Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/177/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201591
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3819201591.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu,členieksenátuMgr.MiriamKamenskejaJUDr.MartinyHolecovejvprávnejvecižalobcuRastislav
Pšurný Gaman - GARA, IČO: 40 650 693, s miestom podnikania Ulica M. Falešníka 430/12, 971 01
Prievidza, v konaní zastúpený: JUDr. Pavel Babiak, advokát, so sídlom Gustáva Švéniho 6, 971 01
Prievidza, proti žalovanému GRIM – STAV, s.r.o., IČO: 46 603 956, so sídlom 023 51 Raková 36,
v konaní zastúpený: JUDr. Marek Belka, advokát, so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, o zaplatenie
4.499,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozhodnutiu Okresného súdu Žilina sp. zn.
CA-5Cb/5/2019-435 zo dňa 29.06.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. CA-5Cb/5/2019-435 zo dňa 29.06.2023 potvrdzuje.

II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi 4.499,50 Eur spolu s úrokom z omeškania zo sumy 342,- Eur vo výške 9 % ročne od
01.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 2.888,- Eur vo výške 9 % ročne od 18.12.2018 do zaplatenia, zo
sumy 1.269,50 Eur vo výške 9 % ročne od 18.12.2018 do zaplatenia a 40,- Eur ako náklady spojené s
uplatnením pohľadávky do troch dní od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a vo výroku II. rozhodol,

že žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo
dňa 09.04.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.499,50 Eur spolu s
príslušenstvom. Uviedol, že dňa 11.12.2017 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o dielo č. 4/2018/AT (ďalej
len „zmluva o dielo“), ktorej predmetom bol záväzok žalobcu ako zhotoviteľa dodať pre žalovaného ako
objednávateľa sadrokartonárske práce na projektoch stavieb realizovaných firmou Ausbau Bohn GmbH.

Žalobca na základe tejto zmluvy a na základe dodaných sadrokartonárskych prác vystavil faktúru č.
11/2018 zo dňa 20.11.2018, splatnú dňa 30.11.2018, znejúcu na sumu 342,- Eur, faktúru č. 12/2018
zo dňa 03.12.2018, splatnú dňa 17.12.2018, znejúcu na sumu 2.888,- Eur a faktúru č. 13/2008 zo
dňa 03.12.2018, splatnú dňa 17.12.2018, znejúcu na sumu 1.269 Eur. Žalovaný napriek predžalobnej
upomienke zo dňa 22.01.2019 faktúry žalobcovi neuhradil.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že nepopiera tvrdenie žalobcu, že

žalobca pre neho vykonával predmetné práce, ale práce neboli vykonané dôsledne a firma Ausbau
Bohn GmbH, pre ktorú sa tieto práce vykonávali, s nimi nebola spokojná a preto prostredníctvom e-
mailu žiadala žalobcu o reklamáciu na vykonaných stavebných prácach. Zo strany žalobcu nedošlo k
odstráneniureklamácieaanikžiadnejinejnápraveneodbornevykonanýchstavebnýchprác.Vdôsledkutejto skutočnosti žalobca porušil článok V. ods. 8 zmluvy o dielo s názvom Povinnosti zhotoviteľa, kde
sa uvádza, že zhotoviteľ uhradí objednávateľovi preukázateľne vzniknutú škodu zavinenú nekvalitným
prevedením diela, ďalej žalovaný poukázal na článok VII. ods. 4 zmluvy o dielo s názvom Záručná doba

a tiež na článok VIII. zmluvy o dielo s názvom Sankcie.

4. Žalobca v ďalšom priebehu konania uviedol, že v spoločnosti žalovaného koncom roka nastali
problémy vo vedení, ktoré smerovali k ukončeniu prác v Rakúsku. Spolu s ďalšími ukončili prácu a pred
20. decembrom 2018 odišli domov na Slovensko. Nebola ani zmienka o tom, že nemôžu ísť domov,

pretože treba spraviť nejaké opravy na prácach, ktoré vykonali. Nikto neuvádzal nekvalitu prác ich
všetkých siedmich, ktorých na tejto stavbe robili, neboli mu zaslané ani žiadne e-maily na nekvalitu
prác. Pokiaľ aj došlo k oprave nejakých prác, každý mal rozdelený svoj úsek, takže nie všetky práce
boli nimi zle vykonané. Naposledy boli opravy vykonávané v meste Feldkirch a tam aj skončili. Žalobca
ako živnostník pracoval pre žalovaného, práce vykonal kvalitne, nikdy mu nebolo vyčítané, že by práce
vykonal neodborne. Nie si je vedomý žiadnych nedorobkov alebo že by bol spôsobil akúkoľvek škodu

svojou prácou žalovanému. Pokiaľ boli zo strany žalovaného predložené nejaké dokumenty, ktoré sú
preložené z nemeckého do slovenského jazyka, nevyplýva z nich, že rakúsky objednávateľ žiadal, aby
bola akákoľvek škoda uhradená žalobcom.

5. Žalovaný v ďalšom priebehu konania uviedol, že bola uzatvorená zmluva o dielo medzi žalovaným

a žalobcom, kde sa žalobca zaviazal vyhotoviť ako zhotoviteľ práce ako subdodávateľ, žalovaný
mal uzavretú rámcovú zmluvu pre vyhotovenie viac diel s rakúskou firmou Ausbau Bohn GmbH. Na
základezmluvymaldodaťžalobcasadrokartonárskeprácenaprojektochdohodnutýchstaviebavystaviť
faktúry. Dielo vykonané síce bolo, ale nie v takej kvalite, ako popisuje žalobca. Tieto sadrokartonárske
práce vôbec neboli prevzaté, keďže neboli dokončené a urobené. Žalobca aj s ostatnými ľuďmi

sa mali zúčastniť opráv na uvedených prácach, ktoré neboli prevzaté. Spoločnosť Ausbau Bohn
GmbH reklamovala práve tieto práce, ktoré boli vykonávané. Tieto práce neboli zaplatené žalovanému
a žalovaný sa dostal do straty 28.000,- Eur. Popieral nárok žalobcu čo do právneho dôvodu aj výšky
argumentujúc riadne uzavretou zmluvou o dielo, v ktorej sa v článku II. ods. 2 uvádza, že žalobca mal
práce vykonať riadne, včas, kvalifikovane a technicky spôsobilo, čo sa nestalo, čo sa mu aj vytýkalo v e-

mailovej komunikácii, mal nastúpiť na opravu týchto prác, čo však neurobil a spôsobil škodu, ktorú mal
podľa zmluvy uhradiť. V zmysle článku VII. ods. 4 zmluvy o dielo mal odstrániť zistené vady do 30-tich
dní od písomného oznámenia, bola tam potom následne dohodnutá aj zmluvná pokuta, k čomu žalovaný
nepristúpil. Dokonca žalobca tvrdil, že je zamestnancom žalovaného, čo nebola pravda a viedlo to k
tomu, že príslušné orgány Rakúska vyrubili žalovanému pokutu. Žalovaný namietal spôsobilosť žalobcu

byť účastníkom konania, keďže rakúske orgány vyhodnotili žalobcu ako zamestnanca a nie živnostníka.
Podľa žalovaného ide o výkon práva v rozpore s poctivým obchodným stykom, ktorý nepožíva právnu
ochranu.

6. Súd prvej inštancie považoval za preukázané, že strany sporu medzi sebou uzatvorili Zmluvu o

dielo č. 4/2018, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa dodať pre objednávateľa sadrokartonárske
práce na projektoch realizovaných firmou Ausbau Bohn GmbH v Rakúsku v období od 07.01.2018 do
30.12.2018. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o dielo bola uzatvorená medzi stranami
ako podnikateľmi a preto ide o obchodnoprávny vzťah podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka.
Súd prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že zmluva o dielo prestavuje platný právny úkon, keď jej

neplatnosť nebola v konaní namietaná. Pokiaľ žalovaný namietal spôsobilosť žalobcu byť účastníkom
konania, keďže rakúske orgány vyhodnotili žalobcu ako zamestnanca a nie živnostníka, súd prvej
inštancie poukázal na to, že postupuje podľa slovenského práva, pretože zmluva bola uzatvorená podľa
slovenského obchodného zákonníka, žalobca je riadne zapísaný v živnostenskom registri a preto je
daná jeho aktívna legitimácia pre celé konanie. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že žalovaný nepoprel

tvrdenie, že žalobca pre neho vykonával práce, účinne nenamietal dodanie diela a ani cenu prác. Dospel
k záveru, že tieto skutočnosti medzi stranami neboli sporné a teda nebolo potrebné za účelom ich
preukázania vykonávať dokazovanie v zmysle § 151 CSP v spojení s § 186 ods. 2 CSP. Poukázal na to,
že ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný
následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia sú nesporné a je možné ich bez dokazovania

zobrať za základ rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný namietal základ uplatneného nároku žalobcu a jeho
výšku s odôvodnením, že žalobcom dodané dielo malo vady. Uviedol, že nezaplatil faktúry za vykonanépráce z dôvodu, že tieto neboli vykonané dôsledne, firma Ausbau Bohn GmbH, pre ktorú boli tieto
práce vykonávané, nebola s nimi spokojná, žalovanému neuhradila faktúry a preto žalovaný e-mailom
žiadal žalobcu o reklamáciu na vykonaných stavebných prácach. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že

žalovaný svoje tvrdenia o vadnom plnení žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal. Svoj záver odôvodnil
tým, že žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval na e-mailovú komunikáciu so žalovaným, kde ho
mal žiadať o odstránenie nekvalitných prác a žiadal vypočuť aj svedka pána A.. Svedok A. uznal,
že dochádzalo k nejakým reklamáciám. Súd prvej inštancie však poukázal na to, že v spise nie je
založená ako dôkaz e-mailová komunikácia priamo žalobcu so žalovaným, pričom v zmysle § 562

ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ musí zistené vady zhotoviteľovi oznámiť. S nesplnením
tejto povinnosti zákon priamo nespája zánik práva, zhotoviteľ však môže v súdnom konaní namietať
nesplnenie oznamovacej povinnosti o zistenej vade a na základe tejto námietky súd právo z vád
neprizná. V danom prípade zo strany žalovaného boli produkované len všeobecné tvrdenia o reklamácii
vád e-mailom, avšak uvedená e-mailová komunikácia nie je súčasťou spisového materiálu.

8. Pokiaľ žalovaný v konaní namietal, že žalobca sa v zmluve o dielo zaviazal uhradiť žalovanému
preukázateľne vzniknutú škodu zavinenú nekvalitným prevedením diela a poškodením bytu s tým,
že žalovaný má podľa zmluvy právo na zápočet svojich pohľadávok poukazujúc na čl. V. ods. 8,
čl. VII. ods. 4 a čl. VIII. zmluvy o dielo, procesné podanie žalovaného podľa súdu prvej inštancie
neobsahovalo rozhodujúce skutkové tvrdenia o strete pohľadávok a presnú skutkovú špecifikáciu

každého jednotlivého nároku žalovaného po skutkovej, matematickej a dôkaznej stránke, vrátane
časového momentu splatnosti nároku. Súd prvej inštancie zdôraznil, že pre kompenzáciu nárokov je
rozhodujúce, kedy sa pohľadávka vo veci samej a protipohľadávka stretli po právnej stránke a z hľadiska
splatnosti, lebo len pri preukázaní protipohľadávky možno konštatovať, že nárok vo veci samej zanikol
započítaním. Žalovaný predniesol neurčité tvrdenia o reklamácii a škode spôsobenej na byte, kde

bývali siedmi robotníci. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenia žalovaného sú skutkovo a
právne neúčinné, právne irelevantné, a nebolo na ich podklade možné konštatovať, že došlo k stretu a
zániku protipohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu vo veci samej. Súd prvej inštancie tvrdenia
žalovaného nepovažoval za vzájomnú žalobu, ale ako obranu žalovaného, ktorý poukazoval na svoj
obchodnoprávny vzťah s firmou Ausbau Bohn GmbH, pričom tento netvorí predmet sporu. Zdôraznil, že

žalobca nemôže niesť zodpovedať za to, že zákazník žalovaného spoločnosť Ausbau Bohn GmbH je
v insolvencii, čo súd prvej inštancie považoval aj za určitý motív v konaní žalovaného, nakoľko pokiaľ
tento nemal zaplatené faktúry, nezaplatil ich ani žalobcovi.

9.Nakoľkosažalovanýdostaldoomeškaniasplnenímpeňažnéhozáväzku,súdprvejinštancievzmysle

Obchodného zákonníka a Nariadenia vlády č. 21/2013 priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške
9 % ročne z jednotlivých dlžných súm odo dňa nasledujúceho po dátume splatnosti jednotlivých faktúr
až do celkového zaplatenia. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj sumu 40,- Eur ako náklady
spojené s uplatnením pohľadávky.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. f) a písm. h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), teda z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne.

12. Podanie odvolania žalovaný odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za nesprávne, a to z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné, keďže súd
prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadne argumenty na podporu svojho rozhodnutia,
najmä v súvislosti s uplatňovanou výškou nároku žalobcu. V danom prípade viazlo dôkazné bremeno
preukázania oprávnenosti uplatňovaných nárokov na žalobcovi. Z faktúr predložených žalobcom nie je

zrejmé a dostatočne určité, kedy, na akých presne špecifikovaných stavbách v Rakúsku a čo vyhotovil
žalobca pre žalovaného. Pokiaľ v Zmluve o dielo zo dňa 11.12.2017 je uvedená cena diela 13,- Eur
na hodinu, v žiadnej zo žalobcom predložených faktúr nie je uvedený počet hodín, za ktoré žalobca
fakturuje vo faktúrach č. 11/2018, č. 12/2018 a č. 13/2018 ako zhotoviteľ sumu 342,- Eur, sumu 2.888,-Eur a sumu 1.269,- Eur. Faktúry vystavené žalobcom boli nepreskúmateľné a žalobca v konaní pred
súdom nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by sa dala vyvodiť oprávnenosť fakturácie. V konaní neboli
predložené žiadne stavebné denníky, z ktorých by sa dala vyvodiť cena diela za jednotlivé odpracované

hodiny žalobcu na stavbách. Nebol verifikovaný rozsah prác a ich prevedenie, nebolo možné určiť a
potvrdiť počet odpracovaných hodín. Pokiaľ sa žalobca spoliehal na to, že takýto spôsob fakturácie bol
medzinímažalovanýmzaužívaný,keďžežalovanýmuvminulostiuhrádzalnímvystavenéfaktúry,podľa
žalovaného nie je možné priznať nároky s poukazom na zaužívanú prax medzi stranami zmluvy o dielo.
Uvedené nároky z faktúr a jednotlivé sumy žalobca neodôvodnil v žalobe, ani na pojednávaní pred

súdom prvej inštancie a následne ich neodôvodnil ani súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. Súd
prvejinštancienezisťovalšpecifikáciužalovanýchnárokovžalobcuapriznalsumytak,akoboliuplatnené
v žalobnom návrhu, pričom nie je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Súd prvej inštancie sa opomenul
zaoberať najdôležitejšími a podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo a náležitosťami jednotlivých faktúr.
V tejto súvislosti poukázal na § 10 zákona o účtovníctve č. 431/2002 Z.z. Súd prvej inštancie vychádzal
len z predložených nešpecifikovaných a neskúmateľných faktúr, zo strany súdu prvej inštancie došlo

k svojvoľnému hodnoteniu dôkazov a preto aj jeho rozsudok je nepreskúmateľný a nejasný. Žalovaný
ďalej doplnil, že neuznáva základ žaloby žalobcu a výšku uplatňovaného nároku. Uviedol, že žalovaný
ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ uzavreli dňa 11.12.2017 Zmluvu o dielo č. 4/2018/AT, v zmysle
ktorej sa zhotoviteľ zaviazal za dohodnutú cenu vykonať pre objednávateľa sadrokartonárske práce
na projektoch stavieb realizovaných firmou Ausbau Bohn GmbH. V článku II. ods. 2 zmluvy o dielo

sa zaviazal žalobca ako zhotoviteľ vykonať kvalifikovanú a technicky spôsobilú prácu a túto vykonať
riadne a včas. V zmysle článku V ods. 8 zmluvy o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal uhradiť
žalovanému ako objednávateľovi preukázateľne vzniknutú škodu zavinenú nekvalitným prevedením
diela, pričom podľa ods. 9 rovnakého článku zmluvy je objednávateľ, teda žalovaný, oprávnený vykonať
zápočet vzniknutého nároku oproti nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela. Žalobca vykonával ako

subdodávateľ sadrokartonárske práce v Rakúsku, avšak tieto práce, ktoré nie sú špecifikované, vykonal
aj tak nekvalitne, čo viedlo k reklamáciám a firma, pre ktorú žalovaný pracoval, odmietla žalovanému za
nekvalitne vykonané práce zaplatiť. O uplatnení práv na opravu nekvalitne vykonaných prác ako dôkaz
žalovaný súdu predložil e-mailovú komunikáciu so žalobcom a ako ďalší dôkaz navrhol vypočuť svedka
B. A., ktorý na dotknutých stavbách pracoval. S poukazom na dôvody odvolania mal žalovaný zároveň

za to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne aj o nároku na náhradu trov konania.

13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdil. Poukázal na to, že sám žalovaný uviedol na pojednávaní, že žalobca
nevykonal práce tak, ako mal, avšak žiadny relevantný dôkaz súdu neposkytol. To, že boli reklamované

práce od rakúskeho objednávateľa voči žalovanému, nezakladá právny dôvod na to, aby žalobcovi
nebola zaplatená ním fakturovaná suma za vykonané práce. Žalobca nemá žiadny právny vzťah
so spoločnosťami v Rakúsku alebo v Nemecku, práce vykonával pre žalovaného. Žalovaný doteraz
žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, že by mu nejakú škodu žalobca spôsobil a preto by mu
nemala byť vyplatená suma za vykonané práce. Poukázal tiež na to, že žalovaný v odvolaní tvrdí

skutočnosti, ktoré neuvádzal pred súdom prvej inštancie.

14. Vyjadrenie žalobcu bolo zástupcovi žalovaného doručené do jeho elektronickej schránky dňa
22.09.2023 [§ 110 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), § 29 zák. č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej

moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente)] s tým, že súd umožnil
žalovanému, aby sa k vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu vyjadril v lehote 10 dní. Žalovaný sa k
vyjadreniu žalobcu k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.

15. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

včas (§ 362 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP),
viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 ods. 1 CSP), dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a
nevyžadoval to dôležitý verejný záujem, na prejednanie odvolania odvolací súd pojednávanie nenariadil

(§ 385 ods. 1 CSP) a rozsudok verejne vyhlásil. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Banskej Bystrici (§ 378 ods. 1 a § 219
ods. 1, ods. 3 CSP) a rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.16. Súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav, vysvetlil, z ktorých
dôkazov vychádzal, aké skutočnosti mal vykonanými dôkazmi za preukázané, vo svojom rozhodnutí dal

zrozumiteľnú odpoveď na sporné otázky významné pre rozhodnutie sporu, ako ho strany v priebehu
konania vymedzili a s podstatnou argumentáciou strán sporu sa v preskúmavanom rozhodnutí aj
primerane vysporiadal. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie výlučne vo väzbe
na obsahové vymedzenie odvolania odvolací súd uvádza a dopĺňa nasledovné skutočnosti.

17. Žalovaný v podanom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že na podklade predložených faktúr
nezisťoval špecifikáciu žalovaných nárokov žalobcu a priznal mu žalovaný nárok tak, ako si ho uplatnil
žalobca v žalobnom návrhu, avšak bez toho, aby vyhodnotil, že pokiaľ v Zmluve o dielo zo dňa
11.12.2017 je uvedená cena diela 13,- Eur na hodinu, zo žiadnej zo žalobcom predložených faktúr
nevyplýva počet hodín, za ktoré žalobca fakturuje žalovanú sumu a nie je na nich uvedené ani to, na
akej konkrétnej stavbe v Rakúsku boli tieto práce vykonávané. Uvedené nároky z faktúr a jednotlivé

sumy žalobca neodôvodnil v žalobe, ani na pojednávaní pred súdom prvej inštancie a následne
ich neodôvodnil ani súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, napadnuté rozhodnutie je preto
nepreskúmateľné.

18. Keďže odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie, vychádzal zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 CSP).

19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe uviedol, že mu voči žalovanému vznikol nárok
na zaplatenie sumy 4.499,50 Eur na základe uzavretej Zmluvy o dielo č. 4/2018/AT zo dňa 11.12.2017
a na základe dodaných sadrokartonárskych prác. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 11/2018 zo dňa

20.11.2018, splatnú dňa 30.11.2018, znejúcu na sumu 342,- Eur, faktúru č. 12/2018 zo dňa 03.12.2018,
splatnú dňa 17.12.2018, znejúcu na sumu 2.888,- Eur a faktúru č. 13/2008 zo dňa 03.12.2018, splatnú
dňa 17.12.2018, znejúcu na sumu 1.269 Eur, ktoré žalovaný neuhradil.

20. Z obsahu spisu vyplýva tiež to, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 08.08.2019 (č.l. 43 p.v.

spisového materiálu vedeného v listinnej podobe) uviedol, že: „Žalovaný nepopiera tvrdenie, že žalobca
pre neho vykonával predmetné práce. Práce však neboli vykonané dôsledne a firma Ausbau Bohn
GmbH ..., pre ktorú sa tieto práce vykonávali s nimi nebola spokojná a preto prostredníctvom emailu
žiadala žalobcu o reklamáciu na vykonaných stavebných prácach. Na základe uvedeného žalovanému
neboli uhradené faktúry od firmy Ausbau Bohn GmbH , keď zo strany žalobcu nedošlo k odstráneniu

reklamácie a ani žiadnym iným spôsobom k náprave neodborne vykonaných stavebných prác.“ V podaní
zo dňa 13. 02. 2020 (č.l. 64 a nasl. spisového materiálu vedeného v listinnej podobe) žalovaný
zotrval na svojej procesnej obrane. Zopakoval, že žalobca neodstránením vzniknutej reklamácie porušil
zmluvu o dielo, v dôsledku čoho mu neboli uhradené predmetné faktúry. V podaní zo dňa 23. 05.
2022 (č.l. 209 a nasl. spisového materiálu vedeného v listinnej podobe) žalovaný uviedol, že: „Je síce

pravdou, že žalobca pre žalovaného ako subdodávateľ vykonával sadrokartonárske práce v Rakúsku,
konkrétne v mestách Feldkirch, Dornbir Rothis a Bludenz, ale tieto práce vykonal nekvalitne, čo viedlo
k reklamáciám a k tomu, že zákazník žalovaného odmietol za takto nekvalitné práce zaplatiť“. Zo
záznamu z pojednávania (§ 98 CSP) a zo zápisnice o pojednávaní (§ 99 CSP) uskutočneného dňa
30. 05. 2022 vyplýva, že žalovaný potvrdil, že žalobca dielo vykonal, ale nie v takej kvalite a takých

intenciách, ako popisuje žalobca. V podaní žalovaného zo dňa 08. 07. 2022 (č.l. 245 a nasl. spisového
materiálu vedeného v listinnej podobe) žalovaný uviedol, že: „Je pravdou, že žalobca pre žalovaného
ako subdodávateľ vykonával sadrokartonárske práce v Rakúsku, a za tie práce, ktoré vykonal riadne
a včas mu aj bolo riadne zaplatené, ale v mesiacoch november a december 2018 nedošlo zo strany
zákazníka k prevzatiu vykonaných prác, lebo tieto mali závažné nedostatky, čo viedlo k reklamáciám

zo strany zákazníka a k tomu, že zákazník žalovaného odmietol za takto nekvalitne vykonané práce
zaplatiť.“

21. Podľa článku 7 ods. 1 CSP, súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet
konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.

22. Podľa článku 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.23. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

24. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

25. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

26. Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

27. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná

pochybnosť o ich pravdivosti.

28. Z článku 7 CSP vyplýva, že sporové súdne konanie o súkromnoprávnych veciach je zo svojej povahy
ovládané princípom dispozičným. Sporové konanie sa začína na iniciačný návrh strany sporu, ktorá
o sebe tvrdí, že je nositeľom (majiteľom) subjektívneho práva, ktorého ochrany sa dovoláva podanou

žalobou. Pod pojmom predmet konania sa rozumie konkrétny procesný nárok sporovej strany, teda
žalobcu, ktorú tvoria dve kľúčové zložky. Tou prvou je vecné odôvodnenie nároku, ktoré spočíva v
substancovaní konkrétnych skutkových okolností, z ktorých sporová strana vyvodzuje porušenie alebo
ohrozenie svojho subjektívneho práva, pričom druhou zložkou procesného nároku je samotná žalobná
žiadosť sústredená v tzv. petite žaloby, ktorý tvorí návrh na konkrétnu procesnú ochranu subjektívneho

práva sporovej strany (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,
N., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s.). Z článku 8 CSP možno
vyvodiť, že základnou procesnou povinnosťou sporových strán je povinnosť uviesť všetky podstatné
a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku. Nedodržanie tejto
povinnosti vedie k neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore, ktorého následkom je strata sporu

pre neunesenie konkrétneho procesného bremena. Dôkazná povinnosť nepostihuje v kontradiktórnom
spore len žalobcu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v civilnom sporovom konaní platí, že dôkaznú povinnosť
a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto chce v tomto konaní uspieť. Dokazovať je
povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. To znamená, že aj žalovaný v rámci svojej procesnej obrany
znáša povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť. Bremeno tvrdenia a s tým spojené dôkazné

bremeno v spore nepredstavuje statický prvok, ale nasleduje konkrétny priebeh kontradiktórneho
sporu, pri ktorom procesné strany procesne útočia alebo sa procesne bránia. Preto rozsah dôkazného
bremena žalovaného sa odvíja od miery aktivity žalobcu a naopak. Základné východiská procesnej
úpravy civilného sporového konania sa normatívne prejavujú aj v koncepcii vymedzenia prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany v § 150 až 154 CSP.

29. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v podanej žalobe zo dňa 09.04.2019 uviedol, že ako zhotoviteľ
uzavrel so žalovaným ako objednávateľom Zmluvu o dielo č. 4/2018/AT, predmetom ktorej bol záväzok
žalobcu dodať pre žalovaného sadrokartonárske práce na projektoch stavieb realizovaných firmou
Ausbau Bohn GmbH. Ďalej uviedol, že na základe tejto zmluvy a dodaných sadrokartonárskych prác

na projektoch dohodnutých stavieb vystavil faktúry č. 11/2018, č. 12/2018 a č. 13/2018 spolu znejúce
na sumu 4.499,50 Eur, ktorú sumu žalovaný žalobcovi neuhradil. Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/6/2010 konštatoval, že okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú
povinnosti tvrdenia, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané, ako

aj nositeľa dôkazného bremena. V zmysle § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa
zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. V
konaní o zaplatení dlhu zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou má žalobca, teda veriteľ, povinnosť
bremenatvrdeniaotom,žesožalovanýmuzavrelzmluvu,ženajejzákladeposkytolžalovanémuplnenie
a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu. Pokiaľ žalobca v podanej

žalobe uviedol, že mu voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie sumy 4.499,50 Eur na základe
uzavretej Zmluvy o dielo č. 4/2018/AT zo dňa 11.12.2017 a na základe dodaných sadrokartonárskych
prác a vystavil žalovanému faktúry znejúce na žalovanú sumu, ktoré žalovaný nezaplatil, žalobca
v podanej žalobe uniesol bremeno tvrdenia a dostatočne vymedzil svoje skutkové tvrdenia tvoriacepodklad pre ním uplatnený nárok. Zároveň tým umožnil žalovanému brániť sa proti uplatnenému nároku
a uviesť vlastnú verziu skutkového deja, z ktorého žalobca vyvodzoval žalované právo na zaplatenie
ceny dodaných sadorkartonárskych prác.

30. Odvolací súd v tejto súvislosti pripomína, že žalovaný bol účastníkom tvrdeného záväzkového
vzťahu, čo žalovaný v celom priebehu konania nespochybnil. Proti žalobe sa žalovaný bránil tým,
že žalobca práce vykonal, ale nekvalitne, žalobca vady plnenia neodstránil, žalovaný za ne nedostal
zaplatené od spol. Ausbau Bohn GmbH, pre ktorú boli tieto práve vykonávané, čím žalobca spôsobil

žalovanému škodu, ktorú bol podľa zmluvy o dielo oprávnený žalovaný započítať na cenu prác.
Žalobca tiež mal spôsobiť škodu na byte, v ktorom býval. Žalovaný potvrdil uzavretie zmluvy o dielo
a v celom priebehu konania pred súdom prvej inštancie nespochybnil dodanie diela resp. samotné
vykonanie prác zo strany žalobcu a ani výšku uplatnenej odmeny ako takej, teda neuviedol žiadne
také argumenty, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že cena uplatnená žalobcom v žalobe nezodpovedá
zmluvne dohodnutej cene diela alebo dodanému plneniu. Správne preto súd prvej inštancie poukazujúc

na znenie § 151 ods. 1 CSP dospel k záveru, že skutkové tvrdenia žalobcu o výške žalovaného
nároku a o právnom dôvode jeho vzniku žalovaný výslovne nespochybnil (nepoprel), aj keď mal na to
v konaní objektívnu príležitosť a preto sa tieto skutkové tvrdenia považujú za nesporné. Pokiaľ potom
žalovaný v podanom odvolaní (prvýkrát) namietal, že medzi žalobcom a ním bola dohodnutá cena
práce 13,- Eur na hodinu, avšak žalobca v podanej žalobe počet odpracovaných hodín nešpecifikoval

a ani nepreukázal, z pohľadu odvolacieho súdu žalovanému nič nebránilo uviesť tieto skutočnosti
v konaní pred súdom prvej inštancie, teda splniť si svoju procesnú povinnosť uviesť úplné a pravdivé
tvrdenia o predmete sporu. Pokiaľ takéto tvrdenia neuviedol, nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie
vykonať na tieto skutočnosti dokazovanie, ale ako nesporné skutočnosti tieto boli spôsobilé bez potreby
ich preukazovania založiť skutkový základ prijatého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Správne potom

postupovalsúdprvejinštancie,pokiaľskutkovétvrdeniažalobcuododanomdielezacenu4.499,50,-Eur
ako nesporné skutočnosti poňal ako základ prijatého rozhodnutia, keďže podľa § 186 ods. 2 CSP súd
prvej inštancie zásadne vychádza zo zhodných (nesporných) tvrdení strán. Článok 7, § 151 ods. 1 CSP
a § 186 ods. 2 CSP totiž vychádzajú z postulátu, že každý pozná predmet svojho konania, teda to, čo
je predmetom posudzovaného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj jemu známy obsah svojho

vnímania posudzovaného vzťahu. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že bolo povinnosťou žalovaného (pri
unesení bremena tvrdenia zo strany žalobcu) uviesť vlastné vnímanie skutkového deja a objasniť súdu
prvejinštancievplnejmiereobsahtoho,čomujeznámeojehovzťahusožalobcom,zktoréhovyvodzuje
žalobou uplatnený nárok v tomto súdnom konaní.

31. Nebolo možné zo strany odvolacieho súdu prehliadnuť ani to, že na podklade žaloby žalobcu
žalovanému musela byť známa výsledná suma uplatňovaného nároku, a matematickou operáciou
delenia uplatnenej sumy a dohodnutou cenou práce musel byť žalobcovi známy aj počet odpracovaných
hodín žalobcu, a rovnako žalovaný musel mať vedomosť o tom, či mu za tieto odpracované hodiny
zaplatil dohodnutú odmenu, resp. z akého dôvodu tak neurobil. Žalovaný v podanom odvolaní tiež

argumentoval tým, že žalobca neuviedol a ani to nevyplýva z rozhodnutia súdu prvej inštancie, na akej
stavbe a v akom meste mal žalobca sadrokartonárskej práce vykonať, súčasne ale nevysvetlil, akú
relevanciu má mať špecifikácia miesta plnenia vo vzťahu k určitosti dodaného plnenia, ktoré sa podľa
odvolacích tvrdení žalovaného odvíjalo od hodinovej odmeny.

32. Na podklade vyjadrení strán sporu prednesených pred súdom prvej inštancie je možné nepochybne
dospieť k záveru, že správne súd prvej inštancie posúdil, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie
žalobcu, že žalobca pre neho vykonal sadrokartonárske práce a účinne nenamietal ani cenu prác.
Rovnako súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pokiaľ žalovaný v rámci svojej procesnej obrany
proti uplatnenému nároku namietal základ nároku a jeho výšku, učinil tak s poukazom na skutočnosť,

že žalovaný mu poskytol vadné plnenie, ktoré u žalobcu reklamoval a za ktoré nedostal zaplatené
od spoločnosti Ausbau Bohn GmbH a že žalobca na základe zmluvy o dielo zodpovedá žalovanému
za spôsobenú škodu. Neobstojí preto ani odvolacia argumentácia žalovaného, podľa ktorej skutkové
tvrdenia žalobcu boli spochybnené už tým, že žalovaný od počiatku spochybňoval výšku a základ
uplatneného nároku. Samotné konštatovanie žalovaného o neuznaní nároku žalobcu do dôvodu a výšky

bez väzby na konkrétne skutkové tvrdenie vylučujúce právo žalobcu na zaplatenie ceny diela, nebolo
možné v okolnostiach súdenej veci považovať za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu (§ 151
ods. 2 CSP) a nebolo ho možné posudzovať izolovane, teda bez toho, aby súd zohľadnil, že výškua základ nároku žalovaný spochybnil v súvislosti s vadným plnením a vznikom škody, a nie v súvislosti
s vykonaním diela alebo cenou diela, ktorých sa procesná obrana žalovaného nedotýkala.

33. Keďže z obsahu spisu vyplýva tiež to, že žalobca uviedol, že dielo dodal riadne, nikdy nebolo zo
strany žalovaného reklamované a nemá vedomosť o žiadnej škode, ktorú mal žalovanému spôsobiť,
správne súd prvej inštancie z hľadiska dokazovania zameral svoju pozornosť na vyriešenie otázok,
ktoré boli medzi stranami sporné, keď medzi stranami zostala sporná práve obrana žalovaného.
Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane

žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti
a predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vždy
vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania a v priebehu sporu sa preto môže meniť, teda
môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Keďže žalovaný žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie
vykonaných sádrokartonárskych prác relevantne nespochybnil, správne sa potom súd prvej inštancie v
konaní zaoberal tým, či žalovaný uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k jeho procesnej obrane založenej

na tvrdení, že žalobca práce nevykonal riadne, kvalifikovane a technicky spôsobilo a nenastúpil na
opravu týchto prác po ich reklamácii a že žalovanému spôsobil škodu, ktorú mal podľa zmluvy uhradiť,
keď v zmysle zmluvy o dielo bol žalovaný oprávnený započítať túto škodu na pohľadávku žalobcu
na zaplatenie ceny diela. Svoje tvrdenia žalovaný mal preukázať e-mailom, avšak súd prvej inštancie
konštatoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žiadna e-mailová komunikácia obsahujúca

uplatnenie nárokov z vadne vykonaného diela žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nie je súčasťou
spisového materiálu. Žalovaný zároveň v podanom odvolaní správnosť zisteného skutkového záveru o
absencii tohto dôkazného prostriedku preukazujúceho reklamáciu dodaného diela nespochybnil. Jeho
odvolacia argumentácia sa nedotýka ani právneho záveru súdu prvej inštancie, že v zmysle § 562
ods. 2 CSP právo z vád žalovaného nebolo možné priznať, keďže žalovaný nepreukázal, že žalobcovi

vady diela vôbec oznámil a tiež žalovaný v podanom odvolaní priliehavou odvolacou argumentáciou za
nesprávny neoznačil ani záver súdu prvej inštancie, že žalovaný neuviedol také určité skutkové tvrdenia,
na podklade ktorých by bolo možné konštatovať vznik pohľadávky žalovaného na náhradu škody
voči žalobcovi a zánik protipohľadávky žalovaného s pohľadávkou žalobcu vo veci samej. Z obsahu
napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že základom priznania uplatneného nároku na zaplatenie ceny

dodanýchprácbolozisteniesúduprvejinštancie,žetvrdeniažalobcuovykonanídielazacenu4.499,50,-
Eur sporné neboli a žalovaný svoju procesnú obranu, že u žalobcu reklamoval vady diela, žiadnym
spôsobom v priebehu konania nepreukázal a netvrdil ani žiadne také konkrétne skutkové tvrdenia,
z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu nároku žalovaného voči žalobcovi na náhradu škody a jej
platné započítanie na pohľadávku žalobcu.

34. Odvolací súd pripomína, že procesný zmysel dôkazného bremena a bremena tvrdenia je umožniť
súdu vydať rozhodnutie aj v prípade, kedy pre spor významné skutočnosti neboli na podklade
vykonaného dokazovania preukázané, prípadne právne významné skutočnosti nositeľom dôkazného
bremena ani len tvrdené. Ten, kto má povinnosť prostredníctvom označených dôkazov preukázať

svoje tvrdenia, nesie tiež procesnú zodpovednosť za to, že jeho tvrdenia preukázané neboli a z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech. V týchto prípadoch nedostatku skutkových tvrdení
a tzv. dôkaznej núdze musí potom súd rozhodnúť v neprospech tej strany sporu, v ktorej záujme bolo
podľa hmotného práva tvrdiť a preukázať právne významné skutočnosti. V posudzovanom prípade
pre nedostatok relevantných skutkových tvrdení a pre nedostatok dôkazov žalovaný v konaní nemohol

byť úspešný, keď sa mu nepodarilo preukázať ním tvrdenú reklamáciu dodaného plnenia zo strany
žalobcu a ani tvrdiť rozhodujúce skutočnosti vo vzťahu k vzniku nároku žalovaného na náhradu škody, jej
splatnosti a k jej platnému započítaniu na pohľadávku žalobcu. Žalovaný v posudzovanom spore ani do
vyhlásenia uznesenia, ktorým súd vo veci skončil dokazovanie (§ 154 CSP), neuplatnil také prostriedky
procesnej obrany (§ 149 CSP), na základe ktorých by bolo možné zo strany súdu prvej inštancie

prijať záver o dôvodnosti a preukázaní jeho procesnej obrany. Pokiaľ si potom žalovaný dostatočným
spôsobom nesplnil svoju povinnosť tvrdenia a na ňu nadväzujúcu dôkaznú povinnosť, súd prvej
inštancie správne rozhodol, keď dopad núdze tvrdenia a dôkaznej núdze v okolnostiach posudzovaného
prípadu pričítal žalovanému, na ktorom spočívala povinnosť tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu
k preukázaniu jeho procesnej obrany. Vzhľadom na skutkovú a dôkaznú situáciu posudzovaného sporu

preto neobstojí odvolacie tvrdenia žalovaného, že dôkazné bremeno v tomto súdnom konaní zaťažovalo
žalobcu, ktorý ho neuniesol, keď žalovaný abstrahuje od podstaty dôvodov, na ktorých súd prvej
inštancie založil svoje rozhodnutie.35.Pretoniejemožnézostranyodvolaciehosúdusúhlasiťstvrdenímžalovaného,ževadunapadnutého
rozhodnutia zakladá skutočnosť, že súd prvej inštancie opomenul zaoberať sa najdôležitejšími a
podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo a náležitosťami jednotlivých faktúr. V súdenej veci totiž

ani nebolo potrebné preukazovať nesporné skutočnosti týmito dôkaznými prostriedkami, pokiaľ ich
žalovaný relevantným spôsobom nespochybnil uvedením vlastných skutkových okolností o rozsahu
a cene dodaného plnenia. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie ex offo skúmať zmluvu o dielo
či náležitosti predložených faktúr ako daňových dokladov, a ani to, či z nich vyplýva počet hodín či
konkrétna stavba, kde boli práce žalobcom realizované, keďže žalovaný v celom priebehu konania

skutkové tvrdenia žalobcu o uzavretí zmluvy o dielo a dodaní zmluvne dohodnutých prác v celkovej
cene 4.499,50 Eur relevantne nespochybnil. Odvolací súd zároveň pripomína, že faktúra je daňový
doklad, neslúži na účely preukázania dôvodu a výšky žalovanej pohľadávky, ani prípadné nedostatky
zákonných náležitostí faktúr preto nemohli byť pre správne posúdenie sporu relevantné. Ako nesprávnu
odvolací súd vyhodnocuje aj odvolaciu argumentáciu žalovaného o tom, že súd prvej inštancie vec
nesprávne právne posúdil, keď neskúmal, či predložené faktúry spĺňajú náležitosti podľa § 10 zákona o

účtovníctve č. 431/2002 Z.z.. Predmetom sporu nebola otázka platnosti alebo neplatnosti vystavených
faktúr žalobcu, preto správnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho právneho posúdenia ani
nemohla byť ovplyvnená nesprávnym právnym posúdením faktúr podľa zákona o účtovníctve.

36. Súd prvej inštancie ani nemohol iniciatívne vykonať dokazovanie zmluvou o dielo a predloženými

faktúrami, resp. nemohol ex offo vyhodnocovať na podklade zmluvy o dielo a predložených faktúr,
či dostatočným spôsobom preukazujú žalobcom uplatnený nárok, pokiaľ ho žalovaný nespochybnil
uvedenímvlastnýchskutkovýchtvrdení.Odvolacísúdpoukazujenačlánok6CSP,vktoromjezakotvená
zásada rovnosti strán sporu. V tomto článku sa jednoznačne uvádza, že strany sporu majú v konaní
rovné postavenie, spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany, vrátane uvedenia skutkových tvrdení. Pokiaľ by súd prvej inštancie v
konaní nahrádzal iniciatívu žalovaného a jeho procesnú povinnosť brániť sa proti uplatnenému nároku,
neodôvodnene by tak zasahoval do sporu v prospech žalovaného, čo je v zmysle uvedeného článku
neprípustné.Podrovnakýmpostavenímúčastníkovmožnorozumieťibataképrocesnépostavenie,ktoré
zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu

prekaždústranuvprocesemaťrovnakúmožnosťobhajovaťsvojezáujmyazároveňvylučujúcumožnosť
podstatnejvýhodyvočiprotistrane.Nerozhodujeprocesnépostaveniealeboprocesnápozíciaúčastníka,
nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II.
ÚS 35/02). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje

súd (PL. ÚS 43/95). Pokiaľ potom samotný žalovaný nespochybnil tvrdenia žalobcu o dodaní diela
žalovanému v podobe sadrokartonárskych prác v cene 4.499,50 Eur, nebolo právom a ani povinnosťou
súdu prvej inštancie nahrádzať povinnosť žalovaného brániť sa proti žalobe a predmet sporu rozšíriť
ovlastnéposudzovaniefaktúrazmluvyodielozaúčelompreukázaniaskutočností,ktorésamotnéstrany
za sporné ani nepovažovali. Nebolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie z vlastnej iniciatívy tieto

dôkazné prostriedky vyhodnocovať. Ak by tak súd prvej inštancie urobil, nahradil by tým v celom rozsahu
procesnú aktivitu žalovaného tvrdiť rozhodujúce a podstatné skutočnosti, ktorý postup by nevyhnutne
znamenal porušenie rovnosti strán sporu (čl. 6 CSP). Zákon určuje hranice dokazovania z vlastnej
iniciatívy súdu tak, že činnosť súdu sa nesmie vyznačovať pátraním po dôkazoch a súd svojou vlastnou
aktivitu nesmie vnášať do sporu skutočnosti, pre ktoré nenachádza podklad v tvrdeniach strán sporu.

37. Keďže prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany mohli strany uplatniť najneskôr
do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP), odvolací súd je viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Podľa § 384 ods. 3 CSP odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366

CSP. V zmysle § 366 CSP majúcom základ v koncentrácii konania podľa § 154 CSP odvolací súd je
aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany,
ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v

konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť
v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené
ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tieprostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej
inštancie. Z uvedených dôvodov odvolací súd nemohol v odvolacom konaní prihliadať na skutkové
tvrdenia žalovaného o nepreukázaní uplatneného nároku žalobcu na podklade predložených dôkazov,

pretože sa jedná o nové skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný mal a mohol uplatniť už pred súdom prvej
inštancie. Ani samotný žalovaný v odvolaní nevysvetlil, prečo v rámci svojej procesnej obrany tieto
skutočnosti pred súdom prvej inštancie nenamietal. Nová procesná obrana žalovaného prednesená až
pred odvolacím súdom preto nemohla zvrátiť výsledky konania pred súdom prvej inštancie, odvolací
súd na tieto tvrdenia prihliadať nemohol, keďže sa jednalo o neprípustné novoty v odvolacom konaní.

Odvolací súd nemohol súhlasiť s názorom žalovaného, že sa jednalo výlučne o právnu argumentáciu
žalovaného, na ktorú by mal odvolací súd prihliadnuť v zmysle zásady súd pozná právo (iura novit curia)
aj v odvolacom konaní, keďže sa jedná o spochybnenie uplatneného práva žalobcu v skutkovej rovine
a nie o otázku dopadu hypotézy konkrétnej právnej normy na zistený skutkový stav.

38. K námietke žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vo

všeobecnosti uvádza, že aktuálna rozhodovacia prax ústavného súdu je jednotná v názore (Uznesenie
Ústavného súdu Slovenskejrepubliky IV. ÚS511/2020-45 zo dňa 22. októbra 2020), že súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo strany konania na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou

proti takému uplatneniu. Vyjadruje to aj znenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky
procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil,
jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a

ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax a dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Všeobecný súd
však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia

všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, preto postačuje
na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany konania na súdnu ochranu,
resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza, že hoci tento článok zaväzuje súd,
aby odôvodnil svoje rozhodnutie, neznamená to, aby na každý argument strany konania dal podrobnú

odpoveď (rozsudok ESĽP vo veci C. D. v. Holandsko z 19. 4. 1994, sťažnosť č. 16034/90, § 61). Otázku,
či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného
prípadu. Rozsah, na ktorý sa povinnosť súdov odôvodniť svoje rozhodnutia vzťahuje, môže byť podľa
povahy rozhodnutia rôzny. Podstatné však je, aby sa neprehliadlo právo strany konania byť vypočutou
a aby súd posúdil tvrdenia strany konania, hoci sa to explicitne neodrazí v konečnom rozhodnutí

(rozhodnutie č. 10153/82 z 13. 10. 1986, D. R. 49, s. 67, 74). Len absencia odpovede na právne
alebo skutkovo relevantné otázky pre posúdenie tohto prípadu preto mohla založiť nepreskúmateľnosť
rozhodnutia.

39. Žalovaný síce namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, avšak žiadnu otázku, na

ktorú nedostal v napadnutom rozhodnutí relevantnú odpoveď, v odvolaní neidentifikoval, keď súd
prvej inštancie jasne konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe sporné neboli a obrana
žalovaného nebola v konaní preukázaná, a preto žalovaný mal možnosť sa dozvedieť dôvody svojho
neúspechu v tomto súdnom spore a proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie argumentovať v podanom
odvolaní, preto námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd nemohol posúdiť

ako dôvodnú. Z obsahu takto vymedzeného dovolacieho dôvodu odvolací súd totiž nezistil, že by
žalovaný existenciu odvolacieho dôvodu v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie
podporil argumentáciu, ktorá by obsahovala konkrétne porovnanie toho, ktorými námietkami a právne
významnými skutočnosťami, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie tohto sporu, sa súd prvej
inštancie nezaoberal alebo dostatočne nevysvetlil dôvody svojho rozhodnutia. Pokiaľ žalovaný videl

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v tom, že z tohto rozhodnutia nie je zistiteľné,
či žalobca pred súdom prvej inštancie predložil dôkazy, z ktorých by sa dala vyvodiť oprávnenosť
fakturácie, resp. nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých by vyplývalo, koľko hodín pre
žalovaného odpracoval a na akej konkrétnej stavbe v Rakúsku, táto skutočnosť nemôže svedčiťv prospech záveru o nepreskúmateľnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože tento jasne
a zrozumiteľne uviedol, že právny dôvod a výšku uplatneného nároku v konaní považoval za nesporné
skutočnosti a procesnú obranu žalovaného za nepreukázanú, je preto z neho zrejmé, ako súd prvej

inštancie vyhodnotil prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strany v
priebehu konania uplatnili, teda z akých dôvodov žalobe žalobcu vyhovel.

40. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opätovne zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uviedol aj pred súdom prvej
inštancie, že neuznáva základ žaloby žalobcu a výšku uplatňovaného nároku poukazujúc na to, že

v zmysle uzavretej zmluvy o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal za dohodnutú cenu vykonať
pre objednávateľa sadrokartonárske práce na projektoch stavieb realizovaných firmou Ausbau Bohn
GmbH, pričom v článku II. ods. 2 zmluvy o dielo sa zaviazal žalobca vykonať kvalifikovanú a technicky
spôsobilú prácu a túto vykonať riadne a včas, avšak tieto práce, ktoré nie sú špecifikované, vykonal
aj tak nekvalitne, čo viedlo k reklamáciám a firma, pre ktorú žalovaný pracoval, odmietla žalovanému
za nekvalitne vykonané práce zaplatiť, keď o uplatnení práv na opravu nekvalitne vykonaných prác

ako dôkaz žalovaný súdu predložil mailovú komunikáciu so žalobcom a ako ďalší dôkaz navrhol
vypočuť svedka B. A., ktorý na dotknutých stavbách pracoval, jedná sa o zopakovanie procesnej obrany
žalovaného prednesenej v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ktorá žiadnym spôsobom
nereflektuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

41. Odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým sa strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, domáha prieskumu vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len z odvolacích
dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie, resp. doplní v lehote na podanie odvolania, keďže podľa § 380 ods.
1 CSP platí, že odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný a podľa § 365 ods. 3 CSP platí, že

odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uvedenie
dôvodov, pre ktoré sa rozhodnutie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov je aj
zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP. Splnenie zákonnej povinnosti uviesť
odvolacie dôvody znamená, že je povinnosťou odvolateľa uviesť, ktoré konkrétne zistenia, závery a
postupy súdu prvej inštancie sú nesprávne a zároveň uviesť dôvody ich nesprávnosti. Iba na základe

konkrétnych dôvodov nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedených odvolateľom v odvolaní
môžeodvolacísúdpristúpiťkuskutočneniumeritórnehoodvolaciehoprieskumuodvolanímnapadnutého
rozhodnutia.

42. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v

odvolaním napadnutom rozhodnutí svoje závery opieral o konkrétny skutkový stav a o konkrétnu
právnu argumentáciu, ktorej správnosť žalovaný v tejto časti podaného odvolania nijak nespochybnil,
jeho odvolacia argumentácia sa obmedzila na opätovné zopakovanie svojej procesnej obrany proti
uplatnenému nároku prednesenej pred súdom prvej inštancie. Keďže v posudzovanom prípade
táto odvolacia argumentácia žalovaného pozostávala výlučne z opakovania tvrdení a argumentov

uvádzaných v konaní pred súdom prvej inštancie, odvolací súd bol nútený konštatovať, že žalovaný
podané odvolanie obsahovo nevymedzil tak, aby umožnil odvolaciemu súdu preskúmať na základe
konkrétnych odvolacích námietok správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom odvolacieho konania nie je, aby odvolací súd opakovane
posudzoval a vyhodnocoval tvrdenia a argumenty odvolateľa uvedené v konaní na súde prvej

inštancie. Účelom odvolacieho konania je posúdenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia
výlučne v kontexte odvolacích dôvodov tvrdených a obsahovo vymedzených odvolateľom vo vzťahu
ku konkrétnym zisteniam, záverom a postupom súdu prvej inštancie, ktoré považuje za nesprávne.
Pre odvolací súd preto neboli žalovaným uvedené odvolacie tvrdenia nijakým spôsobom významné,
pretože takto formulované odvolanie neumožnilo odvolaciemu súdu preskúmať správnosť napadnutého

rozhodnutia či postupu súdu prvej inštancie, keďže z neho nevyplýva stanovisko odvolateľa, z akých
dôvodov vo väzbe na konkrétne skutkové okolnosti, prijaté právne závery, alebo postup súdu prvej
inštancie, ho nepovažuje za správne. Zmyslom a účelom civilného procesu je poskytovať ochranu
súkromným právam vyplývajúcim zo súkromného práva hmotného, ktoré je vystavané na autonómii vôle
jeho subjektov, ktorá sa potom premieta aj do súkromného práva procesného v podobe dispozičnej

zásady, ktorá ovláda civilné sporové konanie. V súlade s dispozičnou zásadou je stranám dané, aby
slobodnenakladaliskonanímasjehopredmetom.Dispozičnázásadajeprocesnýmvyjadrenímprincípu
ochrany autonómie vôle a zodpovednosti jednotlivca za presadenie jeho vlastných právnych záujmov.
Dispozičná zásada sa podľa právnej doktríny prejavuje ako v konaní pred súdom prvej inštancie, takaj pred odvolacím súdom, ktorého zahájenie je v rukách strán (odvolateľa), preto predmet odvolacieho
prieskumu je daný len rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ v odvolaní vymedzí.
Neuvedenie konkrétnych dôvodov nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia má za následok, že

podané odvolanie odvolací súd pre absenciu relevantných odvolacích tvrdení nemohol v tejto časti
posúdiť ako dôvodné.

43. Odvolací súd zároveň pripomína, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
(nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré

majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý
argument strany konania, keď z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé len všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

44.Odvolacísúdjeodvolacímidôvodmivzmysle§380ods.1CSPviazaný,pretorozhodnutiesúduprvej
inštancie preskúmal výlučne v zmysle dôvodov uvedených žalovaným v podanom odvolaní, ktorými sa
žalovanému vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie spochybniť nepodarilo.
Odvolací súd zároveň konštatuje, že v konaní nezistil také vady procesných podmienok, na ktoré
odvolací súd prihliada aj vtedy, ak neboli stranami uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).

45. Vzhľadom na vyššie konštatované skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu
prvejinštanciejevovýrokuvovecisamejakoajvzávislomvýrokuonáhradetrovkonaniavecnesprávne,
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (I. výroková veta rozhodnutia odvolacieho súdu).

46. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanému
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % (II. výroková veta rozhodnutia odvolacieho
súdu).

47.Podľa§262ods.2CSPovýšketrovodvolaciehokonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).