Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: 25C/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119213143
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Melicherčíková

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7119213143.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v právnom spore žalobcu: A. B., nar.

XX.X.XXXX, t. č. C. D. C. E., F. G. H. X, XXX XX E., proti žalovaným: 1/ I. J. K., L. XX, XXX XX
M., IČO: 50 280 970, zastúpený advokátkou JUDr. Valériou Brečkovou, N. XXX/XX, XXX XX O., 2/
Slovenská advokátska komora, Kolárska 4, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného v 1.
rade KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Čajákova 1, 040 01 Košice, o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu voči žalovanému v 1. rade z a m i e t a .

II. Žalovanému v 1. rade p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

III. Konanie voči žalovanému v 2. rade z as t a v u j e .

IV. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade stranám sporu nárok na
náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 13.11.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
na zaplatenie sumy vo výške 10.000,- EUR titulom nemajetkovej ujmy a 4.000,- EUR titulom náhrady

majetkovej škody.
Na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci v Nitre zo dňa 16.12.2019 bol žalobcovi určený advokát
JUDr. Martin Fabián vykonávajúci advokáciu prostredníctvom Advokátskej kancelárie Fabián a Novosad
s.r.o., Masarykova 16, Prešov, ktorý vo veci dôvody žaloby písomne prezentoval vo vyjadrení zo dňa
29.5.2020.
Uviedol, že dňa 23.6.2018 žalobca a žalovaný v 1. rade uzatvorili Zmluvu o poskytovaní právnych
služiebazastupovanívkonanípredorgánomverejnejmocič.AKB1054/2018/TH,predmetomktorejbolo

poskytovanie právnych služieb klientovi v právnej veci vedenej pred orgánom verejnej moci: Ústavný
súd Slovenskej republiky, druh konania: ústavná sťažnosť fyzickej osoby, predmet konania: sťažnosť pre
porušenie základného práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR v spisovej značke orgánu verejnej moci:
neuvedené, strany sporu – žalobca A. B., žalovaný, Okresný súd Bratislava I, sp. zn. 24C/152/2008.
Dňa 25.7.2018 sa žalovaný v 1. rade dostavil k žalobcovi na poradu v ÚVTOS Ilava, na ktorej žalobca
oboznámil žalovaného v 1. rade so svojimi pokynmi a požiadavkami týkajúcimi sa jeho právneho
zastupovania v uvedenej právnej veci.

Listomzodňa29.7.2018žalobcažalovanémuv1.radedoplnilpožiadavkyapokynyoďalšieskutočnosti.
V zmysle uvedených pokynov žalobcu mal žalovaný v 1. rade spísať a v mene žalobcu na Ústavný súd
Slovenskej republiky podať ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho základného práva, a to v súvislostis prieťahmi v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 24C/152/2008.
Žalovaný v 1. rade zastupoval žalobcu aj vo veci iných ústavných sťažností a iných konaní pred
Ústavným súdom SR. Listom zo dňa 10.8.2018 žalovaný v 1. rade ako advokát informoval žalobcu,

že nebol nahliadnuť do príslušných súdnych spisov z dôvodu nedostupnosti voľných termínov na
nahliadnutie s tým, že od príslušných súdov bude žiadať písomné potvrdenie nových termínov na
nahliadnutie do spisu. V októbri 2018 sa žalobca dopytoval na aktuálny stav jeho právnych vecí,
na ktorý dopyt žalovaný v 1. rade reagoval listom z 31.10.2018, podľa obsahu ktorého podanie
ústavných sťažností mal v pláne v nasledujúcich dvoch týždňoch podľa toho, kedy mu súdy sprístupnia

predmetné spisy. Súčasne uviedol, že pri jeho pracovnej vyťaženosti a následne v dôsledku jeho
zdravotných problémov nebolo objektívne možné naplánovať cestu na západné Slovensko. Zároveň
žalobcu informoval, že v prípade sprístupnenia spisov vycestuje do Nitry a Bratislavy koncom ďalšieho
týždňa. Žalobca ďalšími listami urgoval žalovaného v 1. rade na podanie ústavných sťažností, vrátane
konania sp. zn. 24C/152/2008 i v liste zo dňa 31.12.2018.

2. Žalovaný v 1. rade však ústavnú sťažnosť pre porušenie základného práva žalobcu podľa ustanovenia
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR v súvislosti s prieťahmi v súdnom konaní vedeným pred Okresným súdom
Bratislava I pod sp. zn. 24C/152/2008 nikdy nepodal.
Uvedené súdne konanie bolo ukončené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.1.2019, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 18.3.2019. Podľa žalobcu v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného

súdu SR ústavnú sťažnosť pre porušenie základného práva na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov je možné podať len počas priebehu súdneho konania.

3.Uvedenýmspôsobomtakstratilmožnosťdomáhaťsaochranysvojhozákladnéhopráva,atovpriamej
príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným postupom žalovaného v 1. rade, ktorý ako advokát porušil svoje

povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov.
Žalovaný v 1. rade voči žalobcovi neuplatnil žiaden dôvod na ukončenie zmluvy o poskytovaní právnych
služieb.

4. Pri náhrade majetkovej škody, ktorá spočíva v tom, že majetok žalobcu sa v dôsledku nečinnosti

žalovaného v 1. rade nezväčšil tak, ako by tomu bolo pri normálnemu behu okolností, požadoval výšku
4.000,- EUR v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR.
K náhrade nemajetkovej ujmy žalobca uviedol, že postojom a postupom žalovaného v 1. rade sa cíti
menejcenný, ponížený, a to nielen vo vlastných očiach, ale aj objektívne z pohľadu každého iného
bežného pozorovateľa. Uvedeným spôsobom tak došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných

práv, čím došlo aj zníženiu jeho dôstojnosti, pričom za tento neoprávnený zásah zodpovedá práve
žalovaný v 1. rade v dôsledku jeho nečinnosti.
Na základe uvedených skutočností žalobca požadoval od žalovaného v 1. rade náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch, a to v sume 10.000,- EUR, v prípade ak by konajúci súd považoval priznanie náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch za neprimerané, alternatívne navrhol aby konajúci súd uložil žalovaného

v 1. rade povinnosť písomne sa žalobcovi ospravedlniť za neoprávnený zásah do jeho osobnostných
práv.

5. Žalobca teda žiadal zaviazať žalovaného v 1. rade zaplatiť mu sumu 4.000,- EUR titulom náhrady
majetkovej škody a sumu 10.000,- EUR titulom náhrady nemajetkovej ujmy, požadoval aj náhradu trov

konania, alternatívne požadoval zaplatiť majetkovú škodu 4.000,- EUR, a ospravedlnenie v znení, že
žalovaný v 1. rade ako advokát sa žalobcovi ospravedlňuje za neoprávnený zásah do jeho osobnostných
práv, ku ktorému došlo v súvislosti s poskytovaním právnych služieb podľa Zmluvy o poskytovaní
právnych služieb a zastupovaní v konaní pred orgánom verejnej moci č. AKB1054/2018/PH, uzatvorenej
dňa 23.6.2018 medzi ním a jeho osobou. Rovnako požadoval náhradu trov konania.

6. Žalobca vo vyjadrení k predmetu konania zo dňa 28.5.2020 žalobu voči žalovanému v 2. rade,
Slovenskej advokátskej komore zobral v celom rozsahu späť, konanie voči tejto strane sporu žiadal
zastaviť.

7. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomne dňa 20.7.2020, keď žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť,
keďže vo vzťahu k žalobcovi žiadnu právnu povinnosť neporušil, do žiadnych jeho osobnostných
práv nezasiahol, z ktorého dôvodu jeho uplatnenú požiadavku na ospravedlnenie považoval za
neopodstatnenú a nedôvodnú.8. V úvode vyjadrenia s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania nesúhlasil, chcel byť
vypočutý a v prípade, ak by súd prostredníctvom eskorty mienil zabezpečovať osobnú účasť žalobcu

na pojednávaní, dovolil upriamiť pozornosť súdu na potrebu vykonania dôkladných bezpečnostných
opatrení, keďže z verejne dostupných informácií sa žalobca na inom pojednávaní v civilnej veci napriek
prítomnosti päťčlennej ozbrojenej eskorty pokúsil o útek a zaútočil pomocou skrytých nebezpečných
predmetov na dozorcu.

9.Žalobcapodľažalovanéhov1.radeuplatňujenárokyopakovanevdesiatkachkonaní,pričomCentrum
právnej pomoci vždy žiada o priznanie nároku na bezplatnú právnu pomoc. Keďže mnohým advokátom,
najmä zo západného a stredného Slovenska je osoba žalobcu známa, v mesiaci jún 2018 bol telefonicky
kontaktovaný zo strany Centra právnej pomoci, kancelária Nitra, či by bol ochotný prevziať zastupovanie
žalobcu vo veci podania ústavných sťažností pre porušenie jeho základných práv na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a na prejednanie veci v primeranej lehote z dôvodu, že predchádzajúca

advokátka ukončila svoje pôsobenie v advokácii.
S ohľadom na jeho korektné vzťahy s Centrom právnej pomoci, kancelária Košice súhlasil s tým, aby
ho centrum určilo žalobcovi na zastupovanie v celkovo desiatich konaniach pred Ústavným súdom SR
smerujúcich proti postupu všeobecných súdov z dôvodu prieťahov v súdnych konaniach.
Žalovaný v 1. rade ako advokát sa poskytovaniu bezplatnej právnej pomoci venuje niekoľko rokov, mal

za to, že aj pomoc osobám v núdzi, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť advokáta, je poslaním advokácie.
V kancelárii pôsobí sám, nezamestnáva žiadnych administratívnych zamestnancov, advokátskych
koncipientov alebo praktikantov. Napriek administratívnej a časovej náročnosti prípravy desiatich spisov
de facto obratom pripravil splnomocnenia vo veci samej, ako aj k nahliadnutiam do súvisiacich spisov
všeobecných súdov, zmluvy o poskytovaní právnych služieb a zaslal ich žalobcovi do ÚVTOS Ilava za

účelom ich podpisu, spoločne s listom zo dňa 29.6.2018. Žalobcovi priložil aj tlačivo pre dokladovanie
pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, keďže
plánoval písomne vyžiadať zaslanie fotokópií celých spisov všeobecných súdov za účelom analýzy
jednotlivých konaní a podania ústavných sťažností.

Žalobca odpovedal listom zo dňa 3.7.2018, v rámci ktorého namietal znenie zaslaných zmlúv a požiadal
ho o vykonanie návštevy v ÚVTOS Ilava.
Sídlo advokátskej kancelárie má v Košiciach, preto nebolo v jeho silách navštíviť žalobcu obratom, listom
zo dňa 23.7.2018 žalobcovi oznámil, že ho navštívi v ÚVTOS Ilava dňa 25.7.2018, k čomu aj došlo, kde
so žalobcom trávil cca 2 hodiny v uzavretej miestnosti so špeciálnym bezpečnostným režimom. Podľa

pokynov žalobcu tlačivo pre oslobodenie od súdnych poplatkov nevypĺňal, žalovaný v 1. rade mal ísť
osobne nahliadnuť do spisov. V tejto súvislosti podotkol, že sídlo jeho kancelárie je v Košiciach, pričom
bolo potrebné nahliadnuť do spisov Okresného súdu Bratislava I, Okresného súdu Nitra a Najvyššieho
súdu SR. Keďže pôsobí na východnom Slovensku žalobcovi danú skutočnosť ozrejmil a pri osobnom
stretnutí mu oznámil, že vzhľadom na jeho pracovnú vyťaženosť sa jeho veciam bude môcť venovať

najskôr v septembri 2018, s ktorým postupom žalobca súhlasil.

10. Tvrdenie žalobcu, že na jeho listy nereagoval, žalovaný v 1. rade považoval za nepravdivé
s uvedením a predložením dôkazov o opaku.
Listom zo dňa 10.8.2018 žalobcovi oznámil, že ho v ďalších veciach z dôvodu pracovného vyťaženia

zastupovať nemôže a že do 10.9.2018 čerpá dovolenku. Poukázal aj na problém v komunikácii
s príslušnými súdmi za účelom dohodnutia termínov nahliadnutia do súdnych spisov, na základe ktorých
bolo potrebné jednotlivé prípady dôkladne analyzovať a pripraviť koncepty ústavných sťažností. Žalobca
mu totiž vysvetlil, že nemôže na súd podať bez jeho vedomia žiadne podanie a všetky podania musí
vopred schváliť, pričom všetky jeho pripomienky bol povinný zapracovať.

Listom zo dňa 12.9.2018 žalobcu informoval o postupe vo veci IV.ÚS 310/2018, listom zo dňa 24.9.2018
ho informoval o postupe vo veci III.ÚS 233/2018, pričom mu zaslal príslušné dokumenty a požiadal
ho o stanovisko, listom zo dňa 2.11.2018 žalobcovi odpovedal na jeho list zo dňa 22.10.2018, kde ho
informovalotom,ženebolomožnédopríslušnýchspisovvšeobecnýchsúdovdovtedynahliadnuť,listom
zo dňa 8.11.2018 mu zaslal stanoviská, ktoré boli zaslané Ústavnému súdu SR a oznámil mu termíny,

v ktorých pravdepodobne dôjde k nahliadnutiu do spisov všeobecných súdov.
Dňa 16.11.2018 bol osobne nahliadnuť a fotoaparátom nafotil stovky strán spisov vedených na Krajskom
súde v Bratislave, pod sp. zn. 6Co/93/2018 a 7Co/127/2018 (sp. zn. Okresného súdu Bratislava I, č. k.
24C/152/2008 a 24C/86/2007).Dňa 19.11.2018 osobne nahliadol a rovnako nafotil stovky strán spisu na Najvyššom súde SR sp. zn.
3Cdo/83/2019vsúvislostisvecouvedenounaOkresnomsúdeBratislavaIsp.zn.9C/210/2007,rovnaký
deň bol nahliadnuť aj do spisov na Okresnom súde Nitra sp. zn. 17C/60/2007 a 16C/7/2005.

Všetky súdne spisy pozostávali z niekoľkých zväzkov a obsahovali niekoľko stovák strán (každý spis
obsahoval cca 700 – 1000 strán), v ktorých spisoch sa okrem iného nachádzali aj opakované sťažnosti
žalobcu na postup advokátov v jeho veciach, vrátane sťažností adresovaných Slovenskej advokátskej
komore a trestných oznámení, ktoré žalobca na advokátov snažiacich sa mu pomôcť podával.
Listom zo dňa 21.11.2018 žalobcovi oznámil, že bol nahliadnuť do celkovo piatich spisov a z dôvodu

ich rozsiahlosti bude potrebný dlhší čas na analýzu spisového materiálu a podanie ústavných sťažností.
Na príprave ústavných sťažností žalovaný v 1. rade ako advokát pracoval v rámci svojich časových
možností a bol pripravený ich postupne všetky podať. Dôkladná analýza spisového materiálu bola
však na podanie kvalifikovaných ústavných sťažností nevyhnutná a vzhľadom na enormnú rozsiahlosť
spisového materiálu vyžadovala dlhý čas.

11. Žalovaný v 1. rade poukazoval aj na skutočnosť, že žalobca bol za niekoľko vrážd právoplatne
odsúdený na doživotie a komunikácia s ním bola náročná. Zrejme si plne neuvedomoval a neuvedomuje,
že nie je možné pri plnení iných pracovných povinností naštudovať tak enormné množstvo spisového
materiálu ihneď podľa jeho predstáv a želaní. To žalobcovi nemohol a ani nesľúbil a takúto povinnosť
mu neustanovoval žiaden právny predpis ani rozhodnutie Centra právnej pomoci, ktorým bol žalobcovi

určený na zastupovanie.
Napokon príslušnými rozhodnutiami Centra právnej pomoci mu nebola stanovená žiadna lehota, v ktorej
mal a bolo nutné ústavné sťažnosti podať. V čase prevzatia zastupovania sa už väčšina spisov
nachádzala na odvolacích súdoch a pokiaľ by v rozhodnutí Centra právnej pomoci bola určená lehota,
musel by zastupovanie žalobcu odmietnuť. Žalobcovi mal záujem nezištne pomôcť, žiaľ v tom čase jeho

osobu nepoznal a nemal o ňom žiadne informácie, nečakal, že žalobca na jeho osobu podá trestné
oznámenie, rovnako sťažnosť adresovanú Slovenskej advokátskej komore a žalobu na súd.
Jeho konanie považoval prinajmenšom za nekorektné. Žalovaný v 1. rade mal za to, že v rámci jeho
zastupovania postupoval svedomito v rámci svojich osobných a časových možností s ohľadom na
neprimeranú komplikovanosť prípadov. So žalobcom riadne komunikoval, do Ilavy, Bratislavy a Nitry

opakovane cestoval z Košíc na vlastné náklady, spotreboval nezanedbateľné prostriedky na poštovné,
ubytovanie,dopravuastravupočasciest,tovšetkobeznárokunaakýkoľvekpreddavokzostranyCentra
právnej pomoci.

12. Z komunikácie so žalobcom vyplýva, že ten sa nesnažil o skutočnú nápravu stavu spôsobného

prieťahmi, ale len o finančné zadosťučinenie prostredníctvom Ústavného súdu SR. Z uvedeného dôvodu
mal za to, že zo strany žalobcu sa jedná o zneužitie práva a inštitútu ústavnej sťažnosti pre prieťahy
v konaní.

13. Pokiaľ žalobca uviedol, že stratil možnosť domáhať sa ochrany svojho práva podľa Ústavy pred

ústavným súdom, a to v priamej príčinnej súvislosti s vyššie uvedeným postupom, tento názor žalovaný
v 1. rade považoval za absurdný, ktorý postráda právnu oporu, ako aj základy elementárnej logiky.
Okamihom právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej predsa došlo k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorom sa žalobca údajne nachádzal. Cieľom, ktorý ústavná sťažnosť sleduje, nie je
získanie finančného plnenia, ale práve nastolenie právnej istoty meritórnym rozhodnutím súdu.

14. Okrem žaloby žalobca na osobu žalovaného v 1. rade podal trestné oznámenia, na jeho postup sa
sťažoval aj sťažnosťou adresovanou Slovenskej advokátskej komore. Orgány Slovenskej advokátskej
komory všetky tvrdenia a námietky žalobcu dôkladne prešetrili, revízna komisia komory rozhodla
o odložení veci, čo oznámila žalobcovi listom zo dňa 8.10.2019.

15. Z uvedeného vyplýva, že orgány Slovenskej advokátskej komory mali za to, že žiadnu právnu
povinnosťneporušil,aninezanedbal, aženámietkyžalobcusúvcelomrozsahunedôvodné.Ujma,ktorá
mala byť podľa tvrdení žalobcu mu spôsobená postráda právny a skutkový základ. V prípade žalobcu
nejestvuje mechanizmus vzniku škody a nejestvuje ani príčinná súvislosť medzi jeho konaním a údajným

vznikom škody. Žalovaný v 1. rade nastolil otázku, z obsahu ktorej vyplýva, odkiaľ žalobca zobral istotu,
že by mu Ústavný súd SR priznal finančné zadosťučinenie a odkiaľ zobral istotu, že prípadné finančné
zadosťučinenie by mu bolo priznané vo výške, ktorú požaduje a ktorú v žalobe uvádza.16. Žalovaný v 1. rade preto mal za to, že žalobca nepreukázal elementárny predpoklad pre uplatnenie
zodpovednosti za škodu – a to samotný vznik škody, ako aj jej výšku, žaloba je postavená len na
teoretických úvahách žalobcu, ten nazýva finančné zadosťučinenie poskytované Ústavným súdom

Slovenskej republiky „ušlým ziskom“, čím jednoznačne dáva najavo svoje úmysly.

17. Rovnako neobstojí aj jeho tvrdenie, že ho mal uviesť do omylu, v dôsledku čoho bol ponížený,
menejcenný, a to nielen v jeho očiach, ale v očiach každého bežného pozorovateľa. V tomto smere
žalovaný v 1. rade doplnil a listinnými dokladmi preukázal, že so žalobcom riadne komunikoval, na jeho

prípadoch riadne pracoval, Slovenská advokátska komora konštatovala, že žiadnu právnu povinnosť
neporušil,zktoréhodôvodujehonároknanáhradunemajetkovejujmyrovnakopovažovalzanedôvodný.

18. Podaním zo dňa 4.8.2020 Kooperatíva poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group oznámila vstup do
konania ako intervenient na strane žalovaného v 1. rade, keďže škoda, náhrady ktorej sa žalobca od
žalovaných domáha mala byť spôsobená žalovaným v 1. rade pri výkone činnosti advokáta, pričom

v rozhodnom období žalovaný v 2. rade mal s ich poisťovňou uzatvorenú poistnú zmluvu pre poistenie
zodpovednosti za škodu vzniknutú pri výkone advokátskej činnosti, čo odôvodňovalo jej právny záujem
v uvedenej veci.

19. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

20. Žalovaný v 1. rade predložil súdu listinné doklady – 8 zmlúv o poskytovaní právnych služieb
a zastupovaní v konaní pred orgánom verejnej moci zo dňa 29.6.2018 (č. l. 139 – 149 spisu), ktoré boli
uzavreté medzi žalobcom ako klientom a žalovaným v 1. rade ako advokátom. Predmetom všetkých
zmlúv bolo podanie ústavných sťažností na Ústavný súd SR v jednotlivých konaniach.

Vrovnakýdeň,t.j.29.6.2018bolauzatvorenáajZmluvaoposkytovaníprávnychslužiebmedzižalobcom
a žalovaným v 1. rade vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 24C/152/2008, predmetom
ktorej bolo rovnako podanie ústavnej sťažnosti fyzickej osoby, t. j. žalobcu na Ústavný súd Slovenskej
republiky pre porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (č. l. 142
spisu).

Keďže žalobca na pojednávaní dňa 10.2.2022 upresnil, že predmetom konania je porušenie povinnosti
a postupu žalovaného v 1. rade ako advokáta len vo veci 24C/152/2008, súd posudzoval podmienky
náhrady škody a nemajetkovej ujmy žalobcu v tomto konaní aj v súvislostiach s poskytovaním právnej
pomoci v iných veciach.

21. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci, kancelária Nitra zo dňa 10.9.2019 č. sp.: KaNR6540/2019
(č. l. 270 spisu), z jeho odôvodnenia je zrejmé, že rozhodnutím centra sp. zn. KaNR19503/2018 zo
dňa 21.6.2018 bol oprávnenej osobe, t. j. A. B., nar. XX.X.XXXX priznaný nárok na poskytovanie
právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní, konanie smerujúce proti postupu
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/152/2008 a na poskytovanie právnej pomoci bol určený advokát

Mgr. Tomáš Herman, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.6.2018.

22. Žalovaný v 1. rade listom zo dňa 23.7.2018 (č. l. 93 spisu) oznámil žalobcovi, že dňa 25.7.2018 ho
navštívi v ÚVTOS Ilava, na ktoré stretnutie vyzval žalobcu, aby priniesol zmluvy o poskytovaní právnych
služieb, ktoré mu zaslal poštou v predošlej zásielke. O tom, že v uvedený deň došlo k stretnutiu žalobcu

a žalovaného v 1. rade v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a Ústave na výkon väzby v Ilave svedčí
aj Potvrdenie o predvedení klienta v ústave Ilava z uvedeného dňa z č. l. 152 spisu, ako úradný záznam
spísaným medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade z uvedeného dňa.

23. Žalobca podaním zo dňa 29.7.2018 s označením – žiadosť, záväzné pokyny klienta advokátovi a iné

v bode 3 uviedol k postupom právneho zastupovania pokyny, podľa ktorých žiadal, aby mu advokát
zaslal rovnopis každej ústavnej sťažnosti, doplnenie a pod., ktorá sa bude vo veci podávať (č. l. 155,
2. strana, 156 spisu).
Vzájomnú komunikáciu, tak ako uviedol žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení podložil listinnými
dokladmi, ktoré sú súčasťou spisu:

- listom zo dňa 10.8.2018 (č. l. 95 spisu) žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi o. i., že pokiaľ ide
o štúdium a nafotenie spisov, v ktorých je potrebné podať ústavné sťažnosti, počas jeho pobytu na
západnomSlovensku,bezprostrednepoporadevÚVTOSIlava,samunepodariloobjednať,resp.dostať
sa k spisom na Okresnom súde Bratislava I, do informačnej kancelárie sa ani nedovolal (napriek cca30 pokusom v priebehu dvoch dní), z ktorého dôvodu telefonicky kontaktoval asistentky príslušných
senátov. V jednom prípade bol spis u sudkyne, ktorá bola na dovolenke, rovnaký prípad nastal aj na
Okresnom súde Nitra, kde sa nedostal ani k jednému spisu, keďže v informačnej kancelárii nebol voľný

termín a jeden zo spisov bol u sudkyne. Súčasne žalobcovi oznámil, že budúci týždeň odchádza na
dovolenku a nedostupný bude do 10.9.2018. Termíny preštudovania spisov bude žiadať od príslušných
informačných kancelárii písomne, resp. elektronicky, avšak do spisov sa pravdepodobne fyzicky dostane
až po návrate z dovolenky.
- listom zo dňa 12.9.2018 zaslal žalovaný v 1. rade žalobcovi výzvu a prílohy k zásielke Ústavného súdu

SR IVÚS310/2018 – č. l. 259 spisu,
- listom zo dňa 24.9.2018 žalovaný v 1. rade žalobcu informoval ohľadom výzvy a prílohy týkajúce sa
ústavnej zásielky IIIÚS233/2018 – č. l. 261 spisu,
- listom zo dňa 2.11.2018 (č. l. 257 spisu) odpovedal na list žalobcu zo dňa 22.10.2018 s ospravedlnením
s tým, že jeho neskoršia odpoveď bola spôsobená jeho zdravotnými problémami a pracuje v krízovom
režime. Súčasne mu oznámil, že v nasledujúcich dvoch týždňoch, podľa toho kedy mu súdy sprístupnia

spisy, má v pláne podať ústavné sťažnosti a v prípade ak súdy mu sprístupnia spisy, vycestuje do
Nitry a Bratislavy. Apeloval na žalobcu a jeho pochopenie situácie, keďže na vycestovanie potreboval
minimálne tri pracovné dni,
- listom zo dňa 8.11.2018 mu zaslal naskenované stanoviská v dvoch ústavných veciach, zároveň
žalobcu informoval, že informačné centrum Okresného súdu Bratislava I, a Okresného súdu Nitra

požiadal o nahliadnutie do spisov, pričom ako možné termíny uviedol 15.-16.11, 19.-21.11.
O tom, že žalovaný v 1. rade bol nazerať do spisov potvrdzujú úradné záznamy z č. l. 164-166, o nazretí
do spisu sp. zn. 7Co127/2018 (Okresný súd Bratislava I č. k. 24C/152/2008), svedčí úradný záznam zo
dňa 16.11.2018 z č. l. 164 druhá strana,
- listom zo dňa 21.11.2018 (č. l. 260 spisu) žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi, že bol preštudovať

na Krajskom súde v Bratislave spisy v tomto podaní uvedené, rovnako bol preštudovať spis na
Najvyššom súde SR v Bratislave, ako aj spisy na Okresnom súde Nitra. Súčasne mu oznámil, že
fotodokumentácia, ktorú z predmetných spisov vyhotovil je rozsiahla, v nasledujúcich dňoch materiál
preštuduje, spíše ústavné sťažnosti a samotný text žalobcovi zašle na schválenie. Prioritne sa bude
venovať ústavným sťažnostiam pre prieťahy v konaniach na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn.

24C/152/2008 a 24C/86/2007, ktoré sa v tom čase nachádzali na Krajskom súde v Bratislave.

24. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 24C/152/2008 nadobudol právoplatnosť 18.3.2019
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 7Co/127/2018 (č. l. 205 a nasl. spisu).

25. Žalobca bol vypočutý na pojednávaní dňa 10.2.2022, pričom pojednávanie a účasť žalobcu
prebiehalo prostredníctvom technických prostriedkov na prenos obrazu a zvuku, zabezpečený
videokonferenčným zariadením.

26. Žalobca, pokiaľ ide o konanie vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I č. k. 24C/152/2008

doplnil, že po tom, čo v danej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23.1.2019
podal dovolanie na Najvyšší súd SR, podal aj ústavnú sťažnosť, ktorú ústavný súd zamietol pre
oneskorené podanie. Pri stretnutí dňa 25.7.2018, mu žalovaný v 1. rade oznámil, že vzhľadom na jeho
pracovnú vyťaženosť sa jeho veciam bude môcť venovať najskôr v septembri 2018, s ktorým postupom
súhlasil. Podľa žalobcu žalovaný v 1. rade porušil dohodnuté podmienky vo veci 24C/152/2008, pretože

od septembra 2018 mal dostatok času na to, aby minimálne v tejto veci ústavnú sťažnosť podal.
Zastupovania sa vzdal začiatkom nasledujúceho roku, kedy Centrum právnej pomoci už nemohlo
ustanoviť nového advokáta vzhľadom k tomu, že vec bola právoplatne skončená a ústavná sťažnosť by
bola podaná bezúspešne. Žalobca potvrdil, že na ústavný súd podával viacero sťažností, uviedol cca
70 vecí, finančné odškodnenie mu bolo priznané v cca 48 veciach, pokiaľ mu ústavný súd nepriznal

finančné odškodnenie obrátil sa na Európsky súd pre ľudské práva. Najvyššiu sumu, ktorú mu ústavný
súd priznal titulom finančného odškodnenia bola 4.500,- EUR, Európsky súd pre ľudské práva mu priznal
6.800,- EUR. Pri určení výšky majetkovej škody vychádzal z rozhodnutí ústavného súdu za približne
osemročné prieťahy, pri nemajetkovej ujme vychádzal z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva.
Žalobca za protiprávne konanie žalovaného v 1. rade považoval včasné nepodanie ústavnej sťažnosti

vo vyššie uvedenej veci, a ani meritórne rozhodnutie v danej veci neodstránilo stav právnej neistoty
z toho dôvodu, že konanie trvalo 12 rokov.27. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi potvrdil, že dlhodobo pôsobí ako advokát, poskytuje právnu
pomoc osobám, ktoré si ju sami nevedia dovoliť, a to prostredníctvom Centra právnej pomoci. Centrum
právnej pomoci v Košiciach, s ktorým dlhodobo spolupracuje ho oslovilo, či by neprevzal právne

zastupovanie žalobcu a jeho spisy, keďže o túto pomoc ho požiadalo Centrum právnej pomoci z Nitry.
Žalobca je na západnom Slovensku známou osobou, bol problém ho zastupovať právnym zástupcom
z tohto regiónu. Predchádzajúca advokátka ho výslovne upozornila, že ide o osobu, ktorá je odsúdená
na doživotie s tým, aby sa jeho veciam venoval čo najskôr, pretože je v tomto smere aktívny.
Okamžite pristúpil k spracovaniu zmlúv, plnomocenstiev a na požiadanie žalobcu ho navštívil vo výkone

trestu v Ilave 25.7.2018, kedy došlo k podpísaniu uvedených zmlúv. Žalobcu mal zastupovať v ôsmich
veciach, a to vo všetkých na podanie ústavných sťažností. Vysvetlil mu situáciu, že pracuje v kancelárii
sám, nemá asistentku, koncipientov, je pracovne vyťažený a prvý voľný termín, kedy sa jeho veciam
môže venovať je september 2018, s čím žalobca súhlasil. Vtedy sa skutočne začal venovať jeho veciam,
mal snahu nazerať do spisov, čo bolo v niektorých prípadoch problémom, pretože už niektoré z nich
boli na odvolacom súde. Trvalo určitý čas, kým sa v informačných kanceláriách objednal, išlo o súdy

v Bratislave, v Nitre, každý spis mal cca 1000 strán, takže oboznámiť sa s takým množstvom spisov
nebolo jednoduché.
Z obsahu spisov zistil, že žalobca veľmi často podáva rôzne trestné oznámenia, námietky voči sudcom,
advokátom, z ktorého dôvodu nadobudol pocit strachu, čo sa v budúcnosti stane.

28. Tak ako predložil listinné doklady, do spisov nahliadal v novembri 2018, o všetkých krokoch žalobcu
informoval. V decembri 2018 mal zdravotné problémy s chrbticou, boli Vianoce, napriek tomu viaceré
veci študoval a chystal sa ústavné sťažnosti v zmysle požiadavky žalobcu podať.
Žalobca sa mu však v decembri 2018, resp. v januári 2019 vyhrážal, vo februári, resp. v marci podal na
jeho osobu trestné oznámenie, cca v rovnakom období aj sťažnosť na Slovenskú advokátsku komoru

a sťažnosť na Centrum právnej pomoci. V Centre právnej pomoci sa výslovne informoval ohľadom
lehôt na vykonanie určitých úkonov, kde mu potvrdili, že žiadnu lehotu na jednotlivé úkony nestanovili.
Súčasnehoupovedomili,žežalobcažiadalozmenuadvokáta,čobolovjanuári2019.Potom,čožalobca
začal realizovať kroky voči jeho osobe, v jeho veciach už nekonal.

29. Žalovaný v 1. rade poprel, aby ho žalobca upozorňoval na podanie ústavnej sťažnosti v konkrétnej
veci. Žiadna lehota mu nevyplývala z rozhodnutia Centra právnej pomoci, ani iného zákona, o zmenu
právneho zastúpenia požiadal sám žalobca, právne zastúpenie z jeho strany ukončené nebolo. Neboli
pravdivé ani tvrdenia žalobcu, že by ho neinformoval o úkonoch a postupoch v jednotlivých veciach,
o čom svedčia predložené listinné doklady. Záverom uviedol, že advokát musí podať ústavnú sťažnosť

s odbornou starostlivosťou, túto podáva fyzická osoba v zastúpení advokáta, pričom žalobca ako
fyzická osoba takúto sťažnosť mohol podať sám a ústavný súd mohol požiadať o ustanovenie právneho
zástupcu pred Ústavným súdom SR.

30. Okresný súd Bratislava I listom zo dňa 10.4.2018 (č. l. 154, druhá strana, 155 spisu) upovedomil

žalobcu o spôsobe vybavenia sťažnosti v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I v ktorom
sa sťažoval na prieťahy súdu, v konaní pod sp.zn. 24C/152/2008. Z obsahu uvedeného upovedomenia
o spôsobe vybavenia sťažnosti je zrejmé, že dňa 2.10.2017 bol tomuto súdu doručený Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IIÚS83/2017-62 zo dňa 25.7.2017, ktorým Ústavný súd vyslovil, že
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 24C/152/2008 porušené bolo.
Na otázku súdu, či žalobca mal vedomosť o tom, že cca rok predtým, ako splnomocnil žalovaného v 1.
rade na podanie ústavnej sťažnosti aj vo veci 24C/152/2008, Ústavný súd SR v danej veci rozhodol,
resp. kto ústavnú sťažnosť podal a akým spôsobom bolo o nej rozhodnuté, resp. či a aké finančné
zadosťučinenie mu bolo priznané, žalobca poukázal, že je spútaný. Na uvedenom pojednávaní, ako aj

na predchádzajúcom pojednávaní na akúkoľvek otázku súdu poukazoval práve na skutočnosť, že je
spútaný a na otázky sudkyne neodpovedal, čím podľa jeho názoru boli porušené jeho ľudské práva.

31. Vzhľadom na správanie sa žalobcu na pojednávaní dňa 15.11.2022 – pri výsluchu bol spútaný,
súd požiadal o informácie Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby v Ilave

ohľadom takéhoto predvedenia žalobcu, ktorý ústav poskytol súdu informácie písomným podaním zo
dňa 25.11.2022 (č. l. 359 spisu).32. S poukazom na § 31 ods. 2 zák. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení
neskorších predpisov v prípade odsúdeného A. B. (vzhľadom na individuálne hodnotenie jeho osoby)
rozhodol riaditeľ ústavu Ilava v súlade s vyššie uvedeným ustanovením zákona o zbore o použití pút na

spútanie odsúdeného pri každom vyvedení alebo predvedení v rámci celého ústavu. Riaditeľ poukázal
na to, že odsúdený B. sa v minulosti pokúsil o napadnutie príslušníkov zboru priamo v pojednávacej
miestnosti Okresného súdu Nitra, pričom u neho boli zároveň nájdené rôzne nepovolené predmety.
Riaditeľ potvrdil aj to, že odsúdený A. B. na pojednávaní dňa 15.11.2022 mal na rukách putá v zmysle
§ 31 ods. 2 zákona o zbore, pričom sudkyňa nedala pokyn na ich sňatie. Z rovnakého dôvodu mal

putá na rukách aj pri výsluchu na pojednávaní 10.2.2022 (na uvedenom pojednávaní žalobca riadne
vypovedal, kládol otázky, spútanie nenamietal). Riaditeľ poukázal aj na to, že v minulosti (pojednávanie
v inej právnej veci), keď odsúdený požiadal predsedníčku senátu o sňatie pút z dôvodu, aby si mohol
robiť výpisky a listovať v spisových materiáloch, mu predsedníčka nevyhovela z dôvodu bezpečnosti
prítomných osôb zúčastnených na pojednávaní. Ponechanie pút odsúdeného neobmedzovalo a počas
pojednávania si robil výpisky, aj listoval vo svojom spisovom materiály.

33. Keďže aj na pojednávaní dňa 10.2.2022, na ktorom bol žalobca podľa riaditeľa ústavu rovnako
spútaný, ten danú skutočnosť nenamietal, riadne vypovedal, žalovanému v 1. rade kládol otázky, súd
jeho námietky a správanie na ďalších pojednávaniach ohľadom spútania neakceptoval.

34.Sožiadostiovyjadreniekžiadosti,resp.ksťažnostioprávnenejosobyCentraprávnejpomociNitrazo
dňa 7.2.2019 adresovanej žalovanému v 1. rade (č. l. 167 spisu) je zrejmé, že dňa 24.1.2019 a následne
dňa 1.2.2019 boli Centru právnej pomoci doručené žiadosti, resp. sťažnosti oprávnenej osoby A. B.,
ktorému bol žalovaný v 1. rade určený na zastupovanie v právnych veciach v tomto podaní uvedených,
keďže podľa ním tvrdených skutočností žalovaný v 1. rade so žalobcom nekomunikuje a neodpovedá

na listy, z ktorého dôvodu ho centrum žiadalo o vyjadrenie.

35. Žalovaný v 1. rade predložil súdu aj Oznámenie o odložení veci Slovenskej advokátskej komory
Bratislava adresované žalobcovi zo dňa 8.10.2019 (č. l. 133 spisu), z obsahu ktorého vyplýva, že dňa
2.4.2019 bola Slovenskej advokátskej komore doručená sťažnosť žalobcu na žalovaného v 1. rade

ako advokáta. Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory po preštudovaní sťažnostného spisu
dospela k záveru, že jeho sťažnosť na advokáta je v celom rozsahu nedôvodná. Z obsahu odpovede
vyplýva aj to, že ide o sťažnosť vo veci sp. zn. 24C/152/2008, ktorá v tom čase bola právoplatne
skončená.
Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory po oboznámení sa s tvrdeniami oboch strán sporu

zastala názor, že advokát svoje povinnosti v zmysle ustanovení všeobecných záväzných a stavovských
predpisov neporušil, o priebehu zastupovania žalobcu riadne informoval a jednotlivé úkony vykonával
s jeho súhlasom. V jednotlivých rozhodnutiach Centra právnej pomoci žalovanému v 1. rade exaktná
lehota na vypracovanie podaní určená nebola. Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory zároveň
upozornila na skutočnosť, že okamihom právoplatnosti rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej

došlo k odstráneniu stavu právnej neistoty, v ktorom sa žalobca nachádzal. Primárny cieľ, ktorý by
prípadná ústavná sťažnosť sledovala, tak bol v celom rozsahu naplnený. Účelom ústavnej sťažnosti je
totiž zabezpečiť, aby došlo k vydaniu meritórneho rozhodnutia a tým k ukončeniu prípadných prieťahov
v konaní.
Z uvedených dôvodov Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory rozhodla tak, že vec v zmysle

§ 4 ods. 4 písm. b) Disciplinárneho poriadku odložila z dôvodu, že skutok, ktorý bol predmetom šetrenia
nebol disciplinárnym previnením.

36. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Nitra zo dňa 10.9.2019 centrum odňalo žalobcovi
nárok na poskytovanie právnej pomoci v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn.

24C/152/2008 (č. l. 270 spisu). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že centrum vyžiadalo
od Ústavného súdu Slovenskej republiky informáciu, či v uvedenom súdnom konaní bola podaná
v mene žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu ústavná sťažnosť. Z Ústavného súdu Slovenskej
republiky bola dňa 14.5.2019 poskytnutá informácia, že vec bola vedená pod sp. zn. Rvp595/2019 a bola
vybavená spravodajcom odložením. Poukazujúc na § 14 ods. 1 písm. e) zák. č. 327/2005 Z. z. podľa

centra oprávnená osoba nesplnila povinnosť jej vyplývajúcu zo zákona, napriek výzve centra dodatočne
neodstránila nežiadúci stav, v tomto prípade nepreukázala možnosť podať ústavnú sťažnosť na prieťahy
v konaní vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/152/2008, nakoľko súdne
konanie bolo, ako to sama oprávnená osoba v liste zo dňa 22.7.2019 uviedla, právoplatne skončenáa z daného vyplynulo, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti na prieťahy uplynula a tým rozhodnutie
centra zo dňa 21.6.2018, ktorým sa tejto veci priznala právna pomoc oprávnenej osobe stratilo zmysel.

37. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát je povinný pri výkone
advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným
spôsobom poučí.
Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a dôsledne
využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia
považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb.

38. Podľa § 26 ods. 1 zák. č. 586/2003 Z. z. o advokácii, advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu
spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú

jehokoncipientomalebojehozamestnancom,akadvokátvykonávaadvokáciuakospoločníkspoločnosti
podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto spoločnosť.
Podľa§26ods.4citovanéhozákona,aktentozákonneustanovujeinak,advokátsazbavízodpovednosti
podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho žiadať.

39. Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je
objektívna zodpovednosť, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je
založená na súčasnom, kumulatívnom splnení troch predpokladov:
a) činnosť súvisiaca s výkonom advokácie,

b) vznik škody,
c) príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom škody.
Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané; dôkaznú
povinnosť má v tomto smere poškodený.

40. Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite,
dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu
klienta pokladá za prospešné, advokát je povinný dbať na to, aby jeho právna pomoc bola účelná
a hospodárna. Advokát sa zbaví zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri
vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho žiadať. Nie každé zanedbanie, porušenie alebo

nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik jeho zodpovednosti za škodu
spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie advokátka neznamená
automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je daná v každom prípade,
keď ním zastupovaný klient nebol v určitom konaní úspešný. Zodpovednosť advokáta nastupuje len
vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností advokáta v súvislosti s výkonom

advokácie.

41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný v 1. rade bol Centrom právnej pomoci
ustanovený za právneho zástupcu žalobcovi aj vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod
sp. zn. 24C/152/2008, a to rozhodnutím centra č. KaNR19503/2018 zo dňa 21.6.2018 na poskytovanie

právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní. Preukázané bolo aj to, že
dňa 29.6.2018 bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní právnych služieb na zastupovanie v konaní pred
orgánom verejnej moci č. AKB1054/218/TH, pričom predmetom zmluvy bolo poskytovanie právnych
služieb žalobcovi, a to podanie ústavnej sťažnosti fyzickej osoby. Uvedená zmluva bola účastníkmi
podpísaná pri osobnej návšteve žalobcu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave dňa 25.7.2018,

ktorá skutočnosť medzi stranami sporu nebola sporná a o čom svedčia predložené listinné doklady –
potvrdenie o predvedení klienta, oznámenie o návšteve zo dňa 23.7.2018. Žalobca aj žalovaný v 1.
rade potvrdili aj to, že právne zastúpenie sa týkalo ôsmich vecí, v ktorých žalovaný v 1. rade mal
podať ústavné sťažnosti. Po vzájomnej dohode, vzhľadom na pracovnú zaťaženosť sa žalovaný v 1.
rade mal venovať právnym záležitostiam žalobcu v septembri 2018, s čím žalobca ako klient súhlasil.

Vzájomná komunikácia medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade prebiehala, a to písomnou formou,
o čom svedčia tak listiny predložené žalobcom, ako aj žalovaným v 1. rade. Ten už tak v auguste,
ako aj 12.9.2018, 24.9.2018 informoval žalobcu o postupe v niektorých veciach pred ústavným súdom,
2.11.2018 odpovedal žalobcovi na jeho list z 22.10.2018, kde ho informoval o tom, že nebolo možné dopríslušných spisov všeobecných súdov dovtedy nahliadnuť, 8.11.2018 mu zaslal stanoviská a oznámil
termíny,vktorýchpravdepodobnemalodôjsťknahliadnutiudospisov,16.11.2018bolosobnenahliadnuť
do spisov, konkrétne aj do spisu 24C/152/2008, ktorý bol v tom čase na odvolacom súde pod sp. zn.

7Co127/2018, fotil stovky strán, čím sa pripravoval na úkony súvisiace s podaním ústavnej sťažnosti
v danej veci. Listom zo dňa 21.11.2018 žalobcovi oznámil, že bol nahliadnuť do spisov a vzhľadom
na rozsiahlosť spisového materiálu je potrebný dlhší čas na analýzu spisového materiálu a podanie
ústavných sťažností.
Súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného v 1. rade v tom smere, že v rozhodnutí Centra právnej pomoci

mu nebola stanovená žiadna lehota, v ktorej mal ústavné sťažnosti podať.
Navyše z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažnosti Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.4.2018
je zrejmé, že v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/152/2008 bolo
uvedenému súdu už dňa 2.10.2017, t. j. necelý rok predtým, ako splnomocnil žalovaného v 1. rade na
podanie ústavnej sťažnosti v danej veci, doručený súdu Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
II.ÚS83/2017-62 zo dňa 25.7.2017, ktorým ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie veci v primeranej lehote v konaní
vedenom na uvedenom súde pod sp. zn. 24C/152/2008 porušené bolo. Z uvedeného je zrejmé, že
ústavný súd o sťažnosti žalobcu v danej veci už rozhodoval. Žalovaný v 1. rade žalobcu o všetkých
krokoch a postupoch informoval, v decembri 2018 napriek tomu, že mal zdravotné problémy, boli
vianočné sviatky, aj konkrétnu vec študoval a chystal sa podať ústavnú sťažnosť v zmysle požiadavky

žalobcu.
Žalobca však v januári 2019 doručil Centru právnej pomoci v Nitre sťažnosť na osobu žalovaného v 1.
rade, ktorý bol určený na jeho zastupovanie v právnych veciach, z ktorého dôvodu došlo k narušeniu
dôvery medzi nimi. Po tom, čo žalobca realizoval ďalšie kroky voči osobe žalovaného v 1. rade - podanie
trestného oznámenia, podanie sťažnosti na Slovenskú advokátsku komoru, sťažnosť na Centrum

právnej pomoci o zmenu advokáta, ten už v jeho veciach nekonal.

42. Slovenská advokátska komora odpoveďou zo dňa 8.10.2019 oznámila žalobcovi, že jeho sťažnosť
voči žalovanému v 1. rade je v celom rozsahu nedôvodná, keďže žalovaný v 1. rade ako advokát
si splnil povinnosti v zmysle ustanovení všeobecne záväzných a stavovských predpisov, tie žiadnym

spôsobom neporušil, o priebehu zastupovania ho riadne informoval a jednotlivé úkony vykonával s jeho
súhlasom. Revízna komisia Slovenskej advokátskej komory upozornila aj na okamih odstránenia stavu
právnej neistoty, čo bolo právoplatnosťou rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej, t. j. vo veci
24C/152/2008, poukázal aj na primárny cieľ, ktorý by prípadná ústavná sťažnosť sledovala a ten bol
v celom rozsahu naplnený. Napokon rozhodnutím Centra právnej pomoci v Nitre zo dňa 10.9.2019 bolo

oprávnenej osobe, t. j. žalobcovi odňatý nárok na poskytovanie právnej pomoci vo veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 24C/152/2008, nakoľko žalobca ako oprávnená osoba nesplnil
povinnosťmuvyplývajúcuzozákona,napriekvýzvecentradodatočneneodstránilnežiadúcistav,vtomto
prípade nepreukázal možnosť podať ústavnú sťažnosť na prieťahy v konaní v danej veci, nakoľko súdne
konanie bolo, ako to aj sám tvrdil, právoplatne skončené, čo z daného vyplýva, že lehota na podanie

ústavnej sťažnosti na prieťahy uplynula a tým rozhodnutie centra zo dňa 21.6.2018 stratilo zmysel.

43. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané a dospel súd k záveru, že v konaní nebolo
preukázané splnenie základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú žalovaným
v 1. rade, predovšetkým porušenie jeho povinností ako advokáta, vznik škody ako majetkovej ujmy, ktorá

nastala v majetkovej sfére poškodeného. Za skutočnú škodu sa považuje taká majetková ujma, ktorá
znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou. Pri vzniku
škodyniejemožnévychádzaťzhypotetickéhopredpokladumožnéhorozmnoženiamajetkovýchhodnôt.
Napokon nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody. Keďže nebola splnená čo i len jedna z uvedených podmienok vzniku zodpovednosti za škodu,

základ nároku na náhradu škody nebol daný.
Ak v konaní o náhradu škody proti advokátovi nebolo klientom preukázané tvrdené konanie žalovaného,
ktoré malo zakladať nárok na náhradu škody, a preukázaný nebol ani vznik škody (majetkovej ujmy),
nemôže byť daná zodpovednosť žalovaného za tvrdenú majetkovú ujmu, a to bez ohľadu na to, či je
zodpovednosť advokáta posudzovaná ako objektívna zodpovednosť podľa zákona o advokácii alebo

ako zodpovednosť za protiprávne zavinené konanie podľa § 420 OZ, pretože v oboch prípadoch zákon
prezaloženiezodpovednostiadvokátaustanovujeexistenciuškodyaporušenieprávnejpovinnosti,resp.
porušenie povinnosti advokáta v súvislosti s výkonom advokácie. Ak tieto predpoklady zodpovednosti zaškodu nie sú splnené, nie je daný ani základ nároku na náhradu škody (uznesenie NS ČR z 17.10.2004
sp.zn. 25Cdo 1365/2004).

44. Na základe takto zisteného skutkového stavu a preukázaných skutočností súd žalobu žalobcu voči
žalovanému v 1. rade ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

46. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa
zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade súd rozhodol podľa § 255

ods. 1 CSP a žalovanému v 1. rade ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania
v plnej výške.

49. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

50. Keďže žalobca žalobu voči žalovanému v 2. rade pred začatím konania vo veci samej zobral späť,
konanie voči nemu žiadal zastaviť, súd konanie podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP voči tejto strane
sporu zastavil. V právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal, keďže žalovanému v 2. rade žiadne trovy nevznikli, nakoľko žalobca

zavinil zastavenie konania, na ktoré trovy by táto strana nárok mala.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba

dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.