Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. február 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/1/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117221700
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:3117221700.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXX/XX proti žalovanému: Poľno SME s.r.o., so sídlom Palárikovo,
Remeselnícka 2, IČO: 34 144 714, o zaplatenie 59 100 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. novembra 2024 č. k. 10C/43/2019-256, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania z r u š u j e
a vec vracia mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.12.2017 doplnenou podaním doručeným súdu dňa
03.01.2018(č.l.14spisu)sažalobkyňadomáhalazaplateniasumy59100euraspríslušenstvomtitulom
finančnej náhrady za užívanie nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území E. F., vedených

na liste vlastníctva č. X XXX, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcela číslo
4418/25 orná pôda o výmere 48 921 m2, parcela číslo 4422/6 orná pôda o výmere 1 674 m2, parcela
číslo 4425/2 trvalé trávne porasty o výmere 221 m2, parcela číslo 4426/2 orná pôda o výmere 47 580
m2 a parcela číslo 4430/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1 604 m2 žalovaným, ktorých je
vlastníčkou. V priebehu konania dňa 08.11.2024 bolo súdu prvej inštancie doručené späťvzatie žaloby
(č.l. 252 spisu).

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11.11.2024 č. k. 10C/43/2019-256 konanie zastavil
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100%. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ust. §145ods.,§256ods.1,§262ods.1,ods.2.a§257Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
len „CSP“). V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že o nároku na náhradu trov konania súd
rozhodne aj bez návrhu a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Uviedol, že ak dôjde k zastaveniu

konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania
skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách. Zdôraznil, že
vdanejvecirozhodolpodľa ust.§262ods.1CSP,pričomzohľadnilkritériumuvedenév§256ods.1CSP
s tým, že v danej veci nevzhliadol existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
3. Výrok o náhrade trov konania včas podaným odvolaním napadla žalobkyňa, ktorá uviedla, že
spĺňa podmienky, na základe ktorých sa dá jej vec vyhodnotiť ako hodná osobitného zreteľa, a preto

s poukazom na § 142 OSP a § 150 OSP navrhla, aby žalovanému súd nepriznal žiadne trovy konania.
Bránil sa tým, že počas konania v obdobných sporových konaniach, v ktorých vystupuje ako žalobkyňa
boli prieťahy a v súčasnosti sa so žalovaným nachádza v zmierovacom konaní. Uviedla tiež, že bola
časti práceneschopná, pretože v roku 2018 utrpela ťažký úraz.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku)
preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je potrebné vo výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP

vspojenís§391ods.1CSPzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

8. Podľa § 257 výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

9. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou
súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v § 256 CSP znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán,
ktorá zavinila, že vznikli. Pojem „procesné zavinenie“ sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska

a je nevyhnutné vykladať ho komplexne a extenzívne. Zásada procesnej zodpovednosti je inštitútom
procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré
vznikli po začatí sporu. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale
vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Prvok zavinenia môže
byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu

toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom
o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté a zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne
povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania,
je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť
späťvzatia dôvodne podanej žaloby.

10. Odvolací súd pristúpil k preskúmaniu odvolacích dôvodov, ku ktorým je potrebné uviesť, že aplikácia
ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú síce
naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o

celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže
spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach strán sporu. Rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania
a nesmie odporovať dobrým mravom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/17/2009). Zákon
pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch

podmienok a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolností.

11. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku o trovách konania je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
Zobsahuodvolaniažalobkynevyplýva,žežalobkyňanavrhlazmeniťvýrokotrováchkonaniapoukazujúc

na použitie ustanovenia § 257 CSP, ktoré umožňuje súdu rozhodnúť tak, že strane sporu, ktorá procesne
zavinila zastavenie konania neuloží povinnosť nahradiť protistrane trovy konania. Dôvody hodné
osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Pri posudzovaní dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery
všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných ustanovení zaťažovala

povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by bola výnimočným
nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všíma si aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku
na súde a ich postoj v konaní . Čo sa týka rozsahu, môže súd povinnosť nahradiť trovy moderovať
celkom alebo sčasti. Čiastočná moderácia znamená, že súd určí podiel, koľko z trov strana zaplatí.
Tento podiel potom v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, vyčísli príslušným zlomkom alebo percentom

a o presnej výške trov rozhodne súdny úradník. Ak by súd dospel k vnútornému presvedčeniu, že
je potrebné aplikovať § 257 CSP, je povinný to strane, ktorá by inak trovy nezískala, oznámiť, teda
vytvoriť procesný priestor umožňujúci stranám vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohtoustanovenia. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k povahe a okolnostiam
sporu, k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii.
12. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne posúdil, že zastavenie konania

procesne zavinila žalobkyňa. Nedostatočne však v tomto smere svoje rozhodnutie odôvodnil, keď
iba vágne konštatoval, že súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by
mohol postupovať v zmysle ustanovenia § 257 CSP. V dôsledku toho je jeho rozhodnutie vo
výroku o trovách konania nepreskúmateľné a arbitrárne. Súd prvej inštancie sa konkrétne nezaoberal,
námietkami žalobkyne v tomto smere a svoje rozhodnutie odôvodnil iba všeobecným záverom bez

zohľadnenia osobitosti tejto veci a žalobkyňou uvádzané dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Nezaoberal
sa tým, či osobné, finančné a majetkové pomery žalobkyne odôvodňujú aplikáciu § 257 CSP a presne
nekonkretizoval, prečo žalobkyňou uvádzané dôvody nepovažoval za dôvody hodné osobitného
zreteľa . Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie má byť tou časťou rozhodnutia súdu, v ktorej
súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Musí byť
z neho zrejmé akými myšlienkovými postupmi a závermi sa súd riadil. CSP v príslušných ustanoveniach

stanovuje konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozhodnutia tak, aby z neho bola
zrejmá jeho opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Dostatočné odôvodnenie je nevyhnutné
aj z pohľadu práva neúspešnej strany namietať konkrétne skutkové alebo právne závery súdu pri
uplatňovaní prípadných opravných prostriedkov. Kým vo výroku rozhodnutia súd vyslovuje ako rozhodol,
z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. V danom prípade je potrebné podrobnejšie preskúmať

majetkové a sociálne pomery oboch strán sporu, teda nielen tej strany, ktorú by zaťažovala povinnosť
nahradiťtrovykonania,aleajtejstrany,ktorejmajetkovásférabybolavýnimočnýmnepriznanímnáhrady
trov dotknutá. V tejto súvislosti odvolací súd iba pripomína, že žalobkyňa bola v predmetnom konaní
oslobodená od platenia súdnych poplatkov uznesením č. k. 11C/69/2017-100 zo dňa 21.02.2019 (spis
pôvodne vedený na Okresnom súde Trenčín, č. l. 100 spisu), nakoľko spĺňala všetka podmienky, ktoré

sú potrebné pre priznanie takého oslobodenia.
13.Spoukazomnavyššieuvedenéodvolacísúduzneseniesúduprvejinštanciepodľa§389ods.1písm.
b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Záverom
odvolací súd zdôrazňuje, že v ďalšom konaní je potrebné, aby sa súd prvej inštancie vysporiadal s
prípadnou aplikáciou ust. § 257 CSP v zmysle obsahu odvolania žalobkyne a pred rozhodnutím o nároku

na náhradu trov konania umožnil žalovanému, aby sa k prípadnej aplikácii ust. § 257 CSP vyjadril.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).