Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. jún 2023

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/106/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516215309
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:1516215309.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: A. B., A., C. XXX, D.
E. – D., nar. XX.X.XXXX (ako právny nástupca po pôvodnom žalobcovi: F. G., naposledy E., H. I. XX,
nar. XX.XX.XXXX, zomr. X.X.XXXX), proti žalovanému: J. K., E., B. X, nar. XX.X.XXXX, zást. advokátka
JUDr. Jana Bajužíková, Michalovce, Štefánikova 8, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní pôvodného
žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Košice II č. k. 10C/36/2018 - 630 z 2. februára 2021

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Bývalý Okresný súd Košice II ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným

v záhlaví zamietol žalobu t. č. už neb. F. G. ako pôvodného žalobcu a právneho predchodcu terajšieho
žalobcu A. B. o určenie, že F. G. je podielovým, resp. výlučným (spolu)vlastníkom nehnuteľností presne
špecifikovaných v žalobe, nachádzajúcich sa v k. ú. L. M. F. a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. F. G. žalobu uplatnil na tom skutkovom základe, že niekedy v marci 2016 žalovaný pod
zámienkou ponuky vybavenia dedičského konania po zomrelom bratovi J. G. s F. G. viackrát navštívil
notárske úrady za účelom podpisovania náležitostí k tomuto dedičskému konaniu, čím žalovaný F. G.
od počiatku však uviedol do omylu, nakoľko (i) predmetné konanie o dedičstve od 8.2.2016 už bolo

právoplatne ukončené (osvedčenie o dedičstve 1D/845/2015, D not 110/2015 z 8.2.2016) a (ii) F. G.
v notárovej prítomnosti v skutočnosti mal podpisovať sporné darovacie zmluvy v prospech žalovaného,
pričom F. G. o tom, čo podpisuje, nevedel, pretože pri podpisovaní žalovaný rukou mu zakryl text
a prikázal jednotlivé zmluvy podpísať; o tom, že v skutočnosti podpísal sporné darovacie zmluvy,
na základe ktorých došlo k bezplatnému prevodu sporných nehnuteľností v prospech žalovaného
ako obdarovaného, F. G. sa mal pritom dozvedieť až z doručeného rozhodnutia katastra z 9.6.2016
pod V 11106/16 (nehnuteľnosť v k. ú. F. – pozn. odvolacieho súdu), pričom takým istým podvodným

spôsobom F. G. žalovaný mal pripraviť aj o nehnuteľný majetok v katastrálnom území L. (LV č. XXXX).

2. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že F. G. žalovaného splnomocnil nielen na
prejednanie dedičstva po zomrelom bratovi J. G. (1D/843/2015, D not 110/2015), ale aj na všetky
právne úkony spojené tak s prechodom zdedeného majetku na F. G., ako aj s jeho prípadným predajom
tretím osobám, pri ktorých úkonoch F. G. mal zastúpiť žalovaný vrátane prevzatia kúpnej ceny v zmysle
jednotlivýchkúpnychzmlúv,atoešte16.1.2016,t.j.včase,keďdedičskékonaniepoJ.G.ukončenéešte

nebolo, pričom F. G. danú listinu 15.1.2016 vlastnoručne podpísal v prítomnosti notára, čo tento aj riadne
osvedčil. Nato medzi F. G. v postavení darcu a žalovaným v postavení obdarovaného v dňoch 13.4.2016,
3.6.2016 a 23.6.2016 postupne došlo k uzavretiu, resp. k doplneniu určitých darovacích zmlúv, ktorých
predmetom zakaždým bol bezodplatný prevod vlastníctva F. G. ako darcu k nehnuteľnostiam zdedenýmpojehozomrelombratovinažalovanéhoakoobdarovaného(ďalejajlenako„spornédarovaciezmluvy“);
byt v k. ú. F. v KN na LV č. XXXX a príslušný spoluvlastnícky podiel k pozemkom pod stavbou v KN
na LV č. XXXX M. XXXX takto boli prevedené darovacou zmluvou z 13.4.2016 v znení jej dodatku č. 1

z 3.6.2016, vklad povolený 9.6.2016 pod V 11106/2016 (rozhodnutie katastra okrem žalovaného bolo
doručovanéajF.G.),pozemkovénehnuteľnostivk.ú.L.vCKNnaLVč.XXXXboliprevedenédarovacou
zmluvouz23.6.2016,vkladpovolený14.7.2016podV7153/2016.F.G.akoprevodcaobetietodarovacie
zmluvy a rovnako tak aj dodatok č. 1 pritom zakaždým vlastnoručne podpísal pred notárom, čo ten
na predmetných zmluvách, resp. na dodatku č. 1 jednej z nich zakaždým aj osvedčil. F. G. pritom aj

10.6.2016 opäť pred notárom vlastnoručným podpisom čestného vyhlásenia deklaroval, že (i) žalovaný
mu je blízkou osobou podľa §116 a 117 o. z. v tom zmysle, že ujmu, ktorú by obdarovaný J. K. utrpel,
darca F. G. by pociťoval ako svoju vlastnú a tiež že (ii) žalovaný o F. G. zabezpečuje starostlivosť,
akoby bol jeho synom; príbuzenský pomer F. G. a žalovaný spoločne deklarovali aj v skôr už zmienenej
darovacej zmluve z 23.6.2016.

3. Samotný priebeh uzatvárania sporných darovacích zmlúv jednoznačne pritom vyplynul z výpovede
L. A. L., povereného zamestnanca príslušného notára (vo veci trestného stíhania žalovaného vedeného
z podnetu F. G.; ORP 2762/4-VYS-KE-2016), ktorá každú zo sporných darovacích zmlúv potom, čo F.
G. v jej prítomnosti každú z nich vlastnoručne podpísal, opatrila osvedčovacou doložkou. L. L. podrobne
pritom opísala tak správanie F. G., ako i žalovaného ako osoby, ktorá sporných úkonov s F. G. sa

zúčastnila, pričom táto vylúčila skutkové tvrdenie F. G. v konaní, že žalovaný mu rukou zakrýval text. L. L.
sledovala, ako F. G. všetky vyhotovenia darovacích zmlúv zakaždým vlastnoručne podpísal a následne
sa podpísal aj do overovacej knihy, pričom v žiadnom prípade nespozorovala akékoľvek zakrývanie
textu podpisovaných listín, ktoré F. G. na podpis podával žalovaný. L. L. zároveň sa nejavilo, žeby F. G.
nevedel, čo podpisuje, ani žeby tento konal pod nátlakom.

4. S prihliadnutím aj na skutočnosti zistené zo zápisnice o svedeckej výpovedi L. L. v trestnom konaní
súd uzavrel, že v danom prípade ani prostredníctvom výpovedí s týmto cieľom F. G. navrhnutých
svedkov (manželia N. a H. L., A. B.) tomuto v konaní sa nepodarilo preukázať, že pri podpisovaní
sporných darovacích zmlúv konal v omyle vychádzajúcom z toho, že podpisuje iné listiny týkajúce sa

dedičského konania, pretože ich text rukou mu zakrýval žalovaný, nakoľko v písomnej forme darovacích
zmlúv už aj pri letnom nahliadnutí tak na identifikáciu strán, ako aj na označenie predmetného úkonu
nepochybne vyplýva to, čo je na listine napísané. Záver o neunesení dôkazného bremena F. G. prijal
pritom s prihliadnutím jednak na to, že pri uzatváraní/podpisovaní sporných darovacích zmlúv žiaden
z týchto svedkov pred notárom pri ich podpisovaní prítomný nebol a hoci každý z nich potvrdil svoju

vedomosť o zámere F. G. sporné nehnuteľnosti speňažiť, vzhľadom na to, že z ich výpovedí nepochybne
vyplynulo, že (i) N. L. s F. G. o tomto jeho zámere v skutočnosti naposledy komunikovala v 01/2016, (ii)
H. L. o ňom sa dozvedel len sprostredkovane od svojej manželky, kým (iii) svedok B. (terajší žalobca
ako výlučný závetný dedič a univerzálny právny nástupca F. G. – pozn. odvolacieho súdu) po smrti
brata F. G. (10/2015) s týmto predaj zdedených nehnuteľností napokon riešili udelením plnomocenstva

žalovanému (01/2016), uzavrel, že všetci svedkovia v podstate len usudzovali, že im známy zámer F.
G. sporné nehnuteľnosti speňažiť, u tohto ako prevodcu pretrvával ešte aj v čase uzavretia sporných
darovacích zmlúv v prospech žalovaného.

5. So skutočnosťou, že zmenu postoja F. G. sporné nehnuteľnosti napokon darovať všetci svedkovia

zhodne považovali za výsledok manipulácie žalovaného ľahko ovplyvniteľným prevodcom, súd sa
vysporiadal tak, že ide len o subjektívny názor svedkov na F. G. a jeho život. S prihliadnutím nielen na to,
že (i) od udelenia splnomocnenia žalovanému do uzavretia prvej zo sporných darovacích zmlúv uplynuli
tri mesiace, ale aj na určitú kvalitu vzťahov medzi F. G. a žalovaným začiatkom roka 2016, o ktorej
svedčí či už (ii) zriadenie závetu F. G. v prospech žalovaného (5.2.2016), (iii) na základe žiadosti F. G. zo

16.3.2016 zabezpečená existencia práva žalovaného ako doplneného ďalšieho majiteľa účtu/vkladnej
knižky F. G. s týmto účtom disponovať alebo aj (iii) F. G. 23.3.2016 udelené splnomocnenie žalovanému
tak na nákup, ako aj na vyplatenie podielových listov, súd nemal za vylúčené, že F. G., a to hoci aj
pod vplyvom jemu preukázane poskytovanej osobnej starostlivosti zo strany žalovaného, svoj pôvodný
zámer sporné nehnuteľnosti speňažiť napokon jednoducho zmenil. Mal totiž za preukázané, že v čase

uzavretia sporných darovacích zmlúv so zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti v podobe návštev u
lekára F. G. pomáhal práve žalovaný, čo tento preukázal množstvom lekárskych správ o zdravotnom
stave F. G., ktorými sám disponoval a že určitú mieru tejto starostlivosti a aj v súvislosti so stravovaním
pred súdom potvrdil aj sám F. G..6. Súd nevedel preto vylúčiť, že popri zriadení závetu, či práva disponovať s jeho účtom, k zmene postoja
F. G. k otázke bezodplatného prevodu sporných nehnuteľnosti v prospech žalovaného došlo práve

z vďaky za jeho starostlivosť. Za týchto okolností zhodné tvrdenia svedkov o ľahkej ovplyvniteľnosti F. G.
podľa súdu nasvedčovali skôr verzii, že F. G. svoje rozhodnutie sporné nehnuteľnosti darovať následne,
t. j. potom, čo o darovaní sa dozvedelo jeho okolie, prehodnotil a dospel k záveru, že ich darovanie nie
je v jeho záujme. Z časových súvislostí, ktoré v okolnostiach danej veci nastali, mal pritom za zrejmé,
že k následnému podaniu žaloby a k trestnému oznámeniu na žalovaného došlo až potom, čo svedok

B. v tom čase dlhodobo bývajúci/zdržiavajúci sa u F. G., bezodplatné prevody sporných nehnuteľností
začal „riešiť“ zakrátko nato, čo sa o nich v 08/2016 od F. G. dozvedel.

7. Podľa súdu zo strany žalujúceho F. G. zostala nepovšimnutá preukázaná obrana žalovaného, že
v čase podpisu sporných zmlúv (nie však už aj v čase udelenia splnomocnenia k 16.1.2016 – pozn.
odvolacieho súdu) konanie o dedičstve po J. G. už bolo právoplatne skončené, F. G. mal k dispozícii

návrhy zmlúv a hneď po podpise dostal po jednom vyhotovení z každej z nich. F. G. po celý čas
v konaní pritom tvrdil, že listiny podpisoval v domnienke, že tieto sa týkajú dedičského konania, hoci na
to žalovaného sám splnomocnil a na druhej strane zároveň argumentoval, že jeho vzťahy so žalovaným
nikdy neboli také blízke a dôverné, ako ich prezentoval žalovaný. V tejto súvislosti súd preto podotkol,
že o to viac jedine F. G. bol tým, kto pri vlastnoručnom podpisovaní listín pred notárom mal vynaložiť

aspoň určitú minimálnu mieru opatrnosti či obozretnosti. Uvedené konštatoval aj prihliadnutím na vyšší
vek F. G. v čase uzavretia sporných darovacích zmlúv (75 rokov) zároveň zdôrazniac, že táto okolnosť
sama osebe uskutočnenie právnych úkonov F. G. nijako nevylučuje, pričom existencia inej skutočnosti,
ktorá by jeho spôsobilosť na tieto právne úkony obmedzovala/mohla obmedziť, nebola ani tvrdená.

8. Súd uzavrel, že F. G. v konaní napokon nepreukázal ani to svoje tvrdenie, že jemu pri podpisovaní
sporných darovacích zmlúv v prítomnosti notára bolo znemožnené nazrieť na to, čo dobrovoľne
podpisuje, resp. že toto jeho tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďou L. A. L. pred vyšetrovateľom v trestnom
konaníaztýchtodôvodovneuveril,žebezodplatnýprevodspornýchnehnuteľnostízF.G.nažalovaného
sa udial tak, ako o tom vypovedal sám prevodca. Ten v rámci svojho výsluchu sa pritom opakovane

odvolával na svedka B. a z jeho odpovedí na otázky súdu bolo zrejmé, že F. G. na niektoré udalosti
buď si nespomenul vôbec, resp. vypovedal o nich rozporne a nezorientovane spoliehajúc sa na to, že
tieto vysvetlí svedok B., ktorý „to riešil“ a ako vyplynulo z celého konania, na ktorého F. G. momentálne
sa aj spolieha.

9. Zo všetkých týchto dôvodov žalobu ako neopodstatnenú v celom rozsahu zamietol. Rozhodnutie
o trovách konania odôvodnil ustanovením §257 CSP, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa na strane
F.G.vzhliadolvskutočnosti,ževjehoosobeide(išlo)ostarobnéhodôchodcusozhoršenýmzdravotným
stavom, s minimálnym príjmom, bývajúceho v prenajatom dome, pričom z konania nevyplynulo, žeby
nepriznaním náhrady trov v konaní úspešnému žalovanému mohla byť dotknutá jeho majetková sféra.

10. Proti tomuto rozsudku F. G. podal odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe
v celom rozsahu vyhovel, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. S poukazom na svoj vek, na svoje vážne zdravotné problémy a tiež na svoju
nedostatočnú schopnosť vnímania ako na existujúce objektívne skutočnosti, za ktorých sporné právne

úkony boli urobené proti záverom súdu predovšetkým namieta, že tento po vylúčení toho, že pri
uzatváraní sporných darovacích zmlúv odvolateľ konal v omyle, neposudzoval nedostatok vážnosti
jeho vôle (§37 ods. 1 o. z.) nehnuteľnosti zo svojho vlastníctva darovať žalovanému. Znova predkladá
prepúšťaciu správu z 04/2016 o tom, že jeho zdravotný stav je vážny a podotýka, že je imobilný,
nedoslýchavý, nepamätá si na veci a nevie sa plynule vyjadrovať.

11. Okrem toho súdu vytýka, že (i) nedostatočne sa vysporiadal so skutočnosťou, že (a) žalobu
o neplatnosť sporných darovacích zmlúv svedok B. údajne mal podať akonáhle sa dozvedel o darovaní,
že (ii) nedostatočne vyhodnotil odvolateľovu výpoveď, že (a) so žalovaným nie je rodina, že (b) tento
ho okradol a napokon aj (c) prečo odvolateľ ešte 13.8.2014 určité nehnuteľnosti zo svojho vlastníctva

na žalovaného previedol za peňažnú odplatu, a v roku 2016 všetok svoj majetok o. i. aj na žalovaného
už prevádzal bezodplatne, (iii) že nedostatočne skúmal, (a) prečo 10.6.2016 odvolateľ dané čestné
vyhlásenie vôbec urobil a (b) prečo bolo nevyhnutné jeho podpis na tejto listine úradne overiť. Podľa
odvolateľa súd nesprávne posúdil aj skutkové zistenia, keď tieto nevidel v časových súvislostiach, akoboli vykonané (16.1.2016 splnomocnenie žalovaného na prejednanie dedičstva a na predaj zdedeného
nehnuteľného majetku – 8.2.2016 právoplatnosť dedičského rozhodnutia – 13.4.2016 prvá darovacia
zmluvy - 10.6.2016 vyhlásenie, že žalovaný je odvolateľovi blízkou osobou – 23.6.2016 tretia darovacia

zmluva – 19.9.2016 podanie žaloby na súd).

12. Okrem uvedeného odvolateľ namieta rozpor každej zo sporných darovacích zmlúv posudzovaných
v tomto súdnom konaní s dobrými mravmi, ktorého posudzovaním súd v dôvodoch napadnutého
rozsudku sa nezaoberal a tento preto pokladá za nedostatočne odôvodnený. Tento rozpor odvolateľ

vzhliada v troch rovinách – (i) pri prevode bytu v Petržalke v prospech odvolateľa ako prevodcu nebolo
dohodnuté právo doživotného užívania, hoci ten ako 75-ročný, s príjmom 350 € mesačne a bývajúci
v podnájme u B., na ktorého starostlivosť tento je odkázaný, na žalovaného všetok svoj majetok
previedol bezodplatne. Výkon práv z darovacích zmlúv žalovaným podľa odvolateľa ako darcu vedie tak
k neprijateľným dôsledkom na jeho strane ako darcu; (ii) o. i. aj žalovaný presvedčil F. G., aby tento
mu potvrdil príbuzenský vzťah s ním; (iii) od nadobudnutia sporných nehnuteľností do svojho vlastníctva

žalovaný o darcu sa nezaujíma a vrátane gratulácii k narodeninám komunikuje s ním cez advokátku.
Zároveň tvrdí, že pre posúdenie tohto rozporu rozhodujúcimi sú aj jeho majetkové pomery, nesúhlasí
preto so záverom súdu prvej inštancie (25. odsek jeho odôvodnenia) o bezvýznamnosti zistených
pomerov, v akých v čase rozhodovania odvolateľ žil.

13. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, pretože
tento je vecne správny a aj riadne a dostatočne odôvodnený. Záver súdu, prečo F. G. pri uzatváraní
sporných darovacích zmlúv nekonal v omyle, ktorého absencia preto zároveň ani nemôže byť dôvodom
ich neplatnosti, súd prvej inštancie obšírne odôvodnil a podrobne sa vysporiadal v 29., 31. - 34. a 36. -
39. odsekoch svojho odôvodnenia, na ktoré spolu s jeho 16. a 17. odsekom (závery súdu o nepreukázaní

zakrývania textu rukou či nátlaku na F. G. čo i len v jednom prípade pred a pri podpisovaní akýchkoľvek
listín v prítomnosti notára F. G. a že tento zároveň ani nepôsobil dojmom, žeby nevedel, čo podpisuje)
žalovaný preto poukazuje a z týchto vo svojom vyjadrení cituje. Plne sa stotožňuje s rozhodnutím
i odôvodnením prvoinštančného súdu, že vykonaným dokazovaním tento pri darovaní predmetných
nehnuteľností nezistil ani nedostatok slobody vôle F. G. či jej prejavu a ani absenciu vážnosti prejavu

jeho vôle, či rozpor s dobrými mravmi, ktoré by zakladali neplatnosť darovania.

14. Právnu nespôsobilosť F. G. z hľadiska jeho zdravotného stavu, či jeho nespôsobilosť dostatočne
dobre vnímať písaný text alebo riadne podpisovať listiny, čo by mohlo mať vplyv na platnosť ním
urobených sporných úkonov, žiaden z jeho zástupcov (všetci advokáti) v konaní nenamietal a okrem

toho, že ide len o tvrdenia bez predloženia akéhokoľvek dôkazu o ich pravdivosti, žalovaný tieto
považuje za účelovú obranu v konaní právne kvalifikovane zastúpeného odvolateľa, ktorej uplatnenie
až v odvolacom konaní z hľadiska uplatnenia zásady koncentrácie konania je neprípustné. V žalovaným
za účelom preukázania jeho starostlivosti o F. G. predloženej prepúšťacej správe z 04/2016 v rámci
popisu pritom sa uvádza, že F. G. zle rozpráva a zle sa mu pamätajú veci z dôvodu, že je po

cievnej príhode, ktorú však utrpel desať rokov pred podpísaním sporných darovacích zmlúv, čo však
neznamená,žebynevedeldobrečítaťavnímaťpísanýtext.Naopakpoukazujenato,žejehopožiadavku
na posúdenie zdravotného stavu odvolateľa a jeho (ne)spôsobilosti na právne úkony psychiatrom,
ktorý zároveň by zistil prípadné sklony F. G. ako oznamovateľa trestného činu k fabulácii, prípadne
či tento (ne)trpí demenciou alebo inou poruchou, resp. či skoršia mozgová príhoda (ne)mohla mať

vplyv na jeho rozpoznávaciu schopnosť alebo na schopnosť reprodukcie skutočnosti, opatrovateľ B. ako
splnomocnenec F. G. v trestnom konaní jednoznačne odmietol s tvrdením, že „odvolateľ denne tipuje
zápasy a číta tlač, a teda je plne spôsobilý podať trestné oznámenie a rozumie, či ho niekto ovplyvňuje
alebo nie, a nemohol byť preto zmanipulovaný“, kým v tomto súdnom konaní zástupca odvolateľa teraz
tvrdí opak. V čase iniciovaných účelových trestných konaní a preto aj v čase vykonania namietaných

právnych úkonov odvolateľ preukázane nebol ani imobilný a ani vyšetrovateľ nevzhliadol, žeby jeho
rozpoznávacia zložka bola znížená alebo obmedzená. V súvislosti s namietanou rozpoznávacou
schopnosťou žalovaný poukazuje aj na vyjadrenie samotného F. G., že „je svojprávny, nie je liečený
na psychiatrii, vie rozoznať, či ho niekto obmedzuje alebo nie a či mu niekto nejako iným spôsobom
škodí (odôvodnenie uznesenia OR PZ Košice, ČVS: ORP-3309/JA z 22.11.2016 ako dôkaz na bývalom

Okresnom súde Košice - okolie vykonaný vo veci 16C/795/2016).

15. Podľa žalovaného rovnako účelovo a nepravdivo je namietaná aj nemajetnosť F. G.. V čase zrušenia
podpisového práva žalovaného F. G. na svojom účte disponoval cca 30 000 €, ktorých použitie narekonštrukciu cudzej nehnuteľnosti jeho opatrovateľ B. odôvodňoval úmyslom pre F. G. vytvoriť lepšie
podmienky. O jeho dobrom úmysle však nesvedčí, že F. G. v predmetnom dome ani nemá právo
doživotného bývania a užívania, či zaopatrovaciu doložku. Podľa žalovaného evidentná snaha svedka

B. majetok F. G. prisvojiť si pre seba vyplynula aj z jeho výsluchu v danej veci, kde v rozčúlení sa vyjadril
„všetko malo byť moje“ (9.12.2020), čím poprel svoje skoršie vyjadrenia, že F. G. chcel svoj majetok
predať, aby tak mohol na starobu sa zabezpečiť v dobrom hospici.

16. Pokiaľ ide o prípadnú aplikáciu §37 ods. 1 o. z. vo vzťahu k posudzovaniu (ne)naplnenia skutočnej

vôle F. G., žalovaný podotýka, že tento v žalobe netvrdil nedostatok svojej vôle previesť vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam na žalovaného darom. Súd pritom dostatočne sa vysporiadal s vážnosťou
prejavu vôle prevodcu v čase urobenia sporných právnych úkonov v prospech žalovaného uzavrieť
darovaciu zmluvu a dostatočne vyhodnotil aj okolnosti, za ktorých tieto boli vykonané vrátane vyvolania
účinkov, ktoré s ich vykonaním zákon spája. Podľa žalovaného už aj len samotné zriadenie závetu F.
G. pravdepodobne v prospech žalovaného svedčí o tom, že žalovaný u tohto požíval dôveru a tento

oceňoval (aj) jeho starostlivosť o svoju osobu. Napokon ani sám odvolateľ pritom nepoprel svoju
vôľu sporné nehnuteľnosti závetom „darovať“ žalovanému a nepoprel ani existenciu svojho čestného
vyhlásenia. Aj pre značné rozpory vo výpovediach svedkov vrátane B. odvolateľ nepreukázal, že vôbec
išlo či už o nezhodu jeho vôle s jej prejavom alebo o konanie pod nátlakom.

17. Podľa žalovaného zo všetkých ním predložených dôkazov nemožno pochybovať o ním (aj jeho
družkou) poskytovanej starostlivosti o F. G. a čo konkrétne je príčinou zmeny jeho postoja (vplyv
opatrovateľa B. alebo zmeny zdravotného stavu F. G.), z pohľadu žalovaného je irelevantné, pretože
v čase vykonania sporných úkonov F. G. voči žalovanému neprechovával nenávisť a sám potvrdil, že
(aj) tento s ním navštevoval zdravotnícke zariadenia a staral sa o neho.

18. V súčasnosti akákoľvek jeho snaha o kontakt s F. G. je blokovaná B. a je vykladaná buď ako
účelová alebo ako nezáujem o jeho osobu. Pokiaľ rozpor s dobrými mravmi je namietaný s poukazom na
dôchodok odvolateľa 350 € a že tento býva v podnájme s osobou, na ktorého starostlivosť je odkázaný,
žalovaný podotýka, že tu sa prehliada, že Ružinkovič finančné úspory odvolateľa v rozsahu cez 30 000

€ investoval do nehnuteľnosti svojho známeho namiesto toho, aby starostlivosť o odvolateľa zabezpečil
v hospici alebo v domove opatrovateľskej služby.

19. Odvolateľ v odvolacej replike vyjadril, že svoj zdravotný stav spomínal len okrajovo, nie však
scieľomnapádaťho,akojedenzdôvodovneplatnostispornýchdarovacíchzmlúv.Tvrdeniežalovaného,

že odvolateľ investoval značné množstvo svojich finančných prostriedkov do cudzej nehnuteľnosti, je
nepreukázané, nepravdivé a ničím nepodložené.

20. Žalovaný v odvolacej duplike predkladá dôkazy podľa neho spôsobilé preukázať jeho tvrdenie
o uskutočnení zmienenej investície až 30 000 € z prostriedkov odvolateľa. Zároveň preukazuje, že

v čase, keď žalovaný ešte mal dispozičné právo s účtom odvolateľa, na tomto bolo 11 872,29 €,
odkiaľ potom po zrušení jeho podpisového práva odvolateľove peniaze vyberal opatrovateľ B.. Nakoľko
F. G. v tomto súdnom konaní uviedol, že má len 3 000 €, niet totiž iného vysvetlenia, kam sa
podeli odvolateľove peniaze, pričom svedok B. aj potvrdil, že z týchto sa robila strecha, oplotenie,
splachovací záchod, kuchyňa. Ďalšie vyjadrenia žalovaného obsiahnuté v tomto podaní, a to či už

k osobe predchádzajúceho zástupcu F. G. alebo k sudcom súdu prvej inštancie či odvolacieho súdu,
ktorí či už v tejto veci alebo vo veciach nejako s ňou súvisiacich v minulosti rozhodovali, pre rozhodnutie
o podanom odvolaní nie sú rozhodujúce, námietka zaujatosti uplatnená nebola, odvolací súd ich v tomto
odôvodnení preto ani nereprodukuje.

21. Odvolacia duplika protistrany na vedomie zástupcovi odvolateľa bola doručená 24.5.2021. Žiadna
zo strán ďalšie podanie vo veci neurobila.

22. Z dôvodu, že smrťou F. G. (8.2.2022) jediným (závetným) dedičom všetkého jeho majetku sa stal
A. B. (nacionálie tu v záhlaví), odvolací súd uznesením z 24.6.2022 (v spise na č. l. 738) rozhodol, že

v konaní pokračuje s A. B. ako s právnym nástupcom zomrelého žalobcu.

23. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania atiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie t. č. už zomrelého žalobcu nie je dôvodné (§34 a §355 a nasl. CSP

o odvolaní).

24. Súd prvej inštancie vo veci dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho náležite
zistil všetky rozhodujúce skutočnosti. Skutkový stav vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1
CSP a na základe neho vo veci aj správne rozhodol. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP rozsudok
v napadnutom rozsahu ako vecne správny preto potvrdil vrátane závisiaceho, správneho a zákonného
výroku o trovách konania založeného na zásade úspechu strany v konaní (§255 ods. 1 CSP).

25. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28.6.2023 o 9.35
hodine v pojednávacej miestnosti v trakte D, č. dv. 202/II. poschodie. Miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudkuod12.6.2023bolizverejnenénaúradnejtabuliodvolaciehosúduatiežnajehowebovejstránke
(§219 ods. 1 a 3 za použitia §378 CSP).

26. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede

na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, dostatočne a presvedčivo objasnil skutkový
a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi
napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania, nezistil žiaden dôvod, aby od týchto
sa odchýlil. Naopak, odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie, ako tieto zhora odvolacím
súdom sú reprodukované, v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s

§387 ods. 2 CSP sa preto obmedzuje len na konštatovanie ich správnosti, ktoré vo svojom odôvodnení
nadbytočne preto už neopakuje.

27. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľa
odvolací súd aj v zmysle §387 ods. 3 s v odôvodnení tohto svojho rozhodnutia s týmito sa vysporiadava

nasledovane.

28. Jednou z odvolacích námietok odvolateľ súdu vytýka, že pri rozhodovaní o žalobe v predmetnej
veci neposudzoval nedostatok vážnosti jeho vôle ako prevodcu v konaní napadnuté darovacie zmluvy
uzavrieť, pričom o tomto nedostatku podľa neho svedčí samotná skutočnosť, že podal žalobu o určenie

vlastníckeho práva, len čo sa o darovaní dozvedel“.

29. Podľa §37 ods. 1 o. z. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný. Ide o (niektoré) náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť prejavu vôle
smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takým

prejavom spájajú. Právny úkon uvedené náležitosti (kvalitu) vrátane vážnosti vôle toho, kto právny
úkon robí, musí mať práve v čase, keď vôľa konajúcej osoby je prejavovaná, keď sa daný právny
úkon práve robí. (Ne)existenciu predmetných náležitostí prejavu vôle v tomto právne relevantnom čase
vrátane (ne)existencie vážnosti vôle určitý právny úkon urobiť možno pritom usudzovať z objektívnych
skutočností, za ktorých právny úkon bol urobený, nie však z tých, ktoré sa odohrali ex post a ktoré pre

záver o (ne)platnosti namietaného právneho úkonu nemôžu byť právne relevantné.

30. Už len samotná skutočnosť, že podanie žaloby prirodzene sa odohralo ex post po urobení
namietaných právnych úkonov, samo o sebe svedčí o tom, že nemôže ísť o námietku spôsobilú
spochybniť (ne)existenciu vážnosti jeho vôle v relevantnom čase urobenia namietaných právnych

úkonov, súd prvej inštancie nemohol preto pochybiť, pokiaľ s touto okolnosťou, ako odvolateľ namieta,
sa vysporiadal nedostatočne.

31. V konaní obsahom oboznámených dôkazov vykonaných v trestnom konaní, najmä zápisnice
o výsluchu zamestnanca notára, v ktorého prítomnosti odvolateľ ako darca v konaní napadnuté

darovacie zmluvy resp. aj dodatok k jednej z nich vlastnoručne podpisoval, nad akúkoľvek pochybnosť
bola vylúčená vierohodnosť skutkového tvrdenia prevodcu o okolnostiach ich podpisovania z jeho strany
ním popísaným spôsobom, t. j. že žalovaným podstrčenú listinu podpísal na jeho slovný príkaz, pričom
ten rukou zakryl jej text, v dôsledku čoho on nevidel a preto ani nevedel, čo za listinu podpisuje. Totoskutkové zistenie súdu a ani na ne nadväzujúce právne závery o neunesení dôkazného bremena vo
vzťahu k tvrdeniu, že ako prevodca pri bezodplatnom prevode konal v omyle spočívajúcom v domnienke,
že podpisuje presne nešpecifikované listiny súvisiace s dedičským konaním po poručiteľovi J. G.,

odvolateľ v odvolacom konaní napokon ani nenapáda, t. j. v konaní viac už ani nie je sporným, že
F. G. zakaždým vedel, že ako vlastník nehnuteľného majetku, ktorý je predmetom tej ktorej zmluvy,
tento bezodplatne prevádza na žalovaného, pričom toto nepochybne korešponduje aj s vnímaním osoby
prevodcu a jeho konania zmieneným zamestnancom, ktorej sa nejavilo, žeby ten nevedel, čo podpisuje
(a ani nevyzeral, žeby konal pod nátlakom).

32. Pokiaľ odvolateľ ako prevodca o. i. aj napadnuté darovacie zmluvy vrátane dodatku jednej z nich
za zhora uvedených okolností a spôsobom zakaždým, v tomto súdnom konaní v troch relevantných
prípadoch v časovom rozmedzí od 13.4.2016 do 23.6.2016 opakovane aj niekoľkokrát v prítomnosti
notára ako darca vlastnoručne podpísal, a to vždy všetky ich vyhotovenia priamo na každej zo zmlúv
a zakaždým ešte aj do overovacej knihy, pričom okrem žalovaného nehnuteľnosti daroval aj v prospech

jehodružkyA.A.O.,t.j.taktocelkovoužajvrátanedodatkovuzavrel5darovacíchzmlúv,ajpodľanázoru
odvolacieho súdu ťažko možno uvažovať o nedostatku vážnosti jeho vôle ako prevodcu v relevantnom
čase uzavretia namietaných darovacích zmlúv tieto uzavrieť, pričom podľa okolností preukázaných
v konaní zároveň je vylúčená pravdivosť jeho tvrdenia, žeby sporné listiny podpisoval zakaždým
domnievajúc sa, že ide o akési bližšie nešpecifikované listiny súvisiace s konaním o dedičstve po

bratovi, nakoľko na všetky úkony s tým súvisiace už skôr (16.1.2016) splnomocnil žalovaného a navyše
toto pozostalostné konanie v tom čase už bolo právoplatne skončené, za prejednanie dedičstva sám
prevodca už aj zaplatil súdny poplatok, a to ešte 8.3.2016, t. j. vôbec už pred uzavretím prvej zo všetkých
darovacích zmlúv.

33. V konaní neboli pritom tvrdené a ani ex offo súdom zistené akékoľvek iné konkrétne okolnosti
spôsobilé vzbudiť pochybnosť, že odvolateľ v relevantnom čase svoju vôľu namietané darovacie zmluvy
uzavrieť neprejavil vážne, t. j. s úmyslom svoje vlastnícke právo k predmetu darovania bezodplatne
previesť na žalovaného. To isté platí aj o prípadnej neslobode vôle prevodcu v relevantnom čase
uzavretia namietaných darovacích zmlúv s tým, že túto v konaní jednoznačne pritom vylúčil aj sám

prevodcanapr.15.5.2017,keďuviedol,žeonnikdynetvrdil,žebyžalovanýhoprinútilpodpísaťdarovacie
zmluvy, tvrdil len, že ním bol uvedený do omylu (v spise na č. l. 137).

34. Po tom, čo sporné darovacie zmluvy prešli vkladovým konaním a slúžili ako nadobúdací titul
pre povolenie vkladu vlastníckeho práva k predmetu daru v prospech žalovaného, rovnako nemožno

uvažovať ani o nedostatku určitosti a zrozumiteľnosti namietaných právnych úkonov. Pokiaľ takéto
v prípade zmluvy z 13.4.2016 existovali, tento nedostatok sporného právneho úkonu za súčinnosti tak
prevodcu, ako aj žalovaného bol odstránený v podobe dodatku č. 1 k danej zmluve.

35.Vykonanýmdokazovanímžalujúcastranavkonanínevedelapreukázaťaniprípadnýrozporsporných

darovacích zmlúv s dobrými mravmi. Darovanie ako bezodplatný prevod bytu v Bratislave s podielom na
pozemku či pozemkových nehnuteľností v k. ú. L. XX ročným slobodným, bezdetným darcom dlhodobo
trvale žijúcim v Košiciach, trpiacim vážnymi zdravotnými problémami a v čase uzavretia namietaných
zmlúv na svojom účte nesporne disponujúcim dostatočným množstvom finančných (cca 30 000 €)
a starobným dôchodkom cca 300 € mesačne, osobe, ktorá ako vzdialený príbuzný po určitú dobu darcovi

nesporneposkytovalaurčitúosobnúiasistovanústarostlivosťanipodľaodvolaciehosúduniejekonaním
zjavne právne neprijateľným a ani z hľadiska oprávnených záujmov strán či spoločnosti konaním hrubo
nevyváženým, nesleduje nemravné ciele a ani nemá nemravné dôsledky. V danom prípade darca v čase
darovania nesporne mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby z nich dôstojne vyžil a dožil aj pokiaľ
by všetok svoj nehnuteľný majetok bezodplatne previedol na iného. V darovanom byte v Bratislave,

ktorý nadobudol dedením po bratovi, nikdy nebýval, v konaní nebolo ani tvrdené, ani preukázané, žeby
taký úmysel do budúcna vôbec mal, zjavne právne neprijateľným nie je preto ani fakt, že pri bezplatnom
prevode tohto bytu na žalovaného ako právo zodpovedajúce vecnému bremenu v prospech neho ako
prevodcu ani sa nezriadilo právo doživotného užívania v danom byte. Žalovanému od 09/2016 bolo
zrušené dispozičné právo s účtom F. G. a odvtedy s nimi nakladal už len F. G., resp. jeho opatrovateľ

B., žalovaný nemal preto žiaden podiel na tom, že ku dňu podania žaloby F. G. z toho, čo v čase
namietaného darovania na svojom účte nasporené mal, ako tvrdil, zostalo len cca 3 000 € a jeho príjmom
tvorený starobným dôchodkom. To, žeby žalovaný po nadobudnutí vlastníckeho práva k darovaným
nehnuteľnostiam o darcu viac sa nezaujímal, v konaní nebolo preukázané, išlo len o nepodloženétvrdenie (vtedy ešte) svedka B., žalovaným spochybnené napr. aj listom z 20.10.2016 adresovanom
F. G. pri príležitosti jeho sviatku zároveň aj s ponukou, aby tento prišiel bývať k žalovanému pričom v
zmysle jeho obsahu žalovanému v kontakte s F. G. mal brániť práve svedok B. (v spise na č. l. 379).

Žalovaný o tomto súdnom konaní pritom sa dozvedel až 28.11.2016, kedy mu bola doručená žaloba.

36. V konaní naopak nebolo pritom otáznym, že F. G. nemal vedomosti o tom, že de iure žije v podnájme
v nehnuteľnosti, ktorá mu kedysi patrila a o okolnostiach prevodu ktorej (aktuálne) nemá žiadnu
vedomosť, do posledného v nej žil v presvedčení, že stále ju vlastní, do jej rekonštrukcie, o ktorú sa

zasadil terajší žalobca A. B., dokonca aj investoval všetky svoje úspory, pričom tento stav žalovaný
nijako nespôsobil, naopak podstatnou mierou sa oň pričinil vtedajší opatrovateľ a ako jediný závetný
dedič všetkého majetku zomrelého F. G., ktorý ako aktuálny žalobca sa domáha ochrany (aj) pred
nepreukázaným konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi.

37. Odvolacími námietkami odvolacím súdom tu zhora reprodukovanými v 11. odseku tohto

odôvodnenia, odvolateľ v podstate len všeobecne neguje určité zistenia súdu, prípadne jeho postup,
ktorý jeho znegovaným zisteniam predchádzal, neuvádza však svoje vlastné tvrdenia o predmetných
skutočnostiach, prípadne iné argumenty, ktorými by správnosť namietaných zistení súdu spochybnil.
Pre uvedený nedostatok s týmito „vyhláseniami“ odvolateľa ani nebolo možné sa vysporiadať.

38. Z uvedených dôvodov uplatnené odvolacie dôvody neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá
spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

39. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1 CSP
rozhodoval aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to v súlade so zásadou úspechu

strany v konaní zakotvenou v §255 ods. 1 CSP, keď vo veci v celom rozsahu úspešnému žalovanému
priznal nárok na plnú náhradu trov, ktoré mu v odvolacom konaní vznikli; dôvody na aplikáciu §257
CSP v prospech aktuálneho žalobcu nevzhliadol. O výške náhrady trov v zmysle §262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).