Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3S/60/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100950
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100950.1

Uznesenie

Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu: MIPE Invest, s.r.o., so sídlom Obežná 8190/, 010
08 Žilina, IČO: 36 837 075, právne zastúpený: JUDr. Ivana Tomkowa, advokátka, so sídlom Kvačalova
1, 010 04 Žilina, IČO: 42 071 381, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky, so sídlom Chlumeckého 2, 820 12 Bratislava, IČO: 00 166 260, za účasti ďalšieho účastníka
konania: Poľnohospodárske družstvo Nededza „v dodatočnej likvidácii“, s pôvodným sídlom 013 02

Nededza,IČO:00210722(konajúciprostredníctvomlikvidátora:Prváarbitrážnak.s.,sosídlomLazovná
33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 795 364), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
LPO/2024/002049-2/Pop zo dňa 11.10.2024, v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.11.2024 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha
preskúmaniazákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.LPO/2024/002049-2/Popzodňa11.10.2024,ktorým
žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru opravných prostriedkov, referátu katastra
nehnuteľností (ďalej len „prvostupňový orgán“) č. UPo 6/2024-Ma,
OU-ZA-OOP5-2024/051480-003 zo dňa 19.07.2024, ktorým prvostupňový orgán na základe protestu
prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina č. Pd 28/24/5511-10 zo dňa 23.04.2024 preskúmal rozhodnutie

Okresného úradu Žilina, katastrálneho odboru č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021, ktorým bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k pozemkom v katastrálnom území A., a po jeho
preskúmaní uvedenému protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Žilina podľa ustanovenia § 24
ods. 7 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
prokuratúre“) vyhovel a rozhodnutie Okresného úradu Žilina č. V 3730/2021 zo dňa 31.05.2021, ktorým
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobcu, k nehnuteľnostiam

v katastrálnom území A., pozemok - parcela registra E KN č. 1040/4, ostatná plocha o výmere 144 m2,
parcela registra E KN č. 1040/5, ostatná plocha o výmere 135 m2, parcela registra E KN č. 3314/1,
ostatná plocha o výmere 58 m2, parcela registra E KN č. 1341/5, trvalý trávny porast o výmere 586 m2
a parcela registra E KN č. 1549/2, trvalý trávny porast o výmere 1396 m2, zrušil.

2. Žalobca zároveň v žalobe žiadal, aby súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.

a)zákonač.162/2015Z.z.Správnehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„SSP“).
Návrh odôvodnil tým, že v danej veci je dôvodné priznať odkladný účinok správnej žaloby, pretože
žalobcovi hrozí vážny a nenapraviteľný následok, ktorý spočíva v tom, že mu bude spôsobená vážna
ujma na jeho majetkových právach, keďže právoplatnosťou napadnutého rozhodnutia sa vlastníkom
nehnuteľností uvedených v čl. I žaloby stane Poľnohospodárske družstvo Nededza ,,v dodatočnej
likvidácii“, IČO: 00 210 722 s pôvodným sídlom 013 02 Nededza, t.j. neexistujúca právnická osoba,

ktorá sa o nich nemôže starať, či chrániť ich pred ich znehodnocovaním zo strany tretích osôb, prípadne
pred ich nezákonným využívaním. Z uvedeného dôvodu môže byť hodnota pozemkov po ukončení tohtokonania nižšia ako terajšia a v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní môže byť žalobcovi spôsobená
značná finančná škoda. Žalobca sa zároveň odvoláva na jeho ústavné právo chrániť si svoj majetok.
Uvedené právo je jedným zo základných práv, ktoré zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Na základe

uvedeného žalobca navrhol, aby Správny súd v Banskej Bystrici priznal uznesením odkladný účinok
správnej žalobe.

3. K žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 19.02.2025
a uviedol, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný nevidí dôvod, nakoľko je toho

názoru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady, pre ktoré by malo byť rozhodnutie zrušené.
Pokiaľ sa jedná o ochranu pozemkov, vo vzťahu ku ktorým sa žalobca dovoláva ochrany svojho majetku,
žalovaný poukázal analogicky na ustanovenie § 5 ods. 4 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva
k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z.
o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, kde
v danom prípade iniciatívu na ochranu majetku môže prevziať správny orgán na úseku vydávania a

navrátenia vlastníctva k pozemku. Z uvedeného dôvodu žalovaný nesúhlasí s návrhom, aby súd priznal
uznesením odkladný účinok správnej žalobe.

4. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať
správnej žalobe odkladný účinok,

a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad

v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

5. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od

doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh
podaný súčasne so správnou žalobou.

6. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to výslovne
ustanoví Správny súdny poriadok alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže
však aj správny súd a to za podmienok stanovených zákonom. Procesným predpokladom rozhodnutia
správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým
tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná
ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne
iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže
byť v rozpore s verejným záujmom. Priznaním odkladného účinku sa do skončenia konania pred
správnym súdom pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že

takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a
akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené.

8. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje
individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie

rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu často krát ešte ani nie je možné
ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či
inéhovážnehonenapraviteľnéhonásledku,t.j.niektoréhozmožnýchnegatívnychnásledkovuvedených
v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia
orgánu verejnej správy.

9. Tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok,
je povinný žalobca, ktorý sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha.Vznik závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť v príčinnej súvislosti s výkonom
napadnutého rozhodnutia, či iným právnym následkom vyplývajúcom z rozhodnutia. Zároveň musí ísť o
následok určitej intenzity, aby prípadnú ujmu bolo možné označiť za „závažnú ujmu“, ako ju zákonodarca

expressis verbis vymedzil. Bremeno tvrdenia má teda žalobca, pričom od neho sa očakáva uvedenie
konkrétnych a relevantných tvrdení a rozvedenie, v čom konkrétne potenciálnu hrozbu závažnej ujmy
(iný nenapraviteľný následok) vidí, a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a
súčasne sa vyžaduje predloženie dôkazov na preukázanie a podporu týchto tvrdení. Aj keď žalobca nie
je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že

výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí
žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň – čo správny súd osobitne
akcentuje – aj dostatočne hodnoverne osvedčiť a preukázať.

10. Správny súd po oboznámení sa s tvrdeniami žalobcu v návrhu na priznanie odkladného účinku
správnej žalobe, dospel k záveru, že žalobca neosvedčil hrozbu závažnej ujmy, ku ktorej by mohlo

dôjsť v prípade okamžitého výkonu žalobou napadnutého rozhodnutia, a to v podobe nenapraviteľného
následku spočívajúceho v reálnom ohrození majetkových práv žalobcu. Je potrebné trvať na tom, aby
žalobca tvrdil a osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre
žalobcu bez pochýb zrejmá. Správny súd zdôrazňuje, že je potrebné prihliadať na to, že následky
predpokladané § 185 SSP, by mali mať vážny nenapraviteľný charakter, resp. hrozba závažnej ujmy,

značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí by mala byť
svojou intenzitou porovnateľnou týmto nenapraviteľným následkom. Hrozba uvedených následkov musí
byť pritom spojená buď s okamžitým (nestačí v budúcnosti možným) výkonom správnou žalobou
napadnutých rozhodnutí, alebo jeho inými následkami. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len
všeobecne tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť konkrétne rozhodné skutočnosti, z ktorých je

možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy
skutočne hrozí.

11. Tvrdenia o existencii závažnej ujmy žalobca odôvodnil len jeho hypotetickými úvahami o možných
následkoch, t. j. zníženie hodnoty pozemkov uvedených v napadnutom rozhodnutí a následná

značná finančná škoda žalobcu. Zároveň svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
zdôvodňoval hypotetickou úvahou o stave, ktorý však neosvedčil žiadnymi konkrétnymi skutkovými
okolnosťami,keďženeuviedolžiadnerelevantnékonkrétneskutočnosti,zktorýchbybolomožnédospieť
kzáveru,ževýkonnapadnutéhorozhodnutiaorgánuverejnejsprávybyskutočnemoholmaťzanásledok
závažnú ujmu na strane žalobcu. Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby,

ktorámusíbyťvintenciáchdanéhoskutkovéhostavuriadneosvedčená,pričomhroziacenásledkymusia
byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej
správy. Základným zmyslom a zákonodarcom sledovaným cieľom a účelom rozhodnutia o priznaní
odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného
rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v

dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy bola konkrétnym,
zásadným a nezvratným spôsobom negatívne a značným spôsobom ovplyvnená – v prípade právnickej
osoby – jej majetková a finančná situácia.

12. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v

§ 185 písm. a) SSP hrozia, avšak preukázateľne hrozia reálne a nespochybniteľne, nielen nekonkrétne
a hypoteticky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca tvrdí len to, že v prípade vykonania žalobou
napadnutéhorozhodnutiamuhrozívážnaujmanajehomajetkovýchprávach.Vpredmetnejvecižalobca
vo svojom návrhu neuviedol žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon
rozhodnutia žalovaného by mal taký dopad na žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu,

či značnú finančnú škodu, či nenapraviteľný následok. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je
povinnosťou navrhovateľa. Hrozba musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Taktiež
nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. To, že nesmie ísť o hypotetickú možnosť tvrdenej
hrozby vyplýva zo záverov Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Z
Uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie

hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti
správny súd poukazuje aj na závery Uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 132/2022-11 zo dňa
03.03.2022, v ktorom poukazuje na náležitosti návrhu, keď z dostatočného vymedzenia konkrétneho
dôvodu a skutkových okolností závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.13. Keďže žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že hrozí mu tvrdený
následok, správny súd nezistil zákonný dôvod vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku správnej

žalobe, a preto návrh žalobcu zo dňa 20.01.2025 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa
§ 188 SSP zamietol.

14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).