Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 20. december 2024

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/80/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1724202939
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kučerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2024:1724202939.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a členiek
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: FINGO.SK
s.r.o., IČO: 50 230 859, so sídlom Vajnorská 100/B, Bratislava zast.: Advokátska kancelária Paul Q,
s.r.o., IČO: 35 906 464, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovanému: Q. F., K.. XX.XX.XXXX,
O.R.XXXX/XX,Y.,zast.:GÁLIK&PARTNERSADVOKÁTSKAKANCELÁRIAs.r.o.,IČO:36675750,so

sídlom Krátka 8, Bratislava, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Pezinok zo dňa 19. septembra 2024, č.k. 36C/59/2024-59, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa voči žalobcovi p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorým sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti zdržať sa akoukoľvek formou v
akomkoľvek znení rozširovania nepravdivých, urážlivých, klamlivých a zavádzajúcich informácií o tom,
že spoločnosť žalobcu je mimoriadne zadlžená a je len umelo a dočasne udržiavaná v obchodnej
činnosti, že spoločnosť žalobcu krachuje, že majiteľ spoločnosti žalobcu nemá finančné prostriedky

na úhrady miezd a odmien zamestnancov žalobcu a s ním spolupracujúcich osôb, že žalobca
nevyplatí a/alebo nevypláca dlhopisy, že žalobca si musí finančné prostriedky požičiavať, aby vyplatil
svojich investorov, že investori žalobcu sa rozhodli ukončiť spoluprácu so žalobcom kvôli odchodom
zamestnancov a spolupracujúcich osôb od žalobcu, že spoločnosti žalobcu sa rozpadá tím na centrále,
že od žalobcu do spoločnosti FinCloud, IČO: 54 394 139, prechádzajú stovky ľudí, že spoločnosť
žalobcu je na predaj alebo je jej majiteľmi na predaj ponúkaná, že v štruktúrach spoločnosti žalobcu

sú zlé vzťahy, ktoré majú negatívny vplyv smerom k zamestnancom spoločnosti žalobcu, že vedenie
spoločnosti žalobcu, jej vlastník vrátane generálneho riaditeľa, sa správajú arogantne, že predstavitelia
spoločnosti žalobcu verejne, pred obchodnými partnermi, ponižujú svojich podriadených finančných
agentov v prípade, ak títo majú odlišný názor ako vedenie spoločnosti žalobcu, a to do právoplatného
skončenia konania vo veci samej. Zároveň sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti
zdržať sa akoukoľvek formou, v akomkoľvek znení, rozširovania akýchkoľvek iných nepravdivých,

urážlivých, klamlivých a zavádzajúcich tvrdení o žalobcovi, osobách reprezentujúcich žalobcu, vrátane
jeho štatutárov a jeho službách a rozširovania nepravdivých údajov o pomeroch, činnosti a službách
poskytovaných žalobcom, ako i ďalších zásahov do názvu a/alebo dobrej povesti žalobcu, a to do
právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň navrhol, aby mu súd prvej inštancie uložil
povinnosť podať v lehote 60 dní od právoplatnosti neodkladného opatrenia žalobu vo veci samej a
priznal, ako aj náhrady trov konania v plnom rozsahu.2/ V dôvodoch napadnutého uznesenia súd prvej inštancie poukázal na skutkové zdôvodnenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobca vymedzil tak, že je právnickou osobou
a podnikateľom, oprávneným na vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania v súlade so

zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve ako samostatný
finančný agent na základe povolenia Národnej banky Slovenska pod registračným číslom 215 683.
Žalovaný prostredníctvom svojej spoločnosti MLG & CO. s.r.o. vykonával pre žalobcu na základe
Zmluvy o finančnom sprostredkovaní zo dňa 20.07.2020 (ďalej aj ako „Zmluva“) činnosť finančného
sprostredkovania ako podriadený finančný agent a majiteľ divízie. Žalovaný je aktuálne majoritným

spoločníkom a jedným z troch konateľov spoločnosti FinCloud, s.r.o., ktorá vykonáva totožnú činnosť
v oblasti finančného sprostredkovania ako žalobca. Počas trvania Zmluvy sa na žalobcu postupne
obrátili viacerí jeho zamestnanci a spolupracujúce osoby s informáciou, že ich opakovane kontaktoval
žalovaný, ktorý ich oslovoval na spoluprácu so spoločnosťou FinCloud. Uvedené bolo podľa žalobcu
jedným z dôvodov odstúpenia žalobcu od Zmluvy zo dňa 24.10.2023. Ďalej tvrdil, že žalobca pokračuje
v uvedenom konaní, keď systematicky a opakovane kontaktuje zamestnancov žalobcu a s ním

spolupracujúce osoby a prezentuje im absolútne nepravdivé a hrubo difamačné informácie, ktoré
vykresľujú žalobcu v negatívnom svetle, a ktoré mali oslovené osoby motivovať k ukončeniu spolupráce
so žalobcom. Finančná situácia žalobcu je pritom mimoriadne pozitívna, pričom neexistujú predpoklady,
ktoré by zakladali akékoľvek obavy z blížiaceho sa „krachu“ alebo zániku žalobcu. Žalobca za rok 2023
dosiahol zisk 1.698.009,- eur pri tržbách 17.648.794,- eur, čo ani náznakom neevokuje nepriaznivú

finančnú situáciu spoločnosti, ako ani predaj žalobcu iným subjektom na trhu. Nad rámec bežnej
fluktuácie prešlo niekoľko zamestnancov (do 10) do spoločnosti FinCloud, pričom žalobca sa domnieva,
že dôvodom je najmä rozširovanie nepravdivých informácií žalovaným a presviedčanie zamestnancov
žalobcu a spolupracujúcich osôb, aby s ním ukončili spoluprácu a prešli do spoločnosti FinCloud.
Odchod osôb z centrály žalobcu do spoločnosti FinCloud však nemalo výrazný vplyv na činnosť

centrály, nakoľko žalobcovi sa podarilo týchto zamestnancov bezprostredne nahradiť novými. Zhrnul,
že všetky uvedené nepravdivé informácie sú objektívne spôsobilé poškodiť jeho dobrú povesť a
narušiť vzťahy so zamestnancami a spolupracujúcimi osobami. Žalovaný opakovane, viacerým u neho
pôsobiacim osobám difamačným spôsobom prezentuje fungovanie žalobcu v negatívnom svetle za
využitia naratívu o blížiacom sa rozpade jeho personálneho aparátu, ukončeniu spolupráce s tretími

subjektami, nepriaznivej finančnej situácií, či podvodnom konaní žalobcu. V oblasti finančného trhu
predstavuje žalobca poprednú špičku, a preto je jeho dôveryhodnosť ako finančného sprostredkovateľa
a dobrá povesť mimoriadne dôležitá. Akékoľvek pochybnosti o finančnom zdraví žalobcu alebo tvrdenia
o blížiacom sa krachu môžu mať mimoriadne závažný vplyv na jeho postavenie na trhu. Mal potom za
to, že ak by pomery strán neboli neodkladne upravené vo forme neodkladného opatrenia, došlo by k

závažným škodám na právach žalobcu v podobe zníženia jeho dobrej povesti a poškodenia reputácie
v očiach jeho zamestnancov a spolupracujúcich osôb, ako aj v odborných kruhoch, u zákazníkov a
obchodných partnerov.

3/ Právne odkazujúc na ust. § 324 ods. 1 až 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, §

328 ods. 1 a § 329 ods. 1 a 2 C.s.p., súd prvej inštancie zdôraznil, že úspech strany, ktorá sa
domáha nariadenia neodkladného opatrenia vyžaduje osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku
medzi sporovými stranami, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery a súčasne vyžaduje, aby
neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej dočasnej úpravy. Samotný nárok teda nemusí byť
preukázanýnepochybne.Uviedol,žejednýmzhlavnýchatribútovnanariadenieneodkladnéhoopatrenia

je preukázanie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov; navrhovateľ však vo
svojom návrh nijako neosvedčil a ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú
potrebu na vydanie navrhovaného rozhodnutia. Ozrejmil, že na preukázanie dôvodnosti podaného
návrhu navrhovateľ predložil súdu čestné prehlásenia svojich zamestnancov a spolupracujúcich osôb,
pričom z obsahu týchto čestných prehlásení majú vyplývať klamlivé a navrhovateľa poškodzujúce

vyjadrenia, ktoré má rozširovať o ňom odporca. Okrem čestných vyhlásení osôb, ktorých pravosť
podpisu nie je nijak preukázaná, predložil súdu aj odstúpenie od Zmluvy o finančnom sprostredkovaní,
z obsahu ktorého má vyplývať, že odporca sa dopustil porušenia zmluvy. Po oboznámení sa s obsahom
tejto listiny však súd prvej inštancie nezistil skutočnosti tvrdené navrhovateľom, ktoré majú odôvodňovať
nariadenie neodkladného opatrenia. Z podaného návrhu, ako aj z listín tvoriacich jeho prílohu

nevyplýva, že by navrhovateľ vyzval odporcu, aby sa zdržal určitého konania, ktoré by zasahovalo
do jeho osobnostných práv. Je nesporné, že navrhovateľ má zákonnú možnosť domáhať sa náhrady
škody, ktorá by mu bola spôsobená nekalosúťažným konaním odporcu. Zákonným predpokladom pre
nariadenie neodkladného opatrenia je však existencia skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnejúpravy pomerov. Z obsahu podaného návrhu však takáto neodkladnosť nevyplýva. Navrhovateľ sám
v podanom návrhu uvádza, že sa domnieva, že napríklad dôvodom odchodu jeho zamestnancov,
prípadne spolupracujúcich osôb, je najmä rozširovanie nepravdivých informácii odporcom o spoločnosti

navrhovateľa a presviedčanie zamestnancov navrhovateľa a spolupracujúcich osôb, aby s ním
ukončili spoluprácu a prešli do spoločnosti FinCloud. Zároveň konštatuje, že jeho finančná situácia
je mimoriadne pozitívna a ku dňu podania tohto návrhu neexistujú predpoklady, ktoré by zakladali
akékoľvek obavy z blížiace sa krachu spoločnosti alebo jej zániku. Za tohto stavu tak nie je splnená
už prvá z taxatívne vymedzených podmienok potrebných na nariadenie neodkladného opatrenia, a

to osvedčenie existencie skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Záverom
svojho rozhodnutia súd prvej inštancie dodal, že judikatúra ESĽP, ktorú musí všeobecný súd pri svojej
rozhodovacej činnosti zohľadniť a ktorá pokrýva kolízie práva na ochranu dobrej povesti právnickej
osoby (ochranu osobnosti fyzickej osoby), s právom na slobodu prejavu, sa vyznačujú rôznorodosťou,
kde každý prípad je jedinečný, preto nie je možné vyvodiť z nej striktné všeobecné pravidlá, tieto
prípady si vyžadujú náležité posúdenie skutkových okolností prípadu a následné starostlivé vyváženie

týchto vzájomne protichodných garancií. Napriek tejto rôznorodosti rozhodovacej praxe štrasburského
súdu existuje v oblasti difamačných sporov niekoľko základných orientačných kritérií, ktorý zvyknú byť
zohľadňované pri riešení otázky ochrany práva na dobrú povesť v stret so slobodou prejavu, a ktorých
systematickým posúdením možno uzavrieť, či bude daná prednosť ochrane slobody prejavu alebo
osobnostným právam. Rozhodujúcou otázkou pre posúdenie jeho akceptovateľnosti v konkrétnom

prípade je preto otázka jeho primeranosti, teda či obmedzeniu práva na slobodu prejavu zodpovedá
zásada proporcionality. Na tento účel judikatúra ESĽP aj Ústavného súdu SR využíva prísny test
proporcionality založený na hľadaní odpovedí na otázky KTO, O KOM, ČO, KDE, KEDY a AKO v danom
prípade hovoril, resp. uverejnil informáciu. Ústavne akceptovateľnou odpoveďou môže byť iba prísny
test proporcionality, ktorý však má v procesnoprávnych podmienkach konania o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia svoje limity vyplývajúce z právnej úpravy, ktorá síce výslovne neupravuje, ako
má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre vydanie neodkladného opatrenia, ale ust. § 329
ods. 1 C.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Zohľadniac vyššie
uvedené súd prvej inštancie nevzhliadol naliehavosť v podanom návrhu vyžadovanú ustanovením §
326 ods. 1 C.s.p. a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol..

4/ O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Ozrejmil, že žalobca bol
v konaní neúspešný, a preto by plne procese úspešný žalovaný mal proti nemu nárok na náhradu trov
konania. Nakoľko žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie rozhodol tak, že mu nárok na
ich náhradu nepriznal.

5/ Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že súd mu nesprávnym
postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, a že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje odpoveď na otázku, prečo podľa súdu prvej
inštancie nedošlo k splneniu náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia a z akého dôvodu
dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobcovi nehrozí reálne a bezprostredne ujma. Konštatoval,
že dokazovanie v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu

osvedčovania, kedy na základe stranou predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. V
tejto súvislosti potom uviedol, že v konaní preukázal, že žalovaný opakovane kontaktuje zamestnancov
žalobcu a osoby s ním spolupracujúce s cieľom, aby tieto osoby ukončili svoj zmluvný vzťah so
žalobcom a aby začali spolupracovať so spoločnosťou FinCloud, pričom v rámci tohto presviedčania

šíri o žalobcovi, jeho činnosti, vlastníkoch a štatutároch nepravdivé, difamačné, urážlivé, klamlivé a
zavádzajúce informácie, ktoré nemajú skutkový základ a sú objektívne spôsobilé poškodiť dobrú povesť
a meno žalobcu. Mal potom za to, že touto činnosťou mieni žalovaný získať v prospech spoločnosti
FinCloud neoprávnenú výhodu, ktorú by táto spoločnosť nezískala, keby žalovaný nekonal v rozpore s
dobrými mravmi, pretože táto spoločnosť pôsobí na rovnakom trhu a má rovnaký predmet činnosti ako

žalobca, teda sú konkurenti. Súdu prvej inštancie ďalej v tejto súvislosti vytkol, že odignoroval obsah
predložených čestných vyhlásení, v ktorých tam uvedené osoby deklarujú, že žalovaný ich opakovane
kontaktuje a presviedča, aby ukončili spoluprácu so žalobcom a započali spoluprácu so spoločnosťou
FinCloudapoukázalnato,žezožiadnehoprávnehopredpisunevyplývapovinnosťosvedčeniapodpisovna daných čestných vyhláseniach. Zhrnul, že sa mieni domáhať ochrany svojich práv aj vo veci samej,
avšak namietané konanie žalovaného dosahuje takú intenzitu, že aj v prípade úspechu žalobcu v konaní
vo veci samej, nebude mať toto rozhodnutie pre neho materiálny význam, nakoľko jeho dobrá povesť

bude už v tom čase nenávratne poškodená. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení
uznesenia vôbec nezaoberal hrozbou ujmy na právach a podnikateľskej činnosti žalobcu. Tvrdil, že z
obsahu predmetných difamačných tvrdení šírených žalovaným bezprostredne hrozí nereparovateľné
poškodenie dobrej povesti žalobcu, ktorú buduje roky kvalitou ním poskytovaných služieb, proklientským
prístupom a sústavným zlepšovaním svojej činnosti. Z konania žalovaného podľa žalobcu vyplýva, že

sa nejedná o ojedinelý exces, ale o vedomú a cielenú činnosť, ktorou sleduje získanie už zaškolených
a skúsených zamestnancov a spolupracovníkov vo finančnom sektore na úkor žalobcu, ktorý do ich
zaškolenia investoval nezanedbateľné časové a finančné prostriedky. Poukázal aj na to, že žalovaný
týmto konaním chcel poškodiť žalobcu aj materiálne, keď nabádal zamestnanca žalobcu, aby svojou
utlmenou produkciou u žalobcu fakticky poškodzoval žalobcu v jeho materiálnej sfére a radšej vyvíjal
činnosť v prospech spoločnosti FinCloud, zatiaľ čo stále bude pôsobiť u žalobcu. Dôvodil tiež, že mu

nie je známy presný počet osôb, ktoré s ním ukončili pracovnoprávny alebo zmluvný vzťah z dôvodu
činnosti žalovaného, šesť zamestnancov bolo ochotných podpísať čestné vyhlásenia, avšak žalobca
má vedomosť aj o ďalších jeho zamestnancoch a spolupracujúcich osobách, ktoré si však neželali byť
menované.

6/ Záverom svojho odvolania žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že danú vec neposúdil s ohľadom
na ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce dobrú povesť právnickej osoby, ale vec posudzoval
podľa právnych predpisov, ktoré sa na daný prípad nevzťahujú. Namietal záver súdu prvej inštancie, že
pravosť podpisov na čestných vyhláseniach nie je osvedčená, hoci právne predpisy takúto podmienku
neustanovujú. Ďalej konštatoval, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebné vyzvať

žalovaného na zdržanie sa určitého konania, ale žalobca musí osvedčiť svoj hmotný nárok, ktorého
ochrany sa domáha, ako aj osvedčiť skutočnosti odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov.
Uzavrel,žepredmetomkonanianebolaochranaprednekalosúťažnýmkonanímžalovanéhoaprípadnou
škodou vyvolanou jeho činnosťou, ale žalobca navrhovaným neodkladným opatrením chcel docieliť
ochranu pred šírením nepravdivých, urážlivých, klamlivých a zavádzajúcich informácií žalovaným.

Odvolaciemu súdu preto navrhol, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a nariadil
neodkladné opatrenie v požadovanom rozsahu a aby mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu.

7/ K odvolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení

poprel, že by vykonával akúkoľvek z činností uvedených žalobcom, na základe čoho dospel k záveru, že
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný bezdôvodne. Navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že
v danom prípade nie je splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov, keďže sám žalobca
tvrdí, že údajné protiprávne konanie žalovaného trvalo najmenej 10 mesiacov pred podaním samotného

návrhu. V tejto súvislosti skonštatoval, že pokiaľ údajné protiprávne konanie žalovaného má trvať už
viac ako 10 mesiacov, tak by pre žalobcu nemal byť problém predložiť dôkaz, ktorý by hodnoverne
osvedčoval uvedené tvrdenia. Ďalej tvrdil, že skutočnosti uvádzané žalobcom nedosiahli náležitú mieru
pravdepodobnosti z hľadiska procesného a hmotného práva, ktoré by legitimizovali nárok, ktorého sa
žalobca návrhom domáha. Poukázal na čestné vyhlásenia predložené žalobcom, vo vzťahu ku ktorým

vyjadril pochybnosť, že neboli vytvorené osobami, ktorých údaje sú v nich uvedené, nakoľko sú po
obsahovej a formálnej stránke takmer totožné a totožnosť osôb nie je možné overiť. Navyše, tieto
osoby sú ekonomicky a finančne závislé a odkázané na žalobcu, a preto sa v tomto prípade nemôže
jednať o hodnoverné, nestranné a objektívne osvedčenie tvrdených skutočností. Ďalej v tejto súvislosti
argumentoval, že zo žalobcom predložených listín ani nie je zrejmé kedy a akou formou a spôsobom mal

žalovaný uvedené informácie šíriť. Vyjadril názor, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa
žalobca snaží o obmedzenie ústavného práva žalovaného na slobodu prejavu, pretože hmotnoprávna
ochrana tvrdeného nároku žalobcu je dostatočná, a to najmä s poukazom na ust. § 19b Občianskeho
zákonníka a prostriedkami ochrany proti nekalej súťaži podľa ust. § 53 a nasl. Obchodného zákonníka.
Záveromžalovanýuviedol,žežalobcavosvojomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniazamieňa

samotného žalovaného ako fyzickú osobu so spoločnosťou MLG & CO. s.r.o., hoci sa jedná o rozdielne
právne subjekty. Podľa žalovaného nie je pravdou, že žalovaný vykonával pre žalobcu na základe
Zmluvy činnosť finančného sprostredkovania ako podriadený finančný agent a majiteľ divízie, pretože
túto činnosť vykonávala spoločnosť MLG & CO. s.r.o.. Medzi žalobcom a žalovaným preto neexistovalžiadny právny vzťah založený na zmluve. Nie je preto podľa žalovaného pravda, že záväzky zo Zmluvy
porušil žalovaný, pretože v odstúpení od Zmluvy je uvedené, že sa jednalo o porušenie záväzkov
zo strany spoločnosti MLG & CO. s.r.o.. Uzavrel, že žalobca vo svojom návrhu nijako neosvedčil a

ani nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali neodkladnú potrebu na vydanie rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania.

8/ Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez potreby nariadenia

odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že mu nie je možné priznať úspech. Odvolací súd sa
stotožnil s nosnými dôvodmi napadnutého uznesenia a konštatuje jeho vecnú správnosť. Súd prvej
inštancie v predmetnom rozhodnutí reagoval na všetky relevantné skutočnosti vyplývajúce z návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia a svoje rozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodnil (§ 220 ods. 2
C.s.p.).

9/ Podľa § 324 ods. 1 C. s. p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10/ Podľa § 325 ods. 1 C. s. p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11/ Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12/ Podľa § 19b ods. 2, 3 Obč. Zák. pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno

domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno
sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Odsek 2/ platí
primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

13/ Podľa § 44 ods. 1 Obch. Zák. nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore

s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá
súťaž sa zakazuje.

14/ Na zdôraznenie správnosti a doplnenie dôvodov napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že
nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku je možné,

ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom
neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie
je osvedčenie, že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá
podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia.
V danom prípade je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá je

osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva
návrh na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej
ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných
tvrdení žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno

dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia
prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. Pre úspešné
uplatnenie nároku na nariadenie neodkladného opatrenia teda zákon vyžaduje osvedčenie nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto úpravy pomerov sporových strán,
čižeosvedčenie,žebezúpravyichprávnychpomerovbybolonejakékonkrétneprávožalobcuohrozené,

pričom hrozba musí byť bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené kumulatívne,
inak nie je možné návrhu vyhovieť. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je teda to, že sa jedná
o výnimočné opatrenie. Naliehavosťou sa v takomto prípade rozumie taký stav právnych a faktických
vzťahov,ktorýbezpodmienečnevyžadujerýchlyzásahsúduaposkytnutiesúdnejochrany.Žalobcapreto
v takom prípade musí jednak osvedčiť uplatnený nárok, ktorý žiada chrániť neodkladným opatrením,

právny vzťah medzi stranami sporu, ktorý je potrebné upraviť neodkladným opatrením, ako i tvrdenie, že
je tu reálne nebezpečenstvo a bezprostredne mu hroziaca ujma. Nárok žalobcu je osvedčený vtedy, ak
sa na základe predložených dôkazov javí aspoň ako pravdepodobný. Ohrozenie práv, nároku a hrozbabezprostrednej ujmy žalobcu musí byť konkrétna a žalobca ju musí vždy osvedčiť, nestačí ju iba tvrdiť.
Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy nemožno ničím nahradiť.

15/ Úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia si vyžaduje aj preukázanie
danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv.
osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov.
Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí
žalobca (navrhovateľ neodkladného opatrenia) preukázať z čoho, t. j. z akých okolností vyvodzuje

svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci
samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami;
musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým
možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má dôkaznú povinnosť pokiaľ
ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má

povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.

16/ Neodkladné opatrenie má teda vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,
bezohľadunadruhneodkladnéhoopatrenia,apretozjavnenedôvodnémualeboneexistujúcemunároku
nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Hoci posúdenie úspešnosti

osvedčenia nároku podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia,
bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do
úvahy. Osvedčené skutočnosti majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobností a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska hmotného a procesného práva legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného

neodkladného opatrenia.

17/ I keď v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd zisťuje relevantné skutočnosti
zjednodušeným procesným postupom a dôvodnosť hmotnoprávneho nároku neskúma v rozsahu
meritórneho posúdenia, nemôže úplne rezignovať na posúdenie hmotnoprávneho nároku, čo do

elementárneho posúdenia právneho základu z toho hľadiska, či žalobca predložil dostatočné dôkazy,
ktoré prima facie opodstatňujú záver o osvedčení hmotnoprávneho nároku, t. j. nároku, ktorý vyplýva,
resp. je možné ho vyvodiť priamo z konkrétneho zákonného ustanovenia alebo má zmluvný základ. Z
rozhodnutia vydanom v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia preto musí byť zrejmé, na základe
akej predbežnej právnej úvahy v rovine osvedčenia možno predpokladať, že nárok je daný (III. ÚS

139/2022).

18/ Odvolací súd, zohľadniac skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu a listín, ktoré sú jeho obsahom, sa
stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil existenciu skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov.

19/ Žalobca sa vo svojom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia domáha voči žalovanému
uloženia povinnosti zdržať sa rozširovania nepravdivých, urážlivých a zavádzajúcich informácií bližšie
špecifikovaných v navrhovanom petite, právne dôvodiac neoprávneným zásahom žalovaného do
jeho dobrej povesti podľa ust. § 19b Obč. Zák.. Ide o konanie, ktorým by sa vo svojej podstate

konzumovala vec sama, vzhľadom na totožnosť rozsudočných petitov, keďže pri neoprávnenom zásahu
do dobrej povesti právnickej osoby sa zásahom dotknutá právnická osoba môže na súde domáhať,
aby porušovateľ (osoba, ktorá neoprávnene zasiahla do jej dobrej povesti) upustil od neoprávnených
zásahov a bol odstránený závadný stav. K vzniku občianskoprávnych sankcií za neoprávnený zásah do
dobrej povesti právnickej osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie

konkrétneho zásahu voči dobrej povesti právnickej osoby (z čoho vyplýva nevyhnutnosť overenia faktu,
že právnická osoba skutočne takú povesť má), tento zásah musí byť neoprávnený (protiprávny) a musí
existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a neoprávnenosťou (nezákonnosťou) zásahu. Fyzická
alebo právnická osoba môže byť zodpovedná za zásah do dobrej povesti právnickej osoby len vtedy,
ak tento neoprávnený zásah skutočne vyvolala, resp. spôsobila. Povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia,

dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno o príčinnej súvislosti zaťažuje dotknutú právnickú osobu.

20/ V tomto type sporu je vždy potrebné starostlivo skúmať, koho treba považovať za subjekt,
ktorý neoprávnene zasiahol do dobrej povesti právnickej osoby. V prípade, ak tento zásah bolspôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, potom
občianskoprávne sankcie podľa § 19b ods. 2, 3 Obč. Zák. zásadne postihujú samotnú právnickú osobu.

21/ Pre posúdenie, či vytýkané konanie je neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby
(§11, § 19b ods. 2,3 Obč. Zák.) alebo nekalosúťažným konaním (§ 44 Obch. Zák.) je rozhodujúce, či k
tomutokonaniudošlomedzikonkurentmivrámcihospodárskejsúťaže, t.j.ideokonanie,ktorýmsachce
zasiahnuťdosúťažeaporušiťjejuznávanézásadynekalýmkonaním,čomusíbyťvodítkomžalovaného,
musí byť jeho účelom; porušiť uznaný poriadok v súťaži predpokladá vôľu presunúť prospech alebo

ujmu jedného konkurenta na ujmu alebo prospech iného. Podmienkou nekalosúťažného konania je,
že ide o konanie v rámci hospodárskej súťaže alebo v hospodárskom styku, konanie musí byť v
rozpore s dobrými mravmi súťaže alebo v hospodárskom styku, objektívne spôsobilé privodiť ujmu
inému súťažiteľovi (rozsudok NS ČR sp. zn. 23 Cdo 4285/2010). Ustanovenia § 44 ods. 1 Obch. Zák.
je možné sa dovolávať v prípade, kedy predmet sporu vyplýva, resp. má svoj pôvod, v súťažnom
vzťahu účastníkov. Pre úvahu, či konanie konkrétneho subjektu je konaním v hospodárskej súťaži nie je

rozhodné, že ide o podnikateľa, ale o to, či išlo o konanie uskutočnené za účelom súťažného zámeru a
nie zámeru iného (rozsudok Vrchného súdu v Prahe, sp. zn. 3Cmo 110/99).

22/ V prejednávanej veci sa žalobca domáha navrhovanej neodkladnej úpravy pomerov, skutkovo
dôvodiac poškodením jeho dobrého mena zo strany žalovaného ako fyzickej osoby, právne odkazujúc

na §19b Obč. Zák. Žalobca v návrhu tvrdí, že počas trvania zmluvy o finančnom sprostredkovaní,
ktorú mal od 20.07.2020 do 24.10.2023 uzatvorenú s obchodnou spoločnosťou MLG & CO. s.r.o.,
ktorej žalovaný bol jediným konateľom a spoločníkom, došlo k opakovanému podstatnému porušeniu
zmluvných ustanovení zmluvy zo strany spoločníka žalovaného, ktoré sú konkretizované v písomnom
odstúpení od zmluvy o FS. Počas trvania tejto zmluvy sa na žalobcu postupne obrátilo niekoľko jeho

zamestnancov,resp.spolupracujúcichosôbzdôvodu,žežalovanýimuvádzaložalobcovirôzneklamlivé
a hrubo difamačné informácie, závažne poškodzujúce dobré meno žalobcu, jeho vlastníkov a štatutárov.
Podľa tvrdení žalobcu sa jednalo najmä o vyjadrenia, že v štruktúrach žalobcu sú zlé vzťahy, že
vedenie sa správa arogantne, že žalobca je zadlžený a nemá finančné prostriedky na úhradu miezd
a odmien zamestnancov. Svoje tvrdenie žalobca osvedčuje (predtlačenými) čestnými vyhláseniami

niekoľkýchosôb,ktorémalibyťzostranyžalovaného„náborovanéapobádanékukončeniuspolupráces
FINGO.SK,s.r.o.asozačatímspoluprácesFinCloud,s.r.o.KonkrétneideoČestnévyhláseniaH..X.P.z
23.05.2024 (mal byť inštruovaný ako má a kedy ukončiť spoluprácu s FINGO.SK a presúvať produkciu v
prospech spoločnosti FinCloud s.r.o. v mesiacoch 11/23 a 12/23), H.. Q. V. zo dňa 10.05.2024 (žalovaný
jumaltelefonickykontaktovaťapovedaťjejklamlivéinformácieakonapr.spoločnosťFINGOjezadlžená,

je len umelo a dočasne udržiavaná, že majiteľ nemá peniaze na vyplatenie ľudí, zamestnancov, že
nebudú vyplatené dlhopisy), H.. Q. K. zo dňa 06.05.2024 (ľudia na centrále končia, nebudú vyplatené
dlhopisy, J. K. nemá peniaze a predá firmu, Fingo krachuje), Q. Š. zo dňa 16.05.2024 (v roku 2023
bolo spochybňované vyplatenie dlhopisov a poukazovanie na špekulatívne chovanie J. K. - Q. E. v
súvislosti s využitím peňazí z vyplatených dlhopisov), X. Z. zo dňa 06.05.2024 (FINGO krachuje, končí

celá centrála, nebudú vyplácané dlhopisy, J. nemá peniaze a firmu predá), Q.. W. T. zo dňa 14.05.2024
(bol náborovaný Q. F., nabádaný, aby ukončil zmluvný vzťah so spoločnosťou FINGO s.r.o. a začal
spolupracovať so spoločnosťou FinCloud) a Q.. Š. W. (ľudia na centrále končia, nebudú vyplatené
dlhopisy, J. K. nemá peniaze a predá Fingo, Fingo krachuje) a Odstúpením od Zmluvy o finančnom
sprostredkovaní so spoločnosťou MLG & CO. s.r.o. Mal potom za to, že na základe týchto vyjadrení

žalovaného je ohrozené jeho dobré meno a jeho povesť na finančnom trhu.

23/ Vychádzajúc z tohto skutkového základu aj odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil
danosť práva vo vzťahu k ním označenému pasívne vecne legitimovanému subjektu, ani naliehavú
potrebu dočasne upraviť právne pomery medzi stranami. Ako uviedol odvolací súd už vyššie, žalobca bol

povinný tvrdený nárok osvedčiť. Nárok je osvedčený vtedy, ak sa na základe predložených dôkazov javí
aspoň ako pravdepodobný. V prejednávanom prípade žalobca svoj tvrdený nárok osvedčoval šiestimi
(vopred predtlačenými) čestnými vyhláseniami a odstúpením od Zmluvy o finančnom sprostredkovaní
uzatvorenej medzi ním a spoločnosťou MLG & CO. s.r.o. aj pre skutky obsiahnuté v citovaných
čestných prehláseniach, ku ktorým malo dôjsť počas trvania tejto Zmluvy, teda v období troch rokov.

Zo samotného skutkového základu je sporné už len to, kto je pasívne vecne legitimovaným v konaní.
Je totiž nepochybné, že žalovaný v kontakte s osobami označenými v čestných prehláseniach tieto
(ako tvrdí žalobca) „náboroval“ k prestupu do obchodnej spoločnosti FinCloud s.r.o., ktorej je jedným
z troch konateľov a zároveň spoluvlastníkom (jej vznik je datovaný 06.10.2023, čo vyplýva z výpisu zobchodného registra Mestského súdu Bratislava III oddiel Sro, vl. č. 180594/B), naviac, ako vyplýva zo
samotného Odstúpenia od zmluvy o finančnom sprostredkovaní, vytýkaných skutkov sa mal dopustiť
ako zástupca spoločnosti MLG & CO. s.r.o. (spoločnosť vznikla 13.06.2020, výpis z obchodného registra

Mestského súdu Bratislava III, oddiel Sro, vl. č. 145732/B), čo žalobca vyhodnotil ako závažné porušenie
zmluvy a dôvod na odstúpenie od nej. Okolnosť, či žalobca namietané skutky učinil vo svojom vlastnom
mene (ako fyzická osoba) nie je z obsahu návrhu a priložených dôkazov vonkoncom osvedčená (že to
tak tvrdí žalobca pre zjednodušenie situácie, nie je totiž postačujúce ani v zrýchlenom konaní o návrhu
na vydanie neodkladného opatrenia).

24/ Pokiaľ žalobca tvrdí, že informácie, ktoré sú o ňom šírené žalovaným sú spôsobilé zasiahnuť do
jeho dobrého mena a finančnej situácie, odvolací súd konštatuje, že ani tieto svoje tvrdenia žiadnym
spôsobom neosvedčil. Žalobca predsa sám v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza,
že jeho finančná situácia je mimoriadne priaznivá a nič nenasvedčuje blížiacemu sa krachu. Ďalej sám
uvádzal, že z centrály žalobcu síce odišlo niekoľko osôb, avšak sa jedná len o bežnú fluktuáciu v

rámci spoločnosti vyvolanú dôvodmi ako sťahovanie do iného mesta, tehotenstvo, dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav alebo bežná zmena zamestnania zamestnanca, pričom podľa jeho informácií prešlo do
spoločnosti FinCloud do 10 zamestnancov, ktorých ale bezprostredne nahradil novými. Naviac, žalobca
pracuje vo finančnom sektore, rovnako tak ako jeho zamestnanci a spolupracujúce osoby, ktoré mali
byť žalovaným oslovené. Ide teda o odborne spôsobilé osoby, ktoré sú schopné skutočnú finančnú

kondíciu žalobcu si z dostupných zdrojov overiť a bez ďalšieho si neosvoja prípadné negatívne tvrdenia
žalovaného. Treba dodať, že len samotné „náborovanie“ zamestnancov žalobcu (ponuka spolupráce)
nemôže byť považované za protiprávne konanie, ktorým by bola poškodzovaná jeho dobrá povesť, ale
o dovolenú súčasť hospodárskej súťaže.

25/ Odvolací súd teda konštatuje, že žalobca neosvedčil ani bezprostredne hroziaci negatívny následok
konania žalovaného, keď sám tvrdil, že finančná situácia je priaznivá a k žiadnemu hromadnému
odchodu jeho zamestnancov nedochádza, a pokiaľ aj niekoľko zamestnancov odišlo, tak týchto
bezprostredne nahradil novými. Za daného stavu, podľa názoru odvolacieho súdu, nevyplýva ani
naliehavá potreba dočasne upraviť pomery medzi stranami.

26/ Odvolací súd ďalej v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalobca domáha
ochrany voči vyššie popísanému konaniu žalovaného, je namieste posúdiť otázku presahujúcu rámec
konania o návrhu o neodkladnom opatrení a to otázku, či žalovaný je pasívne vecne legitimovaným
subjektom a ak áno, či svojim konaním nenaplnil skutkovú podstatu nekalosúťažného konania podľa §

44 Obch. Zák., pretože ide o konkurentov v rámci hospodárskej súťaže na finančnom trhu.
27/ Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, dospel k záveru,
že žalobcovi sa nepodarilo osvedčiť existenciu zákonných podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia do takej miery, aby mu bolo možné vyhovieť.

28/ Nakoľko odvolacie námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
uznesenia, odvolací súd predmetné rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako
vecne správne potvrdil.

29/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a

§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník (§262 ods. 2 C.s.p.).

30/ Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní

proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom
zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v

tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada
(§ 431 C. s. p.).(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania

(§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.
s. p.).