Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. marec 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 58Ek/2024/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124402163
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Svetlana Novysedláková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6124402163.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO 35 807 598, právne zastúpený JUDr. Katarína Hegedüšová,
advokát, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava - Karlova Ves proti povinnému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom XXX XX A. C. D., o vymoženie 567,10 eur s prísl., o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

58Ek/2024/2024 zo dňa 30.10.2024 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/2024/2024 zo
dňa 30.10.2024 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 58Ek/2024/2024 zo dňa 30.10.2024, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol a oprávnenému nárok

na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že účelom exekučného konania je nútená realizácia
exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov
vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný
vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a

dobrovoľne sa nesplnil. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho
druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia
umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku
rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to
tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného
titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky

vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu
vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to
nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku
za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa
§ 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť,

alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu
na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na
zastavenie exekúcie.

3. Vychádzajúc z podaného návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh exekučný súd považoval za
nesporné, že oprávnený navrhuje vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného

v spotrebiteľskom spore, pretože predmetom rozhodcovského konania bol spor zo Zmluvy o úvere č.
4193033, ktorú uzatvorili oprávnený a povinný dňa 27.06.2008. Povinný bol v zmluve identifikovanýmenom, priezviskom, adresou trvalého bytu, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Po
oboznámení sa s obsahom predmetnej zmluvy o úvere tak exekučný súd konštatoval, že táto zmluva
je zmluvou spotrebiteľskou. V širšom kontexte je nutné vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej

úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej
zmluvy, najmä z ustanovenia § 23a tohto zákona upravujúceho spotrebiteľské zmluvy. Spotrebiteľskými
zmluvami podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

(uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoE/175/2012-118 zo dňa 26.10.2012). V danom
prípade bolo nepochybné, že uzatvorená zmluva o úvere je zmluvou formulárovou, pripravenou na
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Dlžník tak nemal možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah zmluvných podmienok poskytnutia úveru, nemohol vyjednávať, jedinou jeho
alternatívou bolo prijatie, respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Zároveň súdu z jeho rozhodovacej
praxe bolo známe, že poskytovanie úverov na základe takejto zmluvy o úvere bolo bežnou praxou

oprávneného. V dôsledku toho, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere, súd posúdil ako
vzťah spotrebiteľský, aplikoval na danú situáciu ustanovenia zaručujúce povinnému ako spotrebiteľovi
ochranu jeho práv a pristúpil k posudzovaniu toho, či nie je daný niektorý z dôvodov pre zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom vzhľadom
na ust. § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov na tento postup nemalo vplyv, že v danom prípade sa jednalo o opätovný
návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 9 ods. 1 tohto zákona.

4. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu vydaný v spotrebiteľskom spore, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, t.
j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa

osobitných predpisov, a či rozhodcovské rozhodnutie je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie
je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
zamietne. Táto preskúmavacia fáza exekučného súdu spočíva v tom, že v prípade, ak sa exekúcia má
vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, exekučný súd
má zákonnú povinnosť preskúmať náležitosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa osobitných

predpisov (najmä podľa zákona č. 224/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v prípade rozhodcovskej
zmluvy uzatvorenej pred 01.01.2015 a neskôr podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní) a či spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou
na jeho vydanie. Je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či spotrebiteľská
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to či bola uzavretá platne.

Iba platná spotrebiteľská rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc stáleho rozhodcovského
súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za
následok, že právny úkon nebol nikdy uzavretý. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol
spor prejednať stály rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri
riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal stály rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný

spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Nedostatok právomoci
stáleho rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej
úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelomjeodstránenieznačnejnerovnováhyvprávacha
povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Podľa uznesenia Najvyššieho
súd SR sp. zn. 3 Cdo 122/2011 zo dňa 09.02.2012: „Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na
to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu.
Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom
postavení povinného v rozhodcovskom konaní nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzalrozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou
podanou na príslušnom súde je irelevantná.“

5. Pre úplnosť exekučný súd ešte doplnil, že pokiaľ ide o samotné posudzovanie nedostatku právomoci
súdu, resp. iného orgánu pri vydaní rozhodnutia, ktoré má byť exekučným titulom, je potrebné poukázať
na ustálenú judikatúru v tomto smere, najmä na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011
z 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/2011, rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 z 21.03.2012, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 20/2008,

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011. Nedostatok právomoci súdu (všeobecného
aj rozhodcovského) sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá má ten dôsledok, že súd
nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť a vec postúpiť inému orgánu. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok.

6. V nadväznosti na vyššie uvedené sa tak exekučný súd v prvom rade zaoberal tým, či rozhodcovská
zmluva,ktorázaložilaprávomocrozhodcovskéhosúdunavydanieexekučnéhotitulu,spĺňalapodmienky
podľa osobitných predpisov. Rozhodcovská doložka bola v prejednávanej veci obsiahnutá v bode 17.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v nasledovnom znení: ,,Rozhodcovská doložka: „Všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a)

pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len rozhodcovský súd), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov

rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej

doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými
predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“

7. Keďže rozhodcovská doložka mala byť uzavretá dňa 27.06.2008 (ku dňu uzatvorenia zmluvy o

úvere), v zmysle prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 spravuje predpismi
účinnými v čase jej uzavretia, exekučný súd tak posudzoval platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014. V zmysle citovaných
ustanovení zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bolo zrejmé, že na platnú existenciu

rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných podmienku písomnej formy, pričom písomná
forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných
telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy

rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka
písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (porovnaj uznesenie Najvyššieho súd SR sp. zn. 2
Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).

8. Všeobecne platí, že rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky

alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve. Pokiaľ má byť rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom
právom akceptovateľná ako prejav jeho zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami

a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16.01.2013). Vzhľadom na vyššie uvedené tak exekučný súd
konštatoval, že v danom prípade nebola rozhodcovská doložka platne uzatvorená, pretože nebolo
preukázané jej písomné dojednanie. Exekučný súd mal za to, že písomná forma by bola zachovaná lenv prípade, ak by rozhodcovská zmluva, resp. doložka bola obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma
zmluvnými stranami. Z predložených Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktorých obsahom bola
aj rozhodcovská doložka, je však zrejmé, že tento dokument zmluvnými stranami podpísaný nebol. V

prípade rozhodcovskej zmluvy ide o zmluvné dojednanie, s ktorým musia zmluvné strany vyjadriť súhlas
a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu
známe alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Z pripojených listinných dôkazov však nevyplýva,
či práve predložené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru boli platné v čase uzavretia zmluvy
o úvere, nakoľko z nepodpísaného a dátumom neoznačeného dokumentu to nie je možné vyvodiť.

Zároveň oprávnený nepreukázal, že s obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru povinného
aj skutočne oboznámil (najmä s možnosťou neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej doložky).
Predložená zmluva o úvere síce obsahovala predtlačené vyhlásenie povinného o tom, že súhlasí so
Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať,
a potvrdzuje ich prevzatie, uvedené podľa názoru exekučného súdu nebolo dostatočné na preukázanie
toho,žepovinnýmalskutočnúvedomosťotom,žeobsahomVšeobecnýchpodmienokposkytnutiaúveru

jeajrozhodcovskádoložka.Naopakexekučnýsúdpovažovalpostupoprávnenéhozaneštandardný,keď
rozhodcovskú doložku zahrnul do Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bez toho, aby v zmluve o
úvere uviedol aspoň odkaz na toto zmluvné dojednanie. V prípade sporu platí, že predpokladanú znalosť
obchodných podmienok treba preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje toho účastníka, ktorý sa
znalosti týchto podmienok dovoláva. S poukazom na § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. exekučný súd

dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre nedodržanie písomnej formy.

9. Za neprijateľné súd považoval aj to, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, ktoré majú povahu univerzálnych podmienok. Spotrebiteľ si tak
rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými

štandardnými podmienkami vo Všeobecných podmienkach mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým zmluvným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu,
ak ho vyvolal dodávateľ. V tomto smere exekučný súd dal oprávnenému do pozornosti rozsiahlu
európsku judikatúru ako i judikatúru najvyšších súdnych autorít Slovenskej republiky v oblasti ochrany
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2011

zo dňa 13.10.2011 (R 46/2012), uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 410/2012 zo dňa
30.01.2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 M Cdo 3/2012 zo dňa 29.04.2013, uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. III. ÚS 60/2020 z 30.03.2021). Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6
Cdo 105/2011 zo dňa 10.10.2012: „Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola

založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.“
Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012:
„Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku.“

10. V nadväznosti na vyššie uvedené exekučný súd konštatoval, že nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku,
čo spôsobilo, že predmetný rozhodcovský rozsudok je nulitným právnym aktom a nemožno ho
považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku.

Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009). Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 1 Exekučného poriadku v celom
rozsahu zamietol a oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal.

11. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil citujúc ust. § 35 ods. 1 prvá veta, § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm.
f), § 53 ods. 4 prvá veta, § 199a ods. 1, § 199b a § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, § 52
ods. 2, § 52 ods. 3, § 52 ods. 4, § 53 ods. 1, § 53 ods. 2, § 53 ods. 3 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskomrozhodcovskom konaní a § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom do 31.12.2014.

12. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
sťažnosť,vktorejuviedol,žerozhodnutievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Oprávnený
v postavení veriteľa uzavrel s povinným v postavení dlžníka dňa 27.06.2008 zmluvu o úvere č. 4193033,
na základe ktorej sa oprávnený zaviazal povinnému poskytnúť úver vo výške 531,10 eur. Zmluva
bola uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. d)

Obchodného zákonníka má zmluva povahu absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi oprávneným a povinným s prihliadnutím
na charakter zmluvy nie je vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený má za to, že sa dodatočne nemožno
dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o úvere
podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním povinný vyvolal a inicioval. Zmluvné strany sa môžu
dohodnúť, na základe akého zákona sa ich zmluvné vzťahy v budúcnosti budú spravovať. Rovnako k

danému prípadu došlo v predmetom spore. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa
zmluvnéstranydohodlinatom,žeichvzťahysabudúspravovaťustanoveniamiObchodnéhozákonníka.
Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, z čoho jasne vyplýva, že iný zákon
ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Obchodný zákonník uvádza, že explicitne uvedené
zmluvy sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov jeho ustanoveniami, od ktorého sa nie je možné

odchýliť, keďže ide o kogentné ustanovenie.

13. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi oprávneným a povinným je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto

pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinného, aby spory s oprávneným riešil výlučne
v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a
bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité
teda je to, či doložka v čase jej dojednania sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi
uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Nie je vôbec dôležité, čo sa môže

stať v budúcnosti. Povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Priamo na prednej strany zmluvy o úvere
sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú
neoddeliteľnousúčasťoutejtozmluvy,nemáknimžiadnevýhradyazaväzujesaichdodržiavať.Súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy)

a vyhlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú
skutočnosti. Tak ako vyplýva z vyššie uvedeného znenia zmluvy o úvere, VPPÚ sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho
prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne.
Vzhľadom na túto skutočnosť je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje

svojuvôľubyťviazanýajVPPÚ.Zuvedenéhovyplýva,žeuzavretiezmluvyoúveresamostatnebeztoho,
aby prejav vôle zahŕňal aj vôľu byť viazaný VPPÚ, neprichádza do úvahy. Oprávnený si predložením
zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi
a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka
bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva

alternatívnamožnosťriešeniasporovmedziklientomaveriteľompredrozhodcovskýmsúdomalebopred
všeobecným súdom. Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu a povinný sa
má možnosť v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa
pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom

súde) nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka (Magál, M. - Kubina,
P.: Rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách. Justičná revue, 2008, č. 4, s. 616 a nasl.).
Povinný má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo.
Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho
práv a na ich ochranu. V prípade, že sa účastníci rozhodcovského konania dohodnú na predložení

svojhosporunaprerokovaniestálemurozhodcovskémusúdu,vzásadeplatí,žesapodrobujúpredpisom
tohto súdu. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK upravujúceho náležitosti rokovacieho poriadku, rozhodcovský súd
postupuje v ňom neupravených otázkach podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Rovnaké
postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom postupe súdu od podania žaloby ažpo vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní predkladať návrhy na vykonanie
dôkazov,podanievzájomnejžaloby,návrhynadoplneniežalobyanajmäprávovyjadriťsakpredloženým
dôkazom druhej strany.

14. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch vyplýva aj zo súdnej judikatúry
a odbornej literatúry. Zásadná prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských sporoch bola
priznaná rozsudkom Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011, sp. zn. 12 Cmo 13/2010,
pričom tento súd výslovne uviedol, že existencia rozhodnutia ESD č. C-168/05 vo veci Elisa Maria

Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL. v zmysle jeho bodov č. 36-39 nestanovuje povinnosť
národného súdu prehlásiť rozhodcovskú doložku z úradnej moci za neplatnú a vyvodiť z toho ďalšie
dôsledky. Prípustnosť rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských sporoch bola v podobe odmietnutia
vecného prieskumu rozhodcovských rozsudkov potvrdená o. i. aj rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky zo dňa 30. októbra 2009, sp. zn. 33 Cdo 2675/2007, ako aj rozsudkom Krajského súdu v
Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011, sp. zn. 19Co 481/2010 publikovaného na www.profipravo.cz.

Rozsudkom Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29. júna 2010, sp. zn. 23 Cdo 1201/2009 bolo popri pripustení
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore uvedené, že rozhodcovská doložka bola písaná dobre
čitateľným písmom a spotrebiteľ dobre vedel, že text, ktorý podpisuje, obsahuje rozhodcovskú doložku,
ako aj to, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno ponímať ako
obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Prípustnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom

spore potvrdil Najvyšší súd ČR aj svojím uznesením zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30. marca 2009, sp. zn. 32 Cdo 1590/2008 s právnou vetou:
v prípade spotrebiteľskej zmluvy nie je dojednanie rozhodcovskej doložky vylúčené bolo publikované
pod číslom C 7386 v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR, ako aj v systéme www.beck-online.cz.
Odborná literatúra použitie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskom spore pripúšťa, pričom oprávnený

odkazuje na: E., A. - F., B.: Rozhodcovské konanie ako vhodný prostriedok riešenia sporov medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Obchodnoprávna revue, 2010, č. 6 a 7, s. 168 a nasl. a 189 a nasl.; Nový,
Z.: Spotrebiteľské úvery a rozhodcovské konanie. Jurisprudence, 2010, č. 7, s. 22 a nasl. Oprávnený má
z uvedeného dôvodu preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade
s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno

mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného má teda za to, že rozhodcovská
doložkanepredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľkonespôsobujenerovnováhuvprávacha
povinnostiachspotrebiteľaaaniodnehonevyžaduje,abysapodriadilvýlučnerozhodcovskémukonaniu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že rozhodcovskou doložkou

bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie, ktoré bolo výsledkom
rozhodcovského konania, má povahu exekučného titulu (nadobudlo právoplatnosť aj vykonateľnosť).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd podľa ust. § 250 CSP napadnuté
uznesenie zrušil.

16. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

17.Podľa§202ods.1Exekučnéhoporiadkuvexekučnomkonaníkonáarozhodujevyššísúdnyúradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

18. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

19. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

20. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.21. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

22. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a

doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“) ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa
tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).

23. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa
exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a

rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

24. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014
rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

25. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami
súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je

dôvodná. Napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je vo výroku vecne správne a skutkový stav
veci bol rovnako správne zistený. Sudca rozhodujúci o sťažnosti sa stotožnil s rozhodnutím vyššieho
súdnehoúradníkavovýrokovejčastiavčastiskutkovýchzisteníanazdôrazneniesprávnostisťažnosťou
napadnutého uznesenia uvádza dôvody, pre ktoré nebolo možné návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie vyhovieť z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu odvodenej od neplatnej

rozhodcovskej doložky.

26. Z návrhu na vykonanie exekúcie je zrejmé, že sa jedná o opätovný návrh na vykonanie exekúcie
podaný v zmysle § 9 ZoUNEK. V prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa „nové“
exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v čase podania opätovného návrhu

na začatie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa posudzuje podľa ust. § 53 Exekučného poriadku,
pričom je irelevantné, či ide o repodaj alebo úplne nový návrh na vykonanie exekúcie (s výnimkou
posudzovania dôvodnosti uplatnených trov v súvislosti s podaným návrhom podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK).
Exekučný súd je v zmysle § 53 Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný preskúmať, či
možno exekúciu na podklade návrhu na vykonanie exekúcie a jeho príloh vykonať (vydať poverenie

súdnemu exekútorovi). Aj keď zákonodarca dal možnosť oprávnenému v prípade, že dôjde k zastaveniu
starej exekúcie, domáhať sa od povinného vymoženia pohľadávky prostredníctvom opätovného návrhu,
samotný ZoUNEK nepredpokladá, že by malo byť pri opätovnom návrhu na vykonanie exekúcie
automaticky vydané poverenie na vykonanie exekúcie len preto, že sa už exekúcia raz viedla, čo je
vyjadrené v ust. § 8 ods. 6 ZoUNEK (ak súd opätovnému návrhu nevyhovie, upovedomí o tom exekútora,

ktorý vydal upovedomenie o zastavení starej exekúcie, ktorý bezodkladne zruší všetky úkony smerujúce
k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii).

27. Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul. Súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania, teda aj konania začatého na základe opätovného návrhu oprávneného ex offo skúmať, či

sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj
relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 165/2011 zo dňa 20.04.2011). Oprávnenie preskúmať
rozhodnutie z pohľadu, či sa jedná o spôsobilý exekučný titul, má v zmysle Exekučného poriadku jedine
exekučný súd (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4M Cdo 8/2012 zo dňa

26.02.2013). Rozhodnutie znejúce na peňažné plnenie, na ktorého podklade sa navrhuje vykonanie
exekúcie, musí byť formálne vykonateľné už v dobe zahájenia exekučného konania. Súdna exekúcia
môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak
bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí
byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (obdobne uznesenia Ústavného súdu Slovenskej

republikysp.zn.III.ÚS384/2009zodňa09.12.2019asp.zn.I.ÚS456/2011zodňa23.11.2011).Jednou
z podmienok formálnej stránky vykonateľnosti exekučného titulu je aj právomoc orgánu, ktorý exekučný
titul vydal (rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 78/2011-17 zo dňa 17.03.2011,
č. k. III. ÚS 86/2010-19 zo dňa 18.02.2010, č. k. II. ÚS 545/2010-15 zo dňa 09.12.2010, č. k. III. ÚS125/2011-17 zo dňa 29.03.2011, č. k. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23.11.2011, č. k. I. ÚS 379/2012-19 zo
dňa 22.08.2012, sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 164/1996 zo dňa 27.01.1997, sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22.04.2009, sp. zn.

5 Cdo 109/2010 zo dňa 13.09.2010, sp. zn. 4 Cdo 11/2011 zo dňa 23.06.2011, sp. zn. 1 MCdo 15/2012
zo dňa 22.05.2013). Rovnako tak z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít vyplýva,
že predpokladom pre vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia. Ide o predpoklad, na
ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti. Exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či
exekučný titul bol vydaný orgánom vybaveným právomocou na vydanie takéhoto rozhodnutia. Ak takáto

právomoc chýba, ide o právny akt nulitný. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň tak, akoby
neexistoval (R 56/1995, R 58/1997, R 70/1998, R 72/1998). Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal

rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Exekučný súd je však povinný zamietnuť návrh na vykonanie
exekúcie, ak pri jeho posudzovaní vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú
je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.

28. S poukazom na vyššie uvedenú ustálenú rozhodovaciu činnosť vyšších súdnych autorít možno
jednoznačne konštatovať, že ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky vyplývajúce z
príslušných právnych predpisov pre to, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná.
Rozhodcovský rozsudok je totiž explicitne normovaný ako predmet prieskumu zo strany exekučného

súdu (§ 53 ods. 3 písm. f) body 1 - 4 Exekučného poriadku) a za nevykonateľný sa považuje aj
rozhodcovský rozsudok vychádzajúci z neplatnej (vrátane neprijateľnej) rozhodcovskej zmluvy, pričom
samotná rozhodcovská zmluva má byť pritom predmetom prieskumu (§ 53 ods. 3 písm. f) bod 1
Exekučného poriadku). Súd po preskúmaní sťažnosťou napadnutého uznesenia konštatuje, že vyšší
súdny úradník náležite vykonal prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorý predložený exekučný

titul vydal a v rámci tohto prieskumu bolo učinené zadosť ustálenej rozhodovacej praxi vyšších súdnych
autorít, v súlade s ktorou vyšší súdny úradník dospel správne k právnemu záveru, že rozhodcovská
doložka, od ktorej právomoc odvodzoval rozhodcovský súd, nebola platne uzatvorená tak, ako to bolo
judikované už v mnohých obdobných rozhodnutiach, čoho si musí byť vedomý aj sám oprávnený.

29. K námietke oprávneného ohľadom nesprávneho právneho posúdenia charakteru zmluvy o úvere
uzatvorenej dňa 27.06.2008 ktorá založila právny vzťah medzi oprávneným a povinným, súd uvádza,
že nemá žiadne pochybnosti o tom, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom
spotrebiteľským a zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou. Povinný bol v zmluve identifikovaný
menom, priezviskom, adresou trvalého bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. Pri

posúdení charakteru zmluvy podľa občianskeho práva upravujúceho spotrebiteľské zmluvy pritom vyšší
súdny úradník správne vychádzal z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu
podpísania zmluvy, t. j. v znení účinnom do 31.10.2008, ktorý upravoval, že spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Zo zmluvy
ďalej nepochybne vyplýva, že oprávnený mal pri uzatváraní aj plnení zmluvy postavenie dodávateľa

(obchodníka), pretože konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a na strane dlžníka vystupoval spotrebiteľ - fyzická osoba, ktorá neuzatvárala zmluvu
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne je sťažnostnému súdu z rozhodovacej praxe známe, že oprávnený fakticky
poskytovaltakétoúverypravidelneUvedenétaksťažnostnýsúdspoukazomna§54ods.2Občianskeho

zákonníka doviedlo k záveru, že zo strany oprávneného bol povinnému poskytnutý spotrebiteľský úver
v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu podporuje i to, že išlo
o zmluvu typovú a formulárovú. Právny názor oprávneného, že v prípade dotknutej zmluvy o úvere
nešlo o zmluvu spotrebiteľskú, pretože zmluva o úvere sa spravuje len ustanoveniami Obchodného
zákonníka, nemá oporu v Občianskom zákonníku, ani v ustálenej rozhodovacej praxi. Súd nepopiera

charakter zmluvy o úvere ako absolútneho obchodu, ktorý sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Aplikácia Obchodného zákonníka by však znamenala spochybnenie režimu ochrany práv
spotrebiteľa obsiahnutého v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.) a v osobitných predpisoch na ochranupráv spotrebiteľa, ktoré sú voči Obchodnému zákonníku osobitnou prednostne použiteľnou právnou
úpravou (lex specialis).

30. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní (§ 3 ods. 1 ZoRK). Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy
alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 ZoRK). Podľa ustanovení ZoRK platného v čase
jej uzavretia musela mať rozhodcovská zmluva písomnú formu, inak bola zákonodarcom sankcionovaná

ako neplatná (§ 4 ods. 2 ZoRK). Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danom prípade medzi účastníkmi vznikol
záväzkový vzťah, a to na základe písomnej Zmluvy o úvere č. 4193033 uzavretej dňa 27.06.2008, ktorá
neobsahovala informáciu o tom, že by sa prípadný spor mal riešiť v rozhodcovskom konaní a odkazovala

len na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“). Preto sťažnostný súd považoval za
správnyprávnyzávervyššiehosúdnehoúradníka,žerozhodcovskádoložkajeneplatnáprenedodržanie
písomnej formy, pretože nebolo preukázané jej písomné dojednanie, keďže z predložených VPPÚ,
ktorých obsahom bola aj rozhodcovská doložka, je zrejmé, že tento dokument nebol zmluvnými stranami
podpísaný. Úprava obsiahnutá v ZoRK o forme rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti

extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Ako
vyplýva z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených VPPÚ, je zrejmé, že nespĺňajú náležitosti, ktoré
vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených VPPÚ obidvoma zmluvnými stranami, čím
by založili rozhodcovskú doložku. Práve absencia podpisov zmluvných strán na VPPÚ obsahujúcich
rozhodcovskúdoložkumátakzanásledok,žezVPPÚnemožnovyvodiťjednoznačnýzáver,žeobsahujú

nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o úvere, že sú s ňou oboznámení a súhlasia s VPPÚ. Aj
keď boli VPPÚ na druhej strane zmluvy o úvere, táto časť listiny podpísaná nebola, pričom strana,
na ktorej je zmluva o úvere a plnomocenstvo, je podpísaná dlžníkom hneď štyrikrát, a to jednak pri
podpise samotnej zmluvy o úvere a jednak dvakrát pri udelení plnomocenstva a nakoniec i pri potvrdení
o prevzatí peňažnej hotovosti. Nie je preto možné dospieť k záveru, že rozhodcovskú doložku (ktorá

má povahu samostatného úkonu, teda jej uzavretie sa posudzuje oddelene od uzavretia zmluvy o
úvere) zmluvné strany písomne uzavreli. Uvedené nenahrádza ani vyhlásenie povinného v zmluve
o úvere o tom, že sa s obsahom VPPÚ oboznámil a súhlasí s nimi, pretože toto vyhlásenie povinného
je uvedené v texte zmluvy nevýrazne, čo vzbudzuje pochybnosti o tom, či si povinný bol skutočne
vedomý toho, čo je obsahom VPPÚ. Vzhľadom na uvedené námietka oprávneného spočívajúca v tom,

že rozhodcovská doložka je údajne prejavom vôle zmluvných strán, je tak len v rovine tvrdení, a to
bez skutočného preukázania existencie vôle zmluvných strán byť predmetnou rozhodcovskou doložkou
viazaní. Na základe uvedeného potom možno dospieť k záveru, že nedošlo k uzavretiu písomnej
rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky v zmysle ust. § 4 ods. 2 ZoRK účinného v tom čase.
Následné tvrdenia oprávneného o tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložky už vzhľadom k posúdeniu,

že rozhodcovská doložka nebola uzavretá, nemali pre rozhodnutie význam, preto sa nimi sťažnostný
súd nezaoberal.

31. Vzhľadom na vyššie prijaté právne závery exekučný súd nemôže akceptovať ako exekučný titul
rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, nakoľko

táto bola nesprávne odvodzovaná od neplatnej rozhodcovskej doložky. Predpokladom právomoci
rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami. Práve
preto, že rozhodcovské súdy nepredstavujú zložku verejnej moci, ale súkromnoprávny orgán, platia pre
nich určité pravidlá. Ich právomoc nie je daná len ustanoveniami zákona, právomoc je odvodená od
rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v ktorej svoj súhlas vyjadria obe strany dohody. Len tak môže

byť právomoc súkromnoprávneho orgánu daná. Ak exekučný súd zistí, že rozhodnutie vydal orgán,
ktorý nebol oprávnený rozhodovať o otázke týkajúcej sa rozhodnutia, návrh na vykonanie exekúcie
zamietne. V prejednávanej veci súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu
zistil, že exekúcia nemôže byť nariadená, nakoľko sa jej vykonanie navrhuje na základe nespôsobilého
exekučného titulu. Predložený rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 03038/09 zo dňa 09.06.2009, ktorý

vydal Stály rozhodcovský súd, nepredstavuje vykonateľný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 45 ods.
2 písm. d) Exekučného poriadku, pretože bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vec prejednať
a rozhodnúť. Exekučný titul vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie, totiž považuje
právna teória i súdna prax za rozhodnutie zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiskaza neexistujúce a nikoho nezaväzujúce. Na nulitný akt sa hľadí tak, akoby neexistoval. Takýto exekučný
titul je potom v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku (vykonateľný exekučný titul v zmysle §
45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), a preto návrhu na vykonanie exekúcie, ktorým sa navrhuje

vykonanie exekúcie na základe nespôsobilého exekučného titulu, nebolo možné vyhovieť a sťažnosť
oprávneného bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť.

32. Pokiaľ oprávnený v sťažnosti poukazoval na viaceré české rozhodnutia, sťažnostný súd
predovšetkým zdôrazňuje, že týmito rozhodnutiami nie je v žiadnom prípade viazaný. Podľa čl. 144 ods.

1 Ústavy SR sudcovia sú pri výkone funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným
zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. V tomto ustanovení sú vymedzené
pramene práva, ktoré je povinný sudca rešpektovať. Všeobecne záväzné sú aj rozhodnutia Ústavného
súdu SR vydané v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 6 Ústavy SR. Okrem takto
vymenovaných prameňov práva je sudca pri rozhodovaní v konkrétnej veci viazaný aj právnym názorom
Ústavného súdu Slovenskej republiky obsiahnutým v jeho rozhodnutí vydanom v konaní podľa čl. 125

ods. 1 Ústavy SR na základe návrhu súdu a právnym názorom odvolacieho a dovolacieho súdu v
konkrétnej veci. Súčasne je potrebné uviesť, že sťažnosťou napadnuté uznesenie vyššieho súdneho
úradníka vychádza z rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, ktorá je nielen rozhodovacou
praxou aktuálnou, ale vzhľadom na jej vývoj a legislatíve zmeny aj rozhodovacou praxou stabilnou.
Inými slovami povedané, záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VPPÚ, na ktorých

absentuje podpis zmluvných strán, a teda jednoznačne deklarovaný (práve podpisom) prejav ich vôle
byť danou rozhodcovskou doložkou viazaný, je záverom právne správnym a rešpektovaným najvyššími
súdnymi autoritami v ich vlastnej rozhodovacej činnosti.

33. Na záver súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry národných i nadnárodných súdov súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre
vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania

(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 251/04 zo dňa
19.04.2007, sp. zn. III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. II. ÚS 200/09 zo dňa 19.05.2009
a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno
považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv.

34. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a sťažnosť oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 58Ek/2024/2024 zo dňa 30.10.2024 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.