Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. február 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoCsp/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122278290
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6122278290.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Odalošovej a

sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a Mgr. Martina Štubniaka, v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 35 724 803, právne zastúpený
Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255
739, proti žalovanej: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. F. XXXX/X, G., o zaplatenie 3 565,32 Eur s
príslušenstvom,oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduLučenecč.k.16Csp/84/2022-135zo
dňa 17. 07. 2023, v spojení s opravným uznesením č. k. 16Csp/84/2022-164 zo dňa 05. 02. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „prvoinštančný súd“)) svojim druhým rozsudkom
rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania
(výrok II.)

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca v konaní uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 3565,32 Eur s príslušenstvom. Nárok odvodzoval na tom skutkovom základe, že na

základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.07.2021 medzi postupcom Home Credit Slovakia,
a. s., a ním ako postupníkom mu bola postúpená predmetná pohľadávka voči žalovanej. Postupca
uzatvorilsožalovanoudňa17.06.2020zmluvuoúvereč.XXXXXXXXXX,ktorejsúčasťoubolivšeobecné
obchodné podmienky. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a OP. Žalovaná neplnila v stanovených
termínoch splátky, čím porušila povinnosti podľa zmluvy, preto dňa 25.02.2021 vyhlásil postupca

mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 3982,32 Eur a pred
postúpením uhradila sumu 417 Eur.

2.1 Žalovaná bola v spore pasívna.

2.2 Považoval za nesporné, že HomeCredit Slovakia a.s. ako postupca uzatvoril so žalobcom ako
postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 14.07.2021. V zmysle prílohy k tejto zmluve

generovanej bankovým systémom bola predmetom postúpenia pohľadávka voči žalovanej v sume
4.518,15 Eur, pričom žalovaná čerpala peňažné prostriedky v sume 3.982,32 Eur a pred postúpením
pohľadávky uhradila peňažné prostriedky v sume 417 Eur.2.3 Okresný súd zistil posúdil skutkový stav tak, že žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu
zmluvu zo dňa 17.06.2020 označenú ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver, z ktorej
žalovaná čerpala peňažné prostriedky v sume 3.982,32 Eur a uhradila sumu 417 Eur. Z dôvodu

neplnenia splátok právny predchodca žalobcu listom zo dňa 25.02.2021 vyzval žalovanú ku splateniu
celého úveru v lehote 15 dní od spísania výzvy. V predmetnej výzve zároveň poučil žalovanú, že ak
dlžnú čiastku v uvedenej lehote nezaplatí, bude zahájené príslušné súdne konanie za účelom vydania
rozhodnutia, ktoré bude podkladom pre následnú exekúciu jej majetku. Dlžná čiastka sa v takom prípade
ďalej navýši o náklady súdneho a exekučného konania. Spolu s ukončením úverovej zmluvy dochádza

tak isto k ukončeniu všetkých aktívnych poistení, pokiaľ boli k úveru zjednané. Následne z dôvodu, že
žalovaná nesplnila svoje povinnosti, postúpil pohľadávku na žalobcu v sume 4518,15 Eur.

2.4 Právne vec okresný súd tak, že predmetom sporu bol spotrebiteľský právny vzťah uzatvorený podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka, v ktorom žalobca (resp. jeho právny predchodca) vystupoval podľa 52
ods. 3 Občianskeho zákonníka ako dodávateľ, keď poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná

ako spotrebiteľka podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Právny predchodca žalobcu uzatvoril ako
veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z., ktorou poskytol žalovanej peňažné prostriedky v načerpanej výške žalovanou v sume 3982,32 Eur,
ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s úrokmi a poplatkami v zmysle § 497 Obchodného zákonníka. Z
dôvodu neplnenia povinností žalovanou uzatvoril právny predchodca žalobcu ako postupca so žalobcom

ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávok podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

2.5 Okresný súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, t.j. či žalobca je podľa hmotného
práva nositeľom práva, ochrany ktorého sa v spore domáha. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v
spore zakladal na zmluve o postúpení pohľadávok. Okresný súd nemal v konaní za sporné, že došlo

k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok. To však automaticky neznamená, že nastali právne účinky,
ktoré predpokladá § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách totiž
môže banka postúpiť svoju pohľadávku tretím osobám za dodržania dvoch podmienok: prvou z nich je -
písomná výzva banky voči klientovi (žalovanej) a druhou - omeškanie dlžníka viac ako 90 kalendárnych
dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku.

2.6 Súd prvej inštancie uviedol, že v rozsudku pod sp.zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022
najvyšší súd uviedol, že v sporoch s ochranou slabšej strany súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej
povinnosti. Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok podľa § 92 ods. 8 vety prvej zákona
o bankách, pred postúpením pohľadávky zaťažuje veriteľa, a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel

s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/147/2017
zo dňa 24.04.2018, ktoré bolo zverejnené pod R 60/2018 najvyšší súd judikoval, že ustanovenie §
92 ods. 8 zákona o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež právo klienta v
súvislosti s postúpením pohľadávky. Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto
ustanovením je neplatný právny úkon.

2.7 Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd z úradnej moci skúmal, či došlo k platnému
postúpeniu pohľadávky na žalobcu v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorý
je v určitých aspektoch lex specialis voči § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 4Cdo/75/2020 zo dňa 27.10.2022 v ktorom bolo odkazované na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Cdo/266/2020 zo dňa 31.03.2022, obsah ustanovenia §
92 ods. 8 veta prvá zákona o bankách predpokladá výlučnú a samostatnú písomnú výzvu banky, že je
klient v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku. Skrz spotrebiteľský charakter dojednanej
zmluvy o úvere nemožno prisvedčiť oznámeniu o mimoriadnej splatnosti úveru aj charakter výzvy v
zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách.

2.8 Žalobca v spore ani po predbežnom právnom názore okresného súdu nepreukázal, že žalovanej
pred postúpením pohľadávky zaslal výlučnú a samostatnú písomnú výzvu, že žalovaná je v omeškaní
so splnením čo i len časti svojho záväzku. Za takúto výzvu nie je možné považovať vyhlásenie okamžitej
splatnosti úveru. Primárne je totiž predmetom tejto výzvy zosplatnenie úveru ako takého, len sekundárne

bola žalovaná vyzvaná na úhradu dlhu. Z toho dôvodu okresný súd považoval postúpenie uplatnenej
pohľadávky na žalobcu za neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor so
zákonom). Z neplatného právneho úkonu nemohli nastať právne účinky s tým spojené. Žalobca tak
nebol v spore nositeľom hmotnoprávneho nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medziprávnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Okresný súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu zamietol.

2.9 O trovách konania okresný súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov
konania, keďže úspešnej žalovanej v spore trovy nevznikli.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v
lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP. Odvolateľ uviedol, že odvolanie podáva z dôvodu, že súd mu

nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, že vyhovie žalobe a prizná žalobcovi voči
žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

3.1 K odvolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci odvolateľ uviedol, že súd prvej
inštancie nesprávne aplikoval ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z.. Predmetný zákon sa na právneho
predchodcu žalobcu nevzťahoval, nakoľko nešlo o banku. Postupca a žalobca sú spoločnosťami, ktoré
sú na základe osobitného povolenia Národnej banky Slovenska oprávnené poskytovať spotrebiteľské
úvery v zmysle ustanovení zák. č. 129/2010 Z. z.. Súd prvej inštancie bez odôvodnenia aplikoval na

vec ust. § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „ZoB“).

3.2 Odvolateľ uviedol, že medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným bola dňa 17. 06. 2020
uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere - revolvingový úver číslo XXX XXX XXXX (ďalej len

„zmluva“) v zmysle, ktorej bol žalovanej poskytnutý bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového
rámca 2 600,- eur. Žalovaná neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, a tak právny predchodca
žalobcu podaním zo dňa 25. 05. 2021 vyzval žalovanú v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka na
splatenie celého zostávajúceho dlhu. Poukázal na to, že medzi zmluvnými stranami nebolo dohodnuté
plnenie v splátkach v dôsledku čoho na vec nemožno aplikovať ust. § 565 OZ, respektíve § 53 ods.

9 OZ. V zmluve absentovala dohoda o plnení v splátkach na dobu určitú. V danom prípade bol medzi
zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo forme kreditnej karty a nie klasický splátkový
úver. Ide o úver, ktorý umožňuje klientovi čerpať poskytnuté zdroje opakovane, bez nutnosti žiadať o
povolenie čerpania. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí
jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú

sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a
ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Štandardná „splátka“, ktorú bola žalovaná povinná plniť,
bolavtomtoprípadelendojednanýmopakujúcimsaplnením vexistujúcomzáväzkovomvzťahu
na dobu neurčitú. To znamená, že v prípade, že sa žalovaná rozhodla finančné prostriedky vôbec v
daný mesiac nečerpať, nevznikla by jej ani povinnosť uhradiť mesačnú splátku. Nemožno hovoriť o tom,

že bolo dojednané plnenie v splátkach, nakoľko povinnosť uhradiť splátku bola podmienená čerpaním
úveru.

3.3 Odvolateľ poukázal na to že podľa komentára Občianskeho zákonníka II. § 451 - 880. druhé vydanie,
Praha: C. H. Beck. Števček. M ... 2019, 2131 s. ISBN 978 - 80 - 7400 - 770 - 5: „pri plnení v splátkach

je dlh, ktorého výška je vopred určená rozdelený na 2 alebo viac čiastkových plnení, ktorých súčet
predstavuje celkový objem záväzku. Od plnenia v splátkach je potrebné dôsledne odlíšiť opakujúce
sa plnenie, respektíve plnenie opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťahu. Celková výška
dlhu nie je v tomto prípade vopred stanovená (aj keď ju možno objektívne predvídať vo vzťahoch na
dobu určitú) a závisí od doby trvania samotného záväzku. Záväzkové vzťahy s opakujúcim sa plnením

nezanikajú splnením v pravom slova zmysle, ale uplynutím času, výpoveďou, dohodou, alebo iným
odlišným spôsobom“. Vzhľadom na uvedené odvolateľ mal za to že, pokiaľ ide o vyhlásenie okamžitej
splatnosti došlo k nej výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 25. 02. 2021 podľa § 563 OZ. Z uvedenej
výzvy jednoznačne vyplýva „... naša spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru...“. V tejto výzve je
tak obsiahnuté požiadanie o zaplatenie v zmysle § 563 OZ. V danom prípade touto výzvou nešlo o

zosplatnenie dlhu v zmysle § 565 OZ, ale o požiadanie o úhradu v zmysle § 563 OZ. Odvolateľ uviedol,
že zo žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva povinnosť vo výzve k splateniu dlhu výslovne upozorniť
spotrebiteľa na dôsledky nesplnenia, teda uvedenia upozornenia na možnosť postúpenia pohľadávky.
Právny predchodca žalobcu teda v súlade s § 563 OZ výzvou zo dňa 25. 02. 2021 uplatnil svoje právopožadovať od dlžníka splnenie dlhu, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas jeho úplného
splatenia a až uvedenou výzvou pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného záväzku žalovaného.

3.4 Zároveň odvolateľ v odvolaní uviedol, že v danom prípade bola zmluva vypovedaná listom zo dňa 25.
02. 2021 bez ohľadu na jej označenie ako „Výzva k splateniu celého úveru“. Na základe tohto podania
právny predchodca žalobcu vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím mu zároveň vznikol voči žalovanému
nárok domáhať sa poskytnutých finančných prostriedkov v zmysle ust. § 563 OZ. V tejto súvislosti
poukázal na to, že v liste zo dňa 25. 02. 2021 bolo uvedené, že: „spolu s ukončením úverovej zmluvy

dochádza takisto k ukončeniu všetkých aktívnych poistení, pokiaľ boli k úveru zjednané“, z čoho je
bez pochýb zrejmé, že predmetným listom bol zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným ukončený.

3.5 Odvolateľ poukázal na to, že skutkové tvrdenia protistranou vôbec neboli popreté, preto ich treba
považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 547/2012 -

odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoCsp/46/2021 z 27. 01. 2022, Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoCsp/30/2021).

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, § 380 CSP, nariadil
pojednávanie v súlade s § 385 ods. 1 CSP, v súlade s § 390 písm. a) CSP odvolací súd sám rozhodol
vo veci a v súlade s § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

6. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

7. Odvolací súd na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie v súlade s § 385 CSP, na ktorom v
súlade s § 384 CSP dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval a doplnil, a to obsahom Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere – revolvingový úver podpísanej dňa 17.06.2020 (č.l. 21 a nasl. ), Výzvou k
splateniu celého úveru zo dňa 25. februára 2021 (čl. 34 spisu), Úverovými podmienkami spoločnosti

Home Credit Slovakia, a. s., pre úverovú kartu Tesco – IHTK 120 (platné od 09. 01. 2020) (č.l. 25 a nasl. ),
vrátane Hlavy 3, § 5, Hlavy 5 - Podmienky splácania úveru - § 1, § 2, § 3, Hlavy 7,§ 1, § 2, Oznámením
o postúpení pohľadávky ( č.l. 35) z 22. 07. 2021, odvolací súd v súlade s § 382 CSP vyzval strany ,
aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovení zákona § 524 OZ, § 563 OZ, § 565 OZ, § 53 ods. 9 OZ,
§ 17 odst. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. účinných do 30.07.2021, vzhľadom na potrebu ich aplikácie v konaní.

8. Z obsahu uzavretej zmluvy, v súvislosti s ktorou ako postupník žalobca uplatňuje nárok súd zistil,
že ide o Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - revolvingovom úvere ktorá bola uzatvorená dňa 17.
06. 2020 (ďalej len zmluva) a to spoločnosťou Home Credit, a.s IČO: 36234176 ako dodávateľom
a žalovanou ako spotrebiteľom, podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania

peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené
vzmluveavúverovýchpodmienkach.Žalovanejbolinazákladezmluvy poskytnutépeňažnéprostriedky
prostredníctvomkartyaždovýškyúverovéhorámca.Úverovýrámecboldohodnutývovýške2600,-Eur,
ročná úroková sadzba 29,90 Eur, výška mesačnej splátky 2,85 % z výšky úverového rámca (74,10 Eur),
RPMN bolo uvedené 34,4 %, celková čiastka splatná spotrebiteľom 3 021,09 Eur, frekvencia splátok v

20. deň v mesiaci, zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.

8.1 V zmluve bolo dohodnuté , že: „Za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia
vašich zmluvných povinností) nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatneniu
úveru)“.

9. Žalobca tvrdil, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, v konaní žalovaná nepoprela
toto skutkové tvrdenie žalobcu, preto súd toto tvrdenie považoval v súlade s § 151 ods. 1 CSP za
nesporné. Uvedeným žalovaná porušila povinnosti podľa zmluvy.

10. Právny predchodca žalobcu, z dôvodu porušenia vyššie uvedených povinností žalovanou, vyzval
žalovanú k splateniu celého úveru listom zo dňa 25. februára 2021. Obsahom výzvy bolo - „ v dôsledku
vášho omeškania s úhradou záväzku, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere XXX XXX XXXX, Vás týmto
naša spoločnosť vyzýva k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy“. Výzvou bola žalovanápožiadaná zaplatiť dlžnú čiastku vo výške 4 451,32 eur, a to najneskôr do 15 dní od spísania výzvy.
Zároveň bola žalovaná upozornená, že aj naďalej trvá jej povinnosť hradiť príslušenstvo a prípadné
zmluvné sankcie. Ak dlžnú čiastku v uvedenej lehote neuhradí, bude zahájené príslušné súdne konanie

za účelom vydania rozhodnutia, ktoré bude podkladom pre následnú exekúciu. Ďalej bolo vo výzve
uvedené, že spolu s ukončením úverovej zmluvy dochádza takisto k ukončeniu všetkých aktívnych
poistení, pokiaľ boli k úveru zjednané.

11. Následne právny predchodca žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej dňa

14.07.2021 postúpil predmetnú pohľadávku, ktorú mal voči žalovanej žalobcovi. Žalobca na základe
postúpenia pohľadávky preukazoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

12. Súd prvej inštancie správne vec posúdil, keď dospel k záveru, že predmetom konania je
nárok uplatnený voči žalovanej vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, zmluvy o spotrebiteľskom úvere
uzatvorenej podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom právny predchodca žalobcu vystupoval

ako dodávateľ (podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), keď poskytoval žalovanej spotrebiteľský úver
a žalovaná bola spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na zmluvný vzťah je potrebné
aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z.

13. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/162/2020 zverejneného pod R 6/2022 vyplýva, že v

sporoch s ochranou slabšej strany (t.j. spotrebiteľ) súd skúma vecnú legitimáciu z úradnej povinnosti.
Dôkazné bremeno preukázania splnenia podmienok platného postúpenia pohľadávky zaťažuje veriteľa,
a to aj v prípade, že spotrebiteľ nepoprel s tým súvisiace skutkové tvrdenia veriteľa.

14. Odvolací súd skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Posúdenie aktívnej vecnej

legitimácieznamenápreukázanie,čižalobcajepodľahmotnéhoprávanositeľompráva,ochranyktorého
sa v spore domáha. Žalobca svoju aktívnu vecnú legitimáciu v spore zakladal na zmluve o postúpení
pohľadávok, ktorú v konaní predložil.

15. Pokiaľ ide o skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ktorú žalobca preukazoval

Zmluvou o postúpení pohľadávky, v danom prípade námietka odvolateľa v odvolaní, že okresný súd
nesprávne právne vec posudzoval podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z., zákona o bankách je
dôvodná. Postupca a žalobca sú spoločnosťami, ktoré sú na základe osobitného povolenia Národnej
bankySlovenskaoprávnenéposkytovaťspotrebiteľskéúveryvzmysleustanovenízák.č.129/2010Z.z..
Postupca nebol „bankou“, a preto sa na neho ustanovenia § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z. z. nevzťahujú,

avšak na daný zmluvný vzťah sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia
zákona 129/2010 Z.z. (v súlade s § 1 zákona 129/2010 Z.z.).

16. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu na základe zisteného skutkového stavu je potrebné
aplikovať ustanovenie § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase postúpenia), ktoré upravuje

podmienky, kedy práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa môžu previesť na tretiu osobu
(odvolací súd na pojednávaní dňa 26.02.2025 v súlade s § 382 CSP vyzval strany, aby sa vyjadrili
k možnému použitiu tohto ustanovenia zákona vzhľadom na potrebu jeho aplikácie).

17. Podľa § 17 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu) Práva

vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu
osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a
a) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a
b) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku

osobuspotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

18. Z ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. vyplývajú obmedzenia prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. Postupca a žalobca sú spoločnosťami, ktoré sú na základe osobitného
povolenia Národnej banky Slovenska oprávnené poskytovať spotrebiteľské úvery v zmysle ustanovení

zák. č. 129/2010 Z. z. (nie sú „bankami“). Odvolací súd vzhľadom na povinnosť ex offo skúmať aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu skúmal, či právny predchodca žalobcu mohol postúpiť predmetnú pohľadávku
žalobcovi, respektíve či boli splnené podmienky, ktoré umožňujú postúpiť takúto pohľadávku v súlade s §
17 zák. č. 129/2010 Z. z., skúmal, či ide o pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľskéhoúveru, alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského
úver.

19. Žalobca namietal, že pohľadávka v čase postúpenia už bola splatná, tvrdil, že nešlo o klasický
spotrebiteľský úver, ale o revolvingový úver. Uviedol, že medzi stranami nebolo dohodnuté plnenie
v splátkach v dôsledku čoho na vec nemožno aplikovať ust. § 565 OZ, resp. ust. § 53 ods. 9 OZ.
Poukázal na to, že nemožno hovoriť o tom, že bolo plnenie dohodnuté v splátkach, nakoľko povinnosť
uhradiť splátku bola podmienená čerpaním úveru, žalovanej bol poskytnutý úver umožňujúci jej čerpať

poskytnutézdrojeopakovane beznutnostižiadaťopovoleniečerpania.Akklientvyčerpáčasťalebocelý
úverový rámec a následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť
k dispozícii celý úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť
úverového rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Odvolateľ tvrdil,
že nebola dohodnutá štandardná „splátka“, ale išlo len o dojednanie opakujúcich sa plnení v existujúcom
záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú. Tvrdil, že v súlade s § 563 výzvou dňa 25. 02. 2021 jeho právny

predchodca požadoval od žalovanej zaplatiť celý dlh, nakoľko v čase trvania dlhu nebol dohodnutý čas
jeho úplného splatenia. Až touto výzvou podľa odvolateľa pôvodný veriteľ určil splatnosť predmetného
záväzku žalovanej.

20. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v

rozhodnutí, je dlžník povinný splatiť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

20.1 Podľa § 565 OZ (účinného do 30.07.2021), ak ide o plnenie v splátkach, môže veriť žiadať o
zaplateniecelejpohľadávkyprenesplnenieniektorejsplátky,lenaktobolodohodnutéalebovrozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ požiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

20.2 Podľa § 53 ods. 9 OZ (účinného do 30.07.2021), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 OZ najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Ani jedno z uvedených ustanovení nevylučuje jeho aplikáciu vo vzťahu k tomu, či poskytovanie
finančných prostriedkov - úver bude aj opakovane za určitých podmienok poskytnutý, rozhodujúce je,
či vzhľadom na námietky žalobcu za a) nebol čas plnenia dohodnutý (§ 563 OZ), resp. či ide/nejde
o plnenie v splátkach (§ 565 OZ).

22. Žalobca v odvolaní tvrdil, že v zmluve o revolvingovom úvere nebolo dohodnuté plnenie dlžníka
v splátkach. Tvrdil, že štandardná splátka, ktorú bola žalovaná povinná plniť bola v tomto prípade len
dohodnutým opakujúcim sa plnením v existujúcom záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú. Odvolací súd
sa však, s poukazom na zistený skutkový stav vykonaným dokazovaním, s uvedeným posúdením

žalobcom nestotožnil. Zo zmluvy je totiž zrejmé, že pri kontraktácii došlo k dojednaniu o plnení v
splátkach. Zo zmluvy explicitne vyplýva, že právny predchodca žalobcu a žalovaná sa dohodli na plnení
(čerpaného úverového rámca) pravidelnými mesačnými splátkami vo výške minimálne 2,85 % z výšky
úverového rámca (74,10 Eur) splatných 20. deň v mesiaci, pričom na tomto dojednaní nič nemení
skutočnosť uvádzaná žalobcom na jeho obranu, že keby žalovaná nečerpala úver, tak by žiadnu splátku

neplatila, je len prirodzené, že len keď čerpá úver, musí tento uhrádzať (a to podľa dohody v splátkach).
Argument žalobcu nie je presvedčivý aj z toho dôvodu, že pri kontraktácii došlo priamo v Zmluve k
zmluvnému zakotveniu inštitútu mimoriadneho zosplatnenia. V zmluve bolo dohodnuté, že „ za splnenia
dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností) nám musíte celý
čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatenie úveru)“, t.j. práva veriteľa zosplatniť celý dlh (§ 565

Občianskeho zákonníka), pričom zákonným a logickým predpokladom uplatnenia uvedeného inštitútu je
dohoda medzi veriteľom a dlžníkom o plnení v splátkach. Takéto dojednanie vyplýva zo samotnej Zmluvy
(ako je uvedené vyššie) a tiež z úverových podmienok, keď v Hlava 5 - Podmienky splácania úveru
- podľa § 1 je dojednané „Poskytnutý úver musíte splácať riadne a včas v pravidelných mesačných
splátkach. Termín splatnosti a výšky mesačnej splátky je určený v zmluve, v § 3 je uvedené „Splátky

musíte hradiť do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane poplatkov a úrokov.

22.1 V ustanovení hlavy 7 § 2 písm. a ) Úverových podmienok, je dojednané, že „v prípade, že ste sa
oneskorili s platením aspoň dvoch splátok alebo ste sa oneskorili s platením jednej splátky dlhšie ako 3mesiace, nám musíte celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru)“. Odvolací súd
v tejto súvislosti pre úplnosť poukazuje na to, že ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť zosplatnenie len v súlade s kogentnými ustanoveniami

zákona § 53 ods. 9, 565 OZ.

23. Uvedený inštitút zosplatnenia je charakteristický pre klasické spotrebiteľské splátkové úverové
zmluvy, pričom pri opakujúcom sa plnení je plnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka vylúčené, teda
nemôže dochádzať k zosplatneniu. Opakujúce plnenie je napr. nájomné, platenie výživného a podobne.

24. Ust. § 563 OZ rieši právny stav v prípade, v ktorom nie je čas plnenia určený zákonom alebo
rozhodnutím. V takomto prípade je dlžník povinný plniť nasledujúci deň po tom, čo veriteľ dlžníka o
plnenie požiadal. Vopred neurčená splatnosť nie je vopred určená ak nie je určená právnym úkonom
(ani mlčky, napríklad pri úschove šatstva na koncerte), ani právnym predpisom, ani rozhodnutím, alebo
jej určenie bolo ponechané na vôľu dlžníka alebo veriteľa).

25. Splatnosť úverovej pohľadávky je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si dodávateľ
s dlžníkmi dohodli plnenie v splátkach, s oprávnením dodávateľa pre prípad neuhradenia dlžníkom
splatných splátok v termíne, vyhlásiť úver za splatný. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie
je ani opakujúcim sa, či trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového

plnenia, ktoré je v literatúre prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté
do čiastkových úsekov, ktoré až ako spoločný celok tvoria dlh. Splatnosť týchto úsekov je však
daná samostatne (oddelene), teda každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Dobou splnenia
čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku
je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ

nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565
Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté
alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s
ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti
najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník stráca výhodu čiastkového plnenia. Výška aj doba

jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie
je pri plnení v splátkach treba posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok. Skutočnosť, že bolo
v zmluve dohodnuté, že za určitých podmienok môže spotrebiteľ čerpať „opätovne“ úver v určitej výške,
nespôsobuje, že čas splnenia nie je dohodnutý ako to tvrdí žalobca, v Zmluve bolo dohodnuté čerpanie
úveru(vrátanevýšky),pravidelnámesačnásplátka,výškasplátky,jejsplatnosť.Vhlave5,§3Úverových

podmienok je uvedené „Splátky musíte hradiť do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane
poplatkov a úrokov.

26. Zo skutkových tvrdení žalobcu nevyplýva, že došlo k čerpaniu finančných prostriedkov, ktorých
plnenie nebolo dohodnuté v splátkach.

27. V ďalšom súd skúmal, predpoklady pre postúpenie pohľadávky na žalobcu, t.j. splnenia podmienok
na postúpenie pohľadávky podľa ustanovenie § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase postúpenia
pohľadávkynažalobcu),ktoréupravujepodmienky,kedyprávavyplývajúcezozmluvyospotrebiteľskom
úvere sa môžu previesť na tretiu osobu, a to vrátane, či vzhľadom na strany Zmluvy o postúpení

pohľadávky (právnické osoby, „nebankové subjekty“), prechádzala alebo sa postupovala pohľadávka
po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred
termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

28. V súvislosti s vyššie uvedenou podmienkou v konaní bolo zistené, že právny predchodca

žalobcu výzvou zo dňa 25. 02. 2021 adresovanou žalovanej, vyzval žalovanú k splateniu celého úveru
čerpaného na základe Zmluvy, zároveň ju vyzval zaplatiť dlžnú čiastku vo výške 4 451,32 Eur, a to
najneskôr do 15 dní od spísania výzvy. Právny predchodca žalobcu však nesplnil podmienky na platné
zosplatnenie úveru, pretože v prípade spotrebiteľského úveru v súlade s § 53 ods. 9 OZ, ak ide o
plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie tohto práva. Podmienkou účinnosti
výzvy na zaplatenie celej pohľadávky je, že veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá nesmie byť
kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa (žalovanú) na uplatnenie tohto práva. Lehota 15 dní začínaplynúť nasledujúci deň po tom, čo dodávateľovi vzniklo právo podľa § 565 OZ, t. j. po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Účinnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ je teda
podmienená tým, že dodávateľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa

na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie § 565 OZ neúčinné. Z
uvedeného vyplýva, že upozornenie spotrebiteľa na uplatnenie práva dodávateľa musí byť ešte pred
jednostranným úkonom, ktorým dodávateľ požiadal spotrebiteľa o zaplatenie celej pohľadávky naraz
v zmysle ustanovenia § 565 OZ, a teda dodávateľ nemôže jedným (tým istým) úkonom upozorniť
spotrebiteľa na uplatnenie práva podľa § 565 OZ, podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a zároveň uplatniť právo na

zaplatenie celej pohľadávky naraz. Upozornenie spotrebiteľa dodávateľom je rozhodujúcim vzhľadom
na to, že spotrebiteľ na základe upozornenia dodávateľa môže zaplatiť splátku, s ktorou je v omeškaní
a tým odvrátiť následky nezaplatenia splatnej splátky v zmysle § 565 OZ. Žalobca netvrdil, nepreukázal
(neuniesol dôkazné bremeno v konaní), že jeho právny predchodca upozornil písomne žalovanú v
zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ na uplatnenie práva zosplatniť pohľadávku podľa § 565 OZ, a preto
neboli splnené podmienky na zosplatnenie predmetného úveru. Aj podľa rozhodnutia NS SR sp. zn.

7Cdo/268/2020 „Najvyšší súd zastáva názor, že 15-dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala
byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z
charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť,
navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok“.

29. V dôsledku nesplnenia hypotézy ustanovenia § 53 ods. 9 OZ, t.j. keď právny predchodca žalobcu
neupozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením na to, že uplatní právo podľa §
565 OZ, t.j. že požiada o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (dlh zosplatní),
nedošlokplatnémuzosplatneniupohľadávky,atedaniesú naplnenépredpokladyustanovenia§17zák.
č. 129/2010 Z.z. pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu. V danom prípade odvolateľ ani netvrdil,

že upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní, na uplatnenie tohto práva – zosplanenia.

30. Pokiaľ odvolateľ všeobecne namietal v odvolaní, že žalovaná nerozporovala jeho skutkové tvrdenia,
a preto ich treba považovať za tzv. nesporné skutkové tvrdenia, odvolací súd udáva, že možno poprieť
len skutkové tvrdenie a žalobca netvrdil, že upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní pred

zosplatnením na to, že uplatní právo podľa § 565 OZ, t.j. že požiada o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky (dlh zosplatní), a teda žalovaná takúto skutkovú okolnosť nemohla poprieť.
Dôkazné bremeno preukázania hypotézy právnej normy bolo v tomto prípade na žalobcovi. Pre úplnosť
(všeobecne) odvolací súd poukazuje na rozhodnutie I. ÚS 246/2019, z ktorého vyplýva, že ak nárok
nebol riadne tvrdený (bola zanedbaná procesná povinnosti žalobcu tvrdiť), všeobecný súd nemôže

vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu
(aplikáciou § 151 ods. 1 CSP) a „priznať akýkoľvek uplatnený nárok“, ak žalobca samotný zanedbal
svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP – procesné povinnosti a procesné bremená).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené nedošlo k zosplatneniu dlhu. Neboli tak naplnené podmienky
v súlade s § 17 zák. č. 129/2010 Z. z. predmetom postúpenia nebola pohľadávka po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru ani pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V konaní tiež neboli tvrdené ani iné predpoklady pre
platné postúpenie pohľadávky vyžadované ustanovením § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. (účinného v čase

postúpenia pohľadávky). Právny predchodca žalobcu nesplnil zákonné podmienky na to, aby mohol
práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. z predmetného zmluvného vzťahu previesť
na tretiu osobu - žalobcu. Vzhľadom na uvedené, nakoľko pohľadávka bola postúpená v rozpore
so zákonom, takýto úkon treba považovať za absolútne neplatný, nakoľko svojím obsahom odporuje
zákonu (§ 39 Občianskeho zákonníka), a teda žalobca nie je aktívne legitimovaný, a preto jeho návrh

musel byť zamietnutý.

32. Pre úplnosť pokiaľ odvolateľ v odvolaní tvrdí, že výzva k splateniu celého úveru zo dňa 25.
02. 2021 bola výpoveďou, odvolací súd udáva, že obsah predmetnej výzvy nemožno vyložiť ako
výpoveď zo zmluvy. Predmetnou výzvou bola žalovaná vyzvaná k splateniu celého úveru čerpaného

na základe zmluvy. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na uvedenie textu v predmetnej výzve, že „spolu s
ukončením úverovej zmluvy dochádza takisto k ukončeniu všetkých aktívnych poistení, pokiaľ boli k
úveru zjednané“, z čoho má vyplývať podľa odvolateľa výpoveď zmluvy, z uvedeného znenia (anicelkového obsahu výzvy) nie je možné tento právny úkon vyhodnotiť ako vypovedanie zmluvy (sám
žalobca takéto posúdenie výzvy uviedol až v odvolaní).

33. Vzhľadom na uvedené, nepreukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcom, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, vrátane závislého výroku o trovách konania (výrok II.).

34. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodnutí aplikoval zásadu zodpovednosti za
výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bola v odvolacom
konaní plne úspešná žalovaná, v zásade by teda mala nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania.
Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanej v odvolacom konaní nejaké účelne
vynaložené trovy vznikli, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.