Rozsudok – Neplatnosť skončenia pracovného… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. máj 2024

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Cpr/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6721202183
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Soňa Sura PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2024:6721202183.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

13 16Cpr/5/2023

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Soňou Sura, PhD., v právnej veci
žalobkyne A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpenej CORVIN LEGAL
s. r. o., so sídlom Thurzova 1524/6, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 55 205 895,

a advokátkou JUDr. Katarína Tomková, PhD., so sídlom Zdoba 194, 044 41 Sady nad Torysou, IČO:
53 430 158, proti žalovanému Obec Dúbravy, so sídlom Dúbravy 196, 962 12 Dúbravy, IČO: 00 319 899,
zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Klátiková, PhD., s.r.o., so sídlom Terézie Vansovej
446/8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 53 796 306, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru
výpoveďou a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

2 16Cpr/5/2023

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy:
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 05.
2021 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 06.
2021 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 07.

2021 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 08.
2021 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 09.
2021 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 10.
2021 až do zaplatenia;

§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 11. 2021
až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 12.
2021 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 01.
2022 až do zaplatenia;

§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 02.
2022 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 03.
2022 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 04.
2022 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 05.

2022 až do zaplatenia;§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 06.
2022 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 07.

2022 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,50 % p. a. odo dňa 11. 08.
2022 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,50 % p. a. odo dňa 11. 09.
2022 až do zaplatenia;

§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 6,25 % p. a. odo dňa 11. 10.
2022 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 7 % p. a. odo dňa 11. 11. 2022
až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 7 % p. a. odo dňa 11. 12.
2022 až do zaplatenia;

§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 7,50 % p. a. odo dňa 11. 01.
2023 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8 % p. a. odo dňa 11. 02.
2023 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8 % p. a. odo dňa 11. 03.

2023 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,50 % p. a. odo dňa 11. 04.
2023 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 11. 05.
2023 až do zaplatenia;

§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 11. 06.
2023 až do zaplatenia;
§ v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % p. a. odo dňa 11. 07.
2023 až do zaplatenia;
§ v sume 115,40 Eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9,25 % p. a. odo dňa 11. 08.

2023 až do zaplatenia.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v časti o určenie neplatnosti skončenia

pracovného pomeru, ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania žalobkyne.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania o náhradu mzdy v časti skončenia pracovného
pomeru v rozsahu 92 %, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške

trov konania žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

10 16Cpr/5/2023

1. Žalobou doručenou pôvodne kauzálne príslušnému Okresnému súdu Zvolen dňa 31. 05. 2021

žiadala žalobkyňa určiť, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 17. 12. 2020, danou
zo strany žalovaného, je neplatné. Súčasne žiadala určiť, že pracovný pomer medzi žalobkyňou a
žalovaným naďalej trvá a žiadala náhradu mzdy do času, kedy jej žalovaný umožní pokračovať v práci
alebo rozhodne súd o skončení pracovného pomeru, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej náhrady mzdy do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti

rozhodnutia súdu.

2. Okresný súd Zvolen čiastočným rozsudkom zo dňa 15. 11. 2022 vydaným v konaní sp. zn.
15Cpr/4/2021 určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 17. 12. 2020, danou žalobkyni
zo strany žalovanej, je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovanej naďalej trvá.3. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici vydaným v konaní sp. zn. 17CoPr/1/2023 dňa 24.
05. 2023 bol čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený, pričom o nároku na náhradu trov
odvolacieho konania bude rozhodnuté v konaní, ktorým sa konanie končí.

4. Predmetom tohto konania tak zostal už len nárok žalobkyne na náhradu mzdy, ktorú si žalobkyňa
v konkrétnych sumách aj s príslušenstvom vyčíslila a ktorého presnú formuláciu súd pripustil uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 17. 04. 2024, keď súd pripustil zmenu žaloby. Žalobkyňa sa tak
v tomto konaní voči žalovanému domáha náhrady mzdy v tomto rozsahu: (i) Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni náhradu mzdy v sume 102,58 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa
11. 04. 2021 až do zaplatenia; (ii) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 05. 2021 až do zaplatenia; (iii) Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % p. a. odo dňa 11. 06. 2021 až do zaplatenia; (iv) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 07. 2021 až do

zaplatenia; (v) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 08. 2021 až do zaplatenia; (vi) Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11.
09. 2021 až do zaplatenia; (vii) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 10. 2021 až do zaplatenia; (viii) Žalovaný

je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % p. a. odo dňa 11. 11. 2021 až do zaplatenia; (ix) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 12. 2021 až do
zaplatenia; (x) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 01. 2022 až do zaplatenia; (xi) Žalovaný je povinný zaplatiť

žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11.
02. 2022 až do zaplatenia; (xii) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 03. 2022 až do zaplatenia; 7 (xiii) Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % p. a. odo dňa 11. 04. 2022 až do zaplatenia; (xiv) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu

mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 05. 2022 až do
zaplatenia; (xv) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11. 06. 2022 až do zaplatenia; (xvi) Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. odo dňa 11.
07. 2022 až do zaplatenia; (xvii) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % p. a. odo dňa 11. 08. 2022 až do zaplatenia; (xviii)
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,50 % p. a. odo dňa 11. 09. 2022 až do zaplatenia; (xix) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % p. a. odo dňa 11. 10.
2022 až do zaplatenia; (xx) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur

spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % p. a. odo dňa 11. 11. 2022 až do zaplatenia; (xxi) Žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
7 % p. a. odo dňa 11. 12. 2022 až do zaplatenia; (xxii) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,50 % p. a. odo dňa 11. 01. 2023 až
do zaplatenia; (xxiii) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8 % p. a. odo dňa 11. 02. 2023 až do zaplatenia; (xxiv) Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8
% p. a. odo dňa 11. 03. 2023 až do zaplatenia; (xxv) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % p. a. odo dňa 11. 04. 2023 až
do zaplatenia; (xxvi) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 8,75 % p. a. odo dňa 11. 05. 2023 až do zaplatenia; (xxvii) Žalovaný je
povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% p. a. odo dňa 11. 06. 2023 až do zaplatenia; (xxviii) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume 278,78 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. odo dňa 11. 07. 2023 až
do zaplatenia; (xxix) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume 115,40 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,25 % p. a. odo dňa 11. 08. 2023 až do zaplatenia; (xxx) Žalobkyňa má
voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.5. Žalovaný v konaní navrhoval, aby súd náhradu mzdy, ktorú požaduje žalobkyňa, primerane znížil,
prípadne, aby žalobkyni priznal náhradu mzdy len za obdobie dvanástich mesiacov. Uvedenú procesnú
obranu žalovaný odôvodnil tvrdeniami, že podľa jeho názoru už od počiatku konania malo byť zrejmé,

že žalobkyňa nemá záujem o danú prácu, rovnako sa vyjadrovala v čase, kedy jej bola táto práca
ponúknutá. Jej nezáujem o ďalšie zotrvávanie v práci je podľa žalovaného zrejmé z jej ukončenia
pracovného pomeru. Žalobkyňa sa tak podľa žalovaného len účelovo dožadovala neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a náhrady mzdy, keď o vykonávanie práce však reálny záujem nemala a tento
ukončila na základe dohody dňa 17. 07. 2023, t. j. po troch dňoch od nastúpenia do práce. Ďalej

žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že toto súdne konanie bolo odročované niekoľkokrát, a to z
dôvodov na strane žalobkyne, kde boli dopĺňané návrhy na vykonanie dokazovania právnym zástupcom
žalobkyne, a hoci bol termín pojednávania odročovaný z dôvodu na strane žalobkyne, pričom žalobkyňa
bola osobne prítomná až na poslednom konanom pojednávaní, žalovaný bol osobne prítomný na
každom pojednávaní. Práve o tieto skutočnosti, ktoré neboli na strane žalovaného, bolo konanie podľa
žalovaného účelovo predlžované samotnou žalobkyňou za účelom získania čo možno najvyššej možnej

náhrady mzdy. Ďalšie okolnosti podľa žalovaného nastali aj zmenou príslušnosti súdu, kde sa opäť
konanie predĺžilo, a nie z dôvodov na strane žalovaného. Je tak podľa žalovaného nespravodlivé
aj napriek uvedeným okolnostiam zaviazať zamestnávateľa na zaplatenie náhrady mzdy v celom
požadovanom rozsahu žalobkyňou, pričom žalovaný poukazuje na objektívne dôvody na strane súdu,
ako aj subjektívne dôvody, ktoré nezapríčinil žalovaný, ale žalobkyňa. Žalovaný má za to, že tu ide o

dôvod znížiť výšku náhrady mzdy, a to na základe vyššie uvedeného, ako aj s prihliadnutím na vyplatené
odstupné pri skončení pracovného pomeru žalobkyni žalovaným. Žalovaný má za to, že priznanie
žalobkyňou požadovanej výšky náhrady mzdy by bolo v rozpore s dobrými mravmi, a to vzhľadom na
už vyššie uvedené skutočnosti, najmä teda ohľadom jej nezáujmu o danú prácu, skončenie pracovného
pomeru dohodou prakticky ihneď po tom, ako mala žalobkyňa nastúpiť do práce a túto vykonávať.

6. Žalobkyňa s procesnou obranou žalovaného nesúhlasila, keď namietala, že v konaní nie sú
preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali primerané zníženie ňou
požadovanej náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov, a rovnako tak podľa nej nie sú žalovaným
preukázané ani dôvody na nepriznanie požadovanej náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov.

Žalobkyňa tak zotrvala na žalobnom návrhu na náhradu mzdy uplatnenej od 19. 03. 2021 (t. j. od
oznámenia žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a prideľovaní práce) až do 14. 07. 2023 (t. j.
do času, kedy jej žalovaný opäť umožnil pracovať).

SKUTKOVÝ STAV:

7. Súd vykonal dokazovanie stranami navrhnutými dôkazmi a z vykonaného dokazovania bol zistený
nasledovný, medzi stranami nesporný, no právne rôzne interpretovaný, skutkový stav:

8. Čiastočným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cpr/4/2021-220 z 15. novembra 2022 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo právoplatne rozhodnuté, že skončenie
pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 17. 12. 2020, danou žalobkyni zo strany žalovanej, je neplatné
a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá.

9. Dňa 19. 03. 2021 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej

zamestnával a prideľoval jej prácu.

10. Žalovaný umožnil žalobkyni pracovať dňa 14. 07. 2023, pričom dňa 17. 07. 2023 uzavreli žalobkyňa
so žalovaným dohodu o skončení pracovného pomeru.

11. Suma priemerného mesačného zárobku žalobkyne v rozhodujúcom období je tak 278,78 Eur.

PRÁVNY STAV:

12. Takto zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

13. § 79 ods. 1 Zákonníka práce: Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, svýnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

14. § 79 ods. 2 Zákonníka práce: Ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada
mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za

čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
zamestnancovi nepriznať.

15. § 134 ods. 1 Zákonníka: Priemerný zárobok zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v
rozhodujúcom období.

16. § 134 ods. 2 Zákonníka: Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v
ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

17. § 134 ods. 4 Zákonníka: Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný
hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov
má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí
priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného

pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

PRÁVNE POSÚDENIE:

18. Z dôvodu, že čiastočným rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 15Cpr/4/2021-220 z 15. novembra

2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici bolo právoplatne rozhodnuté, že
skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 17. 12. 2020, danou žalobkyni zo strany žalovanej,
je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u žalovaného trvá. Konanie tak pokračovalo a súd právne
posudzoval už iba nárok žalobkyne na náhradu mzdy, uplatnenú v zmysle odseku 4. tohto odôvodnenia.
19. Súd rozhodujúci o nároku na náhradu mzdy je viazaný rozhodnutím súdu o určení neplatnosti

skončenia pracovného pomeru (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 36/2000).
20. V konaní nebolo sporné, že dňa 19. 03. 2021 žalobkyňa oznámila žalovanému, že trvá na tom, aby ju
žalovaný naďalej zamestnával a prideľoval jej prácu. Žalobkyňa tak splnila zákonnú povinnosti upravenú
v § 79 ods. 1 Zákonníka práce na uplatnenie nároku na náhradu mzdy od žalovaného.
21. Rovnako tak v konaní nebolo sporné, že žalovaný umožnil žalobkyni opätovne pracovať dňa 14. 07.

2023 a následne dňa 17. 07. 2023 uzavreli žalobkyňa so žalovaným dohodu o skončení pracovného
pomeru.
22. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobkyňa má z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru
nároknanáhradumzdyod19.03.2021(t.j.odoznámeniažalovanému,žetrvánaďalšomzamestnávaní
a prideľovaní práce) až do 14. 07. 2023 (t. j. do času, kedy jej žalovaný opäť umožnil pracovať).

23. Čo sa týka samotnej výšky náhrady mzdy, tak ako jej výšku predpokladá ustanovenie § 79 ods.
1 Zákonníka práce, súd uvádza, že žalobkyňa si v konaní uvedenú výšku riadne vyčíslila a uplatnila,
keď samotné vyčíslenie žalobkyňou uplatnenej náhrady mzdy nerozporoval ani žalovaný. V súvislosti
s predmetným vyčíslením súd uvádza, že pri vyčíslení náhrady mzdy je v súlade s § 134 ods. 2
Zákonníka práce potrebné vychádzať z priemerného zárobku žalobkyne v poslednom kalendárnom

štvrťroku roka 2020, ktorý v tomto prípade predstavuje rozhodujúce obdobie pre zistenie priemerného
zárobku žalobkyne.
24. Pokiaľ teda sa jednalo o mzdu vyčíslenú pre žalobkyňu na výplatu v rozhodujúcom období (t. j.
štvrtý kvartál 2020), jej výška je uvedená v jednotlivých výplatných páskach v rozhodujúcom období
nasledovne: (i) za obdobie 10/2020 bola žalobkyni podľa pracovnej zmluvy zúčtovaná na výplatu mzda

v celkovej výške 282,10 Eur, (ii) za obdobie 11/2020 bola žalobkyni podľa pracovnej zmluvy zúčtovaná
na výplatu mzda v celkovej výške 282,10 Eur, (iii) za obdobie 12/2020 bola žalobkyni podľa pracovnej
zmluvy zúčtovaná na výplatu mzda v celkovej výške 282,12 Eur.25. Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že za obdobie štvrtého kvartálu 2020 bola žalobkyni v
zmysle pracovnej zmluvy zúčtovaná na výplatu mzda v celkovej výške 846,32 Eur. Pokiaľ ide o obdobie
odpracované žalobkyňou v rozhodujúcom období, v konaní bolo nesporné (vyplýva to aj z pracovnej

zmluvy a jej dodatkov), že žalovaná pre žalovaného vykonávala prácu „na 30 % úväzok“ (t. j. v rozsahu
11,25hodín).Toznamená,žepreúčelyvýpočtupriemernéhozárobkužalobkynevrozhodujúcomobdobí
(t. j. štvrtý kvartál 2020) je potrebné vziať do úvahy celkový počet pracovných dní v danom období.
V štvrtom kvartáli 2020 bolo celkovo 66 pracovných dní (vrátane troch sviatkov, ktoré sa v zmysle § 122
ods. 3 Zákonníka práce považujú za odpracované dni), čo pri ustanovenom týždennom pracovnom čase

v rozsahu 11,25 hodín (2,25 hodiny denne) predstavuje celkovo 148,5 hodín.
26. V nadväznosti na uvedené priemerný hodinový zárobok žalobkyne v rozhodujúcom období (t. j.
4Q 2020) možno vyčísliť nasledovne: 846,32 Eur : 148,5 hodín = 5,6991 EUR (po zaokrúhlení na štyri
desatinné miesta v súlade s § 134 ods. 4 Zákonníka práce).
27. K sume priemerného mesačného zárobku žalobkyne v rozhodujúcom období je následne potrebné
dopracovať sa postupom podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce, a to použitím príslušného vzorca

nasledovne: priemerný hodinový zárobok žalobkyne x počet hodín, ktoré bola žalobkyňa povinná
týždenne odpracovať (t. j. 11,25 hodín v zmysle vyššie uvedeného) x priemerný počet týždňov
pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac - 4,3482 týždňov, ktorý sa vypočíta ako pomer 365,25
dní ako priemerný počet dní v roku a 7 dní ako počet dní v týždni, čo predstavuje 52,1786 týždňov
ako priemerný počet týždňov v roku; pomer 52,1786 týždňov ako priemerný počet týždňov v roku a

12 mesiacov ako počet mesiacov v roku, čo predstavuje 4,3482 týždňov ako priemerný počet týždňov
pripadajúcich v roku na jeden kalendárny mesiac. Pri žalobkyni je uvedený výpočet nasledovný: 5,6991
Eur x 11,25 hodín x 4,3482 týždňov = 278,78 Eur (po zaokrúhlení na najbližší eurocent nahor v súlade
s § 134 ods. 4 Zákonníka práce).
28. Suma priemerného mesačného zárobku žalobkyne v rozhodujúcom období je tak 278,78 Eur, keď

súd uvádza, že túto si žalobkyňa správne aj vyčíslila a jej výšku žalovaný ani len žiadnym spôsobom
nerozporoval.
29. Pri vyčíslení náhrady mzdy za obdobie od 19. 03. 2021 do 14. 07. 2023 žalobkyňa správne vychádza
zo súčinu jej priemerného hodinového zárobku a počtu hodín, ktoré by žalobkyňa v týchto obdobiach
odpracovala pri ustanovenom týždennom pracovnom čase v rozsahu 11,25 hodín. Na obdobie od

19. 03. 2021 do 31. 03. 2023 konkrétne pripadlo 8 pracovných dní, čo pri ustanovenom týždennom
pracovnom čase v rozsahu 11,25 hodín (t. j. 2,25 hodín denne) predstavuje celkovo 18 hodín. Pri
vyčíslení náhrady mzdy za obdobie apríl 2021 až jún 2023 žalobkyni je tak potrebné vychádzať z jej
priemerného mesačného zárobku. Na obdobie od 01. 07. 2023 do 14. 07. 2023 konkrétne pripadlo 9
pracovných dní, čo pri ustanovenom týždennom pracovnom čase v rozsahu 11,25 hodín (t. j. 2,25 hodín

denne) predstavuje celkovo 20,25 hodín.
30. Súd okrem posúdenia správnosti vyčíslenia uplatneného nároku na náhradu mzdy v zmysle vyššie
uvedeného posudzoval aj žalobkyňou uplatnený nárok na úroky z omeškania. Z rozhodovacej praxe
súdov (bližšie Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. 07. 2017, sp. zn. III. ÚS 460/2017) totiž vyplýva,
že zamestnanec, ktorému zamestnávateľ včas nevyplatí náhradu mzdy, na ktorú má nárok, sa môže

okrem dlžnej sumy náhrady mzdy domáhať aj úrokov z omeškania. Zamestnávateľ sa pri náhrade mzdy
dostáva do omeškania márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, čo
znamená, že ďalším dňom vzniká zamestnancovi nárok na úrok z omeškania z príslušnej sumy náhrady
mzdy.
31. V prípade žalobkyne bol výplatným termínom 10. deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca, za

ktorý sa mzda vyplácala, čo v konaní sporné nebolo. V nadväznosti na uvedené si žalobkyňa okrem
náhrady mzdy uplatnila aj úroky z omeškania, na ktoré jej podľa názoru súdu preukázateľne nárok
vznikol. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v
platnom znení, ktorým sa vykonávajú niektorého ustanovenia Občianskeho zákonníka, platí, že výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnejbanky(ďalejlen„ECB“)platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.Žalobkyňa
si výšku úroku z omeškania uplatnila v súlade s uvedenou zákonnou úpravou.
32. Súd tak dospel k právnemu záveru, že z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru, o čom
už bolo právoplatne rozhodnuté, žalobkyni v súlade s ustanovením § 79 ods. 1 Zákonníka práce vznikol
nárok na náhradu mzdy od žalovaného za obdobie od 19. 03. 2021 do 14.07.2023.

33. Súd je však v rámci právneho posúdenia povinný zaoberať sa na tomto mieste ďalej aj procesnou
obranoužalovaného,ktorýžalobkyňouuplatnenýnárokajehovyčíslenúvýškusícevkonanínenamietal,
avšak v rámci procesnej obrany poukázal na potrebu aplikácie ustanovenia § 79 ods. 2 Zákonníka práce,
keď písomným podaním zo dňa 16. 04. 2024 (č. l. 384 - 385) ako zamestnávateľ požiadal súd, aby jehopovinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížil, prípadne náhradu mzdy za
čas presahujúci 12 mesiacov žalobkyni ako zamestnancovi nepriznal, keď celkový čas, za ktorý by sa
mala žalobkyni poskytnúť náhrada mzdy (t. j. od 19. 03. 2021 do 14. 07. 2023) preukázateľne presahuje

12 mesiacov.

34. Nárok zamestnávateľa na zníženie alebo nepriznanie náhrady mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov
musí zamestnávateľ uplatniť iba v rámci konania, v ktorom zamestnanec uplatňuje nárok na náhradu
mzdy v dôsledku neplatného skončenia pracovného pomeru, čo žalovaný v tomto konaní aj riadne jeho

písomnou žiadosťou zo dňa 16. 04. 2024 učinil. Takúto zákonnú úpravu totiž opätovne zaviedla novela
Zákonníka práce účinná od 1. januára 2013 a zrušila tak znenie Zákonníka práce platné v čase od
1. septembra 2011 do 31. decembra 2012, podľa ktorého zamestnancovi patrila náhrada mzdy iba za
čas deväť mesiacov, ak by celkový čas, za ktorý by sa mu mala poskytnúť náhrada mzdy, presahoval
deväť mesiacov. Novela Zákonníka práce preniesla bremeno spojené s nárokom na obmedzenie výšky
náhrady mzdy na zamestnávateľa. Podľa nového znenia Zákonníka práce má zamestnanec zákonný

nárok na náhradu mzdy počítanú z jeho priemerného mesačného zárobku minimálne za obdobie 12
mesiacov a maximálne za obdobie 36 mesiacov. Zákonník práce tak po prvýkrát zaviedol zákonnú hornú
limitáciu nároku zamestnanca na náhradu mzdy.

35. Súd však nie je viazaný rozsahom, v ktorom zamestnávateľ požaduje zníženie náhrady mzdy, ide

o voľnú úvahu súdu. V praxi zamestnávatelia spravidla poukazujú na tú skutočnosť, že zamestnanec
v tomto období pracoval u iného zamestnávateľa, kde dosahoval vyšší alebo porovnateľný zárobok.
Tieto argumenty zamestnávatelia používajú najčastejšie, keďže podľa staršej právnej úpravy bol súd
zo zákona povinný na túto skutočnosť prihliadať, v súčasnosti však súd konštatuje, že ide len o istú
formu súdnej praxe. O uvedenom tak svedčí, ak rozhodovacia prax (bližšie R 15/1978), v zmysle ktorej

základným hľadiskom, na ktoré súd musí pri znižovaní, prípadne nepriznaní náhrady mzdy brať zreteľ,
je skutočnosť, či sa pracovník po neplatnom skončení pracovného pomeru zapojil do práce, prípadne z
akých dôvodov tak neurobil. Pri rozhodovaní o znížení alebo nepriznaní náhrady mzdy musí súd totiž
uvážiť, či pracovník mal možnosť obstarať si vhodnú prácu a za akých podmienok, či a aké zárobky
dosahoval, či to nebolo za nepriaznivých okolností.

36. Súd tak na tomto mieste pristúpil k preskúmaniu a právnemu posúdeniu dôvodov, ktoré vo svojej
žiadosti uviedol a na ktoré poukázal samotný žalovaný, ako aj k preskúmaniu a právnemu posúdeniu
dôvodov, ktoré v reakcii na uvedenú žiadosť v konaní uviedla žalobkyňa.

37. Zatakétodôvodyžalovanýuviedol(i)dĺžkutrvaniasúdnehosporu,keďodpodaniažaloby(t.j.31.05.
2021) do právoplatnosti čiastočného rozsudku o určení, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou
zo dňa 17. 12. 2020 danou žalobkyni zo strany žalovanej je neplatné a pracovný pomer žalobkyne u
žalovanej naďalej trvá (t. j. do 12. 06. 2023), ubehlo 25 mesiacov, (ii) údajný nezáujem žalobkyne ďalej
pracovať u žalovanej, ktorý mala samotná žalobkyňa deklarovať už počas súdneho konania, (iii) spôsob

ukončenia pracovného pomeru dohodou k 17. 07. 2023 (pondelok), a to vlastne bezprostredne 3 dni
po tom, ako jej žalovaný umožnil dňa 14. 07. 2023 (piatok) opätovne pracovať, keď dňa 14. 07. 2023
žalobkyňa bez predchádzajúceho oznámenia zamestnávateľovi opustila po jednej hodine od nástupu
do práce pracovisko a na toto sa už nevrátila, (iv) zamestnanie žalobkyne v rozhodnom čase u iného
zamestnávateľa.

38. Ako obranu k uvedenému návrhu žalovaného zaujala žalobkyňa stanovisko, že nesúhlasí
s akýmkoľvek znížením žalobkyňou požadovanej náhrady mzdy vyčíslenej a riadne uplatnenej za
rozhodné obdobie. Žalobkyňa uviedla, že žiaden z dôvodov uvádzaný žalovaným nemá relevanciu v
tom, aby súd pristúpil k akémukoľvek znižovaniu jej uplatneného nároku na náhradu mzdy za celé

rozhodné obdobie. Žalobkyňa uviedla ako dôvod nemožnosti aplikácie predmetného ustanovenia § 79
Zákonníka práce túto argumentáciu: (i) neaktivita a ľahostajnosť zo strany zamestnávateľa, keď viac ako
mesiac po právoplatnosti čiastočného rozsudku nekontaktoval žalobkyňu ako zamestnanca za účelom
nastúpenia do práce. Túto aktivitu vykonával jedine zamestnanec, ktorý mal záujem naďalej vykonávať
svoje pôvodné povolanie, (ii) neplatné skončenie pracovného pomeru nebolo spôsobené drobnou

administratívnou chybou, ale vážnym pochybením zo strany zamestnávateľa, (iii) žalobkyňa pracovala
u žalovaného vyše 20 rokov, keď nikdy nebola upozornená na porušovanie pracovnej disciplíny, (iv)
pracovný úväzok bol úväzkom na 30 %, pričom ak žalobkyňa si chcela nájsť úväzok práve v takomto
rozsahu, pričom si takýto úväzok aj hľadala, tak to bolo takmer nemožné, (v) preddôchodkový vek asituácia v súvislosti s COVID-19 a vysokou nezamestnanosťou v rámci posudzovaného obdobia, (vi)
žalobkyňa nespôsobovala svojím konaním žiadne prieťahy v konaní, ktorým by úmyselne predlžovala
konanie.

39. Súd dospel k právnemu záveru, že žiaden zo žalovaným vyššie uvádzaných dôvodov nie je
dôvodom na nepriznanie žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu mzdy nad rozsah uplatnených 12
mesiacov alebo na jeho primerané zníženie. Je nesporné, že dĺžka trvania súdneho konania presiahla
dobu 12 mesiacov, avšak túto skutočnosť nie je možné pričítať na ťarchu žalobkyne. Súd z obsahu

súdneho spisu ani len nezistil také konanie žalobkyne, ktoré by bolo možné právne posúdiť ako konanie
účelovopredlžujúcesúdnekonaniealebospôsobujúcenežiadúceobštrukcie.Jenesporné,žežalobkyňa
v priebehu konania na Okresnom súde Zvolen žiadala o odročenie pojednávania, avšak toto bolo riadne
zdôvodnené zachovaním zásady hospodárnosti konania, keďže navrhovala výsluch svedkov, ktorých
prítomnosť bolo potrebné na konanie aj zabezpečiť. Predmetný dôvod uvádzaný žalovaným tak nie je
podľa názoru súdu relevantným pre aplikáciu § 79 Zákonníka práce v žalovaným navrhovanom rozsahu.

40. Údajný nezáujem žalobkyne pracovať súd v konaní za preukázaný nemal. Práve naopak, v konaní
nebolo sporné, že to bola práve žalobkyňa a jej právna zástupkyňa, ktoré sa v záujme ďalšieho
zamestnávania žalobkyne u žalovaného rozhodli iniciatívne po pasivite žalovaného tohto osloviť
a dojednať si podmienky opätovného nástupu do zamestnania. Súd na tomto mieste ešte pripomína,

že samotnú výšku nároku na náhradu mzdy môže žalovaný ako zamestnávateľ minimalizovať aj
spôsobom, že čím skôr, ako sa dozvie o tom, že pracovný pomer bol skončený neplatne, umožní
zamestnancovi pracovať. Ak totiž zamestnávateľ umožní zamestnancovi naďalej pokračovať v práci,
možno to považovať za jeden zo spôsobov, ako upraviť právny vzťah medzi účastníkmi pracovného
pomeru počas obdobia neistoty do právoplatného rozhodnutia súdu o neplatnom skončení pracovného

pomeru. Prideľovanie práce až do vyriešenia spornosti skončenia pracovného pomeru je právnym
následkom oznámenia zamestnanca o tom, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával.
Na ten účel má zamestnávateľ povinnosť oznámiť zamestnancovi, že jeho požiadavke vyhovel a vyzvať
ho k tomu, aby nastúpil do práce. Zamestnávateľ je potom povinný prideľovať zamestnancovi prácu
podľa pôvodnej pracovnej zmluvy, nie je potrebné uzatvárať novú pracovnú zmluvu alebo dohodu o

zmene pracovných podmienok. Nie je ničím neobvyklým, že takýto postup sa v praxi stále viac a viac
používa, pretože zamestnávatelia sa snažia eliminovať výšku náhrady mzdy, ktorú budú potenciálne
povinní zamestnancovi vyplatiť a získať tak od zamestnanca reálny pracovný výkon. Samozrejme, prieči
sa to samotnej vôli zamestnávateľa, prejavenej v zrušovacom prejave vôle pri skončení pracovného
pomeru, nepokračovať v spolupráci s konkrétnym zamestnancom. Ak by zamestnanec nenastúpil

na výkon práce k zamestnávateľovi, porušil by pracovnú disciplínu, čo zase môže založiť dôvod
pre skončenie pracovného pomeru s ním. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať aj na to,
že právna teória zastáva názor, že ak zamestnávateľ prideľuje zamestnancovi prácu, neznamená
to, že zamestnávateľ súhlasí so zamestnancom, že pracovný pomer sa skončil neplatne. Takýmto
spôsobom však žalovaný voči žalobkyni vôbec nepostupoval, keď ako je nesporné, viac ako mesiac po

právoplatnosti čiastočného rozsudku žalobkyňu ani len nekontaktoval, a ak by táto zostala neaktívnou,
zostáva skutočne len hypotetickou otázkou, kedy by žalovaný vlastne kontaktoval žalobkyňu za účelom
jej opätovného nastúpenia do práce.

41. Spôsob ukončenia pracovného pomeru dohodou k 17. 07. 2023, t. j. len v období po 3 dňoch od

nastúpenia do práce, hoci aj po tom, že dňa 14. 07. 2023 žalobkyňa odpracovala pre žalovaného len
jednu hodinu, a potom pracovisko opustila z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu, je dôvodom na
vyhodnocovanie a posudzovanie, či takého konanie žalobkyne napĺňa niektorý z dôvodov na ukončenie
pracovného pomeru. Podľa názoru súdu však z neho nie je možné objektívne vyvodzovať žiadny
záver o tom, či žalobkyňa o opätovné zamestnávanie u žalovaného záujem mala alebo nie. Samotná

skutočnosť, ako dlho žalobkyňa ako zamestnanec zostane po opätovnom nástupe do práce vykonávať
prácu pre žalovaného, nie je relevantnou pre určenie výšky náhrady mzdy, ktorá jej patrí len do času
opätovnéhoumožneniapracovať.Následnýspôsobvýkonujejpráce,odmenazaňuaspôsobukončenia
pracovného pomeru nemajú s náhradou mzdy za rozhodné obdobia reálne žiaden objektívny súvis. Súd
preto ani tento dôvod uvádzaný žalovaným za relevantný nepovažoval.

42. Zamestnanie žalobkyne v rozhodnom období (za ktoré si voči žalovanému uplatňuje nárok na
náhradu mzdy) u iného zamestnávateľa by podľa názoru súdu mohlo byť relevantným dôvodom pri
posudzovaní dôvodnosti žiadosti žalovaného o primerané zníženie uplatneného nároku alebo jehonepriznanie nad rámec 12 mesiacov, avšak nie za situácie u žalobkyne. V konaní totiž nebolo sporné,
že žalobkyňa skutočne v rozhodnom období vykonávala prácu aj pre iného zamestnávateľa, avšak
jednalosaoprácu,ktorúpretohtoďalšiehozamestnávateľavykonávalaužajpredneplatnýmskončením

pracovného pomeru výpoveďou u žalovaného. Nejednalo sa teda v prípade žalobkyne o nového
zamestnávateľa,príjmomzozamestnaniauktoréhobysižalobkyňasuplovalastratumzdyužalovaného,
ale sa jednalo o zamestnávateľa v pracovnom pomere, s ktorým bola už pred neplatným skončením jej
pracovného pomeru so žalovaným, keď v konaní rovnako bolo nesporným, hoci si obdobný pracovný
úväzok v rozsahu 30 % ako u žalovaného mala hľadať aj inde, v hľadaní bola neúspešná, čo objektívne

okrem samotnej špecifickosti 30 % úväzku mohla ovplyvniť aj skutočnosť, že žalobkyňa bola už v
preddôchodkovom veku a trh práce bol v rozhodnom období negatívne poznačený aj pandemickou
situáciou v súvislosti s COVID-19 a vysokou nezamestnanosťou. Súd tak ani tento dôvod označený
žalovaným za relevantný neposúdil.

43. Pozornosti súdu však v súvislosti s výškou a vyčíslením nároku na náhradu mzdy za rozhodné

obdobie neunikla skutočnosť, že žalobkyňa sa v konaní domáha nároku na náhradu mzdy aj za obdobie,
kedy bola vo výpovednej dobe u žalovaného, za ktorú jej žalovaný riadne poskytol príslušnú mzdu.
V konaní totiž nebolo sporné, že pracovný pomer sa mal žalobkyni na základe neplatnej výpovede
skončiť až k 31. 03. 2021.

44. Súdu je síce zrejmá zákonná formulácia, že náhrada mzdy patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j.
vtomtokonkrétnomprípadeod19.03.2021,avšakkeďževkonanínebolosporné,žežalobkynižalovaný
poskytol mzdu za celý mesiac marec roku 2021, kedy uňho ešte pracovala, súd nárok na náhradu mzdy
za obdobie od 19. 03. 2021 do 31. 03. 2021 považuje za nedôvodný. Súd pri prijatí uvedeného právneho

záveru totiž vychádzal zo samotného charakteru nároku na náhradu mzdy ako ekvivalentu mzdy, ktorú si
zamestnanec nemohol zarobiť, pretože mu zamestnávateľ neumožnil vykonávať prácu podľa pracovnej
zmluvy, čo však v prípade žalobkyne a jej nároku na náhradu mzdy za obdobie od 19. 03. 2021 do
31. 03. 2021 splnené nebolo, keďže je nesporné, že v tomto období si žalobkyňa u žalovaného mzdu
riadne zarobila.

45. Súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu mzdy
je preukázaný a odôvodnený za obdobie od 01. 04. 2021 do 14. 07. 2023, za ktoré obdobie súd priznal
nárok žalobkyne na náhradu mzdy aj s uplatneným úrokom z omeškania tak, ako je to uvedené v I.
výrokovej vete tohto rozhodnutia.

46. Vo zvyšnej časti zodpovedajúcej uplatnenému nároku na náhradu mzdy za obdobie od 19. 03. 2021
do 31. 03. 2021 súd žalobu ako nedôvodnú v II. výrokovej vete zamietol.

TROVY KONANIA:

47. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 2 CSP v časti o náhradu
mzdy tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 92 % (IV. výrok), pretože
žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie 278,78 Eur a žalobkyňa v časti o zaplatenie 7.363,68 Eur (t.
j. 4 % úspešný žalovaný a 96 % úspech žalobkyne, čo do výsledného pomeru je 96 - 4 = 92 % úspech

žalobkyne). V časti o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru súd rozhodol o trovách konania
tak, že plne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko táto
bola v časti konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru úspešná v celom rozsahu, keď
súd v rovnakom rozsahu priznal žalobkyni aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania (III. výrok).

48. Z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval súd výrok o nároku na náhradu
trov konania do povinnosti ich náhrady (porovnaj napríklad Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23. 03. 2017, sp. zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30. 05. 2017, sp. zn.
6Cdo/196/2016 zo dňa 22. 06. 2017 a sp. zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04. 04. 2017). O samotnej výške
náhrady trov konania žalobkyne rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).Poučenie:

2 16Cpr/5/2023

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie vo vyhotovení dvojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).