Uznesenie – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. január 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 106C/120/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124210290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124210290.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnom spore žalobkyne: A. B., C. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom B.,
korešpondenčná adresa: D. X, E., zastúpenej právnym zástupcom: Kanisová & Kanis Advokátska
kancelária s. r. o., so sídlom Ďumbierska 3F, Bratislava, IČO: 36836460, proti žalovanému: A. F., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom G. H. I. XXXX/XX, B. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nevstupovať do vchodu

číslo D. 6 bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“
s parc. č. XXXX, tak ako je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E., obec E.,
okres E..

II. N a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému povinnosť nepribližovať sa
k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, s výnimkou účasti žalovaného na procesných úkonoch

trestného konania, civilného konania alebo správneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to
len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch.

III. Neodkladné opatrenie podľa výrokov I. a II. nariaďuje na obdobie 2 rokov od vydania
tohto uznesenia.

IV. P o u č u j e žalovaného, že súd zruší neodkladné opatrenie na návrh strany sporu, ak odpadnú
dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

V. P o u č u j e žalovaného, že môže v postavení žalobcu podať proti žalobkyni v postavení
žalovanej na okresný súd v obvode bydliska žalobkyne v pozícii žalovanej žalobu o náhradu škody

alebo inej ujmy spôsobenej mu výkonom neodkladného opatrenia, ak neodkladné opatrenie
zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

VI. P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov konania o neodkladnom
opatrení v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 27.12.2024, doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 27.12.2024, sa domáhala

žalobkyňa vydania uznesenia, ktorým by súd 1.) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uloží žalovanému
povinnosť nevstupovať do vchodu číslo D. X bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného
na pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX tak, ako je zapísaný na liste vlastníctva (ďalej aj ako len
„LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“) E., J. E., J. E.; 2.) nariadil neodkladné
opatrenie, ktorým uloží žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako
10 metrov, s výnimkou účasti žalovaného na procesných úkonoch trestného konania, civilného konania

alebo správneho konania, na ktoré bude žalovaný predvolaný, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre
riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch, 3.) nariadil toto neodkladné opatrenie na obdobie 2 rokovodo dňa vydania tohto rozhodnutia, 4.) priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
%, a 5.) poučil žalovaného podľa ust. § 337 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku.

2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že strany konania majú jedno
spoločné maloleté dieťa, K. B., nar. X.X.XXXX. Žalovaný sa o plánovanom narodení dieťaťa dozvedel
krátko pred jeho nástupom do výkonu väzby, pričom bol tento, podľa jeho slov, opakovane odsúdený pre
majetkovú trestnú činnosť. Po narodení dieťaťa navštevovala žalobkyňa žalovaného v ústave na výkon
testu odňatia slobody (ďalej aj ako len ÚVTOS“) spoločne s ich dieťaťom. Žalovaný začal žalobkyni

stále viac agresívnym spôsobom vyčítať, že údajne o syna zle starala, že sa údajne stretávala s
nevhodnými ľuďmi, avšak napriek tomu zostala žalobkyňa so žalovaným v kontakte. V marci roku
2022 podal žalovaný na príslušný súd návrh na odňatie dieťaťa žalobkyni z osobnej starostlivosti a
na jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti jeho sestry, t. j. C. F., k čomu pristúpil žalovaný
zrejme z pomsty potom, čo sa dozvedel o novej známosti žalobkyne a so žalovaným sa rozišla. Keď
sa dozvedela žalobkyňa o podaniach žalovaného adresovaných občianskemu združeniu Návrat, o. z.

a ÚPSVaR Trnava, najmä o podaní, ktorým navrhoval, aby jej bolo odobraté dieťa z jej starostlivosti,
prestala žalovaného v ÚVTOS navštevovať. Následne začal žalovaný na žalobkyňu vyvíjať nátlak
telefonickou komunikáciou, kedy jej tiež uviedol, že za ním musí chodiť, inak jej zoberie syna, že jej
ublíži, že ju zabije a pod. Na základe týchto vyhrážok sa žalobkyňa skontaktovala s pracovníčkou z
ÚPSVaR, ktorá jej uviedla, že s tak malým dieťaťom do ÚVTOS chodiť nemusí. Na pojednávaní, ktoré

sa konalo na Okresnom súde Trnava dňa 30.5.2022 v právnej veci o náhradnej osobnej starostlivosti a
o nariadení výchovného opatrenia, súd konanie o náhradnej osobnej starostlivosti zastavil a návrh na
nariadenie výchovného opatrenia zamietol. Žalovaný podal návrh na zverenie dieťaťa do starostlivosti
jeho sestry opätovne dňa 16.1.2023, kedy bol tento zamietnutý rozsudkom Okresného súdu Trnava
sp. zn. 33P/3/2023 zo dňa 16.3.2023. V nadväznosti na uvedené skutočnosti, na opakované vyhrážky

zo strany žalovaného, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola aj v minulosti zo strany
žalovaného fyzicky napádaná (v čase, kedy bol na slobode), prerušila so žalovaným ďalší kontakt.

3. Fyzické útoky žalovaného voči žalobkyni boli zväčša spôsobené jeho žiarlivosťou, ktoré útoky však
žalobkyňa zo strachu nikdy nikde nenahlasovala. V dôsledku útoku žalovaného bola žalobkyňa na

prelome rokov 2019/2020 už aj hospitalizovaná v nemocnici. Žalovaný zaslal aj žalobkyni list, ktorý
jej bol doručený prostredníctvom jeho sestry v období, kedy sa žalovaný ešte nachádzal ÚVTOS. Z
obsahu listu je zrejmé, že bol žalovaný voči žalobkyni aj v tomto období výrazne negativisticky naladený,
pričom samotný list obsahuje viaceré vyhrážky. Na základe predchádzajúcich skúseností žalobkyne
so žalovaným, kedy na ňu už v minulosti fyzicky útočil a ubližoval jej, kedy bol očividne voči nej aj

naďalej nenávistne naladený (čo vyplýva aj z jeho snahy odobrať žalobkyni jej vlastné dieťa), najmä
vzhľadom na jeho telefonické vyhrážky z predmetného obdobia v spojitosti s listom, ktorý žalovaný zaslal
žalobkyni, mala žalobkyňa výraznú a reálnu obavu z možného konania žalovaného potom, čo bude tento
prepustený z ÚVTOS. Už z citovaného listu bolo zrejmé, že žalovaný bude žalobkyňu vyhľadávať, a
že môže byť k nej násilný, z ktorého dôvodu ešte pred jeho prepustením na slobodu podala žalobkyňa

na tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia zákazu
žalovanému priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Uvedený návrh bol súd
zamietol uznesením č. k. 101C/63/2023–23 zo dňa 23.11.2023, nakoľko mal súd v danom čase za to,
že neexistovala naliehavosť, resp. bezprostrednosť hrozby násilia zo strany žalovaného.

4. Vzhľadom na vývoj situácie potom prepustení žalovaného z ÚVTOS bola nútená žalobkyňa podať
tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko konanie žalovaného voči jej osobe sa stalo
absolútne neznesiteľným. V Súčasnosti žije žalobkyňa so svojím partnerom L. B. na adrese D. X, E.,
konkrétne v byte č. XX, na 7. poschodí bytového domu so súp. č. XXXX, zapísaným na LV č. XXXX pre
kat. úz. E.. V predmetnom byte žije žalobkyňa na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníčkou

bytu, p. K. C., pričom je táto zmluva uzatvorená s partnerom žalobkyne, L. B.. Nájomná vzťah bol
predĺžený na základe ústnej dohody. Žalovaný bol z ÚVTOS prepustený v priebehu decembra roku
2023, odkedy žalobkyňu neustále prenasleduje, vyhráža sa jej, a k dnešnému dňu došlo zo strany
žalovaného už aj k viacerým fyzickým útokom voči žalobkyni. Jeden z fyzických útokov žalovaného
voči žalobkyni sa odohral dňa 15.8.2024, kedy útok oznámila žalobkyňa na príslušnom Obvodnom

oddelení Policajného zboru SR v Hlohovci. Aj z trestného oznámenia z uvedeného dňa vyplýva, v tento
deň mala žalobkyňa odovzdať žalovanému syna v zmysle ich dohody o úprave styku s dieťaťom. Po
príchode žalovaného tento žalobkyňu požiadal, aby sa išli so synom prejsť, čomu žalobkyňa vyhovela.
Počas vychádzky začal žalovaný žalobkyňu presviedčať, aby sa k nemu vrátila, čo ona odmietla, naktoréodmietnutiezačalžalovanýreagovaťznačneneprimerane,bolarogantný,začalžalobkynivulgárne
nadávať do „kuriev“ a „píč“, pričom ju tiež opakovane päsťou udrel do oblasti tváre. Po tomto útoku
začala žalobkyňa aj so synom pred žalovaným utekať smerom domov, kedy ju žalovaný dobehol, a

opätovne fyzicky napadol. Počas tohto útoku žalovaný tiež opätovne žalobkyni vulgárne nadával so
slovami „skapeš, ty kurva vyjebaná,“ a rovnako sa jej vyhrážal zabitím. Nakoľko predmetné správanie
vyvolalo u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie, začala kričať o pomoc, kedy na tento krik
zareagovali dvaja okoloidúci mladí muži. Na príchod spomenutých mužov zareagoval žalovaný útekom.
Po odchode žalovaného privolala žalobkyňa políciu, následne bola ošetrená na pohotovosti v Hlohovci.

Lekárska správa z ošetrenia sa nachádza v spise súvisiacom s uvedeným trestným oznámením.
Žalobkyni boli vtedy zistené podkožné hematómy pod ľavým okom. O výsledku konania o predmetnom
trestnom oznámení žalobkyňa nemá doposiaľ žiadnu vedomosť. Okrem spomenutých fyzických atakov
sa žalovaný prejavuje voči žalobkyni aj psychickým násilím, a to v podobe vyhrážok, či iných slovných
útokov. Žalovaný na žalobkyňu slovne útočí na verejnosti, a to na ulici, ale aj krikom pod balkónom bytu,
kde žalobkyňa žije, príp. ju čaká priamo pred jej bytom. Žalovaný dokonca aj prespáva v schodisku

bytového domu, kde žalobkyňa žije, čím jej zabraňuje vo voľnom pohybe, nakoľko táto nemôže zo
strachu z ďalších útokov vyjsť z bytu. Útoky žalovaného voči žalobkyni v mieste jej bydliska spôsobujú
v jej živote viaceré komplikácie. Žalovaného sa boja už aj susedia žalobkyne, ktorí z tohto dôvodu
žiadali o vysťahovanie žalobkyne, aby zabránili ich ďalšiemu kontaktu so žalovaným. Žalovaný dňa
6.12.2024 rozbil sklo na vchodových dverách v dome, a to len v zápale svojej agresie, kedy bola

na miesto privolaná aj hliadka PZ (bez ďalšieho bližšieho výsledku ich výjazdu). Susedia následne
požadovali preplatenie škody od žalobkyne, nakoľko ju priamo spájajú s osobou Žalovaného. Čo sa
týka komunikácie žalovaného voči žalobkyni, tento zaslal žalobkyni viacero správ, v ktorých sa jej
vyhráža ublížením na zdraví. Žalovaný taktiež zobral maloletému Damiánovi telefón, na ktorom bola
na sociálnych sieťach prihlásená žalobkyňa, a z jej účtu následne písal správy viacerým jej kontaktom,

okrem iného aj partnerovi žalobkyne (zrejme adresované žalobkyni), v rámci ktorých sa jej vyhráža
ublížením na zdraví, a označuje ju vulgarizmami. V jednej komunikácii určenej žalobkyni žalovaný
napísal: „A povec jej ze do sudu budem pred jej barakom hladný smädný a tak pôjdem na sud nech
jej to paci vac aj s bogovarmi.“ Žalobkyňa má za to, že daná správa potvrdzuje uvádzané skutočnosti
ohľadom zotrvávania žalovaného pred, resp. v bytovom dome, kde žalobkyňa žije. Okrem uvedeného

je z komunikácie zrejmé agresívne a vulgárne naladenie žalovaného voči žalobkyni, ktorú označuje
samými vulgarizmami. Okrem uvedeného je obsah správ taktiež neprimerane útočný, oplzlý a agresívny.
Predloženésprávyobsahujútiežviacerévyhrážkyadresovanéžalobkyniajejpartnerovi.Vjednejspráve
uviedol žalovaný: „...za toto ti z živa upálim ksycht. Stratim ho, je mi jedno. Vráť si to so piče. Už ma
netrápis.. Ale ty dostanes čo som ti dlzny aj tvoj jebacik... A čo sľúbil, dodržím keď ťa caonem ja podkana,

Alebo ma zabi alebo ma daj zavret ty stetka, Leto ti strašne ublizim a kazdemu..“ Obdobných slovných,
ale aj fyzických atakov sa žalovaný dopúšťa voči žalobkyni opakovane, kedy sa táto situácia stáva
pre žalobkyňu neznesiteľnou, a na túto má závažné psychické dopady. Žalobkyňa sa toho času bojí
bez sprievodu opustiť svoju domácnosť, nakoľko na základe jej predchádzajúcich skúseností existuje
výrazné riziko, že ju bude niekde žalovaný čakať, a bude ju znova atakovať. Príkladom je aj situácia,

kedy žalovaný čakal žalobkyňu na sviatok všetkých svätých pri hrobe jej rodiny, a kedy v dôsledku
jeho správania musela žalobkyňa aj so synom pred žalovaným z cintorína utekať. Našťastie mali
vedľa cintorína odstavené vozidlo známi, ktorí žalobkyňu odviezli domov. Obdobne žalovaný žalobkyňu
vyčkáva aj pred obchodom, škôlkou, vlakovou stanicou a na iných miestach, o ktorých žalovaný vie, že
ich žalobkyňa pravidelne navštevuje. Žalobkyňa opakovane kontaktovala na svoju ochranu aj políciu,

avšak zatiaľ bez dlhodobejšieho účinku. Polícia síce na mieste zasiahne, ak sa tam žalovaný nachádza
(napr. 24.11.2024 bol žalovaný vyvedený políciou spred bytu žalobkyne), no tento svoje správanie
nemení, a v nátlaku a agresii voči žalobkyni pokračuje. Žalovaný označuje žalobkyňu v komunikácii voči
nej slovami „štetka“ , „suka“ , „humusáčka“ , „hyena skurvená“ , „kurvisco“ , „kurva“, „kokoti zrut“, „stetka,
čo zije pre kokoty“. Jeho správy obsahujú vyhrážky ako: „Za toto budes trpiet boh ti to spocita budes

plakat ako nikdy v zivote“ alebo „Spálil by som ho za ziva za to jaka si kurva!!!“

5. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu videla žalobkyňa v preukázaní toho, že na základe
skúseností so správaním žalovaného, opakovanej agresii žalovaného voči nej sprevádzanej aj fyzickými
útokmi a vyhrážkami hrozí, resp. vzniká žalobkyni ujma -obava, že žalovaný bude v konaní ohrozujúcom

jej telesnú a duševnú integritu pokračovať, pričom toto konanie negatívne ovplyvňuje život žalobkyne,
ktorá, zo strachu z možného stretu so žalovaným, už ani neopúšťa sama svoju domácnosť. Zo strany
žalovaného dochádzalo opakovane k vyhrážaniu sa žalobkyni už v čase, kedy bol tento v ÚVTOS. Po
prepustení žalovaného na slobodu začal tento žalobkyňu neustále prenasledovať, prípadne sa zdržiavaťna schodisku domu, v ktorom žalobkyňa žije, opakovane na žalobkyňu fyzicky zaútočil, a inak na ňu
psychicky pôsobí spôsobom, ktorý jej výrazným spôsobom zhoršuje kvalitu jej života, a zhoršuje aj jej
psychický stav. Na základe uvedených skutočností nepovažuje žalobkyňa navrhovaný zásah do práv

žalovaného za akokoľvek neprimeraný, resp. nedôvodný a má za to, že nariadením neodkladného
opatrenia tak, ako navrhuje žalobkyňa, možno vzhľadom na právne vzťahy medzi stranami upraviť
pomery spôsobom bez potreby začatia konania vo veci samej.

6. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila žalobkyňa zápisnicu ÚPSVaR zo dňa

13.4.2022, zápisnicu so súdneho pojednávania sp. zn. 30P/20/2022 zo dňa 30.5.2022, rozsudok
Okresného súdu Trnava č. k. 31Pc/7/2021-48 zo dňa 1201.2022, rozsudok Okresného súdu Trnava
č. k. 33P/3/2023-63 zo dňa 16.3.2023, list žalovaného, uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.
101C/63/3023-23 zo dňa 23.11.2023, nájomnú zmluvu uzatvorená priateľom žalobkyne, výpis z LV č.
XXXX pre kat. úz. E., trestné oznámenie zo dňa 15.8.2024, fotografiu rozbitej sklenenej výplne dverí,
elektronické správy zaslané žalovaným.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, v znení neskorších predpisov
(ďalej ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene
približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

12. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

13. Podľa § 337 ods. 1 až 3 CSP, (1) ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany

a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do
pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného
opatrenia. (3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe
vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

14. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

15. Podľa § 340 ods. 1 CSP, ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,

navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

16. Podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení
neskorších ústavných zákonov), (1) nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzenámôže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. (2) Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému,
neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov
ako oznámenie č. 209/1992 Zb. v znení neskorších protokolov; ďalej aj ako len „Dohovor“), nikoho
nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

18. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej ako

len „OZ“), fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

19. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

23. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov

(spravidla pomerov strán sporu), prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte
nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá
aspoňosvedčeniedanostipráva(nároku)bezpochybnostiopotrebepredbežnejúpravy,pričomzásadne
neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe platí, že
nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak navrhovateľ neodkladného

opatrenia tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy (spravidla medzi stranami), ktoré vyžadujú dočasnú
úpravu. Dočasná úprava pomerov je potrebná, aby v predmetných právnych vzťahoch sa nevytvoril
nenávratný stav, a je nevyhnutné, aby sa nezasiahlo neprimeraným spôsobom do právnych vzťahov
(spravidla právnych vzťahov strán sporu), inak povedané, aby subjekt sporu alebo iná osoba nebola
neodkladným opatrením obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci.

24. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa

spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifickom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.

25. Neodkladné opatrenia sú opatreniami s dočasným alebo trvalým charakterom, upravujú však vzťahy
strán sporu iba v základnom nevyhnutnom rozsahu. Vzťahy strán sú následne v úplnom rozsahu
upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavkyvyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí
byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle.

26. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnejochrany,čia)jeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahu(spravidlamedzisporovýmistranami),
ktorý treba upraviť, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej
povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha

(princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu
dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah(princípproporcionality),
f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

27. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia

súdu prvej inštancie o návrhu na jeho nariadenie, teda navrhovateľom osvedčený skutkový a právny
stav veci ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutkový a
právny stav veci, na účely rozhodnutia o neodkladnom opatrení, sa posudzuje podľa náležitostí
návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí opísaním rozhodujúcich
skutočností presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného

účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým
spôsobom osvedčiť. Civilný sporový poriadok v ust. § 326 ods. 1 výslovne neukladá navrhovateľovi
povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k jeho vlastným skutkovým tvrdeniam, táto povinnosť mu však
vyplýva z ustanovenia § 132 ods. 1 a 3 CSP v rámci všeobecných náležitostí návrhu. Pri rozhodovaní
o neodkladnom opatrení majú listinné dôkazné prostriedky osobitný význam, nakoľko súd nevykonáva

plnohodnotné dokazovanie, rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán sporu. Aby
mohol súd vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň
základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného práva, ktorému má byť
poskytnutá ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie,
ak sa mu navrhovateľom tvrdený nárok javí ako nedôvodný. Osvedčovanie, na rozdiel od dokazovania,

znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité
pre rozhodnutie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez
osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti tvrdeného
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (dočasná alebo trvalá) a bez osvedčenia nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy.

28. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe súdov, úprava pomerov neodkladným opatrením zásadne
prichádza do úvahy len v tých prípadoch, v ktorých sa má napraviť stav akútnych zásahov do práv či
oprávnených záujmov účastníka domáhajúceho sa ochrany neodkladným opatrením, teda vtedy, ak by
vyčkávanie na rozhodnutie vo veci samej formou rozsudku po riadne vykonanom dokazovaní mohlo

spôsobiť také zmeny vo vzťahu k predmetu sporu či inú ujmu na právach navrhovateľa neodkladného
opatrenia, pri ktorých by samotné vedenie sporu mohlo už stratiť zmysel alebo je tu iná závažná príčina,
pre ktorú sa javí nevyhnutným pomery bezodkladne určitým spôsobom stabilizovať.

29. Ukladanie povinností neodkladným opatrením je výnimočným zásahom do práv inej osoby,

na ktorého využitie musia byť splnené urgentné dôvody, ktoré musia byť v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia riadne osvedčené, kedy navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť
naliehavú, neodkladnú potrebu bezodkladnej úpravy právnych vzťahov vo forme neodkladného
opatrenia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadňuje súd aj intenzitu
a rozsah zásahu rozhodnutia súdu o nariadení neodkladného opatrenia do práv osoby povinnej

z neodkladného opatrenia, pričom neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba vtedy, ak osoba povinná
z neodkladného opatrenia nebude rozhodnutím súdu obmedzená na svojich právach neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

30. Žalobkyňa sa domáhala v danom prípade nariadenia neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2

písm. f) a písm. h) CSP, keďže navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť nevstupovať do vchodu
číslo D. X bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na pozemku parcely registra „C“
parc. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. E., v ktorom žalobkyňa býva so svojím druhom.
Zároveň sa domáhala žalobkyňa ochrany svojej telesnej a duševnej integrity aj mimo domova druhýmnávrhom neodkladného opatrenia vo forme uloženia povinnosti žalovanému nepribližovať sa k nej na
vzdialenosť menšiu než 10 metrov.

31. Účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP je chrániť fyzickú
a duševnú integritu osoby, ktorá sa cíti byť ohrozená konaním osoby, proti ktorej návrh smeruje. Pre
nariadenie uvedeného neodkladného opatrenia musí navrhovateľ neodkladného opatrenia dostatočným
spôsobom osvedčiť, že jeho telesná integrita alebo duševná integrita je, resp. môže byť konaním
žalovaného ohrozená. Pod pojmom integrita treba pritom rozumieť celistvosť, neporušenosť, osobnú

istotu a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka
dochádza pôsobením násilia. Za násilie je potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej
osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. V súvislosti s domácim
násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor
má násilník v domácom prostredí obete alebo v kontakte s takouto osobou.

32. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. E. a z nájomnej zmluvy zo dňa 15.6.2024 vyplýva, že partner
žalobkyne, L. B., je nájomcom bytu č. XX na 7. poschodí na adrese D. X, E., v bytovom dome so súp.
č. XXXX, na základe zmluvy o krátkodobom nájme uzatvorenej s vlastníčkou bytu, zapísaného na LV
č. XXXX pre kat. úz. E..

33. V čase vydania tohto rozhodnutia nemal žalovaný v predmetnom byte, ani na rovnakej adrese, teda
v rovnakom bytovom dome, nahlásený trvalý ani prechodný pobyt.

34. Lustráciou v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že v mesiacoch
november 2024 a december 2024 sa dopustil žalovaný viacerých priestupkov proti občianskemu

spolunažívaniu na ulici D., na ktorej býva žalobkyňa so svojím partnerom a s maloletými deťmi.

35. Z vytlačenej elektronickej komunikácie, fotokópie listu žalovaného je nepochybné, že žalovaný na
žalobkyňu opakovane slovne vulgárne útočí, vyhráža sa jej ublížením na zdraví aj zabitím.

36.OboznámenímsaobsahomrozsudkuOkresnéhosúduTrnavaš.k.33P/3/2023-63zodňa16.3.2023,
zápisnicou ktorá vyhláseniu rozsudku predchádzala, žalovaný opakovane žiadal súd o zverenie
maloletého K. svojej sestre C. F. do jej osobnej starostlivosti, pričom tieto návrhy žalovaného súd
opakovane zamietol potom, čo ma súd spoľahlivo za preukázané, že v najlepšom záujme dieťaťa je, aby
zostalo naďalej pri svojej matke (žalobkyňa v tomto konaní). Dokonca ani sestra žalovaného nesúhlasila

so zverením maloletého K. do jej náhradnej osobnej starostlivosti.

37. Žalobkyňa podala dňa 15.8.2024 na OO PZ Hlohovec trestné oznámenie o slovných a fyzických
útokoch žalovaného počas dohodnutej prechádzky so spoločným synom potom, čo žalobkyňa odmietla
návrh žalovaného, aby sa k nemu vrátila, čo vyplýva zo zápisnice OO PZ Hlohovec ČVS: ORP-1303/

HC-TT-2024.

38. Žalobkyňa bola dňa 13.4.2022 na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (ďalej aj ako
len „ÚPSVaR Trnava“) za účelom poskytnutia sociálneho poradenstva, pričom úrad skonštatoval,
že s úradom sa skontaktoval aj žalovaný aj jeho sestra, čo vyplýva zo zápisnice ÚPSVaR Trnava

z uvedeného dňa.

39. Súd ustálil, že žalobkyňa dostatočne osvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi ňou
a žalovaným. Zo žalobkyňou predložených dôkazov mal súd za osvedčené, že žalovaný sa dopustil
v nedávnej minulosti voči žalobkyni konania spočívajúceho v adresovaní vulgárnych a výhražných

správ, aj telefonického kontaktovania. Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 15.8.2024 vyplýva, že
žalovaný žalobkyni pri osobnom stretnutí vulgárne nadával, a dokonca ju aj fyzicky napadol. Z lustrácie
v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že dňa 1.11.2024 sa dopustil žalovaný
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na ulici D. voči expriateľke, ktorej vulgárne nadával.
Žalobkyňa osvedčila dostatočným spôsobom konajúcemu súdu, že žalovaný svojím agresívnym

správaním narúšal predovšetkým jej duševnú integritu, a že žalobkyňa má dôvodnú obavu, že tento
bude v tomto správaní pokračovať. Žalobkyňa pritom osvedčila aj naliehavosť neodkladnej úpravy
pomerov subjektov tohto konania, a preto, s poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné
ustanovenia súd uzavrel, že žalobkyňa dostatočným spôsobom osvedčila splnenie všetkých zákonnýchpodmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti
žalovanému nevstupovať do predmetného bytového domu, v ktorom nie je žalovaný vlastníkom bytu, ani
spoluvlastníkom, ani nájomcom a v ktorom nemá ani nahlásený trvalý ani prechodný pobyt, preto tomuto

návrhu súd vyhovel postupom podľa § 328 ods. 1 CSP tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

40.Vovzťahukpovinnostižalovanéhonepribližovaťsakžalobkyninaurčenúvzdialenosťsúdpoukazuje
na skutočnosť, že žalovaný má vedomosť o mieste pobytu žalobkyne, opakovane ju vyhľadáva s
cieľom adresovania vyhrážok, pričom dňa 15.8.2024 došlo, podľa vyjadrení žalobkyne, aj k fyzickému

násiliu (udieranie päsťou do tváre). Aj s poukazom na obsah, frekventovanosť a intenzitu zaslaných
elektronických správ žalobkyni možno predpokladať snahu žalovaného o opakované osobné stretnutie
so žalobkyňou, ktoré by bolo pre žalobkyňu psychicky náročné a nežiaduce. V nadväznosti na uvedené
konajúci súd konštatuje, že žalobkyňa hodnoverne osvedčila existenciu potreby bezodkladne upraviť
pomery medzi ňou a žalovaným aj vo význame zákazu približovať sa k nej z dôvodu, že žalovaný
svojím konaním, ktoré je možné charakterizovať ako fyzické a psychické násilie, zasahuje do telesnej a

duševnej integrity žalobkyne, opakovane ju vyhľadáva na rôznych miestach, nielen v mieste jej bydliska,
ale aj pred obchodom, kam chodieva, aj na iných miestach, o ktorých žalovaný vie, že ich žalobkyňa
navštevuje, potom na ňu žalovaný zakaždým slovne útočí, kedy sa žalobkyňa navyše dôvodne obáva
aj o svoje fyzické zdravie, keďže už na ňu v minulosti viackrát fyzicky zaútočil, čím priamo ohrozuje
žalovaný jej ľudskú dôstojnosť a zasahuje do jej súkromného života.

41. Každý človek má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a
ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia (§ 11 OZ). Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, právo nebyť
podrobený mučeniu, krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu patria pritom
medzi základné ľudské práva (čl. 16 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru). Keďže žalobkyňa už priblíženie sa

žalovaného k jej osobe považuje za výrazný zásah do svojej vlastnej integrity, vzhľadom na existujúce
(osvedčené) skutočnosti skoršieho agresívneho správania zo strany žalovaného, a takéto priblíženie
si neželá žalobkyňa z dôvodnej obavy o vlastný život a zdravie, hlavne z obavy, že vzájomný kontakt
so žalovaným opätovne bude násilného charakteru, samotné osvedčenie týchto skutočností považoval
súd za dostatočné na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v povinnosti žalovaného

nevstupovať do vchodu číslo 6 bytového domu na ulici D. M. E., v ktorom býva žalobkyňa, ako aj
v povinnosti žalovaného nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom
uloženie týchto dvoch povinností žalovanému zaručí ochranu integrity žalobkyne.

42. Nariadením neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 CSP dochádza nevyhnutne k

zásahu do práv povinnej osoby. Z daného hľadiska musí byť zásah do právnej sféry povinnej osoby
legitímny s princípom proporcionality. Neodkladné opatrenie nesmie nikoho obmedzovať nad rozsah,
ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu. Súd je pri obmedzovaní práv povinnej osoby
povinný dbať aj na to, aby ujma osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje, nebola zjavne
neprimeraná výhode, ktorú navrhovateľ získa. Súd mal za to, že uložením povinnosti žalovanému

nevstupovať do bytového domu, v ktorom sám nebýva, ani nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti
v predmetnom bytovom dome, ako aj uložením povinnosti nepribližovať sa k žalobkyni je objektívne
možné dosiahnuť ochranu duševnej a telesnej integrity žalobkyne, pričom žalovaného neobmedzí
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Uloženie oboch povinností žalovanému v danom
prípade plne korešponduje s princípom proporcionality. Súd preto nariadil v prospech žalobkyne

neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. f) a h) CSP, s tým, že pokiaľ ide o nepribližovanie sa žalovaného
k žalobkyni, určil vo výroku uznesenia primeranú vzdialenosť 10 metrov, na ktorú sa nesmie žalovaný k
žalobkyni priblížiť, a zároveň určil výnimky z uvedeného obmedzenia tak, aby táto povinnosť bola reálne
vykonateľná.

43. Pri určovaní rozsahu, v ktorom uloží súd žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni,
aby zásah do práv žalovaného nebol neprimeraný účelu zamýšľaného žalobkyňou (proporcionalita
nariadeného neodkladného opatrenia), prihliadol súd na prípadné súdne, trestné a správne konanie,
z ktorého dôvodu vymedzil súd výnimky, na ktoré sa zákaz priblíženia nebude vzťahovať, kedy
bude umožnené stretnutie žalobkyne so žalovaným na procesných úkonoch v konaní pred súdom,

orgánom činným v trestnom konaní alebo pred správnym orgánom, kde je ochrana integrity žalobkyne
zabezpečená prítomnosťou úradných osôb, príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže SR, resp.
príslušníkov Policajného zboru ZR. Súd nemohol nezohľadniť v budúcnosti predpokladané ďalšie
prípadné súdne a trestné konania alebo správne konania, v ktorých nastanú situácie, kedy oba subjektysa stretnú pri uskutočňovaní procesných úkonov súdu, orgánu činného v trestnom konaní alebo
správneho orgánu.

44. Trvanie neodkladného opatrenia nariadeného výrokmi I. a II. tohto uznesenia obmedzil súd časovým
obdobím v súlade s návrhom žalobkyne. Nakoľko trvanie neodkladného opatrenia nariadeného výrokmi
I. a II. tohto uznesenia je časovo obmedzené (III. výrokom tohto uznesenia), zanikne uplynutím času,
na ktorý bolo nariadené (§ 333 CSP), a preto neuložil súd žalobkyni povinnosť podať v určenej lehote
žalobu vo veci samej (§ 336 ods. 1 CSP).

45. V súlade s ust. § 337 CSP však poučil súd žalovaného o možnosti podania návrhu na zrušenie
neodkladného opatrenia (IV. výrok) a o možnosti podania žaloby proti žalobkyni v pozícii žalovanej
o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by žalovanému vznikla výkonom neodkladného opatrenia, ak
neodkladné opatrenie zanikne alebo bude zrušené z iného dôvodu než preto, že pominuli dôvody, pre
ktoré bolo nariadené (V. výrok), napríklad, ak by mu vznikla škoda výkonom neodkladného opatrenia

nariadeného na základe tvrdení žalobkyne v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré by sa
neskôr preukázali ako nepravdivé.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu
trov konania o neodkladnom opatrení, a nakoľko súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného

osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, podľa § 255 ods.
1 CSP v spojení s čl. 4 ods. 1 CSP (analógia na konanie o neodkladnom opatrení) priznal súd úspešnej
žalobkyni nárok proti žalovanému na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení v plnom rozsahu
(VI. výrok), o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením,
ktorý postup je v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od
doručenia rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 CSP).