Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. február 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 46Ek/1662/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124347474
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martina Rusnáková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124347474.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X,
XXX XX D. – E. D., práv. zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Landererova 7866/12, 811
09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 134 114, proti povinnému: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, práv. zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokátka so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 42 185 190,

o vymoženie 25,78 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Straka, exekútorský úrad
so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava pod sp. zn. 275EX 1032/24, o sťažnosti povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1662/2024 zo dňa 09.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1662/2024
zo dňa 09.10.2024 z a m i e t a.

II. Povinný n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 46Ek/1662/2024 zo dňa 09.10.2024.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.07.2024 domáha od
povinného vymoženia 25,78 Eur, na základe exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Galanta,
sp. zn. 15Er/1419/2016 zo dňa 20.04.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 01.06.2021.

2. Poverením zo dňa 22.07.2024 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslav
Straka, so sídlom exekútorského úradu Račianska 66, 831 02 Bratislava, IČO: 30854342, ktorý ju vedie
pod spisovou značkou 275EX 1032/24.

3. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1662/2024 zo dňa 09.10.2024 vyšší

súdny úradník návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol (výrok I.),
povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie
od oprávneného nepriznal (výrok II.) a rozhodol, že oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
trov exekučného konania v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 26,44 Eur (výrok III.)
V odôvodnení uznesenia vyšší súdny úradník v podstate uviedol, že povinný v návrhu na zastavenie

exekúcie namietal aktívnu vecnú legitimáciu, keď vymáhaný nárok bol na podklade zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a obchodnou spoločnosťou EURK Finance
s. r. o. ako postupníkom postúpený v celom rozsahu, a preto oprávnený nie je v tomto exekučnom konaní
oprávnený. Povinnému bolo doručené zo strany oprávneného oznámenie o postúpení pohľadávok.
Oprávnený predložil súdu svoje vyjadrenie a zároveň doručil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok
medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. a rovnako aj dohodu o zrušení

zmluvy o postúpení pohľadávok medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou EURK Finance s. r. o. Z
takto zistených skutočností bolo preukázané, že suma vymáhaného nároku bola na podklade zmluvy opostúpení pohľadávok postúpená, avšak toto postúpenie preukázateľne zaniklo nadobudnutím účinnosti
dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok. Týmto momentom sa hmotnoprávnym nositeľom
týchto pohľadávok na strane veriteľa opätovne stal oprávnený, ktorému svedčí aktívna vecná legitimácia

v tomto exekučnom konaní. Keďže oprávnenému prináleží aktívna vecná legitimácia, začatím exekúcie
vzniká súdnemu exekútorovi nárok na náhradu paušálnych výdavkov, ako aj odmena z vymoženého
plnenia (v zmysle § 21 ods. 1 Vyhlášky č. 68/2017 Z. z.). Povinný vzniesol námietku aj proti trovám
exekúcieoprávnenéhoakoajnámietkuprotivýšketrovsúdnehoexekútoraobsiahnutýchvupovedomení
o začatí exekúcie pre ich neopodstatnenú výšku (z dôvodu námietky o zániku vymáhaného nároku).

Vyšší súdny úradník konštatoval nedôvodnosť návrhu na zastavenie exekúcie povinného aj v časti
námietky povinného proti výške a dôvodnosti trov exekúcie oprávneného a súdneho exekútora. Povinný
vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nijakým spôsobom nepreukázal zánik vymáhaného nároku v
čase pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, a preto oprávnenému vznikol nárok na náhradu trov
spojených s podaním tohto nároku, a to v podobe súdneho poplatku za podaný návrh, ako aj nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne

ďalšie dôvody, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a zároveň ani vyšší súdny úradník nevzhliadol
niektorý z dôvodov, pre ktoré by bolo možné exekúciu zastaviť, a preto návrh povinného na zastavenie
exekúcie ako nedôvodný zamietol.

4. Proti uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej v podstate uviedol, že podľa

jeho názoru tým, že exekučný súd rozhodol vo veci v neprospech povinného na základe vyjadrenia
oprávneného a ním predloženého listinného dôkazu, ktorý povinný nepozná, došlo vydaným uznesením
k porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech povinného. Ďalej, povinný opätovne poukázal na
postúpenie pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, pričom vyjadril nesúhlas s
právnym záverom súdu, že dochádza k zrušeniu postúpenia pohľadávok samotnou účinnosťou zmluvy

o zrušení postúpenia pohľadávok uzavretej medzi postupcom a postupníkom a následná informácia voči
dlžníkovi má len informačný charakter. Podľa súdnej judikatúry však takéto zrušenie už realizovaného
postúpenia nie je možné, nakoľko prvotné postúpenie už prv zaniklo splnením (napr. Právní praxe
v podnikání, 1997, č. 1, str. 31, R ČR 70/2007, NS ČR sp. zn. 29 Odo 1767/2006; k tomu viď aj
prednáška E. F. na tému postúpenia pohľadávok zo dňa 28. 11. 2019 na pôde Justičnej akadémie

SR). Pritom relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá
aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky (R 119/2003). Dohoda o zrušení už
realizovaného postúpenia pohľadávok nie je právne dovolená a ani nemá voči povinnému za následok
obnovenie právneho postavenia pôvodného veriteľa – oprávneného. Ak by aj hypoteticky bola dovolená
a vnímaná ako spätné postúpenie pohľadávky (čo nie je), informácia o postúpení pohľadávky (naviac

zo strany pôvodného veriteľa ako postupníka, a nie spoločnosti EURK Finance s.r.o. ako postupcu) nie
je právne relevantná, pretože sa zo strany postupníka (oprávneného) vyžaduje preukázanie zmluvy o
spätnom postúpení pohľadávky. Ak by aj bola relevantná (čo nie je), až samotným oznámením dlžníkovi
sa pôvodný veriteľ stáva opätovne veriteľom, čo dosadené do predmetnej právnej veci znamená, že
až 31.07.2024 by sa spätné postúpenie pohľadávky stalo účinným voči dlžníkovi (povinnému). To za

každých okolností znamená, že návrh na vykonanie exekúcie je podaný osobou a aj poverenie na
vykonanie exekúcie je vydané vo vzťahu k osobe, ktorá v tom čase nebola veriteľom povinného. A nie
je ním ani doteraz. Povinný žiadal, aby súd exekúciu zastavil a povinnému priznal právo na náhradu
trov konania.

5. Oprávnený vo vyjadrení k sťažnosti povinného uviedol, že povinný namieta, že exekučný súd
mal oboznámiť povinného s obsahom vyjadrenia oprávneného k podanému návrhu na zastavenie
exekúcie. Uvedená povinnosť však nevyplýva súdu a ani exekútorovi zo žiadneho konkrétneho
ustanovenia Exekučného poriadku, keď Exekučný poriadok je vo vzťahu k zákonu č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), v postavení lex specialis

k lex generalis. Exekučný súd ani súdny exekútor preto neporušili žiadnu spoju zákonnú povinnosť.
Spornou skutočnosťou zostáva, a zároveň oprávnený popiera, že by boli splnené všetky záväzky
zo Zmluvy o postúpení pohľadávky (uvedené bola aj dôvodom pre ktorý prišlo k zrušeniu zmluvy).
Najmä neprišlo k splneniu povinnosti podľa čl. 4, bod 4.1 Zmluvy o postúpení pohľadávky, a to
neprišlo k odovzdaniu všetkých dokumentov (dokladov, resp. spisov) týkajúcich sa pohľadávok. Nakoľko

neprišlo k naplneniu Zmluvy o postúpení pohľadávky v celom rozsahu, t. j. čo do všetkých záväzkov,
ktoré boli medzi účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnuté, nemožno hovoriť o splnení, a preto bolo
a je možné uzavrieť Dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky. Oprávnený poprel, že v
danom prípade sa jedná o spätné postúpenie pohľadávok. Pokiaľ by sa exekučný súd nestotožnils vyššie uvedenou právnou argumentáciou oprávnený poukázal na skutočnosť, že to bol samotný
povinný, ktorý v konaní vedenom Mestským súdom Bratislava III, sp. zn. 73Cb/3/2024 o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, namietal neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa

06.11.2023, a to s poukazom na aktuálnu súdnu judikatúru najvyššieho súdu, ktorá dovodila neplatnosť
postúpenia pohľadávok postúpených osobou viazanou profesijnou mlčanlivosťou na osobu mimo
profesijnej mlčanlivosti. Práve i predmetná právna spornosť a pochybnosť bola dôvodom uzavretia
Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom. Zo Zmluvy o
postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, ako postúpené pohľadávky vznikli, a že všetky tieto

pohľadávky súviseli a vyplynuli z činnosti oprávneného v exekučnom konaní. Pokiaľ by mal preto
súd za sporné, či Dohoda o zrušení pohľadávok je platná, oprávnený poukázal na to, že účinky
samotnejZmluvyopostúpenípohľadávkynikdynenastali,nakoľkotátobolaodpočiatkuakoprávnyúkon
absolútne neplatná pre rozpor so zákonom (aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/73/2009 zo dňa 25.11.2010). Neoznámenie Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky
povinnému nemá vplyv na platnosť a účinnosť tohto právneho úkonu ako takého. Oznámenie o Dohode

o zrušení postúpenia pohľadávky zakladá len ochranu pre samotného dlžníka z dôvodu, že ak nepríde
k splneniu notifikačnej povinnosti môže plniť aj pôvodnému veriteľovi a zbaví sa tým svojho dlhu. Za
žiadnych okolností nemožno prijať záver o tom, že až oznámením o postúpení pohľadávky vzniká
aktívna vecná legitimácia vo vzťahu k povinnému v exekučnom konaní. Aktívna vecná legitimácia
súvisí s otázkou danosti hmotnoprávneho nároku, ktorého existencia na strane oprávneného bola ku

dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie jednoznačne preukázaná. Oprávnený je preto aktívne
legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie a neexistujú žiadne dôvody pre zastavenie
exekúcie.

6. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

7. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,

prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré
treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

9. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na
povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

10. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

11. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

12. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

13. Podľa § 36 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule
označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v exekučnom titule označený ako
oprávnený, možno navrhnúť vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností musí byť doložený verejnou
listinou alebo inou listinou, z ktorej takáto skutočnosť vyplýva; to neplatí, ak táto skutočnosť vyplýva zo

zákona alebo z obchodného registra. Súd na zmenu osoby oprávnenej alebo povinnej z exekučného
titulu prihliadne tak, že vydá poverenie na vykonanie exekúcie.

14. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

15. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.16. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

17. S poukazom na vyššie uvedené a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal
sťažnosťou napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie treba
považovať za vecne správne a sťažnosť povinného proti nemu tak logicky za nedôvodnú. Sudca po
opätovnom preskúmaní listín tvoriacich obsah súdneho spisu dospel k názoru, že rovnako ako vyšší
súdny úradník nezistil dôvody pre zastavenie exekúcie a predmetná exekúcie sa začala a naďalej je
vedená dôvodne, keď aktívna vecná legitimácia v predmetnej exekúcii patrí oprávnenému. Napriek
zneniu § 202 ods. 2 Exekučného poriadku s ohľadom a reagujúc na argumentáciu povinného v sťažnosti

sudca dodáva:

18. K námietke povinného o tom, že nedoručením vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie
exekúcie došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, sudca uvádza, že Exekučný poriadok
nepredpokladá doručenie vyjadrenia oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie povinnému.

Aj v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie IV. ÚS 20/2019 zo 17.01.2019) je
zásada kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní v exekučnom konaní ako nesporovom konaní
značne oslabená. Exekučné konanie je osobitným druhom občianskeho súdneho konania, v ktorom
všeobecný súd už nerozhoduje o sporných nárokoch účastníkov, ale v rámci svojich rozhodovacích
právomocí len posudzuje splnenie podmienok pre nútený výkon exekučného titulu. Exekučný súd

nemal Exekučným poriadkom ani subsidiárne Civilným sporovým poriadkom stanovenú povinnosť, ani
možnosť zasielať vyjadrenie oprávneného k návrhu na zastavenie exekúcie na vyjadrenie povinnému,
nakoľko zákonodarca po novele č. 2/2017 Z. z. obmedzil možnosť právnych debát. Vyšší súdny úradník
tak postupoval v súlade so zákonom, keď po predložení návrhu na zastavenie exekúcie na rozhodnutie
spolu s vyjadrením oprávneného k tomuto návrhu, o podanom návrhu povinného na zastavenie exekúcie

rozhodol bez toho, aby povinnému predtým zaslal vyjadrenie oprávneného (§ 61k ods. 5 Exekučného
poriadku). Súd vzhľadom na uvedené preto nezistil v postupe súdu a súdneho exekútora žiadne
procesnépochybenie,ktorébymohloviesťkporušeniuprávapovinnéhonaspravodlivýproces.Súčasne
súd dodáva, že povinný má možnosť prostredníctvom prístupového kódu kedykoľvek nahliadnuť do
súdneho spisu, ktorý je vedený v elektronickej podobe a kedykoľvek sa oboznámiť s jeho obsahom.

19. K námietke povinného týkajúcej sa nedostatku aktívnej vecnej legitimácie oprávneného sudca
uvádza, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia peňažnej
pohľadávky, ktorá predstavuje trovy exekúcie vedenej oprávneným ako súdnym exekútorom. Keďže
oprávnený uplatnil návrhom na vykonanie exekúcie k vymoženiu peňažný nárok ako nositeľ práva

vyplývajúceho z exekučného titulu v tom zmysle, že práve oprávnenému bola exekučným titulom
priznaná náhrada trov exekúcie, ktorú exekúciu ako poverený súdny exekútor vykonával, v čase
vydania poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd nemal pochybnosti o aktívnej vecnej legitimácii
oprávneného. V rámci návrhu na zastavenie exekúcie povinný vniesol námietku nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie oprávneného, a to s poukazom na oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa

31.10.2023 a zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023, ktorých existencia nebola medzi
účastníkmi exekučného konania sporná. Sporným bolo medzi účastníkmi posúdeniu právnych účinkov
Dohody o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, ku ktorej došlo dňa 20.06.2024 s tým, že zrušenie
zmluvy bolo povinnému oznámené (postupcom i postupníkom) Listom zo dňa 29.07.2024.

20. Aktívna vecná legitimácia je pojmom procesného práva a vo všeobecnosti znamená možnosť
domáhať sa ochrany práva na súde. Aktívna vecná legitimácia na podanie (procesného) návrhu na súde
vychádza z práva hmotného, kedy len subjekt, ktorý je v skutočnosti držiteľom hmotného práva, môže
byť v konaní pred súdom úspešný. Nedostatok práva v zmysle hmotnoprávnych ustanovení právneho
poriadku vyústi do zamietnutia, resp. nevyhovenia procesnému návrhu dotknutej osoby. Takejto osobe

totiž právo nesvedčí.

21. Nositeľom aktívnej vecnej legitimácie na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je primárne osoba
oprávnená z exekučného titulu (teda osoba, ktorej z exekučného titulu vyplýva právo na plnenie vočipovinnej osobe). Proti inému než tomu, kto je v exekučnom titule označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešlo právo z exekučného titulu. Jedným z inštitútov,
na základe ktorých dochádza k hmotnoprávnej zmene v osobe veriteľa – oprávneného, je inštitút

postúpenia pohľadávky, ktorý sa realizuje prostredníctvom zmluvy o postúpení pohľadávky. Zmluva
o postúpení pohľadávok je dvojstranným právnym úkonom, na základe ktorého dochádza k vzniku,
zmene a zániku práv a povinností medzi jeho účastníkmi (je záväzný inter partes). Aby sa zmluva
o postúpení pohľadávok prejavila aj v procesnej rovine, musí byť platná a účinná. Treba zdôrazniť,
že otázkou aktívnej (ako aj pasívnej) vecnej (exekučnej) legitimácie sa exekučný súd zaoberá „ex

offo“ v každom štádiu konania. Aktívna vecná legitimácia sa vzhľadom na zmeny v hmotnoprávnom
oprávnení medzi subjektami môže počas konania meniť, a to aj viackrát. Rozhodujúci je a bude
stav ku dňu rozhodovania súdu. Aktívna vecná legitimácia a tomu zodpovedajúci korelát v podobe
oprávnenia nakladať s hmotným právom, je základným predpokladom úspešnosti strany v konaní.
Ide o akúsi (aj keď nie procesnú) podmienku konania, ktorej nedostatok možno v priebehu konania
konvalidovať preukázaním toho, že subjekt súdneho konania má, mal, prípadne dodatočne nadobudol

právo, ktorého ochrany sa domáha. V podmienkach exekučného konania treba ešte zdôrazniť, že
exekučný súd nemá právomoc určiť platnosť, resp. neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, ale len
posudzuje či tento právny úkon mohol alebo nemohol vyvolať zamýšľané dôsledky v rovine príslušných
ustanovení hmotného práva prejavujúcich sa v exekučnej vecnej legitimácii subjektov. Tiež to znamená,
že dotknutým subjektom nič nebráni v tom, aby sa určovacou žalobou na príslušnom súde podľa

CSP domáhali vyslovenia platnosti/neplatnosti zmluvy a v prípade, ak by bolo určené, že zmluva
o postúpení pohľadávok je platná/neplatná, vznikne na strane postupníka/postupcu (podľa výsledku
sporu) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Takéto rozhodnutie by potom pre exekučný súd vo
vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii nevyhnutnom rozsahu predstavovalo vec právoplatne rozhodnutú a
vecná legitimácia by tak bola v ďalšom priebehu exekučného konania nespochybniteľná. Tiež možno

ešte doplniť, že dlžník v zásade nemôže namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže
nie je účastníkom tejto zmluvy a aj v prípade, že zmluva by bola neplatná, „Relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na
vymáhanie pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne

dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by
postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky postupník.“ (R 119/2003)

22. Na základe vyššie uvedeného potom sudca uvádza, že k postúpeniu pohľadávky môže dôjsť len
na podklade platnej zmluvy. Po oboznámení sa so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 06.11.2023

však sudca konštatuje, že sporná zmluva by tento atribút nespĺňala. Postúpenie pohľadávok súdneho
exekútora, ktoré vznikli v súvislosti s vykonávaním funkcie súdneho exekútora podľa Exekučného
poriadku na subjekt, na ktorý sa nevzťahuje povinnosť mlčanlivosti súdneho exekútora, za stavu, že
súdny exekútor nebol povinnosti mlčanlivosti zbavený (uvedené nebolo preukázané), totiž odporuje
zákonu. Spornú zmluvu o postúpení pohľadávok tak treba označiť za absolútne neplatnú podľa § 39

Občianskeho zákonníka a s poukazom na § 30 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 525 ods. 2
Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd povinný prihliadnuť
ex offo. Pri uvedenom závere možno vychádzať z analogického použitia ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít vyjadrenej v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/78/2021 zo dňa 22.02.2023, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a

rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2023, pod číslom R 54/2023. Vzhľadom na absolútnu
neplatnosť tvrdeného postúpenia vymáhanej pohľadávky je potom bez právneho významu následné
posudzovanie s tým súvisiacich úkonov (oznámení o postúpení pohľadávky, oznámení o zrušení zmluvy
o postúpení pohľadávok a podobne).

23. Sudca napriek uvedenému pre úplnosť dodáva, že v čase vystavenia predmetného oznámenia
o postúpení pohľadávok dňa 31.10.2023 postupník (spoločnosť EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150)
ešte neexistoval, keďže do obchodného registra bol zapísaný až dňom 04.11.2023. Pritom samotné
oznámenie postúpenia pohľadávky veriteľom ešte neznamená bez ďalšieho aj skutočnú zmenu v osobe
oprávnenej z exekučného titulu. Táto oznamovacia povinnosť má chrániť dobrú vieru dlžníka v tom, že

do oznámenia o postúpení pohľadávky môže plniť pôvodnému veriteľovi. Toto je však podstatné len
vo vzťahu k plneniu dlhu, t.j. vo vzťahu k otázke, komu má dlžník plniť svoj dlh s právnymi účinkami
zániku tohto dlhu. Iné právne následky spojené s porušením oznamovacej povinnosti vo vzťahu k
dlžníkovi z právnej úpravy nevyplývajú. Následná obrana povinného poukazujúca na oznámenie opostúpení pohľadávky by tak mala význam len v prípade, ak by povinný tvrdil a preukázal, že vymáhanú
pohľadávku uhradil už novému veriteľovi, teda spoločnosti EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150.
V takomto prípade by sa exekučný súd zaoberal tým či a kedy bolo povinnému oznámené postúpenie

pohľadávky a komu bol povinný plniť povinnosť z exekučného titulu. Povinný sa však v podanom návrhu
na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti touto skutočnosťou (úhradou pohľadávky inému
subjektu ako oprávnenému) nebránil.

24. Čo sa týka argumentácie povinného o nemožnosti zrušenia splnenej zmluvy (zmluvy o postúpení

pohľadávok) s touto by bolo možné súhlasiť, avšak len vtedy, ak by bolo v konaní jednoznačne
preukázané, že došlo k zániku záväzkového vzťahu vzniknutého z postúpenia pohľadávky, ktorý však
nastáva výlučne za splnenia všetkých vzájomných povinností (najmä v rozsahu uhradenia odplaty
na jednej strane a odovzdania dokladov súvisiacich s postúpením na druhej strane (povinnosť o.i.
uložená § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka)). Uvedené však v konaní preukázané nebolo, naopak
tento záver spochybňuje práve oznámenie o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, na ktorom

sa dohodli zmluvné strany, pričom dohodu o zrušení záväzku možno uzavrieť s poukazom na §
572 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené tak odkaz povinného na súdnu
judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky nie je priliehavý. Za stavu, keď teda postupník sa z pozície
oprávneného nedomáha vstupu do exekučného konania a s dôrazom na skutočnosť, že oprávnenie
zmluvne modifikovať, doplniť alebo zrušiť existujúci (ešte stále nezaniknutý) záväzkovo-právny vzťah

vyplýva z komplexnosti zmluvných vzťahov, ako aj autonómie vôle subjektov práva, sudca konštatuje,
že na základe zisteného skutkového stavu (z dokumentov tvoriacich obsah súdneho spisu) nemá
pochybnostioaktívnejvecnejlegitimáciioprávnenéhonavymáhaniepohľadávkyvzmyslepredloženého
exekučného titulu. Nemožnosť zrušiť záväzkovo-právny vzťah dohodou po jeho zániku splnením (ako
jedným zo spôsobov zániku záväzkov zaradených do šiesteho oddielu Občianskeho zákonníka) je

logický, zmysel však dáva až po skutočnom zániku splnením všetkých povinností.

25.Čosatýkaoznámeniazrušeniazmluvyopostúpenípohľadávok,zákonnepredpisujeformuaniobsah
takéhoto oznámenia, pričom s poukazom na vyššie uvedené aj napriek tvrdeniu povinného sa v danom
prípade nejednalo o spätné postúpenie pohľadávok. Za relevantné oznámenie tak z pohľadu povinného

možno považovať i upovedomenie povinného o začatí exekúcie, z ktorého možno jednoznačne
identifikovať subjekt oprávnený z exekúcie. Zároveň platí (tak ako už bolo uvedené), že obrana
povinného by mala význam len v prípade, ak by povinný tvrdil, že vymáhanú pohľadávku medzičasom
uhradil už novému veriteľovi, teda spoločnosti EURK Finance, s.r.o., IČO: 55 825 150. Povinný sa však
v podanom návrhu na zastavenie exekúcie a ani v podanej sťažnosti touto skutočnosťou (úhradou

pohľadávky inému subjektu ako oprávnenému) nebránil.

26.Záveromsudcavzhľadomnanespokojnosťanesúhlaspovinnéhosnapadnutýmuznesenímdodáva,
že obsahom základného práva na súdnu ochranu (a práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo
na rozhodnutie v súlade s právnym názorom sťažovateľa, resp. právo na úspech v konaní.

27. Judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej
republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odpovedalo na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového

rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. Súd preto nepovažoval za potrebné zaoberať
sa ostatnými tvrdeniami povinného a oprávneného, ktoré nie sú právne relevantné a nemajú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie súdu o sťažnosti povinného (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16.03.2005).

28. Vzhľadom na uvedené sudca považoval práve oprávneného za aktívne vecne legitimovaného na
vymáhanie pohľadávky z predloženého exekučného titulu, keď zo strany povinného nebol jednoznačne
preukázaný prevod práv z exekučného titulu na tretiu osobu. Vzhľadom na uvedené potom sudca
sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 46Ek/1662/2024 zo dňa
09.10.2024 podľa § 250 ods. 1 Exekučného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Keďže povinný inicioval

návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a
nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

29. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.30. Oprávnený si v súvislosti s podaním vyjadrenia k sťažnosti povinného neuplatnil nárok na náhradu
trov exekučného konania. Povinný si nárok na náhradu trov konania v sťažnosti uplatnil. O trovách

konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa § 262 ods. 2 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP za použitia čl. 4 ods. 2 CSP tak, že v konaní o povinným podanej sťažnosti
neúspešný povinný nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§

202 ods. 4 Exekučného poriadku).