Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. marec 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/93/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7824010208
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ing. JUDr. Milan Husťák
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7824010208.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Milana Husťáka a sudcov
JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a JUDr. Miroslava Osifa, na verejnom zasadnutí konanom dňa
13. marca 2025, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1
Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 18.09.2024 sp. zn.
3T/68/2024 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. zamieta odvolanie obžalovaného A. B..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 18. septembra 2024 sp. zn. 3T/68/2024 uznal obžalovaného
A. B., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom C. XX, D. E., vinným pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

že v presne nezistenom období v mesiaci marec roku 2023 v obci Brzotín a inde, okres E., prevzal
od svojho zamestnávateľa firmy F. G.. Rožňava r.s.p., H., IČO: XXXXXXXX, náhradný diel - spojku
traktora zn. Farmtrac v hodnote 595,70 eur, ktorá mu bola zverená za účelom opravy traktora, a hotovosť
najmenejvovýške421,48eur,ktorámubolazverenánanákupnáhradnýchdielovvpredajniZoraMimex
a opravu traktora, ktoré na určený účel nepoužil, spojku traktora speňažil a výťažok spolu so zverenou
hotovosťou si privlastnil a použil na vlastnú potrebu, čím spôsobil spoločnosti F. G.. Rožňava r.s.p., so

sídlom H., C. XXX, IČO: XXXXXXXX, škodu vo výške najmenej 1 017,18 eur.

Súd ho za to odsúdil podľa § 213 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom do 05.08.2024 s použitím § 53 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák., § 38. ods. 2 Tr. zák. na trest domáceho väzenia v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 53 ods. 3 Tr. zák. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť po dobu výkonu trestu domáceho

väzenia každý deň v čase od 14.00 hod. do 09.00 hod. nasledujúceho dňa zdržiavať sa na adrese
trvalého pobytu v C. XX, D. E., v rodinnom dome patriacom rodičom obžalovaného I. B. a J. B., vrátane
prináležiacich vonkajších priestorov, viesť riadny život a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami,
a to osobným identifikačným zariadením (podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole
výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a
zariadením na kontrolu prítomnosti v mieste výkonu rozhodnutia (podľa § 3 ods. 1 písm. b) citovaného

zákona).

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. okresný súd uložil obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu
poškodenej spoločnosti F. G.. Rožňava r.s.p., so sídlom XXX XX H., C. XXX, IČO: XXXXXXXX,
zastúpenej konateľom K. L. C., vo výške 1 017, 18 eur (jedentisícsedemnásť eur a osemnásť).Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obžalovaný podal odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu a v písomných dôvodoch
odvolania uviedol nasledovné.

Obžalovaný napadol výrok o treste a výrok o náhrade spôsobenej škody. Obžalovaný poukázal na svoje
písomné podanie zo dňa 05.08.2024, v ktorom sa vyslovene dožadoval toho, aby sa mu súd neuložil
trest domáceho väzenia (ako ani nepodmienečný trest odňatia slobody, aby mal možnosť odškodniť
aj poškodeného), pričom veľmi podrobne poukázal na dôvody a spôsob, ako ho mieni odškodniť.

Poukázal na aktuálnu trestnú politiku štátu, ktorá kladie mimoriadny dôraz na odškodnenie a rozhodne
neuprednostňuje ukladanie takých trestov, ktoré tomu bránia. Už skôr prezentoval, že jeho mama má
snahu finančne pomôcť tak, aby obžalovaný vedel uhradiť prípadne uložený peňažný trest a nahradiť
aj spôsobenú škodu, o čom svedčí aj to, že obžalovanému pomohla aj s nákladmi spojenými s mojou
obhajobou. Rozhodne neobstojí názor súdu, že by takto uložený trest mal akýkoľvek dopad na matku
obžalovaného či jej majetkovú sféru, keďže sa jedná o pôžičku, ktorú by si vedeli medzi sebou v rodine

vysporiadať. Obžalovaný uviedol, že mal a aj má možnosť vycestovať do zahraničia, kde by zarobil
peniaze, z ktorých by poskytnutú pôžičku mame vrátil.

Uložený trest domáceho väzenia bráni odísť z domu od 14.00 hod. do 09.00 hod. nasledujúceho dňa, čo
podľa obžalovaného rozhodne neumožňuje zamestnať sa v hlavnom pracovnom pomere. Obžalovaný

uviedol, že je aj v záujme poškodeného, aby ho mohol riadne odškodniť. Navyše pri uložení peňažného
trestu súd by uložil aj náhradný trest odňatia slobody, čo by bolo dostatočnou zárukou pre jeho riadne
vykonanie o to viac, že súd tým istým senátom bude rozhodovať aj o osvedčení, resp. neosvedčení sa
v dobe podmienečného odsúdenia.

Obžalovaný poukázal na trestnú politiku SR v súlade s ktorou je potrebné preferovať možnosť
odškodnenia poškodeného nad represívnou úlohou trestu majúceho sa uložiť, a preto uviedol, že v
prejednávanej veci nie je v záujme poškodeného, aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný
trest, ako ani trest domáceho väzenia. Obžalovaný poukázal aj na SMS komunikáciu medzi ním a
poškodeným, z ktorej nepochybne vyplýva nielen to, že sa pred ním nezatajoval a nepopieral, že sa

skutku dopustil, ale zároveň aj to, že K. C. taktiež mal snahu dať obžalovanému šancu na odškodnenie a
podanie trestného oznámenia z tohto dôvodu odďaľoval a pristúpil k nemu ako k poslednému možnému
kroku. Uložený trest v podobe domáceho väzenia by podľa obžalovaného postihlo nielen jeho (a jeho
rodinu, hlavne maloletú dcéru, voči ktorej by si nemohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť), ale aj
poškodeného, pretože aj tento druh trestu by vylúčil možnosť jeho odškodnenia. Spôsobenú škodu by

moholnahradiťajbezodkladneotoviac,žejejvýškajerelatívnenízka,čovyplývaajzprávnejkvalifikácie
konania v zmysle základnej skutkovej podstaty. Uloženie peňažného trestu je podľa obžalovaného
účelné aj z celospoločenského hľadiska, keďže jeho vykonanie by bolo určitým prínosom do štátneho
rozpočtu, kým uloženie trestu odňatia slobody alebo trestu domáceho väzenia by malo za následok
ďalšie, nie nevyhnutné výdavky a práce spojené s jeho výkonom.

Obžalovaný poukázal na ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., v zmysle ktorého má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Obžalovaný uviedol, že
má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Aktuálne žije s družkou M. G. v obci I. n/T, s ktorou
plánujú založenie rodiny, pričom uloženie iného než peňažného trestu by znamenalo nie nevyhnutné

odlúčenie od nej.

Obžalovaný uviedol, že napadnutý výrok o náhrade spôsobenej škody nie je v medziach zákona, keďže
z vykonaného dokazovania nie je jednoznačné, kto je považovaný v prejednávanej veci za poškodeného
a kto ním má byť, či K. L. C. alebo F. s. r. o. Rožňava r.s.p. V prípravnom konaní (ale čiastočne aj v

konaní pred súdom) ako poškodený vystupoval výlučne K. C., ktorý sa k veci počas svojho výsluchu
vyjadroval iba vo svojom mene a nie v mene označenej obchodnej spoločnosti, hoci je nepochybné, že
škoda mohla byť spôsobená nie jemu, ako fyzickej osobe, ale spoločnosti F. G.. Rožňava r.s.p. Podľa
obžalovanéhosprávnostitejtonámietkenasvedčujeajfakt,žesadotrestnéhospisunezabezpečilanilen
výpis z obchodného registra na poškodenú obchodnú spoločnosť, za ktorú nebol vypočutý jej štatutárny

orgán. Hoci je ním K. C., tak tento nevypovedal v mene spoločnosti, ale vo svojom vlastnom mene.
Výpis z obchodného registra nebol zabezpečený do trestného spisu ani v konaní pred súdom a tak
nebola preukázaná ani len existencia tohto právneho subjektu napriek tomu, že obžalovaný v podaní
zo dňa 05.08.2024 avizoval značné pochybnosti v tomto smere. Je úplne evidentné, že v žiadnomprípade nie je možné zamieňať určitý právny subjekt s osobou konajúceho v jeho mene, napr. titulom
postavenia štatutárneho orgánu. Až v podanej obžalobe je prvýkrát zmienka o tom, že poškodeným má
byť spoločnosť F. G.. Rožňava r.s.p. Obžalovaný uviedol, že poškodený K. C. už v podanom trestnom

oznámení sa zmienil o tom, že obžalovaný „ho“ mal pripraviť o 3.930 € (a nie uvedená spoločnosť). Takto
to bolo uvedené aj v uznesení o vznesení obvinenia zo dňa 30. 3. 2024 (č. l. 7), počas výsluchu aj v
predprípravnom konaní poškodený K. C. uviedol, že obžalovaný „ho“ oklamal, taktiež je to jednoznačne
uvedené aj na č. l. 37 - 45, kde je ako poškodený (a nie ako zástupca poškodeného) explicitne označený
K. C. (na č. l. 44 uviedol, že obžalovaný mal ukradnúť z „jeho“ traktora „jeho“ veci v podobe spojky

a pod.); na č. l. 58 svedok B. potvrdil, že ho kontaktoval K. C., že z „jeho traktora“ bola odcudzená
„jeho“ spojka a sumu 350 € taktiež vrátil K. C. a nie spoločnosť F. G. (viď aj č. l. 92), na č. l. 98 bolo
počas oboznamovania s výsledkami vyslovene uvedené, že poškodeným je K. C., pričom doručenka na
predchádzajúcej strane bola taktiež určená do rúk K. C., na č. l. 101 v návrhu na podanie obžaloby je
taktiež vyslovene uvedené, že škodu spôsobil pre poškodeného K. C. atď.

Obžalovaný uviedol, že iný záver, než ten, že poškodeným subjektom je K. C., je dokonca aj porušením
zachovania totožnosti skutku, keďže obvinenie bolo vznesené pre skutok, ktorým bola spôsobená škoda
poškodenému K. C. a nie spoločnosti F. G.. Rožňava r.s.p., takže už aj podaná obžaloba sa javí byť
pochybná.

Obžalovaný uviedol, že s označenou obchodnou spoločnosťou nejako jednoznačne nekonal ani súd. O
uvedenej skutočnosti podľa obžalovaného svedčí napr. druhá strana zápisnice o hlavnom pojednávaní,
kde je ako „Poškodený“ opakovane, minimálne na dvoch miestach označený K. L. C. (hoci je pravda,
že sa už označuje aj F. G.), táto okolnosť už je ale vo svetle vyššie uvedených námietok bez právnej
relevancie pre okolnosti, ku ktorým došlo v prípravnom konaní. Obžalovaný poukázal na ustanovenie

§ 46 ods. 3 Tr. por.

Obžalovaný ďalej uviedol, že jasný a zákonom predvídaný návrh v zmysle § 46 ods. 3 Tr. por.
nebol v prípravnom konaní prednesený ani K. C., a už vôbec nie spoločnosťou F. G.. E. r.s.p., čo
rovnako bráni pozitívnemu rozhodnutiu o uplatnenom nároku na náhradu škody v medziach zákona.

Zo žiadneho dôkazu, a už vôbec nie listinného dôkazu nevyplýva, že by si spoločnosť F. G.. Rožňava
r.s.p. bola uplatnila nárok na náhradu škody, ale ani len to, že by sa bola bývala vôbec pripojila k
trestnému konaniu. Za týchto okolností zaviazať obžalovaného povinnosťou nahradiť jej spôsobenú
škodu považuje obžalovaný za odporujúce zákonu i napriek tomu, že ju nahradiť mieni, pretože
z jeho pohľadu nie je dôležité, či danú čiastku zaplatí K. C. ako fyzickej osobe alebo K. C. ako

zástupcovi spoločnosti; ide však o významný argument, ktorý určite nie je nepodstatný (ale ani nie je
neopodstatnený) z hľadiska zákonnosti predmetného výroku citovaného rozsudku.

Obžalovaný uviedol, že z listinných dôkazov žurnalizovaných v trestnom spise rovnako vyplýva, že
škoda mala byť spôsobená označenej spoločnosti (viď doklad o kúpe spojky na č. l. 88 od spoločnosti

K. G. či dodacie listy od spoločnosti N. - B. na č. l. 90, 91) tak, ako sa predmetné pochybenie
snažila napraviť obžaloba a následne aj súd. Avšak aj pre prípad hypotetickej akceptácie zákonnosti
pripojenia sa k trestnému konaniu správnym poškodeným subjektom je možné ustáliť, že na základe
verejne dostupných informácií všetky označené spoločnosti sú registrovanými platcami DRH a preto je
úplne zrejmé, že poškodenej F. G.. Rožňava r.s.p. nemohla vzniknúť škoda v celej výške uvedenej na

dokladoch preukazujúcich ich kúpu, pretože kúpna cena vo výške DPH (v sadzbe 20%) bola predmetom
nadmerného odpočtu DPH a poškodenému bola refundovaná, čiže z tohto uhla pohľadu nemohla
poškodenej spoločnosti nemohla vzniknúť škoda v namietanej výške.

Obžalovaný uviedol, že napriek všetkým uvedeným námietkam má snahu odškodniť poškodený subjekt.

Skutočne oľutoval, čoho sa dopustil a k čomu sa aj priznal s tým, že predmetné námietky sú
predovšetkým právnej a nie skutkovej povahy. Záverom dodal, že v prípade uloženia peňažného trestu,
čiže pri zachovaní možnosti zárobku, aj bez súdneho rozhodnutia škodu nahradí, keďže si je vedomí
toho, že iný postup by beztak pre neho znamenal vymáhanie škody v civilnom konaní s tým ďalšie nie
nevyhnutné výdavky na trovách civilného súdneho konania.

Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), písm. f) Tr. por. napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o náhrade spôsobenej škody
zrušil a súčasne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. navrhol, aby mu odvolací súd uložil peňažný trest, prípadnepoškodeného odkázal s celým uplatneným nárokom na náhradu škody na civilný proces, alternatívne
navrhol po zrušení predmetného rozhodnutia vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril prokurátor okresnej prokuratúry a uviedol, že napadnutý rozsudok
považujezasprávnyazákonnýauloženýtrestzaprimeraný.Alternatívnetrestyakopeňažnýtrestatrest
povinnej práce sú podľa prokurátora neprimerane mierne aj vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný
škodu ani z časti doposiaľ neuhradil, pričom samotný peňažný trest, by vzhľadom na majetkové pomery

obžalovaného spôsobil podstatné sťaženie až znemožnenie náhrady spôsobenej škody. Prokurátor
navrhol, aby odvolací súd odvolanie obžalovaného zamietol ako nedôvodné.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Odvolací súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu,
a to prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák., je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom
sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať
vplyv na objasnenie skutkového stavu veci.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I.ÚS 141/04),
podľa ktorej rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jeden celok, a preto krajský súd
poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a závery okresného súdu.

Okresný súd po zodpovedaní otázok obžalovaného A. B. v zmysle § 333 ods.3 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g), písm. h) Tr. por., v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že
je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a vyhlásil, že dokazovanie, v akom
obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste,
náhrade škody alebo ochrannom opatrení.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku vo
vzťahu k napadnutému výroku o treste, vrátane výroku o spôsobe jeho výkonu, ako aj výroku o náhrade
škody a nemal žiadne pochybnosti o závere okresného súdu vo vzťahu k týmto výrokom a keďže sa so
závermi okresného súdu stotožňuje, tak na ne, ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Pri určovaní druhu a výmery trestu sa okresný súd správne a zákonne riadil základnými zásadami
uvedenými v ustanovení § 34 Tr. zák. a prihliadol na všetky konkrétne okolnosti spojené so spôsobom
spáchania trestného činu, jeho následkom, zavinením vo forme úmyslu, poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, zistenými pomermi obžalovaného a možnosťou jeho nápravy, a zároveň vykonal vo vzťahu

k výroku o treste dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie a vyvodil správne právne závery.

Krajský súd zdôrazňuje účel trestu, vyplývajúci z § 34 ods. 1 Tr. zák., a to ochranu spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život, a zároveň má trest odradiť iných od páchania trestných činov a má

vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa trestného činu spoločnosťou.

Dokazovanie v tomto smere tak, ako ho vykonal okresný súd, bolo vykonané v potrebnom rozsahu
a vytvorilo spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o druhu o výmere trestu v posudzovanom prípade.
Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému ukladal trest podľa ustanovení Trestného zákona

v znení účinnom do 05.08.2024. Správne ustálil existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a ich
vyrovnaný pomer a tiež podľa svojho právneho názoru v súlade s ustanovením § 34, § 38 ods. 2 a § 53
ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému uložil trest domáceho väzenia v trvaní 12 mesiacov, pričom správne
vychádzal zo základných hľadísk a kritérií rozhodných pre naplnenie účelu trestu zohľadňujúc pri tom
aj pravidlo, že trest má postihovať len páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho

rodinu a jemu blízke osoby. Krajský súd v tejto súvislosti vo vzťahu k argumentácii obžalovaného, že
má maloleté dieťa a žije s družkou, s ktorou plánuje rodinu, uvádza, že táto skutočnosť obžalovanému
bola známa aj pri páchaní teraz súdenej trestnej veci.Krajský súd je taktiež názoru, že na nápravu obžalovaného a dosiahnutie účelu trestu nie je nevyhnutné
ukladať nepodmienečný trest odňatia slobody. Správne poukázal okresný súd aj na ustanovenie §
49 ods. 2 Tr. zák., ktoré vylučuje uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, ak sa obžalovaný

odsudzuje za úmyselný trestný čin, ktorý spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo
v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Keďže sa obžalovaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia dopustil úmyselného trestného činu,
za ktorý sa v tomto konaní ukladá trest, tak neprichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody

s podmienečným odkladom.

Vo vzťahu k argumentácií obhajoby je potrebné uviesť, že pri ukladaní peňažného trestu súd prihliadne
na osobné a majetkové pomery páchateľa, pričom súd peňažný trest neuloží, ak je zrejmé, že
ho odsúdený nebude schopný zaplatiť. Osobné a majetkové pomery ovplyvňujú možnosť výkonu
peňažného trestu, a teda jeho vymožiteľnosť. Z obsahu spisového materiálu však nevyplývajú také

skutočnosti o osobných a majetkových pomeroch obžalovaného, ktoré by viedli k spoľahlivému
predpokladu, že uložený peňažný trest by bol v danom prípade vymožiteľný.

Taktiež v zhode s okresným súdom je aj krajský súd toho názoru, že uloženie peňažného trestu by
nespĺňalo jednu zo základných zásad ukladania trestov, a teda, že trest má postihovať iba páchateľa

trestného činu, a to tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a aby trest nepostihoval
rodinných príslušníkov. Správne okresný súd konštatoval, že neboli predložené žiadne objektívne
dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že obžalovaný by bol schopný v dohľadnej dobe matke poskytnuté
prostriedky vrátiť a ani dôkazy, že by to mala matka v skutočnosti v úmysle.

Uložením peňažného trestu by taktiež mohlo dôjsť podľa krajského súdu k zmareniu možnosti náhrady
škody poškodenému, na ktorej má zákon, ale aj spoločnosť všeobecne výrazný záujem. V takomto
prípade zákon obmedzuje uloženie peňažného trestu. Obžalovaný viackrát uviedol, že má záujem
nahradiť spôsobenú škodu. Z obsahu preloženej komunikácie medzi obžalovaným a poškodeným je
zrejmé, že obžalovaný mal možnosť túto vzniknutú škodu nahradiť pred začatím trestného stíhania, čo

potvrdil aj sám obžalovaný, a teda mal možnosť predísť vedenému trestnému konaniu. Z obsahu tejto
komunikácie taktiež vyplýva, že obžalovaný nebol schopný túto škodu ani len z časti uhradiť.

Tvrdenia obžalovaného týkajúce sa vykonávania prác, a teda možného príjmu, resp. pôžičky od matky
obžalovaného považuje krajský súd len za účelové, aby bol obžalovanému uložený peňažný trest a aby

sa tak vyhol trestu domáceho väzenia. Takýto uložený druh trestu je však spôsobilý dostatočne pôsobiť
na obžalovaného, aby sa poučil a v budúcnosti nepáchal trestnú činnosť a viedol riadny život. Krajský
súd taktiež konštatuje, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre uloženie trestu domáceho väzenia
ako aj pre spôsob jeho výkonu.

Správne v dôvodoch napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na osobu obžalovaného,
predovšetkým na jeho predchádzajúce odsúdenia, a to skutočnosť, že v minulosti bol dvakrát súdne
trestaný, pričom prvé odsúdenie obžalovaného je už zahladené. Naposledy bol obžalovaný odsúdený
rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/54/2020 zo dňa 15.07.2020, právoplatný dňa
15.07.2020, za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za čo

mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní piatich rokov a boli mu uložené primerané povinnosti
a obmedzenia. Obžalovaný teda spáchal ďalší úmyselný trestný čin v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia za iný typovo závažnejší úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest je trestom zákonným a spravodlivým, plne v súlade so zásadou proporcionality
trestu a dostatočným spôsobom odráža závažnosť protiprávneho konania obžalovaného, a zároveň
zodpovedá všetkým zásadám pre určovanie druhu trestu. Taktiež zodpovedá pomerom obžalovaného
a je primeraný aj z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, bude dostatočnou represiou pre
obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať páchaniu trestnej

činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania.

Krajský súd taktiež dáva do pozornosti aj ustanovenie § 53 ods. 6 Tr. zák., a teda že v prípade ak
si obžalovaný nebude plniť obmedzenia a povinnosti, ktoré vyplývajú z uloženého trestu domácehoväzenia alebo bude mariť výkon kontroly technickými prostriedkami, tak súd premení trest domáceho
väzenia na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov neakceptoval odvolacie námietky, týkajúce sa neuloženia
trestu domáceho väzenia a uloženia peňažného trestu, zohľadňujúc všetky skutočnosti majúce význam
z hľadiska ukladania druhu trestu a jeho výmery, pričom dospel k záveru, že okresný súd postupoval
správne a v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a svoje rozhodnutie logickým
a dostatočným spôsobom odôvodnil.

Vo vzťahu k napadnutému výroku o náhrade škody je potrebné uviesť, že škoda bola riadne a včas
uplatnená oprávnenou osobou F. G.. Rožňava r.s.p., za ktorú konal ako štatutárny orgán K. L. C., čo
jednoznačne vyplýva z obsahu zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného zo dňa 11.06.2024. Zároveň
sa súd nestotožnil s argumentáciou obhajoby, že v prejednávanej veci došlo k zámene poškodenej
osoby. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu bola preukázaná aj samotná výška

spôsobenej škody, pričom neobstojí v tomto prípade argumentácia obhajoby ohľadom výšky škody,
keďže jej výška bola vyčíslená správne aj po zohľadnení daňových predpisov.

Správne okresný súd rozhodol, pokiaľ obžalovanému A. B. uložil v zmysle § 287 Tr .por. povinnosť
nahradiť škodu poškodenej spoločnosti F. G.. Rožňava r.s.p., so sídlom XXX XX H., C. XXX,

IČO: XXXXXXXX, zastúpenej konateľom Ing. L. C., vo výške 1 017,18 eur, keďže táto škoda je
objektivizovaná zabezpečenými listinnými dôkazmi.

Nezistiac žiadne pochybenie okresného súdu, krajský súd postupom podľa § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného A. B. ako nedôvodné zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.