Uznesenie – Majetok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010157
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2120010157.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov JUDr.
Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej v trestnej veci proti obžalovanej A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
zo dňa 27.06.2024, č. k. 3T/5/2020-909, na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku sa vec vracia okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 27.06.2024, č. k. 3T/5/2020-909 uznal obžalovanú A. B. za

vinnú, že
ako príslušníčka Policajného zboru Slovenskej republiky služobne zaradená ako referent Obvodného
oddelenia Policajného zboru C., v služobnom pomere príslušníka PZ od 01. 10. 1994 do 30. 09. 2015,
dňa 07. 12. 2012 v presne nezistenom čase na Mestskom úrade v Trnave na Trhovej ulici číslo 3 po tom,
ako bola ústne poverená D. E. na realizáciu predaja nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území C., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako pozemok - parcela registra „C“, parcela č. 3306/46,

druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, pozemok - parcela registra „C“, parcela
č. 3306/26, druh pozemku: záhrady o výmere 161 m2, stavba - rodinný dom so súpisným číslom XXX,
na parcele č. 3306/46, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 611 m2, uviedla do omylu
vlastníčku týchto nehnuteľností D. E. tým, že jej pri predaji predstierala kúpnu cenu týchto nehnuteľností
len vo výške 30.000 Eur, ale v skutočnosti bola vyplatená za ich predaj kúpna cena vo výške 60.000 Eur,
pričom bez vedomia vlastníčky nehnuteľností prevzala pred podpísaním kúpnej zmluvy na Mestskom

úrade v Trnave v hotovosti finančnú čiastku vo výške 30.000 Eur od F. G., ktorý uvedenú finančnú čiastku
požičal H. I. za účelom kúpy uvedenej nehnuteľnosti, pričom peniaze boli vyplatené s poukazom na
článok č. IV, bod 2 písm. a) a c) kúpnej zmluvy zo dňa 07. 12. 2012 a túto sumu si obžalovaná A. B.
ponechala pre vlastnú potrebu. Ďalšia časť kúpnej ceny vo výške 30.000 Eur bola vložená na bankový
účet A. B., číslo: XXXXXXXXXX/XXXX, vedený v G. G., J., pobočka Trnava, so súhlasom predávajúcej
D. E., čím obžalovaná svojím konaním spôsobila poškodenej D. E., nar. XX. XX. XXXX, škodu vo výške

najmenej 30.000 Eur, pričom obžalovaná bola uzrozumená a mala vedomosť o tom, že poškodená D.
E. je osobou vyššieho veku, pretože bola krstnou matkou vnučky poškodenej, veľmi dobre poznala
rodinnú situáciu poškodenej, chodila s ňou ako doprovod všade, na poštu pre dôchodok, k lekárovi,
pričom zneužila jej zdravotný stav, keďže trpela poruchou sluchu, ako aj dôverčivosť a neskúsenosť,
keď poškodená sa na obžalovanú spoliehala v tom, že bude konať len v jej prospech,
teda

na škodu cudzieho majetku sa obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila ním značnú škodu
a čin spáchala na chránenej osobe - osobe vyššieho veku,čím spáchala
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Za to bola odsúdená podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona,
§ 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanej výkon
trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň sa jej uložil probačný dohľad nad jej správaním
v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanej ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. f) Trestného zákona súd obžalovanej ako súčasť probačného dohľadu
uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenej D. E..
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť poškodenej D. E., nar. XX. XX.

XXXX, trvale bytom G., K. L. XXXX/XX, nahradiť škodu vo výške 30.000 Eur.
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú D. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom G., K. L.
XXXX/XX, so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná, a to priamo na hlavnom pojednávaní, ihneď
po jeho vyhlásení, a to proti výroku o vine, výroku o treste ako aj proti konaniu, ktoré napadnutému

rozsudku predchádzalo. Podané odvolanie obžalovaná odôvodnila prostredníctvom obhajcu podaním
zo dňa 19.07.2024 nasledovne (skrátene):
2.1. Súd nemal záujem objasniť vec dostatočne, bola zrejmá snaha uznať ju vinnou za každú cenu.
Z uvedeného dôvodu súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vytrháva časti výpovedí svedkov z
kontextu, nijakým spôsobom sa ani nepokúšal odstrániť rozpory v ich výpovediach. Skutkové zistenia

súdu sú neúplné a súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
2.2. Súd sa len okrajovo vysporiadal s jej obhajobou, zľahčoval uvádzané námietky a odmietol vykonať
akýkoľvek ňou navrhnutý dôkaz s argumentáciou, že keďže tieto dôkazy nenavrhovala skôr, tak ich
súd odmietol vykonať. Zároveň ich označil za nadbytočné a nehospodárne. Navrhované dôkazy pritom
boli reakciou na súdom vykonané dokazovanie výsluchom svedkov, a zároveň nimi chcela poukázať

na neprimeranú dĺžku jednak trestného konania a jednak na dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku,
teda skôr ich ani nemohla navrhnúť, pretože nemohla vopred vedieť, ako budú svedkovia vypovedať,
či ako dlho bude vedené trestné stíhanie.
2.3. Súd v napadnutom rozsudku na strane 13. konštatoval, že mal preukázané, že prvú časť kúpnej
cenyvovýške2250eurmalauhradiťkupujúcavhotovostidorúkpredávajúcejpripodpisekúpnejzmluvy,

druhá časť kúpnej ceny vo výške 30000 eur mala byť uhradená na bankový účet predávajúcej v deň
podpisu kúpnej zmluvy a tretiu časť kúpnej ceny vo výške 27750 Eur mala kupujúca uhradiť v hotovosti
do rúk predávajúcej pred podpisom kúpnej zmluvy. Nie je však zrejmé, z akých dôkazov súd vyvodil
tento záver, žiaden zo svedkov zaplatenie kúpnej ceny takto nešpecifikoval.
2.4. Rovnako, súd na strane 13. skonštatoval, že poškodená kúpnu zmluvu nečítala, avšak obaja

svedkovia (I. J. G.) zhodne potvrdili, že sa s ňou poškodená oboznamovala. Závery súdu sú tak v príkrom
rozporesvykonanýmidôkazmi,skutkovýstavjezistenýnedostatočneaneobjektívne,súdnemalzáujem
riadne vec objasniť. Nemohla tak poškodenú uviesť do omylu ohľadne výšky kúpnej ceny, nakoľko sa
poškodená, podľa oboch svedkov, s kúpnou zmluvou oboznamovala.
2.5. Tvrdenie svedkov, že zmluvu mala pripraviť ona, tak toto tvrdenie je spochybnené výpoveďou

samotného svedka, ktorý vypovedal, „potom si ich pozreli aj pani B. a pani E., či sú v poriadku“. Ak by
teda zmluvy pripravovala ona, nebol dôvod, aby ich kontrolovala, či sú v poriadku. Z celkovej situácie
logicky vyvstáva, že tieto zmluvy boli pripravované svedkami, ktorí tam aj uviedli dvojnásobne vyššiu
kúpnu cenu, ako bola dohodnutá, a to z dôvodov im známym. Možno sa domnievať, že za tým bola
snaha vyhnúť sa daňovým povinnostiam pri následnom predaji nehnuteľnosti po jej zrekonštruovaní. Aj

preto im v ďalšom konaní neostalo nič iné, ako tvrdiť odovzdanie časti kúpnej ceny v hotovosti, k čomu
však v realite nikdy nedošlo.
2.6. Ani jeden zo svedkov neuvádzal, že časť kúpnej ceny bola zaplatená vopred a časť vo výške 27.750
Eur, ako to konštatuje súd napadnutom rozsudku, bola odovzdávaná následne jej osobne.
2.7. Suma 60.000 Eur nezodpovedala ani reálnej ani trhovej hodnote predmetnej nehnuteľnosti. Z

uvedeného dôvodu bolo navrhnuté oboznámenie Znaleckého posudku č. 205/2012 vypracovaného Ing.
Arch. Radovanom Hečkom, bytom M. XX. XXX XX C. na základe objednávky zo dňa 09.11.2012 vo
veci stanovenia všeobecnej hodnoty, jej trhová hodnota bola 33.600 Eur, čo zodpovedá viac menej
sume, ktorá aj reálne bola zaplatená vkladom na jej účet. Svedkyňa si mala práve tú časť, ktoráprevyšuje trhovú hodnotu nehnuteľnosti, a ktorá jej mala byť údajne odovzdaná v hotovosti, požičiavať
od svedka. Teda túto časť kúpnej ceny ani reálne nemala k dispozícii pred kúpou nehnuteľnosti. Nie je
racionálne a logické, aby kupujúci akceptoval kúpnu cenu vo výške ďaleko prevyšujúcej trhovú hodnotu

nehnuteľnosti, pričom ani len nemal finančné prostriedky na jej úhradu.
2.8. Je absolútne nelogické a iracionálne, aby svedkyňa finančné prostriedky, ktoré mala získať formou
pôžičky, teda ani neboli jej, odovzdala na ulici tretej osobe, bez akéhokoľvek potvrdenia o prijatí, a to len
párminútpredtým,akoišladobankyvkladaťdruhúčasťkúpnejcenynajejúčet.Jedinýmvysvetlenímje,
že jej žiadna hotovosť odovzdaná nebola. Tento záver, je umocnený aj tým, že nie je ani preukázateľné,

či svedok vôbec túto čiastku mohol mať k dispozícii. Sám vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa
13.05.2024, že to mali byť peniaze, ktoré mal mať doma, mali to byť úspory a niečo mal dostať v minulosti
od otca. Uvedené vzbudzuje dôvodnú pochybnosť, či svedok vôbec disponoval takouto čiastkou a mohol
disponovať takouto čiastkou, keďže pôvod a existenciu peňazí ani nie je možné hodnoverným spôsobom
preukázať, a v konaní ani nebola žiadnym iným hodnoverným spôsobom preukázaná.
2.9. Ďalším nelogickým konaním, ktoré vyplynulo z výpovedí svedkov je to, že nikto zo zúčastnených

neprepočítal sumu, ktorá jej mala byť odovzdávaná zo strany svedka, a to ani svedkyňa, pre ktorú to
mala byť pôžička, a ani ona, keď údajne takto mala prevziať časť kúpnej ceny.
2.10. Ďalším nelogickým a iracionálnym záverom, v tomto dejovom slede bolo to, že by poškodená,
ktorá toho celého bola účastná, nevidela odovzdanie tejto sumy peňazí, ktoré údajne mala obžalovaná
následne založiť do euroobalu k zmluve. Ani jeden zo svedkov nevypovedal, že by mala poškodená

problémy so zrakom, a mala tak problém si všimnúť odovzdanie finančnej čiastky, alebo problém
následne si všimnúť pomerne veľkú hotovosť založenú v euroobale pri zmluve, ktoré išla poškodená
podpisovať, a teda bolo pred ňou manipulované s obsahom tohto euroobalu.
2.11. Taktiež nebolo nijako preukázané, ani z vykonaných dôkazov nijako nevyplýva, že na jej strane
došlo k obohateniu sa, k rozšíreniu jej majetku, či ušetreniu nákladov, ktoré by inak musela vynaložiť.

2.12. Od rozhodnutia v tejto trestnej veci, došlo k novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku
zásadným spôsobom. Došlo k zmene trestnej sadzby aj v prípade kvalifikovanej skutkovej podstaty
trestného činu, ktorý jej je kladený za vinu, a to tak, že došlo k zníženiu tak dolnej ako aj hornej hranice
trestnej sadzby. Zároveň došlo aj k systémovým zmenám pri ukladaní trestov, jednak vo vzťahu k
rozšíreniu poľahčujúcich okolností a jednak aj vo vzťahu uprednostňovaniu alternatívnych trestov, s tým

že trest odňatia slobody má byť poslednou možnosťou konajúceho súdu, a to najmä pri osobách, ktoré
neboli v minulosti trestané, ako je ona.
2.13. Súd pri ukladaní obmedzení v rámci trestu, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, a ktoré mali
spočívať v náhrade škody poškodenej, nevzal do úvahy tú skutočnosť že má množstvo záväzkov,
a uspokojovaním a uprednostnením jedného z veriteľov, by sa dopúšťala iného trestného činu –

poškodzovania veriteľa, zvýhodňovanie veriteľa.
2.14. Súd zanedbajúc zásadu primeranosti trestu neposúdil reálnosť jej možností uspokojiť v stanovenej
lehote poškodenej určenú škodu, s prihliadnutím na množstvo jej záväzkov, dĺžku lehoty na jeho
uspokojenie ako i jej zárobkové možnosti a schopnosti. Súd jej tak formálne síce uložil podmienečný
trest, ale fakticky nie je možné, aby splnila podmienky stanovené napadnutým rozsudkom, a teda aby

tento trest zostal podmienečne odloženým, bez toho aby sa dopustila iného trestného činu. Takýto
trest nemožno označiť za zákonný, a v súlade s princípmi a zásadami ukladania trestov stanovenými
v Trestnom zákone.
2.15. Navrhuje, aby odvolací súd po zvážení vyššie uvádzaných dôvodov zrušil napadnutý rozsudok
Okresného súdu Trnava, sp. zn. 3T/5/2020 – 909 zo dňa 27.06.2024 a vec vrátil súdu prvého stupňa,

aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
3. Prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania.
4. K odvolaniu obžalovanej sa vyjadrila prostredníctvom splnomocnenca poškodená, a to podaním zo
dňa 12.08.2024 nasledovne (skrátene):
4.1. Odvolanie obžalovanej považuje poškodená za nedôvodné. Poukazuje na obsah výpovede

obžalovanej z prípravného konania zo dňa 11.1.2018, kde sa inak vyjadrovala k prevzatiu kúpnej ceny,
keď hovorila aj o prevzatí finančnej hotovosti vo výške 30.000 Eur.
4.2.ZvýpovedesvedkyneH.I.jezrejmé,žekúpnucenuvovýške60.000Eururčilaobžalovanáanaúčet
bola vložená len suma 30.000 Eur a obžalovanej mali byť odovzdané peniaze v obálke alebo v euroobale
od G..

4.3. V prípravnom konaní a v konaní pred prvostupňovým súdom bol získaný dostatok dôkazov, ktoré
obžalovanú bez akýchkoľvek pochybností usvedčujú zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Doposiaľ zákonne získané a vykonané dôkazy, ktoré I. stupňový súd vyhodnotil v súlade so zákonom,
preukazujú bez akýchkoľvek pochybností, že žalovaný skutok spáchala obžalovaná. Z vykonanéhodokazovania vyplýva, že poškodená ako chránená osoba podľa ust. § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona - osoba vyššieho veku (pozn.: mala v čase uzavretia kúpnej zmluvy 71 rokov), nemala vedomosť
o kúpnej cene domu vo výške 60 000 EUR, ktorá bola vyplatená v dvoch sumách po 30 000 EUR, ktoré

boli v celosti vyplatené obžalovanej.
4.4. Poškodená má za to, že skutkový stav bol súdom zistený spoľahlivo. Aj z výpisu z účtu obžalovanej
vyplýva, že dňa 07.12.2012 bolo na účet obžalovanej pripísaných 30 000 EUR vložených kupujúcou
H. I. s poznámkou „na základe kúpnej zmluvy“ ktorý účet bol vedený na meno obžalovanej - A. B..
Obžalovaná si prijatú celkovú sumu 60 000 EUR ponechala, pričom poškodenej tvrdila, že kúpna cena

je 30 000 EUR.
4.5. Sporným podľa súdu zostalo, a teda bolo potrebné preukázať a posúdiť, či obžalovaná uviedla
poškodenú ako vlastníčku predmetných nehnuteľností do omylu tým, že jej pri ich predaji predstierala
nižšiu kúpnu cenu, ako v skutočnosti bola kúpna cena vyplatená, a či v dôsledku tohto konania došlo na
strane obžalovanej k obohateniu na úkor poškodenej. Poškodená uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla
predať nehnuteľnosť v C. s tým, že sa presťahuje do 1-izbového bytu, ktorý sa z predaja domu zakúpi,

a zvyšok bude vložený na vkladnú knižku jej vnučky, pričom o pomoc v súvislosti s tým požiadala
obžalovanú, ktorá aj predaj rodinného domu riadila, a tiež jej dala sumu 2000 EUR na poskytnutie
zálohy za byt a 1000 EUR na pohreb. Byt mal byť napísaný na meno obžalovanej, ktorá sa mala v
prípade smrti poškodenej postarať o jej vnučku. Súhlasila s predajom domu v sume 33000 EUR, ktorú jej
povedalaobžalovaná,oktorejsipoškodenámyslela,žekonávjejprospech.Ďalejpoškodenáuviedla,že

svedkovia F. G. a H. I. prišli dom pozrieť, došlo k uzavretiu zmluvy a vloženiu peňazí na účet obžalovanej
vedený v G. G., a to za účelom zabezpečenia ďalšieho bývania. Poškodená vyvrátila, že by s F. G. a H. I.
sama jednala o predaji nehnuteľnosti, pretože o vybavenie záležitosti požiadala obžalovanú, keďže ona
trpela poruchou sluchu a obžalovaná k nej bola milá, skúsená, bola krstná matka jej vnučky a policajtka.
O kúpnej cene vo výške 60000 EUR nemala vedomosť. Kúpnu zmluvu poškodená nečítala, podpísala

ju na Mestskom úrade v Trnave za prítomnosti obžalovanej, G. a I., kúpnu zmluvu dodnes nemá a z
kúpnej ceny nedostala nič ani v hotovosti, ani na účet. Pri výsluchu poškodenej bol prítomný psychológ,
ktorý posúdil spôsob vedenia výsluchu poškodenej a tento zhrnul v odbornom vyjadrení.
4.6. Poškodená sa v celom rozsahu stotožňuje s tvrdením súdu, že obžalovaná mala motív na spáchaní
trestného činu, a to najmä z dôvodu jej majetkových a finančných pomerov, na ktoré obžalovaná v

priebehukonaniapredsúdompoukazovala,keďobžalovanámaladvezamestnania,robila7dnívtýždni,
mala dlhy, ktoré sa ťahali od rozvodu, a to k bankovým aj nebankovým spoločnostiam, pričom tieto sa
snažila splácať v možnej výške. A práve lákavá vidina získania majetkového prospechu, aj za účelom
zbavenia sa svojich dlhov, mohli byť faktormi, ktoré viedli obžalovanú k spáchaniu majetkovej trestnej
činnosti, a to práve vo vzťahu k osobe poškodenej, ktorú obžalovaná poznala a o ktorej obžalovaná

vedela, že jej dôveruje.
4.7. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie obžalovanej zamietol ako nedôvodné podľa § 319 Trestného
poriadku.
5. Na rozhodnutie o podanom odvolaní obžalovanej nariadil tunajší súd verejné zasadnutie, na ktorom
sa zúčastnil prokurátor a obhajca obžalovanej. Obžalovaná súhlasila s vykonaní verejného zasadnutia

v jej neprítomnosti. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhol odvolanie obžalovanej ako nedôvodné
zamietnuť. Obhajca obžalovanej na verejnom zasadnutí navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,

b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti
treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené
s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.

6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podala obžalovaná ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti
ktorým je tento opravný prostriedok prípustný.

7. Odvolací súd sa pri prieskume obžalovanou napadnutých výrokov zameral na skúmanie toho, či
prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného
skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné
dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené

aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to
aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
8. Odvolací sú zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia

účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov
však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi

závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)
9. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň

uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –
ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam

pre posúdenie, či sa obžalovaná trestného činu skutočne dopustila. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.

10. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých
výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto
mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.

11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
12. Podstatou trestno-právne relevantného konania, ktoré sa obžalovanej v podanej obžalobe kladie za
vinu, je skutočnosť, že mala uviesť poškodenú do omylu (či využiť jej omyl) tým, že jej počas predaja
nehnuteľnosti vo vlastníctve poškodenej predstierala kúpnu cenu nehnuteľnosti len vo výške 30.000, alev skutočnosti bola za nehnuteľnosti vyplatená kúpna cena vo výške 60.000 Eur, z čoho sumu vo výške
30.000 mala obžalovaná prevziať pred podpísaním kúpnej zmluvy od svedka F. G., túto si ponechať
a poškodenej tým spôsobiť škodu vo výške 30.000 Eur.

13. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sporným zostalo, a teda bolo potrebné
preukázať a posúdiť, či obžalovaná uviedla poškodenú ako vlastníčku predmetných nehnuteľností do
omylu tým, že jej pri ich predaji predstierala nižšiu kúpnu cenu, ako v skutočnosti bola kúpna cena
vyplatená, a či v dôsledku tohto konania došlo na strane obžalovanej k obohateniu na úkor poškodenej.
Poškodená D. E. uviedla dôvody, pre ktoré sa rozhodla predať nehnuteľnosť v C. s tým, že sa presťahuje

do 1-izbového bytu, ktorý sa z predaja domu zakúpi, a zvyšok bude vložený na vkladnú knižku jej vnučky,
pričom o pomoc v súvislosti s tým požiadala obžalovanú, ktorá aj predaj rodinného domu riadila, a tiež jej
dala sumu 2.000 Eur na poskytnutie zálohy za byt a 1.000 Eur na pohreb. Byt mal byť napísaný na meno
obžalovanej, ktorá sa mala v prípade smrti poškodenej postarať o jej vnučku. Súhlasila s predajom domu
v sume 33.000 Eur, ktorú jej povedala obžalovaná, o ktorej si poškodená myslela, že koná v jej prospech.
Ďalej poškodená uviedla, že svedkovia F. G. a H. I. prišli dom pozrieť, došlo k uzavretiu zmluvy a vloženiu

peňazí na účet obžalovanej vedený v G. G., a to za účelom zabezpečenia ďalšieho bývania. Poškodená
vyvrátila, že by s F. G. a H. I. sama jednala o predaji nehnuteľnosti, pretože o vybavenie záležitosti
požiadala obžalovanú, keďže ona trpela poruchou sluchu a obžalovaná k nej bola milá, skúsená, bola
krstná matka jej vnučky a policajtka. O kúpnej cene vo výške 60.000 Eur nemala vedomosť. Kúpnu
zmluvu nečítala, podpísala ju na Mestskom úrade v Trnave za prítomnosti obžalovanej, G. a I., kúpnu

zmluvu dodnes nemá a z kúpnej ceny nedostala nič ani v hotovosti, ani na účet. Pri výsluchu poškodenej
bol prítomný psychológ, ktorý posúdil spôsob vedenia výsluchu poškodenej a tento zhrnul v odbornom
vyjadrení. Výpoveď poškodenej je verifikovaná aj výpoveďou svedkyne H. I., ktorá potvrdila, že so
svedkom F. G. osobne oslovili poškodenú v súvislosti s predajom/kúpou jej domu, pričom im povedala,
že to s nimi riešiť nebude a dala im telefonický kontakt na obžalovanú, s ktorou sa aj skontaktovali.

Obžalovaná prišla v policajnom odeve, bavili sa o kúpnej cene, ktorú obžalovaná určila na 60.000
Eur. Obžalovaná konala v mene poškodenej, ktorej poškodená dôverovala, bola krstnou mamou jej
vnučky, a chcela, aby všetky veci riešili iba s obžalovanou. Svedkyňa H. I. vnímala zdravotné problémy
poškodenej, poškodená podľa nej slabo počula a bolo treba na ňu kričať, rozumovo menej dostatočná
sa jej nezdala. Kúpnu zmluvu mala vyhotoviť obžalovaná. Svedkyňa ďalej opísala spôsob odovzdania

kúpnej ceny, a to tak, že po prečítaní kúpnej zmluvy pred jej podpisom svedok F. G. podal peniaze v
sume 30.000 Eur obžalovanej v nejakej obálke alebo euroobale, obžalovaná peniaze založila k zmluve
a išli overiť podpisy. Sumu 30.000 Eur na kúpu nehnuteľnosti jej požičal svedok F. G., preto bol aj s
ňou pri podpise zmluvy, lebo priniesol peniaze. Po overení podpisov išli do banky, kde poslala ďalšiu
časť kúpnej ceny, t. j. sumu 30.000 Eur na účet uvedený v kúpnej zmluve. Skutočnosti uvádzané

svedkyňou H. I. boli potvrdené aj svedkom F. G., ktorý uviedol, že svedkyni H. I. pomáhal pri kúpe
nehnuteľnosti, boli v C. aj u pani E., ktorá im potvrdila, že dom je na predaj, ale že ona to nerieši, že
dobre nepočuje, má známu - obžalovanú, ktorá to všetko za ňu rieši, že je krstná jej vnučky a celkovo
jej pomáha. Poškodená im poskytla telefónne číslo na obžalovanú, volali jej, prišla v policajnom aute
v uniforme. Rozprávali sa o cene, kúpnu cenu 60.000 Eur stanovila obžalovaná. Po krátkom čase boli

pripravené zmluvy, mala ich pripraviť obžalovaná, ktorá ich vytiahla pri stretnutí na Mestskom úrade
v Trnave, kde sa prečítali zmluvy a po súhlase H. I. so zmluvou vytiahol z vrecka peniaze v sume
30.000 Eur v 500-eurových bankovkách, založil ich k zmluvám, bol to fascikel - modrý obal a išla sa
podpísať zmluva a overiť podpisy. Obžalovaná povedala, že je to v poriadku. Pri odovzdávaní peňazí boli
prítomné obžalovaná, poškodená a H. I.. Poškodená chcela, aby za ňu všetko riešila obžalovaná, preto

prebehlo odovzdanie hotovosti obžalovanej. Odovzdanie hotovosti poškodenej obžalovanou nevidel.
Aj svedok F. G. opisoval poškodenú ako chorľavú, dobre nepočujúcu, museli na ňu kričať, nezdalo sa
mu, že by bola nepríčetná alebo že nevie, čo robí. Vzťah obžalovanej a poškodenej vnímal ako veľmi
dobrý, obžalovaná jej pomáhala pri problémoch so synom. Obžalovaná tvrdila, že im chce pomôcť, že
pomôže aj jej vnučke, nakoľko je krstná, že im kúpi 1-izbový byt v Senici. Svedkovia H. I. a F. G. nie

sú poškodenými osobami a nemajú v tejto veci žiaden dôvod napomáhať poškodenej, resp. uškodiť
obžalovanej, sú teda nestrannými a nezaujatými svedkami.
14. Obžalovaná v podanom odvolaní primárne napádala nedostatočný rozsah vykonaného dokazovania
a nesprávnosť hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom.
15. Prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní odmietol vykonať dôkazy navrhnuté obžalovanou,

a to znalecký posudok č. 205/2012 vypracovaný Ing. Arch. Radovanom Hečkom, prečítanie výpovede
svedka A. A., uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci a uznesenie o vznesení obvinenia
obžalovanej.16. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý predmetné návrhy na doplnenie
dokazovania odmietol. Obžalovaná sa znaleckým posudkom Ing. Arch. Radovanom Hečkom snažila
preukázať, aké bola hodnota predávanej nehnuteľnosti, čo malo vyvrátiť alebo spochybniť tvrdenie

svedkov G., I. a napokon aj obsah samotnej kúpnej zmluvy o dohodnutej kúpnej cene za nehnuteľnosti.
Predmetom dokazovania v tomto trestnom konaní však nie je reálna hodnota nehnuteľnosti, ale
dohodnutá výška kúpnej ceny pri samotnom predaji nehnuteľnosti. Rovnaké argumenty možno
vztiahnuť aj na výpoveď svedka A. A., pretože pre trestné konanie je irelevantné, za akú sumu bola
predmetnánehnuteľnosťponúkanánapredajinýmosobám,pričomajzozhodnýchvýpovedípoškodenej

a obžalovanej vyplýva, že ony sa pred predajom nehnuteľnosti dohodli na minimálnej kúpnej cene vo
výške 30.000 až 33.000 Eur.
17. Uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci a uznesenie o vznesení obvinenia žiadala obžalovaná
oboznámiť z dôvodu, aby bolo zrejmé, kedy začalo trestného stíhanie vo veci a kedy jej bolo vznesené
obvinenie, aby súd posúdil primeranosť dĺžky trestného stíhania. V oboch prípadoch sa jedná o procesné
rozhodnutia v tejto trestnej veci, ktoré nie je nevyhnutné na hlavnom pojednávaní oboznamovať ich

prečítaním, aby bolo možné okamihy, kedy boli vydané, zohľadniť pri rozhodovaní o výške trestu.
18. Odvolací súd sa však čiastočne stotožnil s námietkami obžalovanej týkajúcich sa hodnotenia
vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom, a to ohľadne skutkových zistení, ktoré majú
trestnoprávnu relevanciu pre prejednávaný skutok.
19. Samotné hodnotenie vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom je založené primárne na

obsahu výpovede poškodenej, ktorú prvostupňový súd v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania
opätovne reprodukuje, pričom pri niektorých skutkových tvrdeniach poškodenej uvádza aj totožné
tvrdenia iných svedkov, najmä výpovede G. a I..
20. Obdobný postup prvostupňový súd zvoli aj pri skutkových zisteniach, o ktorých poškodená
nevypovedala, jedná sa najmä o dohodu na kúpnej cene za nehnuteľnosť a odovzdanie finančnej

hotovosti obžalovanej pred podpisom kúpnej zmluvy. V tomto prípade súd reprodukoval výpoveď
svedkyne H. I., pričom pri niektorých skutkových tvrdeniach svedkyne uvádza aj totožné tvrdenia svedka
G..
21. Výpovede svedkov I. a G. prvostupňový súd vyhodnotil ako pravdivé a vierohodné, pretože podľa
jeho záverov predmetní svedkovia nemajú žiadny záujem na výsledku trestného konania, čo obžalovaná

v podanom odvolaní spochybňuje tvrdením, že kúpna cena vo výške 60.000 Eur bola fiktívna a v zmluve
bola uvedená z dôvodu, aby kupujúca pri následnom predaji nehnuteľnosti nemusela platiť daň z príjmu
a na tvrdení o zaplatení celej kúpnej ceny mali svedkovia zotrvať z dôvodu, aby od nich nemohlo byť
požadované doplatenie spornej časti kúpnej ceny.
22. V dôsledku zvoleného hodnotenia vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom prišlo

k opomenutiu vyhodnotenia niektorých tvrdení svedkov G. a I. a tieto neboli súčasťou hodnotenia
vykonaného dokazovania prvostupňovým súdom.
23. Prvou podstatnou skutkovou okolnosťou je tvrdenie obžalovanej, že poškodená vedela o obsahu
kúpnej zmluvy, pretože túto zmluvu čítala. Prvostupňový súd však skutočnosť, že poškodená nemala
predstavu o obsahu kúpnej zmluvy vyvodil z výpovede poškodenej, ktorá uviedla, že kúpnu zmluvu

nečítala, pričom opomenul, že o tejto skutočnosti vypovedali aj svedkovia G. a I., ktorí uviedli, že
sa domnievajú, že poškodená kúpnu zmluvu čítala. Prvostupňový súd tak opomenul zohľadniť všetky
dôkazy, ktoré sa týkajú tejto skutkovej okolnosti, a preto možno mať o správnosti jeho záveru vyjadrenom
v napadnutom rozsudku dôvodné pochybnosti. Zároveň je nevyhnutné zdôrazniť, že ak by poškodená
mala vedomosť o výške kúpnej ceny, nemohla byť uvedená do omylu o výške kúpnej ceny, príp. nemohol

byť využitý jej omyl o výške kúpnej ceny.
24. Prvostupňový súd, v rámci hodnotenia vykonaného dokazovania, dospel k záveru, že na Mestský
úrad, v deň podpisu kúpnej zmluvy, svedok G. doniesol v hotovosti sumu 30.000 Eur, o čom mala
vypovedať aj obžalovaná. O odovzdaní tejto sumy vypovedala svedkyňa I. tak, že svedok G. podal
obžalovanej sumu 30.000 Eur, ktorú založila k zmluvám a išli overiť podpisy. Svedok G. však vypovedal,

že peniaze vytiahol a priložil ich k zmluvám. Obžalovaná akékoľvek prevzatie finančnej hotovosti poprela
a poškodená o žiadnej hotovosti nevedela. Prvostupňový súd však neuviedol, ako malo byť s finančnou
hotovosťou, ktorá sa mala nachádzať pri zmluvách, naložené, teda kedy a akým konaním sa obžalovaná
na úkor poškodenej obohatila.
25. Tieto dve skutkové okolnosti neboli prvostupňovým súdom dostatočne vyhodnotené, čo odvolací

súd považuje za chybu.
26. Odvolacia námietka obžalovanej, uvedená v bode 2.3. tohto uznesenia, o skutkových záveroch
prvostupňového súdu o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny v sumách 2.250 eur, 30.000 eur a 27.750 Eur,
nie je dôvodná. Z obsahu predmetnej časti odôvodnenia prvostupňového súdu vyplýva, že sa jednáo skutočnosti vyplývajúce z kúpnej zmluvy, a nie z komplexného hodnotenia vykonaného dokazovania
aj v kontexte ďalších relevantných dôkazov (výpovede svedkov I. a G.).
27. Odvolacie námietky obžalovanej, uvedené v bodoch 2.8. až 2.10. tohto uznesenia, v ktorých

poukazuje na údajné nelogické až iracionálne správanie sa svedkov I. a G., samé o sebe nespochybňujú
súdom ustálený priebeh skutkového deja, pretože posúdenie konania z hľadiska logiky má subjektívny
charakter vzhľadom na osobu, ktorá ho hodnotí, pričom ani samotná nelogickosť konania neznamená,
že k takémuto konaniu nemohlo prísť.
28. Pochybenie prvostupňového súdu pri hodnotení vykonaného dokazovania, viedlo odvolací súd

k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť okresnému súdu, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
29. Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne vykonať hodnotenie dôkazov, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní vykonané, resp. skutočností, ktoré z neho vyplynuli a svoju pozornosť sústrediť na
trestnoprávne relevantné skutkové okolnosti (kde, kedy a akým konaním mala obžalovaná poškodenú
uviesť do omylu, či využiť jej omyl, akým konaním sa mala obžalovaná na úkor poškodenej obohatiť

a aká škoda mala byť obžalovanou poškodenej spôsobená) a rozhodnúť o vine obžalovanej, v prípade
uznania viny aj o treste a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť, aby zodpovedalo ustanoveniu § 168
Trestného poriadku, vysporiadať sa s obhajobnými námietkami obžalovanej uvedenými aj v podanom
odvolaní, a to pri rešpektovaní zásady zákazu reformatio in peius vyjadrenej v ustanovení § 327 ods.
2 Trestného poriadku.

30. Keďže odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a naň nadväzujúce výroky o treste
a o náhrade škody a nariadil prvostupňovému súdu opätovne vyhodnotiť vykonané dokazovanie, je
aktuálne nadbytočné zaoberať sa odvolacími námietkami obžalovanej voči výroku o treste.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.