Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/173/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2322011100
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2322011100.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr.
Kristíny Ferencziovej a Mgr. JUDr. Martina Floriša, PhD. v trestnej veci obžalovaných 1/ A. B., nar.
XX.XX.XXXX a 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno
g) odsek 2 písmeno b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 23.10.2024,

č. k. 5T/69/2022-370, na verejnom zasadnutí konanom dňa 25.03.2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta, z a m i e t a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Galanta rozsudkom zo dňa 23.10.2024, č. k. 5T/69/2022-370 podľa § 285 písmeno
c) Trestného poriadku oslobodil obžalovaných A. B. a C. B. spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry Galanta č. 3Pv 540/19/2202 pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno

g) odsek 2 písmeno b) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, ktorého
sa mali dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 15.10.2019 v čase okolo 18.30 hod., v Galante na ulici Eszterházyovcov 2381/26 po
predchádzajúcej vzájomnej dohode vošli do predajne Planeo Elektro nachádzajúcej sa v obchodnom
centre Vendo Park, kde z predajného regála A. B. vzal bezdrôtový reproduktor značky JBL čiernej farby,
ktorý si vložil do batohu a s takto ukrytým tovarom prešiel cez pokladničnú zónu a následne obaja

obvinení vyšli von z obchodu bez jeho zaplatenia, čím poškodenej spoločnosti Fast Plus spol. s.r.o., IČO:
35 712 783, spôsobili škodu vo výške 429 eur, pričom A. B. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že
mu bola dňa 28.07.2019 rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v Nitre uložená bloková pokuta vo výške
30 eur, a to blokom na pokutu nezaplatenú na mieste číslo 14201766, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.07.2019 za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov a trestný rozkazom Okresného súdu Nitra z 02.08.2019, sp. zn. 4T 54/19,

právoplatnýdňa05.10.2019boluznanývinnýmztrestnéhočinukrádežepodľa§212ods.1,ods.3písm.
b) Trestného zákona účinného v čase spáchania a C. B. sa tohto konania dopustil napriek tomu, že mu
bolarozhodnutímOkresnéhoúraduNitraz28.01.2019,sp.zn.OU-NR-OVVS2-2019/07438,právoplatný
dňa 28.02.2019 uložená pokuta vo výške 150 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a rozhodnutím Okresného úradu Nitra z
28.01.2019, sp. zn. OU-NR-OVVS2-2019/08497, právoplatný dňa 14.03.2019 uložená pokuta vo výške

100 eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov bol rozsudkom Okresného súdu Nitra z 17.09.2018, sp. zn. 6T 12/18 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Nitre z 12.06.2019, sp. zn. 2To 41/19 bol uznaný vinným z trestného
činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona účinného v čase spáchania a
trestný rozkazom Okresného súdu Nitra z 26.09.2018, sp. zn. 21T 39/18, právoplatný dňa 10.05.2019
bol uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona

účinného v čase spáchania,
pretože nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní.2. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor na hlavnom pojednávaní, ihneď po jeho vyhlásení, odvolanie
v neprospech obžalovaných. Obžalovaní odvolanie nepodali.
3. Podané odvolanie odôvodnil prokurátor podaním zo dňa 14.11.2024, v ktorom uviedol nasledovné

(skrátene):
3.1. Rozhodnutie súdu považuje za nezákonné a odôvodnenie rozsudku považuje za arbitrárne.
Rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a dôkazy boli vyhodnotené
výlučne v prospech obžalovaných.
3.2. Má za to, že na kamerovom zázname zreteľne vidno ako si osoba mužského pohlavia vkladá

do čiernej tašky reproduktor JBL a prechádza s ním cez pokladničnú zónu bez zaplatenia. Tiež je
z kamerových záznamov zistiteľná vzájomná koordinácia s inou osobou podieľajúcou sa na páchaní
stíhaného skutku. Poukazuje na výpoveď svedka D. a podklady k jeho analýze k stotožneniu osôb
páchateľov. Pri osobe C. B. vychádzal z toho, že mal rovnaké tepláky pri viacerých skutkoch
a z charakteristických znakov tváre, pričom boli rovnaké pri všetkých skutkoch.
3.3. Navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a vec vrátil okresnému súdu

na nové prejednanie a rozhodnutie.
4. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný A. B. prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa
04.12.2024 nasledovne (skrátene):
4.1. Odvolanie prokurátora je v celom rozsahu nedôvodné. Prvostupňový súd postupoval v súlade so
zákonom a riadne zohľadnil všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom v konaní boli vykonané všetky

dostupné dôkazy.
4.2. V konaní nebol preukázaný žiadny dôkaz, ktorý by obžalovaných usvedčoval zo spáchania
stíhaného skutku, pričom nositeľom dôkazného bremena je prokurátor.
4.3. Všeobecné vyjadrenia prokurátora žiadnym spôsobom nespochybňujú závery prvostupňového
súdu. Vo vzťahu k svedkovi D. poukazuje na znalecký posudok KEÚ PZ z odboru antropológia, ktorý

vylúčil vhodnosť zabezpečeného kamerového záznamu pre znalecké skúmanie a identifikáciu osôb na
ňom zachytených. Svedok D. nemá žiadne odborné vzdelanie v smere stotožňovania osôb a podklady
spracoval s tým, že by mohli byť použité na znalecké dokazovanie.
4.4. Navrhuje, aby odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol podľa § 319 Trestného poriadku, pretože
toto odvolanie nie je dôvodné.

5. K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný C. B. prostredníctvom obhajcu podaním zo dňa
05.12.2024 nasledovne (skrátene):
5.1. S rozhodnutím prvostupňového súdu a s jeho odôvodnením sa stotožňuje.
5.2. Nie je možné stotožniť sa s tvrdením prokurátora, ktorý odkazuje výlučne na výpoveď svedka D.,
ktorý nemá dostatočné odborné vzdelanie na stotožňovanie osôb. Ostatné vykonané dôkazy svedčia

v jeho prospech a tieto prokurátor opomína. Jedná sa o znalecké dokazovanie.
5.3. Skutočnosť, že bol v minulosti súdne trestaný za obdobnú trestnú činnosť nie je relevantné a z tejto
skutočnosti nemožno vyvodzovať žiadne závery k stíhanej trestnej činnosti.
5.4. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie prokurátora ako nedôvodné
zamietol.

6. Na rozhodnutie o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta nariadil tunajší súd verejné
zasadnutie, ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora a obhajcov obžalovaných. Obžalovaní súhlasili
s vykonaním verejného zasadnutia v ich neprítomnosti.
7.Prokurátorsanaverejnomzasadnutípridržalpísomnepodanéhoodvolaniaanavrholzrušiťnapadnutý
rozsudok a vrátiť vec súdu prvého stupňa. Obhajcovia obžalovaných sa na verejnom zasadnutí pridržali

svojich písomných vyjadrení.
8. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,

ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
9. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle

§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolania podal prokurátor ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku, proti
ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací
súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku a dospel k týmto zisteniam
a záverom.
10. Odvolací súd sa pri prieskume prokurátorom napadnutého výroku zameral na skúmanie toho,

či prvostupňový súd vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného
skutku, či pri hodnotení vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné
dôkazy, resp. skutočnosti z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných
súvislostiach a či pri hodnotení dôkazov použil logicky správne postupy. Pokiaľ sú všetky uvedené
aspekty tvorby rozhodnutia dodržané, nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to

aj v prípade, ak by odvolací súd sám vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje
zásada voľného hodnotenia dôkazov, vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
11. Odvolací súd zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť
súdu vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy bez zreteľa na to, či potvrdzujú, alebo vyvracajú tvrdenia
účastníkov, a v neposlednom rade tiež o zásady formálnej logiky. Zásada voľného hodnotenia dôkazov

však má svoje limity. Súd je totiž pri hodnotení dôkazov viazaný skutkovým stavom veci, a teda nie
je prípustný eklektický a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu
získanými v procese dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi
závermi. (viď. III. ÚS 332/2009)

12. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –

ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význam
pre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie

skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné
vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.
13. Odvolací súd nepovažuje za potrebné v tomto svojom rozhodnutí opakovať obsah svedeckých

výpovedí a iných vykonaných dôkazov, keďže tak v dostatočnom rozsahu urobil prvostupňový súd.
Rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, preto nie je potrebné na tomto
mieste opakovať odôvodnenie, ktoré prvostupňový súd uviedol v napadnutom rozsudku vecne správne,
zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu.
14. Prvostupňový súd napadnutý výrok odôvodnil tým, že vykonanými dôkazmi sa nepodarilo preukázať,

že skutok spáchali obžalovaní, nakoľko kľúčovým usvedčujúcim dôkazom zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe má byť kamerový záznam z predajných priestorov Planeo Elektro v Galante,
resp. fotografie vyhotovené z tohto kamerového záznamu, z ktorých však nie je možné jednoznačne a
nad akékoľvek pochybnosti ustáliť, že páchateľom, resp. páchateľmi žalovaného skutku sú obžalovaní.
Z oboznámeného kamerového záznamu a ani z fotografií vyhotovených z tohto kamerového záznamu

nie je možné identifikovať osoby, ktoré sa dopustili žalovaného skutku. V prípade, že má byť kamerový
záznam ako jediný dôkaz preukazujúci vinu obžalovaných, bez ďalších podporných dôkazov, musí byť
tento dôkazný prostriedok jasný, jednoznačný a presvedčivý. V prejednávanom prípade však kamerový
záznam zachytávajúci priebeh skutku nemá označené atribúty. Uvedený kamerový záznam ako ifotografie z neho vyhotovené sú rozmazané a nie je na ich základe možné páchateľa jednoznačne
identifikovať. Veď u muža v maskáčovej šiltovke a v šedom tričku s čiernymi rukávmi nie sú evidentne
identifikovateľné detaily tváre, čo má zrejme súvis s tým, že má nasadenú šiltovku na hlave, a tak

kamera nemohla na jeho tvár dobre zaostriť. Navyše vo vzťahu k potrebe identifikácie páchateľov
kamerové záznamy nie sú podporené žiadnym ďalším nezávislým dôkazom, ktorým by bolo možné
overiť a verifikovať úvahy o identite páchateľov uvedených v obžalobe. Ani výpoveď svedka npráp.
C. D. neusvedčuje obžalovaných z trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba, nakoľko z jeho
výpovede vyplynulo aj to, že nemá ani laické ani odborné vzdelania k stotožňovaniu osôb. Toto sú

len jeho domnienky, lebo svedok osoby nestotožňuje, svedok predpokladal, že príslušník polície alebo
prokurátor priberie znalca z antropológie na stotožnenie osoby. Súd pribral do konania KEÚ PZ za
účelom vyhotovenia znaleckého posudku z odboru antropológia, kde zo znaleckého posudku KEÚ PZ
č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2024/5991 vyplynulo aj to, že zo skutočností uvedených v časti II. Posudok
vyplýva, že predložený sporný materiál (videozáznamy z priečinka "Krádež - video" a predložené
vytlačené snímky) nie je z dôvodu nízkej kvality a z nej vyplývajúceho nedostatočného množstva

spoľahlivo hodnotiteľných znakov vhodný na skúmanie antropologickou somatoskopickou metódou za
účelom individuálnej identifikácie. Požadované porovnanie preto nebolo možné vykonať. Žiadny iný
priamy či nepriamy relevantný dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní nepreukazuje spáchanie skutku
obžalovanými. Modus operandi nie je dôkazný prostriedok, nakoľko nie je vyslovene uvedený v § 119
ods. 3 Trestného poriadku. Skutočnosť, že obžalovaní v minulosti páchali obdobnú trestnú činnosť

a boli stotožnení na základe fotografií, resp. kamerových záznamov nie je v prejednávanom prípade
relevantné, keďže z trestnej minulosti obžalovaného nie je možné vyvodzovať žiadne závery k stíhanej
trestnej činnosti a už vôbec nie je možné v dokazovaní vychádzať z akéhosi predpokladu, že ak bol
niekto v minulosti súdne trestaný, celkom určite sa dopustil aj ďalšej trestnej činnosti.
15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:

16. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v záujme náležitého zistenia skutkového stavu
veci vykonal všetky relevantné dôkazy, ktoré mal k dispozícií, a to pri uplatnení všetkých základných
zásad, ktoré trestný proces upravujú. Pokiaľ ide o odôvodnenie rozsudku, toto zodpovedá zákonným
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 168 Trestného poriadku.
17. Podstatou trestnoprávne relevantného konania, ktoré sa obžalovaným v podanej obžalobe kladie za

vinu, je skutočnosť, že obžalovaní mali dňa 15.10.2019 spoločným konaním odcudziť z predajne Planeo
Elektro reproduktor značky JBL čiernej farby v hodnote 429 eur.
18. Prvostupňový súd mal na základe vykonaného dokazovania (kamerový záznam z predajne a výsluch
svedka E. C.) za preukázané, že sa predmetný skutok stal. Tento záver prvostupňového súdu nie je
podaným odvolaním napádaný.

19. Prvostupňový súd následne dospel k záveru, že v prípade, ak by bolo preukázané, že páchateľmi
tohto skutku boli obžalovaní, jednalo by sa u oboch o čiastkový útok pokračovacieho trestného činu
krádeže, a to napriek tomu, že týmto skutkom bola spôsobená škoda vo výške 429 Eur, ktorá nedosahuje
výšku malej škody. Ani tento záver prvostupňového súdu nie je v podanom odvolaní napádaný.
20. Prokurátor v podanom odvolaní namieta záver súdu o tom, že v trestnom konaní nebolo bez

dôvodných pochybností preukázané, že osoby, ktoré sú zachytené na kamerovom zázname, sú
obžalovaní. V podstate jediným dôkazom, od ktorého prokurátor odvodzuje nesprávnosť záveru súdu,
je výpoveď svedka npráp. C. D., ktorý porovnával kamerové záznamy z viacerých skutkov a dospel
k záveru, že sa na nich nachádza osoba v rovnakých teplákoch s rovnakými charakteristickými znakmi
tváre.

21. Pri hodnotení závažnosti tohto dôkazu však je nevyhnutné zohľadniť, že stotožňovanie osôb na
kamerovomzáznamejeodbornouotázkou,pričomtentosvedoknemážiadneodbornévzdelanievtomto
odbore. Sám uviedol, že sa jedná o jeho domnienky a predpokladal, že sa priberie na stotožnenie osoby
znalec z antropológie.
22. Prvostupňový súd do konania pribral Kriminalisticko – expertízny ústav PZ, ktorý vypracoval

znalecký posudok ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2024/5991 a na hlavnom pojednávaní vypočul experta,
pričom z tohto dôkazného prostriedku vyplynulo, že z dôvodu nízkej kvality kamerového záznamu
a z nej vyplývajúceho nedostatku množstva spoľahlivo hodnotiteľných znakov vhodných na skúmanie
antropologickou somatoskopickou metódou, nebolo možné požadované porovnanie (identifikáciu)
vykonať.

23. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňovým súdom ako
aj s jeho záverom o oslobodení obžalovaných spod podanej obžaloby z dôvodu, že nebolo preukázané,
že skutok spáchali obžalovaní.24. Pokiaľ bolo v konaní preukázané, že ani znaleckým skúmaním nemožno na základe kamerového
záznamu identifikovať osoby, ktoré sa na ňom nachádzajú, nemožno tento záver vykonať na základe
dôkazy s nižšou závažnosťou (dôkaznou silou) ako je výpoveď svedka, ktorý nemá odborné vzdelanie

v tejto oblasti. Odvolací súd nepovažuje pre identifikáciu obžalovaných, ako páchateľov stíhaného
skutku, za postačujúce zhodné oblečenie, či obuv z kamerových záznamov týkajúcich sa iných skutkov.
Prokurátor nepredložil žiaden priamy dôkaz, ktorý by priamo preukazoval, že na kamerovom zázname
bol na základe znaleckého dokazovania identifikovaný niektorý z poškodených, pričom v tomto kontexte
je nevyhnutné zohľadniť, že oblečenia aj obuv sú primárne vyrábané sériovo a rovnaké oblečenie či

obuv môže mať viacero osôb.
25. Zohľadňujúc dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní možno uzavrieť, že v tomto konaní
nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorý by bez dôvodných pochybností preukazoval, že osobami na
kamerovom zázname, ktoré mali odcudziť reproduktor, sú obžalovaní, a preto je potrebné, s poukazom
na zásadu in dubio pro reo, konštatovať, že prokurátor v trestnom konaní neuniesol dôkazné bremeno.
26. Z vyššie uvedených dôvodov tunajší súd vyhodnotil odvolania prokurátora ako nedôvodné, a preto

ich podľa § 319 Trestného poriadku zamietol.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.