulom
zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ
56772/2005, NCRIs 56071/2015 zo dňa 24.11.2015 je voči žalobcovi premlčaná, ďalej sa domáhal

určenia, že výkon záložného práva vzniknutého titulom zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa
24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs 56071/2015
zo dňa 24.11.2015 je vo vzťahu k pohľadávke žalovaného ako veriteľa vzniknutej titulom zmluvy o
pôžičke zo dňa 24.11.2005 voči žalobcovi ako dlžníkovi premlčaný a taktiež sa domáhal určenia, že
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom zriadeným na základe zmluvy o zriadení záložného

práva zo dňa 24.11.2005 spísanej formou notárskej zápisnice číslo N 197/2015, NZ 56772/2005, NCRIs
56071/2015 zo dňa 24.11.2015. Okresný súd žalobu zamietol a v odôvodnení rozsudku konštatoval
premlčanie pohľadávky žalovaného ako aj výkonu záložného práva, dôvodil že v konaní nebolo sporné,
že hoci si spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako žalobca nesplnila svoj záväzok vrátiť pôžičku,žalovaný si svoj nárok na vrátenie peňažnej čiastky v premlčacej lehote, ktorá plynula od 25.11.2006
do 25.11.2016, neuplatnil a nedomáhal sa ani uspokojenia pohľadávky výkonom záložného práva. Súd
žalobu nezamietol z toho dôvodu, že by nedošlo k premlčaniu pohľadávky a výkonu záložného práva,

ale ju v prvých dvoch výrokoch petitu zamietol z toho dôvodu, že sa žalobca domáhal určenia právnej
skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP a keďže žalobcom požadované určenie premlčania zo žiadneho
predpisu nevyplýva, žalobu v tejto časti zamietol. Čo sa týka tretieho výroku súd žalobu zamietol, pretože
mal za to, že keďže premlčaním výkonu záložného práva toto právo nezaniká, nie je možné rozhodnúť
o neexistencii záložného práva, a preto žalobu aj v tejto časti zamietol.

Z rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/57/2022-127 z 31.5.2023 vyplýva, že odvolací súd
potvrdil rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 35C/16/2021-62 z 24.1.2022. Krajský súd sa stotožnil
s právnym názorom Okresného súdu Galanta ohľadne prvých dvoch výrokov petitu. Odvolací súd sa
nestotožnil s názorom okresného súdu ohľadne tretieho výroku. Odvolací súd naopak konštatoval, že je
možné domáhať sa žalobou určenia, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom, avšak potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie aj v tomto výroku z dôvodu, že ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu,

žalobcovi už nesvedčalo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam a teda žalobca-spoločnosť ASTER PLUS
spol. s r.o. nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/169/2021
zo dňa 26.10.2022 v ktorom dovolací súd uviedol, že vznesenie námietky premlčania po uplynutí
premlčacej doby nespôsobuje zánik práva, ale iba zánik nároku. V takomto prípade teda nezaniká

subjektívne právo, ale iba právny nárok, ktorý sa na toto subjektívne právo viaže. Zánik nároku potom
spôsobuje zánik možnosti domáhať sa splnenia povinnosti zo strany oprávneného voči povinnému
proti jeho vôli. Ak by povinný súhlasil s plnením po uplynutí premlčacej doby, z dôvodu existencie
subjektívneho práva aj po uplynutí premlčacej doby, takéto plnenie by bolo možné a nezaložilo
by na strane oprávneného vznik bezdôvodného obohatenia. Z tohto dôvodu zákonodarca nemohol

v ustanovení spomenutého § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka spájať premlčanie záložného
práva s jeho zánikom. Premlčaním záložné právo nezaniká, akurát ho nie je možné v prípade
vznesenianámietkypremlčaniavykonaťprotivôlipovinnéhosubjektu(záložcu).Aktedapovinnývznesie
námietku premlčania, záložné právo bez jeho súhlasu nebude možné vykonať. Logicky z toho potom
vyplýva, že premlčaním záložného práva a po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá

registrácia záložného práva viaznuceho k nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností žiadny ďalší zmysel
a v konečnom dôsledku len obmedzuje záložcu nakladať s objektom jeho vlastníckeho práva, keďže
záujem o kúpu takejto nehnuteľnosti za zodpovedajúcu (primeranú) kúpnu cenu bude v praxi značne
limitujúci. Zohľadniac okolnosti prejednávanej veci a výklad týkajúci sa tzv. základného východiskového
riešenia (po vznesení námietky premlčania zo strany záložcu nemá registrácia záložného práva

viaznucehoknehnuteľnostivkatastrinehnuteľnostížiadnyďalšízmysel)dospeldovolacísúdpri„mlčaní“
hmotnoprávneho predpisu k takému riešeniu, ktoré spočíva v povinnosti vyplniť medzeru v právnom
predpise pomocou sudcovskej tvorby práva (článok 4 ods. 2 Základných princípov CSP).
Žalovanému je potrebné prisvedčiť v tom, že pohľadávka v dôsledku premlčania nezanikla, trvá ďalej
a že výkon záložného práva sa môže uskutočniť aj v prípade, ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná,

avšak žalovaný opomenul skutočnosť, že uvedené je možné len dovtedy, kým sa záložca premlčania
záložného práva nedovolá. Potom je záložný veriteľ povinný upustiť od výkonu záložného práva.
Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v notárskej zápisnici uzavretej medzi žalovaným a
dlžníkom ASTER PLUS s.r.o., bolo dojednané, že záložný veriteľ sa môže uspokojiť alebo domáhať
sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná, nakoľko uvedené

dojednanie len kopíruje ust. § 151j ods. 2 O.z.
Súd prvej inštancie správne uzavrel (a nebolo to v konaní ani sporné), že spoločnosť ASTER PLUS spol.
s r.o. ako dlžník a záložca sa dovolal tak premlčania pohľadávky ako aj premlčania záložného práva
a to v konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 35C/16/2021, v ktorom sa výslovne
dovolával premlčania tak pohľadávky ako aj záložného práva a v ktorom tak Okresný súd Galanta

ako aj Krajský súd v Trnave konštatovali, že došlo k ich premlčaniu. Krajský súd potvrdil, že došlo k
premlčaniu pohľadávky ako aj k premlčaniu záložného práva a žalobe žalobcu nevyhovel iba z toho
dôvodu, že medzičasom, v čase rozhodovania krajského súdu ako odvolacieho súdu došlo k zmene
vlastníka nehnuteľností, z ktorého dôvodu žalobca v čase rozhodovania odvolacieho súdu už nemal
naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Zároveň sa spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako dlžník dovolala premlčania aj v samotnom
exekučnom konaní, keď podala námietky proti rozvrhu výťažku, kde uviedla, že čo sa týka zostatku
pohľadávky žalovaného vo výške 133.852,49 eur vznáša námietku premlčania, nakoľko ako vyplýva, z
notárskej zápisnice, zaviazala sa A. B. vrátiť peňažné prostriedky poskytnuté titulom pôžičky v lehote12 mesiacov od spísania notárskej zápisnice, kde však s výnimkou už uhradenej časti (60.000 eur)
do dnešného dňa iné plnenie nebolo a úhradu si A. B. ako veriteľ do dnešného dňa neuplatnil, pričom
pohľadávka A. B. sa zo zákona premlčala dňom 25.11.2016. Dlžník zároveň poukázal na skutočnosť, že

vyslovenia premlčania pohľadávky veriteľa sa domáha v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Galanta sp. zn. 35C/16/2021.
Okrem uvedeného je potrebné poukázať aj na to, že žalovaný aj v tomto konaní uznal, že jeho
pohľadávka, ktorá vznikla titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.11.2005, bola v čase začatia exekúcie EX
124/2017 premlčaná a takisto uznal, že došlo aj k premlčaniu záložného práva.

Keďže spoločnosť ASTER PLUS spol. s r.o. ako dlžník a záložca vzniesla námietku premlčania nielen
pohľadávky, ale aj námietku premlčania záložného práva, premlčaním záložného práva záložné právo
síce nezaniklo, ale nie je ho možné vykonať proti vôli povinného, teda záložcu (ASTER PLUS spol. s
r.o.), z ktorého dôvodu námietka žalovaného o možnosti uspokojiť sa zo zálohu aj keď zabezpečená
pohľadávka je premlčaná, nebola dôvodná.

15. Žalovaný k výške uplatnenej pohľadávky uviedol, že opakovane sa vyjadril, že uznáva zaplatenie
jeho pohľadávky vo výške 60.000 eur a teda jeho pohľadávka sa o túto sumu znižuje. Neuviedol
však, prečo podal odvolanie voči celému prvému výroku a prečo v podanom odvolaní (čo do rozsahu
odvolania) sumu zaplatenú dlžníkom nezohľadnil a trvá na zamietnutí celého I. výroku napadnutého
rozsudku.

Podľa § 559 ods. 1 OZ splnením dlh zanikne.
Z odseku 26 napadnutého rozsudku vyplýva, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že pohľadávka
žalovaného bola zo strany dlžníka uspokojená vo výške 60.000 eur, a teda v tejto časti nebolo sporné, že
pohľadávka žalovaného zanikla. Uvedené mal súd prvej inštancie preukázané aj výpisom z účtu dlžníka,
z ktorého vyplynulo, že dňa 3.3.2011 došlo zo strany dlžníka k vráteniu pôžičky vo výške 30.000 eur a

dňa 5.12.2011 došlo k vráteniu pôžičky vo výške ďalších 30.000 eur.
Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko časť dlhu vo výške 60.000 eur
vzniknutého z titulu zmluvy o pôžičke zanikla v roku 2011 jeho splnením, tak (táto časť dlhu) nemohla
byť následne uspokojená v exekučnom konaní z rozvrhu výťažku dražby. Odvolanie žalovaného voči
určeniu, že jeho pohľadávka aj čo do sumy 60.000 eur nie je oprávnená čo do dôvodu a výšky, nebolo

dôvodné.

16. Žalobca aj žalovaný podali odvolanie aj proti výroku o náhrade trov konania a obaja žiadali, aby im
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobca dôvodil, že konajúci súd nesprávne interpretoval § 255 ods. 1 CSP, lebo úspech strany v tomto

konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len porovnaním toho, čoho sa žalobca domáhal a v akej časti
mu súd vyhovel. Časť zamietnutého nároku podľa žalobcu nie je a nemôže byť prejavom procesného
úspechu žalovaného. Súd pri ustálení pomeru úspechu a neúspechu sporových strán mal postupovať
komplexne a nielen mechanicky porovnať žalobný návrh žalobcu a jemu vyhovujúcu časť rozsudku.
Hodnotenieúspechuvkonanímusíbyťprísneindividuálnesprihliadnutímnavšetkyrelevantnéokolnosti

prípadu. Preto je podľa názoru žalobcu potrebné vykladať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v súlade so
základnými princípmi civilného sporového konania a zohľadňovať kritérium spravodlivosti. Žalobca je
toho názoru, že konajúci súd v otázke náhrady trov konania postupoval príliš formálne a posúdil výsledok
sporu bez náležitého zhodnotenia rozhodnutia v merite veci. Žalobca má za to, že súd má vziať do úvahy
nielenzamietnutiečastižaloby,aleajdôvod,zakéhodošlokjejzamietnutiu,zaktorýkonajúcisúdoznačil

nadbytočnosť petitu, ktorým sa žalobca domáhal určenia poradia svojej pohľadávky. Žalobca má za to,
že žalovaný nebol v časti zamietajúceho výroku rozsudku úspešný vzhľadom k tomu, že nepredložil a
neprodukoval žiadne dôkazy ani argumenty odôvodňujúce to, že by pohľadávka žalobcu prihlásená do
rozvrhového konania v exekučnom konaní nemala byť prvou v poradí.

17. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. (2) Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada úspechu za

výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 CSP
ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do
právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku.
Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech
v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej.

Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa
výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej
(v prípade žaloby na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo
v celom rozsahu.
Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov. Ak mala strana
plný úspech v spore, prizná sa jej celá náhrada trov konania. Ak žiadna zo strán nemala v spore plný

úspech, má každá z nich úspech čiastočný, t. j. každá zo strán sporu (žalobca aj žalovaný) je sčasti
úspešná a sčasti neúspešná. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov
pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť
prevažujúci úspech, teda, aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch sporových strán zostala ešte
suma opodstatňujúca záver o prevažujúcom úspechu jednej zo strán sporu. Vzhľadom na absenciu

ustanovenia obdobného § 143 ods. 3 O.s.p. môže ísť pri prevažnom úspechu aj o neúspech v pomerne
nepatrnej časti. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná
žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv
pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. Priznanie náhrady trov konania však môžu
ovplyvniť aj ďalšie skutočnosti, napr. závislosť rozhodnutia o výške plnenia od úvahy súdu alebo od

znaleckého posudku. Pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru víťazstva strany vo
veci samej, zníženého o pomernú časť jej neúspechu. Pomer úspechu treba určiť vždy, ak má byť
náhrada trov rozdelená, pričom sa určuje k celému predmetu konania. Vo všeobecnosti platí, že ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie
trov je jednak odrazom reálneho výsledku sporu a jednak predstavuje prevenciu, aby strany nežalovali

viac, ako im podľa hmotného práva patrí. Ak by úspech strán v spore bol rovnaký – žalobca by vysúdil
polovicu a žalovaný by sa polovici ubránil (50 % ku 50 %), náhrada sa neprizná nikomu. Čiastočné
procesné úspechy sa teda vzájomne do rovnakej výšky anulujú. Zvyšná časť je determinantom pre
záver o čiastočnom priznaní nároku na náhradu trov konania. Potom pri zásadne rovnakých čiastkových
úspechoch súd môže vysloviť, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (Števček, M.,

Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450.
Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1024-1035 s.).
Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 6 M Cdo 19/2010 uviedol, že ak nejde o prípad, keď bolo žalobe
celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (teraz § 255 ods. 2
CSP) náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch účastníkov (oboch

strán) vo veci a od úspechu účastníka (víťaznej strany) odčítať jeho neúspech (t. j. mieru úspechu druhej
strany). Vo výške rozdielu má účastník právo, aby mu druhý účastník (druhá strana) nahradil pomernú
časť trov, ktoré vynaložil pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli
druhému účastníkovi, je tu nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo
približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov práv.

18. V predmetnom spore sa žalobca žalobou domáhal dvoch určovacích výrokov a to určenia, že
pohľadávka žalovaného nie je oprávnená čo do dôvodu a výšky a určenia, že pohľadávka žalobcu
vo výške 240.005,54 eur je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom v prvom poradí. Súd prvej
inštancie žalobe v časti prvého určovacieho výroku vyhovel a v časti druhého určovacieho výroku žalobu

zamietol.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí správne skúmal úspech strán sporu v konaní a dospel aj
k správnemu záveru, že úspech žalobcu a rovnako aj žalovaného v konaní bol 50 %, z ktorého dôvodu
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Odvolací súd k posudzovaniu úspechu v konaní dodáva, že v prejednávanej veci nešlo o konanie, kde

by výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo bola výsledkom voľnej úvahy súdu, ale išlo o
otázku právneho posúdenia. Žalobca sám mal vplyv na rozsah svojho úspechu v konaní tým, že sám sa
rozhodol domáhať sa žalobou nielen určenia, že pohľadávka žalovaného nie je oprávnená čo do dôvodua výšky, ale aj určenia poradia jeho pohľadávky napriek tomu, že exekučný súd ho na podanie takejto
žaloby neodkázal.
Po porovnaní žalobnej žiadosti (petitu) žalobcu a výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol vo veci

samej je zrejmé, že výrok meritórneho rozhodnutia súdu sa nezhoduje so žalobným petitom, nakoľko
žalobe nebolo vyhovené v celom rozsahu. Súd prvej inštancie žalobe v časti o určenie, že pohľadávka
žalovaného nie je oprávnená čo do dôvodu a výšky, vyhovel a žalobu v časti o určenie, že pohľadávka
žalobcu vo výške 240.005,54 eur je pohľadávkou zabezpečenou záložným právom v prvom poradí,
zamietol. V časti prvého petitu tak bol žalobca úspešný a žalovaný bol neúspešný a v časti druhého petitu

bol žalobca neúspešný a žalovaný bol úspešný. Žalobca aj žalovaný tak mali úspech a aj neúspech
v rovnakej časti (50 % ku 50 %), pričom takéto čiastočné procesné úspechy sa vzájomne anulujú a preto
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Odvolacie argumenty žalobcu týkajúce sa toho, že časť zamietnutého nároku nie je a nemôže byť
prejavom procesného úspechu žalovaného, že súd má vziať do úvahy aj dôvod, z akého došlo k
zamietnutiu žaloby a že žalovaný nebol v časti zamietajúceho výroku rozsudku úspešný vzhľadom k

tomu, že nepredložil a neprodukoval žiadne dôkazy ani argumenty odôvodňujúce to, že by pohľadávka
žalobcu prihlásená do rozvrhového konania v exekučnom konaní nemala byť prvou v poradí, sú právne
bezvýznamné a nemajú oporu v právnej úprave.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v časti trov konania je správne skutkovo a právne zdôvodnené
a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia

nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

19. Odvolací súd uzatvára, že z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a
uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery.
Zisteniasúduprvejinštanciemajúvecnéilogickézakotvenievovykonanýchdôkazochaprijatéskutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom

zohľadnení ochrany subjektívneho práva sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich
oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého rozsudku dalo jasné a
zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej
ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu a na zdôraznenie ich správnosti

uviedol odvolací súd ďalšie dôvody. Odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované
základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom
v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či
požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva

žalobcu na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka
konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

20. Ďalšie odvolacie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď

na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. S poukazom na vyššie uvádzané odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 262 ods.
1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania, nakoľko aj v odvolacom konaní boli obe strany sporu čiastočne úspešné a to

každávrozsahu50%,keďodvolacísúdnevyhovelaniodvolaniužalobcuvočiII.aIII.výrokuanevyhovel
ani odvolaniu žalovaného voči I. a III. výroku, preto v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP žiadnej zo
strán právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

23. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)