Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť – Život… ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. november 2024

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 3T/48/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010522
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Melišek

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2024:4424010522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom JUDr. Ondrejom Meliškom v trestnej veci obžalovaného A. B.,

nar. X.X.XXXX, pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia
na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360
odsek 1 Trestného zákona, o obžalobe okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky 1Pv
387/23/4404-21 zo dňa 5.9.2024, na hlavnom pojednávaní dňa 18.11.2024, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom
E. F. XXX

je v i n n ý , ž e

dňa 22.5.2023 v čase približne okolo 09.00 hod. na adrese E. F. XX v okrese Nové Zámky, zaklopal
na dvere bytu poškodenej G. H., ktorá otvorila vchodové dvere, pričom vedela, že pred bytom stojí
obžalovaný, ktorého vyzvala, aby odtiaľ vypadol s tým, že sa nemajú o čom rozprávať, následne
chcela zatvoriť vchodové dvere, avšak páchateľ potlačil dvere rukou, zasunul svoju nohu medzi dvere

a zárubňu, čím sa dostal do vnútra bytu poškodenej G. H., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XX,
kde s ňom vyvolal slovný konflikt, pýtal sa jej, či má niečo so svojím exmanželom, pričom na ňu kričal,
aby mu ukázala správy zo svojho telefónu a keď mu poškodená nechcela správy v telefóne ukázať,
držal poškodenú za zápästie a hodil ju na pohovku, prezrel si správy v jej mobilnom telefóne, pričom
poškodená ho opakovane vyzývala, aby odišiel preč, tiež ju opakovane sotil , potom ju začal chytať
na jej intímnych miestach, následne ju v kúpeľni udrel otvorenou dlaňou do tváre v oblasti ľavého líca,
v dôsledku čoho sa poškodená zapotácala a zacítila prasknutie v ľavom uchu, následne sa jej začal
vyhrážať, že ju zničí, zabije a že sa môže sťahovať z dediny, pričom aj neskôr v presne nezistenom čase

prostredníctvom mobilnej aplikácie Whatsapp jej zaslal správy, v ktorých uviedol „zabijem ta ty suka,
teraz zbadas“, „ty špina skurvená, rovno sa stahuj“, „zabijem ta za toho kokota co ta jebe“, čím u nej
vzbudil dôvodnú obavu o vlastný život a zdravie, pričom v dôsledku konania obžalovaného poškodená
utrpel krvný výron na horných a dolných končatinách a bruchu, krvný výron v oblasti očnice a líca vľavo
a prederavenie blany bubienka ľavého ucha, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou
liečenia dvadsať dní

teda

- Neoprávnene vnikol do obydlia iného a tam neoprávnene zotrval a spáchal čin závažnejším spôsobom
konania – násilím
- Inému úmyselne ublížil na zdraví
- Inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavutým spáchal

Prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a), Tr. zák. s poukazom
na § 138 písmeno d) Tr. zák. v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona a v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona

Za to sa odsudzuje

Podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti § 36 písmeno l, Trestného zákona, pri nezistení okolností priťažujúcich v zmysle

§ 37 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, a § 56 odsek 1, odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona, na peňažný trest vo výške 2.000,– Eur (dvetisíc Eur).

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.

o d ô v o d n e n i e :

ProkurátorOkresnejprokuratúryNovéZámkydňa6.9.2024podalnaOkresnýsúdNovéZámkyobžalobu
1Pv 387/23/4404-21 zo dňa 5.9.2024 na obžalovaného A. B., nar. X.X.XXXX v C. D., trvale bytom E.

XXX, pre pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že
dňa 22.5.2023 v čase približne okolo 09.00 hod. na adrese E. F. XX v okrese Nové Zámky, zaklopal

na dvere bytu poškodenej G. H., ktorá otvorila vchodové dvere, pričom vedela, že pred bytom stojí
obžalovaný, ktorého vyzvala, aby odtiaľ vypadol s tým, že sa nemajú o čom rozprávať, následne
chcela zatvoriť vchodové dvere, avšak páchateľ potlačil dvere rukou, zasunul svoju nohu medzi dvere a
zárubňu, čím sa dostal do vnútra bytu poškodenej G. H., narodenej XX.X.XXXX, trvale bytom E. F. XX,
kde s ňom vyvolal slovný konflikt, pýtal sa jej, či má niečo so svojím exmanželom, pričom na ňu kričal,

aby mu ukázala správy zo svojho telefónu a keď mu poškodená nechcela správy v telefóne ukázať,
držal poškodenú za zápästie a hodil ju na pohovku, prezrel si správy v jej mobilnom telefóne, pričom
poškodená ho opakovane vyzývala, aby odišiel preč, tiež ju opakovane sotil , potom ju začal chytať
na jej intímnych miestach, následne ju v kúpeľni udrel otvorenou dlaňou do tváre v oblasti ľavého líca,
v dôsledku čoho sa poškodená zapotácala a zacítila prasknutie v ľavom uchu, následne sa jej začal

vyhrážať, že ju zničí, zabije a že sa môže sťahovať z dediny, pričom aj neskôr v presne nezistenom čase
prostredníctvom mobilnej aplikácie Whatsapp jej zaslal správy, v ktorých uviedol „zabijem ta ty suka,
teraz zbadas“, „ty špina skurvená, rovno sa stahuj“, „zabijem ta za toho kokota co ta jebe“, čím u nej
vzbudil dôvodnú obavu o vlastný život a zdravie, pričom v dôsledku konania obžalovaného poškodená
utrpel krvný výron na horných a dolných končatinách a bruchu, krvný výron v oblasti očnice a líca vľavo

a prederavenie blany bubienka ľavého ucha, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie s dobou
liečenia dvadsať dní.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného
poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, pričom zmenu postoja riadne

odôvodnil, keď uznal vinu vzhľadom na výsledky dokazovania. Súd následne na základe návrhu
prokurátora prijal vyhlásenie obžalovaného o vine a nevykonával dokazovanie ohľadne skutku, zameral
dokazovanie len ohľadne ukladaného trestu.

Súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194

odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno d) Trestného zákonavsúbehusprečinomublíženianazdravípodľa§156odsek1Trestnéhozákonaaprečinunebezpečného
vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný svojím konaním naplnil znaky
skutkovej podstaty uvedených trestných činov, tak po subjektívnej, ako aj po objektívnej stránke.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov týkajúcich sa osoby obžalovaného.

Obžalovaný vypovedal, že momentálne pracuje ako konateľ spoločnosti zaoberajúcej sa prenájmom
výťahov a jeho príjem je okolo 2000 € mesačne, z ktorých má výdavky okolo 500 € mesačne. Vypovedal,

že býva v rodinnom dome spolu s manželkou. Ďalej vypovedal, že síce byt nachádzajúci sa v rovnakom
bytovom dome ako býva poškodená je písaný na neho, avšak tento nevyužíva, ale ho používa jeho
mama, pričom je pravda, že keď mama nie je doma, chodí doň ráno otvárať okná a večer ich zatvoriť.

V registri trestov nemá obžalovaný žiadny záznam, v centrálnej evidencii priestupkov má 2 záznamy zo
dňa 5.3.2023, 20.11.2023, ktoré delikty sa týkali porušenie predpisov na úseku dopravy.

Súd pri rozhodovaní o druhu trestu a jeho výmere v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona
prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku

trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá
uplynula od spáchania trestného činu.
Pri rozhodovaní o druhu trestu súd zohľadnil skutočnosť, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Počnúc dňom 6.8.2024 vstúpil do účinnosti zákon č. 40/2024 Z.z., ktorým boli novelizované ustanovenia

trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z.), pričom práve touto novelou sa v súlade so zásadou, že
trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby (§ 34 ods. 3 Trestného zákona), vytvárajú na jednej strane podmienky pre zachovanie
kontaktu páchateľa s rodinou a jeho blízkymi osobami, a to najmä s maloletými deťmi, a na druhej
strane novela zabezpečuje zlepšenie podmienok pre ukladanie spravodlivých trestov, pričom umožňuje

ukladanie trestov, ktoré budú dopadať na rodinu a blízke osoby páchateľa iba v nevyhnutnej miere.
Nástrojmi na dosiahnutie uvedených cieľov sú najmä uprednostnenie alternatívnych trestov pred trestom
odňatia slobody, zvýšenie príjmov štátu z peňažných trestov, umožnenie zárobkovej činnosti páchateľov
a vytváranie hodnôt pre spoločnosť a samotný štát (teda na jednej strane by sa mali znížiť náklady na
väzňov a zároveň zvýšiť príjmy štátu cez dane a odvody pracujúceho človeka) a tiež umožnenie kontaktu

a udržania sociálnych väzieb páchateľa s rodinou a blízkymi vrátane osobnej starostlivosti a výchovy
maloletých detí. Podpora využívania alternatívnych trestov je v súlade so zásadami restoratívnej justície.
Znovu začlenenie do spoločnosti je dôležitým cieľom trestov nespojených s odňatím slobody, pričom
platí, že uložené alternatívne tresty alebo opatrenia musia mať pre páchateľa čo najväčší zmysel, a
mali by prispievať k osobnému a sociálnemu rozvoju páchateľa. Tresty nespojené s odňatím slobody

sa ukladajú a vykonávajú so snahou rozvíjať páchateľov zmysel pre zodpovednosť voči spoločnosti a
osobitne voči obeti.
Súd ukladal obžalovanému úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, keďže ho odsudzoval za
3 trestné činy, pričom trest ukladal podľa najprísnejšie trestného ustanovenia. Súd prihliadol podľa § 38
odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom

vzhliadol poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, že sa priznal k spáchaniu
skutku a tento oľutoval. Iné poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti súd nevzhliadol. Súd dospel k záveru,
že vzhľadom k osobe obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po
spáchaní trestného činu, ako i vzhľadom na závažnosť spáchaných trestných činov a na dobu ktorá
uplynula od spáchania skutku, je možné obžalovanému ukladať alternatívny trest, a to trest peňažný.

S poukazom na vyššie uvedené, súd obžalovanému ukladal alternatívny trest a to trest peňažný, ktorý je
súladnýsozásadamirestoratívnejjustícieaktorýmábyťprimárneukladanýuosôb,ktorédoposiaľneboli
súdne trestané a kde ukladanie trestu odňatia slobody (a to aj podmienečného) by mohlo zásadným
spôsobom ovplyvniť vedenie ich života a mať dopad na ich zárobkovú činnosť a starostlivosť o rodinu.
Obžalovanývrámcihlavnéhopojednávaniavypovedal,žejekonateľomspoločnosti,tedariadnepracuje,

je zárobkovo činný a peňažný trest by vedel uhradiť, pričom je potrebné prihliadnuť na primeranosť
trestu a na skutočnosť, že trest by nemal postihovať iné osoby ako samotného obžalovaného, a práve
ukladanie peňažného trestu nijako neobmedzí ani jeho ďalšiu pracovnú činnosť (podnikateľskú činnosť)
a aj z týchto dôvodov súd uložil trest peňažný vo výmere 2000 €, ktorá výmera plne zodpovedá na jednejstrane majetkovým pomerom obžalovaného, teda obžalovaný tento trest bude vedieť riadne zaplatiť, na
druhej strane nepostihne trest neprimerane iné osoby ako obžalovaného, teda takýto trest sa zásadným
spôsobom nedotkne jeho rodiny, ktorú aktuálne obžalovaný má a s ktorou aktuálne žije v jednej

domácnosti. Súd peňažný trest v tejto výške považoval za dostatočný tak na nápravu obžalovaného,
keďže obžalovaný je do značnej miery poučený už len zo samotného prejednania veci pred súdom,
keďžesakspáchaniuskutkupriznal,tedazmenilsvojpostojkveciazpriebehuceléhotrestnéhostíhania
sa poučil. A vzhľadom k samotnému postoju obžalovaného, jeho poučeniu sa z trestného stíhania, je
súd názoru toho, že ukladaný trest dostatočne zabezpečí i to, aby sa obžalovaný vyhol opätovnému

páchaniu trestnej činnosti, najmä voči poškodenej, a to i s poukazom na skutočnosť, že aktuálne žije
v manželstve s inou osobou a od spáchania skutku doposiaľ sa nedopustil žiadneho takého konania,
ktoré by bolo možné klasifikovať ako spáchanie trestného činu alebo priestupku. Súd uvedený trest
považuje za dostatočný i vzhľadom ku závažnosti jednotlivých trestných činov, ktoré skutkov podstaty
obžalovaný svojim konaním naplnil, keď sa jedná o spáchanie trestných činov s najmenšou mierov
závažnosti a to prečinov.

Súd poukazuje i na skutočnosť, že uložením peňažného trestu neboli žiadnym spôsobom dotknuté práva
poškodenej, keďže poškodená v konaní neuplatnila nárok na náhradu škody, a teda jej právo na náhradu
škody nemohlo byť uloženým trestom nijako ohrozené.
Súd nevzhliadol potrebu uloženia trestu zákazu pobytu v mieste, kde má pobyt i poškodená a v ktorom
bytovom dome vlastní obžalovaný byt, keďže obžalovaný uviedol, že do bytu chodí iba v čase, keď

v ňom nie je prítomná jeho mama, ktorá byt užíva. Rovnako tak je súd názoru, že uloženie tohto trestu si
nevyžaduje ani so zreteľom na doterajší spôsob života obžalovaného a miesto spáchania činu ochrana
verejného poriadku, rodiny, zdravia, mravnosti alebo majetku, keďže obžalovaný bol pred spáchaním
tohto trestu bezúhonným občanom, nemal žiaden záznam v registri trestov a ani po spáchaní skutku, ku
spáchaniu ktorého sa priznal, nebol následne ani len podozrivý zo spáchania žiadneho protiprávneho

konania, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako trestný čin alebo ako priestupok.
Na druhej strane je potrebné podotknúť, že prípadné ukladanie takéhoto trestu, by bolo neprimeraným
zásahom jednak do vlastníckeho práva obžalovaného, ktorý zásah by bol neopodstatnený, vzhľadom
na správanie sa obžalovaného či už pred ale aj po spáchaní skutku a takýto trest by nebol trestom, ktorý
by postihol iba obžalovaného, ale určite by sa dotýkal jeho rodiny, jeho blízkych (jeho matky).

Súd odmietol vykonanie výsluchu poškodenej, pretože okolnosti ktoré sa mali jej výsluchom preukázať
boli preukázané jednak samotným priznaním obžalovaného, a jednak sa mali týkať okolností, ktoré mali
nastať až po dokonaní predmetného skutku (správanie sa obžalovaného voči poškodenej po skutku),
teda sa mali preukazovať skutočnosti, ktoré nijako nesúvisia s predmetným skutkom, ktorý sa mal
udiať konkrétneho dňa a to 22.5.2023 a navyše žiadnymi listinnými dôkazmi nebolo preukázané, že

by obžalovaný bol čo i len podozrivý zo spáchania nejakého protizákonného konania voči poškodenej
a navyše je v rozpore s logikou, aby sa dopúšťal konania voči poškodenej, ak aktuálne žije v manželstve
s inou osobou.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na súde proti ktorého rozsudku smeruje a to do l5 dní od

oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku, ( § 309
odsek l Trestného poriadku).
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo, (§ 311 odsek l Trestného poriadku).