Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6423010455
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD., MBA

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6423010455.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA.

a sudcov JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obžalovanej
A. B., stíhanej pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. marca
2025 o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/73/2023 zo
dňa 03.12.2024, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 4T/73/2023 zo dňa 03.12.2024 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, a podľa

§ 322 ods. 3 rozhodujúc sám,

obžalovanú A. B., nar. XX.X.XXXX v Banskej Štiavnici, trvale bytom C. D., E. F. X,

o d s u d z u j e

podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j),

§ 37 písm. h), § 38 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 350,-Eur (tristopäťdesiat Eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanej ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného
trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) dní.

V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 4T/73/2023 zo dňa 03.12.2024 bola obžalovaná
A. B. uznaná vinnou z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona

s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona, ktorých sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 29.05.2022 v čase okolo 03.05 hod. v C. D., na ul. G. X, v podniku C. H., pred tam
prítomnými najmenej tromi zákazníkmi G. I., D. C. a H. J., fyzicky napadla majiteľku podniku K. C.,
nar. XXXX, a to tak, že po tom, ako bola majiteľkou baru viackrát upozornená, že je už po záverečnej
a vyzvaná, aby opustila tento bar, na čo nereagovala, bola majiteľkou uchopená oboma rukami za

plecia a otočená smerom k východu, na čo sa otočila, chytila K. C. spredu za oblečenie na hrudi vo
výške ramien, potlačila ju smerom dozadu, kde poškodená zakopla o schod, stratila rovnováhu a padala
smerom dozadu, na pravú stranu, pričom sa zachytila a nepadla, avšak si pritom udrela hlavu v záhlaví,
v čom ju chytila za vlasy na ľavej strane hlavy, nad ľavým uchom a ťahala ju ku zemi, mykala jejhlavou, kde jej vytrhla chumáč vlasov, ktorým konaním K. C. spôsobila poranenia: pomliaždenie hlavy
a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti v
trvaní od 30.5.2022 do 30.0.2022 /31 dní/, ktoré zranenia K. C. obmedzovali bolestivosťou nízkej až

strednej intenzity s postupným poklesom po dobu do 7 dní s potrebou fixovania krčnej chrbtice mäkkým
molitanovým golierom počas obdobia od 2.6.2022 do 30.6.2022 /28 dní/, počas ktorého obdobia mala
obmedzenú pohyblivosť krčnej chrbtice; následne sa prítomným osobám podarilo ju od poškodenej
oddeliť, po čom vzala pravou rukou z barového pultu sklenený hrubostenný pohár presnejšie nezistenej
veľkosti a objemu a hodila ho smerom na K. C., pred ktorou v tom čase stál G. I., pričom sklenený pohár

im preletel okolo hlavy a nikoho nezasiahol, narazil do steny a rozbil sa, pričom sklenené úlomky pohára
nikoho nezranili, následne bola tam prítomnými osobami vyvedená von z baru, čomu sa však bránila a
opakovane sa snažila dostať k K. C., na ktorú zároveň slovne útočila a snažila sa po nej hodiť rôzne
predmety, kde následne vonku prešla na terasu a nohou kopla do dreveného dvojitého, dvojkrídlového
okna baru, následkom čoho rozbila sklenenú výplň vonkajšieho ľavého krídla okna a zlomila drevený
rám tohto okna v oblasti zámku, pričom za týmto oknom sa nachádzal subwofer reprosústavy zn.

Logitech Z906 5.1 PC reproduktor, ktorý spadol a pri páde zachytil aj tablet zn. Samsung Galaxy tab
S6 lite, ktoré oba spadli na zem a poškodili sa, čím K. C. spôsobila škodu na rozbitom okne vo výške
130,-€, poškodením sklenenej výplne okna vo výške 20,69,-€ a následnú škodu pádom a poškodením
subwofera vo výške 140,-€ a tabletu vo výške 180,-€.

Za to okresný súd obžalovanej uložil podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1
Trestného zákona, v spojitosti s § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38
ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanejvýkontrestuodňatiaslobodypodmienečne

odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu na 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodenému Union

zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO : 36284831, škodu vo výške
150,58 eur a poškodenej K. C., nar. XX.X.XXXX v Banskej Štiavnici, bytom C. D., G. XX, škodu
vo výške 1.197,69 eur.

Svoje rozhodnutie Okresný súd v Žiari nad Hronom odôvodnil najmä tým, že vykonaným dokazovaním

podľa záveru súdu bolo bez pochybností preukázané, že obžalovaná A. B. sa dopustila skutku, tak ako
je uvedený vo výroku o vine tohto rozsudku. Obžalovaná sa ku spáchaniu činu nepriznala, pričom v
podstate uviedla, že poškodená K. C. ju napadla ako prvá, potom ako ju chcela vyhodiť z podniku C.
H., ktorý prevádzkuje. Bol to vedomý útok na ňu. Poškodená do nej strčila rukami, načo sa ona pohla
dozadu a snažila sa nejako odvrátiť ten útok. Potom sa medzi ne postavil J. a I. a z voľakade vyletela

päsť a trafila ju na nos. Poškodená ju z niekade proste dokázala päsťou trafiť na nos. Tým pádom utrpela
zlomeniu nosa. Ona sa len poškodenú snažila odsotiť, aby odvrátila ďalší útok, lebo bola stále v tom,
že na ňu útočí. Odsotila ju len veľmi slabo. Nebolo to vôbec o tom, že by poškodená dokázala nejako
padnúť,nazemisaanineocitla.Jepravda,žetamužbolivybičovanéemócieahodilapohár,alenehodila
veľký pohár, aký predložila poškodená. Hodila malý pohár. Proste chytila ten pohár od zlosti a

hodila ho o stenu. Potom vyšli von so D. C., normálne dobrovoľne. Vonku ju chytil druhý amok, takže
rozkopla to okno, ktoré sa rozbilo. Ku tej škode vôbec nedošlo, lebo jediné čo sa rozbilo bolo to okno
a možno 2 poháre. Reproduktor a tablet sa v prevádzke ďalej používali. S poškodenou mali v minulosti
konflikt a toto bolo také vyústenie ich predchádzajúcich nezhôd.

Obžalovaná bola zo spáchania činu priamo usvedčovaná výpoveďou svedkyne poškodenej K. C.,
svedkov G. I., L. D., D. C. a čiastočne H. J., ako i závermi znaleckého dokazovania a videozáznamom
z bezpečnostnej kamery nachádzajúcej sa v prevádzke C. H.. Poškodená K. C. na hlavnom pojednávaní
potvrdila, že ku skutku došlo v čase po 03.00 hodine rannej, kedy bola záverečná, pričom v bare boli
ešte ľudia, jednak jej kamaráti, ktorí v bare pomáhali, ale aj zákazníci, vrátane obž. A. B.. Vonku boli

už mestskí policajti, ktorí dohliadali, aby sa dodržiavali prevádzkové hodiny, inak im hrozili sankcie.
Bola vo vrchnej časti baru, v sklade, tak prišla dole do baru s tým, že prítomné osoby vyzvala so
slovami : „Poprosím vás opustite tento bar“, na čo sa jediná obžalovaná ohradila slovami : „A čo ?“, a
nereagovala ani na opakovanú výzvu, aby opustila bar, nakoľko zatvárajú. Obžalovanú preto chytila zaplecia nech sa otočí a nech ide preč. Bolo to len gesto, nech stade odíde, lebo vyslovene kládla odpor
len ona, že prečo by mali odísť atď.. Obžalovaná sa v tej chvíli na ňu vrhla, chytila ju dvomi rukami
za oblečenie a strčila ju dozadu, kde padli za chladničku, kde sa nachádzali aj bedničky a schodište a

povedľa komoda, čiže tam bol pomedzi úzky asi polmetrový priechod, kde stratila rovnováhu a spadli do
tých bedničiek na tie schody. Obžalovaná ju šklbala a ťahala za vlasy na ľavej strane hlavy. Aj potom ako
ich oddelili, tak obžalovaná sa stále snažila ku nej dostať, vykrikovala a hodila smerom na ňu pohár, ktorý
preletel vedľa hlavy a ponad plece G. I., ktorý vtedy stál pred ňou, no tento ju nezasiahol, pretože narazil
do rohu steny. Keby pohár netrafil ten roh steny, tak preletí I. rovno ponad plece a trafí ju. Obžalovanú

následne nejako vyšikovali z baru, pričom táto stále odmietala odísť, bránila sa, snažila sa znovu dostať
ku nej, vyzývala ju, aby išla von, zobrala do ruky ďalší pohár a svietnik, ktorý hodila. Neskôr, keď bola
obžalovaná vonku, vyšla hore po schodoch na terasu a kopla do okna, čo je dvojkrídlové okno, ktoré sa
rozbilo a rozletelo a tým strčilo dole subwoofer, ktorý bol položený na okne a ten aj s káblami vlastne
stiahol so sebou i tablet. Tieto veci sa tým stali absolútne nefunkčné. V dôsledku konania obžalovanej
utrpela zranenia, ktoré boli popísané v lekárskych správach a znaleckom posudku ako i vecnú škodu.

Okresný súd uviedol, že pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení
§ 34 a nasl. Trestného zákona a pokiaľ ide o osobu obžalovanej, mal za preukázané, že táto nemala
doposiaľ v odpise z registra trestov žiaden záznam. V ústrednej evidencii priestupkov MV SR má
zaznamenaný jeden priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky zo dňa

23.2.2023, za ktorý je bola uložená pokuta vo výške 10,-Eur. Priestupky iného druhu nemá evidované.
Obžalovaná bola zamestnaná ako administratívna pracovníčka a v zamestnaní je hodnotená pozitívne.
Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestu zistil u obžalovanej jednu poľahčujúcu okolnosť podľa
§ 36 písm. j/ Tr. zákona tzn., že pred spáchaním činu viedla riadny život a tiež jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, teda spáchanie viacerých trestných činov v jednočinnom

súbehu. Po vyhodnotení osoby páchateľky a s prihliadnutím na jej doterajší bezúhonný život, osobné
pomery, ako aj všetky okolnosti prípadu, a to najmä spôsob konania a následok činu, dospel súd k
záveru, že na naplnenie účelu trestu bude postačovať uloženie trestu odňatia slobody pri dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 8 mesiacov. Pri určení druhu a výmery trestu súd musel
prihliadať aj na okolnosť, že zo strany obžalovanej nedošlo v priebehu konania ( vrátane poskytnutia

možnosti mediácie ) ani len sčasti k náhrade škody spôsobenej poškodenej. S poukazom na § 49
ods. 1 písm. a/ Tr. zákona okresný súd obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Podľa záveru súdu trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu mal plniť
prevýchovný i preventívny účel a viesť obžalovanú k vedeniu usporiadaného života. Obžalovaná

je podľa jeho rozhodnutia povinná viesť v skúšobnej dobe bezúhonný život a nedopúšťať sa úmyselného
protiprávneho konania, v opačnom prípade môže súd v súlade s § 50 ods. 4 Tr. zákona rozhodnúť o
nariadení výkonu trestu odňatia slobody.

Zároveň okresný súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanej povinnosť nahradiť

škodu poškodenej Union zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, ktorú škodu
si poškodený uplatnil v prípravnom konaní v súlade s § 46 ods. 3 Tr. poriadku. Nárok na náhradu
škody súd priznal z titulu regresného nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť ich poistencovi -
poškodenej K. C., v zmysle § 9 ods. 7 písm. c/ zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení
neskorších predpisov, a to vo výške 150,58,-Eur. Prehľad a vyúčtovanie jednotlivých liečebných výkonov

a ich ceny sa nachádza na č. l. 102 - 104 spisu. Súd tiež priznal náhradu škody, ktorá bola uplatnená
zo strany poškodenej K. C., nar. XX.X.XXXX v Banskej Štiavnici, a to v celkovej výške 1.197,69
eur. U poškodenej spočíva uplatnený nárok v odškodnení ujmy na zdraví, vychádzajúc z ust. § 444
Občianskeho zákonníka a zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia v platnom znení a vecnej škode spôsobenej poškodením

zariadenie baru - tabletu Samsung galaxy tab S6 lite v cene 180 eur, reproduktorov Logitech Z906
5.1. v cene 140 eur, oprave okna v cene 130 eur a cena skla 20,69 eur. Čo sa týka spôsobenia vecnej
škody, táto bola preukázaná listinnými dôkazmi. K nákladom na opravu rozbitého okna bola predložená
faktúra č. 220100004 zo dňa 15.6.2022, vystavená za vykonané práce dodávateľom Martin Kubala,
IČO:43233783, na sumu 130,- Eur a pokladničný doklad za kúpu s výmenu skla v sume 20,69,-Eur. Čo

sa týka škody spôsobenej poškodením tabletu Samsung galaxy tab S6 lite v cene 180 eur ( pôvodne
kupovaný podľa kúpnej zmluvy za cenu 300,-Eur) a reproduktora Logitech Z906 5.1. v cene 140 eur
(pôvodne kupovaný podľa pokladničného bloku zo dňa 22.8.2018 za cenu 251,23,-Eur), táto bola určená
na základe vyžiadaných potvrdení predajcu elektroniky B. H. F. - M.T., IČO: 32618026. Výška náhradyza bolesť za jeden bod za rok 2022 predstavovala 24,22,-Eur. Bodové ohodnotenie bolestného vykonal
znalec z odboru zdravotníctva a farmácie B. B. J. v znaleckom posudku č. 43/2023, a to v počte 30
bodov, čo v peňažnom vyjadrení zodpovedá po zaokrúhlení sume 727 eur (30 x 24,22,-Eur). Spolu

potom náhrada škody predstavuje sumu 1.197,69 eur (727 + 180 + 140 + 130 + 20,69).

Predmetný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, nakoľko ho svojím odvolaním napadla obžalovaná v
zákonomstanovenejlehoteprostredníctvomsvojejadvokátky,pričom vpísomnýchdôvodochodvolania
uviedla, že nie je pravdou, ako sa uvádza v odôvodnení okresný súd, že obžalovaná sa „agresívne vrhla“

na poškodenú, alebo že bola zjavným agresorom.

Rovnako nie je pravdou, že po poškodená vyzývala všetkých zákazníkov, ktorí sa v bare nachádzali,
aby tento opustili. Poškodená vyzývala na odchod z baru vyslovene iba obžalovanú, čo je vidieť na
prehraných záznamoch, a to napriek tomu, že na to obžalovaná nedávala žiadny dôvod a v bare
sa okrem nej nachádzalo niekoľko ďalších zákazníkov. Napriek tomu túto skutočnosť okresný súd

pri vyhodnocovaní dôkazov vyhodnotil nesprávne, v neprospech obžalovanej, avšak preukázateľne v
rozpore s vykonanými dôkazmi. Poškodená mala evidentne problém, že obžalovaná do baru prišla,
pričom jej vôbec nevadilo, že je tam niekoľko ďalších osôb a ihneď po príchode vyzývala iba obžalovanú,
aby opustila bar. Zároveň žalovaná od počiatku namietala aplikáciu kvalifikovanej skutkovej podstaty
podľa druhého odseku, a to „závažnejším spôsobom konania“ v zmysle § 138 ods. 2 písm. a) Trestného

zákona „so zbraňou“, nakoľko obžalovaná opakovane uvádzala, že hodila pohár od zlosti do steny
a nie do poškodenej. Na videozázname je tiež zreteľne viditeľné, že obžalovaná hodila o polovicu
menší pohár, než ako tvrdila poškodená. Napriek tomu, že poškodená mala videozáznam k dispozícii a
mala vedomosť o tom, ktorý pohár bol skutočne obžalovanou hodený, zámerne predložila na skúmanie
mohutnejší pohár väčšej hmotnosti. Tak isto klamala, že išlo o trojdecový pohár a že tento pohár poskytla

aj polícii. Z videozáznamu je viditeľné, že išlo o malý pohár, teda nešlo ani o 0,4 litrový
pohár, ktorý bol poškodenou vydaný polícii.

Zároveň poukázala poškodená na skutočnosť, že poškodená stála v metrovej vzdialenosti od
obžalovanej a preto, ak by obžalovaná skutočne mala úmysel hodiť pohár do hlavy poškodenej, ako to

ilustroval okresný súd, tak z takej blízkej vzdialenosti by to bez problémov urobila. Pohár však hodila len
o stenu, lebo bola rozčúlená zo situácie v bare. Obžalovaná bola toho názoru, že úmysel hodiť pohár
do poškodenej bol vylúčený objektívnymi skutkovými okolnosťami.

Tiež poukázala na skutočnosť, že pri trestnom čine výtržníctva je obligatórne skúmanie materiálneho

korektívu v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko pri posudzovaní formálnych znakov skutkovej
podstaty uvedeného trestného činu je preto potrebné hodnotiť, za akých okolností bol čin spáchaný,
či išlo o pohnútku, ktorou páchateľ prejavil aroganciu voči ostatným osobám, alebo či bol napríklad
vyprovokovaný a vybočil z rámca normálnej reakcie. Závažnejšie je to v prípadoch výtržnosti v
pohostinských zariadeniach, na zábavách, na zhromaždeniach a pod., kde je potrebné posúdiť aj to,

do akej miery bol priebeh konkrétnej výtržnosti narušený konkrétnym výtržníkom a ako na konanie
páchateľa reagovali ostatné prítomné osoby. Vzhľadom na uvedené okolnosti má obhajoba za to, že
závažnosť skutku nie viac ako nepatrná.

Zároveň poukázali na skutočnosť, že samotná poškodená počas celého konania nielen že neuviedla,

ako jej ňou proklamovaná zdravotná ujma sťažila obvyklý spôsob života, ale ani neuvádzala, že by
bola v obvyklom spôsobe života nielen na kratší čas akokoľvek obmedzená. Podľa názoru obžalovanej
nešlo o sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej v zmysle ublíženia na zdraví, nakoľko takéto
sťaženie síce trvalo dlhší čas, ale bolo len nepatrného charakteru, vtedy totiž zdravotný stav, aj keď je
nepríjemný, nezasahuje do obvyklého spôsobu života poškodenej tak, aby ho menila, alebo že by ho čo i

len sťažovalo. Obžalovaná poukázala na skutočnosti týkajúce sa toho, že okresný súd tiež jednostranne
vyhodnotil dôkazy svedčiace v neprospech obžalovanej a na dôkazy v jej prospech neprihliadal, alebo
také návrhy zamietol. Okresný súd sa tiež nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie v prejednávanej veci. Z týchto dôvodov obžalovaná navrhla, aby krajský súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec postúpil príslušnému orgánu na prejednanie priestupku, alebo aby obžalovanú

spod obžaloby oslobodil.

Na základe podaného odvolania vytýčil krajský súd vo veci verejné zasadnutie, ktoré sa uskutočnilo
za prítomnosti obžalovanej, pričom obhajkyňa obžalovanej uviedla, že sa celom rozsahu pridržiavajúpodaného odvolania a navrhla aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanú spod
obžaloby oslobodil, alternatívne, aby vec postúpil na priestupok. Krajský prokurátor považoval rozsudok
okresného súdu za vecne správny a zákonný a navrhol odvolanie obžalovanej zamietnuť

ako nedôvodné. Splnomocnená zástupkyňa poškodenej sa pridala k návrhu krajského prokurátora.
Samotná obžalovaná uviedla, že ju mrzí, čo sa stalo, je jej to úprimne ľúto, nemyslela si, že to bude
viesť k takémuto záveru. Pridržiavala sa v plnom rozsahu podaného odvolania a vyjadrenia
jej advokátky. Zároveň uviedla, že v súčasnosti si otvorila živnosť a má dostatočné úspory na život.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe podaného odvolania obžalovanej zistil, že
toto bolo podané oprávnenou osobou, v zákonnej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo odvolanie
prípustné. Následne v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým bolo podané odvolanie, ako aj zákonnosť a správnosť
postupu konania , ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadol aj pre
prípad, ak by tieto odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Po

uvedenom procesnom postupe odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej bolo podané
čiastočne dôvodne.

Krajský súd na úvod konštatuje, že prvostupňový súd v rámci hlavného pojednávania vykonal
dokazovanie v rozsahu viac ako nevyhnutnom pre jeho rozhodnutie. V súlade s § 168 ods. 1 Trestného

poriadku v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä, ak
si vzájomne odporovali. Z odôvodnenia je tiež zrejmé, ako sa vyrovnal s obhajobou, akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona
v otázke viny, trestu a náhrady škody. Odôvodnenie rozhodnutia je teda zrozumiteľné, logické a

presvedčivé, pričom sa v ňom prvostupňový súd vysporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami,
jednal vo vzťahu k otázke viny, ako aj k otázke trestu a tiež aj vo vzťahu k náhrade škody.

V podrobnostiach preto krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s ktorým sa
v plnej miere stotožnil a bolo by nadbytočné odôvodnenie v tejto súvislosti na tomto mieste znova

opakovať. Je zrejmé, že odvolanie obžalovanej sa týka najmä hodnotenia skutkového stavu, čo však
samo osebe nespôsobuje vadu konania vzhľadom k tomu, že hodnotenie dôkazov, ktoré je v rozpore so
subjektívnym pocitom obžalovanej, nemôže byť hodnotené ako nesprávne.

Nad rámec podaného odvolania krajský súd konštatuje, že argumentácia obžalovanej týkajúcej sa

nepoužitia pohára ako zbrane voči poškodenej a zároveň skutočností týkajúcich sa zranení poškodenej
vo vzťahu k obvyklému spôsobu života nemožno považovať za relevantné, nakoľko okresný súd správne
vyhodnotil lekárske správy ako aj výpovede týkajúce sa predmetných dôkazov. V neposlednom rade
okresný súd správne vyhodnotil aj videozáznam z miesta spáchania trestného činu v tom smere, že
považovalzairelevantnéveľkosťpohára,ktorýpoužilapoškodenávzhľadomktomu,žeútokakýmkoľvek

pohárom voči poškodenej možno hodnotiť ako konanie so zbraňou.

Krajský súd však preskúmajúc zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste dospel k inému záveru ako
okresný súd. Krajský súd na rozdiel od okresného súdu je toho názoru, že v danom prípade je na mieste
obžalovanej uložiť iný trest, a to nižší peňažný trest vzhľadom k tomu že sa jedná o netrestanú osobu bez

záznamov v registri trestov. Zároveň z evidencie priestupkov obžalovanej je zrejmé, že táto sa dopustila
len dvoch priestupkov z pohľadu krajského súdu banálnej povahy na úseku dopravy a teda možno u nej
pristúpiť k uloženiu iného trestu ako trestu nepodmienečného, resp. podmienečného. Krajský súd má za
to, že z vyjadrenia obžalovanej je zrejmé, že táto má dostatok finančných prostriedkov na to, aby takýto
trest bola schopná uhradiť, a to aj pri súčasnom zaviazaní k náhrade škody poškodeným.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to,
že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu
nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo

odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového
prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom
treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré
boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam krajský súd dospel k záveru, že uložený trest tak, ako ho uložil okresný
súd podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona v spojení s § 41 ods. 1 v spojení s § 36 písm. j), § 37
písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 8 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov je neprimerane prísny a
preto pristúpil k jeho zmene a uložil obžalovanej peňažný trest vo výmere 350,- Eur s tým, že podľa § 57

ods. 3 Trestného zákona uložil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
náhradný trest odňatia slobody vo výmere 30 dní. V časti týkajúcej sa výroku okresného súdu o náhrade
škody poškodeným, v tejto časti ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. Takýto trest možno v plnom
rozsahu považovať za primeraný, a to jednak z pohľadu následkov, ako aj z pohľadu spôsobu spáchania
trestnej činnosti, ako aj jej závažnosti.

Krajský súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku rozsudku z vyššie
uvedených dôvodov na základe podaného odvolania obžalovanej, považujúc ho za čiastočne dôvodné
podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku po zrušení napadnutého rozsudku vo výroku o uloženom
podmienečnom treste odňatia slobody sám vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4
Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.