Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. marec 2024

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-3T/65/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7522010360
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Mén

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2024:7522010360.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice, samosudca JUDr. Peter Mén na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. marca

2024 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

A. B. - nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C. XX/XX, D.,
okres Košice – okolie

j e v i n n ý , ž e

v období od mesiaca december 2012 do 29.4.2013 , v období od 12.2.2014 do 21.7. 2015 , v období
od 25.3.2019 do októbra 2022 si ako otec detí neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči svojím deťom
J.H. nar. XX.XX.XXXX a A.H. nar. XX.XX.XXXX , ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti matky
A. E. , bytom trstené pri B. , Osloboditeľov 35/36, okres Košice F. a od novembra 2022 do 18.03.2024
na dcéru G. B. aj napriek tomu , že rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie sp.zn.. 19P/65/2012 zo
dňa 06.06.2021 , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.08.2021 bol zaviazaný prispievať na výživu

každého dieťaťa sumou vo výške 30% zo sumy životného minima určenú zákonom č.601/2003 Z.z.
o životnom minime vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a na výživnom tak dlhuje za
obdobie od mesiaca december 2012 do 29.4.2013 sumu 257, 40 eur , od 12.2.2014 do 23.7. 2015
sumu 976,54 eur, od 25.3.2019 do októbra 2022 sumu 2539,28 eur a od novembra 2022 do 18.3.2024
na 1 dieťa G. B. sumu 551,508 a na výživnom tak spolu dlhuje sumu 4 324,73 eur

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať
alebo zaopatrovať iného a čin spáchal po dlhší čas,

t ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b/ Trestného zákona

Z a t o s a o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 2 /dva/ roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4 /štyri/ roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice-okolie podala na obžalovaného A. B. obžalobu sp.zn. 1Pv
216/22/8805 zo dňa 13.09.2022 pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 ods.3 písm.b/
Trestného zákona. Po podaní obžaloby sa pobyt obžalovaného súdu zistiť nepodarilo, z ktorého

dôvodu súd vykonal konanie proti ušlému.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného
konania , výsluchom svedkov a prečítaním listinných dôkazov, a dospel k záveru ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný A. B. v prípravnom konaní dňa 17.08.2022 vypovedal, že si svoju vyživovaciu povinnosť
voči dcéram A. a G. neplnil a výživné súdom určené vo výške približne 30 eur mesačne na každú
dcéru neplatil z dôvodu, že bol nezamestnaný a nepoberal žiadne dávky . Následne odišiel do Českej
republiky kde pracuje len brigádnicky a neoplýva dostatkom peňazí tak, aby mohol výživné platiť, no

má záujem výživné splácať v prípade ak bude mať normálnu prácu.

Svedkyňa A. E. , bývalá manželka obžalovaného na hlavnom pojednávaní uviedla, že výživné jej
obžalovaný neplatí od rozvodu manželstva asi 12 až 13 rokov, poberala však náhradné výživné na obe
dcéry. Staršia dcéra A. už ukončila štúdium , mladšia G. je žiačkou Strednej odbornej školy veterinárnej

v Košiciach-Barci. Sama poberá len invalidný dôchodok v sume 220 eur a náhradné výživné na dcéru
G. v sume 100 eur mesačne.

Svedkyňa A. B. , dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného nevidela
od svojich piatich rokov a odvtedy o ňom nemá vedomosť , neposielal im žiadne darčeky. Strednú školu

ukončila predčasne, nakoľko otehotnela.

Svedkyňa G. B., dcéra obžalovaného na hlavnom pojednávaní vypovedala, že otca ani nepozná.
Nemá vedomosť o tom , aby im posielal nejaké financie. Študuje strednú odbornú školu veterinárnu
v Barci.

Na hlavnom pojednávaní samosudca podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy“

-rozsudok Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 19P/65/2012 zo dňa 06.06.2012 , ktorým súd rozviedol
manželstvo obžalovaného a A. E. a maloleté A. a G. B. zveril do osobnej starostlivosti matky A. E.

a obžalovaného zaviazal prispievať na výživu na každú dcéru sumou 30% životného minima určenú
zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení k rukám matky vždy do 25-teho dňa
v mesiaci vopred , počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.8.2012.
-správu Úradupráce,sociálnychvecíarodinyKošicezodňa 9.10.2023, podľaktorej A.E. jevyplácané
náhradné výživné na dcéru G. B. od 01.03.2022 v sume 36,83 eur a prídavok na dieťa v sume 60

eur mesačne. Od mesiaca november 2022 nie je vyplácané náhradné výživné na A. E. , nakoľko
táto ukončila denné štúdium 19.10.2022 .
-správu Strednej odbornej školy veterinárnej zo dňa 15.01.2024, podľa ktorej je G. B. v školskom
roku 2023/2024 žiačkou I.B triedy.
-správu Úradu práce , sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 09.06.2022 , z ktorej je zrejmé ,

že obžalovaný bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 02.12.2011 do 26.11.2012
vrátane , od 30.4.2013 do 11.02.2014 a od 14.01.2019 do 24.03.2019 , pričom bol stále vyradený
pre nespoluprácu a počas doby evidencie a mu boli poskytované informácie o voľných pracovných
miestach a o výberových konaniach.
-správu sociálnej poisťovne zo dňa 22.06.2022 , podľa ktorej obžalovaný od augusta 2012 nepoberal

dávku v nezamestnanosti-správy Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice , z ktorej je zrejmé ,
že obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody od 22.7.2015 do 03.12.2018 a pri nástupe uviedol,
že je otcom dvoch maloletých dcér

-charakteristiku z miesta bydliska , kde jeho správanie nebolo prejednávané komisiou verejného
poriadku
- upovedomenie o začatí exekúcie a správu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana zo dňa
21.07.2023 podľa ktorej v exekúcii 246EX 316/22 oprávnených mal. A. B. a G. B. zastúpených A.
E. voči obžalovanému ako povinnému o vymoženie výživného neboli vymožené žiadne finnančné

prostriedky nakoľko obžalovaný je nezamestnaný a nemá postihnuteľný majetok
-odpis z registra trestov v ktorom má obžalovaný od roku 2008 6 zápisov, posledný na základe
rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 6T 156/2015 zo dňa 18.11.2015 ktorým mu bol za
zločin znásilnenia podľa § 199 ods.1 Tr. zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia , z výkonu ktorého
bol podmienečne prepustený dňa 03.12.2018 so skúšobnou dobou 3 roky , v ktorej sa osvedčil.

Po takto vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil dôkazy tak jednotlivo ako aj v ich súhrnne a dospel
k záveru, že obžalovaný A. B. mal ako otec detí A. B. a G. B. prispievať na výživu každej dcéry
sumou 30% životného minima určenú zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime v platnom znení ,
kčomubolzaviazaný rozsudkomOkresného súduKošice-okoliesp.zn.19P/65/2012zodňa06.06.2012

k rukám matky A. E. vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred , počnúc dňom právoplatnosti rozsudku,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.8.2012 . Z výpovede svedkyne A. E. vyplýva, že obžalovaný jej
výživné neplatil od rozvodu manželstva.
Z listinných dôkazov , a to správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Košice je zrejmé, že
obžalovanýbol vedenývevidenciiuchádzačovozamestnanievobdobiachod02.12.2011do26.11.2012

vrátane , od 30.4.2013 do 11.02.2014 a od 14.01.2019 do 24.03.2019 , pričom bol stále vyradený
pre nespoluprácu a nepoberal žiadne dávky , čo vyplýva zo správy Sociálnej poisťovne . Zo správy
Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice je zrejmé , že obžalovaný
bol vo výkone trestu odňatia slobody (so započítaním väzby) od 22.7.2015 do 03.12.2018 a pri nástupe
uviedol, že je otcom dvoch maloletých dcér, pričom výživné na deti mu zrážané nebolo.

Súd tak ustálil, že obžalovaný v období od mesiaca december 2012 do mesiaca október 2022 mal
platiť výživné vo výške 30% životného minima určenú zákonom č.601/2003 Z.z. o životnom minime
v platnom znení k čomu bol zaviazaný na obe dcéry a od novembra 2022 do dňa vyhlásenia rozsudku
v teraz súdenej veci výživné na dcéru G. , nakoľko dcéra A. B. ukončila v mesiaci október 2022 denné

štúdium na strednej škole.

Berúc do úvahy obdobia , kedy bol obžalovaný vedený na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie
bez vyplácania dávok a obdobie kedy bol vo výkone trestu odňatia slobody , kde nahlásil , že je otcom
dvoch maloletých dcér súd ustálil, že obžalovaný zavinene neplatil výživné na obe dcéry v dobe od

mesiaca december 2012 do 29.4.2013 , v období od 12.2.2014 do 21.7. 2015 , v období od 25.3.2019
do októbra 2022 a na dcéru G. od mesiaca november 2022 do 18.03.2024 .

Opatrením Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny (ďalej len MPSVaR ) č. 181/2012 Z.z. bolo
životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2012 do 30.06.2013 stanovené na sumu 88,82 eur

z toho 30% 25,746 eur
Opatrením MPSVaR č. 186/2013 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa životné minimum
od 1.7. 2013 do 30.06.2014 stanovené sumu 90,42 eur z toho 30% 27,126 eur
Opatrením MPSVaR č. 186/2013 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa životné minimum
na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2014 do 30.06.2017 predstavovalo každý rok zhodne sumu 90,42

eur z toho 30% 27,126 eur
Opatrením MPSVaR č. 173/2017 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2017
do 30.06.2018 určené na sumu 91,06 eur z toho 30% 27,318 eur
Opatrením MPSVaR č. 196/2018 Z.z. 8 bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2018
do 30.06.2019 stanovené na sumu 93,61 eur z toho 30% 28,083 eur

Opatrením MPSVaR č. 183/2019 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2019
do 30.06.2020 stanovené na sumu 95,96 eur z toho 30% 28,788 eur
Opatrením MPSVaR č. 174/2020 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2020
do 30.06.2021 stanovené na sumu 98,08 eur z toho 30% 29,424 eurOpatrením MPSVaR č. 244/2021 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2021 do
30.06.2022 stanovené na sumu 99,56 eur z toho 30% 29, 868 eur
Opatrením MPSVaR č. 227/2022 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2022

do 30.06.2023 stanovené na sumu 107,03 eur z toho 30% 32, 109 eur
Opatrením MPSVaR č. 220/2023 Z.z. bolo životné minimum na nezaopatrené dieťa od 1.7. 2023 do
30.06.2024 stanovené na sumu 122,77 eur z toho 30% 36, 831 eur
Obžalovanýtak dlhujenavýživnom naobedcéryzaobdobieod mesiacadecember2012 do29.4.2013
sumu 257, 40 eur , od 12.2.2014 do 23.7. 2015 sumu 976,54 eur a od 25.3.2019 do októbra 2022

sumu 2539,28 eur.
Od mesiaca november 2022 do 18.3.2024 dlhuje na výživnom na dcéru G. B. sumu 551,51 a na
výživnom tak spolu dlhuje sumu 4 324,73 eur.

Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného vo výrokovej časti rozsudku,
ktoré právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.

b/ Trestného zákona, zákonné znaky ktorého obžalovaný naplnil ako po stránke objektívnej tak po
stránke subjektívnej , ktorú súd vyhodnotil ako vedomú nedbanlivosť podľa § 16 písm.a/ Trestného
zákona . Dlhší čas, počas ktorého obžalovaný svoju vyživovaciu povinnosť neplnil súd vyhodnotil ako
závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. b/ Trestného zákona .

Súd mal za preukázané , že obžalovaný vedel , že si má plniť vyživovaciu povinnosť voči dcéram a túto
povinnosťsineplnil. Neplnenievyživovacejpovinnosti obžalovanýmvobdobiachkedy bolevidovanýna
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a bol vo výkone trestu odňatia slobody nenapĺňa subjektívnu
stránku prečinu podľa § 207 Tr. zákona. Obrana obžalovaného , že nemal dostatok finančných
prostriedkov na plnenie výživného , pretože nemal prácu a preto ani peniaze , je bez preukázateľného

uchádzania sa o zamestnanie len účelová snaha obžalovaného o vyvinenie sa a formu neplnenia tejto
povinnosti súd vyhodnotil ako vedomú nedbanlivosť.

Obžalovaný A. B. nie je z miesta trvalého bydliska bližšie hodnotený. V registri trestov má 6 zápisov ,
posledný na základe rozsudku Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. 6T 156/2015 zo dňa 18.11.2015 ,

ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia , z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený
dňa 03.12.2018 so skúšobnou dobou 3 roky , v ktorej sa osvedčil.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaného bral súd do úvahy spôsob spáchania činu, jeho
následok , zavinenie , pohnútku , pomer a mieru závažnosti priťažujúcich a poľahčujúcich okolnosti ,
osobu obžalovaného , jeho doterajší život ako aj možnosť jeho nápravy.

Na základe týchto kritérii, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom

stanovenej trestnej sadzby uvedenej v § 207 ods.3 Tr. zákona vo výmere 2 roky , výkon ktorého
mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Prihliadal pritom na dobu , počas
ktorej obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil , nedbanlivosť ako formu zavinenia ako aj osobu
obžalovaného,pričomkonštatuje,žeobžalovanýsvojuvyživovaciupovinnosťneplnilajpočasskúšobnej
doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody , počas ktorej sa však osvedčil. Ako

poľahčujúcu okolnosť bral súd do úvahy skutočnosť , že obžalovaný sa k spáchaniu trestnej činnosti
v prípravnom konaní priznal a túto oľutoval ( § 36 písm.l/ Tr. zákona). Priťažovalo mu , že už bol
odsúdený (§ 37 písm.m/ Tr. zákona) .
Takto uložený trest súd považuje za dostatočný tak z hľadiska individuálnej ochrany ako aj generálnej
prevencie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Mestský súd
Košice . Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho , komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.