Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4123240238
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4123240238.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8C/98/2023

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša v spore žalobkyne: A. B. C., D. E., nar. XX.XX.XXXX,
r.č. XXXXXX/XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpenej: AKMK, s.r.o., so sídlom Farská 30,
949 01 Nitra, IČO: 36 859 061, proti žalovaným: v 1. rade G. G., D. G., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/

XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., v 2. rade A. H. G., D. E., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX,
bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., zastúpeným: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s. r. o., so
sídlom Pribinova 20, 811 09 Bratislava, IČO: 50 491 300, o obmedzenie vecného bremena, o odvolaní
žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 09. októbra 2024 pod č.k. 8C/98/2023-372 takto

r o z h o d o l :

8C/98/2023

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyňa má voči žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

8C/98/2023

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol:
I. Súd vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a osobnými a nákladnými motorovými
vozidlami cez p.č. XXXX/X, XXXX/X v celom rozsahu v prospech vlastníkov p.č. XXXX/X a rodinného
domu s.č. XXXX, zriadené zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 12.09.2007 v znení dodatku
zo dňa 12.10.2007, zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. F., obec Nitra, okres Nitra podľa V XXXX/
XXXX zo dňa 17.12.2007 - 3814/2007, obmedzuje v rozsahu zakreslenom v geometrickom pláne č.

53988914-205/2023 zo dňa 15.05.2024 vyhotovenom vyhotoviteľom I. B. A. - J., F. XXX/XX, XXX
XX F., IČO: 53 988 914, autorizačne overeným A. E. K. dňa 15.05.2024, úradne overenom A. L. G.,
pracovníčkou Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor, dňa 23.08.2024 pod číslom G1-1663/2024,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.II. Súd nepriznáva žalovaným v 1. a 2. rade náhradu za obmedzenie vecného bremena.
III. Žalobkyni súd priznáva voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú
sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne vo výške určenej samostatným uznesením vydaným po

právoplatnosti tohto rozsudku.
1.2. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala obmedzenia
vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu peši a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami
cez p.č.XXXX/X, XXXX/X v k.ú. F. v celom rozsahu v prospech vlastníkov p.č. XXXX/X (panujúci
pozemok) a rodinného domu s.č.XXXX, podľa V 8110/2007 zo dňa 17.12.2007 - 3814/2007, titulom

zmeny pomerov majúcich za následok hrubý nepomer medzi povinnosťou žalobkyne ako vlastníčkou
pozemkov p.č. XXXX/X a XXXX/X (ďalej aj ako slúžiace pozemky alebo aj nehnuteľnosti žalobkyne)
a právom žalovaných ako oprávnených z vecného bremena. Nároku sa domáhala podľa § 151p ods.
3 Občianskeho zákonníka titulom premlčania a v rozsahu určenom geometrickým plánom, ktorý bude
vypracovaný v priebehu konania.
1.3. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníckou pozemkov parcely registra

„C“ parc. č. XXXX o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/X o výmere XXX
m2 - orná pôda, parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavieb - domu
so súp. číslom XX postavenom na parc.č. XXXX a domu so súp. číslom XXXX na parcele č. XXXX/X v
katastrálnom území F., obec Nitra, okres F., zapísaných na LV XXXX. V časti C ťarchy je zapísané vecné
bremeno - právo prechodu peši a osobnými a nákladnýmimotorovými vozidlami cez p.č. XXXX/X, XXXX/

X v celom rozsahu v prospech vlastníkov p.č.XXXX/X a rodinného domu s.č.XXXX, podľa V 8110/2007
zo dňa 17.12.2007 - 3814/2007. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parcely registra
„C“ parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a stavby - domu so súp. číslom
XXXX postavenom na parc.č. XXXX/X v katastrálnom území F., obec Nitra, okres F., zapísaných na
LV XXXX, v podiele 1/1 k celku. Žalobkyňa bola pôvodne výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v kat.

území F. zapísaných na LV č. XXXX parc.č. XXXX zastavaná plocha s domom č. 95 a parc.č. XXXX
orná pôda. Nadobudnutie týchto nehnuteľností financovali rodičia, resp. otec žalobkyne a žalovanej
(nerozporované tvrdenie). Žalobkyňa uvedené nehnuteľnosti rozdelila podľa geometrického plánu zo
dňa 08.08.1986 na novovytvorené parcely č. XXXX zastavaná plocha dom č. XX, parc.č. XXXX/X
orná pôda o výmere XXX m2, XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a XXXX/X orná pôda o výmere

XXX m2. Na základe darovacej zmluvy a dohody o zriadení vecného bremena spísanej na Štátnom
notárstve v Nitre č. N 313/88, Nz 309/88 žalovaní od žalobkyne nadobudli novovytvorenú parcelu č.
XXXX/X. Žalobkyňa ako darujúca zriadila žalovaným vecné bremeno spočívajúce v ich práve prechodu
cez nehnuteľnosti parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/X orná pôda o výmere
XXX m2, a to do šírky osobného motorového vozidla po okraji oboch parciel tak, aby vlastníčku týchto

nehnuteľností neobmedzovali. Vecné bremeno nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti. Zmluvou
o zriadení vecného bremena zo dňa 12.09.2007 žalobkyňa ako povinná z vecného bremena zriadila
vecné bremeno, ktoré spočíva v povinnosti vlastníka zaťažených pozemkov - parc.č. XXXX/X M. XXXX/
X strpieť, aby vlastníci parcely č. XXXX/X a rodinného domu súp.č. XXXX ako aj iní užívatelia týchto
nehnuteľností ako oprávnení z vecného bremena mali právo prechodu peši a osobnými a nákladnými

motorovými vozidlami cez susedné parcely č.XXXX/X M. N.XXXX/X. Vecné bremeno sa zriadilo bez
náhrady. Dňa 12.10.2007 bol spísaný dodatok k zmluve, ktorým žalovaná zriadila vecné bremeno
spočívajúce v povinnosti vlastníka zaťažených pozemkov - parc.č. XXXX/X M. XXXX/X trpieť aby
vlastníci parcely č. XXXX/X a rodinného domu súp.č. XXXX ako aj iní užívatelia týchto nehnuteľností
ako oprávnení z vecného bremena mali právo výkonu v nevyhnutnom rozsahu potrebných prác pri

odstraňovaní poruchy vodovodného potrubia, kanalizácie, plynového potrubia a elektrického vedenia
bezprostredne sa týkajúce rodinného domu súp. č. XXXX a parcely č. XXXX/X. Uvedené vecné bremeno
nebolo zavkladované v katastri nehnuteľností. V dodatku bolo rukou dopísané: „Doložka o oprave: V
zmluve o vecnom bremene sa dopĺňa rozsah a to tak, že vecné bremeno sa zriaďuje v celom rozsahu,
v Nitre dňa 11.12.2007, pod doložkou boli podpísaní žalobkyňa a žalovaní. Vklad vecného bremena

spočívajúci v práve prechodu a prejazdu bol povolený dňa 17.12.2007 pod V 8110/07 (časť C - ťarchy
na LV č. XXXX).
1.4. Medzi stranami sporu a ich rodinnými príslušníkmi nastali konfliktné situácie, ktoré boli riešené
v priestupkových konaniach. Priestupkové konanie voči synovi žalobkyne (za poškodenie poštovnej
schránky žalovaných) bolo zastavené z dôvodu, že obvinenie nebolo obvinenému preukázané.

V priestupkovom konaní bola žalovanému v1. rade uložená sankcia - pokarhanie za spáchanie
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Na návrh žalovaných nariadil súd uznesením pod
č.k. 8C/58/2023-52 zo dňa 18.07.2023 neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobkyni (tam v pozícii
žalovanej)- povinnosť zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá ohrozuje alebo narúša právo žalobcov prechodu peši
a prejazdu osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez pozemky parc.č. XXXX/X orná pôda o
výmere XXX m2 a parc.č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, zapísané na LV č.

XXXXprekatastrálneúzemieF.,vyplývajúcezvecnéhobremenazapísanéhonaLVč.XXXXapovinnosť
umožniť voľný prechod a prejazd žalobcom cez tieto nehnuteľnosti;
- povinnosť vydať žalobcom kľúče od všetkých zámkov na bráne postavenej na pozemku parc.č. XXXX/
X zapísaného na LV č.XXXX pre katastrálne územie F.;
- povinnosť zdržať sa stavebných prác, činností alebo úprav na pozemku parc.č. XXXX/X a parc.č.

XXXX/X zapísaných na LV č.XXXX pre katastrálne územie F., ktoré by sťažovali žalobcom prechod peši,
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami cez tieto pozemky a povinnosť zdržať sa konania, ktorým
by kládla prekážky spôsobujúce sťaženie prechodu a prejazdu žalobcom;
- povinnosť strpieť umiestnenie poštovej schránky, menovky s číslom a domového zvončeka žalobcov
na bráne postavenej na pozemku parc.č. XXXX/X zapísaného na LV č.XXXX pre katastrálne územie F.;
- povinnosť strpieť vykonanie potrebných prác v nevyhnutnom rozsahu pri odstraňovaní poruchy

vodovodného potrubia, plynového potrubia a elektrického vedenia bezprostredne týkajúceho sa
rodinného domu súp. č. XXXX a parcely č. XXXX/X zapísaných na LV. č. XXXX pre katastrálne územie
F., vedúcich cez pozemky žalovanej parc. č. XXXX/X M. N. XXXX/X. Súd neuložil vo výroku uznesenia
povinnosť podať žalobu vo veci samej s tým, že nariadením neodkaleného opatrenia je možné dosiahnuť
trvalú úpravu pomerov strán sporu.

1.5. Vykonal miestnu obhliadku nehnuteľností strán sporu, ktorej účelom bolo zistenie miestnych
pomerov, nájsť zhodu v predstavách sporových strán o rozsahu zúženia aktuálneho práva prechodu a
prejazdu, ktorá by bola podkladom pre mimosúdne riešenie. Obhliadka bola vykonaná za účasti geodeta
I. A.. Bolo obhliadnuté žalobkyňou navrhované obmedzenie rozsahu vecného bremena. Žalovaná
v 2. rade predkladala svoje návrhy na jednotlivé zmeny (rozšírenie práva prechodu a prejazdu pri

vstupe na pozemok z miestnej komunikácie, posunutie vonkajšej hranice v časti, kde je vybudovaný
betónový múrik, rozšírenie v časti vstupu na pozemok žalovaných). Žalobkyňou predložený geometrický
plán vyhotoviteľa I. B. A. - GEOWORX, č. 53988914-205/2023 vymedzuje rozsah vecného bremena
- práva prechodu a prejazdu, počínajúc 60 cm od hranice susedného pozemku z ľavej strany,
zaberajúc vybudované spevnené koľaje (po pravý okraj týchto koľají), s rozšírením pri vstupe z

verejnej komunikácie a miernym rozšírením pri vstupe z pozemkov žalobkyne na pozemok žalobcov.
Žalovanými predložený geometrický plán vyhotoviteľa Geo-group s.r.o. č. 112/2024. Zhodne vyznačuje
priebeh vecného bremena ako geometrický plán Bc. Eduarda Ivančíka – GEOWORX, okrem priebehu
ľavej hranice vyznačeného prechodu, ktorá začína od hranice pozemku. V nadväznosti na uvedený
rozsah vecného bremena prechodu a prejazdu spoločnosť Azet real, s.r.o. stanovila odhad hodnoty

nehnuteľností žalobkyne (nehnuteľnosti na LV č. XXXX) so zriadeným vecným bremenom v celom
rozsahu na 259 692 eur a so zmenou práva prechodu (zúžením vecného bremena) na 268 692 eur, čo
prestavuje rozdiel 9 000 eur.
1.6. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka,§ 151o ods. 2
Občianskeho zákonníka ,151p ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 109 Občianskeho zákonníka , § 3 ods.

1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi stranami nebolo sporné darovanie nehnuteľnosti - parcely
č. XXXX/X žalobkyňou žalovaným, zriadenie vecného bremena práva prechodu a prejazdu najskôr
notárskou zápisnicou v roku 1988 v rozsahu okrajového pása po ľavej časti nehnuteľností žalobkyne
(ktoré však nebolo zavkladované) a následne zmluvou o zriadení vecného bremena z roku 2007 v celom
rozsahu. Sporným zostalo naplnenie predpokladov na zánik vecného bremena (zmena pomerov a hrubý

nepomer medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného), výkon práva vecného bremena a s tým
súvisiace premlčanie práva.
1.7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa oprela nárok o premlčanie časti práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu z dôvodu, že ho oprávnení z vecného bremena nevykonávali
(vykonávali ho len v rozsahu prechodu a prejazdu po vybudovaných spevnených koľajach a v

ostatnom rozsahu sa právo premlčalo). Na základe dokazovania bolo výpoveďami žalovanej a svedkov
preukázané, že na prechod a prejazd z miestnej komunikácie na pozemok žalovaných žalovaní využívali
spevnené koľaje vybudované na pozemku žalobkyne. Okrem toho žalovaní a ich rodinní príslušníci
prechádzali po pozemku žalovanej po dočasných (vyšliapaných chodníkoch) a to za rôznym účelom -
návštevy dcéry žalovaných, ktorá určité obdobie bývala v dome v prednej časti pozemkov žalobkyne

(z pohľadu od miestnej komunikácie), využívania garáže synom žalovaných, údržby stromov žalobkyne.
Samotná žalovaná v 2. rade sa výslovne vyjadrila, že posledných 10 rokov pred podaním žaloby chodili
žalovaní z hlavnej cesty na svoj pozemok po koľajach, mimo tých koľají z hlavnej cesty k pozemku
nechodili. Vzhľadom na zistený skutkový stav bolo potrebné posúdiť, či prechod žalovaných a ichrodinných príslušníkov mimo vybudovaných koľají predstavovalo výkon práva zo zmluvne zriadeného
vecného bremena. Na zodpovedanie uvedenej otázky bolo potrebné vychádzať z charakteru, obsahu
a účelu práva prechodu a prejazdu. Bolo nesporné, že žalovaní využívajú na prechod a prejazd z

verejnej komunikácie cez vybudované koľaje (prejazd motorovým vozidlom ani iným spôsobom možný
nie je). Pokiaľ žalovaní tvrdili, že oni a ich rodinní príslušníci prechádzali po pozemkoch žalovanej aj
v iných prípadoch, vzhľadom na povahu a účel práva prechodu a prejazdu v týchto prípadoch nešlo o
výkon práva z vecného bremena, nakoľko účelom nebol prechod na verejnú komunikáciu, ale účelom
bola návšteva dcéry, matky v dome žalobkyne, využívanie garáže. Titulom na prechod po pozemku

žalobkyne v týchto prípadoch nie je vecné bremeno, ale iné právne skutočnosti, napr. nájomná zmluva,
zmluva o výpožičke alebo obdobný záväzkovo právny vzťah (v prípade, keď dcéra žalovaných bývala
v dome žalobkyne v prednej časti pozemkov, alebo v prípade užívania garáže synom žalovaných).
Rovnako to je v prípade návštevy matky v dome žalobkyne, alebo v prípade údržby vysadených
stromov otcom žalobkyne a žalovanej a manželom žalovanej, išlo o bežnú rodinnú (spoločenskú)
návštevu, resp. o rodinnú úsluhu. Preto dospel k záveru, že právo vyplývajúce zo zriadeného vecného

bremena sa minimálne 10 rokov pred podaním žaloby vykonávalo prechodom a prejazdom výlučne
cez vybudované koľaje. V ostatnom rozsahu sa právo prechodu a prejazdu z miestnej komunikácie na
pozemok žalovaných oprávnenými osobami nerealizovalo.
1.8. Vzhľadom na uvedené sa vysporiadal s námietkou žalovaných, že právo z vecného bremena je
nedeliteľné, môže sa premlčať iba ako celok, že žalovaní toto právo realizovali a nemohlo dôjsť k jeho

premlčaniu. Nestotožnil sa s ich názorom. Tvrdenie, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu je
nedeliteľné, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Naopak, samotné ustanovenie § 151p ods.
3 Občianskeho zákonníka predpokladá obmedzenie vecného bremena, čím dochádza aj k obmedzeniu
práva vyplývajúceho z vecného bremena (t.j. že sa bude realizovať v užšom rozsahu, čo by pri akceptácii
premisy o všeobecnej nedeliteľnosti práva zodpovedajúceho vecnému bremenu možné nebolo.

1.9. Citoval ustanovenie § 109 Občianskeho zákonníka upravujúci premlčaciu dobu vecného bremena.
Z uvedeného vyplýva, že právo spočíva v prechode a prejazde cez cudzí pozemok. Premlčacia
lehota začína plynúť deň po poslednom faktickom prechode alebo prejazde oprávneného cez pozemok
povinného. Prípadné dôkazné bremeno znášala v plnom rozsahu žalobkyňa. Uniesla dôkazné bremeno
a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že právo zodpovedajúce vecnému bremenu nebolo nad

rozsah prechodu a prejazdu po vybetónovaných koľajach využívané viac ako 10 rokov (čo v konečnom
dôsledku potvrdila samotná žalovaná) a nad tento rozsah sa premlčalo.
1.10. Následne po dospení premlčania riešil otázku vyplývajúcu z § 151p ods. 3 Občianskeho
zákonníka, či zmenou pomerov vznikol hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného. Podmienkou obmedzenia alebo zrušenia vecného bremena súdom je zmena pomerov,

t.j. taká zmenu pomerov, ktorá nastala po vzniku vecného bremena a má trvalý charakter. Trvalá
zmena musí existovať v čase rozhodovania súdu. Súd pri svojom rozhodovaní vychádza z porovnania
pomerov, ktoré tu existovali v čase vzniku vecného bremena, s pomermi, ktoré nastali neskôr, či
už na základe objektívnych alebo subjektívnych skutočností. Druhou podmienkou je hrubý nepomer
medzi vecným bremenom a výhodou oprávneného, t.j. predstavuje porovnanie práv osoby z vecného

bremena oprávnenej a povinnosti osoby povinnej. Zistenie hrubého nepomeru je otázkou skutkovou a
od jej posúdenia závisí rozhodnutie súdu, či vecné bremeno zruší alebo obmedzí. Napokon poslednou
podmienku je príčinná súvislosť medzi uvedenými dvoma podmienkami, teda zmena pomerov a hrubý
nepomer musia byť vo vzťahu príčiny a následku.
1.11. Žalovaní namietali, že nedošlo k žiadnej zmene pomerov od zriadenia vecného bremena v roku

1988, prípadne v roku 2007. Súdna prax ako aj právna doktrína ako jednu zo zmien, za ktorých možno
žiadať súd, aby vecné bremeno zrušil, patrí aj premlčanie vecného bremena spolu so vznesenou
námietkou premlčania (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M.
a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 1754 s.). Najvyšší
súd v ČR v rozhodnutí sp. zn. 22 Cdo 346/2006 zo dňa 27.02.2006 uviedol, že podľa § 151p ods. 2

ObčZ vecné bremeno v dôsledku zmien tam uvedených zaniká zo zákona, zatiaľ čo ak nastanú zmeny
uvedené v § 151p ods. 2 ObčZ (ak k takým zmenám patrí aj premlčanie vecného bremena
spolu so vznesenou námietkou premlčania), možno žiadať súd, aby vecné bremeno zrušil. V rozsudku z
27. 10. 2020, sp. zn. 22 Cdo 1491/2020 Najvyšší súd v ČR (ohľadne služobnosti, ktorá sa mala premlčať
v roku 2007) uviedol:„ Judikatúra Najvyššieho súdu na premlčanie služobnosti (vecného bremena) za

účinnosti zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, vyvodila, že premlčanie vecného bremena spolu
so vznesenou námietkou premlčania predstavuje takú trvalú zmenu, na základe ktorej možno podľa §
151p ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (obč. zák.) žiadať súd, aby vecné bremeno zrušil
(porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu z 27. 2. 2006, sp. zn. 22 Cdo 346/2006). V prípade, ak sa právopremlčalo a bola vnesená námietka premlčania, vzniká aj hrubý nepomer medzi vecným bremenom a
výhodou oprávneného. Premlčané právo existuje ďalej vo forme naturálneho záväzku (obligácie), ktorý
nie je žalovateľný, resp. mu nie je možné priznať súdnu ochranu. Oprávnené osoby z premlčaného

práva zodpovedajúceho vecnému bremenu sa takéhoto práva nemôžu dovolávať. Je nesporné, že v
notárskej zápisnici bolo vecné bremeno práva prechodu a prejazdu zriadené v šírke motorového vozidla
pookrajiparcielžalovanej.Aksapotomstranysporuvroku2007rozhodli(bezohľadunadôvodtakéhoto
rozhodnutia), že vecné bremeno zriadia v celom rozsahu nehnuteľností žalobkyne a následne oprávnení
z vecného bremena toto nevyužívali po premlčaciu dobu, došlo ku kvalifikovane zmene pomerov –

premlčaniu.
1.12. Pre prípad premlčania práva z vecného bremena v právnej doktríne nie je jednoznačný názor na
to, aký prostriedok ochrany zvoliť (či určovaciu žalobu, žalobu na plnenie, resp. iný typ žaloby - napr.
komentár k § 109. [Premlčanie práva z vecného bremena]. In: Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J.,
Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie.
Praha: C. H. Beck, s. 771 - 772). Súdna prax pripúšťa záver, že premlčanie práva z vecného bremena

predstavuje zmenu, na základe ktorej možno žiadať súd, aby vecné bremeno zrušil alebo obmedzil, je
žalobkyňou zvolený nástroj prípustný. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné zaoberať sa možnosťou
analogicky posudzovať vec podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 4Cdo/169/2021 (R70/2023), kde súd v
prípade premlčania záložného práva pripustil žalobu o určenie a určovací výrok, že nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom považoval za spôsobilý podklad pre výmaz predmetného záložného

práva z katastra nehnuteľností aj proti vôli záložného veriteľa. Z uvádzaného rozhodnutia sú však
relevantné závery, ktoré je možné pre podobnosť právnych inštitútov aplikovať aj na prejedávanú vec,
spočívajúce v konštatovaní, že ak totiž záložné právo nie je možné realizovať, nakoľko bolo premlčané
a záložca dôvodne vzniesol námietku premlčania, neexistuje žiadny dôvod na to, aby bola vec v
príslušnom registri zaťažená nevykonateľnou ťarchou. Premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému

bremenu predstavuje osobitnú zmenu pomerov, ktorá má za následok vznik hrubého nepomeru medzi
vecným bremenom a výhodou oprávneného, čím došlo k naplneniu dôvodov na obmedzenie vecného
bremena v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka. Hrubý nepomer spočíva najmä v tom, že
napriek tomu, že došlo k premlčaniu práva z vecného bremena, je vecné bremeno ako ťarcha zapísané
v katastri nehnuteľností, čo predstavuje nesúlad medzi reálnym a právnym . Logicky sa to negatívne

prenáša do dispozičných oprávnení osoby povinnej z vecného bremena, do bonity nehnuteľnosti a do
povinnosti znášať vecné bremeno napriek jeho premlčaniu (bonita a dispozícia s nehnuteľnosťou sú
logicky ovplyvnené zriadeným vecným bremenom, s čím musí byť povinná osoba uzrozumená, ale nie
je žiaden dôvodov, aby takéto obmedzenia pretrvávali aj po premlčaní práva z vecného bremena - práve
tu je zvýraznený hrubý nepomer vyvolaný premlčaním).

1.13. Dodal, že žalobkyňa sa domáhala podporne aplikácie § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka
(vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej
osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;). Skutkový stav nemožno subsumovať pod toto
ustanovenie, nakoľko predpokladom zániku vecného bremena je faktická zmena veci - nehnuteľnosti,
a nie premlčanie práva.

1.14. Vo vzťahu k zhoršeniu vzťahov a ku konfliktom vznikajúcim medzi stranami sporu uviedol, že ich
neposudzoval v kontexte zmeny pomerov (aj keď podľa jeho názoru na rozdiel od názoru žalovaných
aj pri vecnom bremene zriadenom in rem nemusí ísť len o zmenu pomerov výlučne vo vzťahu k
nehnuteľnosti - napr. Krajský súd v Banskej Bystrici, sp. zn.12Co/335/2018, 31. 10. 2019), pretože
žalobkyňa netvrdila, že toto má predstavovať naplnenie podmienok pre obmedzenie vecného bremena.

Uvedené okolnosti neboli v konečnom dôsledku rozhodujúce pri posudzovaní veci súdom (preto ak
neboli niektoré vyjadrenia svedkov ohľadom konfliktov alebo schválností zachytené v zápisnici - ako
podotkližalovaní,nemátovplyvnavecnéposúdenie;okremtohozápisnicazúkonuzachytávapodstatný
obsah prednesu, celá výpoveď a pojednávanie je uložená na nahrávke v elektronickom súdnom spise).
1.15. K námietkam geometrického plánu uviedol, že ich nepovažoval za dôvodné. Geometrický plán,

ktorý je podkladom rozhodnutia, bol vyhotovený na základe obhliadky, ktorej účelom bol pokus o
mimosúdne vyriešenie sporu (dohodu), ale aj zistenie stavu a overenie skutočností súdom na mieste
samom (ak by nedošlo k dohode). Pôvodne predložený návrh žalobkyne a k tomu korešpondujúci
geometrický plán (č.l.179) bol v užšom rozsahu. Geometrický plán, ktorý je podkladom pre zúženie
vecného bremena, zahŕňa pripomienky žalovanej predkladané pri miestnej obhliadke (rozšírený vstup

na pozemok z miestnej komunikácie, prechod z pozemku žalobkyne na pozemok žalovaných).
Rozhodujúcou skutočnosťou však je, že pokrýva, až presahuje rozsah nepremlčaného vecného
bremena. Právo z vecného bremena sa realizovalo výlučne po spevnenej ploche koľají a tieto sú v plnom
rozsahu zahrnuté vo vymedzenom rozsahu vecného bremena. Nevidel dôvod jeho nepripustenia .V prípade, ak súd obmedzuje vecné bremeno z dôvodu premlčania, určujúce je, aby rozsah vecného
bremena určený geometrickým plánom zahŕňal celý rozsah nepremlčaného práva, čo je v danom
prípade splnené, rozsah zúženého vecného bremena dokonca presahuje nepremlčanú časť.

1.16. Nepovažoval za relevantné tvrdenie, že plán nerátal s prechodom vozidiel záchranných zložiek
a nákladných vozidiel. Prechod a prejazd sa bude realizovať ako doposiaľ, pre záchranné zložky
neexistuje limitácia vecným bremenom. Ak bol rozsah prechodu a prejazdu vyhovujúci doposiaľ a zostal
zachovaný, námietky žalovaných neobstoja. Pokiaľ žalovaní tvrdili, že niekedy je nutné vyjsť kolesom
mimo koľaje (a stáva sa to aj synovi žalobkyne) uviedol, že v rámci jednaní, ktorých cieľom bola

mimosúdna dohoda (na pojednávaní, resp. obhliadke) žalovaní nepožadovali rozšírenie prechodu za
okraj pravej hranice koľaje. Žalovaní zdôrazňovali v záverečnej reči (predloženej písomne), že žiadna
ani len čiastočná zhoda v rozsahu obmedzenia vecného bremena nejestvuje. Vyjadrenia predkladané
do konania naznačujú, že žalovaní by za určitých podmienok súhlasili s rozsahom vecného bremena v
obdobnom rozsahu, v akom navrhovala žalobkyňa. Na pojednávaní dňa 17.05.2024 právny zástupca
žalovaných uviedol, že bol zaslaný protinávrh žalobkyni spočívajúci v obmedzení vecného bremena od

plota (po ľavej strane - pozn.) po vonkajší kraj koľaje s tým, že obe strany sporu zabezpečia opravu
chodníka, zväčšenie príjazdovej cesty s rozšírením pri vstupe a výstupe (zápisnica z pojednávania,
úradný záznam na č.l. 361).
1.17. Nesúhlasil s tvrdením žalovaných, že nedostali žiaden priestor predniesť vlastný návrh
predstavujúci protinávrh žalobkyne. Do konania predložili geometrický plán (následne tvrdiac, že nejde

o protinávrh), ktorý v podstate kopíruje rozsah priebehu vecného bremena geometrickým plánom
predloženým žalobkyňou, s tým, že vecné bremeno na pravej strane začína od hranice so susedným
pozemkom, a nie 60 cm od hranice pozemku. Žalovaní neavizovali, že by chceli v tomto smere
predkladať dôkazy, resp. návrhy.
1.18. Dospel k záveru o nepriznaní primeranej náhrady za obmedzenie vecného bremena z dvoch

dôvodov. Na základe toho, že vecné bremeno bolo zriadené v prospech žalovaných bezodplatne, bez
toho, aby bola kompenzovaná nejaká výhoda, ktorú by žalovaní poskytli žalobkyni. Súdna prax došla
k záveru, že ak bolo vecné bremeno dojednané bezodplatne, môže dôjsť k zrušeniu vecného bremena
bez náhrady. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu predstavuje určitú majetkovú hodnotu, ktorú
žalovaní nadobudli bezodplatne. Zohľadňujúc okolnosti nadobudnutie nehnuteľností stranami sporu

a bezodplatné zriadenie vecného bremena by priznanie náhrady za obmedzenie vecného bremena
žalovaným nebolo primerané a odporovalo dobrým mravom. Ďalším dôvodom pre nepriznanie náhrady
bolo premlčanie (časti) práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Poukázal na rozhodnutia NS ČR
sp. zn. 22Cdo 1130/2011, 22 Cdo 1491/2019 v ktorom akceptoval závery súdov nižších súdov
konštatujúcich, že v dôsledku premlčania trvá služobnosť naďalej iba ako naturálne obligácie, a preto sa

žalovaní práv z tejto služobnosti vyplývajúcich už nemôžu dovolať. Hodnota takého práva, rovnako ako
jehovyužiteľnosť,jepretonulová.Najvyššísúdpotomuzavrel,žeakpretovprejednávanejvecinepriznal
odvolací súd žalovaným náhradu s tým, že je rušená služobnosť premlčaná, je jeho rozhodnutie v
tomto rozsahu vecne správne. Zúžením vecného bremena z dôvodu premlčania (žalovaní nevyužívali
celý pozemok žalovanej) im nevznikla žiadna ujma, ktorú by bolo potrebné kompenzovať, t.j. žalovaní

neutrpeli reálny úbytok práv.
1.19. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP , § 255 ods. 1 CSP , 262 ods. 2 CSP
a žalobkyni úspešnej v konaní priznal nárok na náhradu trov konania.

2.1. Žalovaní podali proti rozsudku odvolanie. Uviedli, že rozsudok súdu rešpektujú, avšak nesúhlasia s

ním.Namietalinesprávneprávneposúdenieveci ,pretoževecnébremenobolozriadenénaceléparcely.
Prechod v rámci pozemku a jeho obhospodarovanie, využívanie garáže nie je možné subsumovať pod
iný titul ako vecné bremeno. V konaní zostalo sporné, že na prechod slúžili len vybudované koľaje. Bolo
potvrdené, že slúžili na prejazd motorových vozidiel. Z výsluchu svedkov bolo zrejmé, že využívali aj
iné časti pozemku. Aké konkrétne časti nevyužívali, zaťažovala dôkazné bremeno žalobkyňu. Výrok

rozsudku nie je totožný s tvrdením súdu, pretože geometrický plán upravuje širší rozsah vecného
bremena, ako vybudované koľaje.
2.2. Nestotožnili sa so záverom súdu prvej inštancie o deliteľnosti vecného bremena. Tvrdili, že právo
je v danom ohľade nedeliteľné, premlčať sa môže len ako celok a zaoberať sa možno iba tým, či právo
vyplývajúce z vecného bremena bolo vykonávané alebo nie. Je irelevantné, v akom rozsahu a ktorou

časťou pozemku prechádzali. Súd prvej inštancie odvodil deliteľnosť vecného práva len od možnosti
obmedzenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe ust. § 151p ods. 3 zákona č.
40/1964 Zb. OZ. Nestotožnili sa s jeho názorom , pretože z uvedeného nemožno odvodzovať deliteľnosť
žiadneho práva. Keď súd pristupuje k obmedzeniu vecného práva, vždy dané právo posudzuje anásledne obmedzuje ako celok. Zákon síce počíta s obmedzením práva, uvedené však len indikuje to,
že obmedzením práva ako celku dochádza následne k vzniku nového obmedzeného resp. zúženého
práva, ktoré je však následne takisto potrebné vnímať ako celok, ktorého obsah je odlišný.

2.3. Nestotožnili sa s názorom súdu prvej inštancie o premlčaní práva , pretože vecné bremeno
vykonávali na dennej báze. K otázke zmeny pomerov nebolo vykonané žiadne dokazovanie. Od
začiatku konania dokazovanie smerovalo k tomu, či je možné uvažovať o premlčaní výkonu vecného
bremena, čo nebolo preukázané. Súd v rámci obhliadky vyjadril právny názor, že k premlčaniu vecného
bremena nedošlo. Následne bez odôvodnenia svoj názor zmenil. Nesúhlasili s názorom súdu, že zo

strany žalobkyne bolo unesené dôkazné bremeno ohľadom nevyužívania časti zaťaženého pozemku.
Žalobkyňa uvádzala, že vecné bremeno je nimi dodnes vykonávané v rozsahu a spôsobom, ktorý
zodpovedá vecnému bremenu zriadenému v roku 1988. V takomto obsahovom ponímaní a v následnom
dlhoročnom vykonávaní vecného bremena bola uzavretá zmluva o zriadení vecného bremena zo dňa
12.09.2007. Ku zmene pomerov reálne od roku 1988 ani nedošlo. Nie je hrubý nepomer medzi stranami
sporu v dôsledku takejto zmeny pomerov. Žalobkyňa sa preto nemôže v tomto konaní domáhať zrušenia

alebo obmedzenia vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 Občianskeho zákonníka,
pretože základný predpoklad na domáhanie sa zrušenia alebo obmedzenia vecného bremena popiera
v žalobe. Neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, kde by oprávnený z vecného bremena na dennej báze
vykonával právo z vecného bremena v podobe práva prechodu a prejazdu cez zaťažené parcely, a
súd by v časti tejto jednej parcely, cez ktorú oprávnený z vecného bremena prechádzal, dospel k

záveru, že sa v nej premlčalo právo pre jeho nevyužívanie a vecné bremeno by obmedzil. Dovolanie sa
premlčaniaprávanasúdemácharakterhmotnoprávnejperemptórnejnámietky,ktoránatrvalospôsobuje
oslabenie subjektívneho práva, nie však jeho zánik. K zániku práva môže dôjsť iba pri preklúzii, nie pri
premlčaní. Vznesenie námietky premlčania je prostriedkom procesnej obrany žalovaného. Vonkoncom
neprináležížalobcovi.Súdtedanemôžedôvodiťpremlčanímpráva,keďnámietkupremlčanianevzniesol

žalovaný, ale žalobca, ktorému však neprináleží jej použitie. V tomto (Števček, M., Ficová, S., Baricová,
J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2022) konaní, kde žalobkyňa žiadala obmedziť rozsah vecného bremena zo svojho procesného
postavenia, nemôže vzniesť námietku premlčania. Nemožno aplikovať inštitút premlčania pri druhu
žaloby, ktorou je žaloba o obmedzenie rozsahu vecného bremena, za okolnosti, že námietku premlčania

vzniesla samotná žalobkyňa, ktorej neprináleží. Muselo by ísť napríklad o zdržovaciu žalobu, kde by
sa žalobca domáhal zdržania sa sťažovania alebo znemožňovania výkonu práva z vecného bremena a
žalovaný by vzniesol námietku premlčania. Prípadne o určovaciu žalobu, t.j. či tu právo je alebo nie.
2.4. Nestotožnili sa s tvrdením súdu, že vo všetkých situáciách prechodu peši mimo vybetónované
koľaje, nebol účelom prechod z / na verejnú komunikáciu, ale išlo o iné právne skutočnosti. Ich syn na

dennej báze dochádzal s vozidlom do práce, logicky nie iba vošiel do garáže prechodom cez vyšliapané
chodníky a naspäť sa vrátil, ale cez túto časť zaťaženej parcely prešiel až na verejnú komunikáciu a
nehnuteľnosti opustil. Obdobne pri návrate z práce zaparkoval vozidlo v garáži, prešiel cez vyšliapané
chodníky cez obe zaťažené parcely až k nehnuteľnosti v ich vlastníctve. Obdobne cez inú časť zaťaženej
parcely ako vybudované koľaje chodil ich zať, v garáži mal motorku. V týchto prípadoch sa rozhodli

využiť právo prechodu prináležiace oprávneným z vecného bremena cez inú časť, ako sú vybetónované
koľaje. Syn žalovaných poveril svojho otca (žalovaného) na odvoz auta do servisu. Logicky aj ten
využil právo prechodu cez vyšliapané chodníky, pretože ku garáži tadiaľ viedla kratšia cesta. Ak ich
syn prešiel cez vyšliapané chodníky mimo vybetónované koľaje popod oblok, kde v tom čase bývala
jeho sestra, a to častokrát len za účelom pozdravu a nie návštevy, a ďalej pokračoval v ceste na

verejnú komunikáciu, potom pôjde takisto o využitie práva z vecného bremena. Uvedené jednoznačne
vyplýva z vykonaných výsluchov, preto namietali, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam.
2.5. Nestotožnili sa s geometrickým plánom, trvali na jeho nedostatočnosti , pretože bol vypracovaný len
za účelom pokusu o uzatvorenie mimosúdnej dohody sporových strán. Nikdy s obmedzením vecného

bremena nesúhlasili a v rámci vykonanej obhliadky sa len snažili nájsť spoločné prieniky pre prípadnú
mimosúdnu dohodu, čo však v konečnom dôsledku bolo neúspešné. Geometrický plán je nedostatočný,
nezohľadňuje všetky potrebné okolnosti, ktoré sú spojené s konkrétnou dispozíciou nehnuteľnosti.
Nerátal s tým, že v rámci prechodu a prejazdu osobných motorových vozidiel je potrebné zabezpečiť
prechod a prejazd aj vozidiel záchranných zložiek a nákladných vozidiel (hasičské vozidlá, ťažká

technika potrebná na rekonštrukciu domu a pod. Vytýčený prechod a prejazd nie je postačujúci na riadne
využívanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, čím došlo k neprimeranému obmedzeniu a narušeniu
ich vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Geometrický plán neodráža údajne premlčanú časť vecnéhobremena. Bol vypracovávaný za účelom prípadnej mimosúdnej dohody, čoho výsledkom sú aj rôzne
jeho úpravy, ktoré nezodpovedajú reálnemu využívaniu pozemku na prechod a prejazd.
2.6. Žalovaní namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, pretože rozhodol bez

predošléhorozhodnutiaozmenežalobnéhonávrhu.Žalobkyňasavrámcižalobydomáhalaobmedzenia
rozsahu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v rozsahu jej predloženým geometrickým plánom
(č.l.179), ktorý obmedzoval vecné bremeno vo väčšom rozsahu ako geometrický plán vyhotovený v
rámci obhliadky nehnuteľnosti. O zmene žalobného návrhu v rozsahu nového geometrického plánu,
v rozsahu ktorého bolo v konečnom dôsledku súdom vecné bremeno obmedzené, nebolo žiadnym

spôsobom rozhodnuté. Súd je žalobným návrhom viazaný, rozhodol nad rámec petitu. Rozhodnutím
súdu došlo k porušeniu princípu rovnosti sporových strán.
2.7. Žalovaní namietali nepreskúmateľnosť rozsudku nevyporiadavajúceho sa s ich námietkami.
Rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok Okresného súdu
Nitra zo dňa 09.10.2024, sp. zn. 8C/98/2023 - 372 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie alebo žalobu ako

nedôvodnú zamietol a priznal žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu .
3.1. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k odvolaniu. Uviedla, že žalovaní nevyprodukovali žiaden
dôkaz o tom, že by využívali na prechod peši a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami k ich
nehnuteľnostiam z titulu vecného bremena akúkoľvek inú časť jej pozemkov, s výnimkou betónových
koľají. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že ak osoby prechádzali cez jej nehnuteľnosti, či už za

účelom jej návštevy, za účelom vzájomnej rodinnej pomoci pri obhospodarovaní rastlín a stromov na
jej pozemkoch, prípadne presunu k prenajatým nehnuteľnostiam v jej vlastníctva, či už v prípade dcéry
žalovaných, ktorá určitý čas prebývala v jej dome alebo syna žalovaných, ktorému umožnila užívať
garáž pri ceste, nejde o výkon vecného bremena prechodu peši, ktoré je predmetom tohto konania.
V čase užívania garáže synom žalovaných mu umožňovala prechod cez jej pozemky práve preto, že

mu prenechala garáž do užívania na umiestnenie jeho vozidla. Ak by vecné bremeno neexistovalo,
prechádzal by k prenajatej garáži úplne rovnako a oprávnene, titulom právneho úkonu, ktorým mu
bola daná do užívania garáž. Žalovaná vypovedala, že do roku 2023 si nebola vedomá toho, že má
vecné bremeno zapísané na celom pozemku, vedela, že má právo chodiť po jej pozemkoch , o tom
som sa dozvedela až v roku 2023, keď nastal spor. Význam vecného bremena videla v tom, že keby

prešla na jej pozemok, bola by menej prísne postihovaná, jej pozemky nepotrebuje, za posledných
10 rokov na prechod peši a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami k svojim nehnuteľnostiam
využívali len betónové koľaje. Z dokazovania vyplynulo, že svedkovia žalovaných nikdy mimovoľne
neprechádzali jej nehnuteľnosťami k ich nehnuteľnostiam inou cestou ako po koľajách. Všetky uvádzané
situácieprechádzaniapokrývaliinýprávnydôvod,akovýkonvecnéhobremenaprechodupeši,osobnými

a nákladnými motorovými vozidlami. Nestotožnila sa s názorom žalovaných o vykonávaní vecného
bremena svedkami a obhospodarovaním nehnuteľností.
3.2. K námietke nerozhodnutia o zmene petitu a rozhodnutiu nad rámec žaloby uviedla, že žalovaní
celkom účelovo používajú argumentáciu súdu tak, že na jednej strane tvrdia, že vecné bremeno je
premlčané v inom (ešte širšom) rozsahu, ako je rozsah určený geometrickým plánom ňou predloženým

( ktorého rozsah na niektorých miestach presahuje koľaje), aby spochybnili geometrický plán, ktorý
je podkladom rozsudku. Na druhej strane tvrdia, že k premlčaniu vlastne vôbec nedošlo. Ak aj GP
zakresľuje časť vecného bremena, ktorá má byť nedotknutá širšie, ako je preukázané premlčanie, takýto
ústupok je na jej dobrej vôli za účelom spravodlivého a realizovateľného usporiadania vzájomných
vzťahov medzi stranami sporu. Súd v tejto veci nie je viazaný petitom, je síce viazaný jej návrhom na

obmedzenie vecného bremena, je však na jeho posúdení, či a v akom rozsahu vecné bremeno obmedzí,
môže rozhodnúť o priznaní ale aj nepriznaní primeranej náhrady a jej prípadnej výške.
3.3. K námietke nedeliteľnosti vecného bremena poukázala na skutkový stav nadobudnutia
nehnuteľností, jej darovanie žalovaným. Pozemok, ktorý nadobudli, prístup k ceste nemal, a preto bolo
k nemu zriadené vecné bremeno na nehnuteľnostiach. Bolo založené notárskou zápisnicou z roku

1988 (ktorá je súčasťou súdneho spisu), ktoré: „spočívalo v ich práve prechodu cez nehnuteľnosti
parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXX m2 a to
do šírky osobného motorového vozidla po okraji oboch parciel tak, aby vlastníčku týchto nehnuteľností
neobmedzovali“. Toto vecné bremeno nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Neskôr v roku 2007
žalovaní zistili, že nemajú právo prechodu zapísané v katastri nehnuteľností, a preto sa po dohode

rozhodli vecné bremeno zapísať do katastra. Vzhľadom na to, že v zmluve nebol dostatočne určený
rozsah vecného bremena, na popud pracovníčky na príslušnom katastri nehnuteľností (z dôvodu
predchádzania vzniku nákladov na vyhotovenie geometrického plánu) perom do zmluvy dopísali tzv.
doložku o oprave, ktorou uviedli, že vecné bremeno žiadajú zapísať v celom rozsahu na slúžiacichpozemkoch (p. č. XXXX/X a p. č. XXXX/X). Vecné bremeno však naďalej vykonávali tak, ako od spísania
notárskejzápisnicevroku1988,nabetónovýchkoľajáchpoľavomokrajipozemkov(zpohľaduodcesty).
Možno dôvodne predpokladať, že nemali vedomosť, čo predstavuje zriadenie vecného bremena v celom

rozsahu. Vecné bremeno vecnoprávne vzniklo zmluvou v roku 2007. Pretože sa v časti presahujúcej
vybetónované koľaje po ostatných 10 rokov nevyužívalo, došlo k jeho premlčaniu vo zvyšnej časti.
Vzhľadom k tomu, že vecné bremeno sa viaže k pozemkom, ide o pozemok ktorý je reálne deliteľný
a je fakticky ľahko odčleniteľný. Niet faktickej a ani právnej prekážky oddelenia pozemku, na ktorom
vecné bremeno viazne a časti, na ktorom vecné bremeno neviazne - tá časť, ku ktorej bol výkon

vecného bremena premlčaný. Premlčanie časti vecného bremena je zmenou pomerov, ktorá založila
hrubý nepomer spočívajúci vo faktickej existencii vecného bremena, ktoré je vo veľkej časti premlčané.
3.4. K obmedzeniu vecného bremena fakticky nedošlo, pretože žalovaní za účelom prechodu peši a
osobnými a nákladnými motorovými vozidlami využívali iba vybetónované koľaje. Nebola preukázaná
jediná situácia, kedy by žalovaní alebo ďalšie osoby za účelom prechodu peši a osobnými a nákladnými
motorovými vozidlami na pozemky žalovaných použili inú cestu ako sú vybetónované koľaje. Rozsudok

súdu prvého stupňa založil možnosť zosúladenia faktického a právneho stavu. Opätovne poukázala na
rozhodnutie NS SR zo dňa 26.10.2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021 (zverejnený pod sp. zn. R 70/2023)
majúc za to, že ňou posudzovaný nárok možno posudzovať podľa uvedeného rozhodnutia, na ktoré
prihliadol aj súd prvej inštancie .
3.5. Poprela tvrdenie žalovaných, že súd v rámci obhliadky mal vyjadriť právny názor, že k premlčaniu

vecného bremena nedošlo a následne svoj názor zmeniť.
3.6. K námietke geometrického plánu uviedla, že predložila geometrický plán, ktorý avizovala
predložiť do konania už od podania žaloby. Mal reflektovať oddeliteľnú časť pozemkov zaťažených
vecným bremenom, ktorá bola na prechod peši a osobnými a nákladnými motorovými vozidlami
využívaná žalovanými, a nebola premlčaná. Komunikovala počas konania so žalovanými za účelom

prípadnej mimosúdnej dohody a vzhľadom na skutočnosti vyplývajúce zo súdom nariadenej obhliadky,
zohľadnila oprávnané podnety žalovaných a navrhla obmedziť vecné bremeno v užšom rozsahu,
ako považovala za premlčané. Vzhľadom na prebiehajúce spory medzi oboma rodinami, a teda
vlastníkmi slúžiacich a vlastníkmi panujúcich nehnuteľností, tieto ústupky vykonala za účelom čo možno
najspravodlivejšieho usporiadania vzájomných vzťahov medzi stranami sporu. V prípade existencie

námietok voči geometrickému plánu, nič nebránilo žalovaným v konaní predložiť vlastný geometrický
plán.Návrhgeometrickéhoplánupredložili,avšakuviedli,ženejdeoprotinávrh,aleopodkladnavýpočet
náhrady za obmedzenie vecného bremena. Návrh geometrického plánu bol zakreslený v rozsahu bez
zohľadnenia akýkoľvek skutočností, ktoré vyplynuli z konania a nereflektoval nepremlčanú časť vecného
bremena. Geometrický plán ňou predložený, bol vyhotovený odborne spôsobilou osobou zohľadňujúcou

šírku nepremlčaného vecného bremena žalovaných, ich námietky verbalizované počas konania.
3.7. K namietanému procesnému postupu súdu spočívajúci v tom, že rozhodol nad rámec petitu,
ňou predloženého geometrického plánu uviedla, že na obhliadke boli prítomné strany, súd, geodet,
ktorý v zmysle dohody medzi stranami zakreslil rozsah vecného bremena, ktorý mal podľa návrhu
zostať nepremlčaný. Nedošlo k žiadnej zmene geometrického plánu. Jedinou zmenou bolo, že oproti

návrhu, ktorý bol predložený súdu pred obhliadkou, boli doplnené jej špecifické ústupky vyplývajúce
z obhliadky (rozšírenie pravej strany koľají, rozšírenie na okraji koľají slúžiaci žalovaným na lepšie
zatáčanie k svojej nehnuteľnosti a pod.) Túto skutočnosť žalovaní doteraz nenamietali a nepredložili
protinávrh geometrického plánu. Zaslala geometrický plán po jeho úradnom overení dňa 23.08.2024,
pojednávanie, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku sa uskutočnilo až 09.10.2024. Žalovaní mali

dostatokčasu reagovaťnatvrdenénedostatky.NávrhGPvyplyvajúcizohliadky,totožnýsgeometrickým
plánom, ktorý je podkladom rozsudku, zasielala prostredníctvom svojho právneho zástupcu právnej
zástupkyni žalovaných už 15.05.2024. V tomto návrhu boli uvedené ešte 2 alternatívy, vyplývajúce z
obhliadky. Medzi stranami nedošlo k dohode, geometrický plán, ktorý bol podkladom rozsudku, zohľadnil
priaznivejšiu alternativu pre žalovaných.

3.8. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedla, že súd svoje rozhodnutie správne a riadne zdôvodnil,
poukazujúc na dôvody rozhodnutia. Rozsudok navrhla ako vecne správny potvrdiť.

4. Žalovaní podali písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne. V podstate zopakovali dôvody odvolania
majúc za to, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že k prechodu dochádzalo len po

betónových koľajách. Preto nemohlo dôjsť premlčaniu práva. Zmena pomerov zo strany žalobkyne
nebola preukázaná.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§
363CSP,viazanýdôvodmiarozsahomodvolania (§379,§380CSP),viazanýskutkovýmstavom

tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k názoru, že
odvolanie žalovaných nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil
z neho správny právny záver. Preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho dôvodov, odvolací

súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom
rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiaďalšiedôvody.Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Ustanovenie § 387 ods. 2 CSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho
súdu. Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie nielen vecne správne rozhodol, ale v
odôvodnení sa správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí

vyhotovovať štandardné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2 CSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na
zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako
neoddeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď
na všetky argumenty strany, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna a v
neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu
zahŕňa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen
zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté

konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací
súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a
dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným
úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie
§ 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania.

Ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania
je odvolací súd viazaný vždy. Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd
len vtedy, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní
pred súdom prvého stupňa síce vyskytli vady, ale ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní, súc viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania a skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie, preskúmal v
danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie, ktoré mu predchádzalo a dôvody
odvolania a skonštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy
vyhodnotil a na ich závere vec právne posúdil. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky

vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalovaní sa s
dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvého stupňa nestotožňujú, neznamená, že jeho zdôvodnenie

nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie.
Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne vyhovel.9. Žalovaní v odvolaní namietali nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci
v nerozhodnutí o zmene žaloby a nepreskúmateľnosť rozsudku nevyporiadavajúceho sa s ich
námietkami.

10. Podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

11. Vada konania vymedzená v ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP je vo svojej podstate

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručuje
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj článok 46 a nasl. Ústavy SR
a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Požiadavky na riadne zdôvodnenie rozsudku vyplývajú
z ustanovene § 220 ods. 2 CSP. Výkladom citovaného ustanovenia treba dospieť k záveru, že
s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov

rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho
skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení pri žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú, a napokon tiež len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých
dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie
je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré

sa vyporiada i so špecifickými námietkami strany. Porušením uvedeného práva strany na jednej
strane a povinnosti súdu na druhej strane sa strane (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách
rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak
potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé

súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného odvolania. Súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový
postup musí byť v odôvodnení jednoznačne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti
zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom
miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho

správnosťaodôvodneniesúčasnemusíbyťiprostriedkomkontrolysprávnostipostupusúduprivydávaní
rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné.

12. Odvolací súd pri skúmaní námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia v bode aj 7 odôvodnenia
uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti § 220 ods. 2 CSP, preto námietka

žalovaných o nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je daná.

13. Žalovaní namietali vadu konania spočívajúcu v nerozhodnutí o zmene žaloby. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala obmedzenia vecného bremena tak, ako bude
vymedzené v geometrickom pláne. Predložila na pojednávaní konanom dňa 13.03. 2024 geometrický

plán vypracovaný GEOWORX Nitra zo dňa 12.03.2024 vypracovaný I. I. bez jeho úradného overenia.
Geometrický plán bol daný žalovaným. Opakovane doručila súdu ten istý geometrický plán bez overenia
13.03.2024. Dňa 02.05.2024 bola vykonaná ohliadka na mieste samom za prítomnosti geodéta,
ktorý zameral pozemok podľa námietok žalovanej v 2. rade. Následne žalobkyňa zaslala 15.05.2024
geometrický plán, ktorého súčasťou boli obe alternatívy. Plán je zo dňa 15.05.2024, úradne neoverený.

Nebol totožný s GP zo dňa 12.03.2024. Žalovaným bol GP doručený, na pojednávaní konanom
17.05.2024 súhlasili so zúžením vecného bremena, aj so zmenami, ktoré boli vykonané v poslednom
geometrickom pláne, s tým, že sa budú podielať spoločne na prestavbe príjazdovej cesty. Zadali realitnej
kancelárii požiadavku na ohodnotenie náhrady za zúženie vecného bremena. Žalobkyňa nesúhlasila
s jej účasťou na oprave príjazdovej cesty, preto nedošlo k dohode. Žalovaní zaslali ohodnotenie

s aktuálnym nastaveným vecným bremenom a s obmedzením vecného bremena, doručili geometrický
plán vypracovaný Geo. Group s.r.o. dňa 25.05.2024, úradne neoverený. Žalobkyňa ho namietala,
pretože nevychádzal z jej prvého geometrického plánu a druhého predloženého na základe dohody po
ohliadke nehnuteľnosti. Žalovaní k jej námietke uviedli, že geometrický plán nie je protinávrh. Chceli ním
len poukázať, že na prejazd majú právo motorovými a nákladnými vozidlami. Nesúhlasili s predloženým

geometrickým plánom vypracovaným po ohliadke nehnuteľnosti. Žalobkyňa doručila súdu 26.08.2024
úradneoverenýgeometrickýplánzodňa15.05.2024.Geometrickýplánboloboznámenýnapojednávaní
konanom dňa 09.10.2024, doručený žalovaným.14. Žaloba je procesný úkon strany, ktorý treba posudzovať ako každé podanie podľa obsahu. To
znamená, že za žalobný nárok, teda predmet konania, nemožno považovať iba žalobný návrh, ale
aj jeho skutkové odôvodnenie, čo spolu so žalobným návrhom vymedzuje predmet žaloby. Žalobca

musí preto svoj predmet presne vyjadriť tak, aby bola splnená požiadavka materiálnej vykonateľnosti
rozsudku. Tá je splnená vtedy, ak výrok rozsudku je možné vykonať niektorým zo spôsobov výkonu
exekúcie. Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán a prílišný tlak na
dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu
zákonnosti, preto nie je v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Zmenu žaloby môže

strana urobiť aj na pojednávaní vo svojom vyjadrení. Zmena žaloby je rozšírenie uplatneného práva
(kvantitatívna stránka), alebo uplatnenie iného práva (kvalitatívna stránka). Za zmenu žaloby nemožno
považovať doplnenie alebo spresnenie skutkového stavu. Žalobkyňa od počiatku žiadala o obmedzenie
vecného bremena na tom istom skutkovom základe, počas konania udávala, že žiada obmedzenie
podľa geometrického plánu, ktorý súdu doručovala a bol žalovaným doručený. Po ohliadke doručila
geometrický plán úradne overený a na jeho základe súd prvej inštancie rozhodol. Doručením overeného

geometrického plánu nedošlo k zmene žaloby, došlo k jej upresneniu na základe geometrického plánu.
Preto námietka žalovaných, že súd prvej inštancie nerozhodol o zmene žaloby je nedôvodná, pretože
k žiadnej zmene nedošlo. Odvolací súd preto skúmajúc namietané vady konania po preskúmaní
rozhodnutiasúduprvejdospelkzáveru,žesúdprvejinštancienezaťažilkonaniavadoukonaniamajúcou
za následok porušenia právna na spravodlivý súdny proces a zrušenie jeho rozhodnutia.

15. Žalovaný namietali nesprávne zistený skutkový stav, pretože z vykonaného dokazovania ich
výsluchom a výsluchom svedkov vyplynulo, že okrem využívania betónových plôch využívali aj iné časti
pozemku žalovanej (v odvolaní uviedli, že premlčať sa môže nehnuteľnosť len ako celok a zaoberať sa
možno iba tým, či právo vyplývajúce z vecného bremena bolo vykonávané alebo nie. Je irelevantné,

v akom rozsahu a ktorou časťou pozemku prechádzali). Odvolací súd sa nestotožnil s ich námietkou
vyhodnotenia skutkového stavu. Z vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplynulo, že vecné
bremeno tak ako bolo zriadené zmluvou v roku 2007 bolo užívané od roku 1988, na základe darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktoré nebolo zapísané do katastra nehnuteľnosti.
Žalovaní vecné bremeno rešpektovali a do roku 2007 nemali vedomosť, že vecné bremeno nie je

zapísané v katastri nehnuteľnosti. Preto spísali návrh zmluvy o zriadení vecného bremena v roku 2007
rešpektujúc užívací stav z roku 1988. Až na podnet zamestnankyne katastrálneho úradu doplnili dodatok
ku zmluve, že vecné bremeno sa vzťahuje na celú nehnuteľnosť žalobkyne. Žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno tvrdenia, že od roku 2007 začali nehnuteľnosť užívať v inom rozsahu ako bolo dohodnuté
v roku 1988. Súd prvej inštancie sa správne vyporiadal s tvrdením žalobkyne, žalovaných a vypočutých

svedkov. K ich námietke o nesprávnej protokolácii na pojednávaní konanom dňa 21.02.2024 odvolací
súd dodáva, že na pojednávanie 17.05.2024 sa žalovaní nedostavili a prítomná bola právna zástupkyňa.
Uviedla, že súhlasia so zúžením vecného bremena pre účely mimosúdneho rokovania so zmenami,
ktoré boli vykonané v poslednom geometrickom pláne za podmienky súhlasu žalovanej podieľať sa
na prestavbe príjazdovej cesty. Predstava žalovaných je, že sa odstránia trávnaté plochy. Pokiaľ

nesúhlasila s protokoláciou súdu prvej inštancie, mala ju namietať v priebehu konania. Žiaden záznam
o nedostatku protokolácie z obsahu zápisnice nevyplýva a nevyplýva ani zo zvukového záznamu
z pojednávania. Žalovaná na pojednávaní konanom dňa 21.02.2024 uviedla, že okrem príjazdovej cesty
užívali vyšliapaný chodník mimo koľají, pretože v prvom dome bývala ich dcéra a skracovali si cestu, čo
sa žalovanej nepáčilo, bolo to pred 5 rokmi, chodili po vyšliapanom chodníku, keď odstraňovali haluze,

keď išla navštíviť matku, čo bolo pred 9 rokmi, keď syn využíval garáž žalovanej. Týmito tvrdeniami
a výsluchmi svedkov sa žalovaní snažili preukázať využívanie nehnuteľnosti žalobkyne vo väčšom
rozsahu, ako je príjazdová cesta. Súdna prax dospela k záveru, že okrem osoby priamo oprávnenej
z vecného bremena, môžu určité osoby realizovať niektoré z neho vyplývajúce práva (napríklad právo
vstupovať na pozemok zaťažený vecným bremenom majú príslušníci rodiny a domácnosti oprávneného

subjektu; právo prechodu alebo prejazdu cez pozemok môžu užívať aj osoby, ktoré k oprávnenému
subjektu prichádzajú na návštevu – porovnaj R 14/1988). Tieto osoby nie sú priamo oprávnené z
vecného bremena, od oprávneného subjektu iba odvodzujú niektoré svoje oprávnenia. Z odvodenej
povahy práva uvedených osôb ale vyplýva, že ich právo v žiadnom prípade nemôže patriť všetkým.
Žalovaní vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.11.2023 uviedli, že vecné bremeno je nimi užívané v rozsahu

a spôsobom zodpovedajúcemu vecnému bremenu zriadenému v roku 1988, teda v rozsahu časti
pozemku, kde sa nachádza spevnená plocha určená na prejazd motorových vozidiel a na prechod
peši. V rámci dispozície pozemkov nie je objektívne možné realizovať výkon vecného bremena iným
spôsobom ako doposiaľ. Pokiaľ takýto výkon prebiehal od roku 1988, bolo úmyslom strán v roku2007 uzavrieť vecné bremeno na celú nehnuteľnosť. Tvrdenia žalovaných si vzájomne odporujú a nie
sú súladné s vykonaným dokazovaním. V roku 1988 došlo k dohode o zriadení vecného bremena
v prechode na šírku motorového vozidla na okraji oboch parciel. Žalovaní nemali vedomosť o jeho

nezapísaní do katastra nehnuteľnosti a v roku 2007 uzavreli zmluvu o zriadení vecného bremena
s úmyslom je uzavrieť ju v pôvodnej dohode. Až na katastrálnom úrade došlo k dodatku zmluvy na
základe pokynov zamestnankyne katastra a bolo dohodnuté, že vecné bremeno sa vzťahuje na celé
nehnuteľnosti. Pokiaľ žalovaní počas celého konania tvrdili, že od roku 1988 nedošlo ku zmene užívania
a takto uzavreli zmluvu v roku 2007, je zrejmé, že nehnuteľnosť po celú dobu užívali len v stanovenom

rozsahu. Uvedenými tvrdeniami preukázali, že v niektorých časových obdobiach využívali prístupový
chodník, čo bolo dané rodinnými vzťahmi medzi stranami sporu. Nemôžu odvodzovať užívanie celej
nehnuteľnosti užívaním ich syna majúceho v nájme garáž žalobkyne postavenej na jej pozemku, pretože
užívanie vyplývalo z jeho zmluvného vzťahu so žalobkyňou. Žalovaní neboli odkázaní na užívanie
vychodeného chodníka na pozemku žalovanej, skracovali si tým iba cestu medzi rodinnými domami.
Vecné bremeno sa zriaďuje iba v rozsahu nevyhnutnom, zabezpečujúcom vlastníkovi nehnuteľnosti

prístup na jeho pozemok. Žalovaní ani raz neuviedli, ako využívajú ostatné časti pozemku žalovanej ,
ako sú naň odkázaní. Svoj nesúhlas so zrušením vecného bremena odvodzovali v potrebe prístupu pri
odstraňovaní porúch vodovodného potrubia, plynového potrubia a elektrického vedenia. Ich obrana je
v tejto časti nedôvodná, pretože bola zabezpečená neodkladným opatrením súdu prvej inštancie zo dňa
18.07.2023 pod č.k. 8C/58/2023-52.

16. Žalovaní namietali nedeliteľnosť vecného bremena. Odvolací súd sa s ich názorom nestotožnil. Súd
môže zrušiť vecné bremeno a je mu daná možnosť zrušiť ho v celom rozsahu, alebo ho obmedziť.
Ustanovenie § 109 OZ upravuje premlčaciu dobu vecného bremena na 10 rokov, plynúcu od posledného
výkonu práva. Uplynutím premlčacej doby vzniká právo povinného, t.j. nositeľa povinnosti z vecného

bremena, vzniesť námietku premlčania zodpovedajúceho vecnému bremenu. Vznesením námietky
premlčania zaniká právo oprávneného domáhať sa splnenia povinnosti povinného, aby strpel výkon
tohto práva oprávneným. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu i povinnosť z vecného bremena po
uplynutí premlčacej doby ďalej trvá v naturálnej forme. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že jeho oprávnenie vyplýva
z vecného bremena, treba zisťovať nielen to, či toto vecné bremeno platne vzniklo, ale aj tú skutočnosť,

či medzičasom nezaniklo, napr. premlčaním v predpísanej forme (R65/1972 str. 495). Z uvedeného
rozhodnutia vychádzal komentár k Občianskemu zákonníku § 151p ods. 3 Imrich Fekete, strana 1012.
Ústavný súd v rozhodnutí IV.ÚS 239/2021 z 11.05. 2021 prisvedčil záveru nižších súdov, že pokiaľ je
namietané zaťaženie pozemku neprimerané k reálnemu využívaniu zaťaženého pozemku, oprávnený
sa môže domáhať na súde zrušenia alebo obmedzenia zriadeného vecného bremena v zmysle §

151p ods. 3 Občianskeho zákonníka.

17. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v plnom rozsahu z dôvodu, že bola v odvolacom

konaní úspešná. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným
vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP.
18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

8C/98/2023

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).