Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. december 2023

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14CoP/58/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522204571
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2023

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2023:1522204571.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Táne Šefčíkovej, v právnej veci navrhovateľa: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. E. XXXX/X, F., zastúpený splnomocnencom: Mgr. Peter Slezák, advokát so sídlom
Vajnorská 140, Bratislava a manželky: A. G. C., rodená H., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I.
XXXXX/XXX, F., o rozvod manželstva, o odvolaní manželky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava

V č. k. 70Pc/9/2022–23 zo dňa 12.12.2022, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom č. k. 70Pc/9/2022–23 zo dňa 12.12.2022 súd prvej inštancie výrokom I. manželstvo
účastníkov uzavreté dňa 23.09.2017, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Kolárovo, vo

zväzku 11, ročník 2017, na strane 10, pod poradovým číslom 32 rozviedol, výrokom II. žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou § 18, § 22, § 23 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „ZoR“) a § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok
(ďalej len „CMP“).

3. Z vykonaného dokazovania zistil, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva doručený súdu prvej
inštancie dňa 12.07.2022 je dôvodný. Účastníci konania prerušili svoje manželské spolužitie v júni
2022. Konflikty medzi manželmi trvajú dlhodobo, nezhody manželov eskalovali do takej miery, že
navrhovateľ chcel opustiť spoločnú domácnosť už dva roky pred podaním návrhu. Účastníci konania
s cieľom obnovy harmonického manželstva absolvovali odborné poradenstvo, manželské spolužitie sa

im však nepodarilo obnoviť. Manželka navrhovateľa príčiny rozvratu manželstva nerozporovala. Súd
prvej inštancie dospel k záveru, že účastníci konania už dlhšie v spoločnej domácnosti nežijú, pričom
príčiny rozvratu manželstva nemožno odstrániť. Vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne a trvale
narušené a manželstvo neplní svoje základné zákonné funkcie.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie manželka navrhovateľa, a to v celom

rozsahu z dôvodu, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Namietala, že súd prvej inštancie rozhodol na prvom pojednávaní, a to napriek skutočnosti, že dňa
07.12.2022 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní vytýčenom dňa 12.12.2022 a požiadala o
jeho odročenie z dôvodu rizikového priebehu tehotenstva. V dôsledku chyby podateľne bolo podanie

doložené do súdneho spisu dňa 14.12.2022, teda až po pojednávaní. Súdu prvej inštancie sa zdal
postačujúci jej súhlas s návrhom o rozvod manželstva. V podanom návrhu navrhovateľ uvádza, žemanželstvo účastníkov konania je bezdetné, pričom odvolateľka bola tehotná a išlo o tehotenstvo
na základe asistovanej reprodukcie, s čím manžel vyslovil súhlas svojím podpisom v reprodukčnej
klinike Ferticent v Bratislave dňa 28.05.2022. Súd prvej inštancie sa riadne neoboznámil so skutočným

stavom veci, nerešpektoval jej právo zúčastniť sa osobne na pojednávaní a uveril navrhovateľovi jeho
nepravdivé tvrdenia. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o podanom návrhu až po narodení dieťaťa
a súčasne mal rozhodnúť aj o rodičovských právach, spravovaní majetku dieťaťa a zároveň o výživnom.
Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na konanie súdu prvej
inštancie.

5. K odvolaniu navrhovateľ uviedol, že manželka s návrhom na rozvod súhlasila. Manželstvo medzi
účastníkmi konania je nefunkčné dlhodobo, nežijú v spoločnej domácnosti, dokonca nie sú ani
v kontakte. Potvrdenie o rizikovom priebehu tehotenstva bolo manželke vystavené dňa 13.10.2022, teda
o jej rizikovom stave vedela dlhodobo. Vo veci asistovanej reprodukcie dňa 28.05.2022 ustúpil a súhlasil
so zákrokom asistovanej reprodukcie, pričom sa spoliehal na skutočnosť, že zákrok nebude úspešný.

Argument, že súd prvej inštancie má rozhodnúť o rodičovských právach, spravovaní majetku dieťaťa
a zároveň o výživnom, nemá oporu v zákone. V zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, výživné je osobné právo dieťaťa a vzniká jeho narodením. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

6. K vyjadreniu navrhovateľa manželka uviedla, že súd prvej inštancie musí skúmať, či sú vzťahy medzi
manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov
nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Od podania návrhu do konania pojednávania
došlo k podstatným skutočnostiam, ktoré majú vplyv na podaný návrh na rozvod a ktoré nemohla
z dôvodu pochybenia súdu prvej inštancie predložiť.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody

odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a rozsudok je potrebné zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dodržal zákonom
stanovený procesný postup pre to, aby mohol na pojednávaní dňa 12.12.2022 rozhodnúť vo veci samej.

9. Námietka odvolateľky je založená na tvrdení, že súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní bez
jej prítomnosti, aj po riadnom doručení ospravedlnenia z dôvodu neúčasti a žiadosti o odročenie
pojednávania, t.j. nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Odvolací súd uvádza, že pod uvedeným odvolacím dôvodom (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP) treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu práv účastníka konania, ktorý ale
musí dosiahnuť takú intenzitu, že v jej zmysle je možné celé konanie zhodnotiť ako porušujúce právo
na spravodlivý proces. V preskúmavanej veci išlo práve o takýto prípad.

11. Podľa článku 6 ods. 1 Základných princípov CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie
spočívajúcevrovnakejmieremožnostíuplatňovaťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.

12. Podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavy“), každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa článku 48 ods. 2 vety prvej Ústavy, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.14.Podľačlánku6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd,každýmáprávonato,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v článku 46 ods. 1 Ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje
Ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (pozri I. ÚS 4/94).

16. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahŕňa v sebe najmä princíp „rovnosti zbraní“, právo
byť prítomný na pojednávaní, právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia a ďalšie požiadavky
spravodlivého súdneho konania. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup. Konanie súdu v
súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo
na súdnu ochranu. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v
zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu

ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému
a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania, ktoré (práva) slúžia na
ochranu ich práv a oprávnených záujmov v civilnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon
účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať
za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného

úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu
súdu, dochádza k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje sa
ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

17. CMP zabezpečuje tieto procesné práva vo vytvorenom zákonnom rámci tak, že ukladá súdu,

ak zákon nestanovuje inak, aby nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon
neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať (§ 33 CMP). Zo všeobecnej
úpravy § 180 CSP vyplýva, že ak sa účastník, ktorý bol riadne predvolaný nedostaví na pojednávanie

a nepožiadal o jeho odročenie (§ 183 CSP), zakladá to fakultatívnu možnosť postupu súdu konať v
jehoneprítomnosti.Všeobecnévýchodiskáprekonaniepojednávaniavneprítomnostiúčastníkakonania
treba v mimosporovom procese konfrontovať s predmetom konania, pretože v niektorých konaniach
takýto priebeh pojednávania môže byť v rozpore s účelom a základnými princípmi sledovanými právnou
normou v týchto veciach.

18. Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať,
aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná
okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť. Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí
predstavovať „dôležitý dôvod“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo 11/2009

z 20.7.2010).

19. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie vo veci na deň
12.12.2022 o 13:30 hod, pričom manželke navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 18.11.2022
a následne podaním doručeným súdu prvej inštancie 07.12.2022 ospravedlnila svoju neúčasť na

pojednávaní z dôvodu jej rizikového tehotenstva, o ktorom doložila lekárske potvrdenie. V dôsledku
pochybenia podateľne súdu prvej inštancie bolo do súdneho spisu predložené ospravedlnenie manželky
navrhovateľa až dňa 14.12.2022. Súd prvej inštancie v dôsledku pochybenia podateľne súdu prvej
inštancie, teda bez vedomosti sudcu o tejto skutočnosti, vykonal dňa 12.12.2022 pojednávanie.
V zápisnici z pojednávania sa konštatuje, že pred otvorením pojednávania sa súd prvej inštancie pokúsil

viesť účastníkov konania k odstráneniu príčin rozvratu manželstva. Súd prvej inštancie na pojednávaní
vykonal dokazovanie oboznámením sobášneho listu a výsluchom navrhovateľa, následne vyhlásil
dokazovanie za skončené a rozhodol vo veci samej rozsudkom, ktorým manželstvo účastníkov konania
rozviedol a žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. O oneskorenom
doručení ospravedlnenia odporkyne na pojednávaní existuje v súdnom spise aj úradný záznam na č. l.

28. Súd prvej inštancie na pochybenie poukázal aj v odseku 5 napadnutého rozsudku.

20. Z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že manželka navrhovateľa sa pojednávania nemohla
zúčastniť z ospravedlniteľných dôvodov a svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnila.Za včasné ospravedlnenie sa totiž považuje také ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, ktoré strana
(účastník konania) doručila súdu najneskôr do začiatku pojednávania. Ospravedlnenie neúčasti na
pojednávanídošlodopodateľnesúduprvejinštanciepäťdnípredsamotnýmpojednávaním.Skutočnosť,

že ospravedlnenie manželky navrhovateľa bolo do súdneho spisu založené 14.12.2022, teda až
po vykonaní pojednávania, nemôže byť účastníkovi konania na škodu. Ospravedlnenie preto treba
považovať za ospravedlnenie doručené súdu včas. Rovnako, lekárom potvrdené rizikové tehotenstvo
je možné považovať za dôležitý dôvod, neopomínajúc, že súd je povinný v zmysle článku 6 a §
35 CMP zistiť skutočný stav veci, t.j. zistiť príčiny rozvratu manželstva a následne viesť manželov k

odstráneniu týchto príčin rozvratu a usilovať sa o ich zmierenie, čo nebolo možné zrealizovať práve
pre neprítomnosť manželky navrhovateľa. Z obsahu odvolania vyplývajú aj nové skutočnosti, najmä
tehotenstvo a následné narodenie maloletého dieťaťa, na ktorú skutočnosť musí súd prvej inštancie
prihliadať (§ 23 ods. 2 ZoR).

21. Ak sa teda má za to, že manželka navrhovateľa svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila včas

a z ospravedlniteľného dôvodu, pokiaľ súd prvej inštancie konal a pojednával vo veci bez jej účasti,
znemožnil jej svojím nesprávnym procesným postupom uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na samotné pojednávanie nemá vplyv ani
skutočnosť, že manželka navrhovateľa s návrhom na rozvod manželov súhlasila.

22. Odvolací súd z uvedeného dôvodu musel napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

23. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov

k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

24. Povinnosťou prvoinštančného súdu, viazaného vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§
391 ods. 2 CSP), bude v ďalšom konaní po riadnom dokazovaní vykonanom pri náležitom dodržaní
procesných práv účastníkov konania vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné

náležite v súlade s § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Súd prvej inštancie pritom zároveň prihliadne na
skutočnosť, že dňa 10.02.2023 sa manželom narodilo maloleté dieťa a preto bude potrebné konanie
o rozvod manželstva spojiť s konaním o úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu.

25. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania, vrátane náhrady trov

tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP a § 58 CMP).

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).