Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/27/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2324011327
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2324011327.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., pre zločin
neoprávnená výroba a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,
ods. 3 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona
a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na verejnom

zasadnutí konanom dňa 18.marca 2025 v Trnave, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Galanta zo dňa 08.01.2025, sp. zn. 11T/69/2024-713 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolania obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Okresného súdu Galanta zo dňa 08.01.2025, sp. zn.
11T/69/2024-73 bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného zo zločinu neoprávnená výroba a

obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. b)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024, na tom skutkovom základe,

že

od presne nezisteného času, minimálne od mesiaca máj 2022 až do dňa 16.05.2024, na presne
nezistených miestach v mestách Nové Zámky, Šaľa, Sereď, ale aj v obciach Mojmírovce, Raslavice,
Cabaj-Čápor, Šoporňa a Selice, si bez príslušného povolenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky opakovane zadovažoval od D. C. a ďalších neznámych osôb rôzne množstvá drogy
metamfetamín pre vlastnú potrebu ale aj za účelom ďalšej distribúcie, ktorú následne prechovával v

obci B., ale aj na iných miestach, kde sa aktuálne zdržiaval a s touto po predchádzajúcej dohode
ďalej obchodoval (predával), vymieňal za rôzne protislužby alebo bezodplatne odovzdával konečným
užívateľomtejtodrogyatoosobám:E.F.zaodvoz,žemurobilvodiča(30-40krát)mudalmetamfetamín
a to 2 dávky, G. H. dal pervitín bezodplatne a niekedy za odvoz (50 krát), I. J. za odvoz, že mu robil
vodiča, dal metamfetamín a to 2 dávky a tiež mu predal metamfetamín celkovo 5 krát, K. H. za to, že
pripravil a priniesol veci na kúrenie dal metamfetamín a tiež mu predal zakaždým od mája roku 2023 cca

2 až 3 dávky za 15 - 20,- eur, B. H. predal metamfetamín 2 dávky za 20 - 30,- eur, celkovo mu predal
drogu 4 až 5 krát, L. H. predal metamfetamín za 10 - 20,- eur, a celkovo jej predal drogu minimálne
100krát, E. L. predal metamfetamín za 10 - 20,- eur niekedy aj 3 krát denne, mal. A. D., nar. v roku 2008,
predal metamfetamín za 10,- eur a predával mu každý 2. až 3. deň po dobu 2 týždňov, mal. L. B., nar. v
roku 2007, predal metamfetamín za 10,- eur a celkovo mu predal drogu 5krát, ako aj ďalším nezisteným
osobám, a dňa 18.04.2024 v čase o 16.40 hod. v obci B. D. M. N.. O. dobrovoľne vydal okrem iného

jeden kus papierovej skladačky, ktorá obsahovala biely kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 23
mg obsahujúci 10 mg účinnej látky metamfetamín, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok.

Za tento trestný čin okresný súd obžalovanému uložil podľa § 173 ods. 3 Trestného zákona, s použitím
§ 2 ods. 1 Trestného zákona a § 38 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. l), n) Trestného zákona a
§ 37 písm. m), tiež za použitia § 39 ods. 5 Trestného zákona, všetko Trestného zákona účinného od
06.08.2024, na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa na výkon uloženého trestu
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 aj na trest prepadnutia veci, a to
(podľa zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 27.07.2024, č. l. 256), konkrétne: 1 ks mobilný telefón
zn. Samsung Galaxy Note 8, čiernej farby, IMEI: 353759091843437, IMEI 2: 3537760091843435, spolu

so SIM kartou operátora Slovak Telekom a SIM kartou neznámeho operátora číslo 170006444511, ako
vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti.

Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 sa vlastníkom prepadnutej veci stáva
Slovenská republika.

Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona, účinného od 06.08.2024, mu súd ukladá ochranný
dohľad v trvaní 1 (jeden) rok.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č.l. 713-716 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku obžalovaný podal ihneď odvolanie ( č.l.712 spisu) do výroku
o treste a ochrannom opatrení. Prokurátor prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie
odvolania (č.l.712 spisu). Obžalovaný písomným podaním prostredníctvom obhajkyne doručeným
Okresnému súdu Galanta dňa 30.01.2025 (č.l.722 spisu) a podaním zo dňa 28.01.2025 ( č.l.723-725

spisu) odôvodnil podané odvolanie.
V písomnom odôvodnení odvolania obžalovaného podaného prostredníctvom obhajkyne po úvodnej
rekapitulácii záverov napadnutého uznesenia uviedol, že trest je neprimerane prísny a to ohľadom na
zistenú prevahu poľahčujúcich okolností a učinenom vyhlásení o vlastnej vine a ľútosti nad vlastnou
trestnou činnosťou pred súdom (§ 39 ods. 5 Tr. zák.). Vyhlásením potvrdil svoj postoj už v prípravnom

konaní, kedy začal priznávať svoju vinu v celom stíhanom rozsahu, čím dal súdu zákonný dôvod na
mimoriadne zníženie trestu v intenciách § 39 ods. 5 Tr. zák., kedy spodná hranica trestu odňatia
slobody bola na úrovni 4 roky a 8 mesiacov. Zároveň poukázal na aktuálnu rozhodovaciu činnosť súdov
v obdobných prípadoch. Je toho názoru, že okresný súd mohol použiť ustanovenia o mimoriadnom
znížení trestu podľa § 39 ods.1, ods.3 písm.d) Tr. zákona a správne zohľadniť jeho sebakritický postoj,

skratové konanie a vyhlásene o vine. Svoje konanie ľutuje, nechce sa vyhýbať prevzatiu zodpovednosti
zaň, nebude už páchať trestnú činnosť, či pokračovať v páchaní trestnej činnosti, ktorej sa dopustil
len z dôvodu svojej nerozvážnosti. Je otcom maloletých detí, preto uložený nepodmienečný trest by
bol na ich ujmu. Nižší trest odňatia slobody by považoval za dostatočný na ochranu spoločnosti a na
svoju nápravu. Taktiež je toho názoru, že nebolo namieste ukladať mu ochranný dohľad podľa § 76

ods.1 a § 78 ods.1 Trestného zákona, nakoľko to nie je nevyhnutné v záujme dovŕšenia jeho nápravy.
V priebehu trvania obmedzenia svojej slobody preukázal svoju snahu po náprave a to svojim správaním
vo výkone väzby. Je toho názoru, že je u neho predpoklad vedenia riadneho života aj bez aplikácie
nútenej postpenitenciárnej starostlivosti.
V závere navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn.11T/69/2024

zo dňa 08.01.2025 vo výroku o treste a o ochrannom opatrení zrušil podľa § 321 ods.1 písm. d) a e)
Trestného poriadku a postupom podľa § 322 ods.1 Trestného poriadku mu vrátil vec na nové konanie
a rozhodnutie, prípadne aby sám odvolací súd rozhodol tak, že uloží trest v nižšom rozsahu.

Konanie na odvolacom súde

Podľa § 317 Trestného poriadku:
(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podalodvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a

odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých ;osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.

Krajský súd ako odvolací súd (,,ďalej len odvolací súd“) skôr než začal plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Trestného poriadku bol povinný skúmať, či odvolanie obžalovaného bolo podané včas (§
309 Trestného poriadku), či ho podala oprávnená osoba (§ 307, § 308 Trestného poriadku) a či
nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo späťvzatiu podaného odvolania (§ 312, § 313
Trestného poriadku), alebo či neboli podané proti výroku proti ktorému nie je prípustné (§ 307 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku, § 334 ods. 4 Trestného poriadku).

Odvolací súd podané odvolanie preskúmal a dospel k záveru, že odvolanie podal obžalovaný ako
oprávnená osoba v zákonnej lehote a proti výroku o trestu a ochrannom dohľade, proti ktorým je tento
opravný prostriedok prípustný, nie je však dôvodné.
Odvolací súd v predmetnej veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného
zariadenia podľa § 61b Trestného poriadku, za prítomnosti prokurátorka krajskej prokuratúry,

obžalovaného, obhajcu obžalovaného, u ktorých bola lehota podľa § 61b ods.1 Trestného poriadku
zachovaná.

Prokurátorka prítomná na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedla, že rozsudok I. stupňového
súdu považuje za vecne správny a zákonný. Vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného, uložený trest

považuje za správny a zákonný a odvolanie obžalo-vaného navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajkyňa obžalovaného v záverečnom návrhu odkázala na písomné odôvodnenie odvolania
a vzhľadom v ňom uvedené argumenty a aktuálnu rozhodovaciu prax má za to, že uložený trest
je neprimerane prísny, najmä s poukazom na to, že obžalovaný okrem iného aj napomáhal OČTK

s objasňovaním trestnej činnosti. Navrhla, aby odvolací súd vrátil vec na nové konanie a rozhodnutie,
alebo rozhodol sám a uložil trest v nižšom rozsahu.

Obžalovaný A. B. uviedol, že ľutuje všetko, už viackrát sa to nestane

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku dostatočne uviedol právne úvahy súvisiace s výrokom o treste a ochrannom dohľade. V tejto
súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom inštančnom súdnom konaní rozhodnutia
súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu
nižšieho stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom

rozhodnutí, ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018
z 23.01.2018).

Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, toto vychádza zo
skutkovéhostavu,akoboltentozistenýnahlavnompojednávaní,krajskýsúdprotinemunemápodstatné

výhrady, a preto si odôvodnenie napadnutého rozsudku v značnej miere osvojuje a v podrobnostiach
na neho poukazuje.

V prvom rade odvolací súd konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe a následnej na všetky položené otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm.
f), písm. g), písm. h) Trestného poriadku odpovedal ,,áno“, pričom prokurátor nemal k vyhláseniu
obžalovaného výhrady a navrhol toto vyhlásenia prijať. Okresný súd postupoval správne, keď prijal
vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a následnej úprave
na hlavnom pojednávaní a vykonal dokazovanie ohľadne trestu a ochranného opatrenia.

V konaní tak bolo nepochybne preukázané (tiež s poukazom na vyhlásenie obžalovaného podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku), že obžalovaný sa dopustil spáchania zločinu neoprávnenej výroby
a obchodovanie s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm.b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona a s poukazom na § 139
ods. 1 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 .
Odvolací súd vzhľadom na odvolanie podané obžalovaným do výroku o treste ako aj vzhľadom na

vyhlásenie obžalovaného o vine na hlavnom pojednávaní a prijatie vyhlásenia súdom prvého stupňa sa
meritórne zaoberal len preskúmaním napadnutého výroku o treste a ochrannom dohľade.
K výroku o treste.
Priúvaháchodruhuavýmeretrestupostupujesúdvzmysle:všeobecnýchzásadpodľa§33aTrestného
zákona podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s

prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa a
jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z trestnej
činnosti a zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného
zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa

spoločnosťou. ri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie
o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s
prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.

Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu

odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak

núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (obdobne pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014,
sp. zn. 4 To 7/2013).

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby

viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych
páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu právnej istoty a spravodlivosti
u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti
najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest je protiprávne a nežiaduce. Varuje ich pred páchaním
trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty

individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú.
Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému
pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest
samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa celou spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne ako

aj etické (obdobne pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Tost/19/2015 zo dňa
23.6.2015).

Po komplexnom preskúmaní obsahu spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd
nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti potrebné na ukladanie sankcie. V tomto

smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle dokazovanie, správne vyhodnotil osobu
obžalovaného a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie zákonného a spravodlivého trestu.Pokiaľ ide o výmeru trestu, odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne u odsúdeného skúmal
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovanému priznal poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona ( priznal sa a oľutoval spáchanie trestného činu) a

poľahčujúcuokolnosťpodľa§36písm.n)Trestnéhozákona(napomáhalpriobjasňovanítrestnejčinnosti
príslušným orgánom), ktorá však podľa názoru odvolacieho súdu splnená nebola, nakoľko v inej trestnej
veci v prípravnom konaní v procesnom postavení svedka poskytol informácie k stíhaniu inej osoby,
ale následne svoju výpoveď poprel a vydanie veci v tomto prípade nepovažuje odvolací súd za
takú okolnosť, ktorou by obžalovaný napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti nakoľko ide o edičnú

(vydávaciu ) povinnosť podľa § 89a ods.1 Tr. poriadku, ktorá sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré
disponujú vecou, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania. V neprospech obžalovaného môže odvolací
súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného, čo sa však na tento prípad nevzťahuje, nakoľko absentuje odvolanie prokurátora ( §322
ods.3 Tr.poriadku).

Okresný súd správne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona ( bol už
v minulosti súdne trestaný).
Okresnýsúdpriukladanítrestuobžalovanémuvychádzalzozákladnejtrestnejsadzbypodľa§173ods.3
Trestného zákona účinného v čase ukladania trestu, ktorá je 7 ( sedem) až 15 ( pätnásť) rokov.

Následne vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku ( podľa
§ 257 ods.1 písm.b) Trestného zákona) okresný súd pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia
slobodypodľa§39ods.5Trestnéhozákona. Poúpravebolomožnéukladaťobžalovanémutrestodňatia
slobody 4 ( štyri) roky a 8 ( osem) mesiacov až 15 rokov.

Trest uložený okresným súdom v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov pri zohľadnení všetkých zákonných hľadísk
považuje odvolací súd za zákonný a spravodlivý, ktorý je objektívnym vyjadrením spáchanej trestnej
činnosti a ktorý dostatočne naplní funkciu tak individuálne ako aj generálnej prevencie.

Okresný súd správne a zákonne zaradil obžalovaného v zmysle ustanovenia § 48 ods.2 písm. b)

Trestného zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko
v posledných rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin (trest odňatia slobody
uložený rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 05.08.2019 sp.zn.31T/175/2018, z ktorého bol
podmienečne prepustený dňa 09.03.2022).

Okresný súd správne a v súlade so zákonom v zmysle ustanovenia § 60 ods.1 písm.c) v spojení
s § 130 ods.9 písm.c) Trestného zákona pristúpil aj k uloženiu trestu prepadnutia veci zaistených
u obžalovaného a to podľa zápisnice o prevzatí zaistenej veci zo dňa 27.07.2024, č. l. 256), konkrétne:
1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Note 8, čiernej farby, IMEI: 353759091843437, IMEI 2:
3537760091843435, spolu so SIM kartou operátora Slovak Telekom a SIM kartou neznámeho operátora

číslo 170006444511 ako veci, ktorá je výnosom z trestnej činnosti. Tento výrok nebol napadnutý
odvolaním obžalovaného.

Rovnako správne okresný súd v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona,
účinného od 06.08.2024, uložil obžalovanému ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok a to s poukazom

na odpis registra trestov, opätovné ukladanie nepodmienečného trestu za úmyselný trestný čin, povahu
trestnej činnosti a doterajší spôsob života obžalovaného. Odvolací súd sa stotožnil s vyjadrením
okresného súdu, že dohľad probačného a mediačného úradníka môže dopomôcť obžalovanému
postupne sa vrátiť po výkone trestu odňatia slobody do spoločnosti ako jej plnohodnotný člen.

K odvolacím námietkam obžalovaného.

V rámci hodnotenia osoby obžalovaného nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy. Súd si úsudok o
možnosti nápravy obžalovaného vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti
spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin), spôsobu jeho spáchania,

následkov, ktoré skutkom mohol vyvolať alebo vyvolal, a pri náležitom zhodnotení osoby obžalovaného.
Možnosť nápravy obžalovaného konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa obžalovaného na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnejmikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy obžalovaného má veľký význam celkový spôsob
jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu
(judikát Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy obžalovaného musí byť vždy v plnom súlade s

ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred
útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pokiaľ má obžalovaný za to, že uložený trest odňatia slobody je neprimerane prísny, tak odvolací
súd ma opačný názor a to najmä s poukazom doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý bol

štyrikrát súdne trestaný, uznesením Okresného súdu v Trnave zo dňa 9.3.2022 sp.zn.5Pp/11/2022 bol
podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky, ktorá mu trvala i v čase spáchania
skutku v predmetnej trestnej veci, dopustil sa 11 ( jedenástich) priestupkov, z miesta bydliska nie je
pozitívne hodnotený ( potuloval po obci v denných i nočných hodinách, bol drzej a agresívnej povahy
a v rodine boli neustále nezhody), je závislý od metamfetamínu, pričom pre jeho negatívny postoj
k protitaxikomanickému liečeniu mu nebolo navrhnuté liečenie,čo nasvedčuje negatívnemu postoju

obžalovaného k dodržiavaniu zákona, zákonných obmedzení a príkazov. V rámci ukladania trestu
okresný súd pri ukladaní trestu adekvátne zohľadňoval aj záujem maloletých detí obžalovaného a najmä
vzájomný pomer najlepšieho záujmu maloletých detí a verejného záujmu na primeranom potrestaní
páchateľa, ktorý vyjadril v konkrétnej výmere trestu. Okresný súd uložil obžalovanému trest odňatia
slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ( použitie ust. § 39 ods.5 Tr. zákona), preto uložený trest

nie je možné považovať za neprimerane prísny a s poukazom na samotný charakter trestnej činnosti
a osobu obžalovaného, by bolo plne dôvodným uloženie i prísnej-šieho trestu odňatia slobody.

Obžalovaný sa v odvolaní domáhal zníženia trestu podľa § 39 ods.1, ods.3 písm.d) Tr. zákona, so
zohľadnením jeho rodinných pomerov a postojov k spáchanej trestnej činnosti a zrušenia ochranného

dohľadu.

Odvolací súd uvádza, že mimoriadne zníženie trestu ( § 39 ods.1 Tr.zákona) je fakultatívnym inštitútom
a obžalovaný v rámci trestného konania nedisponuje právnym nárokom na mimoriadne zníženie trestu.
Aplikácia mimoriadneho zníženia trestu je prejavom diskrečného oprávnenia konajúceho súdu a je

prípustná výlučne za splnenia zákonom stanovených podmienok, a to:

a) existencia mimoriadnych skutkových okolností prípadu alebo

b) ak to odôvodňujú pomery páchateľa,

pričom zákon nevyžaduje, aby boli tieto podmienky naplnené kumulatívne.

Pod existenciou mimoriadnych skutkových okolností prípadu možno rozumieť existenciu takých
okolností, ktoré majú podstatný vplyv na spáchanie trestného činu a ktoré majú objektívny súvis s

konkrétnym trestným činom. Tieto skutkové okolnosti teda významnou mierou pôsobia na charakter
trestnej činnosti konkrétneho páchateľa a tieto okolnosti nemožno stotožňovať s poľahčujúcimi
okolnosťami. Ich rozdielnosť spočíva v kvalitatívnom rozlíšení miery intenzity, ktorými tieto okolnosti
pôsobia na osobu páchateľa, páchanie trestnej činnosti, povahu páchanej trestnej činnosti a pod.

Osobnými pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti, ktoré vplývajú na osobnosť páchateľa trestného
činu, no neprejavia sa v spôsobe spáchania konkrétneho skutku. Ide teda o súbor určitých
okolností, ktoré pôsobia na páchateľa trestného činu a spravidla majú dlhotrvajúci charakter. Medzi
osobné pomery tak možno kategoricky subsumovať intelektuálnu úroveň konkrétneho páchateľa,
psychickýstavpáchateľaspočívajúcivslabomyseľnosti,dôveryhodnosti,ovplyvniteľnostialeboemočnej

nevyrovnanosti. Pod mimoriadne pomery páchateľa možno subsumovať taktiež skutočnosť, že páchateľ
trestného činu má početnú rodinu, ktorá je na neho výživou odkázaná a pod. ( prof. JUDr. Tomáš Strémy,
PhD.,Bc. Adam Petrušek).

S argumentáciou obžalovaného na použitie mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods.1, ods.3

písm.d) Tr.zákona sa odvolací súd nestotožňuje, pretože vzhľadom na okolnosti prípadu ( po dlhší čas,
na viacerých osobách a na chránenej osobe – dieťati), pomery obžalovaného ( 4 záznamy v registri
trestov, trestná činnosť spáchaná v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia) nemá za to, že by
použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a nazabezpečenie ochrany spoločnosti postačujúce. Postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, teda
oľutovanie a priznanie spáchaného skutku dostatočne zohľadnil okresný súd pri priznaní poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písm.l) Trestného zákona a pri použití ustanovenie § 39 ods.5 Trestného zákona,

čo viedlo k úprave trestnej sadzby a jej výraznému zníženiu.

Podľa § 76 ods.1) Trestného zákona, ochranný dohľad môže súd uložiť páchateľovi úmyselného
trestného činu, ktorý bol už v minulosti najmenej dvakrát odsúdený za takýto trestný čin a ktorému
znovu ukladá nepodmienečný trest odňatia slobody, alebo páchateľovi zločinu, ak vzhľadom na osobu

páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší spôsob života, na prostredie, v ktorom žije, a na
povahu spáchanej trestnej činnosti, sa nedá očakávať, že po výkone trestu povedie riadny život.

Okresný súd rovnako správne rozhodol, keď obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní jedného
roka, pre uloženie ktorého boli splnené zákonné podmienky uvedené v ustanovení § 76 ods.1 Trestného
zákona nakoľko obžalovaný bol v minulosti štyrikrát odsúdený, znovu mu ukladal nepodmienečný trest

odňatia slobody, dopustil sa zločinu a vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho
doterajší spôsob života ( záznamy v registri trestov, skutok spáchaný v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, 11 priestupkov rôzneho druhu, negatívny
postoj k protitoxikomanickému liečeniu, správu o povesti) a na povahu spáchanej trestnej činnosti
(závažnejšímspôsobomkonania–podlhšíčas,,naviacerýchosobách)sanedáočakávať,žepovýkone

trestu povedie riadny život. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd nestotožnil s odvolacou námietkou
obžalovaného, že nie je mu potrebné u ukladať ochranný dohľad.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Keďže odvolací súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, odvolanie
obžalovaného A. B., ako nedôvodné v zmysle vyššie citovaného § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.