Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Monika Kurjaková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 1C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818200611
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5818200611.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou, v právnej veci žalobcu: Studienky, k.s.,

Trstená, Obrancov mieru 1766/30, IČO: 48 228 753, právne zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský,
advokát so sídlom A. Žarnova 11C/ 917 02 Trnava, proti žalovaným: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom
D., E. XXXX/X a 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., I. XXX/XX, obidvaja právne zastúpení: JUDr.
Miroslav Bachynec, advokát so sídlom Podbiel č. 177, o zaplatenie 2.588,99 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovaným 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100%, kde o výške

náhrady týchto trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.3.2018 domáhala, aby súd zaviazal
žalovaných zaplatiť jej sumu 2.588,99 Eur, a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorému
malo zodpovedať nájomné za obdobie od 3.8.2015 do 11.5.2020, a kde základom na jeho výpočet mal
byť ročný nájom pozemkov vo vlastníctve žalobkyne v sume 542,19 Eur, ktorého ročná výška mala
byť určená podľa odborného stanoviska Ing. Gálikovej č. 1/2018 /viď vyjadrenie PZ žalobkyne v deň
pojednávania dňa 6.5.2021- čl. 157 druhá strana spisu ako aj vyjadrenie z čl. 109 a 110 spisu/.

2. Zaplatenie vyššie uvedenej sumy ako náhrady za preukázanú stratu hodnoty pozemkov, ktorého
výšku si žalobkyňa vyčíslila vo vyššie uvedenom odbornom stanovisku žalobkyňa požadovala na tom
skutkovom základe, že ako vlastníčka pozemkov parciel registra „C“ č. XXX/X, č. XXX/XX zapísaných na
LV č. XX v katastrálnom území I. G. C. je zo strany žalovaných obmedzovaná vo výkone jej vlastníckeho
práva preto lebo k ich rekreačnej chate č. X postavenej na parcele KN- C č. XXX vedie od trafostanice
postavenej na parcele KN-C č. XXX/X /inak vo vlastníctve konateľky žalobkyne/ zapísanej na LV č. XXXX
cez vyššie uvedené pozemky KN-C č. XXX/X a č. XXX/XX vedenie nízkeho napätia, ktorého existencia

v prospech žalovaných ju ruší natoľko, že nemôže realizovať projekty a stavby, ktoré v danej lokalite
plánuje, pretože musí zachovať od uvedeného elektrického vedenia ochranné pásmo minimálne 1 meter
na každú stranu /čl.123/.
Tvrdila, že tak ona ani jej právny predchodcovia, žalovaným ani ich právnym predchodcom neudelili
nikdy žiadny súhlas na akékoľvek inžinierske stavby, a teda ani na umiestnenie sporného elektrického
vedenianapozemkochžalobkyne,pričomoexistenciitýchtosietísadozvedelaažvdobekeďrealizovala
technickú rekultiváciu pozemku parc. KN-C č. XXX/X, a to v lete v roku 2016 počas výkopových prác,

kedy bola trasa elektrického vedenia v smere ako ona tvrdí obnažená, pričom skutočnosť, svedčiaca
o tom, že malo z jej strany dôjsť k vytýčeniu káblových sietí preukazuje potvrdenie o zaplatení faktúry
zo dňa 22.9.2019 v prospech Stredoslovenskej energetiky- Distribúcia, a.s. /čl. 150 spisu/. Vedomosť o
existenciidanéhoelektrickéhovedenianemalaanivčasekeďkupovalapredmetnýareál,atedavobdobí8/2015. V priebehu konania žalobkyňa súdu predložila vytýčenie pozemného elektrického zariadenia,
ktorým dôvodila existenciu skutočného zamerania a zobrazenia bodov uloženého kábla elektrického
vedenia. Táto tiež popierala dobromyseľnosť žalovaných a ich právnych predchodcov, keď poukazovala

na to, že títo vedeli o tej skutočnosti, že v ich prospech nebolo cez sporné pozemky zriadené vecné
bremeno k umiestneniu elektrického vedenia, pričom títo nemali ani právny dôvod a titul na takúto
realizáciu.
Existenciu elektrického vedenia cez vyššie uvedené pozemky žalobkyňa opierala tak o odborné
stanovisko č. 1/2018 zo dňa 16.3.2018 vyhotovené znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné

stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, A. J. E. z čl. 10 -30 spisu, o Vyjadrenie Stredoslovenskej
energetiky- Distribúcia z 5.2.2018- čl. 9 a 25a spisu ako aj o predložené fotografie z čl. 120 spisu
a snímku z katastrálnej mapy z čl. 123 spisu a vyššie uvedené vytýčenie pozemného elektrického
zariadenia zo dňa 07.09.2021. Zároveň namietala hodnovernosť listinných dokladov predložených
žalovanými ohľadne ich dobromyseľného nadobudnutia práva na zaťaženie pozemkov nachádzajúcich
sa v súčasnosti v jej vlastníctve.

3.Žalovanížiadalipodanúžalobuzamietnuť,atozviacerýchdôvod,jednakzdôvoduvýškypožadovanej
sumy,ktorúsižalobkyňapodanoužalobouz29.3.2018uplatňovalatitulombezdôvodnéhoobohateniaza
obdobie, ktoré predchádzalo podanej žalobe ale s tým, že v tejto sume je zároveň zahrnuté aj obdobie,
ktoré nasledovalo po začatí konania, čo sa javí ako nelogické, ako aj z dôvodu, že popierali smer a s

tým súvisiacu dĺžku trasy elektrického vedenia tak ako to tvrdila žalobkyňa a v neposlednom rade aj z
dôvodu existencie dobromyseľnosti na ich strane v tom smere, že na zriadenie a na umiestnenie trasy
elektrického vedenia tak ako oni tvrdia, že toto ide, mali súhlas pôvodného vlastníka daného areálu, v
ktorom sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti.

4. Súd o nároku žalobkyne rozhodol pôvodne rozsudkom č. k. 1C/12/2018-162 zo dňa 06.05.2021, ktorý
rozsudok bol zrušený Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 10Co/41/2022-255 zo dňa 19.12.2023
z dôvodu, aby súd I. inštancie zaujal stanovisko či v súvislosti s uložením elektrickej prípojky nízkeho
napätia došlo k vzniku vecného bremena zaťažujúceho pozemok pôvodne vo vlastníctve právneho
predchodcu žalobkyne a teraz vo vlastníctve žalobkyne v zmysle elektrizačného zákona ako aj z dôvodu,

aby sa súd vysporiadal argumentačne s námietkami žalobkyne v súvislosti s listinnými dôkazmi, ktoré
žalovaní predložili v priebehu konania.

5. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov parciel registra „C“ č. 538/3, č.
538/9, č. 538/20 zapísaných na LV č. XX v katastrálnom území I. G. C., a to na základe Kúpnej
zmluvy zavkladovanej pod K. XXX/XXXX z 3.8.2015. Tiež bolo zistené a sporné nebolo, že vlastníčkou
susednej parcely KN-C č. XXX/X o výmere 2334 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre k.ú. I. G. C. je
konateľka žalobkyne, a to ako fyzická osoba - B. K., nar. XX.X.XXXX, pričom na tejto parcele je

zároveň umiestnená aj stavba trafostanice elektrického vedenia. Rovnako nebolo sporné, že žalovaní
sú vlastníkmi rekreačnej chaty č. X postavenej na parcele KN- C č. XXX zapísanej na LV č. XXX pre k.ú.
I. G. C., a ani skutočnosť, že elektrické vedenie NN, ktoré by malo napájať všetky chaty v areáli žalobcu
a malo by byť vedené podľa tvrdenia žalobcu ku chate č. X patriacej žalovaným je vedením podzemným.

6. Spor medzi stranami existoval tak ohľadne oprávnenosti uloženia elektrického vedenia NN v
prospech žalovaných, s čím bola spojená otázka ich dobromyseľnosti a prípadného vydržania práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu v súvislosti s ich tvrdením o minimálne 36 a viac ročnom trvaní
dobromyseľného užívania, čo žalobca popieral. Spor existoval aj ohľadne skutočného trasovania /
umiestnenia/ elektrického káblového podzemného vedenia NN, kde žalobca tvrdil umiestnenie tohto

vedenia NN od pozemku KN-C č. XXX/X a následne cez pozemky v jeho vlastníctve KN-C č. XXX/
X a č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/XX a č. XXX/XX (v zmysle vytýčenia podzemného energetického
zariadenia zo dňa 07.09.2021 – čl. 170-173 spisu, ktorý doklad bol doložený v priebehu konania).
Uvedenú skutočnosť žalovaní popierali a tvrdili umiestnenie elektrického vedenia NN v ich prospech
iným smerom a teda nie ako dôvodil žalobca, ale od chaty č. XXX vo vlastníctve manželov L. postavenej

na parc. č. XXX/X, č. XXX/X,X,X a následne cez pozemok žalobkyne parc. č. XXX/X a č. XXX/X a č.
XXX/XX k ich chate o celkovej dĺžke tohto vedenia 15 m /čl. 59 a čl. 123/. Spor existoval aj ohľadne
listinných dôkazov predložených žalovaným voči ktorým žalobkyňa namietala ich hodnovernosť.7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom ako aj
žalovanými, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

8. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha zaplatenia peňažnej sumy 2.588,99 Eur titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, ktorému by malo zodpovedať nájomné za obdobie od 01.08.2015 do
11.05.2020, kde základom na jeho výpočet by mal byť ročný nájom pozemkov vo vlastníctve žalobkyne
v sume 542,19 Eur, ktorého ročná výška podľa tvrdenia žalobkyne by mala byť s poukazom na žalobcom
predložené odborné stanovisko A. E. pod č. 1/2018 zo dňa 16.03.2018 (čl. 10-20). V zmysle obsahu

uvedeného odborného stanoviska bod 4.1. bolo „úlohou znalca stanoviť vecné bremeno NN prípojky
k rekreačnej chate č. X vo vlastníctve žalovaných, postavenej na parcele KN-C č. XXX pre k. ú. I.
G. C. (vo vlastníctve žalovaných), ktorá mala byť umiestnená ako NN zemná káblová prípojka na
pozemkoch vo vlastníctve žalobcu v celkovej dĺžke 150-160 metrov a ochranným pásmom podzemného
kábla 1m na obidve strany od osi kábla. Ročný nájom pozemkov v trase prípojky bol stanovený na
sumu 542,19 Eur v hrubom (čl. 15 spisu)“. V bode III. Záver odborného stanoviska bolo znaleckou

úlohou „stanovenie všeobecnej hodnoty vecného bremena na priznanie práva uloženia inžinierskych
sietí a všeobecného premena na priznanie práva prechodu a prejazdu na pozemkoch uvedených
v danom odbornom stanovisku. Všeobecná hodnota závad viaznucych na pozemkov bola stanovená
ako jednorazová odplata a táto sa vypočítavala v zmysle Vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení
všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov kde jednorazová odplata pre vlastníkov

rekreačnej chaty č. X (žalovaní) bola určená vo výške 2.588,99 Eur (čl. 19)“. Za účelom preukázania
svojich tvrdení ohľadom skutočného trasovania podzemného kábla elektrického vedenia, ktoré má slúžiť
na elektrické napájanie chaty č. X patriacej žalovaným, žalobkyňa predložila v priebehu konania Zápis
o vytýčení podzemného energetického zariadenia zo dňa 07.09.2021 zameraný a spracovaný A. B. G.
-J. M. so sídlom N., kde z uvedeného zápisu bolo zistené, že trasa vytýčeného vedenia smeruje a je

trasovanáodtrafostaniceumiestnenejnaparceleC-KNč.XXX/XvovlastníctvekonateľkyžalobcucezC-
KNparceluč.XXX/Xvovlastníctvežalobcu,ďalejcezparceluC-KNč.XXX/XXvovlastníctveJ.K.(matky
konateľky žalobcu), cez C-KN parcelu č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu, cez C-KN parcelu č. XXX/
XX vo vlastníctve B. K. (sestry konateľa žalobcu), cez C-KN parcelu č. XXX/XX vo vlastníctve žalobcu
a opätovne vyúsťuje na parcelu č. XXX/XX vo vlastníctve B. K. (sestry konateľa žalobcu). Z uvedeného

zamerania a zobrazenia bodov na čl. 269 nevyplýva, že by trasa vytýčeného káblového elektrického
vedenia bola v súčasnosti vedená resp. vyvedená aj na a v pozemku vo vlastníctve žalovaných.
VodbornomstanoviskuA.E.sauvádza,žedovýpočtunastanoveniezávadyviaznucejnanehnuteľností
sa berie priemerná hodnota 155 metrov, pričom z prílohy odborného stanoviska z čl. 25/2 a 26 sú
zrejmé aj GPS satelitné snímky lokácie uloženého elektrického kábla. Z uvedených satelitných snímok

nevyplýva určenie nehnuteľností cez ktoré uloženie elektrického kábla vedie a zároveň nie je možné
jednoznačne konštatovať, že toto zameranie realizované A. E. v roku 2018 je totožné so Zameraním
azobrazenímbodovrealizovanýmA.B.G.vroku2021,právevzhľadomnaskutočnosť,žezosatelitných
snímok nie sú zrejmé čísla parciel cez ktoré podzemný elektrický kábel vedie. Žalobkyňa vlastníctvo
k nehnuteľnostiam – pozemkom parciel registra „C“ č. č. XXX/X, č. XXX/XX, č. XXX/XX zapísaných

na LV č. XX v katastrálnom území I. G. C. nadobudla na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 31.07.2015
zavkladovanej pod č. K. XXX/XXXX z 3.8.2015, a to od pôvodného vlastníka týchto nehnuteľností,
ktorým bola spoločnosť O., s. r. o. so sídlom C. XXXXX K., IČO: XXXXXXXX (čl. 114-116). Právnym
predchodcom uvedenej spoločnosti O. M. boli do 10.11.1993 P. D., odštepný závod lom a vápenka Varín
a ich predchodcom boli P. D., N. C., závod lom a vápenka, Varín, kde k uvedenému záveru súd dospel

na základe údajov a záznamov z verejne dostupných internetových zdrojov tak spoločnosti O. M. ako
aj dostupných údajov z Obchodného registra.
Žalovaní v konaní predložili listiny, na základe ktorých tvrdili, že uloženie káblov elektrického vedenia
k ich chate bolo odsúhlasené ešte právnym predchodcom žalobcu, a teda pôvodným vlastníkom celého
areálu v tej dobe nazývaného ako F. M. I. G. C., v susedstve ktorého areálu bola postavená aj chata

č. X vo vlastníctve teraz žalovaných, predtým ich právneho predchodcu Q. R. a tiež chata č. XXX vo
vlastníctve teraz manželov L., predtým ich právneho predchodcu S. N.. Z uvedených listín predložených
žalovanými súd zistil nasledovné skutočnosti:

9. Právny predchodca žalovaných Q. R., dňa 20.05.1971 požiadal v tej dobe subjekt pod ktorý spadal

rekreačný areál I. G. C., a to P. D., N. C., T. U. J. K. K. o súhlas na zapojenie sa na HDSS k najbližšej ich
chate, keďže mu na základe jeho žiadosti už dňa 07.08.1971 dotyčný subjekt ako závod udelil povolenie
okrem iného aj na zapojenie sa a na odber elektrickej energie, s tým, že bude mať namontovaný
samostatný elektromer a kde na uvedenom základe si aj previedol ku svojej chate elektrickú inštaláciui s bytovým rozvádzačom a priestorom pre samostatný elektromer (čl. 51). Daný závod mu listom zo
dňa 27.07.1971 oznámil, že mu udeľuje súhlas na pripojenie sa na elektrickú sieť ich rekreačných chát
v I. G. C. (čl. 52). Listom zo dňa 02.04.1974 Q. R. dotyčnému závodu oznámil, že sa s ich súhlasom

pripojil na ich elektrickú sekundárnu sieť od poslednej chaty v rekreačnom stredisku I. G. C.. Opätovne
však prosí o súhlas pre podružný odber elektrickej energie, ktorý je nutný pre energetický rozvodný
závod v O. L., aby mu tento mohol prevádzať odpočet elektrickej energie (čl. 53). P. D., národní podnik
listom z 16.04.1974 oznámili Energetickým rozvodným závodom, národní podnik Dolný Kubín, že na
základe žiadosti Q. R. súhlasia s tým, aby sa menovaný napojil s odberom elektrickej energie svojej

súkromnej chaty v G. C. na I. na ich sekundárny rozvod k objektom závodných chát za podmienok,
že prívod elektrickej energie k súkromnej chate bude prevedený káblovou prípojkou, napojenie skrine
na objektoch podnikovej chaty prevedie majiteľ súkromnej chaty aby uvedené napojenie vyhovovalo
predpisom ČSN, že celý odber elektrickej energie bude meraný elektromerom ERZ a odber súkromnej
chaty bude odčítaný z celkového odberu elektrickej energie rekreačného strediska P. K., I. G. C..
Rovnako, že si závod vyhradzuje právo v prípade ďalšej dostavby rekreačného areálu zrušiť tento

odber, prípadne vyvolané zmeny pri dostavbe strediska. Všetky náklady so zrušením, resp. s nutnými
zmenami si uhradí majiteľ súkromnej chaty sám (čl. 54-55). Z ďalšieho listinného dokladu označeného
ako Oznámenie zo dňa 14.03.1985 (čl. 56) mal súd preukázané, že P. D., N. C., T. U. J. K. Q. R.
oznámili, že od 01.01.1985 bolo zrušené fondovanie elektrickej energie veľkoodberateľov, kde do tohto
nariadenia spadá aj odberné miesto ich rekreačného strediska v I. G. C., a preto keďže bol vydaný

zákaz predaja elektrickej energie z ich závodu, ich závod ruší všetky dojednania o podružnom odbere
elektrickej energie z ich chát k 30.06.1985. Zároveň mu bolo oznámené, že pre obojstranné doriešenie
jeho problému bola daná dispozícia zo strany ERZ Dolný Kubín s tým, že si vybuduje vlastnú prípojku
z trafostanice ich závodu, kde mu ERZ na jeho chatu namontuje elektromery. Zároveň v uvedenom
oznámení P. D. Q. R. žiadali, aby im cca 14 dní pred zahájením výkopových práv pre jeho prípojku toto

písomne oznámil, pretože na mieste je potrebné uskutočniť výber trasy káblového vedenia vzhľadom
k vypracovanému zastavaciemu plánu celého areálu. K uvedenému dokladu žalovaní zároveň predložili
aj ďalšie listinné doklady na čl. 57-59 spisu. Z listinného dokladu označeného ako Zápis na čl. 57 spisu
bolo zistené, že tento zápis sa mal realizovať dňa 04.05.1985 za účasti zástupcu P. D., národní podnik Q.
C. a účastí jedného z majiteľov súkromných chát postavených v susedstve rekreačného strediska I. G.

C., ktorý svoju účasť na tomto zápise potvrdili aj písomne. Z obsahu zápisu vyplynulo, že zúčastniť tohto
zápisu sa mal aj právny predchodca žalovaných Q. R., ktorý však prítomný nebol ako aj že uvedený
zápis sa realizoval na základe prípisu zo dňa 14.03.1985 a malo sa ním previesť vytýčenie elektrickej
prípojky pre súkromné chaty v areáli I. G. C., a to súkromnej chaty vo vlastníctve S. N. a Q. R.. Z obsahu
daného zápisu vyplýva, že alternatívy pre majiteľov súkromných chát S. N. a Q. R. boli dve, prvá trasa

mala viesť od trafostanice P. D. (inak umiestnená aj v súčasnosti na parcele C-KN č. XXX/X) ponad
chaty patriace závodu P. D. k chate S. N. a odtiaľ mal viesť prípojný kábel ako alternatívna č. X k chate
Q. R. a druhá trasa mala viesť od trafostanice ku chate ďalšieho majiteľa chaty v tej dobe pána V. (v
súčasnosti majiteľ pán W.), a teda popod chaty patriace závodu a od chaty pána V. ako alternatíva č.
1 mal viesť prípojný kábel ku chate Q. R.. Z obsahu daného zápisu tiež vyplýva, že trasy na prípojok

sú vytýčené v súlade vyp. Štúdie 61010107/1984 ako aj že Q. R. si odsúhlasí z ERZ jednu z alternatív.
Z ďalšieho listinného dokladu, a to z Oznámenia zo dňa 06.05.1985, ktoré Oznámenie bolo adresované
zo strany P. D., N. C., T. U. J. K. K. Q. R. bolo zistené že, Q. R. prípisom zo dňa 18.04.1985 požiadal
závod o vytýčenie kábelovej trasy pre napojenie jeho súkromnej chaty, kde dňa 04.05.1985 sa dostavil
ich pracovník k určeniu trasy. Nakoľko sa v uvedený termín Q. R. do strediska I. G. C. nedostavil bolo

vytýčenie NN prípojky pre jeho chatu stanovené za prítomnosti pána N.. V prílohe zároveň P. D. zaslali Q.
R. aj rozhodnutie o trase kábelovej prípojky, ktoré je záväzné a je vytýčené v súlade vypracovanej štúdie
610101017/1984 (čl. 58). Ako listinný doklad bola predložená aj kópia trasovania elektrickej prípojky
od chaty č. X vo vlastníctve vtedy Q. R. (teraz žalovaných) ku chate č. XXX vo vlastníctve vtedy S. N.
(teraz Q. L.). Žalovaní predložili aj listinný doklad označený ako Čestné prehlásenie zo dňa 29.06.2018,

z obsahu ktorého vyplýva, že toto podpísal Q. G., bytom H. – X. V., I. XXX/XX (otec žalovaného F. G. a B.
C., F. G. podľa lustrácie v spise), pričom tento prehlasuje, že on sám osobne s rodinnými príslušníkmi
a kamarátmi realizoval v období jún 1985 trasu elektrickej prípojky, a to medzi chatou č. X – C., G.
a chatou č. XXX – L., L.. Ako aj že táto z podstatnej časti kopíruje z pravej strany hranicu jestvujúcej
prístupovej cesty k chate č. XXX podľa Geometrického zamerania.

10. Tieto listinné doklady z čl. 57 a 59 ako aj z čl. 50 ako hodnoverné namietala žalobkyňa, tvrdiac, že-„Zápis“ nie je relevantným dokladom o skutočne vykonanom uložení vedenia nízkeho napätia, nie sú
z neho zrejmé ani žiadne hranice pozemkov, nevypovedá nič o tom, kedy mala byť nová elektrická
prípojka vybudovaná.

- Nie je možné z jeho obsahu ani zistiť, ktorú z dvoch trás predchodca žalovaných pán R. odsúhlasil.
- „Náčrt nie je relevantným dokladom o skutočne vykonanom uložení vedenia nízkeho napätia, nejde o
dobovú listinu, je z nej totiž zjavné, že sú na nej hranice súčasných pozemkov.
- „Čestné prehlásenie“ je podpísané blízkou osobou žalovaných, jeho text bol vopred pripravený a
predložený na podpisy bez možnosti zmeny a až následne podpísaný, možno sa teda podľa mienky

žalobkyne dôvodne domnievať, že ho pripravili vopred samotní žalovaní.

11. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa § 458 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä
preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie
získal, nekonal dobromyseľne.

13. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je

držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

14. Podľa § 134 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka

(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide
o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.

(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

15. Podľa § 151n ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný

niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené
buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na
nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane náklady na jej zachovanie a opravy;
ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.

16. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania

o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo
zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia §
134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad
do katastra nehnuteľností.

17. Podľa § 22 ods. 1 až 3 zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný
zákon)
1) Energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:a)stavaťaprevádzaťnacudzíchnehnuteľnostiachvrozsahuvyplývajúcomzpovolenejstavbyelektrické
vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len "vedenie"), najmä zriaďovať
na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;

b) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke, opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní
vedenia na príchodové a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo dotknuté;
c) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23 a 24).
(2) Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie sú energetické podniky povinné
poskytovať náhradu. Ak je však vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom

socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený v užívaní nehnuteľností, môže
žiadať u orgánu, ktorý je podľa predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby
energetického diela (ďalej len "povoľujúci orgán"), aby mu energetický podnik poskytol primeranú
jednorazovú náhradu; žiadosť musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď sa
dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
(3) Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak

nezriadil vedenie energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná organizácia štátneho
socialistického sektora, ktorej bolo dané povolenie na stavbu vedenia (§ 32 ods.1). Oprávnenie podľa
odseku 1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj nadobudnutím správy vedenia.

18. Ako už bolo uvedené vyššie zo skutkového vymedzenia žalobného nároku predmetom daného

konania bol návrh žalobkyne na zaplatenie náhrady za obmedzenie jej vlastníckeho práva k pozemku
z dôvodu zaťaženia jej pozemku uložením prípojky elektrického nízkeho napätia, kde náhrada za toto
zaťaženie bola požadovaná ako opakujúce sa plnenie za dobu od 03.08.2015 do 11.05.2020. Po
vykonanom dokazovaní a zhodnotení skutkového stavu tak ako je toto zhodnotené v bodoch 8. až 10.
tohto rozsudku súd dospel k záveru, že nárok žalobkyne tak ako ho táto skutkovo vymedzovala na

podklade ňou požadovaného výpočtu v podobe odborného stanoviska A. E. nie je dôvodný.

19. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že v súvislosti s uložením elektrickej prípojky nízkeho
napätia, ktorá sa v súčasnosti čiastočne nachádza na pozemkoch žalobkyne došlo k vzniku vecného
bremena vydržaním v zmysle úpravy Občianskeho zákonníka, a teda s poukazom na vyššie citované

ustanovenie § 151o a § 151n Občianskeho zákonníka v spojení s § 134 Občianskeho zákonníka.
Vdanomprípadesúdnedospelkzáveru,žebyvsúvislostisuloženímelektrickejprípojkynízkehonapätia
došlo k vzniku vecného bremena zaťažujúceho pozemok pôvodne vo vlastníctve právneho predchodcu
žalobkyne a teraz vo vlastníctve žalobkyne v zmysle elektrizačného zákona (§ 22 Zákona č. 79/1957
Z b) a to z nasledovných dôvodov:

20. Z listinných dokladov predložených žalovanými mal súd preukázané, že k 30.06.1985 boli zrušené
pre právneho predchodcu žalovaných Q. R. všetky dojednania o podružnom odbere elektrickej energie
z chát vo vlastníctve P. D., N. C. (ktoré chaty sú v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne) a ktorý podružný
odber mal Q. R. odsúhlasený a aj zrealizovaný po pripojení sa na elektrickú sekundárnu sieť od

poslednej chaty v rekreačnom stredisku I. G. C. (ktoré chaty v súčasnosti patria žalobkyni). Zároveň
bola preukázaná aj tá skutočnosť, že po 04.05.1985 sa Q. R. pripojil na odber elektrickej energie cez
prípojku elektrického kábla od chaty S. N. (chata č. XXX), čo súdu vyplynulo tak z obsahu Zápisu zo
dňa 04.05.1985 v spojení s Oznámením P. D. zo dňa 06.05.1985 a náčrtom z čl. 59 spisu. Na rozdiel od
žalobkyne, ktorá vyššie uvedené dokumenty, ale len pokiaľ ide o Zápis a Nákres (čl. 57 a 59) namietala

ako nehodnoverné z dôvodu, že z nich nie sú zrejmé žiadne hranice pozemkov ani skutočnosť kedy
a ktorou trasou mala byť Q. R. nová elektrická prípojka k jeho chate odsúhlasená a vybudovaná, sa
súd z jej tvrdením nestotožnil a to z dôvodu, že súd sa v tomto zhoduje s názorom právneho zástupcu
žalovaných, a teda že ide o dobové doklady 80-tych rokov, ktoré sa vyhotovovali v danom období ešte
na písacích strojoch ako mechanických, elektrických zariadeniach s klávesmi, čomu by nasvedčovala

aj podoba daného zápisu z čl. 57 spisu a zároveň z dôvodu, že tento listinný doklad, a teda Zápis
zo dňa 04.05.1985 po svojej obsahovej stránke nadväzuje tak na Oznámenie P. D., N. C. zo dňa
06.05.1985 na čl. 58 spisu, ktorého hodnovernosť už napríklad žalobkyňa nenamietala (keďže v tomto
sa spomína termín stretnutia a realizovaného zápisu zo dňa 04.05.1985, dostavenie sa pracovníka
závodu, skutočnosť, že Q. R. sa nedostavil, prítomnosť pána N. ako aj označenie vypracovanej štúdie

61010107/1984),akoajnaobsahNákresuzčl.59spisu,zktoréhojezrejmézakreslenieareáluvtejdobe
označované ako Rekreačné stredisko I. G. C. spolu s ďalšími troma chatami v súkromnom vlastníctve
medzi ktorými sa nachádzala aj chata č. X vo vlastníctve pána R. a chata č. XXX vo vlastníctve vtedypána N. (ktorý Nákres je vo svojich hrubých rysoch zhodný s označením trasovania uloženia resp.
vytýčenia trasy káblovej prípojky).
Pokiaľ žalobkyňa v konaní predložila ňou vykonané vytýčenie podzemného energetického zariadenia zo

07.09.2021 a teda tvrdila uloženie elektrického kábla iným smerom ako tvrdili žalovaní, súd nepopiera,
že takýto kábel elektrického vedenia cez pozemky aj vo vlastníctve žalobkyne je existujúci a vedený,
avšak mal za to, že listinnými dokladmi tak ako boli uvedené vyššie žalovaní účinne popreli skutočnosť,
žeby boli napojení na trafostanicu umiestnenú na pozemku žalobkyne trasou ktorú ona tvrdila a zároveň
zjejpredloženéhodokladu,podľanázorusúdu,nebolapreukázanáaniskutočnosť,žebytaktozameraná

trasa (A. B. G.) aj skutočne vyúsťovala na pozemok vo vlastníctve žalovaných, keďže táto bola ukončená
na pozemku C-KN parcela č. XXX/XX vo vlastníctve sestry konateľky žalobkyne B. K. (čl. 269). Súd
rovnako nepovažoval za nedôveryhodný ani doklad v podobe Čestného prehlásenia podpísaného otcom
žalovaných Q. G. zo dňa 29.06.2018, keďže z obsahu ďalších konaní vedených na tunajšom súde, súd
zistil, že Q. G., nar. XX.XX.XXXX je zaťom Q. R., a teda z hľadiska tohto postavenia aj osobou, ktorá
v danom období, keďže išlo o rodinného príbuzného Q. R., danú chatu užívala, a preto sa skutočne

mohla spolupodieľať na realizácií uloženia káblov elektrickej prípojky osobne v júni 1985. Súd mal teda
za to, že zo strany právneho predchodcu žalovaných, a teda zo strany Q. R. došlo k pripojeniu sa na
trafostanicu a teda na rozvod elektrickej energie sprostredkovane, cez trasu káblového elektrického
vedenia vedeného prvotne ku chate pána N. č. XXX, čo by vyplynulo aj z ďalšieho listinného dokladu
predloženého žalovanými, a to zo Správy o revízií elektrického zariadenia zo dňa 06.07.1985 (čl. 288),

z ktorého obsahu vyplýva, že dňa 06.07.1985 revízny technik závodu Kovošrot Bratislava na objektoch
rekreačných chatiek S. N. a Q. R. v I. G. C. – M. uskutočnil revíziu elektrického zariadenia – prípojky,
kde skonštatoval, že táto vyhovuje predpisom a ČSN a je schopná bezpečnej a spoľahlivej prevádzky.

21.Pokiaľsúddospelkzáveru,žeknapojeniuprávnehopredchodcužalovanýchdošlotrasou,ktorábola

odsúhlasená zo strany P. D., národní podnik v roku 1985 a teda potom ako mu bolo zrušený podružný
odber energie z chaty vo vlastníctve tohto národného podniku, nie je možné konštatovať, žeby bolo
zriadenévecnébremenovzmyslevyššiecitovaného§22elektrizačnéhozákona,keďževecnébremená,
ktoré vznikali za účinnosti tohto zákona mohli vzniknúť jedine v prípade, že ich zriadil energetický
podnik, čo však ako správne poznamenal právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní právny

predchodca žalovaného nebol, naopak z listinných dokladov predloženými žalovanými vyplýva, že ich
právny predchodca Q. R. si hradil sám všetky náklady spojené s vybudovaním a teda uložením tak
napojenia svojej chaty ku chate č. XXX od S. N. ako aj všetky náklady v predchádzajúcom období
súvisiace s jeho predchádzajúcim napojením ako sekundárnym rozvodom k objektu poslednej chaty
v Rekreačnej oblasti I. G. C. vo vlastníctve národného podniku. Z uvedeného je teda vylúčené, žeby

mohlo od samotného počiatku dôjsť k vzniku vecného bremena podľa elektrizačného zákona v prospech
užívateľaQ.R..Nastranedruhejvšakniejevylúčenéakoužsúdkonštatovalvyššie,abyvecnébremeno
v podobe uloženia káblov elektrického vedenia nevzniklo s poukazom na ustanovenie Občianskeho
zákonníka, kde súd dospel k záveru, že právnemu predchodcovi žalovaných takéto vecné bremeno aj
vzniklo, pretože tento splnil všetky podmienky vydržania v podobe, a teda: a) išlo o subjekt, ktorý právo

zodpovedajúce vecnému bremenu vykonáva pre seba a je zároveň b) vzhľadom na všetky okolnosti
v dobrej viere o tom, že jej takéto právo patrí, t. j. že je oprávneným držiteľom a c) ide o spôsobilý predmet
vydržania, u ktorého d) držba trvá po určitú dobu (v tomto prípade 10 rokov) nepretržite, pričom je možné
do nej započítať aj dobu oprávnenej držby právneho predchodcu držiteľa. Právne účinky vydržania
potom nastávajú priamo zo zákona čo znamená, že splnením uvedených podmienok vzniká nielen právo

zodpovedajúce vecnému bremenu, ale aj jemu korešpondujúca povinnosť z vecného bremena. Pokiaľ
ide o subjekt vykonávajúci právo pre seba, ktorý by mal byť dobromyseľný vzhľadom na všetky okolnosti
v tom, že mu takéto právo patrí, súd za takéhoto považoval už právneho predchodcu žalovaných
Q. R., ktorému bol zo strany P. D., národní podnik ako subjektu v areáli ktorého sa nachádzala
trafostanica, z ktorej existovala možnosť pripojenia sa na súkromné chaty chatárov, a teda medzi nimi

aj Q. R., udelený súhlas na pripojenie sa k tejto trafostanici s možnosťou realizácie dvoch alternatív,
z ktorých si Q. R. vybral tú, že sa napojil sekundárne od chaty č. XXX a teda pána N.. K uvedenému
záveru súd dospel na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a úvah, ktoré odôvodnil vyššie.
Podľa názoru súdu, bola zároveň aj splnená podmienka, že sa jednalo o spôsobilý predmet vydržania
(ale len od 01.01.1992), a to vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade začala plynúť vydržacia

lehota pre právo zodpovedajúce vecnému bremenu uloženia elektrického kábla cez pozemky, ktoré boli
v minulosti predmetom socialistického vlastníctva až od 01.01.1992. V roku 1985 ako došlo k realizácií
spomínanej prípojky v podobe uloženia káblov elektrického vedenia od chaty č. XXX ku chate č. X
do 31.12.1991 nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním a ani právo vecného bremenak veci (okrem obligatórneho záväzku), ktorá tvorila predmet socialistického vlastníctva alebo ku ktorej
mala socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. P. D. boli národným podnikom
zriadené ako právna forma štátneho podniku v socialistickom Československu disponujúce s majetkom

vo vlastníctve socialistického štátu.

22. Vzhľadom ku skutočnosti, že v tomto konaní súd nezistil, žeby žalovaní boli napojení na odber
elektrickej energie v takom rozsahu ako to tvrdil žalobkyňa a zároveň mal za to, že žalovaní preukázali že
k uloženiu káblov elektrického vedenia cez niektoré z pozemkov vo vlastníctve žalobkyne majú zákonné

oprávnenie v podobe vzniku vecného bremena vydržaním, nie sú splnené podmienky na priznanie
bezdôvodného obohatenia v prospech žalobkyne v sume 2.588,99 Eur, tak ako to táto požadovala.
Zároveň z vykonaného dokazovania súd nemal za preukázané, žeby žalobkyni vznikli nároky aj z iného
právneho titulu, napr. z titulu nároku na náhradu škody alebo nároku vyplývajúci z ustan. § 151n
ods. 3 Občianskeho zákonníka v podobe znášania primeraných nákladov na zachovanie (údržbu)
veci zaťaženej vecným bremenom a na jej opravy, a to vzhľadom na skutkové okolnosti vymedzené

žalobkyňou v podanej žalobe.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a teda podľa
pomeru úspechu v konaní tak, že náhradu trov konania v rozsahu 100 % priznal žalovaným v 1/ a 2/ rade,
ktorí boli v konaní voči žalobcovi plne úspešný, keďže súd žalobu v celom rozsahu voči nim zamietol.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania - § 364 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, 1C/12/2018 6
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, ţe právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania - § 365 ods. 1 až 3 CSP.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.