Rozsudok – Život a zdravie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. marec 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/73/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121011346
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Pollák
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121011346.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Polláka a sudcov Mgr. Kristíny
Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX,
pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods.
2 písm. c), ods. 4 písm. c) Trestného zákona účinného do 30.04.2022, o odvolaní obžalovaného a

prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 29.02.2024, č.
k. 8Tk/1/2021-2445, na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.03.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje v celom rozsahu.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E., ČR
trvale bytom: F. G. XX, F. G.

uznáva za vinného, že

v období od 31.05.2020 do 01.10.2020 si v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov na presne neustálených miestach
v okolí F. G. zadovažoval pestovaním rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré následne prechovával až
do 05:55 hod. dňa 16.01.2021, kedy pri výkone domovej prehliadky v rodinnom dome v F. G. H. XX a

priestoroch k nemu patriacich boli zaistené:
ako stopa č. 1 kartónová papierová krabica a dva sklenené poháre obsahovali vysušené konope s
hmotnosťou 128,29 gramov (128 290 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,0 %
hmotnostného, s obsahom 21 809 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej
256 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.282,90 Eur,
ako stopa č. 2 plastová nádoba obsahovala vysušené konope s hmotnosťou 3794 mg s priemernou
koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,9 % hmotnostného, s obsahom 641 mg THC, pričom uvedené

množstvo možno považovať za najmenej 7 obvykle jednorazových dávok v hodnote 37,94 Eur,
ako stopa č. 3 dva plastové vrecká s tlakovými uzávermi obsahovali vysušené konope s hmotnosťou
12810 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,4 % hmotnostného, s obsahom 1717
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 25 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 128,10 Eur,
ako stopa č. 4 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l a sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,7 l

obsahovali vysušené konope s hmotnosťou 210,68 gramov (210 680 mg) s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu 21,6 % hmotnostného, s obsahom 45 507 mg THC, pričom uvedené množstvo
možno považovať za najmenej 421 obvykle jednorazových dávok v hodnote 2.106,80 Eur,
ako stopa č. 5 tri sklenené poháre s uzáverom o objeme 0,7 l obsahovali vysušené konope s hmotnosťou
36,88 gramov (36 880 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,1 % hmotnostného,
s obsahom 6675 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 73 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 368,80 Eur,ako stopa č. 6 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
264,22 gramov (264 220 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,8 % hmotnostného,
s obsahom 36 462 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 528 obvykle

jednorazových dávok v hodnote 2.642,20 Eur,
ako stopa č. 7 dve kartónové papierové krabice obsahovali vysušené konope s hmotnosťou 2701,5
gramov (2 701 500 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 20,9 % hmotnostného s
obsahom 564 614 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 5403 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 27.015,- Eur,

ako stopa č. 8 plastové vrece obsahovalo vysušené konope s hmotnosťou 360,7 gramov (360 700 mg)
s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,3 % hmotnostného, s obsahom 55187 mg THC,
pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 721 obvykle jednorazových dávok v hodnote
3.607,- Eur,
ako stopa č. 9 plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo vysušené konope s hmotnosťou 5 647
mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,3 % hmotnostného, s obsahom 808 mg THC,

pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 11 obvykle jednorazových dávok v hodnote
56,47 Eur,
ako stopa č. 10 sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,5 l , sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,3 l a
plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovali vysušené konope s hmotnosťou 21,94 g (21 940 mg)
s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,9 % hmotnostného, s obsahom 2 391 mg THC,

pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 43 obvykle jednorazových dávok v hodnote
219,40 Eur,
akostopač.11dvasklenenépoháresuzáveromoobjeme5lobsahovalivysušenékonopeshmotnosťou
181,8 g (181 800 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabiolu 13,5 % hmotnostného, s
obsahom 24 543 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 363 obvykle

jednorazových dávok v hodnote 1.818,- Eur,
ako stopa č. 12 papierová krabica „Sport“ obsahovala vysušené konope s hmotnosťou 68,36 g (68 360
mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,8 % hmotnostného, s obsahom 7 383 mg
THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 136 obvykle jednorazových dávok v
hodnote 683,60 Eur,

ako stopa č. 13 sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,7 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
33,09 g (33 090 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,9 % hmotnostného, s
obsahom 3607 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 66 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 330,90 Eur,
ako stopa č. 14 plastový priehľadný pohár “BioTechUSA“ obsahoval vysušené konope s hmotnosťou

18,58 g (18 580 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,4 % hmotnostného, s
obsahom 2 490 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 37 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 185,80 Eur,
ako stopa č. 15 igelitová taška „Billa“ obsahovala štyri plastové vrecká s tlakovými uzávermi s obsahom
vysušeného konope s celkovou hmotnosťou 196,48 g (196 480 mg) s priemernou koncentráciou

tetrahydroknabinolu 19,8 % hmotnostného, s obsahom 38 903 mg THC, pričom uvedené množstvo
možno považovať za najmenej 392 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.964,80 Eur,
ako stopa č. 17 plechová dóza „Lindt“ obsahovala vysušené konope s hmotnosťou 1 174 mg s
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,8 % hmotnostného, s obsahom 92 mg THC, čo
zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam v hodnote 11,74 Eur a dve oranžové tablety s

poliacouryhouacelkovouhmotnosťou877mgsobsahomúčinnejlátky3,4-metyléndioxymetamfetamin
(MDMA) s priemernou koncentráciou 35,7 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá
2 obvykle jednorazovým dávkam v hodnote 24,- Eur,
ako stopa č. 21 plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo vysušené konope s hmotnosťou 60,43
g (60 430 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,6 % hmotnostného, s obsahom

9427 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 120 obvykle jednorazových
dávok v hodnote 604,30 Eur,
ako stopa č. 25 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
153,90 g (153 900 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,4 % hmotnostného, s
obsahom 26 779 mg THC pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 307 obvykle

jednorazových dávok v hodnote 1.539,- Eur,
ako stopa č. 26 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
164,83 g (164 830 mg) s s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,7 % hmotnostného,s obsahom 29 175 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 329 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 1.648,30 Eur,
ako stopa č. 27 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou

271,10 g (271 100 mg) s s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 11,5 % hmotnostného, s
obsahom 31 177 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 542 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 2.711,- Eur,
ako stopa č. 28 sklenený pohár s uzáverom o objeme 3 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
120,70 g (120 700 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,9 % hmotnostného, s

obsahom 21 605 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 241 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 1.207,- Eur,
ako stopa č. 29 štrnásť zaváraninových sklenených pohárov s uzáverom obsahovalo vysušené konope s
celkovou hmotnosťou 882,62 g (882 620 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,2 %
hmotnostného, s obsahom 134 158 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej
1765 obvykle jednorazových dávok v hodnote 8.826,20 Eur,

ako stopa č. 30 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 664,14 g (664
140 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,2 % hmotnostného, s obsahom 94 308
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 1328 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 6.641,40 Eur,
ako stopa č. 31 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 2009,3 g (2

009 300 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,7 % hmotnostného, s obsahom 295
367 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 4018 obvykle jednorazových
dávok v hodnote 20.093,- Eur,
ako stopa č. 32 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 112,84 g (112
840 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,6 % hmotnostného, s obsahom 18 731

mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 225 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 1.128,40 Eur,
ako stopa č. 33 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 1228,31 g (1
228 310 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 22,5 % hmotnostného, s obsahom 276
370 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 2456 obvykle jednorazových

dávok v hodnote 12.283,10 Eur,
ako stopa č. 34 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 788,05 g (788
050 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 23,9 % hmotnostného, s obsahom 188 344
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 1576 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 7.880,50 Eur,

ako stopa č. 35 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 311,23 g (311
230 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,3 % hmotnostného, s obsahom 50 730
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 622 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 3.112,30 Eur,
ako stopa č. 36 sklenený pohár s uzáverom o objeme 3 l obsahoval vysušené konope s celkovou

hmotnosťou 122,65 g (122 650 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 21,1 %
hmotnostného, s obsahom 25 879 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej
245 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.226,50 Eur,
ako stopa č. 37 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 288,43 g (288
430 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,5 % hmotnostného, s obsahom 44 707

mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 576 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 2.884,30 Eur,
ahodnotaomamnýchlátokapsychotropnýchlátokje114268,75Eur,rastlinyroduCannabis(konopa)sú
zaradené v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, účinná latka tetrahydrokanabinol (THC) je

zaradená do I. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a metyléndioxymetamfetamin
(MDMA) je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o
omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny
psychotropných látok,

teda
neoprávnene obchodoval s omamnou a psychotropnou látkou v mimoriadne veľkom množstve, tým, že
si ich inak zadovážil a prechovával ich,čím spáchal
obzvlášť závažný zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou
látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 5 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.

Za to sa
odsudzuje:

Podľa § 173 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. j) Trestného
zákona v znení účinnom od 06.08.2024, § 38 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024

a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 na trest odňatia slobody
vo výmere 7 (sedem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd obžalovaného na výkon
uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 súd obžalovanému ukladá

trest prepadnutia veci, a to:
- stopa č. 16 digitálna váha bez označenia,
- stopa č. 20 drvička.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024 sa vlastníkom prepadnutej veci
stáva štát.

Zároveň sa
obžalovaný A. B. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora
Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 25.06.2021, č. Kv 3/21/2200-34 pre skutok, že
v období od 31.05.2019 do 01.10.2019 si v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov na presne neustálených miestach

v okolí F. G. zadovažoval pestovaním rastliny rodu Cannabis (konopa),
pretože tento skutok nie je trestným činom.

III. Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 29.02.2024, č. k. 8Tk/1/2021-2445 uznal obžalovaného A.
B. za vinného, že
v období od 31.05.2019 do 01.10.2019 si v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov na presne neustálených miestach
v okolí F. G. zadovažoval pestovaním rastliny rodu Cannabis (konopa),

a v období od 31.05.2020 do 01.10.2020 si v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov na presne neustálených miestach
v okolí F. G. zadovažoval pestovaním rastliny rodu Cannabis (konopa), ktoré následne prechovával až
do 05:55 hod. dňa 16.01.2021, kedy pri výkone domovej prehliadky v rodinnom dome v F. G. H. XX a
priestoroch k nemu patriacich boli zaistené:

ako stopa č. 1 kartónová papierová krabica a dva sklenené poháre obsahovali vysušené konope s
hmotnosťou 128,29 gramov (128 290 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,0 %
hmotnostného, s obsahom 21 809 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej
256 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.282,90 Eur,
ako stopa č. 2 plastová nádoba obsahovala vysušené konope s hmotnosťou 3794 mg s priemernou

koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,9 % hmotnostného, s obsahom 641 mg THC, pričom uvedené
množstvo možno považovať za najmenej 7 obvykle jednorazových dávok v hodnote 37,94 Eur,
ako stopa č. 3 dva plastové vrecká s tlakovými uzávermi obsahovali vysušené konope s hmotnosťou
12810 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,4 % hmotnostného, s obsahom 1717
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 25 obvykle jednorazových dávok

v hodnote 128,10 Eur,
ako stopa č. 4 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l a sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,7 l
obsahovali vysušené konope s hmotnosťou 210,68 gramov (210 680 mg) s priemernou koncentráciou
tetrahydrokanabinolu 21,6 % hmotnostného, s obsahom 45 507 mg THC, pričom uvedené množstvo
možno považovať za najmenej 421 obvykle jednorazových dávok v hodnote 2.106,80 Eur,ako stopa č. 5 tri sklenené poháre s uzáverom o objeme 0,7 l obsahovali vysušené konope s hmotnosťou
36,88 gramov (36 880 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 18,1 % hmotnostného,
s obsahom 6675 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 73 obvykle

jednorazových dávok v hodnote 368,80 Eur,
ako stopa č. 6 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
264,22 gramov (264 220 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,8 % hmotnostného,
s obsahom 36 462 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 528 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 2.642,20 Eur,

ako stopa č. 7 dve kartónové papierové krabice obsahovali vysušené konope s hmotnosťou 2701,5
gramov (2 701 500 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 20,9 % hmotnostného s
obsahom 564 614 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 5403 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 27.015,- Eur,
ako stopa č. 8 plastové vrece obsahovalo vysušené konope s hmotnosťou 360,7 gramov (360 700 mg)
s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,3 % hmotnostného, s obsahom 55187 mg THC,

pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 721 obvykle jednorazových dávok v hodnote
3.607,- Eur,
ako stopa č. 9 plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo vysušené konope s hmotnosťou 5 647
mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,3 % hmotnostného, s obsahom 808 mg THC,
pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 11 obvykle jednorazových dávok v hodnote

56,47 Eur,
ako stopa č. 10 sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,5 l , sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,3 l a
plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovali vysušené konope s hmotnosťou 21,94 g (21 940 mg)
s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,9 % hmotnostného, s obsahom 2 391 mg THC,
pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 43 obvykle jednorazových dávok v hodnote

219,40 Eur,
akostopač.11dvasklenenépoháresuzáveromoobjeme5lobsahovalivysušenékonopeshmotnosťou
181,8 g (181 800 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabiolu 13,5 % hmotnostného, s
obsahom 24 543 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 363 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 1.818,- Eur,

ako stopa č. 12 papierová krabica „Sport“ obsahovala vysušené konope s hmotnosťou 68,36 g (68 360
mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,8 % hmotnostného, s obsahom 7 383 mg
THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 136 obvykle jednorazových dávok v
hodnote 683,60 Eur,
ako stopa č. 13 sklenený pohár s uzáverom o objeme 0,7 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou

33,09 g (33 090 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,9 % hmotnostného, s
obsahom 3607 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 66 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 330,90 Eur,
ako stopa č. 14 plastový priehľadný pohár “BioTechUSA“ obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
18,58 g (18 580 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 13,4 % hmotnostného, s

obsahom 2 490 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 37 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 185,80 Eur,
ako stopa č. 15 igelitová taška „Billa“ obsahovala štyri plastové vrecká s tlakovými uzávermi s obsahom
vysušeného konope s celkovou hmotnosťou 196,48 g (196 480 mg) s priemernou koncentráciou
tetrahydroknabinolu 19,8 % hmotnostného, s obsahom 38 903 mg THC, pričom uvedené množstvo

možno považovať za najmenej 392 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.964,80 Eur,
ako stopa č. 17 plechová dóza „Lindt“ obsahovala vysušené konope s hmotnosťou 1 174 mg s
priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,8 % hmotnostného, s obsahom 92 mg THC, čo
zodpovedá najmenej 2 obvykle jednorazovým dávkam v hodnote 11,74 Eur a dve oranžové tablety s
poliacouryhouacelkovouhmotnosťou877mgsobsahomúčinnejlátky3,4-metyléndioxymetamfetamin

(MDMA) s priemernou koncentráciou 35,7 % hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza), čo zodpovedá
2 obvykle jednorazovým dávkam v hodnote 24,- Eur,
ako stopa č. 21 plastové vrecko s tlakovým uzáverom obsahovalo vysušené konope s hmotnosťou 60,43
g (60 430 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,6 % hmotnostného, s obsahom
9427 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 120 obvykle jednorazových

dávok v hodnote 604,30 Eur,
ako stopa č. 25 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
153,90 g (153 900 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,4 % hmotnostného, sobsahom 26 779 mg THC pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 307 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 1.539,- Eur,
ako stopa č. 26 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou

164,83 g (164 830 mg) s s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,7 % hmotnostného,
s obsahom 29 175 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 329 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 1.648,30 Eur,
ako stopa č. 27 sklenený pohár s uzáverom o objeme 5 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
271,10 g (271 100 mg) s s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 11,5 % hmotnostného, s

obsahom 31 177 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 542 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 2.711,- Eur,
ako stopa č. 28 sklenený pohár s uzáverom o objeme 3 l obsahoval vysušené konope s hmotnosťou
120,70 g (120 700 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 17,9 % hmotnostného, s
obsahom 21 605 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 241 obvykle
jednorazových dávok v hodnote 1.207,- Eur,

ako stopa č. 29 štrnásť zaváraninových sklenených pohárov s uzáverom obsahovalo vysušené konope s
celkovou hmotnosťou 882,62 g (882 620 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,2 %
hmotnostného, s obsahom 134 158 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej
1765 obvykle jednorazových dávok v hodnote 8.826,20 Eur,
ako stopa č. 30 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 664,14 g (664

140 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,2 % hmotnostného, s obsahom 94 308
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 1328 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 6.641,40 Eur,
ako stopa č. 31 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 2009,3 g (2
009 300 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,7 % hmotnostného, s obsahom 295

367 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 4018 obvykle jednorazových
dávok v hodnote 20.093,- Eur,
ako stopa č. 32 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 112,84 g (112
840 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,6 % hmotnostného, s obsahom 18 731
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 225 obvykle jednorazových dávok

v hodnote 1.128,40 Eur,
ako stopa č. 33 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 1228,31 g (1
228 310 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 22,5 % hmotnostného, s obsahom 276
370 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 2456 obvykle jednorazových
dávok v hodnote 12.283,10 Eur,

ako stopa č. 34 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 788,05 g (788
050 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 23,9 % hmotnostného, s obsahom 188 344
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 1576 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 7.880,50 Eur,
ako stopa č. 35 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 311,23 g (311

230 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,3 % hmotnostného, s obsahom 50 730
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 622 obvykle jednorazových dávok
v hodnote 3.112,30 Eur,
ako stopa č. 36 sklenený pohár s uzáverom o objeme 3 l obsahoval vysušené konope s celkovou
hmotnosťou 122,65 g (122 650 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 21,1 %

hmotnostného, s obsahom 25 879 mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej
245 obvykle jednorazových dávok v hodnote 1.226,50 Eur,
ako stopa č. 37 papierová krabica obsahovala vysušené konope s celkovou hmotnosťou 288,43 g (288
430 mg) s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 15,5 % hmotnostného, s obsahom 44 707
mg THC, pričom uvedené množstvo možno považovať za najmenej 576 obvykle jednorazových dávok

v hodnote 2.884,30 Eur,
pričom celková hodnota omamných látok a psychotropných látok je 114 268,75 Eur, rastliny rodu
Cannabis(konopa)súzaradenévzmyslezákonač.139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropných
látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, účinná latka
tetrahydrokanabinol (THC) je zaradená do I. skupiny psychotropných látok v zmysle zákona č. 139/1998

Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov a
metyléndioxymetamfetamin(MDMA)jezaradenývzmyslezákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.
139/1998Z.z.oomamnýchlátkach,psychotropnýchlátkachaprípravkochvzneníneskoršíchpredpisov
do I. skupiny psychotropných látok,teda
neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú látku a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a v značnom rozsahu,

čím spáchal
pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c), ods. 3 písm. c) Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022 s poukazom na § 138 písm. b)
Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom do 30.04.2022, s použitím
§ 36 písm. j) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest prepadnutia veci, a to: stopa

č. 16 digitálna váha bez označenia, stopa č. 20 drvička.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil ochranný
dohľad v trvaní 1 rok a podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie

aj preukazovať, osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného
úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do
dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a vopred oznamovať vzdialenie
sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, a to proti výroku o vine, výroku o treste ako aj voči

konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a v neprospech obžalovaného proti výroku o treste aj prokurátor.
3. Obžalovaný odôvodnil podané odvolanie podaniami zo dňa 16.05.2024 a zo dňa 25.02.2025
a prostredníctvom obhajcu podaniami zo dňa 17.05.2024 a zo dňa 23.02.2025, v ktorých uviedli
(skrátene) nasledovné námietky:
Námietka ohľadom arbitrárneho ustaľovania skutkových zistení

3.1. Obsahom rozhodnutia sú rôzne subjektívne názory súdu, intuitívne prepočty súdu, výčitky vo vzťahu
KrajskémusúdvTrnaveohľadomprávnychnázorovKrajskéhosúdu,ktorédotextusúdnehorozhodnutia
nepatria, nakoľko navodzujú dojem zaujatosti, nestrannosti.
3.2. Obžalovaný namieta najmä arbitrárnosť záverov okresného súdu vo viacerých rovinách, ktoré
sa prejavili ako (i) arbitrárnosť právnych záverov o naplnení skutkovej podstaty trestného činu;

arbitrárnosť skutkových záverov vo vzťahu k spáchaniu skutku; arbitrárnosť skutkových a právnych
záverov o zavinení. (ii) arbitrárne hodnotenie dôkazov vykonaných bez akéhokoľvek akceptovateľného
racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové závery.
Námietka nezákonnosti znaleckého posudku z dôvodu absencie zápisu v zozname znalcov
3.3. Zo znenia znaleckého posudku vyplýva, že jeho zhotoviteľmi sú I. J. I. E. a G. D.. Tieto osoby však

nie sú zapísané v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR, preto záver súdu, že
I. J. I. E. je znalec, je nesprávny. Zo zmyslu a účelu Zákona o znalcoch, ako aj zo znenia § 16 ods.
3 Zákona o znalcoch, je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo, aby znaleckú činnosť vždy vykonávali
fyzické osoby, ktoré sú znalcami, a to aj v prípade ak je zabezpečovaná právnickou osobou, ktorá je
zapísaná v zozname znalcov ako znalecká organizácia alebo znalecký ústav.

3.4. Ministerstvo ďalej uvádza, že nezverejnenie osoby zodpovedanej za výkon činnosti KEU PZ na
webovom sídle ministerstva bolo chybou na strane ministerstva, pričom poukazom zmenu zákona s
účinnosťou od 1.7.2022 (§ 19 ods. 5) došlo (paradoxne) k zmene úpravy, v dôsledku ktorej nie je
nutné aby KEU PZ malo osobu zodpovednú za výkon znaleckej činnosti zapísanú v zozname. Keďže
z výpisu, ktoré predložilo ministerstvo, nie je možné identifikovať, či v čase vyhotovenia posudku mal

KEUPZzodpovednúosobu,jemožnékonštatovať,žezvyjadreniaministerstvaspravodlivostinevyplýva
preukázanie danej skutočnosti.
3.5. Podľa vyjadrenia Ministerstva spravodlivosti malo byť KEU PZ zriadené v režime § 35a Zákona o
znalcoch. Podľa ministerstva takto zriadený subjekt nemusí spĺňať niektoré predpoklady na zápis (a síce
§ 4 ods. 6 písm. b) bodoch 3 a 6, v § 6 ods. 1 písm. b) a c) a ods. 4 ). Povedané inak podľa vyjadrenia

ministerstva KEU PZ nemusí viesť napr. zoznam znalcov, KEU PZ nemusí byť zapísané v odbore ako
jeho znalci atď. Zároveň ale podľa § 35a ods. (2) ak bol subjekt podľa odseku 1 zapísaný do zoznamu
ako znalecký ústav, je povinný preukázať, že splnil podmienku uvedenú v § 19 ods. 3 písm. c) (určila
zodpovednú osobu za výkon znaleckej činnosti, ktorá získala v príslušnom odbore alebo príbuznomodbore vedecko-pedagogický titul alebo umelecko-pedagogický titul, je zapísaná v zozname ako znalec
a zároveň musí byť jej spoločníkom, členom, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu,
prokuristom, zamestnancom v stálej štátnej službe, zamestnancom vykonávajúcim prácu vo verejnom

záujme,) v lehote určenej ministerstvom, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa zápisu do
zoznamu.
3.6. Z uvedeného je tak zrejmé, že KEU PZ nespĺňala zákonné požiadavky, preto bola aj prijatá novela
187/2022 Z. z. s účinnosťou od 01.07.2022. Je tak možné ustáliť, že osoby I. J. I. E. a G. D., ktoré
vyhotovili znalecký posudok nie sú a neboli znalcami, pričom ich zamestnávateľ nepreukázal existenciu

podmienok vyžadovaných na zápis do zoznamu ako znalecký ústav. Vzhľadom na uvedené, mal súd
postupovať podľa § 268 ods. 4 Trestného poriadku, tak ako to bežne robia iné súdy. Ak bol posudok
predložený stranou a osoba podávajúca posudok nie je zapísaná v zozname znalcov, pred súdom zloží
sľub podľa osobitného zákona a predseda senátu ju poučí o trestných následkoch vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Potom sa poučená osoba vyjadrí, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu.
Porušenie pravá na obhajobu a práva na spravodlivý proces

3.7. Znalecký posudok, ktorý bol v konaní predložený, bol vyhotovený v rozpore so zákonom č.
382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o znalcoch“). Podľa § 17 ods. 4 Zákona o znalcoch
písomné vyhotovenie znaleckého posudku okrem iného obsahuje „prílohy potrebné na zabezpečenie
preskúmateľnosti znaleckého posudku“. Podľa § 17 ods. 5 Zákona o znalcoch: „Celková skladba

znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady,
z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého
posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec
odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný.“ Na strane 15. znaleckého posudku sa explicitne
uvádza, že jeho súčasťou nie sú žiadne prílohy, pričom I. J. I. E. na HP dňa 8.7.2022 čítal z príloh

(analytického protokolu) tzv. odchýlky merania. Predmetnú prílohu však odmietol predložiť do spisu.
Obhajoba požiadala súd o zabezpečenie predmetnej prílohy, čo súd odmietol. Taktiež podaním zo dňa
23.8.2022 a 08.12.2022 bolo KEU PZ písomne požiadané o doručenie podkladov, čo KEU PZ odmietlo.
Listom zo dňa 09.12.2022 KEU PZ odpovedalo obhajobe opätovne, že posudok neobsahuje žiadne
prílohy. Až na zásah Krajského súdu v Trnave v odvolacom konaní, nakoniec Okresný súd v Trnave

vyžiadal od KEU PZ prílohy.
3.8. Na výsluchu na HP dňa 16.01.2023 zhotoviteľ posudku založil do spisu obálku s vyjadrením,
že ide o kópiu požadovaných podkladov a následne dňa 15.3.2023 bolo Okresnému súdu v Trnave
doručené podanie zo strany KEU PZ, obsahom ktorého boli ďalšie vybrané listiny. Podaním zo dňa
20.3.2023 obhajoba opätovne požiadala súd o zabezpečenie celého originálu znaleckého posudku

ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/413 z 29.11.2021 t. j. s prílohami, z ktorých pracovník KEU PZ na HP
dňa 19.10.2021, 08.07.2022 a 16.01.2023 čítal v rámci výsluchu znalca. Obhajoba upozornila, že na
výsluchu na HP 16.01.2023 zhotoviteľ posudku založil do spisu obálku s vyjadrením, že ide o kópiu
požadovaných podkladov. Po nahliadnutí do spisu bolo možné konštatovať, že v spise sa nenachádzajú
požadované podklady, ale len vybrané fotokópie grafov. Znalec úmyselne doložil do spisu len časť

podkladov. Obhajoba požiadala o doloženie pracovných inštrukcii a štandardných pracovných postupov
KEU PZ: ŠPP-CH-210-B/2009 ; ŠPP-CH-340-B/2019 ; ŠPP-CH-232-A/2013 ; ŠPP-CH-235-B/2013 ;
ZPI-CH-063-A/2019, ktoré znalec čiastočne oboznámil v rámci výsluchu. Znalec ich neoboznámil celé
a obhajobe ich odmietol poskytnúť, pričom obhajobu odkázal opätovne na riaditeľa KEU PZ. Dňa
30.3.2023 bola doručená ďalšia časť podkladom, pričom z obsahu listu KEU PZ zo dňa 28.3.2023

vyplýva, že požadované dokumenty v rozsahu ŠPP-CH-340-B/2019,ŠPP-CH-232-A/2013, ZPI-CH-063-
A/2019 nie je možné poskytnúť v znení v čase vyhotovenia posudku, nakoľko od 1.3.2023 boli
aktualizované.
3.9. Na HP dňa 16.1.2023 zhotoviteľ posudku na s. 10 vypovedal, aj k okolnostiam prečo KEU
PZ odmietlo predložiť celý znalecký posudok. Znalec uviedol, že na HP dňa 8.7.2022 upovedomil

obhajobu, že si má podať písomnú žiadosť na ústav. Následne bol znalec dotazovaný, prečo KEU PZ
odmietlo predložiť posudok. Znalec odpovedal: „mám o tom vedomosť, že bola požiadavka obhajoby
na ústav. Výsledok bol zamietavý“ ... na otázku aby to zdôvodnil uviedol „to vám neviem povedať,
ale ja, ako vyhotoviteľ za ústav o tom nerozhodujem“. Uvedené sa udialo na príkaz riaditeľa KEU
PZ. Znalec bol následne dotazovaný, aby za účelom reprodukcie správnosti výsledkov poskytol údaje

o navážke (hmotnosť) vzoriek použitých na extrakciu, objem extrakčného činidla a výsledný objem
extraktu, kalibračná závislosť, veľkosť plochy vnútorného štandardu a veľkosť plochy sledovanej látky
– tetrahydrokanabinolu (THC) resp. iných kanabinoidov. Odpoveď: “Treba si dať požiadavku na ústav,
ja vám to neviem predložiť.” Uvedené údaje KEU PZ nepredložilo k dnešnému dňu. Na s. 14 zápisnicez HP zo dňa 16.1.2023: Otázka obhajcu: „Je možné, bez tých listín, ktoré nie sú prílohy preskúmať
závery, ktoré ste uviedli v tom ZP?“ Odpoveď znalca: „asi nie, treba chromatogramy, a to čo som teraz
poskytol, aby bolo možné preskúmať výsledky znaleckého posudku.“ Na HP dňa 16.1.2023 ale znalec

doložil len chromatogramy bez pracovných inštrukcií a štandardyzovaných postupov, ktorých obsahom
by mal byť presný postup vykonanej analýzy. KEU PZ následne doložila len niektoré inštrukcie, ale už
v znení od 1.3.2023.
3.10. Na HP dňa 19.10.2021, 08.07.2022 a 16.01.2023 sme sa dozvedeli, že merania vykonávané
zo strany KEUPZ nie sú 100 %-né. Nie je to fyzikálne možné. Znalecký posudok je len interpretáciou

viacerých zistení z viacerých meraní, a síce, že obsahom posudku predloženého v konaní sú len
pravdepodobnostné, priemerné hodnoty z meraní a nie primárne údaje. Preto je dôležité dať obhajobe
možnosť preveriť dané merania. Obhajoba si nechala vypracovať súkromný znalecký posudok z odboru
analytickej chémie znalcom Ing. Zoltánom Krascenitsom č. posudku 4/2022 za účelom prepočítania
výsledkov meraní, nakoľko kontrolný znalecký posudok t. j. analýzu rastlinného materiálu súd odmietol
vykonať. Zo záverov posudku č.4/2022 z odboru analytickej chémie je zrejmé, že znalecký posudok KEU

PZ je obťažne preskúmateľný, čoho hlavnou príčinou sú absentujúce primárne údaje. Na reprodukciu
výsledkov by boli potrebné hmotnosti vzoriek použitých na extrakciu, objem extrakčného činidla a
výsledný objem extraktu, kalibračná závislosť, veľkosť plochy vnútorného štandardu a veľkosť plochy
sledovanej látky – tetrahydrokanabinolu (THC) resp. iných kanabinoidov. Výsledky z validácie by mohli
účinne napomáhať prezentácii výsledkov z hľadiska neistôt/nepresnosti merania.

3.11. KEU PZ a súd takmer dva roky bránili obžalovanému spoznať celý obsah znaleckého posudku,
pričom k dnešnému dňu obžalovaný nemá sprístupnený celý posudok. Uvedeným postupom došlo
k zásadnému porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Súd sa predmetnou námietkou odmietol
zaoberať. Keďže obhajoba stále nedisponuje vyššie uvedenými predmetnými informáciami, podkladmi
je potrebné označiť posudok KEU PZ za nepreskúmateľný. Uvedený záver o nepreskúmateľnosti

znaleckého posudku zo strany KEU PZ vyplýva aj zo záverov posudku č. 4/2022 z odboru analytickej
chémie (s.39) kde znalec konštatuje obťažnosť preskúmateľnosti záverov. Ďalej znalec uviedol, že
obsahom podkladov neboli presné spracovania súboru výsledkov získaných analýzou - stôp č.22, č.23
a č.24. Ani uvedenými námietkami sa súd nezaoberal.
3.12. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd na odstraňovanie nejasností, nesprávností nezvolil daný postup.

Namiesto toho súd sám proaktívne, dookola vypočúval zhotoviteľa posudku, a to na HP dňa 19.10.2021,
08.07.2022 a 16.01.2023. Výsluchom pracovníka KEU PZ nedošlo k vysvetleniu pochybnosti, doplneniu
informácií.Právenaopak.VýsluchpriniesolnovézisteniaopochybeníaonesprávnostipostupuKEUPZ.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné nariadiť kontrolný znalecký posudok. Primárny problém výsluchu
znalca bolo to, že súd dotváral otázkami a znalec odpoveďami závery posudku, o tom ako vlastne a čo

vlastne analyzoval. Predmetné informácie musia ale vyplývať z posudku.
3.13. Obhajoba požiadala o vykonanie kontrolného znaleckého posudku vo vzťahu ku posudku
ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2021/413 z 29.11.2021, a to z dôvodu vykonania novej kontrolnej analýzy
rastlín, resp. preváženia. Súd daný návrh odmietol. Súd v rozpore s tvrdeniami pracovníka KEU
PZ uviedol, nemožnosť vykonania kontrolného posudku. Súd nemôže vlastnou subjektívnou úvahou

dotvoriť nemožnosť vykonania kontrolnej analýzy. Možnosť vykonania kontrolnej analýza je elementárna
náležitosťtrestnéhokonania.Akbyplatilnázorsúdu,takbytoznamenalo,ževykonanímanalýzyjedným
znalcom už nie je možne vykonanie kontrolu iným znalcom.
3.14. Vo vyjadrení KEU PZ zo dňa 04.04.2024 sa explicitne uvádza, že 17.3.2023 boli vzorky z
predmetného prípadu komisionálne zlikvidované spálené v spaľovni z kapacitných dôvodov KEU PZ.

Kľúčový dôkaz pre určenie rozsahu trestného činu bol zlikvidovaný počas priebehu trestného konania
z kapacitných dôvodov KEU PZ. Okresný súd musel mať o danej skutočnosti vedomosť. Nemožnosť
vykonania kontrolnej analýzy je tak daná likvidáciou dôkazu a nie z dôvodu, ktorý uvádza súd. Takýto
zásah do dokazovania, nie je možné ospravedlniť v zmysle judikatúry ESĽP.
Nesprávne určenie hmotnosti návykových látok

3.15. V konaní bola vznesená námietka, že zhotoviteľ znaleckého posudku pri príprave rastlinného
materiálu neodstraňoval z rastlinného materiálu neupotrebiteľné časti rastlín, a teda, že navýšil
hmotnosť, čím umelo navýšil rozsah trestného činu. Podľa prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z. do I.
skupiny omamných látok zákon rozlišuje medzi rastlinou rodu Cannabis (konopa), (okrem semien a
odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise) a suchým extraktom z rastlín rodu Cannabis

(konopa), (okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise.) Zákon teda rozlišuje
či sa jedná o celú rastlinu rodu Canabis alebo sušinu z danej rastliny. Súd ale zastáva antagonistický
názor, a tvrdí, že ak je nájdený u páchateľa aj neupotrebiteľný materiál, tak je možné ho považovať
za upotrebiteľný materiál, nakoľko na čiernom trhu sa distribuuje v danom stave (s. 59 napadanéhorozsudku). Slovenská právna úprava bližšie nedefinuje obsah pojmu suchý extrakt, ale výslovne
rozlišuje medzi rastlinou a sušinou z nej. Ak by sušina z rastliny mohlo byť aj celá rastlina (vrátane
neupotrebiteľného materiálu), je otázne prečo by zákonodarca odlišoval, medzi rastlinou a sušinou.

Osobitne je potrebné upozorniť, že pri zaistení celej rastliny konope, je potrebné následne prepočet
obsah THC aj na hmotnosť celej rastliny. Postup KEU PZ je v praxi ale taký, že aj pri živých rastlinách
alebo časti suchých rastlín KEU PZ pripravuje sušinu z rastlinu, ktorú následne analyzujú, pričom
páchateľ je súdený za hmotnosť sušiny pripravenej pracovníkom KEU PZ.
3.16. Problematiku toho čo je upotrebiteľný materiál pri konope reflektuje Dohovor OSN o návykových

látkach. Znenie dohovoru bolo uverejnené v zbierke zákona vyhláškou ministra zahraničných vecí o
Jednotnom dohovore o omamných látkach č. 47/1965 Zb. Tento dohovor definuje konope (canabis) ako
návykovú látku. Pričom výraz konope (canabis) je v čl.1 definovaný nasledovne:
„Výraz „konope“ označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien
a listov, ktoré nemajú vrcholčeky), z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie.“
Povedané ináč, na právne účely, a teda do rozsahu činu je nevyhnutné zahŕňať len dané časti rastlín.

3.17. Z vykonaného listinného dôkazu: záväzná pracovná inštrukcia ZPI-CH-061-A/2019 (s. 3) vyplýva,
že zhotoviteľ posudku má odstraňovať nepoužiteľnú časť na výhonku marihuany (stonky) a osobitne
sa odváži upotrebiteľný a neupotrebiteľný materiál. Aká konkrétna časť rastliny konopy sa má rátať do
rozsahu činu zákon neupravuje.
3.18. Podľa POUŽÍVATEĽSKEJ PRÍRUČKY PRE ŠTÁTNE LABORATÓRIÁ NA ANALÝZU DROG od

UNODOC oboznámenej na HP dňa 29.2.2024 vyplýva, že v stonkách a listoch je obsah koncentrácie
THC pod 2 %, t. j. ide o materiál ktorý nie je návykovou látkou ani podľa metodik KEU PZ a ani
podľa slovenskej súdnej praxe, nakoľko obsah THC v týchto častiach rastlín je do 2 % THC. Je preto
irelevantné, že páchateľ môže mať v držbe materiál aj s obsahom neupotrebiteľných častí, nakoľko
dané nie je možné pokryť zavinením páchateľa, lebo ide o časti rastlín ktoré sa do rozsahu činu

nemajú zarátavať, nakoľko obsahujú minimálne množstvo THC. Zmyslom analýzy zo strany KEU PZ
je preto príprava sušiny do podoby tak aby neobsahovala neupotrebiteľné časti, v opačnom prípade
sa je potrebné pýtať načo sa potom robí analýza. Taktiež neobstojí argument súdu, že oddeľovanie
upotrebiteľného a neupotrebiteľného materiálu ma KEU PZ len pri živých rastlinách. Pri akceptovaní
daného záveru, by boli miernejšie trestaný páchateľa živých rastlín z dôvodu nižšej hmotnosti.

3.19. V zmysle predmetného znaleckého posudku KEU PZ je možné ustáliť (s. 11 a s. 12), že znalec pri
popise stôp rozlišoval, či obsahom stopy je neupotrebiteľný materiál (napr. stopa č. 32 a č. 35), pri iných
stopách takýto postup nezvolil. Po detailnom vyobrazení stôp č. 1, 4, 6, 12, 14, 21, 22, 23, 24, 37, ktoré
bolo vykonané aj na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2022 je možné konštatovať, že obsahom aj týchto
stôp je neupotrebiteľný materiál, stonky (podľa metodiky KEU PZ) rovnako ako u stôp č. 32 a č. 35,

pričom na niektorých fotografiách vidieť aj žlto-hnedý materiál pripomínajúci šupky z cibule. Vzhľadom
na uvedené žiadali o doplnenie znaleckého posudku v tom smere.
3.20. Z výsluchu znalca vyplýva, že ak boli pri skúmaní zistené cudzie predmety, iné ako rastlinné
napr. pásky, tak tie oddelil, z posudku, z fotodokumentácie to nevyplýva. Znalec však v prípade, ak
obsahom stôp boli neupotrebiteľné časti rastlín (podľa zhotoviteľa posudku to sú: stonky, semená, atď.),

tie vážil samostatne a ich hmotnosť vyjadril ako neupotrebiteľné časti rastlín, len ak sa stonky dali oddeliť
ľahko (s. 8 zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 08.07.2022), a to sa podľa znalca dalo len pri
stope č. 32 a č.35. Takýto postup znalca je nepreskúmateľný a hlavne odborným zlyhaním. Znalec teda
vedome rátal do celkovej hmotnosti aj tie časti rastliny, ktoré navyšujú hmotnosť stopy ako takej, nakoľko
by to bolo prácne. Z vykonanej fotodokumentácie je však zrejmé, že aj niekoľkocentimetrové stonky

neboli oddelené (o listoch ani nehovoriac). Zhotoviteľ posudku napríklad na s. 3 na otázku obhajoby:
„viete popísať čo je rozhodné a podľa čoho sa posudzuje, či je možné stonku oddeliť, alebo neoddeliť?
Odpoveď znalca: „ podľa tých fotiek tá stopa 32 a 35 tam boli hrubé stonky a tá separácia bola veľmi
jednoduchá, nelámalo sa to, stonka držala pokope, je to jednoduchá práca. Preto sa k tomu takto
pristupuje. A tu boli len časti rastlín, neboli celé rastliny. Pri celých rastlinách sa to robí automaticky.“ Na

otázku obhajoby, či mohli na hmotnosť celej stopy mať vplyv aj stonky, znalec odpovedal: „Na konečnú
koncentráciu majú vplyv aj stonky. Oni zvyšujú hmotnosť materiálu a znižujú koncentráciu.“... „celková
hmotnosť sušiny je aj s tými byľkami, ale tým, že to množstvo THC je rôznorodé v rámci koncentrácie...,
množstvo THC zostáva rovnaké.“ Je to teda spôsobené tým že tieto časti neobsahujú THC. Znalec
uvedený postup zdôvodnil tým, že z jeho pohľadu je dôležité zistenie hmotnosti THC v sušine a nie

hmotnosťcelejsušiny.Ideometodologickychybnýprístup,ktorýmáfatálnenáslednenaurčenierozsahu
skutku. Z trestnoprávneho hľadiska je však hmotnosť THC dôležitá len pre účely stanovania hranice
koncentrácie THC, rozsah činu sa určuje od celkovej hmotnosti sušiny.3.21. Na HP dňa 16.1.2023 zhotoviteľ znaleckého posudku vypovedal (s.3), že stonky posledného radu
nepovažuje za upotrebiteľný materiál. Na s. 14 zhotoviteľ Znaleckého posudku uviedol, že tenké stonky
sa homogenizujú spolu so všetkým materiálom, že k separovaniu stoniek prichádza len pri čerstvom

materiály. Zhotoviteľ posudku bol následne osobitne dotazovaný s.9: „Viete sa vyjadriť z botanického
alebo toxikologického hľadiska k rozdielu pojmov stonka, stonka posledného radu, stopka a byľka“
Odpoveď: „My sa k tomu nevyjadrujeme, ku konkrétnym stopkám a byľkám. Je to určené pre botanika.“
3.22. V tom smere je potrebné upozorniť, že zhotoviteľ posudku sa prvý krát podrobne vyjadril k
otázke rozdeľovania jednotlivých stoniek (na hrubé, tenké, byľky, stopky, stonky posledného radu) na

upotrebiteľný a neupotrebený materiál až na HP dňa 16.1.2023. Tu je potrebné upozorniť na obsah
spisu č. l. 1416 v zmysle ktorého súd pred výsluchom zhotoviteľa posudku zaslal výslovné usmernenie,
čo sa bude zhotoviteľa posudku pýtať na HP dňa 16.1.2023. Súd informoval zhotoviteľa posudku, že
sa bude dotazovať najmä k tomu, kde možno zaradiť stopky (stonky posledného radu) atď. Úlohou
súdu je rozhodovať vo veci. Dôkazné bremeno ja na pleciach prokuratúry. Súd nemôže vyabstrahovať
dopredu otázky výlučne v neprospech obžalovaného a zhotoviteľa posudku informovať dopredu, aby sa

pripravil na predmetné otázky. Osobitne je potrebné upozorniť, že z vykonaného dokazovania má súd
za ustálené, že stonky (akékoľvek) a dokonca aj listy nie sú upotrebiteľný materiál. Takýmto spôsobom
bolo opätovne zásadne porušené právo obžalovaného na obhajobu.
3.23. Súd vypustil alebo modifikoval výraznú časť skutkovej vety a do skutkovej vety nepremietol
zistené skutkové okolnosti, čím porušil obžalovaciu zásadu. Súd si zrejme uvedomoval, že výsledky

dokazovaniasúmimoriadnepochybnéanamiestozásadyindubioproreonesprávneaplikovalzásaduin
dubio mitius. Medzery v dôkaznej situácii súd v žiadnom prípade nemôže vypĺňať subjektívnymi úvahami
a dôkazmi, pričom súd v odôvodnení uvádza nekoherentné úvahy, čím vypĺňa medzery vo vykonanom
dokazovaní.
3.24. Dôkazné bremeno pri zisťovaní viny obvinených osôb spočíva na prokuratúre a v prípade

akýchkoľvek pochybností by sa malo rozhodnúť v prospech obvinenej osoby (rozhodnutie NS SR, 4
Tdo 57/2016). Povinnosť zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, majú už len
orgány činné v trestnom konaní (teda nie aj súd), ktoré musia v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku
zisťovať skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, pričom dôkazy obstarávajú z úradnej
povinnosti (len orgány činné v trestnom konaní, nie súd).

3.25. Postup súdu dotvorením znakov skutkovej podstaty trestného činu znemožnil obžalovanému
reagovať na predmetnú zmenu a vykonať obhajobu voči predmetnému znaku trestného činu.
Pochybenie súdu zvýrazňuje najmä skutočnosť, že súd zmenu skutkovej vety odôvodnil s poukazom na
dôkazy, ktoré boli vykonané už v prípravnom konaní.
3.26. Dňa 30.3.2023 bol na HP vypočutý znalec z odboru analytickej chémie Ing. Zoltán Krascenits č.

posudku 4/2022. Na otázku obhajoby (s.5 ): „...vzorka musí byť zbavená stoniek a semien a rozomletá
na jemný prášok, prečo je to dôležité ?“ odpovedal : ...Z vedeckých aj praktických poznatkov je známe,
že v rastline sa tvoria bioaktivne látky v horných častiach, preto určili, že aké množstvo a kde sa ma z
rastliny odoberať a ako sa ma vzorka pripraviť. Stonky a podobné časti sa majú odstrániť, aby sa THC
zistilo v tých častiach, v ktorých sa môže vyskytovať. Obhajoba následne predložila znalcovi príkladmo

výber fotodokumentácie stôp. Znalec podrobne na s. 5 uviedol, napr. ku stope č.1, č.2 , č.4 , č. 6, č. 12,
č. 14, č. 21 až č. 24 a č. 37, že obsahom týchto časti stôp sú neupotrebiteľné časti, ktoré boli nesprávne
zarátané do celkovej hmotnosti. Po detailnom vyobrazení napríklad stôp č. 1, 4, 6, 12, 14, 21, 22, 23,
24, 37, ktoré bolo vykonané aj na hlavnom pojednávaní dňa 08.07.2022 je možné ustáliť, že obsahom
aj týchto stôp je neupotrebiteľný materiál (tak ako to chápe KE UPZ t. j. stonky, rovnako veľké, ale aj

menšie) rovnako ako u stôp č. 32 a č. 35.
3.27. Na s. 58 až 59 súd ponúkol následne subjektívnu, zmätočnú úvahu, že za upotrebiteľnú časť
rastliny je možné považovať aj stonky, ktoré zhotoviteľ posudku KEU PZ v rámci znaleckého posudku
zarátal do celkovej hmotnosti stopy. Takýto záver súdu je v rozpore s výkonným dokazovaním a súd mal
poskytnúť zdôvodnenie tak, že sa vysporiada s argumentáciou v zmysle námietok obžaloby. Vyjadrenie

zhotoviteľa znaleckého posudku o tom, že separovanie neupotrebiteľného materiálu sa vykonáva len pri
celých, živých rastlinách (nie pri suchom materiály) a že tenké stonky nie sú upotrebiteľný materiál, resp.
to čo je vlastne tá tenká stonka a čo hrubá stonka, nemajú oporu v žiadnom metodickom, pracovnom
pokyne, predpise, prípadne inom dokumente alebo vedeckej štúdií. Je to len a len názor daného
zhotoviteľa posudku, ktorý sám uviedol, že k predmetnému je príslušný sa aj tak vyjadriť botanik a nie

on. Preto je otázne, prečo si súd osvojil daný názor. Na tomto mieste je potrebné upozorniť, že takýto
postup nie je bežný ani v praxi KEU PZ, nakoľko pracovnici KEU PZ bežne aj pri suchom materiály
oddeľujú neupotrebiteľný materiál. Obžalovaný odkázal na napr. Znalecký posudok ČES: PPZ –KEU-BA-EXP-2022/7191 kde znalec pri obdobnom suchom rastlinnom materiáli oddeľoval neupotrebiteľný
materiál.
3.28. Osobitne ku stopám – stopa č. 22, 23 a 24 – zhotoviteľ posudku popísal postup, ktorý ľahostajnosť

a odborné zlyhania pracovníka KEUPZ vystihuje asi najlepšie. Zhotoviteľ posudku oddelil len predmety,
ktoré nemali rastlinný pôvod, a ktoré boli na vrchu. Obsah vedier nekontroval, nepreosieval, neseparoval
od neupotrebiteľných časti (semena, a stonky), neanalyzoval obsah iných časti. Jednoducho zistil len
obsah THC v sušine bez ohľadu na to, čo sa v sušine nachádzalo. Nie každá sušina je konzumovateľná
a už vôbec nie taká, ktorá je zmesou odpadu. Z posudku vyhotoveného znalcom Ing. Zoltánom

Krascenitsom č. posudku 4/2022 vyplýva na s. 40 až 43 posudku, že Ing. Krascenitz vykonal určenie
teoretického objemu stopy, ktoré by zabrali objem pri obsahu len konopy. Stopy 22 až 24 boli umiestnené
v obalových materiáloch s objemom hmotnosti v rozsahu 20 – 30 dm3 . Z meraní ale vyplynuli pre
stopy 22 a 23, že by presahovali objem nádob o 10 až 13 dm3 a stopa č. 24 až o 56 dm3. Pri iných
stopách prekročenia hraníc objemu nenastali. Obsahom týchto stôp tak bol aj iný, oveľa ťažší materiál
ako rastlinného pôvodu, ktorý zhotoviteľ vedome rátal do hmotnosti rastlín.

3.29. Súd v rámci svojej snahy zahrnúť pod pojem upotrebiteľná časť materiálu, zarátal všetky časti
rastliny Cananbis. Súd neponúkol teda rozumné zdôvodnenie prečo považuje všetky stonky a listy za
upotrebiteľný materiál. Ide opäť o svojvoľnú súdu, pri ustaľovaní skutkových zistení. Úplne opomenutá
ostala námietka, a síce, že ani listy rastliny rodu Canabis nie sú upotrebiteľným materiálom, nakoľko
Dohovor OSN o návykových látkach listy rastliny rodu Canabis, nezaraďuje pod pojem návyková latka.

Rovnako metodika UNODC ako aj nariadenie EU 2316, uvádza, že upotrebiteľnou častou sú horné
časti rastliny. KEUPZ hovorí že upotrebiteľné časti sú aj všetky listy (podľa ich metodiky, ktorú znalec
nedodržal) Zhotoviteľ posudku ale zašiel ďalej a tvrdí, že upotrebiteľnou časťou sú už aj listy, stonky,
semená a v podstate všetko, čo našli, s odôvodnením, že to nevadí, že to nemá vplyv na hmotnosť THC.
Súd nemôže tento postup akceptovať, nakoľko ide o chybné určenie hmotnosti zaistených rastlín, a ak

sa súd chcel prikloniť k danému názoru J. E. mal sa vysporiadať s tým, že daný názor je v rozpore s
vykonaným dokazovaním. V záujme úplnosti upozorňujeme na s. 14 zap. o HP zo dňa 16.1.2023, kde
sa zvýrazňuje absurdnosť záveru znalca sama o sebe. Znalec, uviedol, že ak by dostal na analýzu len
stonky (t.j. materiál ktorý by bol zaistený páchateľovi na čiernom trhu ), takýto materiál by neanalyzoval
a vyhodnotil by ho ako neupotrebiteľný. Ale ak je spolu so zeleným materiálom (tie stonky) tak už ho

považuje za upotrebiteľný materiál. Takýto postup je nelogický, lebo ak je raz niečo neupotrebiteľným
materiálom, tak ním aj vždy bude. To že stonka je oddelená od rastliny z nej nerobí neupotrebiteľný
materiál. V neposlednom rade udáva, že zhotoviteľ posudku zarátal do rozsahu činu aj plesnivé rastliny
napr. stopa č. 32, t. j. materiál ktorý je nekonzumovateľný.
3.30. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV v čl. 1 pojem „drogy“ definuje nasledovne: drogy sú

ktorékoľvek z týchto látok: a) látka, na ktorú sa vzťahuje Jednotný dohovor OSN o omamných látkach
z roku 1961 zmenený protokolom z roku 1972 alebo Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku
1971; b) ktorákoľvek spomedzi látok uvedených v prílohe. Je preto potrebné v tomto smere aplikovať aj
eurokomfortný výklad, nakoľko výraz konopa, suchý extrakt z konopy, rastlina konopa sú právne pojmy.
Úlohou znalca je len správne rozdeliť hmotnosti stopy podľa časti rastlín.

3.31. Podľa záväznej pracovnej inštrukcii ZPI-CH-061-A/2019 (s. 3), KEUPZ považuje listy za
upotrebiteľný materiál a stonky za neupotrebiteľný materiál. Uvedená inštrukcia je ale v tom smere
v rozpore s Dohovorom OSN o návykových látkach a vyššie uvedenú metodikou od UNODOC.
Takýto pracovný postup je metodologicky chybný, nakoľko spôsobuje bezdôvodné navyšovanie rozsahu
trestného činu o tie časti rastlín, ktoré nie sú návykovou latkou podľa dohovoru OSN (neohovoriac o

tom, že zhotoviteľ posudku sa rozhodol nerešpektovať ani uvedenú inštrukciu). Postup, ktorý zvolil KEU
PZ v Bratislave, pri vypracovaní znaleckého posudku, považuje obhajoba za rozporný s ustanoveniami
zákona č. 382/2004 Z. z. Je neakceptovateľné, aby riaditeľ KEU PZ zasahoval do dokazovania internými
smernicami. Taktiež je neprípustné, aby sa pracovník KEU PZ vlastnými úvahami odchyľoval od metodík
KEU PZ, prípadne od základných postupov analytickej chémie. Uvedené osoby nie sú orgánom činným

v trestnom konaní a ani súd, aby určovali, čo a akým spôsobom bude zarátane do rozsahu činu (mutatis
mutandis rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn.To 11/2014 zo dňa 23.01.2014 a sp. zn. 4
To 44/2016), preto je potrebné označiť za neprijateľné postupy a interné smernice, ktoré bezdôvodne
navyšujú rozsah činu.
3.32. Z dodatku k znaleckému posudku č. 4/2022 od Ing. Krascenitsa vyplýva nasledovný záver:

Metodiky a štúdie uvedené v posudkovej časti tohto znaleckého úkonu poukazujú na nutnosť
oddeľovania rôznych častí rastlín rodu Cannabis a zabezpečiť minimalizáciu chýb pochádzajúcich
z prípravy vzorky, nakoľko majú najväčší vplyv na výsledok analýzy. Z pohľadu analytickej chémie,
postup prípravy vzorky za účelom stanovenia obsahu THC ako podklad pre spracovanie znaleckéhoposudku vypracovaného KEÚ PZ, č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2021/413 nebol správne zvolený. Na
základe všeobecných princípov analytickej chémie je známe, že najväčší vplyv na kvalitu výsledkov má
práve príprava a úprava vzoriek pred analýzou. Preto najdôležitejším krokom je správne vzorkovanie,

aby sa do analytickej vzorky dostali iba rastlinné časti, ktoré tvoria upotrebiteľnú časť konope. Pri
analýze rastlín kritickými fázami sú: sušenie rastlín a oddeľovanie tých rastlinných častí, ktoré môžu
mať reprezentatívny obsah účinných látok. Určenie hmotnosti vzorky, bez dôslednej separácie častí,
ktorých chemickej charakteristiky plynie nízky obsah bioaktívnych aktívnych látok, vnáša do výsledku
analýzy vysokú chybu. Z pohľadu analytickej chémie, použitie rastlinných častí s nízkym resp. nulovým

obsahom THC spolu s rastlinnými časťami ktoré sú nositeľom biologicky aktívnych látok, v konečnom
dôsledku môže spôsobiť zápornú odchýlku od skutočnej hodnoty obsahu THC, čiže podhodnocuje
výsledok. Avšak započítavanie stoniek, byliek, a rôznych iných rastlinných častí s veľmi nízkym resp.
nulovým obsahom THC do celkovej hmotnosti stopy, v konečnom dôsledku zvyšuje rozsah trestu.
Z pohľadu metodických príručiek pre forenzné laboratóriá, priemerný obsah THC má byť získaný
analýzou homogénnej, reprezentatívnej vzorky a pre určenie celkového rozsahu trestu, prepočítanie

priemernej koncentrácie THC na celú hmotnosť rastliny je nesprávne. Metodická príručka dôsledne
definuje Cannabis „Konope“ ako kvitnúce alebo rodiace vršky rastliny konope (okrem semien a listov, ak
nie sú prítomné na vrškoch), z ktorých nebola extrahovaná živica, bez ohľadu na to, akým názvom sa
označujú. Preto prístup KEÚ PZ podľa znaleckého posudku č. ČES:PPZ-KEU-BA-EXP-2021/413 nebol
adekvátny a postup nebol správne zvolený. Značný rozptyl výsledkov analýz pre stopu č. 22, č. 23 a č.

24 naznačuje veľký príspevok chyby vzorkovania.
3.33. Predmetný posudok nehodnotil teda závery KEU PZ, ale popísal ako správne sa ma vykonať
príprava a úprava vzoriek pred analýzou a či KEU PZ pri analýze dodržala daný postup. Ako znalec ďalej
uvádza počet vzoriek a množstvo zaistených stôp sa líši od prípadu k prípadu (plantáže, veľkoobchodná
alebo maloobchodná úroveň). Preto by sa mali dodržiavať protokoly odberu vzoriek. Znalec sa nemôže

odchyľovať len tak od protokolu. Pracovná skupina pre drogy (DWG) Európskej siete forenzných
vedeckých inštitútov (ENFSI) už navrhla usmernenia týkajúce sa stratégií odberu vzoriek, podľa ktorých
veľká pozornosť by sa mala venovať aj podmienkam skladovania, pretože sú dôležité pre stabilitu
zlúčenín a vyhýbanie sa zmenám analytov. Pri skladovaní čerstvého rastlinného materiálu je potrebné
zvážiť použitie papierových vrecúšok, pretože plastové obaly spôsobujú rozklad plodín a rast plesní v

dôsledku vysokého obsahu vlhkosti. Druhým krokom, ktorý je kritický, je celková príprava vzorky, čo
spôsobuje variabilitu medzi laboratóriami, pretože nie je k dispozícii žiadna harmonizovaná metóda.
Zaistené stopy rastlinného kanabisu môžu pozostávať iba z kvetenstva alebo zo zmesi sušených
kvitnúcich pukov s malými úlomkami listov a stoniek, ale pri objavení izbovej plantáže možno do
laboratória poslať na analýzu aj čerstvé časti rastlín alebo celé rastliny (s. 5 posudku) Preto je potrebný

správny a reprezentatívny odber čiastkových vzoriek z prijatého materiálu v závislosti od účelu analýzy
(napr. identifikácia a/alebo kvantifikácia), pretože bude mať vplyv na konečné výsledky koncentrácie
kanabinoidov v záchytoch. Okrem toho je kanabis veľmi heterogénny a deteguje sa široká škála rôznych
chemických zložiek, pričom fytokanabinoidy sú kľúčovými zlúčeninami, ktoré sa skúmajú najmä v
súdnom lekárstve. Hladiny kanabinoidov sa v rôznych častiach rastliny líšia. Tieto zložky sú vysoko

lipofilné, nachádzajú sa hlavne v žľazových trichómoch samičích kvitnúcich pukov, pričom vytvárajú
lepkavú látku nazývanú živica. Len minimálne množstvo fytokanabinoidov sa nachádza v iných častiach,
ako sú stonky, listy a korene.
3.34. Znalec záverom dodáva, že odporúčania na prípravu a úpravu vzoriek pred analýzou vychádzajú z
metodiky, ktorá bola aplikovaná aj pri testovaní medicinálnej konopy. Najrelevantnejšie údaje o spôsobe

odberu a špecifikácii rastlinných častí rodu Cannabis, ktoré môžu mať biologický účinok, uvádzajú
liekopisné monografie pre hodnotenie medicinálnej konopy. Svetovo najuznávanejšie monografie sú
v Americkom, Japonskom a Európskom liekopise, a práve tie tvoria základ pre ostatné národné
liekopisy. Americký liekopis v príslušnej monografii uvádza odber samičích kvetových vrcholcov s
listami, a ostrihané bez listov. Samičie kvety sú nositeľom najväčšieho biologického potenciálu – obsah

kanabinoidov. Väčšina postupov, kvalitatívnych a kvantitatívnych, používaných forenznými vedeckými
laboratóriami na analyzovanie drog vyžaduje veľmi malé čiastočky materiálu, je nesmierne dôležité, aby
boli tieto malé čiastočky reprezentatívne vzhľadom na množstvo, z ktorého boli odobraté. Odoberanie
vzoriek má byť v súlade so zásadami analytickej chémie, ako je uvedené napríklad v národných
liekopisoch alebo ako uvádzajú regionálne či medzinárodné organizácie. Odber vzoriek a analýzu

možno považovať za dva samostatné procesy, z ktorých každý má svoju vlastnú neistotu. Keď sa
laboratórium rozhodne preukázať celkovú výkonnosť celého procesu kvantifikácie, ako súčasť validácie,
musí odhadnúť celkovú neistotu pochádzajúcu z analytického procesu aj procesu odberu vzoriek.Jedinou výnimkou, keď odber vzoriek nemá žiadny vplyv, je prípad, keď sa ako analytická vzorka použije
celý záchyt.
3.35. Znalec nakoniec dodáva, že z metodických materiálov a usmernení vyplýva, že na analýzu

rastlinnej konopy, ktorá je veľmi heterogénna vzorka, je nutné používať iné prístupy vzorkovania, než
na vzorky skladajúce sa len zo šišiek. V doteraz známych zistení, ktoré boli vykonávané referenčnými
úradmi z oblasti forenzných vied, z hľadiska analýzy rastlín rodu Cannabis je dôležitý výber častí,
ktoré reprezentujú celú vzorku. Aj na základe definície „herbal canabis“ zahrnutie stoniek a veľkých
listov vzdialených od vrcholcov nie je správne. Tieto rastlinné časti (koreň, stonka, veľké listy vzdialené

od vrcholcov) by mali tvoriť tzv. neupotrebiteľnú časť a do analytického skúmania by sa mala brať
homogénna vzorka pripravené z upotrebiteľných častí, zvyčajne vrcholce s kvetmi spojené s listami.
Autori zo Spoločnosti toxikologickej a forenznej chémie (GTFCh) vydali publikáciu, ktorá rozoberá
tematiku obsahu biologicky aktívnych látok v rôznych častiach konopy. Znalec teda podrobne vedecky
zdôvodnil ako by mala analýza rastlín vyzerať. Osobitne znalec sa vyjadril k vizuálnemu popisu rastlín,
kde opísal neupotrebené časti rastlín podľa stôp. Súd sa ale k záverom znalca Ing. Krascenitsa vyjadril

v zásade len všeobecne, kedy uviedol, že sa nestotožňuje s jeho závermi, a že dané závery znalca
nespochybnili závery KEU PZ. Na HP dňa 29.02.2024 znalec Ing. Krascenits výslovne uviedol, že
vychádzal aj z fotodokumentácie KEU PZ.
3.36. Ako sám pracovník KEU PZ uvádza, po vykonaní daných fotografií pristúpil priamo k váženiu.
Separovanie, oddeľovanie nevykonával, resp. vykonal ho len pri stopách ktoré uviedol. Tvrdenie súdu,

že pred vážením prešli rastliny ďalším postupom je nepravdivé (okrem stôp ku ktorým znalec potvrdil
oddelenie stoniek). Znalec jednoducho stopy tak ako došli rozbalil a odvážil, pričom celý materiál
považoval za upotrebiteľný. Až po zvážení znalec vykonal prípravu vzorky na analýzu.
Kvalitatívna stránka zaisteného rastlinného materiálu
3.37. Pokiaľ ide o kvalitatívne kritériá, je potrebné rešpektovať závery zjednocujúceho stanoviska

trestného kolégia Najvyššieho súdu SR z 05.04.2016, sp. zn. Tpj 88/2015 (R 35/2016), podľa ktorého: „I.
Rastliny rodu Cannabis (konopa), okrem semien a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise,
sú omamnou látkou zaradenou v I. skupine prílohy č. 1. zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, ak obsahujú psychotropnú látku
THCakoúčinnúlátku,atovkoncentrácii,ktorájespôsobilávyvolaťnávykapsychickúafyzickúzávislosť

ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 naposledy označeného zákona.“ Vyššie uvedené kvalitatívne kritériá
pritom musia byť v konaní preukázané bez dôvodných pochybností, k čomu však v konaní nedošlo.
3.38. Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru PPZ-KEU-BA-
EXP-2021/413 nikdy neriešil otázku, aká koncentrácia THC v sušine je spôsobilá vyvolať návyk a
psychickú a fyzickú závislosť ľudí charakterizovanú v § 2 ods. 1 Zákon o omamných látkach tak, ako

to predpisuje zjednocujúce stanovisko R 35/2016. Posudok len konštatuje, že KEÚ PZ považuje za
jednu obvyklú dávku marihuany 10-30 mg THC. (2.0 až 6,0 hmot %). Uvedený údaj je v posudku podľa
zhotoviteľa prebratý zo štandardného pracovné postupu podľa ZPI-CH-063-A/2019, kde sa uvádza, že
takéto množstvo 10-30 mg THC v jednej obvyklej dávke drogy je spôsobilé ovplyvniť psychiku užívateľa.
Znalecký posudok v tomto ohľade neponúka ani náznak vysvetlenia, či také množstvo THC je spôsobilá

vyvolať návyk a psychickú a fyzickú závislosť ľudí.
3.39. Vysvetlenia, prečo práve 10 mg THC, resp. 2% THC v jednorazovej dávke 500 mg sušiny napĺňa
kvalitatívne kritériá uvedené v § 2 ods. 1 Zákona o omamných látkach, t. j. prečo práve táto hraničná
koncentrácia, resp. hmotnosť THC v jednorazovej dávke vyvoláva návyk a psychickú a fyzickú závislosť
charakterizovanú zmenami správania sa so závažnými zdravotnými a psychosociálnymi následkami,

ponúka jedine súd, keď konštatuje, že súdna prax považuje minimálnu koncentráciu účinnej látky
tetrahydrokanabinol v konope, ktorá je spôsobilá negatívne ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho
ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti alebo sociálne správanie v rozsahu 2% hmotnostných. Súd
mal aspoň vysvetliť prečo sa priklonil ku skutkovému zisteniu v neprospech páchateľa, a síce k hranici
2,0 hmot % a nie 6,0 hmot %.

3.40. Záver o tom, že kvalitatívne kritériá pre omamnú látku sú naplnené pri hranici 2 % THC v
sušine spochybňuje nielen samotný Znalecký posudok, ale najmä odborné vyjadrenie Centra pre liečbu
drogových závislostí zo dňa 14.06.2022 vypracované riaditeľom MUDr. Ľubomírom Okruhlicom, CSc.,
hlavným odborníkom Ministerstva zdravotníctva SR pre medicínu drogových závislostí, ktorý uviedol,
že: Z tých štúdií, ktoré sú k dispozícii bolo zistené, že pri nízkych koncentráciách do 5% THC prakticky

riziko vzniku závislosti neexistuje.
Analytická metóda analýzy THC
3.41. Z vykonaného dokazovania vyplynula skutočnosť, že KEU PZ používa na analýzu separačné
– plynovo-chromatografické metódy. Samotné laboratórium si stanovilo voľbu metódy ako aj pokusnépodmienky. Je irelevantné, že daná metóda aj akreditovaná, nakoľko rozhodné je či je kodifikovaná,
a predovšetkým to či znalec podľa danej akreditácie postupoval. Obhajoba upozornila, že ak voľba
metódy nie je stanovená všeobecným právnym predpisom, ako napríklad v nariadení komisie (ES)

č. 1122/2009 (vo vzťahu ku konope siatej), je potrebné zvoliť metódu pre páchateľa trestnej činnosti,
ktorá je najpriaznivejšia. V znaleckom posudku PPZ-KEU-BA-EXP- 2020/10230 sú separačné –
plynovo-chromatografické metódy. Separácii vyparených látok (z injektora) dochádza na kapilárních
kolónach aplikáciou konštantného resp. programovaného vyhrievania. (viď posudok Z posudku Ing.
Zoltán Krascsenitsa s. 33) Ako ďalej z daného posudku vyplýva, tieto metódy plynovej chromatografie

bez predchádzajúcej derivatizácie nie sú schopné rozlíšiť aktívnu formu ?9-THC od neaktívnej
formy ?9-THCA a ?9-THCA-B. Proces dekarboxylácie kyslých kanabinoidov prebieha rôznou reakčnou
rýchlosťou, preto pri aplikácii tohto kroku v rámci GC separácie je nutná validácia celého postupu.
Povedané laicky: ?9-THCA a ?9-THCA-B nie je na zozname psychotropných látok, pričom pri analýze
ktorú používa KEUPZ dochádza k zvýšeniu hmotnosti THC práve o hmotnosť ?9-THCA a ?9-THCA-B,
t.j o nepsychoaktívne látky, ktoré nemajú psychotropné účinky, ale sa dekarboxylujú na psychotropnú

formu ?9-THC pri teplotách, ktoré sú potrebné na odparenie vzorky v injektore a chromatografickú
separáciu analytov.
3.42. V súčasnosti existuje rôzne iné postupy, ktoré dokážu namerať samostatne ?9-THCA a THC, ktoré
KEU PZ vie vykonať a nepoužíva to, ide napríklad o metódu vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie
(HPLC). Ak by KEU PZ použilo túto metódu na analýzu rastlinného materiálu Cannabis pri zisťovaní

obsahu ?9-THC, viedlo by to ku výsledkom o kanabinoidnom profile, ktorý by bol odlišný v porovnaní
s výsledkami získanými plynovou chromatografiou. HPLC metódou je možné oddeliť a kvantifikovať
samotnú kyselinu ?9-THCA, ?9-THCA-B a samotné ?9-THC. Zhotoviteľ Znaleckého posudku KEU PZ
uviedolnaHPdňa16.1.2023s.13naotázkyobhajobyčiKEUPZmavybavenienaanalýzukonopyHPLC
metódou uviedol: „inú metódu je možné použiť, ale my kvapalinovú chromatografiu THC nepoužívame.

Analyzovať by sa dalo, ale nemáme vypracovaný štandardizovaný pracovný postup“
3.43. Naša legislatíva výslovne uvádza, že psychotropnou látku je len THC. Je preto neprípustné,
aby v dôsledku postupu znalca došlo k navýšeniu hmotnosti THC o ?9-THCA a ?9-THCA-B. Uvedené
by bolo možné, ak by tak uviedol zákonodarca, obdobne ako je tomu v iných krajinách alebo v EU,
kde sa interpretuje obsah THC napr., ako súčet ?9-THC + 0,877 × ?9-THCA (ponížený o konštantu).

Krajiny ktoré používajú metódu GC ako aplikovalo KEU PZ majú metódy analýzy kodifikované a zároveň
nastavené zákonné limity min. koncentrácie THC (namerané touto metódou) vyššie napr. na úroveň 6%
(tak ako to uvádza aj samotné KEU PZ vo svojom posudku) Je to aj tým, že metóda GC je chybová a
vyžaduje sa validácia a následne priemerovanie výsledkov. Taktiež je to spôsobené tým, že na forenzné
účely nie je možné simulovať presné podmienky analýzy pre páchateľov tak ako je to napr. pri konope

siatej podľa nariadení komisie (ES) č. 1122/2009, ktoré upravuje presne čas zberu, pohlavie rastlín,
vzorkovanie rastlín zo stredu poľa, atď.
Odchýlky merania THC
3.44. Metóda používaná zo strany KEU PZ je chybnou metódou, preto sa vykonávajú kontrolné merania
a výsledky sa aritmeticky priemerujú. KEU PZ v znaleckom posudku následne uvádza už len priemernú

hodnotu THC a nie najnižšie a najvyššie nameranú hodnotu THC. Z trestnoprávneho hľadiska je dôležitá
najnižšia reálne nameraná hodnota THC pracovníkom KEU PZ a nie hypotetická priemerná hodnota. Či
už z výsluchu pracovníka KEU PZ zo dňa 8.7.2022 (s.6) alebo z listinných dôkazov doručených súdu zo
strany KEU PZ dňa 15.3.2023 (t. j. výsledky meraní) vyplýva skutkové zistenia o nižších hodnotách THC
ako to ustálil súd v skutkovej vete. Súd na s. 57 napadnutého rozsudku odôvodňuje správnosť uvádzania

priemerných hodnôt a nie najnižších nameraných hodnôt tým, že je potrebné rešpektovať postupy, ktoré
odôvodňujú použitie priemernej hodnoty, a nevysporiadal sa s námietkou, že dané postupy sú v rozpore
s trestnoprávnymi zásadami napr. in dubio pro reo.
3.45. Danou metódou nikdy nie je možné namerať identickú hodnotu z jednej vzorky, preto výstupy tejto
metódy je potrebné priemerovať. Uvedené nie je možne pričítať na ťarchu obžalovanému. Priemer je

len vyjadrením toho, že ak by sa robila ďalšia kontrolná vzorka, tak je štatisticky pravdepodobnejšie,
že bude mať hodnotu bližšiu k priemeru ako ku najnižšej hodnote. Štatistická interpretácia je vhodná a
dôležitá na nastavenie legislatívy v poľnohospodárstve a nie na odsúdenie obžalovaného. Tam sa musí
aplikovať individuálny prístup, resp. musia sa brať do úvahy reálne zistenia (ak existujú, ako je tomu v
tom prípade) a nie štatistické hodnoty THC a dokonca navýšené o hmotnosť o ?9-THCA a ?9-THCA-B.

3.46. Pri interpretácii obsahu cieľovej látky THC v tesnej blízkosti limitných hodnôt 5% THC (alebo
2%) je dôležité brať do úvahy hodnoty štandardnej neistoty, ktoré súd nezohľadnil. Zhotoviteľ posudku
oboznámil, že výsledky zo všetkých meraní a zo všetkých rastlín boli na rôznej úrovni % THC. Ako
uviedol, merania sú robené s odchýlkami do 20% pričom neistoty výsledku sú na úrovni 10% . Povedanéinak, zhoda medzi dvomi merania musí byť aspoň 80%. Hodnoty meraní u viacerých stôp boli v bližšie
k pomyslenej hranici 5% THC ako je uvedené v posudku. Súd si nesprávne osvojil vyjadrenie znalca a
do skutkovej vety uviedol štatistické, priemerne hodnoty THC (navýšenú o hmotnosť nepsychoaktívnej

látky o ?9-THCA a ?9-THCA-B) a nie najnižšie zistené hodnoty, čim súd opäť nesprávne ustálil skutkové
zistenia v neprospech obžalovaného.
Absencia analýzy CBN a CBD
3.47. V zmysle listinného dôkazu Odporúčané postupy na identifikáciu a analýz u konope a konopných
produktov s. 19 je explicitne uvedené, že: „V čerstvej a starostlivo vysušenej marihuane CBN neexistuje.

Ak je prítomné, znamená to, že vzorka začala degradovať a nemala by sa používať.“ Kanabinol (CBN) je
degradovanýproduktTHC,tzn.nevyskytujesabežne,alejetoumelývýrobok.Zobsahuchromatografov,
ktoré predložil pracovník KEU PZ na pojednávaní dňa 16.1.2023 je možné identifikovať, že KEU PZ
pri analýze rastlinného materiálu detekoval vo vzorkách CBN. Na HP dňa 16.1.2023 (s.8) na otázku
obhajcu: „je možné z tohto výstupu zistiť CBN, konkrétne či pri vzorkách obvineného bola zistená
prítomnosť CBN?“ odpoveď: „Áno, námatkovo čo pozerám, tak sú.“ Uvedené potvrdil aj znalec Ing.

Krascenitz na pojednávaní dňa 30.3.2023 (s.5) Otázka obhajcu: „Táto vzorka ktorá obsahuje CBN je
vhodná na analýzu?“ Odpoveď: „K tomu je metodický pokyn od WHO na analýzu kanabinoidov alebo
rastlín canabis a tam sa uvádza, že pokiaľ vzorka obsahuje kanabinol by sa nemala používať na
porovnávanie výsledkov, resp. na vyjadrovanie tých množstiev, nakoľko už je tam dôkaz, že nejaký
proces prebieha v tých vzorkách.“

3.48. Zastúpenie CBD v konope taktiež ovplyvňuje psychotropné vlastnosti THC. CBD totiž pôsobí
ako „antagonista“ na kanabinoidných receptoroch, resp. blokuje THC na receptoroch. Takže ani vyššie
zastúpenie THC neznamená automaticky psychotropné pôsobenie konopy.
Chybná príprava vzoriek
3.49. Z výsluchu zhotoviteľa Znaleckého posudku zo strany KEU PZ na HP dňa 19.10.2021, 08.07.2022

a 16.01.2023 vyplýva popis prípravy, úpravy vzorky po jej separácii/neseparácii na upotrebiteľný a
neupotrebiteľnýmateriál.ZhotoviteľposudkunaHPdňa8.7.2022(s.3)naotázkuobhajcu:„Vietepopísať
spôsob, akým boli rastliny spracované predtým ako sa pristúpilo k váženiu, či sa sušili, nejako sa
upravovali?“ „Všetky rastliny, ktoré boli predložené boli vysušené. Nedosušovali sa. Každá stopa sa
popísala, odfotila a tým, že bola vysušená tak sa pristúpilo k analýze, .....prípadne sa ten materiál

zhomogenizoval, ...“ .. ďalej na s.4 uvádza: „že, napr. pri tom vedre tej 24 sa vlastne stopa na tie
váhy položila papierová krabica, .... a potom z toho vedra sa to presypalo do tej krabice a odčítalo
sa to. V princípe sa tak váži pri všetkých stopách.“ Následne na otázku obhajcu: „Prebiehal nejaký
proces štítkovania, odseparovania nejakých častí cez sitko alebo podobne?“ Odpoveď: „pri vážení sa
k tomu nepristupuje.“ Na s.9 znalec následne popísal proces homogenizácie t.j. proces rozomletia a

rozmiešania materiálu. Následne na výsluchu 16.1.2023 na s. 6 na otázku predsedu senátu: „Kde sa robí
drvenie?“ Odpoveď: „V priestoroch na to určených. Ručne sa to homogenizuje“ .. „V rukách sa to podrví
rukavicami na čo najmenšie častice“ . Zhotoviteľ posudku následne uviedol, že žiadne sitá ani drvičku
nepoužil a na otázku predsedu senátu: „Z toho postupu, ktorý ste uviedli, máme si teda predstaviť to, že
ste mali pre sebou to vedro s tým materiálom, z neho sa zobrali nejaké časti, tie časti sa ručne podrvili a

analyzovali a ten zvyšný materiál v tom vedre použitý nebol až do momentu jeho zmiešania pri vytvorení
lik. vzorky ?“ Odpoveď: „Áno.“
3.50. V zmysle ŠPP-CH-210-B/2009 má po vizuálnom skúmaní nasledovať mikroskopické skúmanie,
kde sa skúmajú tieto vlastnosti: tvar, žilnatina a okraj listov, ich umiestnenie a postavenie na stonke,
tvar stonky, prítomnosť silicových buniek, prípadne abnormality (deformácie, poškodenia), morfológia

semien a kvetov. Pričom úlohou znalca je zapísať vlastnosti materiálu. Semená má znalec následne
porovnaťsužidentifikovanýmisemenami,pričommorfologickýdôkazsapovažujezapozitívnydôkaz,že
sa jedná o semená rastlín rodu Canabis a nie napr. Canabis Sativa. Znalec tento postup neaplikoval, čo
malo výrazný vplyv na následne skúmanie. V zmysle ŠPP-CH-232-A/2013 príprava vzorky je špecifická
pre vybraný druh účinnej látky. Pre konope to je ZPI-CH-061-A2019 daná inštrukcia upravuje v bode

2.2,žeanalytickévzorkysapripravujúzrastlinnéhomateriáluvysušenéhovlaboratórnychpodmienkach.
Po odstránení nepoužiteľných časti (stonky) sa osobitne vážia stonky a osobitne listové časti spolu s
vrcholcami. Následne sa homogenizuje celkové množstvo použiteľného materiálu (napr. pomocou sít).
Znalec opäť tento postup neaplikoval.
3.51. Z dodatku znaleckého posudku Ing. Zoltánom Krascenitsom č. posudku 4/2022 zo dňa 14.1.2024

vyplýva , že pred analýzou sa súkvetia kanabisu vysušia, aby sa odstránila väčšina vody prítomnej
v rastlinnom materiáli. Európska metóda opisuje sušenie vzoriek pri teplote pod 70 °C na konštantnú
hmotnosť s obsahom vlhkosti medzi 8- 13 %. Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) tiež definoval
usmernenia na zaobchádzanie s rastlinným materiálom na základe vyššie uvedenej európskej metódy.Iné laboratóriá uviedli ešte ďalší prístup, to znamená, že vzorky rastlín sa sušia pri 40 °C v sušiarni
najmenej 12 hodín. KEU PZ materiál po „vizuálnom skúmaní“ považovala za suchý. KEU PZ teda
nevykonávalameraniavlhkosti.Okremtohomávysušenýmateriálheterogénnezloženie.Naprekonanie

tohto problému sa surovina melie, aby sa zmenšila veľkosť častíc. Tým sa porušujú trichómy kvetenstva,
čo vedie k uvoľneniu olejovej živice obsahujúcej kanabinoidy, terpény a ďalšie rastlinné sekundárne
metabolity, čo je výhodné na ich extrakciu. Ďalšou výhodou je, že mletím vzoriek sa zväčšuje povrch, čo
spôsobuje vyššiu účinnosť. Tento konkrétny krok je tiež indikovaný v metóde UNODC, ktorá odporúča
preosiať surovinu cez sito s veľkosťou 1 mm, aby sa nakoniec získal polojemný prášok. KEU PZ

tento krok taktiež nevykonala. Podľa pracovníka KEU PZ daný krok mal vykonať ručne, čím došlo k
ďalšiemu chybnému kroku. Na druhej strane, ak sa analyzuje rastlinný kanabis iba na kvalitatívne účely
pomocou určitých chromatografických techník, ako je tenkovrstvová chromatografia, homogenizácia sa
nepovažuje za nevyhnutnú, ak sa používajú časti rastlín obsahujúce najvyššie hladiny kanabinoidov.
Postup extrakcie je posledným rozhodujúcim krokom pri príprave vzorky kanabisu, pretože podmienky
ovplyvňujú prípadné chemické zloženie a jeho chromatografický profil. Okrem toho musí byť extrakcia

vzorky jednoduchá, selektívna a reprodukovateľná. Najbežnejšie používanou technikou je extrakcia
tuhá látka – kvapalina, pri ktorej sa k surovému rastlinnému materiálu pridáva organické rozpúšťadlo.
Môžu sa používať rozpúšťadlá rôznej polarity v závislosti od lipofilnosti zložiek kanabisu, ktoré sa
majú extrahovať. Brighenti a kol. hodnotili na konopnom materiáli rôzne rozpúšťadlá ako je metanol,
etanol, acetón a hexán. Etanol dosahoval najvyššie výťažnosti extrakcie pre obe kanabinoidné kyseliny

ako aj ich dekarboxylované formy. Táto štúdia poukazuje na vysokú kanabinoidnú afinitu etanolu
ako selektívneho extrakčného rozpúšťadla. Na druhej strane, použitie hexánu viedlo k najhorším
výťažkom kanabinoidov. Napriek tomu metóda EÚ na stanovenie obsahu THC v konope navrhuje
použitie hexánu, čo by teda mohlo viesť k nižším hladinám kanabinoidov, ktoré sa majú hodnotiť.
Analytický chemik by mal dôkladne zvážiť a zdokumentovať vyššie uvedené kroky manipulácie so

vzorkami kanabisu. Manipulačné kroky závisia od požadovaného výstupu, ktorý je sám osebe závislý od
určitého forenzného účelu. Na rutinnú analýzu (identifikácia a kvantifikácia) vzoriek konopy je dôležité
použiť reprezentatívny materiál. Rastlinný materiál je najlepšie skladovať v tme pri teplote -20 °C. Na
získanie najreprezentatívnejšej koncentrácie kanabinoidov sa odporúčajú použiť kvitnúce puky. Vzorky
je potrebné vysušiť a rozomlieť napríklad v laboratórnom mlyne, po čom nasleduje extrakcia etanolom.

Prípravu vzorky na analýzu kanabinoidov v rastlinách rodu Cannabis opisuje aj oficiálna analytická
metóda AOAC . Vychádza z predpokladu, že príprava a úprava vzorky má najväčší vplyv na presnosť a
správnosťvýsledkov.Vcitovanejmetódeautoriuvádzajúpoužitieminimálne5gramovejreprezentatívnej
vzorky sa má použiť na homogenizáciu. Suché rastlinné časti sa majú drviť pomocou kryogénneho
mlynu s použitím kvapalného dusíka, (t. j. nie ručne, čo je fakticky ani nemožne.) aby nedošlo k zmene

prítomných kanabinoidov, a rozomleté vzorky sa majú skladovať pri -70 °C.
3.52. Obhajoba v otázke požiadaviek na kvalitu analýzy upozornila na Nariadenie komisie (ES) č.
1122/2009 ktorej príloha Metóda spoločenstva na kvantitatívne stanovenie ?9-tetrahydrokanabinolu v
odrodách konopy presne definuje odber vzorky, sušenie a skladovanie, analýzu vzorky, prístrojové
vybavenie a pokusné podmienky, atď. Metodika upravuje, že vzorky sa sušia na konštantnú hmotnosť

a obsah vlhkosti od 8% do 13%, stonky a semená väčšie ako 2 mm sa odstránia zo sušených
vzoriek. Sušené vzorky sa zomelú na polojemný prášok (ktorý prepadne cez 1 mm sito). Ak je pre
účely poľnohospodárskych dotácií dôležité zachovať objektivitu a určitú kvalitu výstupov laboratória tak
nemožno akceptovať neodbornosť v prípade forenzného skúmania. V danom prípade by expertnosť
skúmania mala byť rádovo vyššie , nie je akceptovateľné mať systém analýzy konopy siatej na

inej vyššej úrovni kvality ako systém analýzy konopy na forenzné účely. Súd však vyjadril názor,
že pre účely odsúdenia páchateľa nie je potrebné vykonať analýzu minimálne na úrovni analýzy na
poľnohospodárske účely.
3.53. Na HP dňa 29.2.2024 bol oboznámený listinný dôkaz PRÍRUČKA PRE ŠTÁTNE LABORATÓRIÁ
NA ANALÝZU DROG od UNODOC z roku 2022, ktorý obsahuje súhrn vedeckých poznatkov. Na s.12 sa

uvádza, že vo všeobecnosti sa na čiernom trhu predávajú iba plodiace a kvitnúce šišky a listy najbližšie
ku kvitnúcim špičkám. t.j. ide o časti obsahujúce drogu. Dokument ďalej podrobne rozoberá podmienky
skladovanie, prípravy vzoriek a ich analýzu. Odoberanie vzoriek má byť v súlade so zásadami analytickej
chémie, ako je uvedené napr. v národných, európskych liekopisoch. Na uvedený liekopis odkazuje aj
znalec Ing Krasnitz na s. 7 dodatku k znaleckému posudku. Dokument osobitne upozorňuje na s.37 na

potrebu dekarboxylácie THCA na THC, pričom upozorňuje na požiadavky národných legislatív. Ďalej
dokument upozorňuje, že je potrebné zvlášť vykonať výber časti rastlín na kvalitatívnu a kvalitatívnu
analýzu. Na extrakciu pre kvalitatívnu analýzu by mali byť vybraté kvitnuté šišky a horné listy. Na
kvalitatívnu analýzu je potrebné dôkladná homogenizácia, keďže na analýzu sa používa iba mala časť.(s. 38) Obe tieto kroky pracovník KEUPZ nedodržal. Dokument na s. 38 následne uvádza podmienky
sušenia, voľne skúmanie meranie vlhkosti „od oka“ ako urobil pracovník KEUPZ nespomína, nakoľko pri
danom sušení nie je možné merať podmienky sušenia, a síce čas sušenia, teplotu, vlhkosť. Dokument

ďalej uvádza presne parametre mletia nožovým mlynom a s počtom otáčok 10 000 za minútu. Pracovník
KEUPZ namiesto mlynčeka použil ruky.
3.54. Čo sa týka použitia metódy vysokoúčinnej kvapalinovej chromatografie (HPLC) tak tu je potrebné
upozorniť, že súd správne uviedol, že nie je nevyhnute použiť danú metódu ale postačuje GC-FiD
metóda. Súdu však ušlo pozornosti, že ako Ing. Krascenitza aj dokument od UNODC, pri použití metódy

GC-FiD upozorňujú na potrebu použitia derivatizácie, ktorá zabraňuje premene THCA na THC, teda
navýšeniu hmotnosti THC . KEUPZ daný krok nepoužilo.
3.55. Pracovník KEU PZ teda neseparoval materiál (na upotrebiteľný, neupotrebiteľný);
nehomogenizoval materiál prístrojovo alebo sitom ale ručne; nedrvil materiál v drvičke ale v rukách;
nedosušoval materiál na potrebnú vlhkosť, a vlhkosť meral pohľadom. Ide teda o pochybenia z pohľadu
analytickej chémie, ktoré ovplyvnili toxikologické závery pracovníka. Uvedené opísal aj znalec Ing.

Krascenitz aj na HP dňa 30.3.2023, kedy napr. na s.7 uviedol, že pri kvantitatívnej analýze, vyjadrovaní
množstva alebo hmotnosti sledovanej látky je vždy požiadavka aby vzorka bola homogénna pred
analýzou. Toto sú popísané pravidla typu EURACHEM, čo je to usmernenie pre lab. ktoré pracujú podľa
ISO 17025. Znalec ďalej uviedol, že KEU PZ nedodržalo ani metodický pokyn UNODC, ktorý uvádza
použitie metódy kalibračnej krivky. Znalec ďalej upozornil, že je dôležité pri pred analýzou merať vlhkosť

a poznať jej % vyjadrenie z dôvodu, že analýza sa môže robiť len pri stanovenej vlhkosti. Znalec ďalej
upozornil, že na homogenizáciu je potrebné používať sitá, sitovacie zariadenie, cez ktoré sa oddeľujú
jednotlivé časti a až potom sa na konci prepadnuté časti sa homogenizujú. Úlohou pracovníka po „drvení
rukou“ bolo teda materiál preosiať a až následne rozdrviť na jemný prášok. Na s. 10 zap. o HP zo dňa
30.3.2023 na otázku obžalovaného: „aké časti sa vojdú do sklenej liekovky? (Obž. Predložil znalcovi

ŠPP CH 235 – B/2013, s. 2 podľa ktorej pracovník KEU PZ údajne postupoval) Odpoveď: „Ta sklenená
liekovka musí mať min. 5ml, keď je tu napísané, že sa tam pridáva 5ml. ... a 5 až 20 mg to je veľmi
maličké množstvo, povedal by som prevedenie na múku ako hrot špachtle múky. A to musí byť tak isto
veľmi jemný prášok. Polámaná stonka by prevyšoval túto hmotnosť v tom rozsahu 5-20 mg.“ Povedané
inak znalec analyzoval len jemný prach obsahom ktorého neboli rozomleté stonky. Uvedeným spôsobom

zhotoviteľ posudku KEU PZ umelo navýšil obsah THC, koncentráciu THC vo vzorke, pričom do celkovej
hmotnosti následne rátal už aj obsah týchto nepomletých častí. Ak by bola homogenizovaná vzorka aj
s obsahom rozomletých stoniek skutočné hodnoty THC by boli iné.
Chybné určenie ceny návykovej látky
3.56. Vo vzťahu ku súdom ustálenej cene marihuany na úrovni 10 eur za jeden gram, obhajobe nie

je jasné ako môže súd prvého stupňa považovať určenie cien omamných a psychotropných látok v
jednotlivých krajoch za jednotlivé štvrťroky zo strany NPJ za „dostatočne objektívne a transparentné“, ak
z výsluchu pracovníčky protidrogovej centrály prezídia I. I. K. L. na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2021
vyplýva, že nedisponuje údajmi ani informáciami k hodnote drog, nakoľko ona len zozbierava hlásenia
od príslušníkov PZ, pričom predpokladá, že tí majú tieto informácie z vlastnej činnosti. Z toho vyplýva, že

NPJnevieanilenuviesťzakýchkonkrétnychzdrojovtietoúdajeocenáchdrogpochádzajú.Pracovníčka
NPJ v tomto prípade vykonala len štatistický, orientačný zápis údajov o cene. Povedané ináč, vykonaním
výsluchu sa zistilo, že obsah odborného záveru, nevypracoval odborný pracovník ako aj to, že daný
záver je nepreskúmateľný. Ak nie je možné spätne sa dopátrať zdrojov jednotlivých informácií o cenách
omamných a psychotropných látok určených NPJ, určite nie je možné hovoriť o údajoch „objektívnych

a transparentných“, nakoľko takýto záver je nepreskúmateľný. Určenie cien zo strany NPJ je dôkaz ako
každý iný a v zmysle Trestného poriadku je potrebné podrobiť ho rovnakému kritickému hodnoteniu z
pohľadu jeho prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti, ako keby išlo o dôkaz predložený obhajobou.
O netransparentnosti a nedôveryhodnosti predloženého dôkazu (informácie NPJ o cene marihuany v
rozhodnom čase a mieste) jednoznačne svedčia jednotlivé odpovede I. I. K. L. na otázky obhajoby

na hlavnom pojednávaní dňa 05.10.2021. Z výpovede svedkyne vyplynulo, že ona ceny neurčuje, len
zozbierala oznámenia o cenách, ktoré sú získané z činnosti PZ pravdepodobne z výpovedí svedkov,
obvinených, z operatívno-pátracej činnosti. Ceny, ktoré uviedla, sú podľa jej vyjadrenia ceny obvyklé,
nakoľko ceny na trhu sú rôzne. Záleží, či je marihuana indoor alebo outdoor, pričom uviedla, že cena
10 eur bola v tom čase určená ako najnižšie nahlásená cena v tom čase, pričom zdôraznila, že ceny

na trhu sú podľa jej skúsenosti aj tak rôzne.
3.57. Z uvedeného je zrejmé, že NPJ nemá vedomosť, z akých konkrétnych zdrojov informácie o cenách
drogy jednotlivých krajoch za jednotlivé štvrťroky pochádzajú. Tieto informácie NPJ pravidelne dostáva
od riaditeľov jednotlivých odborov regiónov západ, stred a východ vždy len vo všeobecnej podobe (t.j. v rozsahu droga – obdobie – rozsah ceny) a NPJ túto informáciu v rovnako stručnej všeobecnej
podobe poskytla súdu prvého stupňa. Dôveryhodnosť dôkazu nie je možné založiť iba na skutočnosti, že
pochádza od NPJ. Preto názor súdu, že cenu drogy môže monitorovať výlučne orgán činný v trestnom

konaní, a že je teda vylúčené zabezpečiť informáciu o cene drogy iným spôsobom, je nesprávny.
Za prvé, NPJ nie je orgán činný v trestnom konaní, ako mylne uvádza súd, preto cena ani nebola
zistená činnosťou OČTK tak ako to požaduje súd. Za druhé, správa NPJ o cene drogy nie je odborným
vyjadrením v zmysle Trestného poriadku, ale len listinný dôkaz, obsahom ktorého je údaj o štatistickom
zbere dát. Odborné vyjadrenie v zmysle § 141 Trestného poriadku musí byť výsledkom duševnej činnosti

osoby, ktorá aplikovala svoje odborné znalosti. Administratívny zápis údajov nie je takouto činnosťou.
3.58. Výpoveď svedkyne L. nie je ale jediný dôkazom, z ktorého vyplýva údaj o cene drogy. Výpoveď
mal súd konfrontovať s výpoveďou svedka M., N. a N. B.. Svedok M., vypovedal, že u obžalovaného bol
asi 3-krát, pričom si kúpil od neho „taký sáčik marihuany za 10 eur, z ktorého mal asi 3-4 jointy“. Svedok
uviedol, že párkrát sa snažil od obžalovaného kúpiť marihuanu, ale dohodli sa len dvakrát alebo trikrát.
Svedok ďalej uviedol, že za množstvo, čo mu obžalovaný dal (10 g), mu vychádza cena cca 3 eurá za

1 gram. Obdobne svedok vypovedal aj v prípravnom konaní, kedy sa ale dokazovanie sústredilo len na
množstvoaniecenu.RovnakosvedokN.naHPdňa3.12.2021s.5potvrdilcenumarihuanynaúrovniako
svedok M.. Svedok uviedol, že si kúpil za hrsť marihuany „ako keď naberie kapustu do dlane“ za 10 eur.
Súd ale odmietol v konaní akceptovať cenu zistenú dokazovaním, pričom súd výslovne uviedol, že danú
cenu neakceptoval, lebo by bola v prospech obžalovaného. Dané výpovede sú zákonným dôkazom.

Skutočnosť, že obžalovaný nebol odsúdený za predaj nič nemení na to, že dané výpovede svedkov
obsahujú údaje o cene.
3.59. Obhajoba nakoniec predložila súkromné odborné vyjadrenie k stanoveniu cien marihuany,
vypracované Združením STROM z júna 2022, z ktorého na základe prieskumu vyplýva, že minimálna
cenaza1gmarihuanypredstavovala1euro,tedanie10eurakouvádzaNPJ.Súdobsahdanéhodôkazu

odmietol z dôvodu, že autorom vyjadrenia je občianske združenie, ktoré nie je OČTK. Ani NPJ nie je
orgánom činným v trestnom konaní, ale len štátne pracovisko, ktoré monitoruje trh s drogami. Pričom
OČTK ani nemôžu vytvárať dôkazy len ich zabezpečovať. Uvedený monitoring vykonávajú okrem NPJ
aj mimovládne organizácie (napr. STORM, PRIMA, ODYSEUS) z prostriedkov štátneho rozpočtu, ktoré
tieto údaje následne poskytujú štátu.

3.60. Z vyjadrenia združenia STORM ako aj z výpovede štatutára I. N. B. vyplýva, že hlavná výskumná
metóda bol kvantitatívny typ prieskumu, čo je všeobecný názov pre postup pri získavaní dát, a síce
dotazník, interview s reálnymi užívateľmi za vybrané obdobie, ktorý nakupovali drogu v trnavskom
kraji. Pre účely dotazníka bolo zisťované aj bydlisko účastníkov. Súd namietal skutočnosť, že viacerý
účastníci dotazníka, nepochádzali z Trnavského kraja. Upozorňujeme, že rozhodné je, kde došlo k

nákupu. Napríklad z údajov NPJ nie možné zistiť ani len počet záchytov, údajov o cene, nie to ešte údaj
o pobyte. Dané dáta porovnali s údajmi o online predaji (Ktoré NPJ ani nezohľadňuje), zo štatistikami
údajmi pre EMCDDA, UNODOC kde zistenia korelovali so všeobecnou cenou pre územie SR, a síce 2
až 10 Eur, pričom ako najnižšia bola zistená cena 1 € za 1 g. Obvyklá cena bola 2 € až 4 €.(tá vyplýva ja
z výsluchu svedka N. a M.) Priemerná cena bola nameraná na úrovni 5,85 € a median 5€. Ide o značný

rozdiel oproti zistenia zo strany NPJ, ktorá sumu 10 € deklaruje ako najnižšie zistenú cenu na trhu v
danom období.
Okolnosti konania vo veci samej a okolnosti odôvodňuje podania podnetu na preskúmanie súladu
právnych predpisov s Ústavou SR, eventuálne na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru vo
vzťahu k § 172 Trestného zákona.

3.61. Obžalovaný zotrváva na svojich návrhoch na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru
a podnetoch na predloženie návrhu Ústavnému súdu SR na preskúmanie súladnosti § 172 Trestného
zákona s Ústavou SR, tak ako boli prezentované súdu prvého stupňa najmä v písomných podaniach
obhajoby zo dňa 29.09.2021 a zo dňa 19.04.2022, ako aj v podanom odvolaní. Súd odmietnutie
návrhov a zároveň neprerušenie konania (z dôvodu podania predmetných návrhov) zdôvodnil v podstate

konštatovaním, že na právnu otázku, ktorá bola nastolená podaniami, má iný názor a síce, výšky trestov
za prechovávanie marihuany sú primerané a predvídateľné. Súd tak odmietol zdôvodniť namietaný
rozpor slovenského práva s právom Únie, prípadne s ústavou. Akceptujeme, že Krajský súd v Trnave
sa už raz vyjadroval k otázke odmietnutia položenia prejudiciálnej otázky, ale po rozhodnutí krajského
súdu bola argumentácia doplnená a predovšetkým bolo podané podanie dňa 19.04.2022, ku ktorému

sa Krajský súd v Trnave nevyjadroval, nakoľko predmetným zaviazal okresný súd.
3.62. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV v čl. 1 pojem „drogy“ definuje nasledovne: drogy sú
ktorékoľvek z týchto látok:a) látka, na ktorú sa vzťahuje Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961zmenený
protokolom z roku 1972 alebo Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971;
b) ktorákoľvek spomedzi látok uvedených v prílohe. Znenie dohovoru bolo uverejnené v zbierke zákona

vyhláškou ministra zahraničných vecí o Jednotnom dohovore o omamných látkach č. 47/1965 Zb. Tento
dohovor definuje konope (canabis) ako návykovú látku. Pričom výraz konope (canabis) je v čl.1 ako sme
uviedli definovaný nasledovne: „Výraz „konope“ označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny
konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú vrcholčeky), z ktorého živica nebola vylúčená, bez
ohľadu na jeho použitie.“ Je preto namieste sa pýtať aj to, či je v súlade s vyššie uvedenými právnymi

normami taký výklad vnútroštátny výklad pojmu droga, ktorý zahŕňa pod pojem droga, v tom prípade
pojem konope aj iné časti rastlín ako uvádza Dohovor OSN, a síce časti rastlín, ktoré neobsahujú
psychotropné látky. Je preto namieste sa pýtať, či je možné uložiť trest odňatia slobody aj za časti rastlín,
ktoré síce páchateľ mal pri sebe, ale o ktorých je nepochybné na základne vykonaného dokazovania, že
neobsahujú psychotropnú látku a nie sú zaradená pod pojem canabis v zmysle Dohovoru OSN. Preto
navrhuje položenie prejudiciálnej otázky aj ohľadom daného právneho problému.

Námietky ku skutkovej vete
3.63. Samotné prechovávanie je trvácim trestným činom. Samotné zadováženie je podľa nášho
názoru ale pokračovací trestný čin, teda z hľadiska spôsobu spáchania trestného činu, ktoré je nutné
posudzovať samostatne, a teda aj v skutkovej vete obžaloby musí byť samotné zadováženie skutkovo
oddelenéodkonaniavpodobeprechovávaniadrogy.Nauvedenébolokresnýsúdupozorneníodvolacím

súdom.
3.64. Je preto vylúčené aby do celkovej doby skutky bolo zarátane aj obdobie pestovania, pripadane
po dopestovaní rastlín. Vymedzenie obdobia pestovania „od 31.05.2019 do 01.10.20219“ je nesprávne,
nakoľko z daného vymedzenia nie je zrejme, kedy mal obžalovaný dopestovať rastliny do štádia
vegetačného vývoja, v ktorom obsahujú dostatočné množstvo účinnej látky na vyvolanie účinku. Na to,

aby obžaloba v prípade „zadováženia“, ako pokračovacieho trestného činu, spĺňala kogentnú náležitosť
stanovenú v § 235 písm. c) TP, je absolútne nevyhnutné, aby skutková veta v rámci obžalobného návrhu
obsahovala individualizáciu každého jedného čiastkového útoku „zadováženia“ ako skutku samotného,
a to tak, aby každý jeden takýto čiastkový útok nemohol byť zamenený s iným čiastkovým útokom. Čiže
súdmáustáliťkedyačodopestovalobžalovanývroku2019aosobitnevroku2020.Vtomtokontextejev

prípade každého jedného dielčieho skutku „už okrem vyššie uvádzaných individualizujúcich skutkových
okolností, ako sú osoba pestovateľa, miesto, čas a spôsob pestovania drogy, nutné uviesť aj množstvo,
prípadne kvalitu drogy, tak aby bolo zrejmé, že pri každom jednom dielčom skutku sa skutočne jednalo
o omamnú alebo psychotropnú látku, ktorá je spôsobilá ovplyvniť psychiku človeka, nakoľko omamnou
a psychotropnou látkou nie je látka, ktorá síce je zaradená do prílohy č. 1 zákona č. 139/1998 Z.z., ale

je v takom malom množstve a koncentrácii, že nie je schopná vyvolať účinky vyžadované definíciami
omamnej, resp. psychotropnej látky, teda nie je schopná ovplyvniť psychiku človeka.
3.65. Pri takto vymedzenom skutkovom deji výlučne na základe výpovedi obžalovaného je preto otázne
ako mohol Okresný súd ustáliť, že obžalovaný v období od 31.5.2019 do 1.10.2019 a v období od
31.5.2020 do 01.10.2020 pestoval rastliny rodu cannabis, keď z vykonaného dokazovanie dané obdobie

páchania skutku nevplýva. Taktiež k obdobiu páchania skutku od 31.5.2019 do 1.10.2019 je potrebné
upozorniť, že z dokazovania nevyplýva ani to, že by obžalovaný pestoval rastliny s obsahom THC v
koncentrácií spôsobilej vyvolať návyk, a síce nad 5 % THC. Súd tak arbitrárne ustálil obdobie páchania
skutku ako aj druh rastlín. Taktiež je potrebné upozorniť, že začiatok obdobia nie je možné ohraničiť
zasadením rastliny, preto prípadne páchanie skutku je nutné rátať v jednom roku nanajvýš na obdobie

niekoľkých mesiacov, a teda obdobie nepresahujúce dĺžku 12 mesiacov tak ako to uviedol okresný súd
na s. 46. Súd nemôže vlastnou subjektívnou úvahou doplniť skutočnosti, nakoľko ide o subjektívnu
úvaha súdu, o tom ako by to mohlo byť.
Doplnenie odvolania – zmena právnej úpravy
3.66. V dôsledku novelizácie došlo k zmene hmotnoprávnemu vymedzeniu trestného činu a to viacerých

smeroch, pričom nová právna úprava trestného zákona nemení len trestné sadzby. Obžalovaný bol
odsúdení za to, že si zadovážil pestovaním rastliny rodu Cannabis, ktoré následne prechovával v
priestoroch rodinného domu. V dôsledku novelizácie bola prijatá nová skutková podstata, a síce
neoprávnené pestovanie rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku, kedy podľa
§ 172 TZ je trestné ak „Kto neoprávnene pestuje rastliny rodu Cannabis (konopa) v nepatrnom množstve

za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na
účel dosiahnutia majetkového prospechu, potrestá sa odňatím slobody až na šesť mesiacov.“
3.67. Podľa dôvodovej správy nedostatky starej drogovej legislatívy okrem iného spôsobovali aj
nežiaduce zlúčenie rôznych foriem drogovej trestnej činnosti v pôvodnom § 172, nakoľko v tomtoustanovení boli subsumované rozličné protiprávne činnosti, ktoré sa dotýkali odlišných kategórií
páchateľov (užívatelia, díleri drog, výrobcovia a distribútori drog). V § 172 sa navrhla osobitná
skutková podstata trestného činu v súvislosti s pestovaním rastlín a húb obsahujúcich omamné alebo

psychotropné látky za účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu
distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu. Akékoľvek obchodovanie s rastlinami
alebo hubami obsahujúcimi omamné látky alebo psychotropné látky je z povahy veci zároveň aj
obchodovaním so samotnými omamnými látkami alebo psychotropnými látkami. Podľa § 172 Trestného
zákona o pestovanie ide v prípade ak páchateľ zaseje semienka alebo sadenice, stará sa o ne a

následne ich skosí, odtrhne a prechováva pre osobnú spotrebu, t. j. ani časť úrody nemá určenú
na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu. Cieľom zákonodarcu bolo
explicitne reagovať aj na prípad obžalovaného (ktorý, vzbudil značnú pozornosť), a osobitne trestať
tzv. domáce pestovanie, a síce zabezpečenie rastlín rodu Cannabis výlučne domácim vypestovaním.
Doposiaľpestovanérastlinytedaniesúpredmetomurčenýmnanedovolenúvýrobuomamnejlátkyalebo
psychotropnej látky v zmysle § 173 ods. 1 Trestného zákona.

3.68. Týmto spôsobom dochádza k odlíšeniu trestného postihu osôb, ktoré si konope, huby či
iné rastliny obsahujúce omamné a psychotropné látky vypestujú sami pre svoju vlastnú spotrebu
(samozásobitelia), od osôb, ktoré túto činnosť vykonávajú komerčným spôsobom za účelom dosiahnutia
zisku. Problematickým sa ale javí definovanie neoprávneného prechovávania omamnej látky konope po
dopestovaní. Je ale namieste sa pýtať načo by zákonodarca zavádzal osobitý trestný čin pestovania,

ak by prechovávanie vysušených rastlín po zbere malo byť klasifikované ako prechovávanie, resp.
dokonca od hmotnosti 500 g klasifikované ako neopravné obchodovanie. Akceptovaním daného názoru,
ad absurdum, trestné by tak bolo len pestovanie rastlín od štádia vývoja v zmysle stanoviska NSSR, R
35/2016 do zozbierania rastlín.
3.69. Vo vzťahu k neopravnému pestovaniu je potrebné upozorniť, že obžalovanému sa v zmysle

skutkovej vety kladie za vinu pestovanie rastliny rodu Cannabis (konopa). Trestný zákon zavádza
nové pojmy a explicitne sa rozlišuje medzi Rastlinou rodu Cannabis pre účely § 172 TZ a konopa
– sušina, marihuana pre účely § 171 TZ a § 173 TZ. Ide o právne pojmy, ktorých výklad je nutné
vymedziť. Rámcové rozhodnutie Rady 2004/757/SVV v čl. 1 pojem „drogy“ definuje nasledovne: drogy
sú ktorékoľvek z týchto látok:

a) látka, na ktorú sa vzťahuje Jednotný dohovor OSN o omamných látkach z roku 1961 zmenený
protokolom z roku 1972 alebo Dohovor OSN o psychotropných látkach z roku 1971;
b) ktorákoľvek spomedzi látok uvedených v prílohe. Pričom Výraz „rastlina konope“ označuje každú
rastlinu z čeľade Cannabis a výraz konope (canabis) je v čl.1 Dohovoru OSN definovaný nasledovne:
„Výraz „konope“ označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a

listov, ktoré nemajú vrcholčeky), z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho použitie.“
Z obsahu vykonaného dokazovania skutkovej vety je zjavné že do rozsahu činu bola zahrnutá celá
hmotnosť rastlín.
3.70. V prípade ak by súd sa odmietol stotožniť s daným euro komfortným výkladom, navrhujeme
predloženie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru, nakoľko je namieste sa, či je v súlade s v súlade

s čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2004/757/SVV , so zásadou lojality podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o
Európskej únii a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i s čl. 82 Zmluvy o fungovaní Európskej
únie a čl. 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako i so zásadou rovnosti a so zákazom diskriminácie
podľa článku 20 a 21 CFR, ako i s právom na spravodlivé súdne konanie, ktoré je garantované čl. 47
CFR, ako i s právom na primeraný trest, ktoré je garantované čl. 49 ods. 3 CFR, ako i s požiadavkou

zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov zakotvenej v článku 49 ods. 1 CFR, taký vnútroštátny
výklad pojmu droga, ktorý zahŕňa pod pojem droga, v tom prípade pojem konope aj iné časti rastlín ako
uvádza Dohovor OSN (Výraz „konope“ označuje kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s
výnimkou semien a listov, ktoré nemajú vrcholčeky), z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na
jeho použitie), a síce časti rastlín, ktoré neobsahujú psychotropné látky. Je preto namieste sa pýtať, či

je možné uložiť trest odňatia slobody aj za časti rastlín, ktoré síce páchateľ mal pri sebe ale o ktorých
je nepochybné na základne vykonaného dokazovania, že neobsahujú psychotropnú látku a nie sú
zaradená pod pojem canabis v zmysle Dohovoru OSN, a teda či je možné takto navyšovať rozsah činu.
3.71. Zákonodarca za nepatrné množstvo považuje 2 ks rastlín bez ohľadu na to či majú 10 cm alebo
200 cm, nakoľko na ďalšie účely sa používajú len vyššie uvedené časti rastlín. Nie je preto možné na

účely ustálenie rozsahu trestného činu prechovávania vychádzať z hmotnosti všetkých časti rastlín ktoré
sa našli.
Život obžalovaného po prepustení z väzby3.72. Obžalovaný sa po prepustení z väzby zamestnal, v práci má stabilné postavenie a rátajú s ním.
Opätovne sa stal pravidelným darcom krvi a jeho cieľom je dosiahnuť diamantovú plaketu. Počas pobytu
vo väzbe sa mu zhoršil chrup, keďže mu povypadávali takmer všetky zuby. Po prepustení z väzby

podstúpil rekonštrukciu chrupu. Jeho rodičia sú pre neho nesmierne dôležití, stará sa o nich a pomáha im
s domácnosťou, zabezpečuje nákupy a sprevádza ich k lekárom. Svojmu synovi chce byť nielen otcom,
ale aj vzorom. Spolupracujú spolu na projektoch, pričom sa im podarilo získať sponzorský príspevok
z NIKE fondu na podporu športu na kúpu športového člna., s ktorým plánujú reprezentovať Slovenskú
republiku. Jeho syn sa zasnúbil, plánuje svadbu a založenie rodiny, pričom mu chce byť maximálnou

oporou. Počas pobytu vo väzbe jeho dom chátral, a preto začal s jeho rekonštrukciou. Každý voľný čas
trávi s rodinou, ktorý je momentálne pre neho najväčšou prioritou. Je odhodlaný viesť riadny život do
konca svojich dní. Obžalovaný predložil čestné vyhlásenia svojich rodičov a syna, ktoré sú v zhode s
jeho tvrdeniami.
3.73. Navrhuje, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) Trestného poriadku
prvostupňový rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil

prvostupňovému súdu, aby ju znova prejednal a rozhodol.
4. Prokurátor odôvodnil podané odvolanie podaním zo dňa 26.04.2024 nasledovne (skrátene):
4.1. Výrok o treste je v rozpore s ustanovením § 39 ods. 1 Trestného zákona pre absenciu podmienok na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Skutočnosť, že v tomto konaní ide o jeden skutok, jedného
obžalovaného a celkovo už bolo vydaných 6 meritórnych rozhodnutí, aktuálne 7. meritórne rozhodnutie

a vec nie je právoplatne skončená, nie je výnimočnou okolnosťou.
4.2. Je nesporné, že zbytočné prieťahy, ktoré vznikli na základe nedostatočnej činnosti konajúcich
orgánov môžu byť takou okolnosťou, ktorá zakladá dôvod na mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody. Poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.03.2010, pod sp.
zn. 5To/14/2009, z ktorého vyplýva, že dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj

obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu výrazne
a neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, je takou okolnosťou prípadu, ktorá
môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods.
1 Tr. zák účinného do 01.01.2006 (teraz § 39 ods. 1 Trestného zákona).
4.3. Obžaloba bola na súd podaná dňa 25.06.2021 a napriek štvrtému meritórnemu rozhodnutiu

prvostupňového súdu nie je možné prijať záver o zbytočných prieťahoch zo strany konajúcich súdov.
Tento argument mohol byť podstatný pri prepustení obžalovaného z väzby na slobodu, avšak nie ako
argument na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Rozsiahle dokazovanie v tejto trestnej veci
bolo vykonané v súvislosti s dôkazmi predloženými obhajobou.
4.4. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a obžalovanému uložil trest odňatia slobody

v trvaní 15 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
5. Na rozhodnutie o odvolaniach obžalovaného a prokurátora nariadil tunajší súd verejné zasadnutie,
ktoré sa vykonalo v prítomnosti prokurátora, obžalovaného a jeho obhajcu. Prokurátor na verejnom
zasadnutí zotrval na podanom odvolaní, navrhol mu vyhovieť a odvolanie obžalovaného navrhol
zamietnuť. Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí navrhol, aby bol obžalovaný oslobodený spod

podanejobžaloby,pretoženebolodokázané,žesaskutokstal,event.,abybolskutokpodľanovejprávnej
úpravy posudzovaný ako neoprávnené pestovanie rastliny rodu Cannabis, obžalovanému navrhuje
uložiť trest odňatia slobody na dolnej hranici s podmienečným odkladom jeho výkonu. Obžalovaný na
verejnom zasadnutí uviedol, že odmietnutie vykonania kontrolného znaleckého posudku je pre neho
zásadnou vecou. Navrhuje, aby ho súd ponechal na slobode, aby sa vedel postarať o svojich rodičov

a buď vec vrátil prvostupňovému súdu alebo aby bol skutok kvalifikovaný ako pestovanie rastlín.
6. Na verejnom zasadnutí boli oboznámené listinné dôkazy, ktoré preukazujú, že obžalovaný sa riadne
zamestnal a výkon jeho pracovnej činnosti je hodnotený kladne, že obžalovaný získal štátne občianstvo
Českej republiky, že obžalovaný sa plne venuje svojej rodine (synovi a rodičom) a na slobode vedie
riadny život a zo správy probačného a mediačného úradníka vyplýva, že obžalovaný uložený režim

dodržiaval, stará sa o rodičov a neboli zistené žiadne porušenia uložených povinností a obmedzení,
pričom vykonávané testy na požívanie zakázaných látok boli negatívne.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:

1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne

zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
7. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý

rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolaní v zmysle §
316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na jeho zrušenie podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie
podal obžalovaný a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výrokom, proti ktorým
je tento opravný prostriedok prípustný.
8. Odvolací súd sa pri prieskume napadnutého rozsudku zameral na skúmanie toho, či prvostupňový súd

vykonal všetky navrhované dôkazy, ktoré môžu prispieť k objasneniu stíhaného skutku, či pri hodnotení
vykonaného dokazovania bral do úvahy všetky relevantné a zároveň zákonné dôkazy, resp. skutočnosti
z nich vyplývajúce, či tieto hodnotil samostatne, ako aj vo ich vzájomných súvislostiach a či pri hodnotení
dôkazovpoužillogickysprávnepostupy.Pokiaľsúvšetkyuvedenéaspektytvorbyrozhodnutiadodržané,
nemožno súdu vytknúť správnosť záveru, ku ktorému dospel a to aj v prípade, ak by odvolací súd sám

vyhodnotil zistené skutočnosti iným spôsobom. Takto sa prejavuje zásada voľného hodnotenia dôkazov,
vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku.
9. Odvolací sú zdôrazňuje, že voľné hodnotenie dôkazov sa opiera okrem iného tiež o povinnosť súdu
vyhodnotiťvšetkyvykonanédôkazybezzreteľanato,čipotvrdzujú,alebovy-vracajútvrdeniaúčastníkov
avneposlednomradetiežozásadyformálnejlogiky.Zásadavoľnéhohodnoteniadôkazovvšakmásvoje

limity.Súdjetotižprihodnotenídôkazovviazanýskutkovýmstavomveciatedaniejeprípustnýeklektický
a neopodstatnený výber dôkazov smerujúci k jednostranným záverom. Zásada voľného hodnotenia
dôkazov je limitovaná požiadavkou nadväznosti medzi skutkovými zisteniami súdu získanými v procese
dokazovania, úvahami súdu v procese hodnotenia dôkazov a jeho právnymi závermi. (viď. III. ÚS
332/2009)

10. Pri hodnotení jednotlivých dôkazov je potrebné zaoberať sa závažnosťou (vylúčenie dôkazov, z
ktorých nie je možné odvodiť informácie o predmete dokazovania), vierohodnosťou (najmä existencia
pomeru k páchateľovi a schopnosť vnímať a reprodukovať prežité udalosti) a pravdivosťou (či je obsah
vykonanéhodôkazujednotlivoajvsúhrnesostatnýmidôkazmipravdivý)jednotlivýchdôkazovazároveň
uviesť, čo z dôkazov ku stíhanej trestnej činnosti vyplýva, v akej kvalite, a ktoré dôkazy preukazujú tú –

ktorú dokazovanú skutkovú okolnosť. Ak má súd vyhodnotiť vierohodnosť dvoch v podstatných bodoch
odlišných dôkazov, nemôže nevierohodnosť jedného z tých dôkazov odôvodniť len okolnosťami, ktoré
svedčia o vierohodnosti druhého dôkazu (viď. R 6/1970). Je nevyhnutné zamerať sa na skutočnosti,
ktoré sú súčasťou skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko tieto majú primárny význampre posúdenie, či sa obžalovaný trestného činu skutočne dopustil. Súd je tak povinný abstrahovať tie
skutkové okolnosti, ktoré majú trestnoprávnu relevanciu a zrozumiteľne odôvodniť, či tieto skutočnosti
boli v trestnom konaní preukázané, teda či prokurátor uniesol dôkazné bremeno. Je však potrebné

vyvarovať sa domnienkam a predpokladom, a v prípade ak zostane nejaká skutková okolnosť sporná,
je potrebné aplikovať zásadu „in dubio pro reo“.
11. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, z dôvodov vymedzených v podanom odvolaní obžalovaného
a prokurátora, dospel odvolací súd k nasledovným záverom:
Všeobecné východiská odvolacieho súdu

12. Skutkové podstaty trestných činov uvedených v §§ 171 a 172 Trestného zákona účinného do
30.04.2022 (rovnako ako aktuálna právna úprava podľa §§ 171 – 173 Trestného zákona účinného od
06.08.2024) sú systematicky zaradené medzi trestné činy ohrozujúce život a zdravie, keďže užívanie
omamných a psychotropných látok (ďalej len „OPL“) koncovým užívateľom môže mať za následok
poškodenie jeho zdravia, či dokonca jeho smrť. Svojou povahou sa tak jedná primárne o ohrozujúci
trestný čin a pre naplnenie základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu sa nevyžaduje spôsobenie

následku, ktorý predstavuje až kvalifikačný znak tohto trestného činu. Rovnako platí, že užívateľ OPL
môže byť pre zmenené stavy svojho vedomia nebezpečný aj pre ostatných členov spoločnosti, či už
ide o trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Trestného zákona alebo o iné
trestné činy, kde práve vplyv OPL na psychiku konzumenta môže mať za následok ohrozenie života
a zdravia iných členov spoločnosti alebo páchanie majetkovej trestnej činnosti za účelom uspokojenia

svojej závislosti.
13. Právna úprava tejto trestnej činnosti (§§ 171 a 172 Trestného zákona) rozlišovala dve základné
skutkové podstaty trestných činov, a to prechovávanie OPL pre vlastnú potrebu (§ 171 Trestného
zákona), kde si páchateľ ohrozuje život a zdravie sám tým, že si zadováži a prechováva OPL pre vlastnú
potrebu a obchodovanie s OPL alebo ich prechovávanie v množstve, ktoré kvantitatívne presahuje ich

prechovávanie pre vlastnú potrebu (§172 Trestného zákona) v rozsahu stanovenom zákonodarcom
(max. 10 obvykle jednorazových dávok), kedy páchateľ ohrozuje život a zdravie tretích osôb alebo sa
toto ohrozenie, vzhľadom na množstvo OPL, prezumuje.
14. Zákonodarca následne, z hľadiska stanovenia trestnej sadzby trestu odňatia slobody, rozlíšil
závažnosť tejto trestnej činnosti aj vzhľadom na druh OPL, kde privilegované postavenie, v podobe

nižších sadzieb trestu odňatia slobody pre niektoré zo skutkových podstát trestných činov, dostala práve
trestná činnosť týkajúca sa neoprávneného nakladania s rastlinami rodu Cannabis (konopa).
15. Rešpektujúc uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2019, sp. zn. 3
Tdo 83/2018, je pri dokazovaní páchania tohto druhu trestnej činnosti nevyhnutné zistiť spôsob
neoprávneného konania páchateľa s OPL, druh OPL, jej hmotnosť, účinnú látku a zavinenie páchateľa

(subjektívna stránka trestného činu).
16. Spôsob preukazovania tohto druhu trestnej činnosti páchateľovi v trestnom konaní možno rozdeliť
na dva základné postupy zohľadňujúc skutočnosť, či sa orgánom činným v trestnom konaní podarí OPL,
s ktorou mal páchateľ neoprávnene manipulovať, zaistiť alebo nie, príp. identifikovať osoby odberateľov.
Z hľadiska dôkaznej sily (závažnosti dôkazu) sa jedná o dôkazy rovnakej závažnosti, na základe ktorých

možno dospieť k záveru o páchaní tohto druhu trestnej činnosti páchateľom.
17. V prípade, ak OPL nie je orgánmi činnými v trestnom konaní zaistená, nie je možné vykonať znalecké
dokazovanie, ktoré po analýze zaistenej látky poskytne odbornú odpoveď na otázky o aký druh OPL sa
jedná a aká je jej hmotnosť a percentuálny podiel účinnej látky. V takomto prípade možno odpovede na
tieto skutkové otázky získať z výpovede páchateľa alebo svedkov – odberateľov, ktorí si od páchateľa

OPL zadovažujú, keďže ich konkrétna požiadavka znie na druh OPL, jej hmotnosť, s predpokladom jej
účinku, pričom v prípade jej spotrebovania odberateľom je možné jej účinok zistiť z jeho výpovede.
18. Možnosť odsúdenia páchateľa za tento druh trestnej činnosti aj bez zaistenia OPL a vykonania
znaleckého posudku je potvrdená aj rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu SR (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/53/2022 z 8. marca 2023) a Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS

394/2023 zo dňa 18.08.2023, ktorý v odseku 21. uviedol:
V závere dôvodovej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ poukázal na deficity naplnenia obligatórnych
znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorý mu bol daný za vinu. Dovolací súd na túto námietku,
ktorú sťažovateľ uviedol aj v dovolaní, na s. 20 až s. 22 napadnutého uznesenia kvalitatívne a
kvantitatívne subtílne odpovedal, že v danom prípade šlo o určitým spôsobom neštandardnú situáciu.

Psychotropná látka totiž zaistená nebola a skutočnosť, že šlo o takúto látku, považovali všeobecné súdy
za dokázanú predovšetkým na základe svedeckých výpovedí. Za daných okolností v skutkovej vete
ani nemôže byť uvedený percentuálny obsah účinnej látky, počet obvykle jednorazových dávok alebo
rozsah činu. Vzhľadom na uvedené špecifiká považoval dovolací súd vymedzenie skutku za dostatočné,pretože z neho vyplýva, akú látku sťažovateľ držal (pervitín, ktorého účinnou látkou je metamfetamín),
komu ju distribuoval (konkrétne špecifikovaným svedkom – odberateľom, ktorí boli minimálne traja),
a v podstate aj to, že to robil neoprávnene (absencia povolenia ministerstva). Ústavnému súdu sa

materiálny predpoklad, podľa ktorého si svedkovia potvrdzujúci užívanie drog kupovali od sťažovateľa
droguvmnožstveuspokojujúcomichpotreby,javíprimafacieakologický.Zatýchtoskutkovýchokolností
a pri takto ustálenom dôkaznom stave je ústavno-právne udržateľné, ak skutková veta obsahuje
tvrdenie o predávaní alebo dávaní drogy odberateľom v nezistenom množstve. Rozpor s ústavou potom,
prirodzene, nemôže založiť ani neuvedenie ceny (hodnoty) drogy.

19. V prípade ak OPL u páchateľa orgány činné v trestnom konaní zaistia, páchateľ nevypovedá a nie sú
identifikovaní jeho odberatelia, ktorí by mohli vypovedať ako svedkovia o druhu, množstve a účinku OPL
na ich psychiku, je možné tieto skutkové zistenia ustáliť na základe znaleckého dokazovania, keďže
vznaleckomposudkusúuvedenéodbornézáveryodruhuOPL,jejhmotnostiapercentuálnommnožstve
účinnej látky a o jej spôsobilosti ovplyvniť psychiku konzumenta.
20. Môže však nastať aj situácia, ktorá bude kombináciou prípadov uvedených v bodoch 17. a 19. tohto

rozhodnutia, kedy príde jednak k zaisteniu OPL a zároveň o svojej trestnej činnosti bude vypovedať aj
sám páchateľ, či jeho odberatelia. V tomto prípade je potrebné znalecký posudok a výpovede páchateľa
a jeho odberateľov podrobiť hodnoteniu dokazovania vo svojom súhrne, keďže sa jedná o dôkazy, ktoré
preukazujú o aký druh OPL sa jedná, aká je jej hmotnosť a percentuálny podiel účinnej látky, resp.
schopnosť ovplyvniť psychiku konzumenta.

21. Pri tomto druhu trestnej činnosti je bežnou praxou, že páchateľom prichádza k tzv. riedeniu OPL
aj inou látkou, ktorej držba ani nemusí byť trestná, a to s cieľom zvýšenia množstva OPL, či už pre
vlastnú potrebu (viac dávok) alebo za účelom zisku, keďže zisk (hodnota) OPL sa odvíja od hmotnosti.
Pokiaľ teda jeden z páchateľov navýši hmotnosť OPL jej riedením, a druhý nie, následkom tohto konania
prvého z páchateľov bude väčší rozsah činu ako v prípade druhého páchateľa, ktorý bude mať kvalitnejší

materiál. Prísnejšiemu trestnému postihu (ak presiahne stanovené množstvo/hodnotu) bude vystavený
prvý z páchateľov, a to v dôsledku vlastného konania, ktorým zvýšil rozsah činu. Napokon nemožno
opomenúť, že aj v prípade, ak je páchateľ presvedčený, že prechováva OPL, hoci tomu tak v skutočnosti
nie je, môže byť trestne zodpovedný za pokus trestného činu, keďže takéto konania páchateľa je možné
posúdiť ako skutkový omyl.

22. Vyššie uvedené charakteristiky tohto druhu trestnej činnosti je potrebné zohľadniť aj
v prejednávanom prípade vo vzťahu k obžalovanému pri komplexnom hodnotení vykonaného
dokazovania v trestnom konaní.
K bodom 3.3 až 3.6
23. Predmetom odvolacích námietok obžalovaného v týchto bodoch je nezákonnosť znaleckého

posudkuKriminalistickéhoaexpertíznehoústavuPZ(ďalejlen„KEÚPZ“),ČES:KEU-BA-EXP-2021/413
zo dňa 29.03.2021, z dôvodu absencie zápisu KEÚ PZ v zozname znalcov, pretože zhotovitelia
znaleckého posudku I. J. I. E. a G. D., nie sú zapísaní v zozname znalcov vedenom Ministerstvom
spravodlivosti SR.
24. K tejto odvolacej námietke obžalovaného sa odvolací súd už opakovane vyjadril vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach, pričom aj aktuálne možno konštatovať, že táto odvolacia námietka
obžalovaného je nedôvodná.
25. Odvolací súd opakuje, že prvostupňový súd sa s predmetnou námietkou obžalovaného vysporiadal
správnym spôsobom, keď aj na základe odpovede Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 18.01.2023 a
príslušnej zákonnej úpravy ustálil, že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru je zapísaný do

zoznamu ako znalecký ústav od 06.06.2006 na základe rozhodnutia ministra spravodlivosti podľa § 35a
ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a podľa tohto ustanovenia
KEÚ PZ nemusí spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona o znalcoch, resp. § 19 ods. 3 zákona
o znalcoch. To znamená, že KEÚ PZ je riadne zapísaný znalecký ústav a osoby, ktoré znalecké posudky
vypracovávajú, nemusia byť uvedené v zozname znalcov na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky, a to práve na základe zákonnej výnimky podľa § 35a ods. 1 zákona o znalcoch.
26. Zároveň je k námietkam obžalovaného nevyhnutné uviesť, že § 35a ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.
z. uvádza, že už subjekt zapísaný do zoznamu podľa ods. 1 ako znalecký ústav, je povinný preukázať,
že splnil podmienku uvedenú v § 19 ods. 3 písm. c) v lehote určenej ministerstvom, ktorá nesmie byť
kratšia ako jeden rok odo dňa zápisu do zoznamu, pričom dôsledkom nepreukázania tejto skutočnosti

je vyčiarknutie zo zoznamu.
27. Keďže Kriminalistický a expertízny ústav PZ nebol vyčiarknutý zo zoznamu znaleckých ústavov,
nemožno ním vypracované znalecké posudky hodnotiť ako nezákonné, resp. nevypracované znaleckým
ústavom. V tomto kontexte je irelevantné polemizovanie obžalovaného s vyjadrením Ministerstvaspravodlivosti SR, že nezverejnenie osoby zodpovedanej za výkon činnosti KEÚ PZ na webovom sídle
ministerstva bolo chybou na strane ministerstva, ako aj s následnou zmenou právnej úpravy.
28. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nestotožnil s procesným postupom pri vykonaní tohto dôkazu podľa

§ 268 ods. 4 Trestného poriadku, keďže znalecký posudok bol podaný znaleckým ústavom (právnickou
osobou).
K bodom 3.7 až 3.14
29. Obžalovaný následne vo vzťahu k znaleckému posudku KEÚ PZ, ČES: KEU-BA-EXP-2021/413 zo
dňa 29.03.2021 namieta, že tento znalecký posudok bol predložený nekompletný – bez príloh.

30. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný na základe zadania OČTK, a preto nie je postup KEÚ
PZ, ktorý nereagoval na požiadavky obžalovaného tak, ako si to obžalovaný predstavoval, nezákonný.
31. Znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, ČES: KEU-BA-
EXP-2021/413 zo dňa 29.03.2021 (ďalej len „znalecký posudok KEÚ PZ“) bol na základe návrhu
obžalovaného doplnený o prílohy, ktoré sa týkali výsledkov analýz jednotlivých stôp, na základe ktorých
dospel KEÚ PZ k údajom o koncentrácii účinnej látky v jednotlivých stopách. Na hlavnom pojednávaní

bol opakovane vypočutý zhotoviteľ posudku, ktorý odpovedal na všetky otázky súdu, obžalovaného
a prokurátora. Tento postup prvostupňového súdu spočívajúci vo výsluchoch zhotoviteľa znaleckého
posudku, reagujúc na požiadavky obžalovaného na objasnenie postupu pri analýze vzoriek, je plne
v súlade s procesným postupom, ktorý pre vykonanie tohto dôkazu predpisuje Trestný poriadok, keďže
aj samotný znalecký posudok je možné nadiktovať priamo do zápisnice, pričom v prípade nesúhlasu

obžalovaného s čítaním znaleckého posudku na hlavnom pojednávaní prednáša jeho závery určená
osobaastranámjepovolenéklásťvypočúvanejosobeotázky.Zároveňjepotrebnézohľadniť,ženiektoré
výstupy pri vážení, či analýze vzoriek objektívne nie je možné overiť, keďže sa jedná o výsledky meraní,
ktoré sa premietnu výlučne do obsahu znaleckého posudku.
32. Na základe takto vykonaného dokazovania bolo preukázané, že znalecké skúmanie vykonával KEÚ

PZ akreditovanou metódou, ktorá nespochybňuje objektívnosť jeho záverov. Na základe predložených
príloh a výpovedí zhotoviteľa posudku bolo možné, aby si dal obžalovaný vypracovať súkromný znalecký
posudok, ktorý sa zaoberal relevantnosťou výsledkov KEÚ PZ ako aj správnosťou postupu zhotoviteľa
znaleckého posudku. Súkromný znalecký posudok primárne spochybnil závery KEÚ PZ ohľadne stôp
č. 22 až 24. Tieto stopy však prvostupňový súd vylúčil zo skutkovej vety napadnutého rozsudku, a preto

nie je potrebné zaoberať sa posúdení správnosti záverov KEÚ PZ ohľadne stôp č. 22 až 24.
33. Prvostupňový súd vyhodnotil predmetný znalecký posudok ako zákonný a prípustný dôkaz pre
prebiehajúce trestné konanie, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Námietky obžalovaného o akomsi
účelovom postupe KEÚ PZ voči jeho osobe, považuje odvolací súd za domnienky, ktoré neboli
vykonaným dokazovaním preukázané. Sám obžalovaný poukazuje na vyjadrenia zhotoviteľa na

hlavnom pojednávaní o jeho postupe pri analýze vzoriek, ktoré podľa jeho názoru spochybňujú
správnosť záveru namietaného znaleckého posudku, s ktorými sa odvolací súd vysporiada v ďalších
bodoch tohto rozsudku.
34. Ako bude nižšie uvedené odvolací súd v znaleckom posudky neidentifikoval chyby, ktoré by
spochybnili jeho závery ohľadne stôp uvedených v skutkovej vete tohto rozsudku, a preto bolo

nadbytočné vykonávať kontrolný znalecký posudok, či vykonanie analýzy v súkromnom laboratóriu
v Rakúsku, ktorých sa obžalovaný v konaní domáhal a aj odvolací súd tieto návrh na doplnenie
dokazovania na verejnom zasadnutí odmietol. Rovnako odvolací súd postupoval aj pri návrhu
obžalovaného na opätovný výsluch p. E., keďže tento bol na hlavnom pojednávaní vypočúvaný viackrát
aobžalovanýmalmožnosťjehozáverykonfrontovať.Aktuálnenevyvstaližiadnerelevantnéotázky,ktoré

by jeho výpoveďou bolo nevyhnutné zodpovedať. Z týchto dôvodov nemá skutková okolnosť, že prišlo
k zničeniu zaisteného rastlinného materiálu, žiadnu relevanciu.
K bodom 3.15 až 3.36 a 3.49 až 3.55
35. Jednou z nosných tém podaného odvolania, je spochybnenie odborného postupu KEÚ PZ
obžalovaným pri analýze zaisteného rastlinného materiálu u obžalovaného.

36. Odvolací súd konštatuje, že pribratím osoby znalca do trestného konania súd stanovuje otázky, ktoré
má znalec z hľadiska svojej odbornosti zodpovedať, avšak nie je oprávnený stanoviť mu odborný postup,
ktorý má znalec pri svojej činnosti zvoliť, pretože aj zvolenie postupu znalca je odbornou činnosťou, ktorá
vychádza jednak z odborných vedomostí ako aj praktických skúseností pri tomto druhu trestnej činnosti.
37. Obžalovaný v podanom odvolaní poukazuje na prílohu č. 1 zákona č. 139/1998 Z. z., kde

zákonodarca rozlišuje medzi rastlinou rodu Cannabis (konopa) (okrem semien a odrôd konopy siatej
uvedených v osobitnom predpise) a suchým extraktom z rastlín rodu Cannabis (konopa), (okrem semien
a odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise).38. Pri výklade ustanovení tohto právneho predpisu je potrebné uviesť, že sa jedná o právnu normu,
ktorá nerieši trestnoprávnu rovinu nakladania s OPL, ale tieto definuje aj pre účely trestného konania.
Trestný zákon tak spoločne so zákonom č. 139/1998 Z. z. vytvára právny rámec pre posúdenie trestno-

právne relevantného konania páchateľa.
39. Zo samotného gramatického výkladu použitého pojmu „rastlina rodu Cannabis“ je možné vyvodiť, že
sajednáocelúrastlinuazpoužitéhopojmu„suchúextraktzrastlinyroduCannabis“jemožnévyvodiť,že
sa jedná o suché časti tejto rastliny. Z použitých pojmov nemožno vyvodiť, že by sa pri suchom extrakte
z rastliny rodu Cannabis malo jednať len o konkrétnu časť alebo konkrétne časti tejto rastliny.

40. Samotné rozlišovanie medzi rastlinou rodu Cannabis a sušinou z rastliny rodu Cannabis podľa
zákona č. 139/1998 Z. z. má aj ten zásadný význam, že za omamnú látku je považovaná tak samotná
rastlina, ako aj výsledok jej spracovania – sušina z nej. Teda trestnoprávnu zodpovednosť je možné
vyvodiť tak voči osobe, ktorá rastlinu pestuje, ako aj voči osobe, ktorá túto rastlinu spracovala, alebo ju
v tejto forme prechováva, alebo ju distribuuje.
41. Až novelou Trestného zákona účinnou od 06.08.2024 sa zaviedla samostatná skutková podstata pre

pestovateľov rastlín rodu Cannabis, kde sa rozsah trestnej činnosti už neurčuje hmotnosťou sušiny, ale
počtom rastlín. V tomto prípade nebude nevyhnutné, aby pracovník KEÚ PZ spracoval všetky rastliny
do formy sušiny, keďže pre rozsah činu bude postačovať zistenie počtu rastlín, ktoré sú považované
za omamnú látku.
42. Podľa právnej úpravy účinnej do 05.08.2024 zákonodarca nerozlišoval, z hľadiska trestnoprávnej

zodpovednosti páchateľa, medzi pestovateľom rastlín a osobou, ktorá nakladá so sušinou z tejto rastliny
a rozsah trestnoprávnej zodpovednosti sa vyvodzoval výlučne z hmotnosti sušiny, s ktorou sa primárne
obchoduje na čiernom trhu. Z tohto dôvodu bolo pri zaistení živých rastlín nevyhnutné tieto spracovať do
stavu sušiny, aby bolo možné zistiť rozsah činu a zároveň na základe vedeckých poznatkov a kriminálnej
praxe (obsah záchytov) zadefinovať pojmy upotrebiteľného a neupotrebiteľného materiálu rastlín rodu

Cannabis. Aj s touto otázkou sa dostatočne vysporiadal prvostupňový súd.
43. V prípade zaisteného rastlinného materiálu je nevyhnutné zohľadniť odborný názor KEÚ PZ na stav
zaisteného materiálu, teda či sa jedná o rastliny alebo o sušinu a v prípade sušiny stav je spracovania.
Pokiaľ je zaistená sušina odborne posúdená ako finálny (spracovaný) produkt, s ktorým sa obchoduje na
čiernom trhu, a pri ktorom už nie je potrebné žiadne dodatočné spracovanie (sušenie a pod.), je namieste

tento zaistený materiál podrobiť znaleckému skúmaniu a na základe týchto výsledkov (hmotnosť,
percentuálny podiel účinnej látky) vyvodiť v rámci trestného konania voči páchateľovi trestnoprávnu
zodpovednosť za celý rozsah spáchaného trestného činu. Prirodzene postup pri odbornom skúmaní
rastlín rodu Cannabis KEÚ PZ je upravený už pre rastliny rodu Cannabis na koreni (živé rastliny), pričom
rozsah jednotlivých úkonov pracovníka KEÚ PZ sa mení v závislosti od stavu rastlinného materiálu,

ktorý mu je na skúmanie predložený, prirodzenie v prípade zaistenia živých rastlín je proces úkonov
pracovníka KEÚ PZ väčší ako v prípade zaistenia už finálne spracovaného rastlinného materiálu. Preto
ak nejaký úkon pracovníka KEÚ PZ v zmysle inštrukcie absentuje, nemožno automaticky hovoriť o jeho
pochybení, ale treba zohľadniť buď nadbytočnosť alebo dokonca nemožnosť vykonania tohto úkonu.
Naviac množstvo odborných požiadaviek, ktoré obžalovaný vzniesol na postup KEÚ PZ, majú len

odporúčací charakter a automaticky neznamenajú chybovosť postupov KEÚ PZ, či jeho výsledkov.
44. V prejednávanom prípade bol zaistený rastlinný materiál (s výnimkou stôp č. 32 a 35) KEÚ PZ
odborne posúdený ako finálny produkt - sušina, ktorá si nevyžadovala ďalšie spracovanie, a ktorá bola
svojim zložením totožná so vzorkami, s ktorými sa obchoduje na čiernom trhu, a ktoré sú predmetom
skúmania aj v iných obdobných veciach.

45. Nemožno opomínať, že tento odborný záver KEÚ PZ potvrdil vo svojej výpovedi aj obžalovaný, ktorý
na hlavnom pojednávaní dňa 09.08.2021 uviedol, že vypestované rastliny sklidil, spracoval a rozčlenil
a vzhľadom na to, že ukončil spracovanie, odčlenenie šišiek od stoniek a listov, materiál zaistený
v kýbloch obsahoval bordel z celej povaly, ktorý bol pripravený na odnesenie na hnoj, jednalo sa o stopy
22, 23 a 24. Dopestovanú marihuanu užíval niekoľkokrát do týždňa a potom ju mal aj na výrobu mastí.

Zároveň spôsob, akým bola táto sušina zabelená, a na ktorých miestach v rodinnom dome bola zaistená
(obývacia izba, detská izba, spálňa, pivnica, podkrovie, horná povala) potvrdzuje odborný záver KEÚ
PZ o tom, že sa jedná o finálny produkt, ktorý už nebol určený na ďalšie spracovanie, pričom aj sám
obžalovaný vypovedal, že tento materiál fajčil.
46. Keďže samotné množstvo a kvalita sušiny ako finálneho produktu boli výsledkom konania

obžalovaného, ktorý sa sám rozhodoval, aké časti rastliny rodu Cannabis budú súčasťou tohto
finálneho materiálu, je jeho konanie pokryté aj jeho zavinením, za ktoré je povinný niesť trestnoprávnu
zodpovednosť. Nie je namieste požadovať, aby KEÚ PZ znižovalo zamýšľaný rozsah činu obžalovaného
tým, že bude odstraňovať tie časti rastlín, ktoré majú nižší obsah THC, a to napriek tomu, že obžalovanýmal úmysel, aby boli súčasťou jeho finálneho produktu, v dôsledku čoho dosiahol väčšie množstvo
sušiny s obsahom účinnej látky spôsobilej ovplyvniť psychiku konzumenta, pričom v prípade jej
distribúcie tretím osobám mal jeho produkt potenciál ohroziť život a zdravie viacerých ľudí, ako v prípade,

akbyjehofinálnyprodukttvorilivýlučnekvetnéčastirastlinyroduCannabis.Užztohtopríkladujezrejmé,
že požiadavka obžalovaného na skúmanie len kvetných častí rastliny rodu Cannabis nie je namieste.
47. Odvolací súd zohľadňuje aj bežnú prax páchateľov tohto druhu trestnej činnosti, ktorí sa riedením
OPL snažia maximalizovať množstvo OPL a tým aj zisk z ich predaja. Ak by súd akceptoval požiadavku
obžalovaného, aby KEÚ PZ v každom prípade odstránil látku alebo materiál, ktorým bola OPL riedená,

čím by vytváral kvalitatívne iný produkt, ktorý na čiernom trhu ani nie je bežne dostupný, nemohol by byť
páchateľ sankcionovaný za taký rozsah spáchania trestného činu, ku ktorému smerovalo jeho konanie a
zavinenie, čo by malo za následok beztrestnosť zvyšovania množstva OPL jej riedením pri zachovaní jej
účinku, pri súčasnom ohrození života a zdravia väčšieho množstva konzumentov, ktoré sa zákonodarca
zvolenou právnou úpravou snaží chrániť.
48. V tomto prípade obžalovaný uviedol, že rastlinný materiál sám triedil a spracoval a odpad pre neho

tvoril iba rastlinný materiál, príp. iný materiál, ktorý sa nachádzal v stopách č. 22-24. Podľa záverov
znaleckého posudku KEÚ PZ bol s výnimkou stôp č. 32 a 35, všetok rastlinný materiál vysušený a
posekaný. Práve spracovanie rastlinného materiálu obžalovaným, viedlo zhotoviteľa k vyjadreniu, že
v prípade vysušeného a posekaného rastlinného materiálu je už veľmi pracné jednotlivé časti rastlín
roztriediť. Obžalovaný tak pri týchto stopách sám určil kvantitatívnu stránku trestného činu ako aj jeho

kvalitatívnu stránku. Znaleckým skúmaním bolo preukázané, že všetky tieto stopy (s výnimkou stôp
22-24) mali koncentráciu účinnej látky THC vyššiu ako 7 % hmotnostných.
49. V prípade trestnoprávne relevantného konania páchateľa je zistenie rozsahu činu dané vždy jeho
zavinením. Ak aj obžalovaný použil rôzne časti rastlinného materiálu rastlín rodu konope do jednotlivých
stôp, príp. iný materiál, avšak výsledná koncentrácia účinnej látky THC mala účinky OPL, je potrebné

z trestnoprávneho hľadiska postihnúť celý rozsah spáchaného trestného činu, pre ktorý má význam
celková hmotnosť rastlinného materiálu v zaistených stopách.
50. Iná situácia, z hľadiska zavinenia páchateľa, nastáva v situácii, ak je zaistená rastlina rodu Cannabis,
alebo rastlinný materiál, ktorý neprešiel celým procesom spracovania. V tomto prípade nie je možné
bez dôvodných pochybností ustáliť, ako mal vyzerať finálny produkt páchateľa. V takomto prípade

dokončí proces spracovania odborník, ktorý na základe vedeckých poznatkov oddelí upotrebiteľný
a neupotrebiteľný rastlinný materiál a znaleckému skúmaniu podrobí len upotrebiteľný materiál, čo
predstavuje obvyklú prax páchateľov tohto druhu trestnej činnosti. Takto bolo postupované pri stopách
č. 32 a 35.
51. Pokiaľ obžalovaný poukazuje na závery znalca Ing. Krascenitsa, je potrebné uviesť, že znalec

sa nie je oprávnený vyjadriť k tomu, aké časti rastlín rodu Cannabis nachádzajúce sa v sušine, ako
finálnom produkte, majú trestnoprávnu relevanciu. Pokiaľ zákonodarca stanovil, že pre posúdenie
trestnej zodpovednosti páchateľa je nevyhnutné zistenie množstva OPL a podielu účinnej látky v tomto
materiály, pričom množstvo OPL (aj s prímesami) je kryté zavinením páchateľa z hľadiska trestného
práva,nemožnotrestnoprávnypostihtakéhotopáchateľaznižovaťaleboúplneeliminovaťtým,žeďalším

triedením finálneho produktu, ktoré ani často nie je možné, sa bude vytvárať kvalitatívne iný, kvalitnejší
produkt, aký bol páchateľom reálne prechovávaný alebo s ním bolo obchodované, avšak prirodzene
s nižšou hmotnosťou.
52. Námietky o tom, že KEÚ PZ mohlo nesprávnym postupom navýšiť rozsah činu, by mohli mať
relevanciu len v prípade, keď KEÚ PZ vykonáva spracovanie zaistených rastlín alebo ich častí, avšak

už nie v prípade, ak je zaistená už finálne spracovaná sušina. Iba v prípade zaistenia materiálu, ktorý
si vyžaduje ďalšie spracovanie nemožno hovoriť o subjektívnom zavinení páchateľa tohto trestného
činu z hľadiska rozsahu činu, a preto sa pri spracovaní tohto materiálu vychádza z predpokladaného
zavinenia a oddeľuje sa upotrebiteľný materiál od neupotrebiteľného materiálu.
53. Aj v tomto prípade odvolací súd poukazuje na záver Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu

SR uvedený v bode 18. tohto rozhodnutia, kde súdy pre vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa
nepožadovali zloženie požitej látky, ale pre trestnú zodpovednosť páchateľa postačovalo vyjadrenia
svedkov o účinku tejto látky na ich osoby po jej požití.
54. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil všetky námietky obžalovaného, ktoré sa týkali posúdenia
upotrebiteľného a neupotrebiteľného materiálu, ako aj procesu skúmania týchto stôp z kvantitatívneho

hľadiska (hmotnosť) KEÚ PZ ako nedôvodné. Odvolací súd považuje za neprípustné, aby KEÚ PZ
znižoval rozsah činu, ktorý je pokrytý zavinením obžalovaného, ako finálneho spracovateľa sušeného
rastlinného materiálu rastlín rodu Cannabis, ďalšou separáciou.
55. K ďalším odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:56. Prvostupňový súd nepochybil, keď KEÚ PZ vopred informoval o odborných otázkach, ktoré požaduje
zodpovedať, pretože sa jedná o štandardný postup pri znaleckom dokazovaní. Znalec má k dispozícii
vopred zadané otázky, ktoré má, s poukazom na svoju odbornosť, zodpovedať. Ak rovnaký postup zvolil

prvostupňový súd, a to aj s poukazom na zadanie odvolacieho súdu, nemožno jeho postup považovať
za taký, ktorý by porušoval právo obžalovaného na obhajobu. Naviac obžalovaný vzhľadom na závery
odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení vedel, aké odborné otázky sa budú riešiť. Mal právo vyjadriť
sa k záverom zhotoviteľa ako aj spochybniť ich relevanciu, a to aj v rámci odvolacieho konania.
57.Odvolacísúdsanestotožnilsnámietkouobžalovaného,žepostupomprvostupňovéhosúdu(úpravou

skutkovej vety) bola porušená tzv. obžalovacia zásada.
58. Ustanovenie § 169 ods. 1 Trestného poriadku stanovuje povinnosť súdu zistiť, či sa stal skutok,
pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Z predmetného zákonného ustanovenia vyplýva, že prvostupňový súd
je povinný zistiť a ustáliť skutkový stav na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní.
Nie je ničím výnimočným, že na základe vykonaného dokazovania dospeje prvostupňový súd k iným
skutkovým záverom, ako orgány činné v trestnom konaní pri vznesení obvinenia alebo v podanej

obžalobe. Podstatou tzv. obžalovacej zásady je, aby súd rozhodol o skutku, pre ktorý bola podaná
obžaloba, a to pri zachovaní totožnosti skutku (konanie, následok, časť konania, časť následku).
59. Obžalovanému sa v podanej obžalobe kládlo za vinu niekoľko trestnoprávne relevantných konaní
(výroba, predaj, prechovávanie omamných a psychotropných látok), ktorých sa mal dopustiť v období
od roku 2001 do 16.01.2021.

60. Súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku zúžil obdobie páchania trestnej činnosti obžalovaným,
skutkovo vyjadril dva čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, bol vypustený predaj omamných
látok obžalovaným tretím osobám a znížený rozsah činu, pričom všetky tieto zmeny smerovali v
prospech obžalovaného a vyústili do zmiernenia právnej kvalifikácie skutku oproti podanej obžalobe.
Jedná sa teda o zúženie množiny trestnoprávne relevantného konania obžalovaného oproti podanej

obžalobe, ku ktorej súd prvého stupňa pristúpil na základe rozsiahleho dokazovania vykonaného
na hlavnom pojednávaní. Z tohto dôvodu je odvolací súd toho názoru, že zmenou skutkovej vety
napadnutého rozsudku neprišlo k porušeniu totožnosti skutku oproti podanej obžalobe.
61. Zásada „in dubio pro reo“, na ktorú obžalovaný poukazuje, sa týka hodnotenia dokazovania
pri formulovaní skutkovej vety, a nie toho do akej miery dospel súd prvého stupňa k záveru o

unesení dôkazného bremena prokurátorom ohľadne podanej obžaloby, teda jednotlivých trestnoprávne
relevantných konaní obžalovaného. Ak je v obžalobe kladených obžalovanému za vinu niekoľko
trestnoprávne relevantných konaní, je súd prvého stupňa povinný zaoberať sa každým z týchto konaní
obžalovaného a posúdiť, či takéto konanie bolo dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní
preukázané.

62. Ak prvostupňový súd dospeje k záveru, že väčší počet trestnoprávne relevantných konaní páchateľa
nebolo na hlavnom pojednávaní preukázaných, avšak aspoň jedno trestnoprávne relevantné konanie
páchateľa za preukázané mal, nemožno sa domáhať oslobodenia spod obžaloby ako celku, a to s
poukazom na pomer preukázaného a nepreukázaného trestnoprávne relevantného konania páchateľa
na hlavnom pojednávaní.

63. Zmena použitého pojmu „bežná jednotlivá dávka“, uvedená v prvom rozhodnutí pr-vostupňového
súdu, na obvykle jednorazová dávka uvedená v následných rozhodnutiach pr-vostupňového súdu, je
len zmenou použitého právneho pojmu, nie zisteného skutkového stavu. Naviac je nevyhnutné uviesť,
že predmetný právny pojem nie je skutkovým zistením a má význam len pre trestný čin uvedený v §
171 Trestného zákona účinného do 30.04.2022, pričom pre trestný čin podľa § 172 Trestného zákona

účinného do 30.04.2022 zistenie počtu obvykle jednorazových dávok nemá trestnoprávne relevantný
význam.
64. Postupom súdu prvého stupňa nebolo porušené právo obžalovaného na obhajobu, pretože
obžalovanému bola v obžalobe kladená za vinu väčšia množina trestnoprávne relevantných konaní a
všetky mohol spochybniť na hlavnom pojednávaní. Na základe dokazovania vykonanom na hlavnom

pojednávaní prokurátor čiastočne neuniesol dôkazné bremeno, ktorého dôsledkom bola úprava
skutkovej vety napadnutého rozsudku. Naviac obžalovaný mal možnosť reagovať na všetky skutkové a
právne závery súdu prvého stupňa aj v rámci podania riadneho opravného prostriedku.
K bodom 3.37 až 3.40
65. Z hľadiska určenia koncentrácie účinnej látky THC spôsobilej vyvolať návyk a psychickú a fyzickú

závislosť ľudí mal súd k dispozícii dva dôkazné prostriedky, ktoré sa z odborného hľadiska touto
problematikou zaoberali. Prvým bol znalecký posudok KEÚ PZ, ktorý za najnižšiu koncentráciu účinnej
látky považoval 2 % hmotnostných, a tým druhým odborné vyjadrenie MUDr. Ľubomíra Okruhlicu, CSc.,
ktorý za najnižšiu koncentráciu účinnej látky považoval 5 % hmotnostných.66. Keďže prvostupňový súd vylúčil v napadnutom rozsudku z rozsahu činu stopy č. 22-24, u ktorých sa
koncentrácia účinnej látky nachádzala v rozmedzí medzi 2 % až 5 % hmotnostných, možno konštatovať,
že všetky stopy, ktoré v napadnutom rozsudku tvoria rozsah činu, možno pokladať za omamné látky

aj podľa znaleckého posudku KEÚ PZ ako aj podľa odborného vyjadrenia MUDr. Ľubomíra Okruhlicu,
CSc. Úlohou súdu bolo posúdiť, či jednotlivé stopy možno považovať za omamnú látku, pričom v tomto
prípade k žiadnemu rozporu medzi vykonanými dôkazmi neprišlo.
67. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd udáva, že sa prikláňa k doposiaľ akceptovanému názoru
súdnej praxe, ktorý pri rastlinách rodu Cannabis považuje za minimálnu koncentráciu účinnej látky (THC)

vo výške 2 % hmotnostných.
68. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že pri určení minimálnej koncentrácie účinnej látky nejde
o skutkové zistenie v trestnom konaní, ale o odborný záver, pri ktorom nie je možné aplikovať zásadu
in dubio pro reo. Pri tomto odbornom závere, pre účely trestného konania, je potrebné vychádzať
z účelu, pre ktorý bola do Trestného zákona zaradená skutková podstata stíhaného trestného činu. Pri
tomto druhu trestnej činnosti sa jedná o ohrozujúci trestný čin, ktorého páchaním je primárne ohrozený

život a zdravie užívateľov OPL, ale sekundárne aj ostatní členovia spoločnosti, ktorí môžu byť obeťami
konania osôb, ktorých psychika je užitím OPL ovplyvnená.
69. Pokiaľ mal zákonodarca záujem toto ohrozenie členov spoločnosti eliminovať tým, že s takýmto
konaním spojil trestnoprávny postih, ktorí má členov spoločnosti od tohto konania odradiť, je namieste
trestnoprávny postih páchateľa vztiahnuť už na OPL s koncentráciou účinnej látky na dolnej hranici

odbornýchpoznatkov,abynemohlanastaťsituácia,žebynemohlobyťtrestnoprávnepostihnutékonanie
páchateľa, ktoré toto ohrozenie môže spôsobiť.
70. Odvolací súd dodáva, že v prípade ak by aktuálna justičná prax nezodpovedala zámeru
zákonodarcu, je možné popri rozsahu činu aktuálne uvedeného v prílohách k Trestnému zákona
ustanoviť aj minimálnu hodnotu percentuálneho podielu účinnej látky pre jednotlivé OPL.

K bodom 3.41 až 3.43
71. Zo znaleckého posudku KEÚ PZ vyplýva, že na skúmanie sušeného rastlinného materiálu bola
použitá metóda kapilárnej plynovej chromatografie s hmotnostne spektrometrickým detektorom a
metódou kapilárnej plynovej chromatografie s použitím plameňovo ionizačného detektora a vnútorného
štandardu. Premisa obžalovaného, že na skúmanie zaisteného materiálu má byť použitý odborný

postup, ktorý je pre páchateľa (podľa názoru obžalovaného) priaznivejší, je nesprávna. Jedná sa
odborné postupy KEÚ PZ, do ktorých nie je súd oprávnený zasahovať.
72. Súd je povinný vyhodnotiť závažnosť dôkazu (dôkaznú silu), avšak aj tento dôkaz je potrebné
hodnotiť v kontexte celého vykonaného dokazovania. Z výpovede obžalovaného na hlavnom
pojednávaní vyplýva, že všetky stopy, ktoré sú súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku,

považoval sám obžalovaný za produkt, ktorý mal kvalitatívne parametre OPL, keďže tieto dokonca sám
užíval. Za odpad zo spracovania rastlín rodu Cannabis označil len stopy 22-24, ktoré nie sú súčasťou
skutkovej vety napadnutého rozsudku.
73. Aj z odporúčaných postupov na identifikáciu a analýzu konope a konopných produktov UNODC
vyplýva,ževrastlináchrodukonopesaštandardnemeriacelkovéTHC(akosúčetTHCaTHCA),pretože

najlepšie reprezentuje farmakologickú aktivitu materiálu.
74. Z trestnoprávneho hľadiska je významné zohľadniť, že rastliny rodu Cannabis sa primárne užívajú
fajčením, čím sušená rastlina prechádza procesnom spaľovania, rovnako ako v prípade jej skúmania
KEÚ PZ. Jej účinky, ako OPL, na osobu konzumenta tak zodpovedajú výsledku skúmania KEÚ PZ.
75. Zároveň je nevyhnutné rozlišovať skúmanie obsahu THC v rastlinách z trestnoprávneho hľadiska a

pre iné účely. Z hľadiska poľnohospodárskeho využitia sa skúma u jednotlivých rastlín najvyšší možný
obsah THC, aby bolo zrejmé, či tieto rastliny spĺňajú stanovený limit, a preto sa obsah THC zisťuje v
šiškách, teda v tých častiach rastliny, v ktorých je jeho obsah najvyšší. Z trestnoprávneho hľadiska sa
neposudzuje najvyšší obsah THC, ale to, či zaistený rastlinný materiál (ako celok) má vlastnosti OPL. V
tomtoprípadeodvolacísúdrešpektujeodbornosťKEÚPZ,pretožeprávetentosubjektsavpodmienkach

Slovenskej republiky skúmaní rastlín rodu Cannabis pre trestnoprávne účely zaoberá.
76. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že pre trestnoprávne účely nemožno použiť metódu, ktorá sa
týka skúmania THC v rastlinách rodu konope siatej pre poľnohospodárske účely. V tomto prípade
sa skúmajú živé rastliny, a preto je podrobnejšie upravený postup pre ich sušenie, časť rastliny, v
ktorej sa koncentrácia THC skúma a pod. Je zrejmé, že skúmaniu musia podliehať časti rastlín s

najvyšší obsahom THC, pretože len tak je možné zistiť najvyššiu koncentráciu THC v rastline ako
takej. Požiadavka na vlhkosť je v prípade už vysušeného materiálu neadekvátna, pretože rastlinný
materiál, ktorý je zaistený, už môže byť v takom stave, že takúto vlhkosť už nemožno dosiahnuť.
Pre trestnoprávne účely je nevyhnutné, v prípade zaistenia sušeného rastlinného materiálu, aby bolopodrobené znaleckému skúmaniu tak, aby namerané hodnoty (hmotnosť a THC) zodpovedali v čo
najvyššej možnej miere stavu, v akom boli zaistené alebo do akého štádia spracovanie smerovalo.
K bodom 3.44 až 3.46

77. Z dôvodu, že v rámci skúmania rastlinného materiálu sa neanalyzuje všetok rastlinný materiál, ale
prichádza k jeho homogenizácii, z ktorej sa následne zoberú analytické vzorky, tak sa hodnota THC
rastlinného materiálu hodnotí ako priemerná hodnota týchto meraní. Skutkovým zistením pre účely
trestného konania je hodnota THC určená znaleckým posudkom KEÚ PZ (ako priemerná hodnota
jednotlivých meraní), pričom zásadu in dubio pro reo možno vztiahnuť len na skutkové zistenia a nie

na metodologický postup KEÚ PZ. Z tohto dôvodu odvolací súd považuje túto odvolaciu námietku
obžalovaného za nedôvodnú.
78. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že najnižšia koncentrácia účinnej látky bola zistená pri stope č. 17 vo
výške 7,8 % hmotnostných, ktorá koncentrácia takmer o 300 % presahuje účinnú látku na úrovni 2 %
hmotnostných a o 56 % presahuje účinnú látku na úrovni 5% hmotnostných. V dôsledku uvedeného, ako
aj výpovede obžalovaného, odvolací súd nemá žiadne pochybnosti, že všetky stopy uvedené v skutkovej

vete napadnutého rozsudku spĺňajú definičné znaky OPL.
K bodom 3.47 a 3.48
79. Odvolací súd opätovne konštatuje, že pre trestnoprávne účely nemá relevanciu, či rastlinný materiál
predložený na skúmanie obsahuje CBN (látku, ktorá vykazuje degradáciu rastliny). Pokiaľ predložený
rastlinný materiál napĺňa definičné znaky OPL, je aj držanie takéhoto rastlinného materiálu trestným

činom. Vylúčením znaleckého skúmania takéhoto rastlinného materiálu by v podstate predstavovalo
legalizáciu držby takéhoto rastlinného materiálu, a to napriek tomu, že má účinky OPL, čo nemožno
považovať za súladné s trestnoprávnou politikou Slovenskej republiky.
80. Odvolaciu námietku, ktorej podstatou je tvrdenie, že v znaleckom posudku KEÚ PZ nie sú údaje o
množstve CBD, považuje odvolací súd za nerelevantnú. Obžalovaný len všeobecne konštatuje, že látka

CBD môže znižovať psychotropné účinky THC, avšak nijakým spôsobom nespochybnil, že jednotlivé
stopy, na základe ktorých prvostupňový súd ustálil rozsah činu, by nebolo možné považovať za omamnú
látku. Vo svojej podstate sa jedná len o všeobecné tvrdenie bez uvedenia konkrétneho vplyvu na rozsah
činu. Naviac možno opätovne zdôrazniť, že sám obžalovaný zaistený materiál považoval za kvalitný,
užíval ho, pričom zistený podiel účinnej látky THC pri zaistených vzorkách niekoľkonásobne prevyšuje

2 %.
K bodom 3.56 až 3.60
81. Pri ustálení rozsahu trestného činu, t. j. hodnoty zaistených omamných a psychotropných látok
prvostupňový súd vychádzal z výpovede svedkyne I. K. L., ktorá vyhotovila odborné vyjadrenie.
Pri posudzovaní objektívnosti záverov odborného vyjadrenia je potrebné zohľadniť, že omamné

a psychotropné látky sú nelegálnym artiklom, ktorého cenu, výrobu, obchodovanie s nimi dokumentujú
orgány činné v trestnom konaní. Pri ustálení hodnoty omamných a psychotropných látok je nevyhnutné
vychádzať z ustanovenia § 126 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého sa pri určení výšky škody
vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a mieste činu obvykle predáva.
Rozhodujúce je teda určenie obvyklej ceny, za ktorú možno tieto látky nadobudnúť

82. Z vyjadrenia NPJ je zrejmé, že ich vstupy sa získavajú činnosťou orgánov činných v trestnom
konaní aj utajeným spôsobom (napr. záznam telekomunikačnej prevádzky a pod.), výsluchmi svedkov,
ktorí vypovedajú v trestnom konaní ako aj páchateľov, ktorí sa tejto protiprávnej činnosti dopúšťali.
Z uvedeného je zrejmé, že sa jedná o rôznorodý okruh vstupov, z ktorého sa určuje hodnota OPL. Naviac
táto metodika je používaná pre jednotlivé kraje samostatne, pričom podľa záverov NPJ vyšiel nezávisle

rovnaký výsledok ako v prípade Trnavského kraja aj pre Bratislavský kraj, Nitriansky kraj a Trenčiansky
kraj.
83. Správa NPJ je odborným vyjadrením, pretože sa týka odbornej otázky, pričom namietaný štatistický
zber dát, je len metódou, ktorá vedie k prezentovaným záverom. Obdobným spôsobom sú určované
je ceny tovarov a pod. Prvostupňový súd ustálil ceny drog na základe výsluchu svedkyne I. K. L., čo

možno považovať za zákonné a dostačujúce, pretože nič nebráni, aby svedkyňa nadiktovala odborné
vyjadrenie aj do zápisnice. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že tieto závery boli zistené činnosťou OČTK,
pretože, ako uvádza aj sám obžalovaný, OČTK poskytli tieto vstupné údaje NPJ.
84. Pokiaľ obžalovaný konfrontuje závery svedkyne I. K. L. s výpoveďami svedkov, tieto nemožno
z hľadiska ich objektívnosti stotožniť. V prípade svedka sa jedná len o skutočnosti, ktoré sám vnímal,

v prípade OČTK sa jedná o rôznorodý druh viacerých dôkazných prostriedkov, čo predpokladá aj
objektívnejšie závery.
85. Obžalovaný do konania predložil aj súkromné odborné vyjadrenie k stanoveniu cien marihuany
vypracované Združením STORM. Jednalo sa o štatistický zber informácií od konzumentov marihuany.Pri hodnotení vierohodnosti a závažnosti tohto dôkazu však je nevyhnutné vziať do úvahy aj tú
skutočnosť, že užívatelia marihuany môžu mať záujem o to, aby cena marihuany, ktorá by mala byť
akceptovateľná aj pre trestnoprávne účely, bola čo najnižšia, keďže aj im môže hroziť trestnoprávny

postih.
86. Odborné vyjadrenie NPJ tak vykazuje najvyššie známky objektivity v rámci určenia cien omamných
a psychotropných látok na čiernom trhu, a preto z nej prvostupňový súd správne vychádzal pri určení
rozsahu činu.
87. Nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na novelu Trestného zákona účinnú od

06.08.2024, ktorou zákonodarca upustil od určovania rozsahu činu na základe hodnoty OPL a rozsah
činu odvodzuje od hmotnosti OPL. Z dôvodov nižšie uvedených odvolací súd toto kritérium aplikoval
aj na tento prípad, pričom hodnotu OPL v skutkovej vete ponechal z dôvodu, aby bolo zrejmé, že aj
podľa Trestného zákona účinného v čase spáchania trestného činu sa jednalo o trestný čin. Naviac je
nevyhnutné uviesť, že práva kvalifikácia použitá odvolacím súdom by bola namieste aj v prípade, ak
by odvolací súd vychádzal z hodnoty 1 g sušiny vo výške 5 Eur za 1 g. Uvedené však nič nemení na

skutočnosti, že pre určenie hodnoty OPL považuje odvolací súd za relevantné práve odborné vyjadrenie
NPJ.
K bodu 3.61
88. V poslednom rozhodnutí odvolací súd uložil prvostupňovému súdu povinnosť vysporiadať sa
s návrhmi obžalovaného na predloženie prejudiciálnej otázky súdnemu dvoru a na predloženie návrhu

Ústavnému súdu SR na preskúmanie súladnosti § 172 Trestného zákona.
89. Odvolací sa stotožňuje s odôvodnením prvostupňového súdu, ktorý dostatočne jasne vysvetlil, prečo
týmto návrhom obžalovaného nevyhovel.
90. Podstatou týchto námietok obžalovaného je nespokojnosť s trestnou politikou štátu, pretože ako
páchateľ trestnej činnosti má prirodzene záujem, na čo najnižšom treste. Aj keď odvolací súd akceptuje

možnosť obžalovaného vyjadriť sa k tejto otázke, je aj odvolací súd názoru, že trestná politika štátu pri
určení trestných sadzieb trestu odňatia slobody za túto trestnú činnosť nie je v rozpore s Ústavou SR
ani právom Európskej únie.
91. Za trestný čin, pre ktorý bol obžalovaný súdom prvého stupňa uznaný za vinného, možno uložiť
trest odňatia slobody od 15 do 20 rokov. V prípade splnenia podmienok na mimoriadne zníženie trestu

odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody
od 10 do 20 rokov a v prípade aplikácie § 39 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody
od 8 do 20 rokov. V prípade trestu odňatia slobody tak Trestný zákon umožňuje, pri splnení zákonných
podmienok, uložiť trest odňatia slobody v širšej sadzbe ako v prípade aplikácia osobitnej časti Trestného
zákona.

92. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že prvostupňový súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody na
samej dolnej hranici sadzby trestu odňatia slobody po mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody
v trvaní 8 rokov.
93. Napokon v tomto prípade nebol obžalovanému ukladaný trest podľa Trestného zákona účinného do
30.04.2022, ale podľa § 173 ods. 5 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pri ktorom je možné

uložiť trest odňatia slobody v sadzbe od 10 do 25 rokov až doživotie. Takto široká sadzba trestu odňatia
slobody súdu umožňuje širokú individualizáciu trestu odňatia slobody v každom individuálnom prípade
atentopriestorjeešteširšívprípadesplneniapodmienoknamimoriadnezníženietrestuodňatiaslobody
podľa § 39 ods. 5 alebo § 39 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024.
94. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj zmenu právnej úpravy, predmetná požiadavka obžalovaného

na riešenie prejudiciálnej otázky, či rozporu právne úpravy s Ústavou SR stratila relevanciu.
K bodom 3.63 až 3.65
95. Prvostupňový súd v prvých dvoch predchádzajúcich rozhodnutiach ustálil obdobie páchania skutku
od 31.12.2001 do 16.01.2021, pričom pri ustálení obdobia páchania trestnej činnosti vychádzal z
výpovede obžalovaného v procesnej pozícii obvineného zo dňa 17.01.2021, v ktorej obžalovaný uviedol,

že rastliny rodu konope začal pestovať pred 20 rokmi a rastliny rodu konope, ktoré u neho boli dňa
16.01.2021 zaistené zhromaždil za týchto 20 rokov.
96. Osobitnosťou trestného činu uvedeného v § 172 Trestného zákona je, že obsahuje viacero
trestnoprávne relevantných konaní uvedených v písm. a) až písm. d), medzi ktorými je určitá forma
prepojenia. Prvým trestnoprávne relevantným konaním páchateľa drogovej trestnej činnosti je spôsob

získania omamných alebo psychotropných látok (výroba, kúpa, zadováženie) následne toto konanie
páchateľa prechádza do prechovávania omamnej a psychotropnej látky až do okamihu, kedy páchateľ
ukončí držbu tejto látky (predaj, výmena). Keďže všetky tieto trestnoprávne relevantné konania tvoria
skutkovú podstatu jedného trestného činu, je z hľadiska posúdenia kvalifikačného znaku závažnejšímspôsobom konania – páchanie trestného činu po dlhší čas nevyhnutné identifikovať a posúdiť obdobie,
počas ktorého tieto trestnoprávne relevantné konania obžalovaného trvali bez prerušenia. Ak teda
prichádza bez prerušenia páchania tohto trestného činu len k zmene trestnoprávne relevantných konaní

obžalovaného, považuje sa za páchania trestného činu celé toto obdobie.
97.Tentotrestnýčinmátrváci,aleajpokračovacícharakter.Zhľadiskapokračovaniavtrestnejčinnostije
rozhodujúci okamih, kedy je konkrétny čiastkový útok dokončený (ukončený protiprávny stav) a páchateľ
isté obdobie nepácha žiadnu trestnú činnosť a následne si omamné a psychotropné látky opätovne
zadováži, prechováva a spotrebuje, teda spácha ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu,

samozrejme za naplnenia dikcie ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona.
98.Prvostupňovýsúdvtreťommeritórnomrozhodnutívychádzalpriustáleníobdobiapáchaniatrestného
činu z výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania, v ktorej uviedol, že rastliny rodu konope
pestoval dva roky. V roku 2019 v mesiaci máj ich zasadil a v mesiaci október ich zožal a následne ich v
nezistenom čase spotreboval (podľa výpovede obžalovaného v nich vyrobil mastičky a tinktúru). Tento
istýpostupmalobžalovanýopakovaťajvroku2020,avšakdosvojhozadržaniaomamnéapsychotropné

látky prechovával, a to až do ich zaistenia orgánmi činnými v trestnom konaní dňa 16.01.2021.
99. V napadnutom rozsudku prvostupňový súdu, v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu, rozdelil
skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, na dva čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu. Prvý
skutok (čiastkový útok) je ohraničený obdobím od 31.05.2019 do 01.05.2019 a druhý skutok (čiastkový
útok) je ohraničení obdobím od 31.05.2020 do 16.01.2021.

100. Odvolací súd sa týmto skutkovým záverom prvostupňového súdu stotožňuje a tento vyplýva
z vykonaného dokazovania.
101. Prvostupňový súd následne ponúka svoju právnu úvahy, prečo považuje právny názor odvolacieho
súdu o dvoch čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu za taký, ktorý mu v poslednom
odvolacom konaní umožnil meritórne rozhodnúť, keďže z hľadiska doby páchania trestného činu ide

orovnakéobdobieod31.05.2019do16.01.2021(1rok,7mesiacov,17dní)akovjehopredchádzajúcom
rozhodnutí a taktiež naplňujúce kvalifikačný znak závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.
102. Tento záver prvostupňového súdu, ktorým ustálil, že obžalovaný páchal predmetný trestný čin 1
rok, 7 mesiacov a 17 dní, je nesprávny. Právny názor odvolacieho súdu o dvoch čiastkových útokoch
pokračovacieho trestného činu mal ten zásadný význam, že stíhaná trestný čin bol obžalovaným

páchaný v období od 31.05.2019 do 1.10.2019 len 4 mesiace a 2 dni a v období od 31.05.2020 do
16.01.2021 len 7 mesiacov a 17 dní. Obdobie od 02.10.2019 do 30.05.2020 nemožno zahrnúť do
obdobia páchania trestnej činnosti, pretože na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané,
že by obžalovaný počas tohto obdobia naplnil skutkovú podstatu stíhaného trestného činu.
103.Prvostupňovýsadostatočnenezaoberalpokynomodvolaciehosúdu,abyuviedol,nazákladeakých

dôkazov má preukázané, že obžalovaný v roku 2019 pestoval rastliny rodu Cannabis, ktoré spĺňajú
definičné znaky omamnej látky. Napriek uvedenému prvostupňový súd do skutkovej vety pri skutku
páchanom v období od 31.05.2019 do 01.10.2019 uviedol len slovné spojenie rastliny rodu Cannabis,
avšakužneuviedol,oakýdruhtejtorastlinysajednalo,pretožežiadnečastitýchtorastlín,aleboprodukty
z nej, neboli zaistené. Keďže pod pojem použitý prvostupňovým súdom možno podradiť aj rastlinu

konopy siatej (sušina z nich nebola zaistená) a odvolanie prokurátora smerovalo len proti výroku o treste,
odvolací súd rozhodol podľa zásady in dubio pro reo, a obžalovaného pre tento skutok (čiastkový útok)
oslobodil spod podanej obžaloby, pretože skutok nie je trestným činom.
104. Keďže trestnoprávne relevantné konanie obžalovaného trvalo 7 mesiacov a 17 dní, pričom z tohto
obdobia pripadli 4 mesiace a 2 dni na pestovanie rastlín a 3 mesiace a 15 dní na ich prechovávanie,

dospel odvolací súd k záveru, že konaním obžalovaného nebol naplnený kvalifikačný znak tohto
trestného činu, a to spáchanie trestného činu závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas.
105. V tomto rozsahu odvolací súd vyhovel tejto odvolacej námietke obžalovaného.
K bodom 3.62 a 3.66 až 3.71
106. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že stíhaný skutok (v hmotnoprávnom zmysle) napĺňa skutkovú

podstatu obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), písm. c), písm. d), ods.
4 písm. c) Trestného zákona účinného do 30.04.2022, pri ktorom je stanovená sadzba trestu odňatia
slobody od 15 do 20 rokov, zaoberal sa odvolací súd v zmysle § 2 ods. 1 Trestného zákona tým, či
by právne posúdenie stíhaného skutku podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 nebolo pre

obžalovaného priaznivejšie.
107. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že novelou Trestného zákona prišlo k zmierneniu trestných
sadzieb za tento druh trestnej činnosti, keďže obzvlášť závažným zločinom je len trestný čin
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 5 Trestnéhozákona, za ktorým možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody od 10 rokov do 25 rokov, príp. trest
odňatia slobody na doživotie.
108. Keďže v tomto prípade sa nejedná o prvé rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci, je v tomto

prípade nevyhnutné dodržať zásadu zákazu reformatio in peius, uvedenú v § 322 ods. 3 a § 327 ods.
2 Trestného poriadku, v zmysle ktorej obžalovanému v tomto trestnom konaní nemôže byť uložený
prísnejšítrestodňatiaslobody,akomuboluloženývporadítretímrozsudkomprvostupňovéhosúdu,teda
vo výške 15 rokov. Už len na základe týchto skutočností možno konštatovať, že aktuálna právna úprava
je pre obžalovaného priaznivejšia, keďže by mu podľa nej mohol byť uložený trest odňatia slobody v

sadzbe od 10 do 15 rokov.
109. Zákonodarca v rámci aktuálnej právnej úpravy naďalej diferencuje medzi neoprávneným
prechovávaním omamnej a psychotropnej látky pre vlastnú potrebu (§ 138b ods. 1 Trestného zákona a §
171 Trestného zákona) a neoprávnenou výrobou a obchodovaním s omamnou látkou a psychotropnou
látkou (§ 138b ods. 2 Trestného zákona a § 173 Trestného zákona).
110. Zároveň zákonodarca zaviedol novú skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného pestovania

rastlín a húb obsahujúcich omamnú látku alebo psychotropnú látku (§ 172 Trestného zákona).
111.Vpríloheč.1kTrestnémuzákonuzákonodarcaustanovilhodnotynepatrnéhomnožstvaomamných
látok a psychotropných látok pre trestné činy uvedené v § 171 a § 173 Trestného zákona a v prílohe č.
2 k Trestnému zákonu zákonodarca ustanovil hodnoty nepatrného množstva rastlín a húb obsahujúcich
omamné látky alebo psychotropné látky pre trestný čin uvedený v § 172 Trestného zákona.

112. Z hľadiska stíhanej trestnej činnosti má relevanciu, že v prílohe č. 1 sú uvedené Rastliny rodu
Cannabis (konopa) – sušina, marihuana (nepatrné množstvo 2 g) a v prílohe č. 2 sú uvedené Rastliny
rodu Cannabis okrem odrôd konopy siatej uvedených v osobitnom predpise (nepatrné množstvo najviac
2 rastliny).
113. Z vyššie uvedeného vyplýva, že kvalifikácia skutku podľa § 172 Trestného zákona prichádza do

úvahy v prípade ak páchateľ rastliny rodu Cannabis len pestuje, t. j. má ich nasadené a neprebehol
proces ich spracovania. Je tomu tak z dôvodu, že v prípade ich spracovania už nie je objektívne
možné zistiť, koľko rastlín páchateľ reálne vypestoval a rovnako z dôvodu, že ich spracovanie nemožno
podradiť pod pojem „pestovanie“, ale toto konanie možno podradiť pod pojem „iné zadováženie“, keďže
procesom spracovania už pôjde o sušinu, ktorá je spôsobilá na užitie, či obchodovanie. Samotné

rastliny rodu Cannabis, ktoré ešte neprejdú procesom spracovania, tak predstavujú menšie spoločenské
nebezpečenstvo, ako rastliny rodu Cannabis vo forme sušiny, ktorú môžu užívatelia užívať alebo môže
byť predmetom neoprávneného obchodovania.
114. Keďže v tomto prípade prišlo k spracovaniu rastlín rodu Cannabis obžalovaným, nemôže byť jeho
trestnoprávne-relevantné konania právne kvalifikované podľa § 172 Trestného zákona.

115. Z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, že u obžalovaného boli zaistené rastliny rodu
Cannabis vo forme sušiny, a preto v jeho prípade prichádza do úvahy len právna kvalifikácia skutku
podľa § 171 alebo § 173 Trestného zákona.
116. Pre právnu kvalifikáciu podľa § 171 Trestného zákona je rozhodujúci pojem „prechováva“, ktorý
je definovaný v § 135b ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého prechovávaním omamnej látky,

psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie mať v
držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, drogový prekurzor alebo predmet určený
na ich výrobu najviac vo väčšom množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel
dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich prechovávaním. Prechovávaním omamnej látky,
psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu sa rozumie aj dovoz,

vývoz, prevoz, preprava, kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky,
drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom
množstve,atozaúčelomosobnejspotrebyabeztoho,abyboličoilensčastiurčenénaďalšiudistribúciu
alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu.
117. Pod pojem „prechovávania“ podľa § 135b ods. 1 Trestného zákona tak možno podradiť držbu

omamnej alebo psychotropnej látky najviac vo väčšom množstve (kvantitatívne hľadisko), ak nie sú
určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v súvislosti s ich
prechovávaním, pričom pod tento pojem možno podradiť aj výrobu, dovoz, vývoz, prevoz, prepravu,
kúpu, výmenu alebo iné zadováženie omamnej a psychotropnej látky najviac vo väčšom množstve, za
účelom osobnej spotreby a bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel

dosiahnutia majetkového prospechu.
118.VprípaderastlínroduCannabis–sušinymožnozkvantitatívnehohľadiskapodtentopojempodradiť
len množstvo do 500 g (250 x 2 g, viď. § 135d písm. b) Trestného zákona).119. Tento právny záver nemožno označiť za absurdný, ako to uvádza obžalovaný v podanom
odvolaní, pretože kopíruje filozofiu aj predchádzajúcej právnej úpravy, ktorá prechovávanie omamných
a psychotropných látok z kvantitatívneho hľadiska v § 171 Trestného zákona obmedzila množstvom 10

obvykle jednorazových dávok drogy.
120. Napokon tento právny záver vyplýva aj z dôvodovej správy k novele Trestného zákona (§ 135, §
135b až § 135f a prílohy č. 1 a 2):
„V odseku 1 sa vymedzuje pojem prechovávanie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového
prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu, pod ktoré patrí ich držba najviac vo väčšom

množstve, ak nie sú určené na ďalšiu distribúciu alebo na účel dosiahnutia majetkového prospechu v
súvislosti s ich prechovávaním. Ďalej sa ich prechovávaním rozumie aj dovoz, vývoz, prevoz, preprava,
kúpa, výmena alebo iné zadováženie omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo
predmetu určeného na ich výrobu pre seba alebo iného najviac vo väčšom množstve, a to za účelom
osobnej spotreby a tiež bez toho, aby boli čo i len sčasti určené na ďalšiu distribúciu alebo na
účel dosiahnutia majetkového prospechu. Z uvedeného vyplýva, že pojem prechovávania sa navrhuje

kvantitatívne obmedziť na najviac väčšie množstvo. Pri prechovávaní značného, veľkého a mimoriadne
veľkého množstva je z pohľadu predkladateľa možné odôvodnene predpokladať, že minimálne časť z
tohto množstva nebude určená na osobnú spotrebu, resp. bude určená na ďalšiu distribúciu alebo na
účely získania majetkového prospechu. Takéto konanie teda pojmovo patrí už pod pojem obchodovanie
podľa odseku 2.“

121. Podľa § 135b ods. 2 Trestného zákona sa obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou
látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu na účely tohto zákona rozumie
dovoz, vývoz, prevoz, preprava, prechovávanie, ponuka, predaj, kúpa, výmena alebo iné zadováženie
omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného na ich výrobu,
sprostredkovanie alebo financovanie týchto činností; obchodovaním s omamnou látkou, psychotropnou

látkou, drogovým prekurzorom alebo predmetom určeným na ich výrobu nie sú činnosti, ktoré sú
prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, drogového prekurzora alebo predmetu určeného
na ich výrobu podľa odseku 1.
122. Keďže v prejednávanom prípade obžalovaný prechovával celkovo 11 424,475 g sušiny rastlín rodu
Cannabis a 2 tablety MDMA, prechovával obžalovaný omamné a psychotropné látky v mimoriadne

veľkom rozsahu, ktorý presahuje 5000 násobok nepatrného množstva omamných a psychotropných
látok, a preto je zistený skutok nevyhnutné podradiť pod skutkovú podstatu obzvlášť závažného zločinu
neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1,
ods. 5 písm. d) Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024.
123. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom obžalovaného, že pod pojem „konopa“ možno podradiť

len kvitnúci alebo plodonosný vrcholček rastliny konopy (s výnimkou semien a listov, ktoré nemajú
vrcholčeky), z ktorého živica nebola vylúčená, bez ohľadu na jeho po-užitie.
124. V našom právnom poriadku je pojem „konopa“ synonymom k slovnému spojeniu „rastlina rodu
Cannabis“. Vyplýva to aj z prílohy č. 1 k Trestnému zákonu účinnému od 06.08.2024, kde sa uvádzajú
ako druh omamnej a psychotropnej látky rastliny rodu Cannabis (konopa) a až následne oddelením

pomlčkou materiál z tejto rastliny vo forme sušiny a marihuany.
125. Rovnako z Jednotného dohovoru OSN o omamných látkach vyplýva aj pojem „rastlina konope“,
ktorý označuje každú rastlinu z čeľade Cannabis. Pojem zvolený zákonodarcom v Trestnom zákone tak
zodpovedá aj tomuto dohovoru, ktorý tento pojem definuje.
126.Predpokladobžalovaného,žezaOPLsavdôsledkuvýkladutohtopojmupovažujevšetokvysušený

materiál z rastliny rodu Cannabis, je nesprávny. Obžalovaný v tejto časti opomína zohľadniť vlastné
odvolacienámietky,ktorésatýkajúpercentuálnehopodieluúčinnejlátkyvsušenomrastlinnommateriály.
Pokiaľ by vysušený materiál rastliny rodu Cannabis nemal dostatok účinnej látky, nešlo by o OPL a nebol
by s ňou spojený trestnoprávny postih.
127. Odvolací súd v tejto časti svojho rozhodnutia opätovne opakuje, že v prípade zaistenia sušiny

z rastliny rodu Cannabis ako finálneho produktu bude predmetom skúmania celý zaistený materiál, a to
tak z kvantitatívneho ako aj kvalitatívneho hľadiska, keďže takto zistený rozsah činu je pokrytý zavinením
páchateľa, a to dokonca aj v prípade, ak páchateľ pristúpil k tzv. riedeniu OPL inými látkami.
128. Iba v prípade zaistenia rastlín rodu Cannabis, či ich jednotlivých častí, sa pristupuje k oddeleniu
upotrebiteľného a neupotrebiteľného materiálu subjektom, ktorý realizuje znalecké dokazovanie.

129. Z týchto dôvodov je nadbytočné riešiť obžalovaným navrhovanú prejudiciálnu otázku, pretože
bez zavinenia páchateľa tohto druhu trestnej činnosti nehrozí, že by bol páchateľ odsúdený pre
prechovávanie častí rastlín rodu Cannabis, ktoré nedosahujú minimálnu hranicu účinnej látky,
samozrejme s výnimkou prípadu, že by ich použil na tzv. riedenie kvitnúcich alebo plodonosnýchvrcholčekov rastliny konopy a iných jej častí s vyšším obsahom účinnej látky. Obsah pojmu konopa v
našom právnom poriadku, sporovaný obžalovaným, je jasný a nemožno ho vykladať spôsobom ním
uvádzaným.

130. Naviac zákonná právna úprava musí myslieť aj na prípady, že šľachtením jednotlivých druhov
rastlín rodu Cannabis môže byť vypestovaná rastlina, u ktorej bude účinná látky prítomná v dostatočnom
množstve na spôsobenie následku na psychike konzumenta aj na iných častiach rastlín, aké sú dnes
podľa vedeckých poznatkov považované za upotrebiteľný materiál.
131. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že s výnimkou obdobia páchania trestnej činnosti

obžalovaným sa odvolací súd stotožnil so skutkovým ako aj právnym záverom prvostupňového súdu
(s výnimkou právnej kvalifikácie v dôsledku zmeny Trestného zákona) ako aj so spôsobom, akým
sa prvostupňový súd vysporiadal s návrhmi na doplnenie dokazovania obžalovaným, či jeho návrhmi
na riešenie prejudiciálnych otázok a na jeho odôvodnenie v týchto častiach odkazuje. S podstatnou
časťou týchto námietok, vrátane námietky zaujatosti, sa pritom vysporiadal odvolací súd už vo svojich
prechádzajúcich rozhodnutiach, na ktoré odkazuje.

K bodom 4.1 až 4.4
132. Prokurátor v podanom odvolaní namieta len nesplnenie zákonných podmienok na mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona z dôvodov, pre ktoré tak urobil
prvostupňový súd.
133. Aj odvolací súd zdieľa právny názor prokurátora, že počet zrušení meritórnych rozhodnutí

prvostupňového súdu odvolacím súdom nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody
podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Odvolací súd rovnako zdieľa názor prokurátora, že dôvodom na
mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona môže byť neprimeraná
dĺžka trestného konania.
134. Dĺžka trestného konania v tejto veci bola dôvodom, pre ktorý súd rozhodol o prepustení

obžalovaného z väzby na slobodu, v dôsledku čoho nebolo ďalej potrebné v tejto veci postupovať
prednostne a urýchlene, teda tak, ako je tomu v prípade väzobných trestných vecí.
135. Keďže odvolací súd vyhodnotil novú právnu úpravu účinnú od 06.08.2024 pre obžalovaného ako
priaznivejšiu, ukladal mu trest odňatia slobody v sadzbe od 10 do 15 rokov.
136. Odvolací súd v prospech obžalovaného zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j)

Trestnéhozákona,tedažepredspáchanímtrestnéhočinuviedolriadnyživotanezistilžiadnepriťažujúce
okolnosti.
137. Z hľadiska okolností prípadu je potrebné zohľadniť, že jediné trestnoprávne relevantné konanie,
ktoré bolo obžalovanému v trestnom konaní bez dôvodných pochybností preukázané, bolo pestovanie
rastlín rodu Cannabis v období od 31.05.2020 do 01.10.2020 a následne ich prechovávanie vo forme

sušiny do 16.01.2021. Odvolací súd rovnako zohľadnil, že rozsah činu obžalovaného bol ustálený pri
dolnej hranici mimoriadne veľkého množstva, pričom na zistený rozsah činu mala vplyv tá skutočnosť,
že obžalovaný z nich mal záujem vyrobiť aj mastičky, pričom v konaní nebolo preukázané, že zaistená
sušina, príp. jej časť, bola určená na ďalšiu distribúciu.
138. Z hľadiska osoby obžalovaného odvolací súd zohľadnil, že obžalovaný pred spáchaním skutku

viedol riadny život, po prepustení z väzby si uvedomil nesprávnosť svojho konania, a to napriek tomu,
že väzba nemá prevýchovný účel, začal sa plne venovať svojej rodine, starostlivosti o svojich rodičov,
ktorí sú vo vyššom veku a sú odkázaní na pomoc tretej osoby, riadne sa zamestnal a dodržiaval všetky
povinnosti a obmedzenia uložené mu v rámci dohľadu probačného a mediačného úradníka, vrátane
zákazu užívaniu OPL.

139. Všetky tieto skutočnosti podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za mimoriadne okolnosti
odôvodňujúce mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom
aj uloženie trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 10
rokov, možno považovať za neprimerane prísne, pričom zohľadňujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti
dospel odvolací súd k záveru, že u obžalovaného splní účel trestu (z hľadiska individuálnej a generálnej

prevencie) trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.
140. Trest odňatia slobody navrhnutý prokurátorom, by bol pre obžalovaného trestom neprimerane
prísnym,priktorombygenerálnaprevenciavýrazneprevyšovalanadtouindividuálnou,sčímsaodvolací
súd nestotožnil.
141. Z hľadiska spôsobu výkonu trestu odňatia slobody odvolací súd dospel k záveru, že prevýchova

obžalovaného bude najlepšie zaručená vo výkone trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, a preto postupoval odvolací súd, rovnako ako prvostupňový súd, podľa § 48 ods. 4 Trestného
zákona.142. Odvolací súd prevzal z napadnutého rozsudku výrok o treste prepadnutia veci, pretože mu
obžalovaný ani prokurátor nevytkli žiadne vady a odvolací súd nezistil, že by bol tento druh trestu
v rozpore so zákonom.

143. Odvolací súd sa tak vo svojej podstate stotožnil s výrokom o treste uvedenom v napadnutom
rozsudku prvostupňového súdu, a to napriek tomu, že ako mimoriadne okolnosti zohľadnil iné
skutočnosti ako prvostupňový súd.
144. Odvolací súd, na rozdiel od prvostupňového súdu, neuložil obžalovanému ochranný dohľad,
pretože podľa ustanovení Trestného zákona účinného od 06.08.2024 neboli na jeho uloženie splnené

zákonné podmienky.
145. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.