Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. august 2024

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8Co/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120207296
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Šlesarová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2024:3120207296.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu

Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej
v právnej veci žalobcov 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXXX/XX, E., 2/ A. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXXX/XX, E., 3/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
D. XXXX/XX, E., všetkých zastúpených JUDr. Janou Zlochovou, LL.M., advokátkou so sídlom P. O.
Hviezdoslava 83/13, Martin, IČO: 42 013 933 proti žalovanému Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., so
sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, v spore o náhradu

škody, o odvolaní žalobkyne 1/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 11. mája
2023 č. k. 18C/29/2020-275, vydaného
v spojení s opravným uznesením zo dňa 28. septembra 2023 č.k. 18C/29/2020-324, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II.,
v ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni 1/ úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
65.696,40 Eur od 17.10.2020 do 15.11.2020.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku III., v ktorej bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobkyni 1/ titulom skutočnej škody sumu 1.200 Eur spolu s úrokom z omeškania a v napadnutej
časti výroku IV., v ktorej bola žaloba žalobkyne 1/ o zaplatenie skutočnej škody vo výške 300 Eur spolu
s úrokom z omeškania zamietnutá,
z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV., v ktorej bola zamietnutá žaloba
žalobkyne 1/ o mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia vo výške 25 % v zmysle § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z.z. z r u š u j e a vec v r a c
i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

IV. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku IV., v ktorej bola zamietnutá žaloba
žalobkyne 1/ o zaplatenie nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,
nároku na mesačný peňažný dôchodok a tiež nároku na zameškaný peňažný dôchodok, z r u š u j e
a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

V. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti výroku IV., ktorou bola žaloba vo
zvyšku zamietnutá.

VI. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku VII. o trovách konania z r u š u j
e a vec v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

VII. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch VIII. a IX. o trovách konania.VIII. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobkyni 2/
v rozsahu 100 %.

IX. Žalovanému sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi 3/
v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie bolestného v
sume 11.933,10 Eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane
mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 94.058,03 Eur s príslušenstvom

zastavil. Výrokom II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/ titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 3.212 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 65.696,40 Eur od 17.10.2020 do 15.11.2020, zo
sumy32.722,80Eurod16.11.2020do02.02.2023azosumy3.212Eurod07.02.2023dozaplatenia,ato
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 1/

titulom skutočnej škody sumu 1.280 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.280
Eur od 30.12.2020 do zaplatenia. Výrokom IV. vo zvyšnej časti žalobu žalobkyne 1/ zamietol. Výrokom
V. žalobu žalobkyne 2/ zamietol. Výrokom VI. žalobu žalobcu 3/ zamietol. Výrokom VII. žalobkyni 1/
voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 3/8. Výrokom VIII. žalovanému voči
žalobkyni 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Výrokom IX. žalovanému voči

žalobcovi 3/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa 1/ sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia
bolestného v sume 20.563,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 20.563,90
Eur od 16.06.2020 do zaplatenia, sťaženia spoločenského uplatnenia

v sume 123.566,62 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy
98.853,30 Eur od 01.10.2020 do zaplatenia, straty na zárobku v sume 3.593,70 Eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3.593,70 Eur od podania žaloby do zaplatenia,
peňažného dôchodku vo výške 229,10 Eur mesačne, zameškaného peňažného dôchodku za obdobie
od 01.10.2020 do vyhlásenia rozsudku vo výške stanovenej rozsudkom spolu s úrokom z omeškania

vo výške 8 % ročne z dlžnej sumy od podania žaloby do zaplatenia, a náhrady hotových výdavkov v
sume 1.862,99 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1.862,99 Eur od podania
žaloby do zaplatenia.

1.3. Žalobkyňa 2/ sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 1.350 Eur a žalobca

3/ sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.336,80 Eur.

1.4. Súčasne žalobcovia 1/ - 3/ žiadali náhradu trov konania.

1.5. Žalobkyňa 1/ žalobu odôvodnila tým, že pri dopravnej nehode dňa 13.04.2019 spôsobenej vodičom

E. F., ktorý bol za uvedený skutok uznaný vinným
v trestnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3T/154/2019, utrpela ťažké zranenia. V čase
dopravnej nehody bol E. F. v pracovnom pomere v spoločnosti
G. G. D., a. s., ktorej vozidlo bolo v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom poistené

u žalovaného. Žalovaný je tak pasívne vecne legitimovaný na náhradu škody vzniknutej v príčinnej
súvislosti s dopravnou nehodou.

1.6. Žalobkyňa 2/ žalobu odôvodnila tým, že sumu 1.350 Eur použila na nákup zdravotníckych pomôcok,
na poplatky lekárom a lieky v prospech žalobkyne 1/. Doklady

o vynaložení týchto nákladov nemá, lebo v čase dopravnej nehody v strachu o dcéru nepredpokladala
súdne konanie s poisťovňou.

1.7. Žalobca 3/ žalobu odôvodnil tým, že má nárok na náhradu cestovných nákladov vo výške 1.176,80
Eur za to, že používal svoje vozidlo na prevoz sestry v doprovode s matkou po lekárskych vyšetreniach,

výsluchoch, návštevách počas jej hospitalizácie. Doklady na preukázanie vynaložených nákladov nemá.1.8. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a túto žiadal zamietnuť.

1.9. Žalobkyňa 1/ podaním zo dňa 09.01.2021 zobrala žalobu v časti sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 32.973,60 Eur a v časti hotových výdavkov (skutočnej škody) vo výške 40 Eur späť z dôvodu
čiastočného plnenia zo strany žalovaného po podaní žaloby a konanie žiadala v tejto časti zastaviť.
Podaním zo dňa 06.03.2023 žalobkyňa 1/ zobrala žalobu späť v časti bolestného vo výške 11.933,10 Eur
(pôvodne žiadala sumu 20.563,90 Eur - po úprave žaloby žiada 8.630,80 Eur = 11.933,10 Eur suma, v

ktorej zobrala žalobu späť), v časti sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane mimoriadneho zvýšenia
vo výške 94.058,03 Eur (pôvodne žiadala 123.566,63 Eur - po úprave žaloby žiada
29.508,60 Eur = 94.058,03 Eur suma, v ktorej zobrala žalobu späť).

1.10. Súd prvej inštancie preto v zmysle § 145 ods. 2 CSP v tejto časti konanie zastavil.

1.11. Žalobkyňa 1/ po čiastočnom späťvzatí žaloby vysvetlila a upresnila svoje zostávajúce nároky
uplatnené žalobou. K bolestnému vo výške 8.630,80 Eur dospela tak, že žalovaný plnil za 2.050 bodov,
z toho základný počet bodov bol 1.805 a zvyšné body 245 bolo navýšenie bodov bolestného. Potom
2.050 x 20,26 Eur je suma 41.533 Eur. Žalovaný plnil sumu 33.226,40 Eur a k tomu ešte za 80 bodov
za poranenie sleziny vo výške 1.296 Eur po krátení; bez krátenia suma predstavuje 1.621 Eur. Celková

suma bolestného bez krátenia tak predstavuje sumu 43.154 Eur (41.533 Eur + 1.621 Eur). Žalovaný
celkom plnil sumu 34.523,20 Eur. Žalovaná suma 8.630,80 Eur potom predstavuje rozdiel medzi plnením
bez krátenia plnením poskytnutým žalovaným (43.154 Eur - 34.523,20 Eur = 8.603,80 Eur).
K sťaženiu spoločenského uplatnenia vo výške 29.508,60 Eur dospela tak, že sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo ohodnotené znaleckým dokazovaním na 3.581,25 bodov. Pri hodnote bodu 21,84

Eur je celková náhrada 78.214,50 Eur. Žalovaný plnil sumu 59.356 Eur. Zostáva tak uhradiť suma
18.858,50 Eur. Zvýšenia náhrad sťaženia spoločenského uplatnenia žalovaný uznal v rozsahu 15 %,
ktoré vypočítal zo sumy 59.356 Eur. Žalobkyni 1/ však patrí zvýšenie o 25 % zo sumy 78.214,50 Eur, čo
predstavuje sumu 19.553,60 Eur. Z toho žalovaný plnil sumu 8.903,40 Eur; rozdiel potom predstavuje
sumu 10.650,20 Eur. Suma 29.508,60 Eur predstavuje súčet neuhradeného sťaženia spoločenského

uplatnenia v sume 18.858,50 Eur
a mimoriadneho zvýšenia v sume 10.650,20 Eur (18.858,50 Eur + 10.650,20 Eur =
29.508,70 Eur). Ďalej vypočítala sumu zameškaného peňažného dôchodku od 01.10.2020 do
30.04.2023 v sume 8.068,16 Eur a podrobným výpočtom vysvetlila, ako k uvedenej sume dospela.

1.12. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav.

1.13. Žalobkyňa 1/ dňa 13.04.2019 v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vodičom nákladného
motorového vozidla utrpela mnohopočetné zranenia, pričom vodič nákladného motorového vozidla bol
za svoje konanie rozsudkom Okresného súdu Trenčín

č. k. 3T/154/2019-420 zo dňa 20.02.2020 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne
č. k. 3To/46/2020-469 zo dňa 11.11.2020 odsúdený. Pri ukladaní trestu oba súdy prihliadli na
spoluzavinenie vodiča osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezla žalobkyňa 1/, keď tento vyšiel
na hlavnú cestu bez toho, aby rešpektoval dopravnú značku "STOP, daj prednosť v jazde".

1.14.Znaleckýmposudkomč.19/2019znalcazodboruzdravotníctvo,odvetviatraumatológia,ortopédia,
A. A. C. bolo stanovené bolestné žalobkyne 1/
v počte bodov 2.655.

1.15. Listom zo dňa 22.06.2020 oznámil žalovaný žalobkyni, že titulom bolestného jej vypláca sumu

33.226,40 Eur za 2.050 bodov po krátení 20 % za nepripútanie sa bezpečnostným pásom.

1.16. Odborným vyjadrením č 24/2020 znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia traumatológia, ortopédia,
A. A. C. zotrval znalec bodovom hodnotení bolestného vo výške 2.655 bodov. Sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyne 1/ ustálil na počet bodov 1.040.

1.17. Lekárskym posudkom A. H. E., psychiatra, zo dňa 01.06.2020 bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyne 1/ hodnotené počtom bodov 1.316,25.1.18. Hodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia A. F., oftalmológa, bolo sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobkyne 1/ hodnotené počtom bodov 2.170.

1.19. Listom zo dňa 26.06.2020 podala žalobkyňa 1/ žalovanému návrh na uzavretie dohody o vyrovnaní
podľa § 6 zákona č. 437/2004 Z. z. Listom zo dňa 14.07.2020 žalovaný reagoval na list žalobkyne 1/
tak, že ju vyzval na predloženie potrebných lekárskych správ.

1.20. Listom zo dňa 28.09.2020 si žalobkyňa 1/ voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu straty

na zárobku po skončení PN. Listom zo dňa 14.02.2020 oznámil žalovaný žalobkyni 1/, že jej nárok
na náhradu straty na zárobku počas PN neuznáva, nakoľko v čase vzniku dopravnej nehody nebola
zamestnaná. Zamestnaná bola len do 09.04.2019.

1.21. Listom zo dňa 14.09.2020 si žalobkyňa 1/ uplatnila u žalovaného ďalšie nároky, a to účelne
vynaložené náklady spojené s liečením vo výške 1.350 Eur, náklady za lekárske posudky vo výške 100

Euranákladyzaprávneslužbyvovýške1.500Eur.Listomzodňa25.09.2020vyzvalžalovanýžalobkyňu
1/ na preukázanie týchto uplatnených nárokov.

1.22. Z odborného posudku o invalidite vyplýva, že rozhodujúcim ochorením žalobkyne 1/ je organický
psychosyndróm ťažší v dôsledku zmiešanej genézy - dlhodobá závislosť na alkohole a drogách,

úraz hlavy pri autonehode v 4/2019 s hodnotením na 60 %. Zvýšenie na ostatné ochorenia o 10
%. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %. Pracovné zaradenie na
pôvodnom pracovisku nebolo odporučené. Žalobkyňa 1/ však môže vykonávať prácu len v prostredí bez
vynúteného pracovného tempa, psychickej záťaže, bez prác náročných na zrakovú ostrosť oboch očí.
Môže vykonávať ľahkú fyzickú prácu. Rozhodnutím generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne zo dňa

30.07.2020 bola invalidita žalobkyne 1/ prehodnotená a vzhľadom na dve ťažké ochorenia psychického
pôvodu
s nepriaznivou prognózou bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na
65 %. Zvýšenie na ostatné ochorenia je 10 %. Celkový pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je tak 75 %. Výška invalidného dôchodku jej bola stanovená na sumu 292 Eur mesačne. Rozhodnutím

Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2020 došlo
k zvýšeniu invalidného dôchodku žalobkyne 1/ na sumu 299,80 Eur mesačne s účinnosťou od
01.01.2021 a rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 01.12.2022 došlo k zvýšeniu invalidného
dôchodku žalobkyne 1/ na sumu 339,60 Eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2023.

1.23. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 06.06.2019 bolo žalobkyni 1/ priznané nemocenské za
prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 5,11755000 Eur na deň a za ďalšie dni dočasnej
pracovnej neschopnosti vo výške 11,25861000 Eur na deň.

1.24. Z posudku o invalidite Okresnej správy sociálneho zabezpečenia vyplýva, že

žalobkyňa 1/ bola v zmysle právnych predpisov Českej republiky uznaná za invalidnú
s mierou poklesu pracovnej schopnosti 80 %. Rozhodnutím Českej správy sociálneho zabezpečenia zo
dňa 09.09.2020 bol žalobkyni 1/ priznaný invalidný dôchodok vo výške 1.591,- Kč mesačne. Listom zo
dňa 05.10.2020 Česká správa sociálneho zabezpečenia oznámila žalobkyni 1/ doplatenie invalidného
dôchodku za obdobie od 27.10.2019 do 30.09.2020 vo výške 17.501,- Kč. Oznámením Českej správy

sociálneho zabezpečenia zo dňa 15.01.2021 bol invalidný dôchodok žalobkyne 1/ zvýšený na sumu
1.664,- Kč mesačne
s účinnosťou od 01.01.2021. Oznámením Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 18.01.2022
bol invalidný dôchodok žalobkyne 1/ zvýšený na sumu 1.815,- Kč mesačne
s účinnosťou od 01.01.2022. Oznámením Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 20.09.2022

bol invalidný dôchodok žalobkyne 1/ zvýšený na sumu 1.952,- Kč mesačne
s účinnosťou od 01.09.2022. Oznámením Českej správy sociálneho zabezpečenia zo dňa 20.01.2023
bol invalidný dôchodok žalobkyne 1/ zvýšený na sumu 2.039,- Kč mesačne
s účinnosťou od 01.01.2023.

1.25. Pokladničným dokladom zo dňa 02.06.2020 vyúčtoval A. H. E.
vyšetrenie pre komerčnú poisťovňu v sume 50 Eur. Z pokladničných bločkov spoločnosti
A., D., vyplýva, že táto si vyúčtovala poplatok za hodnotenie bolestného vo výške 50 Eur a poplatok za
hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 50 Eur.A. A. C. si znalečné Za odborné vyjadrenie č. 24/2020 vyúčtoval sumou
109,98 Eur.

1.26. Z objednávky č. 202004802 zo dňa 08.06.2020 vyplýva, že žalobkyňa 1/ si objednala optickú
pomôcku s popisom Optima 1,5 HC + báza 8,25, zábrus - nový rám, HORSEFEATHERS 397015 C3
62-16, sklíčko zostáva tmavé, celkom v sume 103,01 Eur
s poznámkou záloha nevyplatená.

1.27. Faktúrou č. 2020013 zo dňa 24.06.2020 vyúčtovala právna zástupkyňa žalobkyni 1/ úhradu
právnych služieb vo výške 500 Eur. Zo zoznamu poštových poukazov na účet vyplýva, že žalobkyňa
1/ uhradila suma 500 Eur dňa 25.06.2020. Faktúrou č. 2020015 zo dňa 24.07.2020 vyúčtovala právna
zástupkyňa žalobkyni 1/ úhradu právnych služieb vo výške 1.000 Eur. Zo zoznamu poštových poukazov
na účet vyplýva, že žalobkyňa 1/ uhradila sumu 1.000 Eur dňa 29.07.2020.

1.28.Zoznaleckéhoposudkuč.36/2022znaleckejorganizácieI.H.vyplýva,žepripoložkáchbolestného
10b, 12b, 82b, 86b, 90a, 91, 134c a 227 nie je dôvodné navýšenie podľa § 9 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.
z., pretože hojenie týchto poranení nebolo sprevádzané infekciou, nenastali komplikácie, ani si hojenie
týchto poranení nevyžiadalo operačný zákrok. Žalobkyňa 1/ pri dopravnej nehode utrpela poranenie
sleziny, čo ohodnotila podľa položky 90b počtom bodov 80. U žalobkyne 1/ netrvá obmedzenie hybnosti

chrbtice stredne ťažkého stupňa bez príznakov koreňového dráždenia. Poúrazové obmedzenie hybnosti
chrbtice ľahké ohodnotila podľa položky 304a počtom bodov 190. Znalecká organizácia ďalej zistila,
že žalobkyňa 1/ pri dopravnej nehode utrpela stratu oka vľavo, teda úplné poškodenie zraku na ľavom
oku, pričom poškodenie zraku žalobkyne 1/ je trvalé a nie je možné ho napraviť nijakým zákrokom.
Poškodenie zraku ohodnotila počtom bodov 1.050, pričom má za to, že je dôvodné navýšenie podľa §

10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, nakoľko ku strate zraku na jednom oku a k vonkajšiemu
zohyzdeniu došlo u žalobkyne 1/ vo veku 36 rokov, a teda došlo k významnej strate možnosti uplatniť
sa v živote a v spoločnosti následkom tohto poranenia. Celkový počet bodov spolu s navýšením tak
stanovila na hodnotu 1.575 bodov. U žalobkyne 1/ pretrvávajú v priamej príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou aj mozgové a duševné poruchy. Iné nesúvisiace faktory (napr. užívanie drog, alkoholu, poruchy

správania v detstve, bulímia a pod.) majú na tieto poruchy iba minimálny vplyv, pretože rozhodujúci
vplyv na mozgové a duševné poruchy po dopravnej nehode má organické poškodenie mozgu, hlavne
pomliaždenie mozgu v spánkovej oblasti vľavo a krvácanie pod pavúčnicu mozgu v čelovej oblasti vľavo.
Predúrazové IQ žalobkyne 1/ 71 kleslo na 56, čo je hranica ľahkej a strednej mentálnej retardácie.
Duševné poruchy podradila pod položku 253

a určila počet bodov 1.316 aj s prihliadnutím na § 10 ods. 7 zákona č. 437/2004 Z. z.. Výlučne následky
dopravnej nehody obmedzujú žalobkyňu 1/ v jej každodennom živote hlavne tým, že nemôže vykonávať
prácu a činnosti, ktoré vyžadujú plnú zrakovú schopnosť na oboch očiach, pretože má iba jedno oko.
Vzhľadom k výraznému poklesu duševných schopností
a organickému poškodeniu mozgu nemôže pracovať v pôvodnom povolaní ako predavačka, nedokáže

samostatne nakupovať, pretože má problém s počítaním peňazí, pre problémy
s komunikáciou s vonkajším prostredím, s pamäťou a orientáciou nemôže chodiť sama do spoločnosti,
cestovať na vyšetrenia a pod. - musí byť sprevádzaná matkou. Celkovo tak nemôže vykonávať činnosti,
pri ktorých sa vyžaduje pozornosť, pamäť, samostatné rozhodovanie a konanie. Dôvodom invalidity
žalobkyne 1/ sú zo 60 % následky dopravnej nehody a 10 % sa na nej podieľajú nesúvisiace psychické

problémy z obdobia pred dopravnou nehodou. Do obdobia autonehody vykonávala prácu, nebola
invalidná, napriek psychickým problémom pracovala bez zdravotným obmedzení.

1.29. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa ustanovení § 415, § 420 ods. 1, § 438 ods. 1,
§ 441, § 442 ods. 1, § 444, § 446, § 447, § 449 ods. 1, 3 Obč. zák., § 517 ods. 2, podľa ustanovení § 4

ods. 1, 2 písm. a), ods. 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a podľa ustanovení §
2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2, 5, § 6 ods. 1, 3 zákona č. 437/2004 Z. z.

1.30. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobkyne
1/ je čiastočne dôvodná. Konštatoval, že v danej veci nebolo medzi stranami sporné, že vodič

nákladného motorového vozidla, ktoré vozidlo bolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené
u žalovaného, svojim zavineným konaním spôsobil dopravnú nehodu, následkom čoho a v priamej
príčinnej súvislosti s čím žalobkyňa 1/ utrpela mnohopočetné zranenia, teda ujmu na zdraví. Z
uvedeného vyplýva, že v danom prípade boli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady vznikunárokunanáhraduškodytak,akotopredpokladázákon.Spornoumedzistranamizostalavýškanáhrady
škody spôsobenej žalobkyni 1/ na zdraví, ako aj dôvodnosť niektorých ďalších žalobou uplatnených
nárokov vyplývajúcich zo škody na zdraví.

1.31. Žalobkyňa 1/ svoje nároky na náhradu škody uplatnila voči žalovanému ako poisťovateľovi vozidla,
ktorým bola škoda spôsobená. Žalovaný však počas konania poukazoval, že ku škode došlo okrem
zavinenia vodiča vozidla u neho poisteného aj osobným motorovým vozidlom, v ktorom sa viezla
žalobkyňa 1/, a teda za škodu je zodpovedný aj vodič tohto osobného motorového vozidla. Vychádzajúc

z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 3T/154/2019-420 zo dňa 20.02.2020 ako aj z
uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne č. k. 3To/46/2020-469 zo dňa 11.11.2020 mal súd prvej inštancie za to, že ku škode došlo aj
zavinením vodiča osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezla
žalobkyňa 1/, keď tento nerešpektoval dopravnú značku "STOP, daj prednosť v jazde" a bez zastavenia
vošiel do križovatky, kde došlo k zrážke s nákladným motorovým vozidlom a ku vzniku škody na zdraví

žalobkyne 1/. V danom prípade súd prvej inštancie nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali
rozdelenie zodpovednosti medzi jednotlivých škodcov. Preto, pokiaľ žalobkyňa 1/ požadovala náhradu
škody výlučne od žalovaného, robila tak
v súlade s ustanovením § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka a žalovaný je povinný jej uhradiť celú
vzniknutú škodu.

1.32.Žalovanýokremspoluzavineniavodičaosobnéhomotorovéhovozidlapoukazovalajnaspoluúčasť
žalobkyne 1/ na vzniku škody, a to tým, že v rozpore s právnymi predpismi nebola počas jazdy pripútaná
bezpečnostným pásom, čím sa taktiež podieľala na vzniku škody. V súdenej veci nebolo medzi stranami
sporné, že žalobkyňa 1/ nebola počas jazdy pripútaná bezpečnostným pásom, čím porušila ustanovenie

§ 8 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke, ktoré túto povinnosť výslovne ukladá. V dôsledku nárazu nákladného motorového
vozidla do osobného motorového vozidla, v ktorom sa viezla žalobkyňa 1/, utrpela žalobkyňa 1/
mnohopočetné zranenia, pričom, ako vyplýva zo znaleckého posudku
č. 19/2019 znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia traumatológia, ortopédia,

A. A. C., vážne poranenia hlavy a mozgu ako aj zlomeniny vznikli pri náraze tela žalobkyne 1/ o interiér
vozidla. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že ak by žalobkyňa 1/ riadne použila bezpečnostný pás, jej
zranenia by neboli tak rozsiahle a závažné, pretože práve bezpečnostný pás by do istej miery zabránil
nárazu jej tela o interiér vozidla a zmiernil by tak účinky prvotného nárazu nákladného motorového
vozidla na zdravie žalobkyne 1/. Porušenie povinnosti žalobkyne 1/ je tak v priamej príčinnej súvislosti

s rozsahom zranení, ktoré utrpela. Zdôraznil, že bezpečnostné pásy sú jedným z najdôležitejších
bezpečnostných prvkov vo vozidle. Sú navrhnuté tak, aby v prípade kolízie zabránili nárazu cestujúceho
o interiér vozidla, prípadne až jeho vymršteniu zo sedadla. Je vedecky dokázané, že použitie
bezpečnostných pásov v podstatnej väčšine prípadov dopravných nehôd zachránilo cestujúcim život
alebo zmiernilo poškodenie zdravia cestujúcich. S poukazom na uvedené preto uzavrel, že žalobkyňa

1/ nesie zodpovednosť za rozsah a závažnosť svojich zranení, pričom mieru tejto zodpovednosti, a teda
spoluúčasti na vzniku škody stanovil na 20 %.

1.33. Súd prvej inštancie následne odôvodnil svoje rozhodnutie podľa žalobkyňou 1/ uplatnených
nárokov.

1.34. Prvým nárokom, ktorý si žalobkyňa 1/ uplatnila bol nárok na bolestné. Žalobkyňa 1/ si uplatnila
nárok na bolestné pôvodne vo výške 20.563,90 Eur. Počas konania jednak vzhľadom na výsledky
znaleckého dokazovania ako aj vzhľadom na ďalšie plnenie žalovaného zobrala žalobu v tejto časti
späť tak, že sa predmetom konania stala čiastka v sume 8.630,80 Eur. Stotožnila sa s počtom bodov

bolestného 2.130 (2.050 bodov žalovaným už skôr vyplatených + 80 bodov za poranenie sleziny na
základe znaleckého posudku č. 36/2022 znaleckej organizácie I. H. = 2.130 bodov) tak, ako tento
akceptoval aj žalovaný, čo pri hodnote bodu 20,26 Eur predstavuje celkom sumu 43.154 Eur. Žalovaný
však túto sumu krátil
o spoluzavinenie žalobkyne 1/ v rozsahu 20 %, čo predstavovalo sumu 34.523,20 Eur.

S krátením bolestného z dôvodu spoluzavinenia žalobkyňa 1/ nesúhlasila, a preto sa domáhala
zaplatenia rozdielu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie opätovne zdôraznil, že žalobkyňa 1/ má svoj
podiel viny na vzniku škody, ktorý stanovil v rozsahu 20 %. Preto, pokiaľ žalovaný krátil celkovú sumu
bolestného vo výške 43.154 Eur o 20 % titulom spoluzavineniažalobkyne 1/, nemožno jeho postup považovať za nesprávny. Žalobkyni 1/ potom prináleží suma
bolestného vo výške 34.523,40 Eur, ktorú sumu žalovaný žalobkyni 1/ aj zaplatil. Vzhľadom ku
skutočnosti, že žalovaný zaplatil žalobkyni 1/ jej prináležiaci nárok na bolestné v celom rozsahu, súd

prvej inštancie zamietol žalobu v časti bolestného ako nedôvodnú.

1.35. Ďalším nárokom, ktorý si žalobkyňa 1/ v konaní uplatnila bol nárok na sťaženie spoločenského
uplatnenia. Konštatoval, že k uzavretiu dohody a poskytnutiu plnenia
v zákonom stanovenej lehote 3 mesiacov v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 z.č. 437/2004 Z.z. nedošlo,

v dôsledku čoho bola žalobkyňa 1/ oprávnená svoj nárok uplatniť na súde. Vykonaným dokazovaním,
a to odborným vyjadrením č. 24/2020 znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvia traumatológia, ortopédia,
A. A. C., lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia A. H. E., psychiatra a hodnotením
sťaženia spoločenského uplatnenia A. B. F., oftalmológa, ktoré boli korigované závermi znaleckého
posudku č. 36/2022 znaleckej organizácie I. H., bolo sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne 1/
ohodnotené počtom bodov 3.581 (obmedzenie pohyblivosti a hybnosti 690 bodov, postihnutie zraku

1.575 a vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy 1.316 bodov). Súd prvej
inštancie nemal dôvod v tomto smere spochybňovať záver znaleckého posudku a z toho plynúcu
náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia považoval za primeranú povahe následkov žalobkyne
1/. Pri hodnote bodu 21,84 Eur potom náhrada prestavuje sumu 78.210 Eur. Z tejto sumy odpočítal
spoluzavinenie žalobkyne 1/ vo výške 20 % tak, ako to vysvetlil v bode 41 rozsudku. Potom nárok na

náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje sumu 62.568 Eur. Žalovaný na túto položku
žalobkyni 1/ uhradil sumu 59.356 Eur. Zostalo tak doplatiť sumu 3.212 Eur, ku ktorej súd prvej inštancie
zavial žalovaného vprospech žalobkyne 1/.

1.36. Žalobkyňa 1/ si tiež uplatnila aj nárok na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 5

ods. 5 zákona vo výške 25 %. Ako vyplýva z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona,
v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže súd zvýšiť náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia až o 50 %. Uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom
hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Za dôvody
hodné osobitného zreteľa treba považovať napríklad to, ak poškodený v dôsledku škodovej udalosti

príde o možnosť realizovať sa v zamestnaní, alebo keď sa jeho harmonické a pokojné manželstvo v
dôsledku úrazu zmení, prípadne vyústi do odcudzenia alebo rozvodu. Tiež treba brať do úvahy aj také
skutočnosti, ako napríklad neschopnosť poškodeného vykonávať osobnú hygienu v plnom rozsahu a
nutnosť pomoci
s tým súvisiacu, problémy s obliekaním sa, obmedzenia pri šoférovaní, nemožnosť robiť

v záhrade alebo nutnosť prestať so záľubami v podobe napríklad športových aktivít. Okolnosti hodné
osobitného zreteľa by mali byť posudzované s ohľadom na individuálneho poškodeného bez ohľadu
na to, či jeho spôsob života pred poškodením vykazoval znaky vysokého spoločenského angažovania
v oblasti umenia, vedy, športu či politiky alebo viedol tzv. bežný život. Je pritom ponechané na úvahe
súdu, aby v každom jednotlivom prípade posúdil, aké zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia je v konkrétnom prípade primerané. Pri tejto úvahe súd zásadne vychádza z porovnania
aktivít a spôsobu životu pred poškodením zdravia a stavom, ktorý u neho nastal v dôsledku poškodenia.
V danom prípade súd prvej inštancie na strane žalobkyne 1/ videl dôvody hodné osobitného zreteľa
odôvodňujúce zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia najmä v tom, že žalobkyňa 1/ vo veku 36
rokov prišla o možnosť realizácie v pracovnej oblasti ako aj o možnosť viesť samostatný či už rodinný

alebo spoločenský život. Žalobkyňa 1/ pred dopravnou nehodou bola schopná pracovať a pracovala
v rôznych zamestnaniach. Po dopravnej nehode podľa záverov znaleckého posudku č. 36/2022 nie je
spôsobilá pracovať v pôvodnom zamestnaní. Podľa posudku o invalidite však nie je celkom vylúčená
z pracovného pomeru, keď môže vykonávať aspoň ľahkú prácu. Žalobkyňa 1/ bola pred dopravnou
nehodou samostatná a aj podľa vyjadrenia žalobcu 3/ žila sama. Po dopravnej nehode pre problémy s

komunikáciou, pamäťou a orientáciou nemôže sama chodiť do spoločnosti, cestovať, nakupovať. Tu si
vyžaduje pomoc tretej osoby. V tomto smere je viac ako dôvodné tiež predpokladať, že žalobkyňa 1/ z
uvedených dôvodov je do značnej miery obmedzená aj v sebarealizácii
v oblasti partnerského vzťahu, založenia si vlastnej rodiny, čo by vzhľadom na jej vek, nebyť dopravnej
nehody, bolo poľahky realizovateľné. Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že v dôsledku

dopravnej nehody bola žalobkyňa 1/ uznaná invalidnou v rozsahu 65 % (príčinou invalidity v rozsahu
10 % sú iné s dopravnou nehodou nesúvisiace faktory), mal súd prvej inštancie za to, že je dôvodné
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozsahu5 %. Pri určení miery zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd prvej inštancie zohľadnil tú
skutočnosť, že žalobkyňa 1/ nie je v celom rozsahu vylúčená z pracovného zaradenia, pracovný
potenciál, aj keď v malej miere má zachovaný, nie je vo väčšine bežných denných úkonoch odkázaná

na pomoc tretej osoby (pomoc tretej osoby vyžaduje len na pohyb vo vonkajšom prostredí), je schopná
do istej miery spoločenského života, aj keď tu je limitovaná doprovodom inej osoby. Ďalšie, iné okolnosti
majúce vplyv na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa 1/ nepreukázala a ani netvrdila.
Keďže súd prvej inštancie hodnotu sťaženia spoločenského uplatnenia určil v sume 62.568 Eur, z toho 5
% predstavuje sumu 3.128,40 Eur. Žalovaný však na túto položku poskytol žalobkyni 1/ plnenie vo výške

8.903,40 Eur, čo je viac, ako žalobkyni 1/ prináleží, a preto v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.37. Ďalším nárokom uplatneným žalobkyňou 1/ je náhrada za stratu na zárobku, a to jednak počas
práceneschopnosti, ako aj po jej skončení. Medzi stranami nebolo sporné, že
žalobkyňa 1/ v čase dopravnej nehody nebola zamestnaná, keď jej pracovný pomer skončil dňa
09.04.2019 (k dopravnej nehode došlo dňa 13.04.2019). Podľa ustálenej súdnej praxe má nárok na

náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti aj ten poškodený, ktorý v čase vzniku škody
nepracoval. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu na zdraví teda nie je nárok na náhradu
za stratu na zárobku podmienený trvaním zárobkovej činnosti poškodeného v čase vzniku škody;
vychádza sa z možnosti poskytnúť náhradu aj vo vzťahu k zárobkovej činnosti, ktorá je v okamihu
škodovej udalosti len predpokladaná a ktorej výkon by začal neskôr, nebyť škodovej udalosti. Túto

predpokladanú zárobkovú činnosť je však poškodený povinný preukázať. Inak povedané, poškodený je
povinný preukázať, že mal do zamestnania nastúpiť a len v dôsledku úrazu sa tak nestalo. V súdenej
veci však žalobkyňa 1/ takéto rozhodné okolnosti súdu nepreukázala. Obmedzila sa len na tvrdenie, že
do práce mala nastúpiť, ale nepredložila o tom súdu žiaden dôkaz (sama uviedla, že pracovnú zmluvu
nemala). Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie vyhodnotil nárok žalobkyne 1/ na stratu na zárobku počas

pracovnej neschopnosti ako nedôvodný a žalobu v tejto časti zamietol.

1.38. Čo sa týka nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, aj
v tomto prípade má poškodený tento nárok aj vtedy, keď v čase vzniku škody nebol zamestnaný a
nedosahoval žiadny zárobok. Poškodený aj v takomto prípade musí ale preukázať, že po skončení

pracovnej neschopnosti sa chcel stať osobou zárobkovo činnou,
k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia jeho zdravia (z rozhodnutia NS SR
sp.zn.2Cdo/32/2002).Vsúdenejvecivšakžalobkyňa1/nepreukázala,keďaninetvrdila,žeposkončení
pracovnej neschopnosti sa chcela napriek svojej zníženej pracovnej schopnosti zamestnať na mieste
pre ňu vhodnom (napr. v chránenej dielni). Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobkyňa 1/ nie je úplne

vyradená z pracovného procesu a do tohto sa môže, hoci
s obmedzeniami, zapojiť. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie zamietol nárok žalobkyne 1/
na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti ako nedôvodný. Žalobkyňa 1/ v
súvislosti s výpočtom náhrady za stratu príjmu navrhla znalecké dokazovanie. Vzhľadom na uvedený
záver o nedôvodnosti týchto uplatnených nárokov, súd prvej inštancie k navrhovanému znaleckému

dokazovaniu nepristúpil a návrh na vykonanie dokazovania zamietol.

1.39. Žalobkyňa 1/ si uplatnila nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá jej vznikla
v súvislosti s vynaložením výdavkov na právne služby, bodové hodnotenie lekárov a očnú pomôcku v
celkovej sume po čiastočnom späťvzatí v sume 1.822,99 Eur. Žalobkyňa 1/

v záujme uplatnenia svojich nárokov využila právne služby, za ktoré preukázateľne zaplatila sumu 1.500
Eur.

1.40. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni 1/ náklady na zhodnotenie jej zdravotného stavu vo výške 50
Eur, ktoré uhradila A. E., z ktorej čiastky ostala neuhradená suma

10 Eur, čo zodpovedá spoluúčasti žalobkyne 1/. Vynaložením týchto nákladov došlo
k zmenšeniu majetku v jej majetkovej sfére, a to v priamej príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním
vodiča nákladného motorového vozidla. Žalovaný je tak povinný uhradiť
žalobkyni 1/ tieto vynaložené náklady po zohľadnení spoluzavinenia žalobkyne 1/ vo výške
20 % v sume 1.200 Eur. Pre uplatnenie svojich nárokov ďalej žalobkyňa 1/ vynaložila

i náklady na zhodnotenie jej zdravotného stavu, a to vo výške 50 Eur, ktoré podľa pokladničného dokladu
uhradila A. E.. V tejto časti došlo k plneniu zo strany žalovaného vo výške 40 Eur, v ktorej časti žalobkyňa
1/ zobrala žalobu späť. Zostala tak čiastka 10 Eur. Táto čiastka však zodpovedá 20 % spoluúčasti
žalobkyne 1/ na vzniknutej škode, ktorú je potrebné zohľadniť vo všetkých zložkách náhrady škody, tedaaj v prípade skutočnej škody. Vzhľadom na to, žalobkyni 1/ nepatrí náhrada zvyšnej časti vynaložených
nákladov za ohodnotenie jej zdravotného stavu A. E.. Podľa pokladničných bločkov, žalobkyňa 1/ tiež
vynaložilasumu50Eurzahodnoteniebolestnéhoasumu50Eurzahodnoteniesťaženiaspoločenského

uplatnenia A. C. (spoločnosť A., D., ktorá pokladničné bločky vystavila, je spoločnosťou, v ktorej bol A. C.
v rozhodnom čas konateľom a hodnotil bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne 1/). Aj
v tomto prípade došlo v priamej príčinnej súvislosti s konaním škodcu
k zmenšeniu majetku žalobkyne 1/, keď pre úspešné uplatnenie svojich nárokov musela predložiť
hodnotenie jej zdravotného stavu, za ktoré musela zaplatiť, a preto aj v tejto časti je žalovaný povinný

zaplatiť žalobkyni 1/ vynaložené náklady po zohľadnení jej spoluúčasti vo výške 20 % v sume 80 Eur
(50 Eur + 50 Eur = 100 Eur – 20 % = 80 Eur). Žalobkyňa 1/ súdu predložila aj vyúčtovanie znalečného A.
C. za vypracovanie odborného vyjadrenia č. 24/2020 vo výške 109,98 Eur. V tomto prípade žalobkyňa
1/ nepreukázala, že by tieto náklady skutočne vynaložila a znalečné znalcovi uhradila, a teda že sa jej
majetok o takto vyúčtovanú sumu zmenšil. Okrem toho mal súd prvej inštancie za to, že ide o duplicitné
vyúčtovanie hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože toto žalobkyňa 1/

uhradila v sume 100 Eur (50 Eur a 50 Eur), o čom svedčia predložené pokladničné doklady. Odborné
vyjadrenie č. 24/2020 sa rovnako dotýkalo hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Nebol preto dôvod opätovne účtovať rovnaké náklady. Ako posledné si žalobkyňa 1/ uplatnila aj náklady
na obstaranie očnej pomôcky v sume 103,01 Eur. Nepredložila však žiaden dôkaz preukazujúci úhradu
tejto sumy, a teda zmenšenie jej majetku o uvedenú sumu. Zhrnúc vyššie uvedené, považoval za

dôvodné a preukázané vynaložené náklady na právne služby v sume 1.200 Eur a náklady na hodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia A. C. v sume 80 Eur; spolu tak sumu 1.280 Eur,
ktorú uložil žalovanému žalobkyni 1/ zaplatiť. Žalobkyňou 1/ uplatnené nároky na náhradu nákladov za
odborné vyjadrenie č. 24/2020 v sume 109,98 Eur
a náklady na očnú pomôcku v sume 103,01 Eur nepovažoval za dostatočne preukázané,

a preto žalobu v tejto časti zamietol. Rovnako zamietol aj časť nároku z nákladov na hodnotenie
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia predstavujúcu spoluúčasť žalobkyne 1/ na vzniku
škody vo výške 20 %, čo predstavuje sumu 20 Eur (50 Eur + 50 Eur = 100 Eur, z toho 20 % = 20 Eur).

1.41. Žalobkyňa 2/ si v konaní uplatnila nárok na náhradu nákladov liečenia v sume

1.350 Eur za zdravotnícke pomôcky (obväzy, náplaste, podložky, dezinfekčné prostriedky)
apoplatkylekárom.Vkonaní všakriadnenešpecifikovalakonkrétnevzniknuténáklady,tietovymenovala
len všeobecne a už vôbec nepreukázala skutočné vynaloženie ňou vypočítaných nákladov, pričom sama
uviedla, že dokladmi o ich úhrade nedisponuje. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval,
že žalobkyňa 2/ neuniesla dôkazné bremeno

a súdu nepreukázala dôvodnosť ňou uplatneného nároku. Preto žalobu žalobkyne 2/ v celom rozsahu
zamietol.

1.42. Žalobca 3/ si, rovnako ako žalobkyňa 2/, v konaní uplatnil nárok na náhradu nákladov liečenia,
ktoré videl vo vynaložení peňažných prostriedkov na cestovanie so žalobkyňou 1/ na rôzne vyšetrenia

v celkovej výške 1.176,80 Eur. Žalobca 3/ sa však obmedzil len na zhrnutie vykonaných ciest, pričom
nepredložil žiaden dôkaz o ich skutočnom vykonaní. Rovnako nepredložil žiadny dôkaz o výške takto
vynaložených nákladov (napr. pokladničný doklad preukazujúci nákup PHM), pričom sám uviedol, že
týmito dokladmi nedisponuje.
S poukazom na uvedené mal súd prvej inštancie za to, že ani žalobca 3/ neuniesol dôkazné bremeno,

keď súdu nepreukázal vynaloženie ním tvrdených nákladov, a preto žalobu
žalobcu 3/ v tejto časti zamietol.

1.43. Žalobca 3/ si okrem nákladov na liečenie uplatnil aj nárok na náhradu skutočnej škody, ktorá
mu vznikla v súvislosti s výmenou rozvodovej reťaze na jeho vozidle v sume 160 Eur. V danom

prípade však absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu (vodiča nákladného
motorového vozidla) a vznikom škody na strane žalobcu 3/. Keďže žalobcovi 3/ škoda na majetku
nevznikla bezprostredne v súvislosti s protiprávnym konaním vodiča nákladného motorového vozidla,
ale príčinou bolo poškodenie zdravia žalobkyne 1/ a až následne v tej súvislosti nevyhnutnosť použitia
motorového vozidla a jeho prípadné opotrebenie, nebol naplnený jeden z predpokladov vzniku nároku

na náhradu škody. Súd prvej inštancie preto žalobu žalobcu 3/ aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

1.44. O úrokoch z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení § 11 ods. 6, 7, 8 z. č.
381/2001 Z. z., § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vládyč. 87/1995 Z. z. účinné ku dňu vzniku škody.

1.45. Keďže žalovaný neposkytol žalobkyni 1/ plnenie sťaženia spoločenského uplatnenia

a náhradu skutočnej škody riadne a včas, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol žalobkyni
1/ nárok na úrok z omeškania, ktorý jej súd prvej inštancie priznal z nároku na sťaženie spoločenského
uplatneniavovýške5%ročnezosumy65.696,40Eur(sumasťaženiaspoločenskéhouplatnenia62.568
Eur + suma zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia 3.128,40 Eur = 65.696,40 Eur) od 17.10.2020
do 15.11.2020, zo sumy

32.722,80 Eur od 16.11.2020 do 02.02.2023 a zo sumy 3.212 Eur od 07.02.2023 do zaplatenia
a z nároku na náhradu skutočnej škody vo výške 5 % ročne zo sumy 1.280 Eur od 30.12.2020 do
zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobou uplatnené úroky z omeškania zamietol. Pokiaľ si žalobkyňa 1/
uplatnila úroky z omeškania vo výške 8 %, urobila tak v rozpore so zákonom
a s nariadením, a preto jej súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti úroky z omeškania priznať nemohol.
Čosatýkadňa,odktoréhoježalovanýpovinnýúrokyzomeškaniaplatiť,tusúdprvejinštancie vychádzal

z ustanovenia § 11 ods. 6, 7 zákona č. 381/2001 Z. z., ktorý stanovuje lehotu 3 mesiace na prešetrenie
poistnej udalosti a lehotu 15 dní na plnenie. Žalobkyňa 1/ o plnenie titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia požiadala žalovaného dňa 26.06.2020, k tomu súd prvej inštancie pripočítal 3 mesiace a 15
dní a dospel k dátumu 11.10.2020. Žalobkyňa 1/ však úroky z omeškania požadovala odo dňa podania
žaloby,

t. j. odo dňa 17.10.2020, čo je neskôr, a preto jej priznal úroky z omeškania titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia od 17.10.2020, zohľadňujúc aj jednotlivé plnenia zo strany žalovaného. V
prípade úroku z omeškania z nároku na náhradu skutočnej škody žalobkyňa 1/ požiadala o plnenie
žalovaného v tejto časti dňa 14.09.2020. K tomu súd prvej inštancie pripočítal lehotu 3 mesiace a 15
dní a dospel k dátumu 29.12.2020. Nasledujúci deň sa teda žalovaný dostal do omeškania, a preto

žalobkyni 1/ priznal úrok z omeškania odo dňa 30.12.2020 do zaplatenia a vo zvyšku ho zamietol. Pokiaľ
sa žalovaný bránil proti povinnosti platiť úroky z omeškania tým, že neporušil žiadnu svoju povinnosť v
zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., a preto nie je povinný úroky z omeškania platiť, súd prvej
inštancie poukázal na rozsiahlu ustálenú rozhodovaciu činnosť najmä NS SR, v zmysle ktorej splnenie
povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. nezbavuje poisťovateľa

povinnosti platiť úroky z omeškania zo škody vzniknutej poškodenému.

1.46. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP.

1.47. Čiastočne úspešnej žalobkyni 1/ priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a

neúspechu v rozsahu 3/8.

1.48. Žalobkyňa 2/ a žalobca 3/, boli v konaní celom rozsahu neúspešní, a preto súd prvej inštancie
žalovanému ako úspešnej strane priznal voči žalobkyni 2/ a žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2.1. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie právna zástupkyňa žalobcov 1/, 2/, 3/ v rozsahu jeho
výrokov IV., VII., VIII., IX. podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť, vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2.2. V odvolaní spochybnila záver súdu prvej inštancie o krátení plnenia v rozsahu 20 % za spoluvinu
žalobkyne 1/ na vzniknutej škode v časti uplatneného nároku bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia. Závery súdu prvej inštancie v tejto časti považovala za kapciózne poukazujúc na závery
znalca J. F. A. K. a znalca J. E. L., z ktorých nemožno vyvodiť uvedený záver súdu prvej inštancie

a žiadala použitie nižšieho, maximálne
8 % krátenia plnenia poistného.

2.3. V ďalšom nesúhlasila so záverom súdu prvej inštancie, ktorý aplikoval 5 % navýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia. Odkázala na dostupnú judikatúru vyšších súdov s tým, že použité navýšenie

súdom prvej inštancie možno hodnotiť ako nepochopenie úlohy súdu vo veci ochrany práv poškodených
pri nárokoch na náhradu škody. Rozporovala záver súdu prvej inštancie, ktorý odkazoval na rozhodnutie
sociálnej poisťovne o tom, že žalobkyňa 1/ sa môže zamestnať so sťaženými podmienkami, ale môže.
Takéto tvrdenie nie je tvrdením so znalosťou zamestnaneckého trhu a neprináleží osobe s medicínskymvzdelaním. Rozhodnutia sociálnej poisťovne boli vydané tendenčne, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že
v dôsledku odvolania proti rozhodnutiu sociálnej poisťovne bola žalobkyňa 1/ uznaná invalidná v rámci
SR s mierou invalidity 70 % a v rámci ČR s mierou invalidity 80 %. Zdôraznila, že

žalobkyňa 1/ spĺňa podmienku osobitného zreteľa potrebnú pre zvýšenie náhrady na sťaženie
spoločenského uplatnenia s použitím navýšenia 25 %. Zdôraznila, že prvoinštančný súd vyhodnotil stav
žalobkyne 1/ a dôkazy pri rozhodovaní nedostatočne, bez poskytnutia ochrany žalobkyne 1/. Táto je
invalidná, trpí úplnou stratou čuchu, zhoršením sluchu (o čom boli predložené dôkazy už v žalobe).
Rovnako v žalobe, ako aj v lekárskych posudkoch je odôvodnenie SSU samostatne vo vzťahu k osobe,

k maloletej dcére, ktorá ju potrebuje, k spoločnosti, k partnerskému a rodinnému životu, voľnočasovým
aktivitám aj spolu s dcérou, k schopnosti a možnosti sa pracovne sebarealizovať. V žalobe v označených
rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sa rozlišuje medzi poškodením na zdraví, ktoré je tzv. obodované
príslušnýmznalcom,aktorépoškodenieniejepotrebnébraťdoúvahyprirozhodovaníomierenavýšenia
v % sťaženia spoločenského uplatnenia.

2.4. K náhrade straty na zárobku žalobkyne 1/ uviedla, že pri rozhodovaní o nároku o jeho
výške je potrebné zohľadniť, že preukázala aktívne zúčastňovanie sa a zapojenie sa na trhu práce tak
v podmienkach v ČR ako aj v SR. Po dopravnej nehode, s prihliadnutím na reálne podmienky na trhu
práce a jej zdravotný stav, nie je možné jej uplatnenie v pracovnej sfére. Dala do pozornosti, že súd
prvej inštancie požaduje pri priznaní nároku náhrady straty na zárobku po skončení práceneschopnosti

splnenie podmienky, ktorej splnenie zákon nevyžaduje, keď poukázala na znenie § 447 Obč. zák. Mala
za to, že jej patrí nárok na náhradu škody titulom straty na zárobku.

2.5. Čo sa týka žalobcov 2/ a 3/ bolo odvolanie podané voči výrokom VIII. a IX., ktorými boli
zaviazaní k náhrade trov konania žalovanému. Právna zástupkyňa žalobcov 2/ a 3/ uviedla, že títo

netrvali na ďalšom dokazovaní pre náklady dokazovania ako aj dĺžku rozhodovania. Žiaden úkon zo
strany žalovaného nebol robený pre podanie žalobcov 2/ a 3/ a konanie bolo zamerané len na znalecké
dokazovanie znalcov z odboru dopravy a na zdravotný stav žalobkyne 1/.
3.1. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný odvolanie proti výrokom II. v časti o zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 32.722,80 Eur od 16.11.2020 do 02.02.2023, voči výroku

III. v časti o zaplatenie 1.200 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.200 Eur
od 30.12.2020 do zaplatenia a voči súvisiacemu výroku VII. o trovách konania priznaných žalobkyni 1/
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti výrokov II. a III. zmeniť, žalobu žalobkyne 1/ zamietnuť a zmeniť aj výrok
o trovách konania.

3.2. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti považoval za nesprávny, nespravodlivý,
odporujúci základným zásadám CSP. Žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácii obsiahnutej
v doterajších prednesoch a písomných podaniach.

3.3. K nároku žalobkyne 1/ na náhradu trov právneho zastúpenia v štádiu predsúdneho uplatnenia
si nároku na náhradu škody vo výške 1.500 Eur uplatnený s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. c)
zák. č. 381/2001 uviedol nasledovné. Mal za to, že preň nie sú splnené zákonné podmienky. Zotrval
na tom, že zo strany poisťovne nedošlo k neoprávnenému kráteniu ani neoprávnenému odmietnutiu
poistného plnenia, keď si žalovaný splnil povinnosť podľa § 11 ods. 6 tohto zákona. Nároky žalobkyne

1/ neboli vyplatené z dôvodu ich nesúladu so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne 1/. Po odstránení
týchto rozporov jej boli nároky hneď vyplatené, preto nemohlo prísť k neoprávnenému odmietnutiu
plnenia. Žalovaný konzultoval nároky žalobkyne 1/ s jeho posudkovou lekárkou A. B. M., ktoré písomné
stanoviská v konaní žalovaný predložil ako dôkaz. Žalovaný pri likvidácii poistnej udalosti postupoval
v zmysle právnych predpisov a z jeho strany nedošlo k žiadnemu neoprávnenému postupu, či už

neoprávnenému odmietnutiu plnenia alebo jeho neoprávneného krátenia. Nesúhlasil so záverom súdu
prvej inštancie, že vynaložením týchto nákladov došlo k zmenšeniu majetku žalobkyne 1/ na majetkovej
sfére a namietal, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s tým, že tento nárok si žalobkyňa 1/ uplatnila
u žalovaného v zmysle zák. č. 381/2001 Z.z. a preto bolo nevyhnutné zo strany súdu vyhodnotiť
a rozhodnúť, či v danom prípade sú splnené podmienky § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 381/2001 Z.z. na

priznanie uvedeného nároku na náhradu škody. Na záver vyjadril domnienku, že právna zástupkyňa
zastupovala žalobcov 1/, 2/, 3/ v predsúdnom konaní ako aj v rámci súdneho konania predpokladajúc,
že táto si uplatní nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rámci vyčíslovania trov konania v úkone
príprava, prevzatie právneho zastúpenia. Na záver v tejto časti odvolania vyslovil názor, že v tejtočasti je rozsudok súdu prvej inštancie v jeho odôvodnení nedostatočný a nepresvedčivý, bez potrebnej
argumentácie, čím došlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces.

3.4. K 5 % úroku z omeškania ročne zo sumy 32.722,80 Eur od 16.11.2020 do 02.02.2023, voči
ktorému výroku podal žalovaný odvolanie, tento uviedol nasledovné. Nárok žalobkyne 1/ v tejto časti
považoval za nedôvodný, nakoľko dňom 13.11.2020 vyplatil žalovaný
žalobkyni 1/ titulom SSU sumu vo výške 32.973,60 Eur, čo do daného momentu predstavovalo všetky
preukázané a nesporné položky predmetného nároku, ktoré boli v súlade s doloženou zdravotnou

dokumentáciou a odsúhlasené v posudku A. B. M.. Ostatné nároky žalobkyne 1/ boli ustálené až po
vykonanom dokazovaní formou znaleckých posudkov v konaní, preto do doručenia znaleckého posudku
vypracovanéhovsúdnomkonaníznaleckouorganizáciouI.H.žalovanýdôvodnepovažovalnevyplatené
položky za nepreukázané. Preto nemohol plniť nad rámec posudku od zmluvného lekára žalovaného.
K plneniu pristúpil až po vykonaní znaleckého dokazovania v konaní, teda po preukázaní škody. Dôvody,
pre ktoré čiastočne nepristúpil k plneniu žalobkyni 1/ riadne odôvodnil a uviedol, čim si splnil zákonnú

povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) a ods. 7 zákona o PZP, čo vylučuje nárok na úroky z omeškania
voči poisťovni v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z.

3.5. Výrok VII., ktorým bol žalobkyni 1/ priznaný nárok na náhradu trov konania napadol odvolaním
a žiadal jeho zrušenie ako výrok súvisiaci s ostatnými výrokmi.

4.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne 1/ zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.

4.2. Za správny považoval záver súdu prvej inštancie v časti 20 % krátenia náhrady škody titulom
spoluzavinenia žalobkyne 1/ na vzniknutej škode z dôvodu jej nepripútania bezpečnostným pásom

v čase nehody a zdôraznil, že týmto konaním žalobkyňa 1/ porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 8 ods.
1 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Bezpečnostné pásy v aute eliminujú nebezpečenstvo úrazov
v prípade nehody a plnia funkciu hlavného bezpečnostného prvku každého vozidla, o čom svedčí už len
jeho samostatný názov. Poukázanie na závery jednotlivých znaleckých posudkov, ktoré boli vyhotovené
v trestnom konaní, preto považoval v tejto súvislosti za irelevantné, nakoľko riešia zodpovednosť, resp.

zavinenie šoférov kolíznych vozidiel na vzniku dopravnej nehody, nie však osobnú zodpovednosť, resp.
spoluzavinenie žalobkyne 1/ na vzniku jej škody. Nestotožnil sa
s názorom žalobkyne 1/ v danej súvislosti o tom, že nebyť spôsobu jazdy nákladnej súpravy, ku škode,
dopravnej nehode, by nedošlo. Ak žalobkyňa 1/ poukazuje na to, že „by“ neexistuje, nemala by ho
ani ona sama používať. Taktiež je možné zobrať si to aj z druhej strany, že ak by žalobkyňa 1/ riadne

použila bezpečnostný pás, jej zranenia by neboli tak rozsiahle a závažné, pretože práve bezpečnostný
pás by do istej miery zabránil nárazu jej tela o interiér vozidla a zmiernil by tak účinky prvotného
nárazu nákladného motorového vozidla na zdravie žalobkyne 1/, tak ako uviedol aj súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorým záverom sa žalovaný stotožnil. Použitie bezpečnostných
pásov vyplývalo žalobkyni 1/ zo zákona, pričom v danom prípade sa jedná o jej spoluzavinenie na vzniku

jej škody, ktorá bola ustálená súdom prvej inštancie a taktiež aj žalovaným vo výške 20 %,
a preto je irelevantné v danej súvislosti poukazovať na to, kto predmetnú dopravnú nehodu spôsobil,
resp. či išlo o výlučné zavinenie šoféra nákladného auta alebo aj spoluzavinenie druhého šoféra.
Nepoužitie bezpečnostného pásu bolo výlučnou zodpovednosťou
žalobkyne 1/, nie však jednotlivých šoférov, nakoľko v danom prípade ide o osobnú zodpovednosť

žalobkyne 1/, ktorá sa v danom čase rozhodla nebyť pripútaná bezpečnostným pásom, a tým porušiť
zákonnú povinnosť a prispieť svojím správaním k vzniku, resp. zväčšením následkov dopravnej nehody,
aj keď ju spôsobila iná osoba. Z uvedeného dôvodu považoval záveru súdu prvej inštancie o tom, že
sa žalobkyňa 1/ spolupodieľala vo výške
20 % na výške škody za správny.

4.3. Pokiaľ žalobkyňa 1/ vyčíslila spoluzavinenie žalobkyne 1/ vo výške 8 %, tento jej záver považoval
žalovaný za nezrozumiteľný, riadne neodôvodnený, nemajúci oporu v ustálenej judikatúre.

4.4. K navýšeniu SSU žalobkyni 1/ uviedol, že žalovaný priznal žalobkyni 1/ navýšenie SSU o 15 % čo

je podstatne viac ako rozhodol súd prvej inštancie. 15 % navýšenie považoval za primerané vzhľadom
na všetky okolnosti, na ktoré v konaní poukazoval (užívanie drog, atď).4.5. K náhrade na stratu na zárobku uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie
a nárok žalobkyne 1/ v tejto časti považuje za nedôvodný. Čo sa týka nároku na náhradu za stratu
zárobku počas práceneschopnosti žalobkyňa 1/ bola povinná preukázať, že mala do zamestnania

nastúpiť, ale v dôsledku zranenia, ktoré utrpela pri dopravnej nehode sa tak nestalo. Uvedené konanie
nepreukázala a preto neuniesla dôkazné bremeno. Čo sa týka nároku na náhradu za stratu na
zárobku po skončení práceneschopnosti bola povinná v konaní preukázať, že po skončení pracovnej
neschopnosti sa chcela stať osobu zárobkovo činnou, k čomu nedošlo len v dôsledku poškodenia
jej zdravia. Uvedené nepreukázala a ani netvrdila, že by sa po nehode chcela zamestnať napríklad

v chránenej dielni. V plnom rozsahu sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa 1/
nie je vyradená z pracovného procesu a do tohto sa môže, hoci s obmedzeniami zapojiť. Uvedené
splnenie podmienok žalobkyňa 1/ nepreukázala, teda neuniesla dôkazné bremeno a preto jej nárok nie
je dôvodný.

5. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení
§ 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
t. j. v medziach podaných odvolaní a jeho dôvodov.

7. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného
nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to
nevyžadoval dôležitý záujem.

8. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

10. Odvolací súd preskúmajúc obsah podaných odvolaní strán sporu uzavrel, že odvolanie nebolo
podané proti nasledovným výrokom napadnutého rozhodnutia:
- proti výroku I., ktorým bolo konanie v časti o zaplatenie bolestného v sume 11.933,10 Eur
s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sťaženia spoločenského uplatnenia vrátane mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 94.058,03 Eur s príslušenstvom zastavené.

- proti výroku II. týkajúcej sa časti uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ a titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 3.212 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
65.696,40 Eur od 17.10.2020 do 15.11.2020 a zo sumy 3.212 Eur od 07.02.2023 do zaplatenia.
- proti výroku III. týkajúcej sa časti uloženia povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni 1/ a titulom
skutočnej škody sumu 80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 80 Eur

od 30.12.2020 do zaplatenia
- zamietnutého 3 % ročného úroku z omeškania z jednotlivých uplatnených nárokov
žalobkyne 1/
- proti výrokom V. a VI. ktorými bola žaloba žalobcov 2/ a 3/ zamietnutá
V týchto častiach nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty,

z ktorého dôvodu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd v prvom rade z úradnej povinnosti, či
konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou, ktorá sa týka procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza,
že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods.
1 písm. a/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu možno konštatovať, že súd prvej inštancie
dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore
o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za

účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania.

12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesnýchustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku

všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné
konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní ( napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

14. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom
postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne

neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne
skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom
na závažnosť, zákonnosť
a pravdivosť získaných poznatkov.

15. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

16. Podľa § 4 ods. 2 z.č. 381/2001 Z.z. , poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví, inej ujmy a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

17. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobkyňa 1/ dňa

13.04.2019 v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vodičom nákladného motorového vozidla utrpela
mnohopočetné zranenia, pričom vodič nákladného motorového vozidla bol za svoje konanie odsúdený.
Pri ukladaní trestu bolo v trestnom konaní prihliadnuté na spoluzavinenie vodiča osobného motorového
vozidla, v ktorom sa viezla žalobkyňa 1/, keď tento vyšiel na hlavnú cestu bez toho, aby rešpektoval
dopravnú značku „STOP, daj prednosť v jazde“. Zároveň bolo preukázané, že žalobkyňa 1/ sediaca

na zadnom sedadle havarovaného motorového vozidla nebola pripútaná bezpečnostným pásom.
Žalobkyňa 1/ si v súdnom konaní uplatnila nárok na zaplatenie bolestného, sťaženie spoločenského
uplatnenia, mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, skutočnú škodu, nárok na
náhradu straty na zárobku počas práceneschopnosti ako aj po skončení práceneschopnosti vo formepeňažného dôchodku a zameškaný peňažný dôchodok tak, ako je uvedené v bode 1. rozsudku súdu
prvej inštancie. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania. Žalobcovia 2/ a 3/ si uplatnili voči
žalovanému nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie vo veci po vykonanom dokazovaní rozhodol

napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené vo výroku a v bode 1.1. rozsudku odvolacieho súdu, a to
na základe zisteného skutkového stavu uvedeného v bodoch 5. až 56. rozsudku súdu prvej inštancie
a rozhodol o trovách konania.

19.1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie všetky strany sporu.

19.2. Žalobkyňa 1/ podala odvolanie voči výrokom IV. a VII. rozsudku súdu prvej inštancie z odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Za podstatné odvolacie námietky žalobkyne 1/
považoval odvolací súd jej argumentáciu týkajúcu sa nesúhlasu s ustálením 20 % miery zavinenia
žalobkyne 1/ ustálenú súdom prvej inštancie z dôvodu nepripútania žalobkyne 1/ bezpečnostným
pásom v čase nehody, jej argumentáciu týkajúcu sa nesúhlasu súdom prvej inštancie ustáleného 5 %

mimoriadneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia a voči zamietnutiu uplatneného nároku
žalobkyne 1/ na náhradu straty na zárobku po skončení práceneschopnosti.

19.3. Žalobcovia 2/ a 3/ podali odvolanie voči výrokom VIII. a IX. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách
konania. Za ich podstatné odvolacie námietky odvolací súd považoval tvrdenie, že súd prvej inštancie

prioritne rozhodoval o nárokoch žalobkyne 1/, keď v súvislosti s ich uplatneným nárokom nebolo
vykonané žiadne dokazovanie.

19.4. Žalovaný podal odvolanie čiastočne voči výroku II., čiastočne voči výroku III. a súvisiaceho výroku
VII. (o trovách konania) rozsudku súdu prvej inštancie z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.

b), f) a h) CSP. Za podstatné odvolacie námietky žalovaného považoval odvolací súd jeho argumentáciu
týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku
žalobkyne 1/ na náhradu škody uplatnenej vo výške 1.500 Eur z dôvodu poskytnutých právnych služieb
žalobkyni 1/ v predsúdnom konaní a nesplnenia zákonných podmienok pre priznanie úroku z omeškania
vo výške 5 % ročne pri čiastočnom plnení nárokov žalobkyne 1/, keď dôvodil, že splnil všetky podmienky

ust. § 6 písm. b) a § 7 zákona o PZP, čo vylučuje nárok žalobkyne 1/ na úroky z omeškania voči poisťovni
v zmysle § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z..

20. Vzhľadom k skutkovej a právnej zložitosti veci, ako aj z dôvodu, že voči napadnutému rozsudku
súdu prvej inštancie podali odvolanie všetky strany sporu každý v inom rozsahu a z iných odvolacích

dôvodov, pričom časť rozsudku súdu prvej inštancie, nenapadnutá odvolaním strán sporu ostala
právoplatná, odvolací súd pre zjednodušenie a prehľadnosť veci odôvodnil svoje rozhodnutie podľa
jednotlivých výrokov rozsudku odvolacieho súdu, v ktorých prejednal jednotlivé odvolania strán sporu
spolu s odvolacími dôvodmi.

21.1. K výroku I. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

21.2. K odvolaniu žalovaného voči výroku II v časti o zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy
32.722,80 Eur od 16.11.2020 do 02.02.2023 odvolací súd uvádza, že žalovaný v tejto časti podaného
odvolania argumentoval tým, že ku dňu 13.11.2020 vyplatili žalobkyni 1/ sumu vo výške 32.973,60 Eur,

kedy žalobkyni 1/ do daného momentu boli vyplatené preukázané a nesporné položky predmetného
nároku, ktoré boli v súlade s doloženou zdravotnou dokumentáciou žalobkyne 1/. Uvedená suma
vyplývala z posudku A. B. M., posudkovej lekárky žalovaného, s ktorou konzultoval nároky žalobkyne 1/
a ktorý žalovaný predložil v konaní. Vzhľadom na rozpory medzi predloženými posudkami na zdravotnú
dokumentáciu žalobkyne 1/ a za účelom objektívneho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne 1/ bolo

v súdnom konaní nariadené znalecké dokazovanie. Ihneď po doručení v konaní vykonaného znaleckého
dokazovania, ktorým boli vyvrátené závery predchádzajúceho znaleckého posudku, žalovaný pristúpil
po preukázaní nárokov žalovanej k vyplateniu náhrady škody. Z uvedeného dôvodu sa preto nemohol
dostať do omeškania. Zdôraznil, že dôvody, pre ktoré žalovaný v časti nároku nepristúpil k plneniu
žalobkyne 1/ riadne odôvodnil, čím si splnil zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b)

a ods. 7 zákona o PZP, čo vylučuje nárok na úroky z omeškania voči poisťovni v zmysle § 11 ods. 8
zákona číslo 381/2001 Z.z..21.3. Uvedenú argumentáciu nepovažoval odvolací súd za dôvodnú vychádzajúc z Nálezu Ústavného
súdu SR č.k. II. ÚS 263/2022 zo dňa 7. septembra 2002. Podľa tohto nálezu ustanovenie § 11
ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
nevylučuje vznik nároku poškodeného na úrok z omeškania pri samotnom omeškaní s poskytnutím
peňažného plnenia náhrady škody zo strany poisťovateľa, a preto nie je možné na základe tohto
ustanovenia nárok na úrok
z omeškania u poškodeného vylúčiť. Toto ustanovenie upravuje len omeškanie poisťovateľa

s plnením jeho povinnosti riadne a včas začať a skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a jeho výsledky
riadne poškodenému oznámiť, a nie aj omeškanie poisťovateľa so splnením jeho inej podstatnejšej
právnej povinnosti včas a riadne poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody. V bode 27. až 30.
tohto nálezu Ústavný súd SR uviedol, že v zmysle ustanovenia
§ 15 ods. 1 zákona má poškodený právo uplatniť nárok na náhradu za škodu priamo voči poisťovateľovi.
Tomuto právu zodpovedá právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody

poškodenému. Uvedená právna povinnosť poisťovateľa plniť preukázané nároky na náhradu škody
poškodenému, ktorá vyplýva najmä z ustanovení § 4 ods. 2 a § 15 ods. 1 zákona, je základnou a
najpodstatnejšou právnou povinnosťou poisťovateľa, ktorá mu z uvedeného právneho predpisu vyplýva.
Teda poisťovateľ nie je
v zmysle § 11 ods. 6 písm. a) a b) zákona povinný len začať prešetrovanie poistnej udalosti, skončiť

ho v lehote 3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia poškodenému, ale poisťovateľ je predovšetkým
povinný poškodenému jeho oprávnené a preukázané nároky reálne plniť, a to v rozsahu, v akom mu
patria. Plnenie náhrady škody musí byť zaplatené riadne a včas, ako to ukladá ustanovenie § 559
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý sa subsidiárne aplikuje na základe § 1 ods. 2 zákona. Pokiaľ
poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému a neposkytne mu plnenie náhrady

škody, ktorá mu reálne patrí riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka
do omeškania. Právna povinnosť poskytnúť peňažné plnenie poškodenému zodpovedajúce náhrade
škody nie je totožná
s právnou povinnosťou poisťovateľa skončiť prešetrovanie poistnej udalosti a zaslať poškodenému
oznámenie o plnení resp. o dôvodoch neplnenia. Ide o dve odlišné právne povinnosti poisťovateľa, ktoré

síce spolu súvisia, ale sú relatívne samostatné právne povinnosti. Splnením povinnosti poisťovateľa
skončiť prešetrenie poistnej udalosti a zaslať poškodenému oznámenie o plnení, resp. o dôvodoch
neplnenianezanikápovinnosťpoisťovateľapoškodenémuplniťnáhraduškody,ktorámuoprávnenepatrí
riadne a včas. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok poškodeného na úrok z omeškania len
v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a oznamovacej) povinností poisťovateľa v

zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá dôsledkami
omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť náhradu škody
ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa plniť
náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením
§ 11 ods. 8 ani iným ustanovením tohto zákona. Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania

poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok)
v súlade s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z
omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému

včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením
náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok na
úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V bode 33 uvedeného nálezu Ústavný
súd SR vyslovil v súvislosti
s omeškaním poisťovateľa s plnením názor , že súčasťou podnikateľského rizika poisťovateľa (v tomto

konaní žalovaného), ktoré je poisťovateľ povinný znášať, je aj prípadné nesprávne ohodnotenie rozsahu
vzniknutejškodyjehoodbornýmaparátom.Odvolacísúdplnesastotožňujúcsuvedeným názorompreto
vyhodnotil ako nedôvodnú odvolaciu námietku žalovaného v ktorej tvrdil, že sa nedostal do omeškania
s čiastočným plnením žalobkyni 1/ nakoľko uviedol dôvody pre ktoré jej neposkytol plnenie, čím si splnil
zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 6 písm. b) a ods. 7 zákona o PZP, čo vylučuje jej nárok na úroky

z omeškania voči poisťovni v zmysle § 11 ods. 8 z.č. 381/2001 Z.z.

21.4. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
tejto časti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.22.1. K výroku II. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

22.2. Žalobkyňa 1/ si v žalobe uplatnila nárok na zaplatenie sumy 1.500 Eur spolu s úrokom z omeškania
z titulu skutočne vzniknutej škody, ktorá jej vznikla zaplatením platieb za právne služby v súvislosti s
uplatnením jej nárokov na SSÚ a bolestné v štádiu pred podaním žaloby v zmysle ustanovenia § 4 ods.
2 písm. c) z.č. 381/2001 Z.z.

22.3. O tomto nároku rozhodol súd prvej inštancie tak, že vo výroku III. priznal
žalobkyni 1/ sumu 1.200 Eur s úrokom z omeškania a vo výroku IV. zamietol zvyšok uplatneného nároku
vo výške 300 Eur s úrokom z omeškania.

22.4. Žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti
z dôvodu, že súd prvej inštancie neskúmal splnenie podmienok ustanovenia § 4 ods. 2

písm. c) z.č. 381/2001 Z.z. a obmedzil sa výlučne na konštatovanie, že žalobkyňa 1/ tento nárok
preukázala. V ďalšom žalovaný namietal, že nárok žalobkyni 1/ nepatrí pretože právna zástupkyňa
žalobkyne 1/ si tento nárok môže uplatniť ako trovy právneho zastúpenia
v tomto konaní v rámci úkonu príprava a prevzatie právneho zastúpenia. Žalobkyňa 1/ aj
v tejto časti namietala nesprávnosť krátenia jej nároku z titulu súdom prvej inštancie uzavretej 20 %

miery jej spoluzavinenia.

22.5. Odvolaciu námietku žalovaného, že právna zástupkyňa si uplatnený nárok môže uplatniť v
rámci prebiehajúceho konania v úkone príprava a prevzatie právneho zastúpenia vyhodnotil
odvolací súd za nedôvodnú. V rozsudku NS SR 5Cdo/49/2012 zo dňa 28.novembra 2013 tento

uviedol nasledovné. V súvislosti s námietkou právnej zástupkyne dovolateľa, ktorá si svoje trovy
vyčíslila ako súčet tarifnej odmeny určenej v zmysle vyhlášky MS SR č.163/2002 Z.z. a vyhlášky č.
655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov a zmluvnej odmeny dohodnutej s navrhovateľom, dovolací súd poznamenáva, že je nutné
rozlišovať medzi trovami vzniknutými v súvislosti so súdnym konaním na jednej strane a trovami

vzniknutými v súvislosti s uplatňovaním si hmotnoprávneho nároku voči odporcovi mimo súdneho
konania. Všeobecne záväzným právnym predpisom upravujúcim postup všeobecných súdov v civilnom
konaní je Občiansky súdny poriadok, takže tento právny predpis upravuje aj otázku náhrady iba tých
trov konania, ktoré vznikli v bezprostrednej príčinnej súvislosti so „súdnym“ konaním, resp. konaním
pred súdom. Súčasťou trov „súdneho“ konania je aj odmena advokáta zastupujúceho pred súdom

účastníka konania, ktorej spôsob výpočtu je upravený vyhláškou o odmenách advokátov. V zmysle § 18
ods. 1 odmena advokáta, ktorej náhrada sa priznáva proti inej fyzickej osobe alebo právnickej osobe,
sa určuje vždy podľa ustanovení tejto vyhlášky o tarifnej odmene, na čo je právny zástupca povinný
klienta vopred upozorniť. Z uvedeného vyplýva, že náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá sa v konaní
úspešnému účastníkovi priznáva proti účastníkovi, ktorý v konaní pred súdom nemal úspech, nemožno

priznať podľa iných ako o tarifnej odmene pojednávajúcich ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov
(napr. II. ÚS 466/2011). Náklady na právne zastúpenie vynaložené navrhovateľom (ako poškodeným)
v súvislosti s hmotnoprávnym uplatňovaním si jeho zákonného nároku z povinného zmluvného poistenia
( §4 ods. 2 písm. c/ zákona č. 381/2001 Z.z. u odporcu (poisťovateľa), predstavujú poistné plnenia, na
zaplatenie ktorého má navrhovateľ rovnako nárok z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného, a preto ich nemožno zahrnúť do trov
občianskeho súdneho konania.

22.6. Odvolaciu námietku žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti nepreskúmateľný
a trpiaci nedostatkom odôvodnenia však vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú. Súd prvej inštancie sa

nedostatočným spôsobom vysporiadal so splnením zákonných podmienok na priznanie tohto nároku
z hladiska splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 4 ods. 2 písm. c) z. č. 381/2001 Z.z. V tejto
časti absentuje odôvovodnenie súdu prvej inštancie, ktorým by odôvodnil skúmanie podmienok súdom
prvej inštancie pre priznanie tohto nároku, keď sa súd prvej inštancie obmedzil výlučne na konštatovanie
skutočnosti, že žalobkyňa 1/ preukázateľne zaplatila sumu 1.500 Eur , čím došlo k zmenšeniu jej

majetku.

22.7. Z uvedeného dôvodu odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie v tejto časti tak ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a tov celom uplatnenom nároku vo výške 1.500 Eur spolu s úrokom z omeškania. V ďalšom konaní bude
preto súd prvej inštancie nárok žalobkyne 1/ na zaplatenie 1.500 Eur
spríslušenstvom(uplatnenýztituluskutočnejškody,ktorájejvzniklazaplatenímplatiebzaprávneslužby

v súvislosti s uplatnením jej nárokov na SSÚ a bolestné v štádiu pred podaním žaloby) skúmať v zmysle
intencií vyššie uvedeného ustanovenia a po vykonanom dokazovaní o tomto nároku opätovne rozhodne
a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ustanovením
§ 220 CSP.

23.1. K výroku III. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

23.2. K odvolacej námietke žalobkyne 1/, ktorou sa domáhala použitia navýšenia 25 % sťaženia
spoločenského uplatnenia oproti súdom prvej inštancie priznaného 5 % uvádza odvolací súd
nasledovné.

23.3. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými
relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa
s námietkami účastníka konania spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia (pozri uznesenie NS
SR sp. zn. 8 Sžo/191/2010).Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil
svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto

vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a
gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia.

23.4. Súd prvej inštancie v bode 44. napadnutého rozsudku odôvodnil zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o 5 % z dôvodov že: žalobkyňa 1/ nie je v celom

rozsahu vylúčená z pracovného zaradenia, pracovný potenciál aj keď malej miere má zachovaný, nie
je vo väčšine bežných denných úkonoch odkázaná na pomoc tretej osoby keď si pomoc vyžaduje
len pohyb vo vonkajšom prostredí, je schopná do istej miery spoločenského života, aj keď tu je
limitovaná doprovodom tretej osoby s tým, že ďalšie iné okolnosti majúce vplyv na zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobkyňa 1/ a nepreukázala ani netvrdila.

23.5. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu ako aj samotného rozsudku je nútený uzavrieť,
že toto konštatovanie súdu prvej inštancie nie je správne, nezodpovedá obsahu spisu a rozsudok
súdu prvej inštancie v tejto časti trpí vnútorným rozporom. Z obsahu samotnej žaloby vyplýva,
že žalobkyňa 1/ sa domáha aplikácie ustanovenia § 5 ods. 5 z. č. 437/2004 Z.z., teda zvýšenia

sťaženia spoločenského uplatnenia o 25 % z dôvodu jej invalidity, ako jedného z dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za SSÚ, ďalej z dôvodu prihliadnutia na vek žalobkyne 1/
a jej status matky, úplnú stratu čuchu žalobkyne 1/ a zhoršenie sluchu na pravé ucho, čo sú faktory
majúce za následok obmedzenie možnosti žalobkyne 1/ nájsť a mať svoje osobné a rodinné uplatnenie.
Ako dôkaz k uviedla v tejto časti nároku rozhodnutie Sociálnej poisťovne číslo XXX XXXXXXXX zo dňa

30.07.2020 a lekársky záznam A. N. zo dňa 02.07.2020. Z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského
uplatnenia vypracovaným A. H. E. psychiatrom dňa 01.06.2020 priloženým ako dôkaz k žalobe, a
ktorým súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (bod 5 napadnutého rozsudku) vyplýva, že žalobkyňa
1/ má následkom organických porúch osobnosti vyvolaných poškodením a dysfunkciou mozgu ťažkého
stupňa závažne a negatívne ovplyvnené všetky oblasti života. Kvalita života a spoločenské uplatnenie

je oproti premorbídnej úrovni výrazne znížená. Táto diagnóza pacientke trvalo znemožňuje vykonať
prácu podľa jej pre morbídnej kvalifikácie a možností. Pretrváva poškodenie osobného, intímneho,
rodinného a spoločenského života. Býva často podráždená nevie sa vyjadriť, máva problém pochopiť
čosajejhovorí,jepasívna,bezzáujmov,inokedyreagujepodráždene,pobehujepoizbe,hnevásasama
naseba,nevieprežívaťradosť.Radakreslila,kreslila krásne,terazjutoužnebaví,nevidídobre,predtým

hrávala na klavír a na bubny, po autonehode všetko zabudla. Dokáže iba doma pomáhať pri ľahkých
prácach, nevie sa dlhšie na nič sústrediť, nevládze už pri priemerne zvýšenej záťaži. Pred nehodou
dokázala zvládať aj funkciu vedúcej predajne, nechodí teraz už sama ani nakupovať, má problémy
s rátaním peňazí, nedokáže sa dlhšie sústrediť nekomunikuje s ľuďmi, často nechápe bežné vyjadrenia.
V čase vypracovania posudku mala 13 ročnú dcéru, s ktorou si nerozumela, lebo sa za ňu hanbí

ako vyzerá bez ľavého oka, nedokáže sa vyrovnať s tým, že jej mama je poškodená. Dcéra ťažko nesie,
že mama púta nepríjemné pohľady a vzbudzuje súcit. Žalobkyňa 1/ po nehode nedokáže nadviazať
partnerský vzťah hoci predtým viedla spoločenský život, neverí si, muži nejavia o ňu záujem. Ďalej bolo
konštatované, že došlo k výraznému poklesu intelektových funkcií oproti pre morbídnej úrovne z IQ 71až na hranicu ľahkej mentálnej retardácie s tým, že žalovaná si vyžaduje 24 hodinovú opatrovateľskú
starostlivosť, dochádza u nej k extrémne zníženej tolerancii voči psychickej aj somatickej záťaži.

23.6. Tieto skutočnosti súd prvej inštancie pri svojej rozhodovacej činnosti nevyhodnotil, naopak uviedol,
že okrem ním vyhodnotených okolností majúcich vplyv na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia
žalobkyňa 1/ ďalšie skutočnosti nepreukázala ani netvrdila. Uviedol tak napriek tomu, že sám v bode
1. napadnutého rozsudku, v ktorom uvádza čoho sa žalobkyňa 1/ sa domáha konštatoval, že sa
domáha mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona číslo

437/2004 Z.z. o 25 % z dôvodov hodných osobitného zreteľa ako jej vek, status matky, úplnú stratu
čuchu, zhoršenie sluchu na pravé ucho, čo ju obmedzuje v možnostiach nájsť a mať svoje osobné
a rodinné uplatnenie.

23.7. Z uvedených dôvodov odvolací súd konštatuje, že nedostatok odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie mal za následok, že v tejto časti nespĺňa požiadavky obsiahnuté

v ustanovení § 220 ods. 2 CSP na riadne odôvodnenie, je nepreskúmateľný a vnútorne rozporný.
Nakoľko tento nedostatok nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu
dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, neostávalo iné ako
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia podľa
§ 5 ods. 5 z. č. 437/ 2004 Z.z. zrušiť a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

23.8. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní pri rozhodovaní o mimoriadnom zvýšení
spoločenského uplatnenia žalobkyne 1/ uplatneného podľa § 5 ods. 5 zákona číslo 337/2004 Z.z.
zohľadniť uvádzané skutočnosti tvrdené a preukázané žalobkyňou 1/ a tieto dôsledne vyhodnotiť.
Do pozornosti súdu prvej inštancie odvolací súd dáva aj tú skutočnosť, že samotný žalovaný považoval

priznanie 15 % navýšenia za primerané a to aj v rámci odvolacieho konania.

24.1. K výroku IV. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

24.2. K odvolacej námietke žalobkyne 1/, ktorou sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a priznania

nároku na náhradu za stratu na zárobku po skončení jej práceneschopnosti, uvádza odvolací súd
nasledovné.

24.3. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zaplatenia nároku na náhradu
za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti (nároku na mesačný peňažný dôchodok) a tiež

nároku na zameškaný peňažný dôchodok.
24.4. Žalobkyňa 1/ v tejto časti namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie pri priznaní straty na zárobku
po skončení práceneschopnosti vyžadoval preukázanie snahy zamestnať sa, konal tak nad rámec
povinností ustanovených v ustanovení § 447 Občianskeho zákonníka. Zároveň namietala, že vzhľadom
k zdravotnému stavu žalobkyne 1/ a reálnych podmienok na trhu práce v rámci miesta pobytu žalobkyne

1/ je táto na trhu práce zjavne nezamestnateľná.

24.5. Zamietnutie nároku na náhradu na stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobkyňa 1/ bola povinná preukázať, že sa chcela stať osobou
zárobkovo činnou, k čomu nedošlo v dôsledku poškodenia jej zdravia. Žalobkyňa 1/ však nepreukázala,

ani netvrdila, že po skončení pracovnej neschopnosti sa chcela, napriek svojej zníženej pracovnej
schopnosti, zamestnať na mieste pre ňu vhodnom, napríklad v chránenej dielni. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že žalobkyňa 1/ nie je úplne vyradená z pracovného procesu do ktorého sa môže, hoci
s obmedzeniami zapojiť.

24.6.Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisuavykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žeajvtejto
časti je tvrdenie súdu prvej inštancie vnútorne rozporné. Súd prvej inštancie okrem iného vychádzal
zo záveru znaleckého posudku číslo 36/2022 spoločnosti Lege artis ktorá znalecká organizácia v
odpovedi na otázku 8 uviedla, že následky dopravnej nehody obmedzujú žalobkyňu 1/ v každodennom
živote tým, že nemôže vykonávať prácu a činností, ktoré vyžadujú úplnú zrakovú schopnosť na oboch

očiach. Vzhľadom k výraznému poklesu duševných schopností a organickému poškodeniu mozgu
nemôže pracovať v pôvodnom povolaní ako predavačka, nedokáže samostatne nakupovať, má problém
s počítaním peňazí, pre problémy s komunikáciou s vonkajším prostredím, s pamäťou a orientáciou
nemôže chodiť sama do spoločnosti, cestovať na vyšetrenia podobne - musí byť sprevádzaná matkou.Teda celkovo nemôže vykonávať činnosti, pri ktorých sa vyžaduje pozornosť, pamäť, samostatné
rozhodovanie a konanie. Vzhľadom k uvedeným záverom, ako aj záverom ostatných znaleckých
posudkov predložených v konaní a z ktorých odvolací súd už citoval

v tomto rozhodnutí sa javí konštatovanie súdu prvej inštancie o možnosti žalobkyne 1/ zamestnať sa
v chránenej dielni za subjektívne, nepodložené vykonaným dokazovaním
a rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti za nedostatočne odôvodnený a vnútorne rozporný.

24.7. Nakoľko tento nedostatok nemožno efektívne napraviť v odvolacom konaní, došlo tým k naplneniu

dôvodu, pre ktorý odvolaciemu súdu z pohľadu ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, neostávalo iné ako
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zrušiť a vec mu vrátiť v tejto časti na ďalšie konanie (§ 391
ods. 1 CSP). V ďalšom konaní bude potrebné odstrániť uvedené rozpory a podľa výsledku dokazovania
následne rozhodnúť o uplatnenom nároku žalobkyne 1/ podľa § 447 Občianskeho zákonníka.

25.1. K výroku V. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

25.2. K odvolacej námietke žalobkyne 1/, ktorou sa domáhala zmeny napadnutého rozsudku a priznania
nároku na náhradu za stratu na zárobku počas jej práceneschopnosti, uvádza odvolací súd nasledovné.

25.3.Súdprvejinštancievbode45.napadnutéhorozsudkuodôvodnilnepriznanienároku nanáhraduza

stratu na zárobku počas trvania práceneschopnosti žalobkyne 1/. Po preskúmaní podaného odvolania
musel odvolací súd konštatovať, že hoci bolo v odvolaní uvedené, že odvolanie je podané aj voči tejto
časti uplatneného nároku, právna zástupkyňa žalobkyne 1/
v odvolaní k tomuto nároku neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

26.1. K odvolacej námietke žalobkyne 1/, v ktorej vyjadrila nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie
v ktorom ustálil 20 % mieru spoluzavinenia žalobkyne 1/ na vzniku škody, v dôsledku ktorého zamietol
časť uplatneného nároku žalobkyne 1/ uvádza odvolací súd nasledovné.

26.2. Súd prvej inštancie v bode 41. napadnutého rozsudku jasným a dostatočným spôsobom odôvodnil
mieru spoluúčasti žalobkyne 1/ na vzniku škody v rozsahu 20 %
z dôvodu jej nepripútania sa bezpečnostným pásom počas jazdy. Právna zástupkyňa žalobkyne 1/ sa
v podanom odvolaní obmedzila výlučne na konštatovanie, že s touto výškou nesúhlasí, spochybňujúc
závery súdu prvej inštancie, pričom neuviedla odvolacie dôvody pre ktoré považuje záver súdu prvej

inštancie za nesprávny. Odvolaciemu súdu navrhla priznať nižšiu, maximálne 8 % mieru jej spoluúčasti
na vzniku škody, ktorú výšku však žiadnym spôsobom neodôvodnila a neposkytla odvolaciemu súdu
skutkovú alebo právnu argumentáciu, na základe ktorej dospela k požadovanému percentu miery
zavinenia žalobkyne 1/ na vzniku škody.

26.3.Odvolacísúdpopreskúmaníobsahuspisu,vykonanéhodokazovania,záverovsúduprvejinštancie
a viazaný odvolacími dôvodmi dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v časti, ktorou ustálil
mieru spoluzavinenia žalobkyne 1/ na vzniku škody vo výške 20 % za správny a stotožnil sa s jeho
záverom a odôvodnením. Žalobkyňa 1/ porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva z § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009
Z.z. o cestnej premávke, čím porušila povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona, v zmysle ktorého osoba

sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostným pásom alebo iným zadržiavacím zariadením
je povinná toto zariadenie použiť. Nakoľko je uvedená povinnosť zakotvená v zákone s akcentom na
ochranu zdravia prepravovaných osôb je evidentné, že zákonodarca v spojitosti s poznatkami
z lekárskej a technickej vedy proklamuje ochranný účinok zapnutého bezpečnostného pása do takej
miery, že zaviedol túto povinnosť pre každého cestujúceho počas každej jazdy, bez ohľadu miesta a

času danej jazdy. Uvedená zákonná povinnosť je uložená z toho dôvodu, že sa predpokladá, že má
priamy vplyv na vznik alebo zväčšenie následkov dopravnej nehody. Použitie bezpečnostného pásu
predstavuje ochranné opatrenie každej jednej osoby, ktorá sa vo vozidle nachádza, a ktoré je osoba
povinnápoužiťzakaždejokolnosti,nakoľkonikdyniejemožnédopredupredvídať,čikdopravnejnehode
dôjde alebo nie. Práve bezpečnostný pás má osobu nachádzajúcu sa vo vozidle ochrániť v prípade,

ak naozaj príde k dopravnej nehode, ktorá je nepredvídateľnou udalosťou. Ide o prvok chrániaci ľudské
zdravievprípadepotreby.Bezpečnostnépásyvauteeliminujúnebezpečenstvoúrazovvprípadenehody
a plnia funkciu hlavného bezpečnostného prvku každého vozidla. Z uvedeného dôvodu odvolací súd
považoval za správne rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti ako aj v častiach,v ktorých zamietol žalobu v jednotlivých nárokoch uplatnených žalobkyňou 1/ spolu
s príslušenstvom z dôvodu zohľadnenia 20 % miery jej spoluúčasti. Preto rozsudok súdu prvej inštancie
v tejto časti potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

27. Žalobkyňa 1/ podala odvolanie voči výroku IV. napadnutého rozsudku z vyššie uvedených dôvodov.
Súd prvej inštancie však týmto výrokom okrem iného zamietol aj uplatnené nároky žalobkyne 1/ na
náhradu nákladov za odborné vyjadrenie č. 24/2020 v sume 109,98 Eur a náklady na očnú pomôcku
v sume 103,01 Eur, keď tieto nepovažoval za dostatočne preukázané. Právna zástupkyňa žalobkyne

1/ v odvolaní k tomuto nároku neuviedla žiadne odvolacie dôvody. Odvolací súd viazaný odvolacími
dôvodmi preto rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keď sa plne
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o nepreukázaní týchto nárokov.

28.1. K výroku VI. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

28.2. Odvolací súd zrušil výrok VII. napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov priznaných
žalobkyni 1/ ako výrok viazaný k meritórnemu rozhodnutiu. Podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne súd prvej
inštancie v novom rozhodnutí o veci aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

29.1. K výroku VII. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

29.2. Právna zástupkyňa žalobcov 2/ a 3/ napadla odvolaním výroky o trovách konania VIII. a IX .
napadnutého rozsudku, ktorými boli žalobcovia 2/ a 3/zaviazaní k náhrade trov konania žalovanému
v rozsahu 100 %. V odvolaní uviedla, že trovy konania žalovaného sú v celom rozsahu nákladom
režimu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného

prostriedku, ktorá je objektívnou zodpovednosťou. Iné dôvody odvolania v tejto časti neuviedla.
Žalobcovia 2/ a 3/ si v konaní uplatnili nároky, ktoré neboli v konaní preukázané, pre ktorý dôvod bola
žaloba voči nim zamietnutá výrokmi V. a VI. napadnutého rozsudku (voči ktorým odvolanie podané
nebolo) a boli zaviazaní k náhrade trov konania žalovanému. Výroky VIII. a IX. súd prvej inštancie
dostatočne a jasne odôvodnil v bode 60. napadnutého rozsudku, keď konštatoval, že žalobcovia 2/ a 3/

boli v celom rozsahu neúspešní, preto priznal žalovanému ako úspešnej strane nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Po preskúmaní obsahu spisu a podaného odvolania odvolací súd považuje
výroky VIII. a IX. napadnutého rozsudku o náhrade trov konania za skutkovo a vecne správne, keď súd
prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu)
a miery úspechu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti potvrdil

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

30.1. K výrokom VIII. a IX. rozsudku odvolacieho súdu uvádza odvolací súd nasledovné.

30.2. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu v odvolacom
konaní priznal proti žalobcom 2/ a 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník za dodržania zásad podľa § 251 CSP.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).