Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120011103
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baločko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7120011103.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Baločka a sudcov
JUDr. Mareka Dudíka a JUDr. Jána Slovinského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. marca 2024,
v trestnej veci proti obžalovanému A. B. C., pre zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora, obžalovaného
a poškodenej proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 20.10.2023 sp. zn. 7T/26/2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 312 ods. 4 Tr. por. predseda senátu odvolacieho súdu b e r i e na vedomie späťvzatie odvolania
obžalovaným A. B. C..

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodenej B. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom mestský súd podľa § 285 písm. b) Tr. por. obžalovaného A. B. C., nar.
XX.XX.XXXXvC.,trvalebytomC.,E.F.XXX/XXspodobžalobyprokurátoraOkresnejprokuratúryKošice
I pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že v Košiciach dňa 22.05.2015, ako ustanovený predbežný správca
dlžníka B. D., bytom G. XXX/X, C., na majetok, ktorej bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu
v Košiciach I, zo dňa 27.11.2014 pod číslom konania 26K/37/2014, uznal pohľadávku veriteľa č. 3, podľa

konečného zoznamu pohľadávok H. G. D., vo výške 181.441,- eur vyplývajúcu z výzvy na bezodkladné
vrátenie finančných prostriedkov aj napriek tomu že, táto pohľadávka nebola uplatnená žalobou v
súdnom konaní, a teda nemohla byť splatná, čím správca nepostupoval s odbornou starostlivosťou v
zmysle § 7 a § 32 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, teda nedôvodným uznaním pohľadávky na nehnuteľnosti „Záhradný domček“ súpisné číslo
XXXX na parcele č. 905, LV XXX, k. ú. I., obec Košice - Sever - spoluvlastnícky podiel 1/2, pozemok -

zastavané plochy a nádvoria výmery 31 m2, parcelné číslo C KN 905, LV XXX, k. ú. I., obec C. - F., J. C.
A. -spoluvlastnícky podiel 1/2, pozemok - záhrady výmery 714m2, parcelné číslo C KN 906, LV XXX, k.
ú. I., obec C. - F., J. C. A. - spoluvlastnícky podiel 1/2, v hodnote 21.200,- eur, na nehnuteľnosti byt I. XX
o výmere 67 m2 v obytnom dome C. XX, XX a podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu - 3131/100000, súpisné číslo XXX na parcele č. 2922, LV XXXXX, k. ú. K., obec C.
- L. M., J. C. A., spoluvlastnícky podiel 1/2, pozemok - zastavané plochy a nádvoria výmery 359 m2,

parcelné číslo 2922, LV XXXXX, k. ú. K., obec C. - L. M., J. C. A. - spoluvlastnícky podiel 3131/200000
v hodnote 34.400,- eur, nehnuteľnosť byt I. XX o výmere 57 m2 v obytnom dome G. X,X,X a podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu - 1489/100000, súpisné číslo XXX na
parcele č. 1827, LV XXXXX, k. ú. K., obec C. - L. M. - spoluvlastnícky podiel 1/1, v hodnote 61.400,- eur
a osobné motorové vozidlo zn. Suzuki Swift GS, EČV C., WIN TSMMZC11S00339040, farby červenej
metalízy v hodnote 3.545,- eur spôsobil B. D. škodu spolu vo výške 120.545,- eur, v ktorom sa vidí zločin

porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. v celom
rozsahu o s l o b o d i l , nakoľko skutok nie je trestným činom.Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú B. D., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., G. I. XXX/X,
s nárok na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku zahlásil odvolanie priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní okresný
prokurátor. Odvolanie podal aj obžalovaný A. B. C. a poškodená B. D..

Okresný prokurátor v dôvodoch svojho odvolania uvádza, že s rozhodnutím súdu sa nestotožňuje. Má

za to, že existujú chyby v napadnutom výroku rozsudku súdu a to pre nejasnosť a neúplnosť jeho
skutkových zistení a takisto preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie.Takistovzniklipochybnostiosprávnostiskutkovýchzistenínapadnutýchvýrokov,naktorých
objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.
Upozorňuje na tú skutočnosť, že v súlade so záverečnou rečou prokurátora, je potrebné kvalifikovať
žalovaný skutok ako spáchaný v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., nakoľko nedošlo k spôsobeniu

zamýšľanej škody, aj keď obžalovaný vykonal všetko pre úspešné dokonanie predmetného trestného
činu a k jeho dokonaniu nedošlo z dôvodov, na ktoré obžalovaný už nemal vplyv.

Nie je rozhodujúce do akej miery poškodená skutočne aktívne hájila svoje práva, napríklad podaním
alebo nepodaním incidenčnej žaloby, prípadne, či mala pri svojej obrane úspech, nakoľko poškodená

v konkurznom konaní dostatočným spôsobom vyjadrila popretie proti nej uplatnených pohľadávok (napr.
č.l. 577, 623).

Obžalovaný celkom jednoznačne, porušujúc v obžalobe citované povinnosti vyplývajúce mu zo zákona
o konkurze, uznal tieto sporné pohľadávky, čím vytvoril bezprostrednú hrozbu postihnutia majetku

poškodenej vo výške presahujúcej sumu 120.000,- eur. Z vykonaného dokazovania jednoznačne
vyplynulo, že aj keď obžalovaný prvotne poprel predmetnú pohľadávku a poučil údajného veriteľa o tom,
že ako veriteľ popretej pohľadávky sa môže domáhať jej určenia na súde (č.l. 1217), následne bez toho,
aby bol naplnený samotným obžalovaným popísaný postup, tento uznal už popretú pohľadávku bez
toho, aby bola riadne preukázaná jej existencia (č.l. 1218).

Je zjavné, že predloženie písomných podkladov o tom, že poškodená manipulovala s finančnými
prostriedkami údajného veriteľa nemohlo dať dôvod na uznanie pohľadávky obzvlášť za tých okolností,
keď poškodená zastávala v tejto spoločnosti pozíciu štatutára. Obžalovaný tak zjavne porušil okrem
iných aj ustanovenia § 32 ods. 9, ods. 18 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktoré paradoxne

sám v konkurznom konaní poukazoval.

Uvádza, že obžalovaný prihlásenú pohľadávku nepreskúmal s odbornou starostlivosťou a neporovnal
s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so záznamom záväzkov dlžníka. Správca takisto neprihliadol
na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a nevykonal vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody

spornosti prihlásenej pohľadávky.

Je pritom zrejmé, že ak by správca postupoval vyššie naznačeným spôsobom tak ako mu ukladal zákon,
prihlásenú pohľadávku by musel poprieť, nakoľko zo zisteného dôkazného stavu vyplýva predpoklad,
že veriteľ prihlásenej pohľadávky by nebol v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný.

K uvedenému záveru jednoznačne smeruje aj vypracovaný znalecký posudok (č.l. 222-223).

Čo sa týka vykonaných dôkazov uvádza, že ak súd vyhodnotil niektoré zistené skutočnosti ako nejasné,
vyvolávajúce pochybnosti, a teda v konečnom dôsledku svedčiace v prospech obžalovaného, tak tieto
mohli a mali byť ďalej skúmané a objektívna pravda zisťovaná ďalším dokazovaním.

S poukazom na vyššie uvedené navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. b),
písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Mestského súdu Košice a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade takto podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkanéprihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a zistil, že
odvolanie prokurátora okresnej prokuratúry nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval mestský súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o oslobodení obžalovaného, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.
por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd
jasne a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové
zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal
a zohľadnil všetky potrebné skutočnosti ako aj osobné pomery obžalovaného.

Krajskýsúdsivcelomrozsahuosvojilsprávneazákonnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuvovzťahu

ku všetkým napadnutým výrokom a keďže sa so závermi mestského súdu stotožňuje, tak na ne ako na
správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej
rozhodnutie prvostupňového súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto

právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor
a právny záver mestského súdu.

Bolo by nad rámec hodnotiť vykonané dôkazy pred mestským súdom, nakoľko mestský súd toto
hodnotenie v napadnutom rozsudku vykonal úplne vyčerpávajúco, avšak je potrebné zvýrazniť už

spomínané z tohto napadnutého rozsudku a síce, že vychádzajúc z obsahu svedeckej výpovede
poškodenej B. D., rovnako tak zo svedeckej výpovede správkyne konkurznej podstaty úpadcu veriteľa
spoločnosti H. G. D. B. D. M. a z predložených listinných dôkazov súd považuje za preukázané, že
nedošlovrámcipredmetnéhokonkurznéhokonaniakspeňaženiužiadnejčastimajetkuúpadcu.Tutreba
jednoznačne konštatovať, zˇe prihlásením, resp. uznaním pohľadávky veriteľa správcom konkurznej

podstaty nedochádza k majetkovej dispozícii s hodnotou majetku tvoriacej konkurznú podstatu,
výsledkom (následkom) ktorého by bolo akékoľvek zmenšenie hodnoty spravovaného majetku, a teda
naplnenie obligatórneho pojmového znaku objektívnej stránky predmetnej skutkovej podstaty, vo forme
škody na majetku iného podľa § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Nad rámec odôvodnenia krajský súd považuje za potrebné poznamenať nasledovné skutočnosti a
síce, že právo poprieť, resp. uznať pohľadávku môže iba správca konkurznej podstaty alebo iný veriteľ
za zákonom stanovených podmienok. Tým, že správca konkurznej podstaty, teda obžalovaný, poprel
prvotne prihlásenú pohľadávku veriteľa H. G. D. a následne samotný veriteľ nepodal pred príslušným
súdom incidenčnu žalobu, nebolo právoplatne príslušným súdom v incidenčnom spore rozhodnuté, či

pôvodné popretie bolo správne zo strany správcu, teda či bolo dôvodné.

Konkurzné konanie umožňuje veriteľovi podať prihlášku pohľadávok v základnej prihlasovacej lehote
zmysle § 28 zákona o konkurze a reštrukturalizácii alebo najneskôr do vydania uznesenia súdu o
rozvrhu, teda bolo právom veriteľa podať prihlášku, ktorú označil, že ich doplnil a správca o doplnenej

prihláške rozhodoval tak, že ju uznal.

Podľa § 32 ods. 17 z. č. 7/2005 ZKR: Pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom
so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním
sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.

V čase, kedy došlo k uznaniu pohľadávky, existoval stav plurality veriteľov bez ohľadu na to, či by táto
pohľadávka bola popretá alebo nie.

To, že správca konkurznej podstaty, teda obžalovaný opätovne posudzoval prihlášku veriteľa H. G. D.,

ktorý predmetnú prihlášku doplnil o listinné dôkazy preukazujúce dôvodnosť prihlásenej pohľadávky do
konkurzu, ktorú správca pri prvotnom posudzovaní prihlášky nemal k dispozícii a z uvedených dôvodov
prihlášku číslo 3 uvedeného veriteľa prvotne poprel, nemožno z trestnoprávneho hľadiska považovať
za porušenie jeho povinností podľa § 7 a podľa § 32 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii anemožno to považovať za konanie, ktorým by došlo k poškodzovaniu veriteľa, respektíve úpadcu teda
poškodenej.

Čo sa týka odvolania poškodenej B. D., táto v písomných dôvodoch podaného odvolania uviedla, že
podáva odvolanie, a to čo do výroku o treste odňatia slobody. Uvádza, že súd na základe predložených
dôkazov nesprávne vyhodnotil skutkové okolnosti a vôbec nezohľadnil to, že obžalovaný porušil
kogentné ustanovenia ZKR.

V predmetnej veci správca konkurznej podstaty A. B. C. pohľadávku poprel, uplynula lehota na podanie
žaloby proti popretej pohľadávke a následne ju správca na základe doplnenia prihlášky uznal (čo
však zákon neumožňuje a správca o tom vedel, že v konkurznom konaní nie je možné prihlášku
pohľadávkyopraviťalebodoplniť).Veriteľalemôžepodaťnovúprihlášku,atoajpočasplynutiazákladnej
prihlasovacej lehoty.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti je zrejmé, že obžalovaný A. B. C. mal subjektívnu vedomosť,
že v čase uznania pohľadávky sa na túto v zmysle ZKR už nemalo prihliadať, a teda ani nemohla
byť uznaná. Týmto svojim konaním úmyselne poškodil úpadcu ako aj ostatných veriteľov na škodu ich
majetku, a to bez preukázateľného právneho titulu.

Navrhuje preto odvolaciemu súdu, aby zrušil napádaný rozsudok mestského súdu v časti výroku
o uloženom treste a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. a po zrušení tohto rozsudku vrátil vec súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa § 307 ods. 1 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť

a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré

v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Z obsahu podaného odvolania poškodenou vyplýva, že toto odvolanie smeruje proti výroku o uloženom
treste obžalovanému.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako i citované zákonné ustanovenia odvolací súd podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. zamietol odvolanie poškodeného ako odvolanie podané neoprávnenou osobou
(poškodený má právo podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody) bez toho, aby sa
zaoberal meritom veci.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie aj obžalovaný A. B. C., a to prostredníctvom
svojhoobhajcu.Predmetnýrozsudoknapádavcelomrozsahu,pričomnamietanesprávnosťaneúplnosť
skutkových zistení a na ich základe vyvodených právnych záverov. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil
napadnutý rozsudok mestského súdu a vec tomuto vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a vo veci rozhodol.

Písomným podaním dňa 15.1.2024 obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu svoje odvolanie proti
rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 7T/26/2020 zo dňa 20.10.2023 v celom rozsahu vzal späť.

Podľa § 312 ods. 2 Tr. por. osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť,

a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať
späť i nadriadený prokurátor.Podľa § 312 ods. 4 Tr. por. vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda senátu
odvolacieho súdu, a ak nebola vec doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého
stupňa.

Vzhľadom na prejav vôle obžalovaného, ako i vyššie citované zákonné ustanovenia predseda senátu
odvolacieho súdu vzal na vedomie späťvzatie odvolania obžalovaným A. B. C..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.