Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121203087
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5121203087.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej

(sudkyne spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore
žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/X, XXX XX C., právne zastúpená: Advokátska
kancelária JUDr. Gelatka, s.r.o., Námestie SNP 17, 015 01 Rajec, IČO: 46 633 154, proti žalovaným:
1/ B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. X, právne zastúpený: Samec & partners, s.r.o., Národná
15, 010 01 Žilina, IČO: 54 518 563, 2/ G. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX F. X, korešpondenčná
adresa: H. XXX, XXX XX C., ČR, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 25C/24/2021-379 zo dňa 29. novembra 2023, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa m á voči žalovanému v rade 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

Žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej 2/ n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že nehnuteľnosti pozemok CKN parcela 8 –
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 312 m2 a stavba – rodinný dom súp. č. X, ktorý je postavený na

parcele č. 8, zapísané na liste vlastníctva č. XX pre kat. územie F., Obec F., okres I., patria v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1 prevedeného kúpnou zmluvou č. V – 4515/2019, 44/2019, do dedičstva po
poručiteľke A. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom F. X, XXX XX. Žalobkyni
okresný súd priznal voči žalovaným v rade 1/, 2/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
spoločne a nerozdielne.

1. Ako dôvod pre podanie žaloby žalobkyňa uviedla, že Kúpnou zmluvou registrovanou Okresným

úradom v Žiline, katastrálnym odborom pod č. V – 4515/2019 bol prevedený podiel 1 - ce v nehnuteľnosti
CKN parcela č. 8 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 312 m2 a stavba – rodinný dom súp. č. X,
ktorý je postavený na parcele č. 8, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XX, kat. úz. F., Obec F., okres
I., do vlastníctva žalovaného v rade 1/ na základe neplatného právneho úkonu, pretože podľa tvrdenia
žalobkyne uvedená Kúpna zmluva bola uzatvorená prevádzajúcou matkou A. D., zomr. XX.XX.XXXX
v čase, keď prevádzajúca matka bola nespôsobilá na právne úkony.

1. Súd prvej inštancie spor právne posúdil v intenciách § 34, § 38 ods. 1, 2, § 588 Občianskeho
zákonníka.1. Okresný súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že kúpnou zmluvou o prevode vlastníctva
nehnuteľnosti, uzatvorenej podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 22.05.2019, predávajúca
A. D. previedla na kupujúceho B. D. podiel 1 vo vyššie uvedených nehnuteľnostiach za kúpnu cenu

1.000,- Eur. Z predložených listinných dôkazov doložených Okresným úradom v Žiline okresný súd
zistil, že Kúpna zmluva bola odvkladovaná rozhodnutím Okresného úradu Žilina, katastrálnym odborom
dňa 04.07.2019, pod č. V – 4515/2019. Dedičské konanie po A. D., C. J., zomr. XX.XX.XXXX je
vedené na Okresnom súde Žilina pod č.k. 21D/166/2020, v rámci ktorého dedičského konania bol
prejednaný majetok po nebohej A. D. uznesením Okresného súdu Žilina pod č.k. 21D/166/2020-286/

zo dňa 25.1.2022, A. D., C. J., nar. XX.XX.XXXX zomrela XX.XX.XXXX, cca 7 mesiacov po prevode
vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Z dedičského spisu č.k. 21D/166/2020 po
nebohej A. D. okresný súd zistil, že dedičmi zo zákona sú žalobkyňa A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX,
žalovaný v rade 1/ - B. D., C. D., nar. XX.XX.X XXX, F. X a žalovaná v rade 2/ - G. G., nar. XX.XX.XXXX,
F. X, korešpondenčná adresa: H. XXX, C., ČR, čím je okruh aktívne a pasívne legitimovaných osôb –
dedičov úplný (stranami sporu sú všetky sporom dotknuté osoby).

1. Za predmet posúdenia považoval okresný súd, s ohľadom na zdôvodnenie žaloby žalobcom, platnosť
či neplatnosť právneho úkonu – kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2019, s ohľadom na skutočnosť, či osoba
nebohej predávajúcej A. D. bola spôsobilá (vzhľadom na jej zdravotný stav ) previesť kúpnou zmluvou
zo dňa 22.5.2019 podiel 1-ce, v predmetných nehnuteľnostiach na kupujúceho a žalovaného v jednej

osobe.

1. K osobe nebohej A. D. sa vyjadrovali svedkovia A. K., G. G., A. L., G. M. a N. O., z obsahu ktorých
svedeckých výpovedí okresný súd nedokázal riadne zistiť spôsobilosť, či nespôsobilosť nebohej A. D.
uzatvoriť platne právny úkon (nedokázali odborne posúdiť zdravotný stav nebohej a jej spôsobilosť,

či nespôsobilosť uzatvoriť právny úkon), sami svedkovia uvádzali, že nie sú odborne spôsobilí na
posúdenie duševného stavu nebohej. Do spisu bol tiež doložený Znalecký posudok G. P. F. zo dňa
9.7.2017, ktorého úlohou znalca bolo posúdiť schopnosť nebohej reprodukovať prežitý dej v jednotlivých
ňou podaných výpovediach, bez nadsadzovania alebo skreslovania prežitých skutočností. Uvedený
znalecký posudok bol podaný dňa 9.7.2017 (cca dva roky pred uzatvorenou kúpnou zmluvou, ktorá

je predmetom sporu) a týkal sa posúdenia obsahu pravdivosti svedeckej výpovede nebohej A. D.
v trestnom konaní (k prežitému deju, ktorý je predmetom trestného konania). Už dôvody vedúce
k podaniu Znaleckého posudku vo veci vyšetrenia duševného stavu A. D. – ako osoby poškodeného
k 9.7.2017 považoval súd prvej inštancie za naznačujúce, že u osoby poškodenej a nebohej A. D. už
v roku 2017 mali orgány činné v trestnom konaní dôvodnú pochybnosť o rozumovej schopnosti nebohej.

Z uvedeného dôvodu bol na uvedený účel vypracovaný znalecký posudok na posúdenie duševného
stavu nebohej. Z vykonaného znaleckého dokazovania prostredníctvom Znaleckého posudku znalkyne
G. N. K. zo dňa 31.5.2023, účelom ktorého bolo posúdiť (vzhľadom na psychické ochorenie nebohej),
spôsobilosť nebohej uzatvoriť kúpnu zmluvu zo dňa 22.5.2019, považoval súd prvej inštancie za
jednoznačne preukázané, že nebohá D. ku dňu 22.05.2019 trpela trvale takou duševnou poruchou,

ktorá ju obmedzovala, resp. pozbavovala spôsobilosti na právne úkony. S poukazom na obsah
vypracovaného Znaleckého posudku pre účely trestného konania G. P. F. zo dňa 9.7.2017, obsah
Znaleckého posudku G. N. K. č. 17/2023 zo dňa 31.5.2023 súd prvej inštancie dospel k záveru, že
v prípade uzatvorenia Kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2019, nebohá A. D., C. J. trpela takou duševnou
chorobou, ktorá nebohej bránila platne uzatvoriť Kúpnu zmluvu dňa 22.5.2019, pretože nebohá

nedokázala z dôvodu duševnej poruchy posúdiť následky právneho úkonu, ktorý je predmetom sporu.

1. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie určil, že predmetné nehnuteľnosti patria v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu 1 prevedeného neplatne kúpnou zmluvou č. V – 4515/2019, 44/2019, do
dedičstva po poručiteľke A. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX.

1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v lehote žalovaný 1/ odvolanie z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. d), f) g) a h) CSP. Žalovaný poukázal na nedostatky Znaleckého posudku G. N. K.
č. 17/2023 zo dňa 6.7.2023 v časti IV. „Znalecká doložka“, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti
znaleckého posudku, konkrétne podľa ust. § 17 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov („znalecká doložka, ktorá je neoddeliteľnou
súčasťou znaleckého posudku, obsahuje identifikačné údaje znalca, označenie odboru a odvetvia, v
ktorých je znalec oprávnený podávať znalecké posudky, poradové číslo úkonu znaleckej činnosti, pod
ktorým je znalecký posudok zapísaný v denníku a vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkovvedome nepravdivého znaleckého posudku.“ Znalecká doložka neobsahuje vyhlásenie znalca o tom,
že si je vedomý následkov nepravdivého znaleckého posudku. V závere posudku znalec len prehlasuje,
že znalecký posudok vypracoval po predchádzajúcom poučení podľa §-u 106 Tr. Poriadku a §-u

175 Trestného zákona, ktoré ustanovenia však nemajú nič spoločné so znaleckou činnosťou (§ 106
Tr. poriadku upravuje podmienky domovej prehliadky, prehliadky iných priestorov alebo pozemkov,
osobnú prehliadka, prehliadka tela a iné podobné úkony alebo vstup do obydlia a § 175 Trestného
zákona upravuje skutkovú podstatu trestného činu podávania alkoholických nápojov mládeži). Znalecký
posudok č. 17/2023 teda neobsahuje zákonnú náležitosť znaleckého posudku – znaleckú doložku

so všetkými podstatnými náležitosťami, ktoré zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a
prekladateľoch uvádza ako obligatórne (vyhlásenie znalca o tom, že si je vedomý následkov vedome
nepravdivého znaleckého posudku ). Uvedený nedostatok nebol zákonným spôsobom odstránený.
Žalovaný 1/ mal za to, že okresný súd tento dôkaz pri prejednávaní veci nemal vôbec vykonať. Za
dôkaz,ktorýbolzískanýnezákonnýmspôsobom,sapovažujenielendôkaz,priktorombolanezákonnosť
spôsobená, ale aj každý dôkaz získaný na základe takéhoto dôkazu. Nezákonnosťou sú teda postihnuté

aj všetky ďalšie dôkazy, ktoré boli získané na základe nezákonného postupu. Ide o tzv. „teóriu plodov
z otráveného stromu" („fruits of poisonous tree doctrine"), ktorá vychádza z toho, že všetky dôkazy,
ktoré boli získané nezákonne, musia byť vylúčené. Taktiež nemožno použiť ani ďalšie dôkazy, ktoré
boli získané priamo alebo nepriamo, ako výsledok nezákonného postupu, nakoľko „plody z otráveného
stromu sú vždy otrávené". Pokiaľ bol v konkrétnom prípade znalecký posudok č. 17/2023 postihnutý

nezákonnosťou (t.j. ide o tzv. „otrávený strom"), je podľa názoru žalovaného 1/ rovnako postihnutý aj
ďalší dôkaz - výsluch znalca na pojednávaní, ktorý je tzv. „plodom otráveného stromu". Ďalej žalovaný
1/ namietal, že okresný súd nevykonal ním navrhované dokazovanie na pojednávaní dňa 29.11.2023
– vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania na zodpovedanie otázok, ktoré boli predmetom
nezákonného dôkazu – znaleckého posudku č. 17/2023. Vo vzťahu k námietke v intenciách ustanovenia

§ 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný 1/poukázal, že rozhodujúcim skutkovým zistením v tomto spore
je, či zosnulá A. D. (poručiteľka) v čase podpisu Kúpnej zmluvy dňa 22.5.2019 bola spôsobilá na
uzavretie tohto právneho úkonu. Na pojednávaní dňa 26.4.2023 boli vykonané výsluchy svedkov, pričom
ani jeden zo svedkov (dokonca ani svedkovia navrhnutí žalobkyňou), nemali žiadne pochybnosti o
príčetnosti A. D. v čase podpisu Kúpnej zmluvy zo dňa 22.5.2019. Na pojednávaní bol oboznámený

Znalecký posudok G. P. F. (znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a iné) zo dňa
9.7.2017, predmetom ktorého bolo posúdenie zdravotného (psychického) stavu nebohej A. D. v roku
2017 (posudok bol vypracovaný dva roky pred uzatvorením kúpnej zmluvy a týkal sa skutku žalovaného
v rade 1/ spáchaného voči nebohej, vo veci trestného stíhania voči osobe žalovaného v rade 1/). Z
obsahu citovaného znaleckého posudku podľa žalovaného 1/ je možné identifikovať, že A. D. v roku

2017 bola schopná vyjadriť svoj názor, aj si ho držala, nenechala sa ovplyvňovať v názore druhými,
bola schopná reprodukovať prežitý dej bez nadsadzovania alebo skresľovania a iné. Zdôraznil, že už
v čase vyhotovenia znaleckého posudku G. F. zo dňa 9.7.2017, trpela A. D. zdravotnými problémami,
ktorými trpela aj v čase uzavretia Kúpnej zmluvy v roku 2019. Navyše znalecký posudok G. F. bol
vyhotovený ešte za života A. D. a znalkyňa mohla vykonať s A. D. osobné pohovory a pozorovať

a vyhodnocovať bezprostredne jej zmyslové a rozumové schopnosti, na rozdiel od znalkyne G. K.,
ktorá vypracovala posudok len z dostupnej zdravotnej dokumentácie. Na pojednávaní bol oboznámený
Znalecký posudok G. P. F. (znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a iné) zo
dňa 9.7.2017, predmetom ktorého bolo posúdenie zdravotného (psychického) stavu nebohej A. D.
v roku 2017 (posudok bol vypracovaný dva roky pred uzatvorením kúpnej zmluvy a týkal sa skutku

žalovaného v rade 1/ spáchaného voči nebohej, vo veci trestného stíhania voči osobe žalovaného v
rade 1/). Žalovaný sa nestotožnil ani so závermi tohto posudku, ktorý je nepreskúmateľný, obsahuje len
tvrdenia znalkyne bez opory o relevantné odborné poznatky a vychádza len zo zdravotnej dokumentácie
A. D. (z rovnakej zdravotnej dokumentácie vychádzal pritom i znalecký posudok G. F. zo dňa 9.7.2017),
pričom znalkyňa záverom dospela k diametrálne odlišným záverom. Samotnú odbornú relevantnosť

znaleckého posudku č. 17/2023 spochybňuje už len jeho rozsah – neúplných 14 strán. Znalkyňa G.
K. na pojednávaní obhajovala svoje závery ktoré sú v rozpore s výpoveďami svedkov a so závermi
posudku G. F., takto: „Otázku posúdenia obsahu kúpnej zmluvy, prečítať si, prijať určitý záväzný záver
alebo z toho vyplývajúci je otázka zložitá, ktorá je ďaleko zložitejšia ako posúdenie toho, kto ju bije a či
ju bije. Pokiaľ sa znalec v roku 2017 vyjadroval k otázke posúdenia schopnosti nebohej kto ju bije, kto

ju týra a s akým dôsledkom to je otázka jednoduchá, ktorú otázku vyriešil znalec v roku 2017. Otázka
posúdenia obsahu kúpnej zmluvy, následkov z toho vyplývajúcej je otázka zložitá, ktorú riešila ona v
tomto znaleckom posudku, ktorá otázka v pôvodnom konaní z roku 2017, v znaleckom posudku riešená
nebola.“ Znalkyňa bližšie neuvádza, čo je podľa odbornej literatúry otázka jednoduchá a čo otázkazložitá, prečo osoba, ktorá si uvedomuje, že je týraná, nie je spôsobilá uzavrieť kúpnu zmluvu a naopak.
Uvádza, že u nebohej sa jednalo o stredný stav demencie, ktorý má za následok neschopnosť rozpoznať
následky svojho právneho úkonu. Tvrdenia znalkyne sú v rozpore s vykonaným dokazovaním – najmä

výsluchom svedkov, ktorí mieru odkázanosti A. D. zodpovedajúcu stredne ťažkej demencii nepotvrdili.
Podľa názoru žalovaného 1/, samotné objasnenie toho, či rozpoznávacie a ovládacie schopnosti A.
D. boli podstatne znížené v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy dňa 22.5.2019, teda či nebola spôsobilá
správne vnímať, zapamätať si, správne reagovať na udalosti a riešiť situácie , môže priniesť len ďalšie
znalecké dokazovanie. Z uvedených dôvodov má žalobca za to, že skutkový stav neobstojí, pretože

samotné znalecké dokazovanie namiesto toho, aby presvedčivo preukázalo alebo vylúčilo príčetnosť A.
D. v čase podpisu kúpnej zmluvy, prinieslo len ďalšie nejasnosti. Žalovaný 1/ žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

1. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Ďalej
argumentovala, že pokiaľ žalovaný 1/ namieta, že svedkovia (spovedajúci kňaz, ošetrovateľka, starosta

obce) uvádzali, že p. D. s nimi komunikovala z ich pohľadu „normálne“, tak títo svedkovia s ňou trávili len
veľmi krátky čas (nanajvýš niekoľko minút) a len veľmi sporadicky, pričom s ňou nikdy neviedli žiadne
hlboké intelektuálne rozhovory, ale len bežnú konverzáciu (pozdrav, opýtali sa, ako sa má a podobne).
Svedkovia teda nemali reálnu možnosť zistiť, a čo je ešte dôležitejšie – nemali ani primerané vzdelanie,
aby dokázali posúdiť jej duševný stav. Za účelom vyšetrenia duševného stavu je potrebné vykonať

špecializované lekárske testy, ktoré žiadny zo svedkov s p. D. nikdy nerobil, preto sú ich výpovede
pre rozhodnutie súdu irelevantné. Žalovaný 1/ opakovane namietal, že znalkyňa v znaleckej doložke
neuviedla vyhlásenie, že si je vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku. Sudca znalkyňu k
tomuto osobitne dotazoval a pýtal sa, či si je vedomá následkov nepravdivého znaleckého posudku, na
čo uviedla, že áno. Tým bola podľa názoru žalobkyne chyba odstránená. Ďalej žalobkyňa poukázala,

že nakoľko znalkyňa je vyššieho veku a znaleckú činnosť vykonáva už od 21.12.1998, zrejme omylom
pri vypracovávaní posudku skopírovala z iného súboru nesprávnu znaleckú doložku, a to takú, ktorá
odkazovala ešte na zákon č. 140/1961 Zb. (Trestný zákon), ktorého § 175 Krivá výpoveď uvádzal: (1)
Kto ako svedok, znalec alebo tlmočník pred súdom, prokurátorom, alebo pred vyšetrovateľom alebo
vyhľadávacím orgánom, pokiaľ konajú vyšetrovanie alebo vyhľadávanie podľa Trestného poriadku alebo

pred štátnym notárom, pokiaľ vykonáva rozhodovaciu činnosť, a) uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá
má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo b) takú okolnosť zamlčí, potresce sa odňatím slobody
až na tri roky alebo nápravným opatrením. Taktiež § 106 Tr. poriadku, na ktorý znalkyňa odkázala, sa
týka zákona č. 141/1961 Zb., ktorý paragraf ustanovoval: Znalec musí byť v predvolaní upozornený
na následky neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť skutočnosti, pre ktoré by

bol vylúčený alebo ktoré mu inak bránia byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený o
význameznaleckéhoposudkuzhľadiskavšeobecnéhozáujmuaotrestnýchnásledkochkrivejvýpovede
a vedome nepravdivého znaleckého posudku. Primerane sa postupuje aj v prípadoch, ak posudok
obstarala niektorá zo strán podľa § 89 ods. 3. Podľa žalobkyne je teda zrejmé, že znalkyňa si bola
vedomá trestnoprávnych následkov pre prípad vypracovania nepravdivého posudku. Skutočnosť, že v

posudku odkázala na už neplatnú právnu úpravu „starého“ Trestného zákona a poriadku, je obyčajnou
ľudskou chybou. Znalkyňa počas svojho výsluchu detailne zodpovedala všetky položené otázky a
vyvrátila domnienky a tvrdenia žalovaného 1/. Ako znalkyňa uviedla, na posúdenie, že sa k p. D. niekto
správal zle, ubližoval jej, nebola potrebná taká miera rozumovej a duševnej aktivity, ako tomu bolo pri
chápaní zmyslu právneho úkonu kúpnej zmluvy a uvedomovaní si jeho právnych následkov.

1. Žalovaný 1/ v odvolacej replike uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na argumentácii, ktorú uvádzal
v podanom odvolaní. Nad rámec uvedeného k argumentácii žalobkyne v bode 3. jej vyjadrenia zo dňa
19.2.2024žalovaný1/uviedol,žesajednálenonepodloženúúvahužalobkyne,nakoľkozákonnáúprava
Trestného zákona č. 140/1961 Zb. bola zrušená predpisom 300/2005 Z.z. platného od 1.1.2006 čo je už

viac ako 18 rokov. Samotná znalkyňa uvedený nedostatok neodstránila ani sa bližšie k nemu nevyjadrila.
Zároveň uvedený nedostatok znaleckého posudku namietal žalovaný 1/ už vo svojom vyjadrení k
znaleckému posudku zo dňa 6.7.2023, napriek tomu doteraz nedošlo k akejkoľvek oprave prípadne
doplneniu tohto závažného nedostatku znaleckého posudku a to ani na súdnom pojednávaní, kde bola
znalkyňa vypočutá.

1. Žalobkyňa v súdom stanovenej lehote odvolaciu dupliku k odvolacej replike žalovaného 1/ nepodala.

1. Žalovaná 2/ zostala v odvolacom konaní pasívna.1.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34ods.1CSP)pozistení,žeodvolaniepodalsubjektívnelegitimovaný
účastník konania (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal rozhodnutie

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
rozsudok súdu prvej inštancie pri aplikácii § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

1. Z dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
v dostatočnom rozsahu, potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a precízne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach naň poukazuje. Žalovaný v odvolacom konaní
nevzniesol žiadne nové relevantné námietky, s ktorými by sa už nebol vysporiadal súd prvej inštancie pri
rozhodovaní vo veci samej a opätovné zdôvodnenie ich neopodstatnenosti pre rozhodnutie v tejto veci
aj odvolacím súdom by bolo len opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým

stranám súdom prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

1. Nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie odvolací súd vo vzťahu k odvolacej námietke
žalovaného 1/ spočívajúcej v nedostatku v časti „znalecká doložka“ poukazuje na odstránenie
uvedeného nedostatku znalkyňou na pojednávaní dňa 29.11.2023 ústnym vyhlásením znalkyne, ktorá

na dotaz súdu, či si je vedomá svojich znaleckých povinností a následkov vyplývajúcich z jej znaleckej
činnosti, odpovedala áno. Vo vzťahu k poukazu žalovaného 1/ na chybné označenie číselného
označenia paragrafových znení jednotlivých zákonných ustanovení v znaleckej doložke odvolací súd
konštatuje,žeideobežnúľudskúchybu,avšakzosamotnéhoobsahuznalkyňounesprávneuvádzaných
zákonných ustanovení vyplýva, že si bola vedomá trestnoprávnych následkov pre prípad vypracovania

nepravdivého znaleckého posudku, išlo tak len o formálnu chybu, ktorá nemôže nič zmeniť na vecnej
správnosti podaného posudku. Vo vzťahu k uvedenej námietke sa odvolací súd plne stotožňuje
s argumentáciou žalobkyne, že znalkyňa počas svojho výsluchu detailne zodpovedala všetky položené
otázky a vyvrátila domnienky a tvrdenia žalovaného 1/, že duševný stav p. D. bol v poriadku, pričom
vychádzala z objektívnych nálezov zaznamenaných rôznymi lekármi v priebehu mnohých rokov do

zdravotnej karty, a to nielen na základe lekárskych záznamov, ale i na základe snímkov mozgu,
ktoré vznikli pri počítačovej tomografii (CT vyšetrenie). Záver znalkyne tak bol jasný a bez najmenšej
pochybnosti, že p. D. nechápala podstatu právneho úkonu, ktorý urobila podpísaním spornej kúpnej
zmluvy.

1.Vovzťahukodvolacejnámietkežalovaného1/týkajúcejsavýpovedísvedkov,ktorínemalipochybnosť
o príčetnosti p. D., odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zdôvodnil v bode 69., prečo pri
posudzovaní pre rozhodnutie podstatnej otázky (či trpela/netrpela poručiteľka duševnou poruchou, ktorá
ju urobila nespôsobilou na právny úkon kúpnej zmluvy), nemohol vychádzať z výsluchu svedkov. Išlo
totiž o otázku, ktorej posúdenie si vyžadovalo odborné vedomosti, ktorými svedkovia nedisponovali, t.j.

nedokázali odborne posúdiť zdravotný stav nebohej, ako ani jej spôsobilosť, či nespôsobilosť na právny
úkon, čo aj sami uvádzali.

1. Odvolací súd vo vzťahu k argumentu odvolateľa spočívajúcom v citovaní znaleckého posudku G. P.
F., v ktorom sa uvádza, že nebohá A. D. bola v roku 2017 schopná vyjadriť svoj názor a nenechá sa

ovplyvňovať v názore druhými, konštatuje, že tento nie je právne relevantný, nakoľko sa týka obdobia
roku 2017, pričom k podpisu kúpnej zmluvy došlo dňa 22.05.2019.

1. K poukazu žalovaného 1/, že znalkyňa vychádzala len zo zdravotnej dokumentácie nebohej
a k samotnému rozsahu 14 strán znaleckého posudku, odvolací súd konštatuje, že poručiteľka bola

v čase podania posudku už mŕtva a zdravotná dokumentácia obsahuje dostatok podkladov pre
posúdenie odborných otázok relevantných v danej veci. Samotný rozsah posudku nie je významný.
Pre posúdenie kvality znaleckého posudku je relevantné, či je ucelený, koherentný, presvedčivý, či je
úplný vo vzťahu k zadaniu, či závery posudku sú náležite a logicky odôvodnené a či sú podložené
obsahom nálezu, či sa prihliadlo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať a či existuje

súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (obdobne rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26Cdo/3928/2013). Týmto
kvalitatívnym požiadavkám znalecký posudok G. N. K. plne zodpovedá.1. K odvolateľom uvádzanej potrebe ďalšieho znaleckého dokazovania, odvolací súd konštatuje, že
uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Východiskovo odvolací súd akcentuje, že podľa judikatúry
Ústavného súdu SR (napr. vo veci III. ÚS 332/09) nevykonanie navrhnutého dôkazu by mohlo byť

porušením práva na spravodlivé súdne konanie vtedy, ak by navrhovaný dôkaz mohol mať vplyv
na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť.
O takúto situáciu však v prejednávanej veci nešlo. Vykonaným dokazovaním bol bezpečne ustálený
skutkový stav. Na tomto mieste je potrebné pripomenúť, že do obsahu práva na spravodlivý proces
nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov (obdobne napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS
252/04). Nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania by bolo na mieste, iba ak by proti sebe stáli dva
rovnocenné, presvedčivé znalecké posudky odpovedajúce na tú istú odbornú znaleckú problematiku,
pričom v prejednávanej veci tomu tak nebolo. Zatiaľ čo podstatou znaleckého posudku z roku 2017
bolo zistiť, či je A. D. schopná sa vyjadriť, zjednodušene povedané, kto ju bije, resp. týra a s akým
dôsledkom, čo je otázka jednoduchá, avšak otázkou znaleckého posudku z roku 2019 bolo, či bola

nebohá v rozhodujúcom čase (t.j. v čase podpisu zmluvy – rok 2019) schopná posúdiť obsah kúpnej
zmluvy a jej následky, čo je otázka rozdielna, zložitejšia a vzťahujúca sa naviac k odlišnému obdobiu.

1. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného námietky žalovaného v rade 1/ posúdil ako nedôvodné,
nespôsobilé privodiť iné ako potvrdzujúce rozhodnutie, preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté

rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, a zároveň sa v zmysle ods. 2 uvedeného
ustanovenia v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

1. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP. Žalovaný 1/ nebol so svojím odvolaním úspešný ani v časti, preto úspešnej protistrane – žalobkyni

patrí voči nemu nárok na náhradu trov konania tohto štádia konania v plnom rozsahu. O konkrétnej
výške trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 v spojení s § 251
CSP. Keďže žalovaná 2/ nebola v odvolacom konaní aktívna, nemohli vo vzťahu k žalovanej 2/ vzniknúť
žalobkyni žiadne trovy odvolacieho konania. Z uvedeného dôvodu odvolací súd vyslovil, že žalobkyňa
vo vzťahu k žalovanej 2/ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

1. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)