Uznesenie – Ostatné ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. október 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/100/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124208897
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2124208897.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: L. N. H., rod. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. R.
XXX/X, B., proti žalovaným: 1. E. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, X. V. Y., 2. R. N., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom P. C. XXX/XX, J. P., 3. P. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. C. XXXX/XX,
B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovaným v 1. až v 3. rade nevstupovať do

rodinného domu súpisné číslo XXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ KN s parc. č. XXX,
zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie B., obec B., okres B., počnúc vydaním
tohto uznesenia až do uplynutia 5 rokov od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. P o u č u j e žalovaných v 1. až v 3. rade, že súd zruší neodkladné opatrenie na
návrh strany sporu, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III. P o u č u j e žalovaných v 1. až v 3. rade, že môžu v postavení žalobcov podať proti žalobkyni v
postavení žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu
škody alebo inej ujmy spôsobenej im výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie
zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

IV. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovaným v 1. až v 3. rade nárok na náhradu trov konania o
neodkladnom opatrení v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava 31.10.2024 o 12.52 hod. sa domáhala žalobkyňa
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd úplne vylúčil žalovaných v 1. až v 3. rade z užívania
rodinného domu zapísaného na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie

(ďalej aj ako len „kat. úz.“) B. z dôvodu fyzického zastrašovania a psychického násilia, ktorého sa
dopúšťajú voči nej žalovaní v 1. až v 3. rade ako blízkej osobe ich otca. Zároveň žiadala priznať proti
žalovaným náhradu trov konania plnom rozsahu.

2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila žalobkyňa tým, že žalovaní v 1. až v 3. rade
sú synmi a dedičmi jej bývalého manžela, neb. E. N.D., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom R. X, B.,

zomrelého dňa 19.1.2024. Žalobkyňa žila s ich otcom, E. N., nar. X.X.XXXX v spoločnej domácnosti
ako druh a družka od 1.1.2003, pričom dňa 21.8.2010 uzatvorili manželstvo, ktoré bolo rozvedené dňa
10.1.2020. Počas spoločného života s otcom žalovaných v 1. až v 3. rade, E. N. (st.) začala žalobkyňa
stavať úplne nový dom, dokončený v roku 2011, 2010, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. B.. Na stavbe
uvedeného rodinného domu sa podieľali obaja spoločne. Žalobkyňa mala peniaze z predaja vlastného
rodinného domu vo výške 420.000,- Sk, ktoré peniaze dávala svojmu vtedajšiemu partnerovi, neskôr

manželovi, E. N. (st). na stavbu rodinného domu za účelom spoločného bývania, čo jej manžel neskôr aj
písomne potvrdil, a súhlasil s vymožiteľnosťou vlastníckeho práva na 1/2 rodinného domu v jej prospech.Ešte pred uzatvorením manželstva požičala žalobkyňa otcovi žalovaných pre jeho vlastnú potrebu sumu
17.393,- eur, ktorú jej tento nevrátil, ale potvrdil jej uzavretie pôžičky. V roku 2019 jej vtedajší manžel
navrhol, aby od neho kúpila rodinný dom, ktorý spolu stavali, a preto aj uzatvorili kúpnu zmluvu, z ktorého

dôvodu postupne od nej prevzal jej manžel sumu 16.973 eur. Keď už bola kúpna zmluva podaná (na
príslušnom úrade - pozn. súdu) za účelom jej zavkladovania do katastra nehnuteľností, na naliehanie a
podnet syna jej vtedajšieho manžela, P. N. (žalovaný v 3. rade), odstúpil jej manžel od uvedenej kúpnej
zmluvy, avšak prijaté peniaze jej už manžel nevrátil, hoci sa zaručil, že jej všetko vráti. Syn manžela
žalobkyne, P. N. (žalovaný v 3. rade) presvedčil svojho otca (bývalého manžela žalobkyne), aby mu

rodinný dom predal. Manžel žalobkyne sa zaviazal, že žalobkyni vráti všetky ňou investované peniaze,
a že táto dohoda má platiť i pre jeho právnych nástupcov. S rozvodom manželstva musela žalobkyňa
súhlasiť pod hrozbami a fyzickými útokmi, v čom jej bývalého manžela podnecoval jeho syn P. (žalovaný
v 3. rade), keďže tento chcel získať spoločne postavený rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX pre
kat. úz. B.. Bývalý manžel žalobkyne náhle zomrel dňa 19.1.2024, pričom vklad vlastníckeho práva k
predmetnému rodinnému domu v prospech jeho syna P. (žalovaný v 3. rade) bol povolený až po smrti

bývalého manžela žalobkyne na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.12.2019. Od tohto momentu
sa začal nový vlastník rodinného domu, P. N. (žalovaný v 3. rade) správať k žalobkyni veľmi agresívne,
vyhrážal sa jej, nahovoril bratov E. a R. (žalovaní v 1. a v 2. rade) z prvého manželstva ich zomrelého
otca, aby mu boli nápomocní, aby vyštvali žalobkyňu zo spoločného rodinného domu. Žalovaní začali
chodiť do rodinného domu, kde má žalobkyňa trvalý pobyt, škaredo jej nadávali, vyhrážali sa jej zabitím,

najmä R. (žalovaný v 2. rade), pričom P. ho podnecoval slovami: „Zabi ju! Všetko bude naše.“ Tento
syn jej bývalého, už zomrelého, manžela ju skutočne napadol a bil. Do smrti bývalého manžela nemala
žalobkyňa žiadne problémy s jeho staršími synmi, E. a R. (žalovaní v 1. a v 2. rade), ale P. (žalovaný v
3. rade) im sľúbil, že keď rodinný dom predá, dostanú aj oni niečo, tak sa medzi sebou dohovorili. Kľúč
od rodinného domu po smrti bývalého manžela dala žalobkyňa P., ktorý sa stal vlastníkom predmetného

rodinného domu 14.2.2024 aj s vecným bremenom v prospech žalobkyne.

3. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej uviedla, že stretávanie sa so
žalovanými v 1. až v 3. rade a spolužitie s nimi je neznesiteľné a pre ňu nebezpečné. Rozhadzujú jej
oblečenie zo skríň po byte, oblievajú jedlom, znečisťujú celý rodinný dom. Žalovaní jej nechali odpojiť

elektrinu a plyn, z ktorého dôvodu si nemôže žalobkyňa pripraviť ani jedlo. Keď sa zotmie, je žalobkyňa
v dome potme, v zime, a nemôže si kúriť, a preto žalobkyňa veľmi trpí. Žalovaní jej hovorili, že keď ich
aj oznámi žalobkyňa na polícii, oni všetko poprú, sú traja, a budú si navzájom svedčiť. Ich advokát ich
v tom podporuje. Žalovaní sa jej vyhrážajú, že ich advokát im povedal, že má dosah všade, čo proti nej
využije, vraj je nedotknuteľný. Žalobkyňa sa bojí o svoj život, pretože žalovaní sa jej vyhrážajú fyzicky

a napádajú bitkou. Sú zákerní a nebezpeční. Žalobkyňa obetovala všetky svoje peniaze do spoločného
bývania s už zomrelým bývalým manželom, E. N. (st.), a teraz ju chcú jeho synovia pripraviť aj o domov,
ktoré bývanie stavala spoločne s ich otcom, a jej bývalým manželom. Jej manželstvo s otcom žalovaných
stroskotalo predovšetkým pre chamtivosť jeho syna P. (žalovaný v 3. rade) a jeho nevlastných bratov
R. a E. (žalovaní v 1. a v 2. rade), ktorých P. využíva a nahovára, aby robili žalobkyni zle, vyhrážali sa jej

veľminebezpečneabiliju.Najviacnebezpečnýjeprežalobkyňusúčasnývlastníkdomu,P..Žalobkyňaje
zúfalá, bezmocná, žalovaní jej kradnú veci z domu, zvesili jej veľký plazmový televízor zo steny. Pristihla
ich, keď žalovaný v 1. rade mal už na ulici pred domom počítač, notebook, zlaté šperky žalobkyne,
peniaze, čo si odkladala žalobkyňa po rozvode manželstva (s ich otcom - pozn. súdu). Aj po rozvode
manželstva prispievala žalobkyňa svojmu bývalému manželovi sumou 200,- eur na energie za obdobie

od januára 2020 do januára 2024. V januári 2024 bola s bývalým manželom dohodnutá, že prepíšu
odber energií na jej meno, čo však nestihli, keďže je bývalý manžel náhle zomrel.

4. K návrhu pripojila žalobkyňa fotokópiu trestného oznámenia, podaného na Okresnej prokuratúre
Trnava dňa 26.9.2024, ďalej fotokópiu čestných vyhlásení E. N. (st.) zo dňa 29.9.2004 a zo dňa

10.3.2014.

5. Z trestného oznámenia, podaného na Okresnej prokuratúre Trnava dňa 26.9.2024, vyplýva, že
žalobkyňa ním oznámila podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania všetkými
tromi synmi jej bývalého manžela (žalovaní v 1. až v 3. rade), ktorého sa mali opakovanie dopustiť voči

nej. Uviedla, že od leta 2019 do januára 2024 jej bývalý manžel a jeho syn P. (žalovaný v 3. rade) sa
správali voči žalobkyni nebezpečne, agresívne a bili ju. Odvtedy sa synovia jej bývalého manžela spojili,
začali za ňou chodiť do rodinného domu, vypýtali si od nej kľúče, ktoré im ona bez problémov dala. Začali
jej oplzlo nadávať a vyhrážať sa jej, že keď neopustí rodinný dom zapísaný na LV č. XXXX (v kat. úz. B.- pozn. súdu), a nezruší vecné bremeno, ktoré v jej prospech zriadil ešte ich otec, a jej bývalý manžel, že
ju zabijú. Dňa 1.1.2024 za ňou prišli opakovane do rodinného domu, škaredo jej nadávali, vyhrážali sa
jej, dokonca syn jej bývalého manžela, R. (žalovaný v 2. rade) ju fyzicky napadol, udieral ju, a vyhrážal sa

jej, že ju zabije, k čomu ho nabádal aj najmladší syn jej bývalého manžela, P. (žalovaný v 3. rade), aby ju
zabil. Žalobkyňa zažila strašné muky a strach o svoj život. Keď chcela zavolať políciu, žalovaný v 2. rade
jej vyrazil telefón z ruky, vyhrážal sa jej, aby sa to neopovážila oznámiť na polícii. Všetci traja synovia
jej bývalého manžela jej nadávali, vyhrážali sa jej, a vysmievali sa, že keď sa aj opováži podať proti nim
trestné oznámenie, že si navzájom dosvedčia, že jej nič neurobili, že vraj ich advokát má kontakty, že

sa im nič nestane, že sú so svojím advokátom nedotknuteľní. Žalobkyňa poznamenala, že sa veľmi bojí
o svoj život, a preto sa rozhodla podať na všetkých troch synov jej bývalého manžela, ktorý zomrel dňa
19.1.2024, trestné oznámenie, pretože títo prídu hocikedy do rodinného domu, aj keď nie je ona doma.
P. jej vyhádzal oblečenie zo skrine, všetko rozhádzal po izbe, fotil si to s nebezpečnými nadávkami a
vyhrážkami. Celý dom jej synovia jej bývalého manžela pošpinili, rozhádzali jej veci, aby odišla. Keď si
žalobkyňa niekedy zo strachu aj nechá ponechaný kľúč v zámku, žalovaní búchajú na dvere, a nadávajú,

kým im neotvorí. Ešte sa nestalo, že by ich nevpustila do domu, hoci sa ich veľmi bojí a je vo veľmi
zlej situácii. Má aj odpojenú elektrinu. Aj jej bývalý manžel ju po rozvode veľmi často fyzicky napádal,
bil ju s tým, aby odišla, že jej žiadne peniaze nevráti, ktoré mu ona poskytla. Aj v trestnom oznámení
požiadala žalobkyňa okresnú prokuratúru o zákaz žalovaným v 1. až v 3. rade vstupovať do rodinného
domu na R. X L. B.F., v ktorom má ona právo doživotného bývania, vyplývajúce jej z vecného bremena.

Súčasne požiadala o uloženie zákazu všetkým trom synom jej bývalého manžela ubližovať žalobkyni,
fyzicky ju napádať a vyhrážať sa jej zabitím. Dodala, že sa nemá kam odsťahovať, pretože svoj 3-izbový
byt predala na nátlak svojho bývalého manžela. Trestné oznámenie podala žalobkyňa zo strachu o svoj
život, hoci sa bála z následnej pomsty zo strany žalovaných v 1. až v 3. rade, ktorí jej zakázali svojimi
vyhrážkami podať trestné oznámenie.

6. Bývalý manžel žalobkyne, E. N.Ž. (st.), nar. 8.7.1952, dňa 29.9.2004 čestne vyhlásil, že od 1.1.2003
žil v spoločnej domácnosti so žalobkyňou ako druh a družka. Dňa 10.3.2014 čestne vyhlásil, že „súhlasí
s vymožiteľnosťou vlastníctva“ v prospech svojej manželky L. N. H.“ na 1/2 rodinného domu so súp. č.
XXX, parc. č. XXX, na LV č. XXXX na R. X L. B., ktoré právo „jej priznal dohodou,“ pretože žalobkyňa

sa spoločne podieľala na stavbe ich rodinného domu. Zároveň potvrdil, že jej bol dlžný 17.393 eur, ktoré
si od nej požičal pred manželstvom. Ďalej potvrdil, že ako aj že nehnuteľnosti na LV č. 1484 pre kat.
úz. Buková sú jej výlučným vlastníctvom a že rekonštrukcie týchto nehnuteľností hradila žalobkyňa zo
svojich finančných prostriedkov získaných ešte pred manželstvom, a hradila aj všetky náklady s tým
spojené.

7. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že manželstvo žalobkyne a E. N., nar. 8.7.1952 bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 31Pc/15/2019-43 zo dňa 10.1.2020, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.1.2020.

8. Z informatívneho výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. B., obec a okres B., ktorý si zadovážil súd z voľne
prístupnejinternetovejstránkyhttps://kataster.skgeodessy.sk/eskn-portal,vyplýva,ženauvedenomliste
vlastníctva je zapísaný žalovaný v 3. rade ako výlučný vlastník nehnuteľností evidovaných ako pozemok
parcely registra „C“ KN s parc. č. 348 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 221 m2, a ako stavba
rodinného domu so súp. č. 340 postavená na pozemku parcely reg. „C“ KN s parc. č. 348, v podiele

1/1 k celku. Ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného v 3. rade k týmto nehnuteľnostiam
je na liste vlastníctva uvedená zmluva o kúpe nehnuteľností V-9583/2019, vklad povolený
dňa 15.2.2024. Predmetné nehnuteľnosti sú zaťažené vecným bremenom, zapísaným v časti C: Ťarchy,
ako právo bezplatného, doživotného, neobmedzeného bývania a užívania rodinného domu s. č. XXX a
parc. č. XXX v prospech žalobkyne na základe zmluvy o zriadení vecného bremena V 3138/10, vklad

povolený dňa 16.9.2010.

9. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalobkyňa a žalovaní v 1. až v 3. rade sú subjektami
rôznych súdnych sporov v rôznych procesných pozíciách. Návrh žalobkyne proti P. N. na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze zrušiť vecné bremeno na LV č. XXXX pre kat.

úz. B., doručený súdu dňa 30.10.2024, je vedený pod sp. zn. 31C/101/2024, o ktorom nebolo
doposiaľ rozhodnuté. Žaloba žalobkyne proti jej bývalému manželovi o určenie vlastníckeho práva k 1
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. B., je vedená Okresným súdom Trnava pod sp.
zn. 100C/95/2023, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Bývalý manžel žalobkyne, E. N. (st.) podal protižalobkyni žalobu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré konanie je vedené
pod sp. zn. 13C/89/2020, a nebolo doposiaľ právoplatne skončené.

10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

12. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

14. Podľa § 325 ods. 2 písm. e), f) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne

podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu
alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

15. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

16. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej.

17. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo

nariadené.

18. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je žalovaný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

19. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená
môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

20. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov
ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

21. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej ako
len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

22. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri

náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť znehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

23. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne,

24. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

25. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

26. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov

(spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného, rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva, a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného

opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril
nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
(spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola
neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

27. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa

spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

28. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky
vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

29. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu (spravidla medzi sporovými
stranami), ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením

požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ
domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností
prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného
opatrenia neobmedzia žalovanú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp
proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

30. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia
súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový aprávny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva

plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,
znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité

pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

31. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či
oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo
spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného

opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

32. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby,
na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie

neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného
opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu
a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby žalovanej z
neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba žalovaná

z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

33. Z obsahu neodkladného opatrenia súd usúdil, že žalobkyňa sa ním domáhala nariadenia
neodkladnéhoopatreniapodľa§325ods.2písm.e)CSP,keďževnávrhupodrobnepopísalaskutočnosti

nasvedčujúce tomu, že žalovaní v 1. až v 3. rade sa s veľmi vysokou pravdepodobnosťou dopúšťajú
voči nej fyzického a psychického násilia, ohrozujú jej telesnú a duševnú integritu, keďže sa je vyhrážajú
zabitím, hanobia ju, urážajú ju, znepríjemňujú jej bývanie v dome, v ktorom má zriadené právo
bezplatného doživotného bývania, ktoré právo zodpovedá vecnému bremenu, riadne zapísanému na
príslušnom liste vlastníctva. Súd upustil od prílišného formalizmu, a posúdil podanie žalobkyne podľa jej

obsahu, z ktorého je zrejmé, nariadenia akého konkrétneho neodkladného opatrenia sa domáha, aj vo
vzťahu ku ktorej konkrétnej nehnuteľnosti, keďže žalobkyňa uviedla číslo listu vlastníctva, katastrálne
územie aj o skutočnosť, že ide o rodinný dom, ku ktorému má zriadené právo doživotného bývania
vyplývajúce z vecného bremena.

34. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej
integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne
dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom
prostredí obete alebo v kontakte s takouto osobou.

35. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity spravidla osvedčuje navrhovateľ neodkladného
opatrenia lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby ako svedka
incidentu, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. V danom prípade predložila
žalobkyňa súdu iba trestné oznámenie s podacou pečiatkou príslušnej prokuratúry, a čestné vyhláseniajej bývalého manžela. Čestné vyhlásenia jej bývalého manžela neboli na účely rozhodnutia o jej návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia relevantné.

36. V čase vydania uznesenia konajúceho súdu o nariadení neodkladného opatrenia nedisponoval súd
s informáciou, akým spôsobom rozhodol orgán činný v trestnom konaní o trestnom oznámení žalobkyne
pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania žalovanými v 1. až v 3. rade
voči žalobkyni.

37. Žalobkyňa osvedčila dostatočným spôsobom konajúcemu súdu, že podala proti žalovaným v
1. až v 3. rade trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného
vyhrážania, pričom ich správanie popísala ako agresívne, spojené s fyzickými útokmi, hanobením,
vyhrážkami zabitím, odnášaním veci žalobkyne z domu, odpojením elektriny, robením neporiadku v
dome, vysmievaním sa. Žalobkyňa podrobným popisom správania žalovaných v 1. až v 3. rade,
ktoré vykazuje prvky psychického aj fyzického násilia, zo správania ktorých má žalobkyňa dôvodný

strach o svoj život a zdravie, aj priložením trestného oznámenia opatreného podacou pečiatkou z
prokuratúry, osvedčila aj naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov osôb užívajúcich predmetný rodinný
dom, a preto, s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd uzavrel, že
žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovaným v 1. až v 3.

rade dočasne nevstupovať do predmetného rodinného domu, v ktorom má žalobkyňa zriadené právo
bezplatného, neobmedzeného doživotného bývania zodpovedajúceho vecnému bremenu, v ktorom
dome aj má nahlásený trvalý pobyt. Žalovaný v 3. rade je síce výlučným vlastníkom predmetného
domu, avšak v ňom riadne nebýva, iba do neho chodieva. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú nevlastnými
súrodencami žalovaného v 3. rade, a chodievajú s ním do predmetného domu, nebývajú však v ňom,

ani ho nevlastnia, ani nemajú k nemu zriadené žiadne vecné právo, ani záväzkové právo. Na základe
vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd návrhu žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaných v 1. až v 3. rade nevstupovať do
predmetného rodinného domu vyhovel (§ 328 ods. 1 CSP) tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto
uznesenia, pretože právo na súkromie a telesnú integritu žalobkyne má v danom prípade prednosť pred

vlastníckym právom žalovaného v 3. rade k predmetnému rodinnému domu.

38. Nakoľko trvanie neodkladného opatrenia nariadeného výrokom I. tohto uznesenia súd časovo
obmedzil na 5 rokov, zanikne uplynutím času, na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP), a preto neuložil
súd žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP). Žalobkyňa a

žalovaní v 1. až v 3. rade sú síce proti sebe stranami v rôznych súdnych sporoch, v rôznych procesných
pozíciách, avšak žiadny prebiehajúci spor nemá takú povahu veci samej, do právoplatného skončenia
ktorej by mohol súd obmedziť trvanie neodkladného opatrenia nariadeného týmto uznesením.

39. V súlade s ust. § 337 CSP však poučil súd žalovaných v 1. až v 3. rade o možnosti podania návrhu

na zrušenie neodkladného opatrenia (II. výrok) a o možnosti podania žaloby proti žalobkyni v pozícii
žalovanej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovaným vznikla výkonom neodkladného opatrenia,
ak neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody,
pre ktoré bolo nariadené (III. výrok), napríklad, ak by im vznikla škoda výkonom neodkladného opatrenia
nariadeného na základe tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by sa

neskôr preukázali ako nepravdivé.

40. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

42. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného
osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods.

1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení) priznal súd úspešnej
žalobkyni nárok proti žalovaným v 1. až v 3. rade na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v
plnomrozsahu(IV.výrok),ovýškektorejrozhodnesúdpoprávoplatnostitohtorozhodnutiasamostatným
uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od
doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho vyhotovením (§ 332 ods. 2 CSP).