Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. október 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/61/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524201199
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:8524201199.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, 2. C. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, žalobcovia v 1. a 2. rade právne zastúpení: AKAIS, s.r.o., Miletičova
5B, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 864 611, proti žalovanému: D. B., B. XX, IČO:
00 329 959, v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Po právoplatnosti tohto uznesenia vec p o s t u p u j e Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.

III. Žalovanému voči žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 8.10.2024 domáhali,

aby súd uložil povinnosť žalovanému zdržať sa geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác,
terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných prác na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat.
územia B., parcela KN C č. 4991 a zároveň zabezpečiť z uvedenej nehnuteľnosti vypratanie stavebných
mechanizmov, strojov, prístrojov, zariadení a staveného materiálu. Druhým výrokom žalobcovia žiadali
uložiť povinnosť žalovanému zdržať sa vstupu na nehnuteľnosti evidovanú na LV č. XXXX kat. územia
B., parcela KN C 4991 vo vlastníctve žalobcov.

2.1 Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
parcely KN C č. 499, pričom dňa 1.10.2024 im starosta obce – žalovaný oznámil, že sa nachádza na ich
pozemku a idú sa realizovať stavebné práce, s čím žalobcovia nesúhlasili. Privolaná policajná hliadka
im oznámila, že v obci bola vyhlásená mimoriadna situácia, a preto sú žalobcovia povinní umožniť vstup
na pozemok.

2.2 V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že dňa 30.9.2024 na základe podnetu starostu obce Kolačkov
sa konalo zasadnutie bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila starostovi, „aby
v prípade, ak dôjde k opätovnému prerušeniu alebo obmedzeniu dodávky pitnej vody z dôvodu
mimoriadnej udalosti — živelnej pohromy ( 3 ods. 2 zákona NS SR č. 42/1994 Z. z. o civilnej
ochrane obyvateľstva), vyhlásiť na základe na základe § 15 ods. 1 písm. j) zák. č. 42/1994 Z.z.
civilnej ochrane obyvateľstva, na území obce Kolačkov mimoriadnu situáciu a zabezpečiť núdzové

zásobovanie postihnutého obyvateľstva pitnou vodou.“ Následne v obci dňa 1.10.2024 o 7.30 hod.
zasadal krízový štáb, ktorý vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu so začiatkom o 8.00 hod.. Krízový
štáb navrhol uskutočnenie prieskumného hĺbkového vrtu v blízkosti zdroja alebo vodojemu určeného
hydrológom a tým zabezpečiť dostatok pitnej vody pre obyvateľov obce Kolačkov. Žalovaný uznesenie
o vyhlásení mimoriadnej situácii oznámil na webovej stránke obce, nie však na úradnej tabuli obce.
2.3 Zo zápisnice krízového štábu je zrejmé, že žalovaný neustanovil režim života obyvateľov v obci,

pokyny, či usmernenia, čím by boli splnené podmienky § 15 zákona o civilnej ochrane. K prerušeniu
dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024 fakticky nedošlo ani k inej živelnej pohrome, ktorá by odôvodňovalavyhlásenie mimoriadnej situácie. Napriek uvedenému dňa 1.10.2024 na uvedený pozemok vnikli ľudia
a mechanizmy objednané obcou a na príkaz starostu boli dňa 2.10.2024 začaté zemné stavebné práce
spočívajúce v realizácii pokusných vrtov, ktoré pretrvávajú až doposiaľ, a ktoré významne devastujú

dotknutý pozemok vo vlastníctve žalobcov.
2.4 Žalobcovia sú tej mienky, že popísané konanie žalovaného nemá legálnu oporu v žiadnom právnom
predpise. Hoci sa samotné vyhlásenie mimoriadnej situácie môže formálne javiť ako dovolené, uviedli,
že k prerušeniu dodávok pitnej vody nedošlo ani v čase bezprostredne prechádzajúcemu vyhláseniu
mimoriadnej situácie, ani po jej vyhlásení. Pokiaľ by aj existovali problémy s dodávkou pitnej vody v

obci Kolačkov, momentálne nemajú povahu žiadnej mimoriadnej situácie, zásobovanie pitnou vodou
v obci je momentálne zabezpečené bez prerušení. Počas vysokých letných horúčav tohto roka boli
skutočne v obci problémy s dodávkou pitnej vody, ktoré boli spôsobené nadmerným suchom. Tento stav
však zďaleka nepretrvával do dňa vyhlásenia mimoriadnej situácie, a preto žalobcovia považujú konanie
starostu, resp. krízového štábu obce Kolačkov za protizákonné.
2.5 Žalobcovia poukázali na § 3 zákona o civilnej ochrane a sú toho názoru, že nie sú naplnené

podmienky pre vyhlásenia mimoriadnej situácie. K zastaveniu dodávky pitnej vody dňa 1.10.2024
nedošlo a ani tomuto dátumu nepredchádzalo dlhšie obdobie horúčav, práve naopak predchádzalo mu
obdobie výdatných dažďov. Zároveň predložili video dokumentáciu, ktorá preukazuje, že v daný deň
v obci dodávka pitnej vody riadne prebiehala.
2.6 Žalobcovia vyjadrili presvedčenie, že podmienky na vyhlásenie mimoriadnej situácie splnené neboli,

a to jednak z dôvodu, že nedošlo a ani nemohlo dôjsť k mimoriadnej udalosti ako základnému
predpokladuprevyhláseniemimoriadnejsituáciea ajpreto,žespôsobriešeniatejtoudalostijevpríkrom
rozpore so samotným účelom zákona o civilnej ochrane uvedenom v § 1, v zmysle ktorého má byť každá
ochrana poskytovaná v zmysle tohto zákona účinná. V danom prípade však rozhodne nie je účinným
spôsob, ktorý žalovaný zvolil, a to nielen z dôvodu jeho zjavnej nezákonnosti a neexistencie stavu,

ktorý žalovaný deklaruje, ale tiež preto, že práce stále prebiehajú. Pokiaľ by mala byt' zákonná ochrana
obyvateľov účinná a bezprostredná pre prípad výskytu výpadkov v dodávke pitnej vody, štandardne sa
až do obnovenia pôvodného stavu mohli a mali využiť mobilné cisterny ako prostriedok náhradného
zásobovania obyvateľstva pitnou vodou. V tomto prípade žalovaný nepristúpil k bezprostrednému
a účinnému riešeniu údajne vzniknutej situácie, ale začal s výkonom zemných stavebných prác na

dotknutom pozemku vo vlastníctve žalobcov, čo dodnes neprinieslo žiadny efekt v zmysle ochrany
obyvateľstva a z dlhodobého hľadiska ani priniesť nemôže. Žalovaný nemôže udržiavať vyhlásenú
mimoriadnu situáciu dlhodobo a riešiť ju nezákonným obsadením dotknutého pozemku žalobcov.
2.7 Skutočnosť, že žalovaný mal namiesto neúčinného postupu zvoliť zásobovanie cisternou podľa
žalobcov priamo vyplýva aj z odporúčania bezpečnostnej rady okresu Stará Ľubovňa, ktorá odporučila

v prípade vzniku mimoriadnej situácie „zabezpečiť núdzové zásobovanie postihnutého obyvateľstva
pitnou vodou".
2.8 Naviac vyhlásenie mimoriadnej situácie neuvádza žiadnu špecifikáciu mimoriadnej situácie s
poukazom na taxatívny výpočet uvedený v § 3 ods. 2 zák. o civilnej ochrane. Ďalej poukázali žalobcovia
na § 19 ods. 1 zák. o civilnej ochrane a majú zato, že z uvedených zákonných ustanovení vyplýva,

že samotný vstup žalovaného na dotknutý pozemok v ich vlastníctve je protiprávny a žalovaný
zneužíva inštitúty uvedené v zákone o civilnej ochrane. Prebiehajúce práce na dotknutom pozemku
žalobcov nijako nesúvisia so žiadnou zo zákonom definovaných ochranných stavieb, ich častí alebo
technologických súčastí. Žiadne zemné stavebné práce (ani práce obdobného charakteru) za účelom
„hľadania vody” zákon o civilnej ochrane nepredpokladá a neumožňuje. Žalobcovia považujú za

potrebné uviesť, že dotknutý pozemok predstavuje v zmysle výpisu z listu vlastníctva č. XXXX chránené
vtáčie územie. Ide o parcely so zvýšenou ochranou, pričom v prípade realizácie akejkoľvek stavebnej
činnosti je potrebné disponovať záväzným stanoviskom orgánu ochrany prírody. Počínanie žalovaného
už v tejto chvíli bude mat' závažné následky na dotknutom chránenom vtáčom území.
2.9 Žalobcovia sa domáhajú, aby sa žalovaný zdržal nezákonného porušovania ich práv a

znehodnocovania ich majetku. Potreba neodkladného zásahu súdu je daná najmä preto, že protiprávne
počínaniežalovanéhoprebiehakaždýmdňomavýrazneznehodnocujedotknutýpozemokvovlastníctve
žalobcov. Orgány policajného zboru odmietajú žalobcom poskytnúť adekvátnu pomoc a ochranu a
žalobcovia nemajú možnosť využiť žiadne iné účinné právne prostriedky.
2.10 Žalobcovia sa budú domáhať nápravy v podobe vrátenia dotknutého pozemku do pôvodného stavu

aj prípadnej náhrady škody formou jednej či viacerých žalôb. Tieto právne prostriedky však v súčasnosti
nepostačujú na akútnu potrebu ochrany ich vlastníckeho práva.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci:3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súdy prejednávajú
a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú iné orgány.

4. Podľa § 4 CSP iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

5. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

6. Podľa § 10 ods. 1 Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

7. Podľa § 161 ods. 1, 2, 3 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania

prihliada nato, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho
odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa
konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 3 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane na účely tohto zákona sa mimoriadnou
situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život,
zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na
záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na
zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti.

9. Podľa § 3b ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane mimoriadna situácia sa vyhlasuje a odvoláva
prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

10. Podľa § 3b ods. 2 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane po vyhlásení mimoriadnej situácie sa

vykonávajú tieto úlohy a opatrenia:
a) záchranné, práce silami a prostriedkami z celého územia, na ktorom bola vyhlásená mimoriadna
situácia,
b) evakuácia,
c) núdzové zásobovanie a núdzové ubytovanie alebo

d) použitie základných zložiek integrovaného záchranného systému a ostatných zložiek integrovaného
záchranného systému,
e) nariadenie vykonávania niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie v súlade s osobitným
predpisom,1aa) ak je to vzhľadom na povahu mimoriadnej udalosti potrebné,
f) na území, v ktorom bola vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s nežiaducim výskytom medveďa

hnedého, nevytvárať a neudržiavať miesta, na ktoré sa vykladá návnada s cieľom prilákať medveďa
hnedého; ak v čase vyhlásenia tejto mimoriadnej situácie sú vytvorené takéto miesta, príslušná obec
alebo užívateľ poľovného revíru, v ktorom sa uvedené miesta nachádzajú, je povinný prijať také
opatrenia, aby miesta, na ktorých bola vyložená návnada s cieľom prilákať medveďa hnedého, boli bez
zbytočného odkladu odstránené.

11. Podľa § 3b ods. Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane príslušný orgán, ktorý vyhlásil mimoriadnu
situáciu, je povinný bezodkladne odvolať mimoriadnu situáciu po vykonaní úloh a opatrení podľa odseku
2.

12.Podľa§7Zák.č.42/1994Z.z.ocivilnejochranezaplnenieúlohcivilnejochranyzodpovedávrozsahu
ustanovenom týmto zákonom vláda, ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej správy, iné ústredné
štátne orgány, okresné úrady, samosprávne kraje, obce, právnické osoby a fyzické osoby; pri plnení
týchto úloh spolupracujú v rozsahu ustanovenom týmto zákonom s obdobnými inštitúciami iných štátov.

13. Podľa § 9 ods. 1 Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane ministerstvá, ostatné ústredné orgány štátnej
správy a iné ústredné štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú ich kontrolu v rozsahu
svojej pôsobnosti. O stave plnenia úloh civilnej ochrany poskytujú informácie ministerstvu vnútra.14. Podľa § 12 ods. 1 písm. n) Zák. č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane ministerstvo vnútra
a) vypracúva koncepciu organizácie a rozvoja civilnej ochrany,
b) riadi výkon štátnej správy na úseku civilnej ochrany,

c) vypracúva analýzu územia republiky z hľadiska možných mimoriadnych udalostí,
d) vypracúva a aktualizuje plán ochrany obyvateľstva,
e) organizuje a riadi informačný systém civilnej ochrany a plní jeho úlohy vrátane informovania
príslušného orgánu iného štátu o cezhraničných účinkoch mimoriadnej udalosti,
f) ustanovuje základné technické a prevádzkové podmienky informačného systému civilnej ochrany a

schvaľuje predložené projekty na ich výstavbu,
g) určuje stavebnotechnické požiadavky na zariadenia civilnej ochrany z hľadiska požiadaviek civilnej
ochrany,
h) zabezpečuje a vykonáva preventívno-výchovnú a edičnú činnosť, ako aj vzdelávanie zamestnancov,
ktorí plnia úlohy civilnej ochrany; zabezpečuje vedeckovýskumnú a vývojovú činnosť v civilnej ochrane,
i) koordinuje prípravu na civilnú ochranu a vykonáva odbornú prípravu na získanie odbornej spôsobilosti

na úseku civilnej ochrany (ďalej len „odborná spôsobilosť“),
j) zabezpečuje rozvoj medzinárodnej spolupráce na úseku civilnej ochrany, najmä s Európskou úniou a
jej členskými štátmi, a zastupuje Slovenskú republiku v medzinárodných organizáciách civilnej ochrany,
k) ustanovuje spôsob hospodárenia s materiálom civilnej ochrany, pričom hospodárením s materiálom
civilnej ochrany sa rozumie okrem oprávnení a povinností podľa osobitného predpisu15a) aj jeho

obstarávanie, evidencia, skladovanie, použitie, ošetrovanie, skúšky, opravy a kontroly,
l) schvaľuje skladbu, rozsah a určenie výdavkov okresného úradu na civilnú ochranu z prostriedkov
štátneho rozpočtu na príslušný rok,
m) určuje členenie ohrozeného územia na účel plánovania úloh a opatrení na ochranu obyvateľstva pred
účinkom nebezpečnej látky,

n) kontroluje plnenie úloh civilnej ochrany.

15. Podľa § 8 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly pri vykonávaní kontroly
postupujú podľa základných pravidiel kontrolnej činnosti.

16. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, kontrolnou činnosťou sa zisťuje
a) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými
predpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky,
b) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou,
c) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy,

d) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.

17. Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe, orgány kontroly v rozsahu svojej
pôsobnosti zameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť
plnenia úloh.

Súd dospel k záveru:
18. Medzi základné procesné podmienky, ktoré je súd povinný skúmať ex offo v každom štádiu konania,
je skutočnosť, či v danej veci, či už vzhľadom na predmet sporu, prípadne vo vzťahu k účastníkom
konania je daná právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Prekážka nedostatku právomoci je prekážkou

konania, ktorá je neodstrániteľná, čoho procesným dôsledkom je, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo
veci. Ak súd v rámci skúmania podmienok konania zistí nedostatok svojej právomoci, zároveň však zistí
aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí, konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi.

19. Pod pojmom právomoc možno súhrnne rozumieť sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho

charakteru orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených
subjektívnych práv jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Ústavná podoba tejto koncepcie
je normatívne zakotvená v čl. 46 Ústavy SR, v zmysle ktorého sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Súd disponujúci atribútmi nezávislosti (teda koncepciou,

že súd je viazaný výlučne zákonom, sudca nemôže byť perzekvovaný za svoj právny názor vyjadrený
v rozhodnutí) a nestrannosti (teda postavenie súdu je vnímané ako postavenie arbitra medzi stranami
a nad stranami, jeho rozhodnutie predstavuje vždy autoritatívne stanovenie toho, čo sa považuje v
konkrétnom prípade za právo) predstavuje teda ten orgán v sústave orgánov ochrany práva, ktorýje dotovaný právomocou prejednať a rozhodnúť spor či inú právnu vec. Možno konštatovať, že
právomoc súdov teda predstavuje súhrn oprávnení a povinností súdov pri prejednávaní a rozhodovaní
vecí vyplývajúcich z porušenia alebo ohrozenia subjektívnych práv. Inak povedané, právomoc súdu

predstavujezákonomstanovenýokruhzáležitostívyplývajúcichzprávnychvzťahov,ktorésúdyzákonom
stanoveným postupom prejednávajú a rozhodujú. Civilná právomoc súdov Slovenskej republiky
predstavuje sumár právnych záležitostí súkromnoprávneho charakteru (iného charakteru, len keď to
zákon výslovne pripúšťa), ktoré súdy prejednávajú a rozhodujú v rámci svojej rozhodovacej pôsobnosti,
teda ako orgány ochrany práva, dotované výlučným a takmer bezvýnimočným oprávnením prejednávať

a rozhodovať ich.

20. Všeobecná právomoc civilného súdu predstavuje:
a) okruh súkromnoprávnych sporov - Civilný sporový poriadok dôsledne sleduje členenie právneho
poriadku na právo súkromné a verejné. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v tom zmysle, že
na založenie právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter

spornej veci vychádza zo súkromného práva. Typickým príkladom súkromného práva je vlastnícke
právo.
b) okruh iných súkromnoprávnych vecí - v zmysle zákona ide o iné veci ako súkromnoprávne spory.
Normatívne ide o priamy dopad všeobecnej subsidiarity Civilného sporového poriadku na iné pramene
civilného práva procesného, v tomto prípade vo vzťahu k Civilnému mimosporovému poriadku. Civilný

mimosporovýporiadoknemávlastnéustanovenieoprávomoci,pretonaprávnevecipodliehajúcerežimu
Civilného mimosporového poriadku subsidiáme dopadajú ustanovenia všeobecného kódexu civilného
procesu, Civilného sporového poriadku. Inou súkromnoprávnou vecou tak budú napríklad otázky statusu
osôb, ktoré komplexne rieši Civilný mimosporový poriadok.
c) Súdy neprejednávajú a nerozhodujú právne veci vyplývajúce z verejnoprávnych vzťahov, s výnimkou

prípadov, ak zákon výslovne zveruje takého právne veci do právomoci civilného súdu. Ide o tzv.
rozšírenú právomoc civilných súdov. Za zákon sa v tomto prípade považuje celý rad konkrétnych
právnych predpisov z oblasti verejného práva. Za najtypickejší prejav rozšírenej právomoci civilných
súdov je možné označiť správne súdnictvo, teda kompetenciu civilného súdu v zákonom stanovených
prípadoch rozhodovať o zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu. Správne súdnictvo

upravuje komplexne Správny súdny poriadok.

21. Právomoc na konanie o neodkladných opatreniach ako procesnom prostriedku má vo všeobecnosti
súd podľa CSP. To však samo osebe neznamená, že ak sú splnené podmienky § 324 a 325 ods. 1 CSP,
súd môže vydať neodkladné opatrenie s akýmkoľvek obsahom alebo na ochranu akéhokoľvek práva.

Judikatúra súdov už totiž dávnejšie vyslovila, že neodkladným opatrením nemožno brániť vo výkone
právomocí inému orgánu verejnej moci (napr. uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obo 240/98 a 7Cdo
59/2011, ako aj judikát R 123/1999). Obdobne z § 336 a 337 CSP možno vyvodiť záver, že neodkladné
opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak povinnosť, ktorá sa ním ukladá, môže mať vecný súvis s
následnou žalobou vo veci samej. Použitie formulácie „žaloba vo veci samej“ evokuje, že neodkladné

opatrenie možno nariadiť len v súvislosti s takou vecou (samou), v ktorej by bolo možné domáhať sa
ochrany práva žalobou (§ 131 CSP) na súde, teda na ktorej prejednanie je daná jeho právomoc. Hoci
tieto okolnosti nie sú určujúce pri posudzovaní otázky právomoci na konanie o neodkladnom opatrení,
sú však rozhodné pri posudzovaní otázky, či v danej veci možno nariadiť neodkladné opatrenie práve s
navrhovaným obsahom práve voči danému odporcovi a práve na ochranu toho práva, ktoré je označené

v návrhu (viď uznesenie kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu
SR sp. zn. 1SKomp/10/2022 zo dňa 21.04.2022).

22. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobcovia sa domáhajú, aby žalovaný

sa zdržal geologických prác, výkopových prác, vŕtacích prác, terénnych úprav a akýchkoľvek stavebných
prác, vrátane vypratania stavebných mechanizmov z parcely vo vlastníctve žalobcov a zároveň, žiadali
zákaz vstupu žalobcu na tento pozemok. Dôvodom, pre ktorý sa žalobcovia domáhajú takejto ochrany
je tá skutočnosť, že žalovaný vyhlásil v obci mimoriadnu situáciu v zmysle zákona o civilnej ochrane, čo
ho oprávňuje vstupovať na pozemky vo vlastníctve iných osôb (§ 19 zák. o civilnej ochrane).

23. Teda žalobcovia žiadajú, aby súd preskúmal zákonnosť a opodstatnenosť vyhlásenia mimoriadnej
situácie v obci B.. Súd je však toho názoru, že nie je oprávnený preskúmavať postup a správnosťvyhlásenia mimoriadnej situácie obce, pretože súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány (§3 CSP).

24. Rozhodnutie obce o vyhlásení mimoriadnej situácie nie je rozhodnutím, ktoré je oprávnený
preskúmať civilný súd. Súd poukazuje na § 9 zák. o civilnej ochrane, a to, že ministerstvá, ostatné
ústredné orgány štátnej správy a iné ústredné štátne orgány plnia úlohy civilnej ochrany a vykonávajú
ich kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti. Ďalej v tomto smere súd poukazuje na vyššie citované ust. §
8 a § 9 ods. 1 a 2 o kontrole v štátnej správe.

25.Vzhľadomnauvedenésúdkonštatuje,žežalobcaminavrhovanénariadenieneodkladnéhoopatrenia
je potrebné ako predbežnú otázku preskúmať rozhodnutie obce o vyhlásení mimoriadnej situácie
v zmysle zákona o civilnej ochrane, čo nespadá pod okruh súkromného práva ani okruh iných
súkromnoprávnychvecí,čipodsprávnesúdnictvo. Pretospoukazomnacitovanézákonnéustanovenia,
je súd toho názoru, že nemá právomoc v danej veci konať a rozhodnúť. Kontrolu nad plnením úloh

civilnej ochrany vykonávajú ministerstvá, preto súd postúpil vec Ministerstvu vnútra SR.

26. S poukazom na prijatý právny záver súd konanie zastavil a po právoplatnosti vec postúpi Ministerstvu
vnútra SR.

Trovy konania:
27. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

30. K zastaveniu konania došlo zavinením žalobcov, ktorí sa domáhali nariadenia neodkladného
opatrenia, pričom je potrebné preskúmať rozhodnutie obce o vyhlásením mimoriadnej situácie na súde,
ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Nárok na náhradu trov konania prináleží žalovanému.
Žalovanémuvkonanížiadnetrovynevznikli,pretovsúladesčlánkom17ZákladnýchprincípovCivilného

sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, bolo vhodné rozhodnúť priamo tak, že sa mu
nárok na náhradu trov konania nepriznáva (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28.
februára 2018, sp. zn. 7Cdo/14/2018, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 8/2018 pod R 72/2018).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v
dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.